Divadlo! Dráma a tragédia

                                   DIVADLO!  DRÁMA  a TRAGÉDIA.

Lk 23, 33 – 49

       “Keď prišli na miesto, ktoré sa menuje Lebka, tam Ho ukrižovali, aj tých zločincov, jedného sprava, druhého zľava. (34) Ježiš povedal: ”Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo činia”. Oni však delili si Jeho rúcha a metali o ne lós. (35) A ľud stál a díval sa. Uškľabovali sa aj poprední mužovia a hovorili: Iných zachraňoval, nech zachráni seba, ak je On Pomazaný Boží, ten vyvolený.(36) Posmievali sa mu aj vojaci, keď prichádzali a podávali Mu ocot (37) a hovorili: Ak si kráľ židovský, zachráň sa! (38) Bol nad Ním aj nápis po grécky, latinsky a hebrejsky: Tento je kráľ židovský. (39) A jeden zo zločincov, ktorí tam viseli, rúhal sa Mu a hovoril: Či nie si Ty Kristus? Zachráň seba i nás! (40) Ale druhý odpovedal a takto ho karhal: Ani ty sa nebojíš Boha a si celkom tak odsúdený! (41) A my spravodlive, lebo dostávame zaslúžený trest za to, čo sme popáchali, ale tento neurobil nič zlého. (42) Potom povedal Ježišovi: Pane, Ježiši, rozpomeň sa na mňa, keď prídeš do svojho kráľovstva. (43)  Odpovedal mu Ježiš: veru, hovorím ti: Dnes budeš so mnou v raji! (44) A bolo už okolo šiestej hodiny. Tma nastala po celej zemi až do hodiny deviatej, (45) slnko sa zatmilo a chrámová opona sa roztrhla na poly. (46) Tu zvolal Ježiš silným hlasom: Otče, do Tvojich rúk porúčam svojho ducha. A keď to povedal, dokonal. (47) Keď stotník videl, čo sa stalo, oslavoval Boha a povedal: Naozaj, tento človek bol spravodlivý. (48) A všetky zástupy, ktoré sa zbehli na to divadlo, keď videli, čo sa stalo, bili sa v prsia a tak sa vracali domov. (49) Všetci Jeho známi stáli však zďaleka a ženy, ktoré Ho spolu nasledovali z Galiley, prizerali sa na to.” Amen

 

       Bohumilí kresťania!

      Spomienka na udalosti Veľkého piatku v Jeruzaleme je najväčšou drámou  ľudských dejín. Nie je však klasickou tragédiou, ako si to mnoho ľudí vtedy myslelo a myslí dodnes. Najmä nie tragédiou jedného človeka – resp. bohočloveka, ako o Ježišovi veríme my kresťania. Evanjelista Lukáš nazval  udalosti na Golgote – mieste zvanom Lebka – divadlom. Je to výstižné pomenovanie. ”A všetky zástupy, ktoré sa zbehli na to divadlo, keď videli, čo sa stalo, bili s av prsia a tak sa vracali domov.”

       Dôkazom, že nejde o tragédiu osoby Ježiš Krista je Jeho výrok, ktorý povedal jeruzalemským ženám, keď kráčal pod ťarchou kríža na popravčie miesto. Tieto, keď videli, čo sa deje “so zeleným stromom”– plakali nad Ním! Za zbičovaným a na smrť odsúdeným Ježišom kráčala aj Jeho matka.  To všetko ich pohlo k slzám a plaču. Iste si v duchu hovorili: “taký mladý  a pekný muž” a takto skončil…Vtedy sa Pán k nim obrátil a povedal: “Dcéry jeruzalemské,  neplačte nado mnou, ale plačte radšej nad sebou a nad svojimi dietkami”.

     Toto je dôležité slovo samotného Ježiša, ktorý hodnotí túto situáciu. Nie ako vlastnú tragédiu, ale tragédiu tých, ktorí sa na Jeho neprijatí, odmietnutí a odsúdení podieľali či už priamo, alebo nepriamo.

     Každému z nás, pri pohľade na Ukrižovaného sa patrí zaplakať! Nie nad Ním a Jeho údelom, ale nad sebou, nad svojim vlastným údelom, ktorý je údel smrti a nad svojimi deťmi, ktorých čaká to isté. Ak sú bez Krista, lebo dokonca proti Kristovi, sú v tme už dnes a budú aj v tme večnej.

     

     Kristov príbeh je drámou preto, že tento náš stav môže práve On zmeniť a to naozaj dramaticky a zásadne. 

