Nehanbime sa za evanjelium

Mk 8,38: 

“Kto by sa v tomto cudzoložnom, hriešnom pokolení hanbil za mňa a za moje reči, za toho sa bude hanbiť aj Syn človeka, keď príde v sláve svojho Otca a so svätými anjelmi". Amen

        

         Kajúci bratia a sestry v Pánovi !

 

          V štyridsaťdňovom pôstnom čase sa v cirkvi veľa krát pripomína Ježišovo poníženie, utrpenie a ukrižovanie. To samo o sebe môže navodiť dojem, že v tomto Božom konaní s Ježišom ide o históriu, ktorú si iba opakujeme. Lebo “opakovanie je matka múdrosti”. Je celkom bežné, a žiaľ aj medzi kresťanmi časté, že nebadáme a nevnímame súvis Pánovho utrpenia a cesty na kríž s nami osobne. S naším životom, ktorý žijeme. Neraz žijeme celkom autonómne a nezávisle od mohých vecí okolo nás, ktoré sa tu dejú, tým viac od vecí, ktoré sa udiali v minulosti, či dokonca v dávnej minulosti, akou je aj Ježišovi ukrižovanie. 

     Dnešná druhá pôstna nedeľa  nám chce povedať niečo iné. Chce poukázať na súvis s udalosťami Golgoty s naším životom osobným i životom celého sveta. 

Ako koľvek je svet okolo nás hrdý a neraz až pyšný na seba, na svoje výdobytky, na svoje tzv. istoty, na svoju múdrosť a schopnosti zaistiť si život, prosperitu  a bohatstvo, nie je to celkom tak.

     Dianie okolo nás nás tiež presviedča o tom, aký je moderný a vyspelý svet zraniteľný. Človek v ňom iba jeho nepatrnou súčasťou a zrnkom prachu. “Parou, ktorá sa nakrátko ukáže a potom zmizne (JK 4,14)  Aj množstvo živelných pohrôm vo svete, a nechýbajú aj u nás i keď zatiaľ  v menšom rozsahu, ukazujú na nezaistenosť a zraniteľnosť našej existencie. Stačí azda malý príklad: Máme stále viac automobilov na cestách a stále silnejšie a rýchlejšie motory, ale aj stále škaredšie a tragickejšie havárie a zlyhania. Iný príklad: Otázka týchto dní vo svete znie: vybuchne, nevybuchne jadrová elektráreň v Japonsku?  

Navyše sa nám zdá, že je stále menej základnej slušnosti, vzájomnej úcty a ohľaduplnosti, ale aj stále viac rozdelenia, svárov, nepriateľstiev a napätí. Menej životnej múdrosti a vnímavosti učiť sa z chýb minulosti i prítomnosti.

     

     Pán Ježiš nám dnes hovorí, že pokolenie Adama a Evy po páde nie je tak múdre, ako si myslí. Nie je ani tak schopné rozlišovať dobro a zlo, ako sa domnieva. Nie je tak samostatné a autonómne, ako by chcelo. Ani nie je tak schopné mať svoj život vo svojich rukách, ako by si prialo. Pokolenie po prvom, starom Adamovi je pokolením hriešnikov, pokolením ľudí stratených Bohu. Pán Ježiš toto opustenie Boha vyjadruje slovom cudzoložstvo. Cudzoložstvo nie je iba hriech v manželstve a v telesnej oblasti medzi mužom a ženou, ale aj stavom narušenej lásky a dôvery k Pánu Bohu. Už Mojžiš hovoril svojmu ľudu, že zrádza Hospodina, opúšťa Ho a je Mu často neverný. Podobne aj proroci hovorili o duchovnom smilstve: ”pod každým zeleným stromom smilníte”– a tým mysleli na rôzne cudzie viery, kulty a náboženské predstavy, ktoré sa priečili a boli v protive k tej “prvej láske”, vzťahu k Hospodinu. Označovali tým opustenie Božej lásky k svetu a k ľudu Izraela zvlášť.

     Cudzoložné a hriešne pokolenie je každé pokolenie po páde. V ňom sa takto javí každý človek, ktorý sa hanbí za vzťah k Bohu Otcovi a zvlášť k Jeho Synovi a za Jeho reči.

