Bdejte, stojte vo viere zmužilí a silní

                                                           Výročná kňazská správa za rok 2010

 

 o živote a činnosti CZ ECAV so sídlom v Sobotišti, prednesená na výročnom celozborovom konvete  dňa 6. 2. 2011 zborovým farárom Ľubomírom Batkom, v rámci hlavnýh SLB, v 5. nedeľu po Zjavení.

 

1 Kor 16,13- 14 : “Bdejte, stojte vo viere zmužilí a silní. Všetko nech sa deje medzi vami v láske“. Amen 

 

           Velebný konvent, milí bratia a sestry v Pánovi  Ježišovi Kristovi!

 

     Konventy na všetkých úrovniach v našej cirkvi nie sú obľúbené a populárne.

Predsa však sú príležitosťou , aby sme predovšetkým spoločne ďakovali Pánu  Bohu „za Božiu milosť, ktorej sa nám dostalo v Kristu Ježiši, že sme v Ňom boli obohatení všetkým, každým slovom a všetkou známosťou …“(1 K 1, 5 ), dokázanú nám aj v uplynulom roku Pánovom 2010. Je príležitosťou k tomu, aby sme si pri pohľade späť uvedomili, že CZ nemal nedostatok v nijakom dare milosti (1 K 1,7) a že sa Pán Boh, ktorý nás povolal do spoločenstva svojho Syna, dokázal sa ako Ten, ktorý je verný vo svojich sľuboch. (1 K 1,9) 

     Stretnutie na konventoch je však aj pohľadom na to, ako sme my odpovedali na Božiu milosť, na ponuku Slova a sviatostí, na povolanie k službe vo viditeľnom tele Kristovom, totiž v spoločenstve Cirkvi a cirkevného zboru. Toto sú zrejme aj dôvody  už spomenutej neobľúbenosti  konventuálnych stretnutí a rokovaní, keď nám prichodí vydať počet zo všetkého pred Pánom i pred ľuďmi.  

      Pred rokom sme sa zamerali viac na dary telesné, hmotné a vzľadom na obdobie označované ako „roky krízy“, sme svedčili a hovorili o kresťanskej dobročinnosti. Dnes chcem vašu pozornosť obrátiť na hlavnú ponuku duchovných darov Božej milosti a toho, čo z nej vyplýva. 

     Tak, ako apoštol Pavel urobil tento summár v závere svojho 1.listu do Korintu, poslúži aj nám dnes jeho svedectvo na poukaázanie Božieho konania s nami. Na poukázanie, ako sa prejavuje Jeho vedenie a pôsobenie a aká je najprimerajnejšia odpoveď na dary Božej milosti, dané nám v osobe a diele Pána Ježiša Krista, ktorému môžeme plne dôverovať dnes, zajtra i naveky. Výzva k duchovnému bdeniu nás chce upozorniť na to, že duchovná ospalosť je nebezpečná, lebo môže viesť k duchovnej smrti. Apoštol Pavel pravideľne upozorňoval kresťanov na nebezpečie duchovnej letargie, či duchovného spánku, ktorý pramení z uspokojenosti a v zabudnutí na to, že sme ako cirkev v tomto svete pútnikmi. Sme vždy iba „na ceste“ k cieľu, ktorý je pred nami. Vieme, že „zaspať na vavrínoch“ sa neopláca v žiadnej oblasti života. Ani v prejave kresťanského života. Či už myslíme na úspechy a  dosiahnuté „méty“ našich predkov, alebo naše vlastné, neopláca sa, ba nie je možné uložiť sa k pohodlnému spánku nečinnosti. Preto napr. aj kresťanom do Ríma ap. Pavel adresoval výzvu: “ k prebudeniu sa zo sna „(R 13, 11) so všetkými dôsledkami. Nie inak je to napr. v závere listu ap.Pavla do Efezu: “V každom čase všetkých modlitieb a prosieb modlievajte sa v duchu a bdejte pritom vytrvale.“( Ef  6,10). O potrebe k ustavičnej bdelosti a pripravenosti ku kresťanskému boju a behu života hovorí aj ap.Peter s poukazom na číhajúceho nepriateľa, ktorý by nás chcel prekvapiť a zničiť: “Buďťe striezliví, bdejte! Váš protivník diabol, obchádza ako revúci lev, hľadajúc, koho by zožral..“( 1 Pt 5,8) Podobné upozornenie nájdeme aj u iných apoštolov. (1 J 1,7) 

       

     Upozornenie na trvalé bdenie má zmysel vtedy, ak je využité na prijatie a vzrast viery v Pána Ježiša Krista. „Stojte vo viere zmužilí a silný“.  

Schopnosť človeka stáť vo viere mužne a silne chápu mnohí ľudia, ba aj kresťania neraz ako svoj vlastný výkon. Ako svoju osobnú ochotu, osobné rozhodnutie, prejav svojej osobnej vôle, alebo svoj výkon a úsilie. Toto je však zásadne chybné a protibiblické stanovisko. Odporuje mu evanjelium Pána Ježiša Krista, svedectvo apoštolov a  pochopenie viery u reformátora  Martina Luthera. Upozornením a pozvaním k bdelosti v tejto otázke je a má byť pre nás napr. známe slovo M. Luthera z Malého katechizmu, keď pri vysvetlení  3. čl. Viery všeobecnej kresťanskej hovorí: „Verím, že ja zo svojho vlasntéjo rozumu a vlastnej sily nemôžem v Pána Ježiša Krista veriť, ani k nemu prísť, ale že ma duch Svätý evanjeliom povolal…“.