        Golgotská udalosť ukrižovania je vystupňovaná nečakanou vetou Pána Ježiša, ktorá je Jeho modlitbou v ťažkej chvíli. Ježiš sa modlí k nebeskému Otcovi. Modlí sa najprv za iných. “Otče odpusť im, lebo nevedia, čo činia !”  Na prvom mieste sú to rímski vojaci, pohania, ktorí naozaj nevedeli, ani nemohli celkom vedieť, o čo ide v tomto súde. Konajú proste svoju povinnosť. Ich úlohou je vykonať popravu troch zločincov. Klince do ich tiel zabíjali rovnako profesionálne v prom, druhom i treťom prípade. Aký je rozdiel medzi odsúdenými, netušili a ak aj, nemohli konať proti rozkazu.Ťažko môže ostať ľudské srdce nedotknuté a oko suché, keď počujeme slová Pánove: “ Otče, odpusť im…” Myslím, že minimálne neskorší výrok rímskeho stotníka, ktorý oslavoval Boha a povedal: ” Naozaj, tento človek bol spravodlivý”,(v.47)  svedčí o  obrate v jeho duši a mysli a vyhlasuje Ježiša za spavodlivého pred ľudským zákonom i pred Bohom. Nedivme sa, ak sa s ním raz stretneme v nebi.

      Modlitba Pána Ježiša sa však netýka židovoských predstaviteľov ani Piláta. Títo totiž mohli vedieť čo činia. Mohli to vedieť z mnohých slov Ježišových, verejne prednášaných a z mnohých skutkov, o ktorých im povedal: “Aspoň pre tie skutky verte!” U nich nebol záujme záujem o poznanie pravdy o Ježišovi. Dráma a tragédia sa preto odohráva, ale týka sa ľudí. Je to ich hodina tmy, v ktorej chodia, ktorá ich naplno pohltila. Pravé svelto nepreniká do ich sŕdc a duší.

       “A ľud stál a díval sa”.(v.35) Ľud stál – a stojí aj dnes zoči voči krížu Pánovmu. Díval sa a nevidel, že odsúdenými  Božím súdom sú oni a ich deti, ak zostanú pri žiadosti: Preč s Ním, preč…Táto dráma sa opakuje v každej generácii a deje sa aj dnes. 

     Divadlo na Golgote má aj kruté prvky komédie. Na Golgote sa ľudia “uškľabovali”.(V.35 b) Usmievali sa pohrdlivo a povýšenecky a tie grimasy svedčia o postoji ich vnútra. Sú spokojní vtedy, keď by mali byť vrcholne znepokojení a mali by zaplakať nad sebu, práve tak, ako ich ženy.

     

    Bratia a sestry!

    K vrcholom drámy na Golgote patrí aj výsmech a posmech jedného zo zločincov. Rúhal sa Ježišovi, v ktorom vidí falošného Mesiáša a kráľa, ako to hlásal trojjazyčný nápis viny. Rúhal sa, keď hovoril: “Zachráň seba i nás!” Ježiš totiž v skutočnosti práve toto koná! Zachraňuje   každého, lenže on to nevidí. Jeho oči sú držané a žije v tme. Nevidí ani svoj hriech, ale ani to, že Ježiš je Božím Baránkom. Nechce zachrániť seba, ale nás!

 

     Tomuto  tragickému životnému omylu podliehali aj poprední mužovia židovstva, keď hovorili:” Iných zachraňoval, nech zachráni seba,ak je On Pomazaný Boží,  ten vyvolený”. V tme vlastného hriechu, zloby a zlosti prehliadali, že aj ich vlastné náboženstvo ich viedlo k úcte k veľkonočnému baránkovi, ktorého krv zachránila ich otcov z poroby a smrti, ale sám baránok sa zachrániť nesmel a nemohol. Jeho krv musela byť vyliata. Nevidia, lebo nechcú, že tu zomiera Baránok Boží, ktorý sníma hriech sveta a tak  aj ich vlastný hriech.