    Tento vsťah je chorým vzťahom. Neraz pripomíname onoho chlapca z evanjelia Mk 9,14-29, koré sme čítali v úvodnej liturgii. Všelijako dokrúteného, ktorým lomcujú zlé sily a zlý duch, ktorý ho vedie a hádže kam nechce ani on, ani jeho rodičia. “Odkedy sa mu to stáva?”– znie otázka Pána Ježiša. Odpoveď otca je pravdivá: “od detstva”. Ani my, ani naše deti nie sú vyňaté z toho zlého a narušeného vzťahu k Pánu Bohu a k Ježišovi. Keď ide o deti, sme možno ochotní veriť, že sú dobré a nevinné. V skutočnosti iba pre ich malú silu a možnosti nevidieť to, čo je HRIECH. V útlom a ranom detstve ešte tak veľmi nevidieť to, čo sa začína viac ukazovať pri dospievajúcich, pri starších a starých. Často vidíme, že čím je človek starší, tým viac hreší. Neraz sa iba viac skrýva a hanbí za svoje chyby, nevedomosť, omyly a hriechy. Tým ťažšie znáša napomenutie a usvedčenie z hriechu.

     

     Otázka teda môže znieť aj tak, či je, a aká je cesta z tohoto stavu, ktorý je všeobecný a celkom bežný?

Pán Ježiš upozorňuje na dôležitosť Jeho slov a rečí, ktoré by si človek a ľudia vôbec mali všímať, spoznávať a akceptovať ich! Ktoré sú to ? – On hovorí: “Učte ich zachovávať, všetko, čokoľvek som vám prikázal”(Mt 28)

 

     Možno nás ako prvé napadne, najmä rodičov a učiteľov, vyučovanie Božím morálnym zákonom. Desatoru a slovám Kristovým, ktoré Desatoro ešte sprísňujú. ”Bolo povedané starým, ja však hovorím vám”! ( Mt 5 – 7) Nepochybne, to všetko je veľmi dôležité a má svoj význam a svoju váhu. Veď nikto beztrestne a najmä nie dlhodobo nemôže porušovať Božie pravidlá pre život. Boh trestá hriech a môže trestať za hriechy otcov potomstvo až do tretieho či štvrtého pokolenia. A predsa ani to nie je všetko a najmä nie to najdôležitejšie zo slov Pánových, ktoré nám priniesol z neba. Ktoré nám odovzdal a ktoré sa s blížiacim koncom vekov ukážu ako správne  a dôležité.

     

     Dnes, milí bratia a sestry, chceme ukázať nielen na hriech a jeho silu, jeho putá a otroctvo. Na silu zákona Božieho, ktorým stavia hrádzu ľudskej zlobe a v ktorom všetkým nám nastavuje zrkadlo.

     

      Ešte viac a nad to všetko chceme ukázať aj na silu evanjelia. Na Jeho dielo a kríž, ktorý nie je iba výsledkom ľudskej zúrivosti, zaslepenosti a krátkozrakosti. On je najmä Božou mocou a cestou k nášmu vykúpeniu. K vytrhnutiu každého hriešnika zo zlej moci a mocnosti hriechu. Kristova cesta, poníženie a ukrižovanie, Jeho obetované telo a vyliata krv je tým Slovom, tou “rečou”, za ktorú by sme sa nemali hanbiť, ale ju prijímať s dôverou!

   Nehanbime sa ani za tie slová, keď On hovorí: “ Za vás sa vydáva, za vás sa vylieva na odpustenie hriechov…”. Za viditeľné Slovo Pánovo vo sviatosti Jeho svätej Večere, ku ktorej smieme pristúpiť. To, čo sa udialo na Golgote koná Pán pre nás mocou Jeho slova dnes, keď pod spôsobom chleba a vína nám podáva seba. V daroch o ktorých hovorí: ”Toto je moje telo- toto je moja krv, krv NZ”. Tu nám ponúka účasť na svojom víťaztve. Na svojom vzkriesení a sláve. Lebo On, Muž bolesti príde napokon v sláve svojho Otca a so svätými anjelmi.

   To je to, čo svet, zlé a cudzoložné pokolenie má a smie počuť a prijať. To je to, za čo sa nemáme hanbiť dnes, aby sme sa neprestajne radovali. Teraz, zajtra i potom keď Pán príde viditeľne v sláve a moci. Nehanbime sa a spievajme: Hore srdcia naše – a so všetkými vernými dobrorečme na kolenách nášmu Pánovi tu v časnosti i vo večnosti. Amen.

 

                                    Kázeň – SLB v 2.pôst. nedeľu s Večerou Pánovou –  Sobotište 2011 – Ľ.Batka st.

        

Leave a Reply