Máš problém?

                                                                         Máš problém?

Mk 1, 40- 45:

      “Tu prišiel k Nemu malomocný, ktorý Ho na kolenách prosil: Keby si chcel, mohol by si ma očistiť. (41) I zľutoval sa nad ním, vystrel ruku, dotkol sa ho a povedal mu: Chcem, buď čistý! (42) Ako to povedal, hneď odišlo od neho malomocenstvo a bol očistený. (43) I pohrozil mu prísne a hneď ho odpravil slovami: (44) Nehovor o tom nikomu. Ale choď, ukáž sa kňazovi a obetuj za svoje očistenie, čo nariadil Mojžiš, na svedectvo ľuďom. (45) On však, len čo odišiel, všade hovoril o tom a rozhlasoval, čo sa stalo, takže Ježiš ani nemohol verejne vojsť do mesta, ale býval von na pustých miestach. A prichádzali k nemu odvšadiaľ.” Amen.

 

        Bratia a sestry v Pánovi!

 

Každý, kto čo len raz bol na dovolenke pri Jadrane, (“v Juhoške” ), si iste všimol niektoré často zaužívané slová našich južných bratov. Jedným z najčastejšie používaných je slovné spojenie: “néma probléma”. Mnohí chcú pôsobiť dojmom, že naozaj sú ľuďmi, ktorí nemajú žiaden problém. V skutočnosti každý človek má nejaké problémy a niekto ich má možno až veľa. Niektoré sa javia ako riešiteľné, iné neriešiteľné.

     

     V dnešnom svedectve evanjelistu Marka vidíme, že problémy mal aj Pán Ježiš. Je Synom Božím, ale je aj synom ľudským a problémy sprevádzali aj Jeho život.

     

Nebol pre neho problém kohokoľvek uzdraviť telesne i duchovne. Svoju Božskú moc a silu využíval na pomoc človeku a k prejaveniu lásky k hriešnikom. Hriech odmietal, ale hriešnikov prijímal a ujímal sa ich. Vždy rozlišoval tieto dve veci, lebo vedel a vie, že hriešnikmi sme my všetci. Sme tí, ktorí potrebujú pomoc, vykúpenie z každej zlej moci a to bola a je Jeho úloha. Prísť k človeku ako skutočný a pravý Spasiteľ a Vykupiteľ . 

     

   Nás zaujme obyčajne najskôr to, čo je viditeľné a čo sa javí ako najväčší dar. Takým je dar zdravia. Dnešným ľuďom spravidla uniká súvis medzi chorobami tela a duchovným stavom človeka, totiž mocou hriechu. Ešte viac nám uniká súvis medzi nemocou a duchovným pôsobením toho zlého, ktorý “bol vrahom ľudí od počiatku”. Tu povedzme iba toľko, že vo väčšine prípadov tento súvis naozaj existuje a Písmo o ňom často hovorí. Neznamená to, že by ľudia v dobe pôsobenia Pána Ježiša na zemi videli ten súvis  úplne jasne, ale ich poznanie sa uberalo viac týmto smerom. Tak sa napríklad pýtali o jednom chorom človeku: “Kto zhrešil? On a či jeho rodičia? “

      Svedectvo evanjelistov preto pravideľne a celkom bežne hovorí o zlých, skrytých, neviditeľných silách, menovaných démonmi, ako o  služobníkoch diabla, satana, ktorý stojí za zlým stavom tela i duše človeka. O tom hovoril často aj Pán Ježiš, keď napr. povedal, že On “prišiel mariť skutky diablove”. Tými poslednými sú nielen zvody na hriech, ale najmä duchovná smrť človeka. Duchovná smrť znamená nepriateľstvo človeka voči Pánu Bohu ako dobrému Otcovi. To je stav, do ktorého chce dostať a udržať každého človeka diabol. Pán Ježiš má samozrejme moc nad všetkým. Má moc liečiť telo, dušu i ducha. Ale človek sa neraz zastavuje, iba pri tom prvom. Pri tom, čo je “pred očami” – a to je choroba tela v rôznych prejavoch a podobách. A tak mal potom problém aj samotý Pán Ježiš Kristus. Musel, ako sme počuli, priam utekať pred zástupmi ľudí a skrývať sa, hoci prišiel pre človeka. ”Ježiš ani nemohol verejne vojsť do mesta, ale býval von na pustých miestach”( v.45).

       

      Mnoho krát som čítal aj toto dnešné svedectvo evanjelistu Marka. Čovek vždy zastane užasnutý i preniknutý bázňou nad skutkom uzdravenia z malomocenstva, onej hroznej a desivej choroby. Takou bolo malomocenstvo v minulosti a je aj dnes na mnohých miestach zeme. Ľudia sa zatriasli v duši, keď počuli slovo malomocenstvo, tak ako sa my dnes zachvejeme, keď napr. počujeme slovo rakovina. Ak táto nemoc niekoho zasiahne priamo, začnú sa diať s človekom veľmi zložité a neraz ťažké stavy, boje, zápasy a hľadania.