     Viera, ktorá je spasiteľná, nie je z človeka, z jeho rozumu a sily. Nie je ľudským  poznaním, alebo „ názorom“. Nie je založená na nejakých „dôkazoch“ v zmysle ľudského rozumu, alebo úvah. Ona je vždy darom Ducha Svätého a jej podstatou je plná dôvera v Boha, ako Boha milostivého, zachraňujúceho človeka. Známe Lutherovo a luteránske stanovisko, obsiahnuté aj v Symbolických knihách našej cirkvi,  napr. v 4. čl. AV. je často „trhané“ a úplne nepochopené, i keď sa naň mnohí formálne odvolávajú.

     Predovšetkým by som chcel poukázať na to, že to známe slovo pochádzajúce od Luthera: “ jedine“ ( sola) máme správne prijať a pochopiť ako jedno „sola“- jedno „jedine“ v troch častiach.  Nie ako trojnásobné „sola“ (jedine), s ktorým sa argumentuje izolovane, bez súvisu s tým, čo ono v celosti znamená a zdôrazňuje. To potom znamená, že pred Bohom sme ospravedlnení „jedine“: milosťou Božou, skrze Krista, vierou. Milosť Božia je jedinečným darom, práve v samotnom Kristovi a v Jeho dielo,  ktorého vierou  ako nezaslúženým darom môžeme prijať.

 Chorobou mnohých v cirkvi sa stalo, že slová o ospravedlení „jedine vierou“ chápu už nie ako milosť Boha Otca, Krista Pána a Ducha Svätého, ale o viere tvrdia (a doslova tárajú), že je ľudskou odpoveďou, ľudským výkonom na predchádzajúce „dve milosti“. 

     Veľmi konkrétne, názorne a plasticky to vynikne už pri pohľade na Krst svätý. Ten, ako prvý problém v Korinte ap.Pavol spomína hneď v 1 Kor 1,14- 17, keď hovorí o nebezpečenstve trieštenia a delenia Cirkvi. „Ja som Pavlov, ja Apollov, ja Kéfasov (Petrov). „Či v meno Pavlovo ste boli pokrstení“? (13, b)- kladie apoštol 

naliehavú otázku. Zhrňme a aplikujme  učenie o ospravedlnení aj na Krst svätý a jeho chápanie (dnes) v našej cirkvi.  Znamená to toľko, že v Krste svätom každý pokrstený (vrátane dieťaťa) prijíma: Božiu milosť, darovanú skrze Krista ako schopnosť a možnosť žiť vo viere. Čiže: môže byť človekom dôverujúcim (veriacim) v spásu a Božie detinstvo. Ale je to dar Boží a Božie dielo, t.j.dielo celej Svätej Trojice pre človeka, ktorý je sám o sebe „zatratený a zlorečený hriešnik“. Krst teda nie je nejakou odpoveďou, alebo skýmsi  „vyznaním človeka“, ale len a len darom milosti Ducha Svätého. Darom, aby sme verili, čiže Bohu naozaj dôverovali, že sme Jeho – napriek všetkému, čo vieme o sebe ako o hriešnikovi. Krst nie je primárne  „výsledkom“ rozumu, citu (zážitku), alebo vôle človeka, ale Božím rozhodnutím v prospech človeka.

      Ak by niekto tvrdil, že k spasiteľnej viere sa dostal sám, znevažuje, vedome – či nevedome, Krista Pána a Jeho zásluhy. Ak niekto chce tvrdiť (učiť), alebo tvrdí, že sa to stalo na základe jeho vlastného „zážitku“- znevažuje všetko vo svete zvestované evanjelium: ako slovo (neviditeľné) i ako sviatosť (slovo viditeľné). Aj dnes sme tu teda práve preto, že chceme ďakovať Pánu Bohu za to, že sme boli Jeho milosťou obohatení “ každým slovom a všetkou známosťou“

      

  1. 1.           To je dôvod, že môžeme stáť vo viere „zmužilí a silný“. To je pravdivá skutočnosť vtedy, ak sme prostriedky Ducha svätého aj v uplynulom roku prijímali a boli nimi: prebudení, osvietení, znovuzrodení, obrátení, povzbudení, posilnení i rozradostení. Evanjelik (luterán) nikdy nepovie: obrátil som sa, znovuzrodil som sa, uveril som sám, slobodne – ale: Boh mi dal vieru, obrátil ma a znovuzrodil ma. A to všetko už v Krste svätom a potom znovu a stále chce On konať a koná v nás, kázňou (slovom) a sviatosťami. Takto obdarovaní, omilostení, ospravedlnení môžeme odpovedať tak, ako to  chce sám Boh. „Všetko nech a deje medzi vami v láske“!  Nie ľudská láska je dôvodom daru milosti, ale milosť je dôvodom a pôvodom lásky človeka. „My milujeme, lebo On prv miloval nás“ . (1 Ján 4,19) Známym svedectvom o prvotnosti Božej lásky je aj tzv. summa evanjelia: „Tak Boh miloval svet…“ (J 3) 

