Snažme sa poznať Hospodina

                                                      Snažme sa poznať Hospodina!

                             Milosť vám a pokoj od Toho, ktorý bol, ktorý je a ktorý príde…!

Oz 6,3:

“Poznávajme, snažme sa poznať Hospodina! Jeho príchod je istý ako ranná zora, príde k nám ako dážď, ako jarný dážď, čo zavlažuje zem”. Amen.

  

   Bohumilí kresťania, bratia a sestry v Kristu!

   

 Z Božej milosti je nám dopriate spoločne začať nový cirkevný rok. Jeho úvod je obdobím, ktoré oddávna nazývame advent, po slov.: príchod. Advent je pre nás kresťanov dar. Je to nový začiatok a nová možnosť k duchovnému prebudeniu./ R 13/  Advent je príhodný čas na tiché rozjímanie o sebe, o živote a o pravých hodnotách. Čas, hľadať a nachádzať novú víziu pre náš život. Je to čas, keď sa môžeme a máme odpútať od  stereotypov, do ktorých sme strhnutí počas roka mnohými povinnosťami, zhonom, večernou televíziiou, a známym “kolotočom” všednosti. Trpíme na sústavný nedostatok času, najmä pri hľadaní kráľovstva Božieho a jeho spravodlivosti. 

        Advent nás tiež upriamuje a vedie k vianočným sviatkom. Cítime, že náš život má mať plnší a širší rozmer, ktorý nám neraz uniká. Preto je nazývaný aj časom stíšenia, upokojenia a hľadania hlbšieho zmyslu života. “Je čas prebudiť sa zo sna” a urobiť nové a ešte pevnejšie rozhodnutie prijať ponuku spásy! Dar záchrany a blahoslaveného života vo večnosoti. Táto ponuka z Božej strany klope opäť v podobe adventného a vianočného evanjelia na naše dvere. Vieme, že mnohí si ju už nevšímajú a nevšimnú. Sú tak zahľadení do prítomnosti, že im uniká skutočnosť, že naplnenie času spásy pre nás pokročilo…

     

     Advent sa však môže stať aj pre nás časom, ktorý premárnime a “prespíme”. Mnohí si možno v duchu povedia: toľko adventných štartov sme už absolovali a vlasne sa nič nemení. Je to iba chodenie v kruhu – “nič nového pod slnkom”! . Je to nebezpečný pohľad. Znamená návrat k starému pohanstvu, ktoré nevidí a nepozná Božie konanie v čase pre nás. Život tak stráca radostný výhľad a dobrý cieľ.  Takýto pohľad  deprimuje a ničí mravné hodnoty. Lebo človek a neraz aj celá spoločnosť nevidí potom dôvod “odložiť skutky tmy”. Nevidí dôvod pre sejbu lásky a pre nasledovanie Toho, ktorý nás vedie nielen k sejbe – ale aj k žatve! K zodpovednosti za každý deň, ktorý je nám daný, ako možnosť konať vôľu nebeského Otca. 

       

    Dnešným oslovením a vstúpením do nášho vedomia a svedomia je slovo proroka Ozeáša, ktoré nestaráca nič zo svoje naliehavosti a vážnosti. Pôvodne patrilo ľudu severného Izraelského kráľovstva.

     Iste si uvedomujeme, milí bratia a sestry,  jeden dôležitý rozdiel. Keď prorok Ozeáš hovoril približne 75O rokov pred narodením Pána Ježiša Krista o príchode Hospodina, Pána, bolo jeho slovo  svetielkom v hlbokej tme. Svetielkom, ktoré zdanlivo nemalo silu a schopnosť zasvietiť do dlhého obdobia, ktoré predchádzalo príchod Ježiša Krista. Z pohľadu Izraela bolo jeho slovo poukazom na budúcnosť, v ktorej Hospodin príde. 

    

    Pre nás Ozeášovo slovo znie inak. Vnímame ho ako poukaz na veci minulé. Hospodin v Synovi prišiel. Proroctvo sa naplnilo. My sa v advente vraciame k udalosti vtelenia a potom narodenia Mesiáša, ako naplneniu porockých slov. Tak má advent má pre nás najprv posolstvo o Božej vernosti, stálosti a milosti: Hospodin  prišiel v plnosti času ! Bola to radostná udalosť. Závan tejto radosti nevyprchal ani po stáročiach, ba tisícročiach!

    

      Prorocké slovo je však rovnako nástojčívé aj dnes. Príchod  Spasiteľa vedie k jedinému správnemu uzáveru a konaniu:                         Hodpodina je potrebné poznať!

    

     Milí bratia a sestry!

     Človek bol a je stále zaujatý poznávaním najmä stvoriteľského Božieho diela. Ono je isteže zázračné, úžasné a nádherné. Ale nie je väčšie, ani úžasnejšie ako sám Stvoriteľ !