   

      Ježiša hľadali celé zástupy, lebo “prichádzali k nemu odvšadiaľ”.  To sa opakovalo v Jeho živote často. Musel unikať zástupom, ktoré žiadali telesný dar zdravia, ale Darcu poznať nechceli. Nie inak to bolo, keď nasýtil zástupy chlebom. Ľudia žiadali chlieb, chceli ho urobiť kráľom, ale On musel uniknúť loďkou cez Genezaretské jazero na druhú stranu.  

    

On chcel byť ich kráľom, ale nie zemským. Lenže cesta ku skutočnej slobode Božích detí bola ešte dlhá. Ešte Ho čakal Jeruzalem, ktorý neraz vraždil prorokov…Čakal Ho kríž. Bez Jeho kríža a obete, ale i vzkriesenia, nebolo a nie je možné správne poznať Ježiša  ako Pána a Spasiteľa. Vidieť v Ňom iba zázračného lekára je nedostatočné a chybné poznanie.

     

    Vidíme, že aj v tomto prípade uzdravenia malomocného človeka Pán Ježiš nežiada, ale priamo zakazuje hovoriť o Jeho skutku. Zakazuje svedetcvo, ktoré je nedostatočné a neúplné, lebo vedel, že by bol pochopený úplne nesprávne. Predsa však mohol byť neskôr aj ten uzdravený človek, ktorého poslal ukázať sa kňazovi a priniesť dar vďaky Bohu, neskôr svedkom Ježišovým. Ním sa však nestal. On napriek tomu, že bol uzdravený , jednoducho Ježiša nepočúvol a neposlúchol ! Urobil pravý opak toho, čo chcel Ježiš. Týmto počínaním narušil vzťah k Pánovi Ježišovi a stal sa neposlušným synom. Preto robil Ježišovej misii viac škody, ako osohu! Jeho svedetcvo je skreslené, nedostatočné a preto nepravé.

    

        2. Podobné problémy mali aj učeníci, ktorých Pán Ježiš vyslal učiť  a ktorým dal aj silu vyháňať démonov, teda liečiť telo. “Pane, aj démoni sa nám poddávajú “...- žasli a s radosťou Mu oznamujú  učeníci. Ale svedectvo pravdy o Ježišovi ako trpiacom Baránkovi Božom bolo, ako sa ukázalo neskôr, už oveľa ťažší oriešok.  “Slovo o kríži bolo, –  je a zostane  – Židom pohoršením a pohanom bláznovstvom”. (1 K) 

Keď sa z učeníkov stali apoštolovia, mali aj iný problém. Neraz ich ľudia považovali priamo za “bohov”, ktorých boli ochotní oslavovať a uctievať. Opäť prehliadali a prepočuli svedectvo o Tom, kto vlastne ich naozaj vyliečil, udravil, alebo im inak účinne pomohol.

    

  1. Bratia a sestry v Pánovi! 
  2. Aj my máme veľa problémov . Napríklad prijať v plnosti, v pravde a pokore Ježiša nie ako učiteľa mravnosti, ale ako Toho, kto má plnú moc a plnosť pravdy.  Mnohí sú ochotní prijať Ho len ako “ doktora”- čiže lekára a žiadajú si iba telesné zdravie, ale nechcú nič vedieť a počuť o svojom skutočnom stave duše, a tak aj tela. 

Ľudia problematizujú moc Pána Ježiša i Jeho lásku. 

Problémom aj dnešných ľudí je vidieť hriech ako skutočne veľké zlo, ktoré znamená stratu jednak pravej dôstojnosti človeka, ale aj večného života, ak nepríjmeme Ježiša ako Pána.    

Problémom je neschopnosť rozlíšiť skutočnosť, že Pán Ježiš hriech zavrhuje, ale človeka hriešnika chce zachrániť. Hriešnika miluje svojou Božskou láskou. Ale ak ju nepríjmeme, aj nám môže “zanechať náš dom pustý”, ako kedysi povedal nevernému Jeruzalemu.

       Vážnym problémom pre niektorých je viera, že On z milosti a lásky odpúšťa hriechy a dáva pravý život, a že ho dáva v dare svojho Krstu, v slove evanjelia i vo sviatosti svojej Svätej Večere.

     Problém majú mnohí so svedectvom o Pánovom vzkriesení. Totiž, že  je Pánom živým a prítomným vo svojej cirkvi. Problém pre mnohých je viera v život večný, na ktorom smieme mať z milosti Božej a dielom Pána Ježiša účasť a do ktorého nás povoláva.

    

     Bohumilí kresťania! 

     Výrok “ néma probléma”- je často veľmi povrchný. Dnes sme tu však opäť preto, aby nás skrze evanjelium sám Duch Svätý zbavil mnohých spomínaných a iných problémov. Aby sme boli ľudia, ktorí vždy, aj v nemoci, aj v šťastí Pánovi Ježišovi plne dôverujú. Aby sme tak boli ľudia pokoja a radosti už dnes, a raz aj dedičmi slávnej budúcnosti, ktorú nám Pán svojim dielom vydobil. Tak nás zbavil najväčších problémov: ťarchy hriechu, diabla a smrti večnej. Amen. 

 

                                         14.N. po Sv.Trojici – 25.9.2011 – Rovensko, Sobotište- Ľ.Batka st.

Leave a Reply