Podiel, ktorý ti nebude odňatý

                                                Podiel, ktorý ti nebude odňatý 

Lk 10, 38- 42:

      „Keď išli ďalej, vošiel do nejakej dediny. Tam Ho prijala do domu žena, menom Marta.(39) A tá mala sestru Máriu, ktorá si sadla Ježišovi k nohám a počúvala Jeho reči.(40) Ale Marta bola príliš zamestnaná posluhovaním. Pristúpila a povedala: Nedbáš, Pane, že mi sestra samej nechá posluhovať? Povedz jej, nech mi pomôže. (41) Odpovedajúc Pán, riekol jej:  Marta, Marta, starostlivá si a znepokojuješ sa pre mnohé veci, (42) ale treba len málo, vlastne jedno! Práve Mária si vyvolila  dobrý podiel, a ten jej nebude odňatý“. Amen 

 

      Bohumilí kresťania, bratia a sestry v PJK!

 

      Aká je hodnota a zmysel sejby Božieho slova? Aký je význam napr. nedeľného počúvania a prijímania Božieho slova? Intenzita jeho sejby a

vyučovania sa ešte zvýši v cirkvi počas pôstneho obdobia, ku ktorému sa  rýchlo približujeme. Má vôbec nejaký zmysel táto základná služby cirkvi?

 

      Skôr, ako sa započúvame do odpovede z Božieho slova, pripomeniem, že v „svetskej sfére“, v bežnom, každodennom živote je táto téma známa  ako spor o otázku teórie a praxe. Čo je dôležitejšie: teória, alebo prax?  Učenie, skúmanie, poznávanie, alebo akcia, konanie?

      Sú ľudia, ktorí sa venujú viac teórii, teoretickému výzkumu a poznávaniu. Ale iným sa táto činnosť javí zbytočná, alebo aspoň menej dôležitá, či nepodstatná. V našej spoločnosti v súčasnej dobe rezonuje táto otázka v rovine celkom konkrétnej: V návrhu, aby sa v štátnom rozpočte peniaze určené na vedu, vzdelávanie a výzkum presunuli na výstavbu diaľnic. – Veď nikto nemôže pochybovať o význame práve diaľnic pre moderné hospodárstvo a ekonomický rozvoj krajiny!?  Možno niekde v pozadí je úvaha, že keď bude vysoký ekonomický rast, bude napokon aj viac peňazí na školstvo, vzdelávanie, vedu a znalostnú ekonomiku… 

    Mnohí z nás, alebo z nášho okolia potrebujú napr. dobrú lekársku starostlivosť a preto ich záujmom je, aby mali v dosahu dobrého praktického lekára a lieky. – Sú aj iní lekári, ktorí sa venujú výzkumu a poznávaniu príčin vzniku chorôb, pôsobeniu rôznych chemických preparátov a ich kombinácií na ľudské telo, výzkumu technických  lekárskych prístrojov a nových technológií. Čo je dôležitejšie? – 

     Myslím, že väčšina z nás dáva prednosť lekárovi vzdelanému a stále sa učiacemu, stále sa vzdelávajúcemu, pred  nejakým ľudovým liečiteľom , alebo felčiarom …Podobne je to aj v stavebníctve: murárske remeslo nie je len o tom, že niekto stavia tehu na tehlu a spája ju maltou a možno rýchlo postaví hospodársku budovu, alebo aj dom.  Moderné materiály a technika však vyžaduje veľa predchádzajúceho výzkumu a znalostí. Ešte iný príklad: Jazda na koni je iste romantický zážitok a možno tak dosiahnúť aj určité výsledky, alebo vzdialenosti. Ale vývoj automobilov a rôznych strojov s množstvom „koní pod kapotou“ je predsa len niečo, čo ľudí oslovuje viac. To všetko stojí na novom a vyššom poznaní a poznávaní. Problematiku vzťahu teórie a praxe dobre poznajú aj rodičia a učitelia, keď majú vysvetliť deťom, že je pre nich každodenné chodenie do školy  a neustále učenie veľmi dôležité a takmer nepostrádateľné.

 

       V našom duchovnom a náboženskom živote, v živote cirkevného zboru a celej cirkvi je to vzťah veľmi podobný.

Pre náš duchovný život je poznávanie a vyučovanie Božieho slova tou základnou činnosťou.