    Nám nestačí poznať iba zákony sveta, “ zákony domu”, v ktorom nám nebeský Otec pripravil živobytie pre telo. /  gr. oikia=dom, zákon = nomos, oikonomos=zákon pre dom, ekonómia/  Nestačí poznať iba vzťahy ekonomické a ekologické. Potrebné je poznať aj naše vlastné určenie v tomto svete. Základný je náš vzťah k Pánu Bohu. 

     Vieme, že poznať Hodpodina môžeme lepšie ako SZ ľud Boží, lebo Boh sám sa nám dal poznať dôverne a dostatočne vo svojom Synovi. V Dieťati, ale aj v tom krotkom Kráľovi pokoja na osliatku prichádzajúcom k Sionu a mestu pokoja – Jeruzalemu. O tom nám hovorilo dnešné evanjelium. Poznávame ho aj v mužovi bolesti a v Pánovi nad smrťou a hrobom. Vieme, že smiemu k Nemu prísť, lebo je Bohom lásky a milosti. Tá sa prejavuje aj v každedennom odpúšťaní mnohých našich hriechov. Na našu prosbu a jednoduché zvolanie: “A odpusť nám naše viny, ako aj my odpúšťme našim vinníkom”– odpúšťa nám mnoho, lebo inak by sme rýchlo zahynuli. Dáva nám denne dary pre telo i dušu. Denne a teda nie len na Vianoce! Takto učme poznávať Pána Boha už deti v našich rodinách, rodičia i starí rodičia.

 

      Advent je teda časom nového, hlbšieho a lepšieho poznávania Pána Boha vo vtelenom Synovi. Poznávajme Ho v Slove i vo  sviatostiach. Ako takého, ktorý sa narodil v Dome chleba, Betleheme a ktorý oprávnene povedal: Ja som chlieb života! Preto  nás sýti a zachováva k životu večnému.

      

    Bolo by veľkou chybou, ak by sme zostali v mylných predstavách o tom, kto a aký je Ježiš. Malé deti si ho ešte môžu predstaviť ako človeka – v otcových topánkach. Horšie je, ak si myslia, že Ježiš je  ten červený mužíček, ktorý lezie s batôžkom po balkónoch domov….Nedivíme sa, ak sa potom skoro z nich stanú ateisti.         

 

      Advent je časom, keď môžeme vziať na naše deti na kolená,  pritúliť si ich a hovoriť s nimi o Božích veciach. Tým väčším môžeme hovoriť o príchode Hospodina v Ježišovom vtelení a narodení. Hovoriť o hodnote Toho, ktorý je Tvorcom všehomíra, aj keď sa ponížil až na úroveň bezbranného Dieťaťa v jasliach! Tajomstvo Jeho slávy a lásky je veľké a nevýslovné. 

     

     Ozeáš hovoril veľmi jednoduchými slovami slovami: Jeho príchod je istý ! “Je istý ako ranná zora”, ktorá ohlási nový deň.   Príde k nám “ako jarný dážď”, ktorý zavlaží vyschnutú pôdu. Aby naše srdcia neboli “vyschnutou pôdou.”

 

     Aj keď je pravdou, že zornička vyjde vždy a aj po najdlhšom suchu príde vždy skôr, či neskôr dážď- neznamená to, že príchod Pána bol nevyhnutný. Že sa udial bez rozhodnutia Boha Otca, ktorý “tak miloval svet, že mu dal svojho Syna” z milosti. 

     Okrem toho, ani dnes nie je Jeho príchod “automaticky” pre každého radosťou a požehnaním. On prišiel, prichádza a príde aj ako náš Sudca. Tento Jeho príchod je síce istý, ale požehnaním je iba tam, kde je prijatý v pokání a vo viere. Pokánie nie je pritom iba jednorazová a chvíľková záležitosť. “Pokánie čiňte” – hovorí Pán Ježiš, a znamená to, že sa máme snažiť o “ustavičné pokánie”. (Dr.M.Luther ).  

 

      Bratia a sestry! 

      V toku a behu času, keď sa dostaví aj únava a duchovná ospalosť, je advent časom, keď si nanovo uvedomujem naše možnosti i úlohy. Je to čas k duchovnému prebudeniu a občerstveniu. Využijme ho k poznaniu našich premeškaní, ale aj k poznaniu a prijatiu stále novej milosti Božej! “Poznávajme, snažme sa poznať Hospodina”! Využime ho spoločne k duchovnému posilneniu na ceste do večnosti. Amen.

     

                                        1.nedeľa adventná – 27.11.2011 – Rovensko a Sobotište- Ľ.Batka st.   

 

   

Leave a Reply