Úlohou cirkvi nie je (na prvom mieste iba moralizovať) a „volať svet“ ku konaniu v duchu kresťanskej  lásky. Veď často ide o svet neveriaci a stojaci proti Bohu, ktorý lásku Kristovu nikdy nemôže mať, a samozrejme ani nemá, kým nepríjme dar viery.  Úlohu cirkvi a nás kresťanov je „ činiť všetky národy učeníkmi PJK“, – vrátane toho nášho slovenského. (Alebo napr. aj rómskeho. „Neprispôsobivého“ – ale: čomu a komu ?!). Tú istú úlohu máme aj voči tým, na ktorých nám azda najviac záleží. Sú to naše deti, manželstvá, rodiny a evanjelická cirkev. To je možné iba prinášaním  evanjelia, ako Božieho konania, ktoré je „mocou Božou na spasenie každému veriacemu“.(R 1,16) Skúsme sa otvorene pozrieť na to prvotné: sejbu slova a prisluhovanie sviastotí i na našu ľudskú odpoveď. Na to, čo bolo z lásky konané a vykonané aj v minulom roku v spoločenstve  nášho cirkevného zboru.                             

 

                                               -.-

                                                               I.časť – Bohoslužobný život

 

  Služby Božie(SLB)

      Všeobecne možno povedať, že cieľom SLB je duchovné vzdelávanie, verejné vyučovanie. Sú otvorené pre všetkých ľudí. Ten, ktorý vyučuje je Boh, ktorý to koná skrze zvestované slovo a tým slovom je zákon i evanjelium. Boh je ten, ktorý slúži prvý človeku. Pán Ježiš povolal učeníkov do „služby slova“. Jeho misiný príkaz: “čiňte mi učeníkmi všetky národy“  (Mt 28) je univerzálny. Platí pre všetkých ľudí, pre všetky národy bez akýchkoľvek rozdielov. Učeníci nemajú brániť nikomu, ani dietkam, prijať službu Slova, ktoré je vždy súčasne Božím skutkom pre človeka. Na Božiu ponuku a oslovenie môže človek odpovedať svojím rozumom a vôľou, ktorá sa vzťahuje na rozumové konanie vo vonkajších veciach. Čo to znamená? 

    – Či v nedeľu, alebo vo sviatok, chcem, alebo nechcem ísť na SLB, či využijem, alebo nevyužijem príležitosť, ktorá sa mi ponúka. Potom aj to, či chcem, alebo nechcem počúvať. Tiež to, či zvestované slovo  počujem a vnímam iba ako slovo človeka, alebo ako také, čím vpravde je: slovo živého Boha. Keď je prijaté ako Slovo Božie ( z Písma, z kázne), može začať pôsobiťako zákon, ktorý zarmúti a prestraší svedomie, ale aj ako evanjelium, ktoré nesmierne poteší a prinesie radosť. To je už „práca“ samotného Slova. Boh nikoho k ničomu nenúti, ale ak  človek počuje slovo Božie ako „klopanie na dvere“ a „otvorí“, (Zjav 3,20), ak človek pozve 

Ježiša „do vnútra“, ako Zacheus  a  naozaj počúva – môžu sa začať diať veľké veci. A oni sa isteže aj dejú.

 

      Mnohí sa dnes zamýšľajú napr.nad tým, ako naložiť so Štedrovečernými SLB. Neraz sa kazatelia uchýlia k výčitkám, alebo k „pucungu“, (u nás na Záhorí:  k „štráfaniu“) tzv.ročiakov. Je jasné, že sa tak SLB môžu stať do istej miery, totiž pokiaľ ide priamo o kázeň – premárnenou príležitosťou. Ešteže je v našej cirkvi zachovaná liturgia, v ktorej je väčšia vyváženosť zákona a evanjelia..! Preto človek, poslucháč ( i kazateľ je poslucháč) má „bdieť“– aby napokon mohol „stáť vo viere zmužilý a silný“. A to aj napriek tomu, čo koná svet, alebo hriech v nás. Prípadne, čo koná sám diabol a jeho prisluhovači. (Samozrejme to platí aj o všetkých ostatných SLB).

    Zákon Boží, menovite 3. Božie prikázanie nám neustále oprávnene pripomína, aby sme sviatočný deň svätili, čo v zmysle výkladu podľa MK M.Luthera znamená, že „nemáme potupovať a zanedbávať kázanie slova Božieho“. Ale ako som už povedal, až prijatie evanjelia spôsobí „dôveru“, ktorá obstojí v dňoch dobrých, ale  i v skúškach, v pokušení i v smrti. 

     

Celkove sa konali SLB v našom CZ 148 krát. V matkocirkvi v Sobotišti: 95 krát, v Rovensku: 39 krát a na Podbranči: 14 krát. Kázal som na texty navrhnuté Službou Slova pre celú cirkev i texty slobodne volené.

 

 

A) Služby Božie hlavné – nedeľné (a niektoré sviatočné) sa konali v Sobotišti 47 krát, s priemernou návštevou: 82 duší, tj. 6,6 % duší. Ide o určitý optický pokles, ktorý je však spôsobený iným vedením štatistiky za r. 2010, podľa nového celocirkevného počítania. Celkový obraz znižuje účasť na stredtýždňových SLB na ktoré pripadajú niektoré sviatky: Zjavenie, Svätodušný pondelok, Vstúpenie, Petra a Pavla.  V Rovensku: 35 krát, priem návšteva: 26 duší, t.j.22,6%. 