Preto aj Pán Ježiš tak veľa času venoval  sejbe slova Božieho, jeho vyučovaniu a hlásaniu. Navyše k tomu vždy pristupovalo niečo, čo je z pohľadu mnohých ľudí ešte menej „produktívne“- a to je modlitba a napr. aj vnútorné rozjímanie…

     Mnohí chcú vidieť iba životnú prax a aktivitu človeka. Napr. v zmysle konania milosrdného Samaritána. (Lk 10, 25-37) V závere tohto známeho podobenstva znie slovo PJ, ktorý hovorí zákonníkom a tým, ktorí Ho počúvali: „Choď a rob podobne!“ Mnohí vidia úlohu aj dnešnej cirkvi iba v sociálnej a charitatívnej činnnosti, iní dokonca len v stavebnom „boome“ a hospodárskom raste. Myslia, alebo aj hovoria: Keď budú peniaze, bude všetko…

      Je nepochybné, že takéto otázky hýbu aj našimi mysľami, úvahami, diskusiami v dnešnej cirkvi a živote zborov, ale aj jednotlivcov. Neraz to prerastá až konfliktných situáciií.

 

      To sa udialo aj v domácnosti betánskych sestier Márie a Marty. Tieto prijali do svojho domu Pána Ježiša. Iste bol pre nich milým i vzácnym hosťom. Obe Mu chceli prejaviť svoju pozornosť a náklonnosť, obe chceli ukázať, že si Ho vážia a že je pre nich významnou autoritou. Evanjelista Lukáš pár slovami majstrovsky vystihuje situáciu v tomto dome.

      Mária „si sadla Ježišovi k nohám a počúvala jeho reči“ . Nevieme z týchto pár slov, čo konkrétne počula a prijala pri tomto domácom vyučovaní a sejbe Slova. Ale je jasné, že Ježiš práve preto prišiel do ich domu. I to, že nemohol inak, ako práve tú istú úlohu plniť tu, ako to  robil všade a temer na každom mieste. Sejba slova bola jeho prioritnou úlohou, ako Toho, ktorý bol vyslaný z neba Otcom a ktorý prišiel ako  jedinečný rozsievač, ako apoštol z neba, aby oslovil „blízkych i ďalekých“. 

 

     Mária je zrejme práve tým počúvaním nielen obohatená a unesená, ale  chce dať najavo, že práve toto je aj pravé a skutočné uctenie si ich Hosťa, ktorý zavítal pod ich strechu! Úctu, dôveru a lásku Mu prejavuje svojím tichým, pozorným a úctivým počúvaním ! Povedané inak: Uctieva ho tým, že prijíma Jeho službu! Chápe totiž, (možno len podvedome cíti), že to je  práve to, čo On chce a hľadá. Aby bol počúvaný!  Aby bol vypočutý a aby človek prijal túto Jeho službu, ktorú možno nazvať: službou slova!

    

       Marta, jej sestra, pristúpila k vzácnej návšteve z opačnej strany. Ona chce byť prvá a aktívna. Ona chce slúžiť svojím posluhovaním. Svojou, zrejme, kuchárskou zručnosťou, svojimi schopnosťami pripraviť a vykúzliť dobrý obed a pripraviť pohostenie vzácnemu Hosťovi. Svoju službu považuje za základnú a zrejme prioritnú, ako o tom svedčí jej „nervózne“ slovo: „Nedbáš, Pane, že mi sestra samej dá posluhovať?“ – Namiesto počúvania, hlbokého sklonenia sa k Ježišovým nohám, Ježiša napomína a sama chce sama Pána vyučovať. Poučovať, na čo by mal dbať na čo by mal myslieť, čo by si mal všímať, na čo by sa mal zamerať. Je to pomerne príkre slovo, keď hovorí, že On vlastne „nedbá na jej službu“, na jej námahu a jej zásluhu. Situácia je pomerne napätá a konfliktná. Čo je tu hlavné a čo druhoradé? Čo má prednosť a čo môže počkať, resp. môže byť odsunuté „až“ na druhé miesto?!

        

     Je to však situácia, milí bratia a sestry, ktorú aj my dobre poznáme a ktorú riešime, alebo sa pokúšame riešiť, vlastne každú nedeľu, vo sviatok, a v čase pôstu čestejšie ako inokedy. Čo má prednosť? Čo má prednosť, keď hovorí Pán?