     Vysmievajúci sa zločinec mal však pred očami aj ďalšie úžasné vyučovanie, ktoré si mohol všimnúť a mohol dosiahnúť spásu a večný život. Preto ide v tejto udalosti aj o tragédiu. Nie Ježišovu, ale jeho. Pán Ježiš však ukazuje,  čo sa deje tam, kde je Jeho krv a obeť prijatá správne, totiž v pokání a vo viere. Pokánie činí druhý zločinec a napomína svojho nešťastného druha: “Ani ty sa nebojíš Boha a si celkom tak odsúdený!” (41) Nielen jemu, ale aj nám táto chvíľa pripomína, čo sa deje tam, kde je Kristus, Jeho krv a Jeho obeť prijatá v pokání! Tam nastáva okamžité prijatie človeka – hriešnika u Pána Boha! Tam je okamžité odpustenie hriechov a tam zneje slovo Kristovo:”  Amen, hovorím ti, dnes budeš so mnou v raji ! ”(v.45) Tento človek naozaj dramaticky, v poslednej chvíli získal odpustenie hriechov a duchovný prístup do kráľovstva Božieho  a Kristovho.

     

  Toto sa môže diať vždy nanovo! Aj dnes, medzi nami!  Preto máme veľký dôvod sláviť toto “divadlo” na Golgote!

Zostáva nám všal prosiť o to, aby naše oči a srdce nezostali v tme! Ide o tmu, ktorá na zemi nastala nielen v tú významnú chvíľu súdu, ktorý začal nad týmto svetom. Tma v prírode trvá vždy iba kratší, alebo dlhší čas a nie je sama o sebe tak nebezpečná, ako tma v srdci, v duchu a mysli človeka. Zostáva tu, ak nepoznáme čas svojho navštívenia. Ak nevidíme, čo Boh konal a koná pre nás. Ak premeškáme možnosť k pokániu a obrátenieu, keď Kristus sám nám takúto ponuku dáva a prináša.

     

       Bratia a sestry v Pánovi!

      Obrazom a dôkazom toho, čo sa naozaj udialo na Golgote je aj udalosť, ktorú Pán Boh spôsobil v jeruzalemskom chráme. Bola to posledná možnosť najmä  pre veľkňazov SZ ľudu, ktorí mohli vplývať na zmenu postoja aj svojich ovečiek k Božiemu Synovi a k Jeho obeti. “Chrámová opona sa roztrha na poly”. Vieme, že nič sa nedeje bez príčiny. Slová: “sa rozhtrhla” – preto znamenajú: Boh ju roztrhol! Chrám a jeho kutl sa stal aspoň na kratší čas nefunkčný, nespôsobilý plniť svoju úlohu až kým onedlho nezanikol úplne. Nad chrámom a spôsobom starej bohoslužby je vykonaný Boží súd. Stráca opodstatnenie, stráca svoj význam. Nie iba na chvíľu, ale navždy. Obete zvierat a ich krvi nahrádza odteraz jedna – jediná obeť, ktorá platí pred Bohom raz navždy! Je to obeť tela Pána Ježiša a Jeho krv vyliata za nás a naše hriechy.

    

     Pokiaľ ide o samotého Pána Ježiša Krista, dokonáva tak, ako bol pripravený  od “života matky”. Každé izraelské dieťa učili ich matky modliť sa tak, že súčasťou každodenej večernej modlitby bola aj prosba zo Ž 3, 5 “Do Tvojich rúk porúčam svojho ducha!” Pán k nej pripojil iba slovo: Otče!  

Keď to povedal, dokonal. 

        

    Dráma Golgoty i nám kladie otázku: S akou modlitbou budeme končiť svoju zemskú púť my?  Pán Ježiš z kríža nás učí žiť i dokonať život v dôvere v Božiu milosť, lásku, ale aj v dôvere v Jeho obeť. Ak ju v pokání a dôvere príjmeme, začína sa zapaľovať svelto v každej tme tohoto sveta. Začína sa rodiť lúč svetla, ktoré prepukne do plného svitu, a slávy s veľkonočným ránom.  

      Vedzme, bratia a sestry, že “bitie sa v prsia”, totiž úkon kajúcnosti nestačí! Nestačí sám osebe. Veľký piatok bol totiž dňom smrti aj pre Judáša Iškariotského. O nej sa už veľa nehovorí a zaniká v dráme Golgoty. Aj on zmenil svoj život, Ale menil ho sám, bez Krista a zmenil ho iba na smrť. Vyznal síce správne: zhrešil som, zradiac nevinnú krv, ale na nej už nemal účasť, lebo dal prednosť “inému bohu”, pred Ježišom Kristom. 

      My sa však, bratia a sestry smieme aj dnes vrátiť nielen do svojich časných domov , ale aj ku Kristu a s Ním aj do spoločenstva s Otcom, časného i večného. Amen.

     

                             Kázeň na Veľký piatok 2011 –  Rovensko, Sobotište  –   Ľ.Batka st. 

Leave a Reply