Spolu teda: 76 krát, priemerná návšteva: 1O8 duší, tj. 8% z celkového počtu 1350.

 

B) Služby Božie sviatočné: 5 krát v matkocirkvi, 5 krát v Rovensku, spolu: 1O krát.

Najvššia účasť bola tradične na Štedrý večer: Spolu: 565 duší /S+R/ tj. (41,85%)

Na Vianoce: 216 duší ( 16 %), Na Veľkú Noc 199 duší (15 %), Svätodušná nedeľa: 116 duší(8,6 %),  Pamiatka reformácie: 156 duší (11,5%) a na Starý rok 146 duší, tj.1O, 8%. 

       Čo  dodať? „Neopúšťajte spoločné zhromaždenia, ako niektorí majú vo zvyku“-  zneje ap.napomenutie z prvotnej cirkvi aj dnes. Hlavné dôvody nízkej návštevnosti v CZ (3), ktoré som spomínal už vlani pretrvávajú.

 

C/ Služby Božie večerné 

(najmä vo sviatky) konali sa v matkocitkvi 9 krát, s priem.účasťou: 21 duší

D/ Služby Božie nešporné: 18 x, priem.účasť: 6 d

E/ Advetné večerné SLB v matkocitkvi: 7x, na Podbranči: 4x, spolu: 11x, pr.: 34 d.

F/ Pôstne večerné SLB v matkocirkvi : 11x, na Podbranči: 6x, spolu: 17 x, pr.:31d 

     Okrem týchto treba ešte spomenúť Detské SLB na Vianoce , ako aj viaceré príležitosti, na ktorých prispeli aj deti s básničkami. Snažili sme sa ich viesť ako rodinné SLB.

     Ako mimoriadne bohoslužobné príležitosti možno spomenúť nasledovné:

  1. 1. Slávnosť konfirmácie v ned.Sv.Trojice ( 3 chlapci!)

2. Zlatá konfirmácia- 3.ned.po Sv.Trojici (24)- ročník: 1946

3. 1OO.ročnica Pavla Beblavého. Kázal konsenior M.Hvožďara z Vrboviec, po SLB sme položili kvety na rodiný hrob a spomienka bola ukončená spoločným obedom presbyterov CZ.

4. V  2.slávnosť veľkonočnú kázal v Sobotišti br.farár Pavel Štefek z Časkova, ja som bol na SLB v Senici ( tzv. výmena kazateľníc v senioráte)

5. Ekumenické SLB na cintoríne spolu s RKC cirk.zborom na Pam. zosnulých

6. Krstná nedeľa – Krst sv. v rámci SLB – 2x.

7. Dňa 26.9. SLB na Myjave- spom. na mučeníka D.Krmana ( u nás SLB neboli)

8. Misijné SLB -Branč 5.7., za účasti  gen.biskupa M.Klátika, M.Krivdu bisk.ZD, biskupa ref.cirkvi a sláv.kazateľa SECAV v Srbsku: dp.S.Vrbovského.  

 

             Dva krát ma na  SLB zastupovali manželia Branislav a Jana Rybnikárovci, za čo im úprimne ďakujem.

       

                                                                 Večera Pánova (VP)

       

    VP sa prisluhovala v Sobotišti : 1O krát, vždy v rámci SLB. Pristúpilo: 153 m a

35O 6,  spolu: 483 komunikantov. V Rovensku: 5 x, z toho: 37 m a 77 ž, spolu: 114.

Okrem toho na Podzámku v pôste: 1x. Celkom pristúpilo:185 M a 417 ž = 605 údov CZ .(45%) Ak sme sa vlani  potešili z určitého nárastu a nádejali sa aj na zlepšení celkového trendu, nestalo sa tak. Stačilo menej detí pri konfirmácii a úbytok je značný.  14.3. sa v CZ konala aj VP kňazov Mys (2O)

       Čo k tomu dodať? Pripomeňme slová ap.Pavla z 1 Kor 11, 23-3O:

Lebo ja som prijal od Pána, čo som vám aj odovzdal: Pán Ježiš v tú noc, keď bol zradený, vzal chlieb a keď dobrorečil, lámal a riekol: vezmite jedzte, toto je telo moje, ktoré sa za vás (vydáva), to čiňte na moju pamiatku! Podobne po večeri (vzal) aj kalich a riekol: Tento kalich je nová zmluva v mojej krvi: To čiňte, kedykoľvek budete piť, na moju pamiatku! Lebo kedykoľvek by ste jedli tento chlieb a pili z kalicha, zvestujete smrť Pánovu, dokiaľ nepríde. Preto ktokoľvek by nehodne jedol chlieb alebo pil z kalicha Pánovho, previní sa proti telu a krvi Pánovej. Skúmaj sa teda, človeče, a tak jedz z chleba a pi z kalicha: Lebo kto nehodne je a pije, odsúdenie si je a pije, lebo nerozoznáva telo Pánovo. Preto je medzi vami mnoho slabých a nemocnch a mnohí odumierajú“.