 

      Mnohí si myslia a neraz to aj nahlas vyjadrujú: sedieť v kostolnej lavici, počúvať Ježišove reči – to že je kresťanstvo? To je viera, to je to, čo chce Pán?! Či vari nechce, aby sme my Jemu slúžili, aby sme konali službu lásky našim blížnym, aby sme  niečo budovali, alebo niečo neorganizovali?!

     

     Situácia znova a znova hrozí prerásť do konfliktu, alebo ochladenia vzťahov, ak nepočúvneme samotného Pána Krista! Jeho slovo v dome betánskych sestier je takpovediac „modelovou situáciou“ aj pre nás a naše domácnosti, i život našich cirkevných zborov. Pán Ježiš jemne, ale predsa jasne dáva najavo to, čo je a má byť prioritou. „Marta, Marta, starostlivá si a znepokojuješ sa pre mnohé veci.“ Je zrejmé, že Pán nehovorí: čo ty robíš, nemá nijakú cenu, alebo význam…Jej snahu však vidí a hodnotí ako určité znepokonenie, možno  práve to, čo na inom mieste sám nazval „ustarostenosť“

      Ide predsa len o snahu a konanie človeka, ktoré On kritizuje preto, že ho človek chce dať pred samotné konanie, pred samotnú službu Jeho samého. Pred Jeho službu, pred Jeho Slovo, pred Jeho cestu na kríž, pred Jeho lásku!  V Ježišovom slove počujeme a môžeme počuť aj my ako prvoradé a základné slovo o láske Boha Otca, ktorý Ho poslal hľadať a spasiť, čo by inak zahynulo. Poslal Ho hľadať nás tak, ako dobrý Pastier hľadá stratené ovce. Poslal Ho osloviť nás, ľudí stratených pre nebo. Inokedy možno až samospravodlivých a ubezpečených ľudí, ktorí si myslia, že svojím konaním a zásluhami získajú spasenie. Apoštol Ján  toto Ježišovo posolstvo napísal takto: „My milujeme, lebo On prv miloval nás“. To je  „Alfa i Omega“ cesty spásy. Poriadok, ktorý nikto nemôže, ale ani v dobrom úmysle nemá meniť.

     Jedine Jeho slovo, Jeho láska, zvestovná v slove i tá láska dokázaná na dreve kríža je prioritná, hlavná a základná pre nás všetkých. Nie inak to bolo aj v dome Márie a Marty. Preto Pán Ježiš hovorí: „Vlastne treba len málo, treba len jedno“. Ak sa pýtame, čo treba, čo je to: jedno?-  je jasné, že ide o Jeho službu, ktorú máme prijať. Ide o Jeho slovo a Jeho čin. Jeho milosť a Jeho vykúpenie. Zdarma. Z milosti. 

 

    Akokoľvek ľudia zmýšľajú inak i hovoria často inak, Pán Ježiš hovorí a učí: „Práve Mária si vyvolila dobrý podiel a ten je nebude odňatý“. Ten podiel je, počúvanie  a prijatie Slovo Božoeho a evanjelia  Kristovho. Slova o vykúpení, ale aj prijímanie „viditeľného slova vo sviatostiach“! A s ním a v ňom celé dielo a službu Ježiša Krista, ako Spasiteľa a Pána.

   

     Ak by sme budovali na sebe, na svojich skutkch, mohlo by sa stať, že sa ukáže, že sme robili, konali a hľadali viac svoju vlastnú slávu, svoju spravodlivosť a svoju vlastnú cestu k nebesám. Ľudské cesty však vždy nesú pečať hriechu a nedokonalosti. Cesta a služba Pána Ježiša je však istá a bezpečná, lebo nám nebude odňatá Jeho spravodlivosť,  prijatá našou pokorou a vierou. Vierou, ktorá je vždy len a len z počúvania.

      Ďakujme aj dnes, že sme smeli pobudnúť pri nohách Pána Ježiša a počúvať Jeho slová a reči: napomenutia zákona, ale aj potešenie evanjelia, ktoré jediné „ je  mocou Božou na spasenie každému veriacemu“. ( R 1, 16) Po jeho počutí a prijatí si budeme vždy vedieť vyvoliť, čo v ďalších hodinách a dňoch vykonáme ako Jeho služobníci. Amen.

 

                                                Nedeľa Predpôstna 2011 – Sobotište –    Ľ. Batka st.

 

Leave a Reply