 

                                                                                 Krst svätý

      Jeho prisluhovanie sa deje na  základe prikázania PJK z Mt 28,18-2O:…“Choďte teda, čiňte mi učeníkmi všetky národy, krstiac ich a …učiac ich…“ a na základe zasľúbenia PJ: „Kto verí a je pokrstený, bude spasený „ Mk 16, 16 ( preklad podľa Hedegárda- B. Pleijel: Brána viery otvorená, ktorý považujem za vecne správnejší).

       Z príkazu PJK je zrejmé, že chce, aby všetci ľudia boli spasení. Preto chce, aby sa všetci stali Jeho učeníkmi, aby boli s Ním jedno, ako „On je jedno so svojím Otcom“. Byť „v Kristu“, patriť Mu, znamená prijať Jeho Krst, aby sme verili, že započal v nás dielo duchovného znovuzrodenia a aby sme vzrastali potom aj v Jeho pravdách a v Jeho známosti. Semienko viery zasiate pri Krste v človeku má ďalej rásť, majú byť vytvárané pomienky k jeho rastu tak, aby mohol človek prinášal ovocie viery a Ducha Svätého, ktorý je nám daný.  S bolesťou musíme konštatovať, že tu stále  znova a znova „bojujeme duchovný boj“ súčasne na troch frontoch. 

Prvý je ateistický. Tu je boj otvorený, ale aspoň priamy. Od začiatku je jasné a zrejmé, kto je kto.

Druhý front hrozí z „magického chápania „ Krstu svätého, keď pod vplyvom iných náuk si mnohí myslia, že stačí púhy výkon Krstu a on účinkuje „automaticky“, že neplatí Lutherovo, že  Krst sv. je „každodenné mŕtvenie starého Adama a opätovné povstávanie nového človeka v nás“.  Človek je v Krste sv. ospravedlnený z milosti, skrze Krista vierou, ktorú dáva DSV človeku. Krstíme, aby sme verili a aby sme potom činili denne pokánie a žili ako noví ľudia. K pokániu však vedie iba DSV a 

preto má pristúpiť kresťanské vyučovanie- „katechéza“, skzre Slovo . 

     Tretí front  je druhou stranu tej istej mince. – Niektorí kresťania neveria v Kristove slová a sľub o duchovnom znovuzrodení skrze „vodu a Ducha“ v Krste.

(J 3)  Krst, najmä detí, dehonestujú ako iba „krst vodou“ a potom  hľadajú tzv.druhý krst Duchom. Kde je „druhý krst, tam je a môže byť aj tretí a ďalšie… Ide tak o otvorené pohŕdnutie Božou milosťou. O spochybnenie konania celej Sv.Trojice a všetkým, čo Ježiš človeku zasľúbil: odpustenia hriechov, spásy a večnného života.

( My niečo podobné poznáme už z učenia novokrstencov, pôv.habánov v Sobotišti.) 

Vo všetkých troch prípadoch je výsledok rovnaký: ide o rozdelenie a trhanie Cirkvi ako tela Kristovho, akže človek viac verí sebe alebo nejakému vnútornému pocitu, či zážitku, ako jasnému Slovu Božiemu a Pánovmu sľubu. Nehovoril by som o tom dnes dlhšie, keby sa v našej cirkvi z viacerých miest  nešírili správy o  tzv. druhom krste, ako na to upozornila aj minuloročná Synoda ECAV.

      Našou jedinou možnou obranou však je iba poctivé vysvetľovanie  Písma , vyučovanie MK Dr. M. Luthera, dôkladnejšia príprava rodičov a krst.rodičov k udeleniu Krstu sv. Pomocou je aj zaradenie Krstu sv. do rámca SLB, lebo on je darom milosti, ale aj záväzkom pre celé spoločenstvo CZ. Nejde teda o nejakú súkromnú, rodinnú udalosť, ale dielo Božie medzi nami, prostriedok DSV a spasenia. 

     Po dlhšom čase sa aspoň dve rodiny odhodlali k prislúženiu Krstu sv. v rámci SLB. Celkom bolo pokrstených v CZ 11 detí ( 7 chl a 4 d) a 2 dospelí, spolu: 13.

 

                                                                           Vnútorná misia

 

       Najaktívnejšmi spolupracovníkmi v oblasti vnútornej misie sú naše sestry, ženy, ktoré majú svoju koordinátorku v osobe ses.presbyterky Anny Hurbánkovej.  Sledujú dianie SEŽ v Myj.senioráte  a podľa možnosti sa zúčastňujú spoločných stretnutí, prípadne aj stretnutí spevokolov, hoci vlastný spevokol v CZ už dlhšie nemáme. V súčasnosti riadnu kantorku na materskej Annu Halabrínovú zastupujú striedavo 2 bratia ( Ing.B. Bybnikár a Mgr.M.Batka) a ses. Mgr.Elena Zelenáková r. Slezáková. Dvaja z nich bývajú mimo zboru, ďalší je z pracovných dôvodov tiež plne zaujatý a tak sme radi, ak fungujú aspoň na SLB.  

       Akýmsi vrcholom  a pomerne náročným podujatím s temer celocirkevným významom sú misijné SLB na Branči, z ktorých sa vlani konal aj priamy prenos v Slov.rozhlase. Vtedy prichádzajú na pamätné miesto, hrad Branč, ale po nich aj do chrámu Božieho mnohí návštevníci a milí hostia. Akciu zastrešuje VMV pri BU ZD, ale hlavná ťarcha leží na pleciach nášho zboru. Ďakujem preto aj dnes všetkým bratom a sestrám, všetkým našim rodinám, ktoré pri organizačnom zabezpečení ochotne pomáhajú. Podieľajú sa tiež aj na pohostení účastníkov. Minulý rok bola slávnosť na Branči záverom a vyvrcholením celocirkevných osláv  4OO.výročia Žilinskej synody z r.161O. O jej význame netreba pochybovať a sme radi, že sme okrem fin.príspevku mohli prispieť aj týmto spôsobom. Najväčšou odmenou sú pre nás poďakovania našich hostí a ich ochota prísť na Branč znovu. 

       Stále ťažšie je vytvárať, či zhromažďovať k vnútromisijným aktivitám mladšie ročníky. Deti síce mali svoju predvianočnú slávnosť, ale neraz je to jediné svätenie sviatkov počas roku pre mnohédeti a to pre ľahostajnosť samotných rodičov. Tradičné vian.balíčky boli skôr symbolické, ale boli nahradené darom Adventného kalendára, aby pomohol  plniť rodičom ich kňazskú službu. 

Pokonfirmačná mládež – až na niektoré výnimky – nechce chápať, že „pobožnosť je na všetko užitočná, leob má zasľúbenie pre terajší i budúci život“ a  volí si skôr širokú cestu života.

Pre duchovné obživenie slúži organizovanie tzv.Zlatej konfirmácie  a chcem pripraviť už v budúcom roku aj niektoré iné formy a spôsoby vnútornej misie, ak

bude záujem: napr. stretnutie mladých rodín, „cirkevná káva“, autobus. zájazd  a iné.

 

                                    

                                                       Náboženská výchova a výučba v CZ 

 

      Morálny úpadok, ba až rozklad mladých rodín a manželstiev ( v min.roku 3 – 4 ďalšie rozvody) neblaho zasahuje vždy tých najslabších a najbezbrannejších a to sú malé a školopovinné deti. Tam, kde sú v rodine problémy, prenášajú sa v znásobenej podobe na deti, ktoré sa samozrejme nemôžu s nimi vyrovnať. Zložitá je duchovná a náb.výchova aj v tzv. zmiešaných manželstvách, kde manželia buď  pre ateizmus partnera, alebo pre iné vierovyznanie nevedia nájsť spoločnú „reč“ a opäť  dôsledky najťažšie dopadajú na deti.  

    Určitými ťažkosťami trpia dnes nielen školy a ich prevádzka, ale aj školská   neustálená koncepcia. Na ilustráciu môžem poukázať na výsledky poslednného prieskumu u najstarších žiakov, kde testy zamerané na čítanie a schopnosť porozumieť čítanému textu dopadli temer najhoršie v celej EU. V takejto situácii učiť biblické histórie a duchovné pravdy je naozaj zložité. 

      Nemôžem však nespomenúť aj malú empatiu vedenia našej školy k samotnému predmetu evanj.náboženstva. Snaha obmedzovať počet hodín a spájať ročníky, hoci aj za cenu porušenia predpisov, a – akoby „normálne„ -zaraďovanie náb.výchovy na posledné vyučovacie hodiny. Čo to znamená prakticky?  Príklad: Z roč. 4 -5,  štyri deti popoludní odchádzajú na tanečnú, hudobný a športový krúžok do Senice. Rodičia ich formálne ospravedlnia – ale na ostatné deti to pôsobí demotivujúco. 

      Našli sa rodiny, ktoré deti buď odmietli prihlásiť na náb.výchovu, prípadne ich „odhlásili“, resp. sa deti bez všetkého „odhlásili“ sami. Nejde len o hrubé porušenie krstných sľubov, ale najmä úplné nepochopenie významu kresťnskej morálky pre život osobný, v budúcnosti i manželský a rodinný, samozrejme tým aj celospoločenský, ale aj na samotnú spásu ich duší.

     Tak, ako dnes po pár desaťročiach vidíme neblahé následky benevolentného interupčného zákona ( Z. z  r.1987) – prázdne kolísky, prázdny celý jeden školský pavilón(!),  a poloprázne triedy, ale aj domy,  tak sa „vráti“ dnešná ľahostajnosť a povrchnosť dnešným rodičom. Boh, ktorý je Bohom „horlivým“, vždy môže „trestať hriechy rodičov až do tretieho a štvrtého pokolenia tých, ktorí ho nenávidia…“. 

     Za takéhoto stavu  sa dostáva cirkev do situácie, hodne podobnej tej, v akej žila prvotná kresťanská cirkev. Náboženský život sa sústreďoval v rodinách a domácnostiach, v tzv. domácich cirkevných zboroch. Ap.Pavel práve im (a spomína ich neúrekom) adresuje veľa pozdravov a povzbudenie: Stojte vo viere zmužilí a silní. Osobne mi je ľúto, ak niektoré odborné, i osobne vyskúšané rady a usmernenia nevedia pochopiť a prijať najmä otcovia rodín, ako prejav skutočného záujmu a lásky z mojej strany a samozrejme aj zo strany samotného PJK. Napr. keď hovorí: „Nebuďte ustarostení o svoj život… – hľadajte najpr KB a jeho spravodlivosť a všetko ostatné bude vám pridané…dovoľte dietkam prichádzať ku mne a nebráňte im, lebo takýchto je KB. -Kto nepríjme KB ako dieťa, nikdy nevojde doň“ . Je v Písme aj mnoho iných slov a praktických pokynov.

     Ja však dnes chcem poďakovať tým rodičom a rodinám, ktorí ponuku služby, i keď v inej podobe ako sme boli  možno niekedy zvyknutí,  prijali a prijímajú a ak aj sami v tom istom duchu konajú a s duch. pastierom spolupracujú. To sa týka aj samotnej prípravy k prvému prijatiu sviatosti VP. Ku konfirmáci sa pripravujú 3 deti.

V škole vyučujem 4 hodiny týždenne v 4. spojených oddeleniach:

 1- 3 roč.:18ž , 4- 5 roč.:12ž, 6 – 7 roč.: 13ž, 8 – 9 roč.: 5 ž . Spolu : 53 žiakov.

 

                                                             Činnosť presbyterstva

 

Presbytetrium zasadalo vlani 4x a riešilo najmä otázky hospodárskeho charakteru. Pravideľne je však informované aj o všektom ostatnom dianí a snažím sa ho zaangažovať aj do vnútromisijnej činnosti. Dôležitá je návšteva rodín cez ich službu výberu cirk.príspevku. Je to však aj možnosť hovoriť s br. a sestrami, povzbudzovať i potešovať členov CZ. Poradným orgánom v hosp.otázkach je Hospodársky výbor, ktorý pripravuje návrh rozpočtu a rieši aktuálne a zložité veci hosp.charakteru. Napr.otázku ako ďalej postupovať s vypáleným Domom MRŠ. Presbyterstvo sa zišlo na svojich výročných stretnutiach aj v Rovensku a v Podbranči. Vsúčasnosti sa o hosp.záležitosti starajú br.kurátori Pavel Kadlečík a Martin Kutálek v Sobotišti, ses.Emília Filková v Rovensku, kde bola súčasne aj kostolníčkou už 17 rokov a od tohto roku odovzdá funkciu br. Jánovi Čermákovi. Patrí jej naše uznanie, obdiv a poďakovanie. Na Podbranči funkciu „pokladníčky“ síce formáne ukončila ses.Anna Oslejová, ale reálne ju koná naďalej, keďže funkciu nemá kto prevziať. Všetkým bratom a sestrám patrí úprimná vďaka. O dobrej činnosti svedčí iste aj dobrá atmosféra na zasadnutiach, kde v zásadných otázkach panuje zhoda. Funkciu kostolníčky prevzala v priebehu roka od s. Zuzany Mičovej ses.Ing.Zuzana Hechtová, ktorej pomáhajú aj ses.z rodiny Matúšovskej. Sme iste s touto novou situáciu spokojní a prajeme Božie požehnanie všetkým. Po oprave a zhotovení nového systému pohonu zvonov je se.kostolníčka súčasne aj zvonárka. Po br. Milanovi Mičovi v priebehu roka konali túto službu br.Pavel Kadlečík a Peter Matúš, za čo im tiež dnes ďakujeme. Presbyterstvo má 22 členov a bol pripravený návrh na doplňujúcu voľbu. 

 

                                                                   Pastorálna činnosť kňaza

   

     Tak ako v minulých rokoch, stále viac sa sústreďujem najmä na rozhovory s rodičmi detí a konfirmandov. K osobným oslovenim patria aj past. listy, adresované do každej rodiny s deťmi. Druhou najdôležitejšou skupinou boli rodiny, ktoré požiadali o krst detí. Boli to vážne, ale aj milé stretnutia a verím, že prineseú ovocie v užššej a lepšej spolupráci pri plnení mis.príkazu Mt 28. Podobne som sa stretol so všetkými snúbencami  a samozrejme aj s rodinami, ktoré odprevádzali svojich zosnulých. Niekedy však využívam aj náhodné stretnutie na ulici. – „Novinkou“ sú  rodiny, ktoré ma pri návšteve nepozvali ďalej a dali najavo svoj odstup.

Mrzí ma, ak sa dozviem o chorých ako posledný a tiež to, že nemocní sa „boja“  prijať duchovné posilnenie prostredníctvom VP. 

 

                                          Iné funkcie a pohyb ľudnatosti

 

    Boli to najmä kresťanské pohreby. V Sobotišti zomrelo a bolo pochovaných cirk.spôsobom:  4 m a 7 ž, spolu 11 členov. V Podbranči: 3 m a 3 ž, spolu 6 čl.

V Rovensku: 2 m a 1 ž , spolu 3 čl. Celkom: 9 m a 11 ž = 2O členov. 

Ak mám dobré informácie dvaja čl. CZ mali pohreb občiansky, čo kvalifikujeme ako výstup. Prihlásili sa 2 čl, odhlásili sa 2. 

Sobáš uzavreli cirkevným spôsobom 4 páry.  3 manželstvá boli  čisto evanj., jedno miešané.

Konfirmovaný boli 3 chlapci. Pokrstení: 13.

Počet duší, evidovaných na hárkoch cirk.príspevku pokesol k 31.12.2010 na 1350 duší. Bude iste zaujímavé porovnanie so sčítaním ľudu v máji t.r.

 

                                                                         2.časť- Hospodárenie

 

     Finančné hospodárenie CZ prebiehalo  uspokujúco, v medziach prijatého rozpočtu, s miernym plusovým zvyškom. Problém spôsobili hneď dve havarijné situácie. Najkôr alarmujúci a nebezpešný stav uchytenia a pohonu znonov, ktoré po obhliadke navrhli dve nezávislé firmy riešiť zásadne novým spôsoobm. Prirodzene vybrali sme si  ponuku lacnejšiu ( rozd. vyše 3OOO Eur!). Navyše išlo o firmu, s ktorou sme mali už v minulosti dobré skúsenosti -fi .Ivák z Lipt.Sliačov. Návrh rozpočtu bol pôvodne:13.996 Euro, v ktorom sa počítalo s vytvorením novej stolice na zavesenie najmenšieho zvona. Pri realizácii sme došli k novému riešeniu, čo sa aj previedlo a tým sa aj znížil pôvodný rozpočet, čo nám samozrejme prišlo vhod. Firma našťatie začala s realizáciu ešte v jesenom čase, takže na Pam. posv. chrámu sme mohli už vykonať aj posviacku nového zvonového systému a jeho automatické, alebo diaľkové ovládanie,  spolu s posviackou organa. Celkový náklad na zvony činil cca 12 5OO Eur. Na najväčší zvon boli dané dva motory, za cenu jedného.

      Druhou mimoriadnou situáciou bolo zlyhanie organu. Vedeli sme, že by už nutne potreboval gen. opravu, ale táto je pomerne drahá a nebolo možné k nej pristúpiť. Schodnejšou cestou, aby sa zabezpečilo hranie na SLB , sobášoch a pohreboch bolo zakúpenie elektrofonického nástroja. Chýbajúcu sumu ,ako pôžičku poskytol kantor Marek Batka vo výške 7.5OO.- Euro. CZ sa zaviazal sumu splatiť po splatení  pôžičky na zvony, najneskôr do 4 rokov, s výškou úroku 3,5%. O pôžičke je spísaná osobitná dohoda, ktorú týmto dávame na schválenie tomuto konventu. O pôžičku na zvony sme požiadali ses.Martu Serátorovú zo Senice, ktorá súhlasila s uvoľnením prostriedkov zo Základiny rodiny Serátorovej, s dobou splatnosti na 2 roky za úrok 3,5%. Po splatení pôžičky bude Základina obnovená a bude slúžiť dohonutému cieľu. Aj túto dohodu dávame týmto na osobitné schválenie výr. konventu. Obom poskytovateľom srdečne ďakujeme. Zvony i organ slúžia k našej spokojnosti. 

     Súčasne patrí  poďakovanie aj br.kurátorovi Martinovi Kutálkovi za  prípravné a murárske práce i organizovanie brigádnickej pomoci. Spolu bolo odpracovaných 241 brig.hodín. K dobrému a pohodovému priebehu prác prispeli aj ses. Anna Kutálková a Emília Slezáková pravideľným pokytnutím občerstvenia a pohostenia pre majstrov. Pri úhrade nákladov sme použili aj všetky milodary a dávnejšie milodary z Ameriky, z Binghamtonu. Vďaka P. Bohu nedošlo k nijakému úrazu.

         O pokladničných obratoch, príjmoch a výdavkoch podá podrobnejšiu správu ses. účtovníčka Emília Slezáková, podľa zápisov v denníku a koncoročného účtovného hárku. Ja iba pripomínam, že  presbyterstvo kontrolovalo pozorne všetky položky a zápisy, ktoré boli nájdené v poriadku a výroč.presbyterstvo prijalo uznesenie, aby výročný celozborový konvent udelil patričné absolutórium. Príjem:(vrátane pôžičiek) : 26.615,94 E.- Výdaj: 3O.449,65 E, Zostatok: = -3833,71E . Zostatok z min.roku: + 9.764,22 E. Zostatok v pokladnici a na b.účte: 5.93O,51 Eur dáva nádej, že pri primeranom a šetrnom hospodárení nebude potrebná ďalšia pôžička. Výška cirkevného príspevku na návrh presbytersta zostáva nezmenená.(6.-E, 3.-E) 

      Zároveň uvádzam, že CZ prispel na všetky celocirkevné ofery vyhlásené gen.presbyterstvom a tiež si splnil všetky ostatné finančné povinnosti. 

     Záverom ďakujeme ses. pokladníčke Anna Kutálkovej a ses. Emilíi Slezákovej za vzorne vedené účty CZ. Ďakujeme zvonárom Jánovi Kadlečíkovi a Jánovi Slezákovi

za ich službu na Podbranči, tiež všetkým bratom a sestrám za brigádnickú pomoc pri údržbe uličky do kostola i za všetky milodary, dary a kvety na oltár, prinesené v priebehu roka. Všetkým nech žehná Hospodin na daroch ducha i tela ! Trojjedinému Pánu Bohu však sláva, česť a dobrorečenie od nás všetkých na veky vekov! Amen.

                                                                     

                                                                       Ľubomír Batka, ev.farár sobotištský

Prílohy: Výsledok fin.hospodárenia

               Prehľad brigádnických hodín pri oprave zvonov

               Návrh rozpočtu na r. 2011- Pr:11.900 Eur- Výdaj: 11.9OO Eur, Zostatok: 0

 

Leave a Reply