Janko Kráľ — Kedy už ty vydáš dušu Hospodinu?

Udrela nešťastná pre ten svet hodina,na kríž zavesili nebeského Syna,zavýskala hŕba sťa víťaz vo vojne,zaplakali duše dobré a pokojné.Zaplakala mati, zaplakal svätý Ján,na kríži v posmechu visí nebeský Pán.Nevídané divy, nevídané zraky:Pán medzi zbojníkmi ako lotor dáky,nevídané divy, nevídaní ľudia,tak Syna Božieho ako lotra súdia.Ale čože Bohu, keď sa z lásky zníži,ale hľaď tamtoho druhého na kríži.Celkom, celkom nahý, ako ho dal Pán Boh,krv mu čierna tečie z boka, hlavy a nôh,podošvy mu pália, v srdci má kopiju,miesta črepa na smäd pri ústach má zmiju.Telo od bolesti černie a omdlieva —ten si nič nerobí, ba čo viacej spieva.Ešte keby mohla,...

Emil Boleslav Lukáč — Kristus na Golgate

Je súmrak. Slnko klesá. Vietor plače v stráni.Na Golgate je tma. Čuť zvuky: „Eli, Eli, lama zabachtáni?“Tam dolu mesto drieme. (Skončila sa dráma?)Na Golgate je tma. Tak slabo znie len: „Eli, Eli, lama?“ . . . Dav zmizol zpod dreva, dav divý, vztekom rozbesnelý,a vzduchom vznáša sa len stažujúce: „Eli, Eli?“ . . .Oblohy čalún mračnom zastretý. Tma príšerami hrozí.Tam medzi lotrami, tam zmiera On, Syn človeka, Syn Boží.Ó jak sa stala udalosť hľa neslýchaná táto?Pribili pastiera a rozpŕchlo sa bojazlivé stádo.Je drevo hany rudé; pýri sa snáď, rumení, rdie v stude?Kto vinu túto odpyká, kto za ňu kajať bude?Zem...

Ján Boor — Pilát

„Ja na Ňom žiadnu vinu nenachádzam,nemôžem na smrť vydať nevinného,súď Ho podľa svojho zákona, ľude sám,ja len potrestám a prepustím Ho.Nuž, čo učinil? Nevinný že isteje, tvrdím opäť, jak som riekol prve“. Ľud volá: „Nechceš počuť hlasy naše?Chceš, aby ti cisár činil sám výčitky?Ukrižuj Krista, prepusti Barabáša,krv Jeho na nás i na naše dietky!“A slabý Pilát strachom predesený,by snáď za zradcu nebol považovaný,Ho oslobodiť úmysel svoj mení . . .Vydáva rozkaz, aby bol ukrižovaný. Kedykoľvek pozerám, ako Pilát umývasi svoje ruky vodou krv nevinnú, svätú,vždy si vzdychnem: žiaľ Bohu! tak to bývaaž podnes: mnohých cirkev má Pilátov!Pred svetom trnú, ľakajú...

Mária Royová — On umiera!

On umiera! Kráľ životasmrti dravej v lup sa dáva.Zaplač, zakvíľ synu ľudský!Spasiteľ tvoj dokonáva. On umiera! Prorok slávyslovo lásky v hrob sa skladázmáčaj zľúbaj rany Jehopre hriech tvoj Ho stihla zrada. On umiera! Kňaz pokoja,obeť hriechu zmierenia;kľakni pod kríž, pros skrúšeneodpustenie, odpustenie! On umiera! Svetlo svetla,láska božská mrieť Mu velí;skloň hlavu v prach, obleč vrecovinu,plač nad sebou Izrael! On umiera! Ó bôľny hlasEli, lama sabachtani!On opustený, — ty duša mojamáš v Ňom nebies večné stany!

Parasceve. Veľký piatok

                  Parasceve. Veľký piatok              Dotrpels´, Pane, – mraky tmy sa nížia A verní tvoji skladajú Ťa z kríža- I my niesť chceme Tvoje drahé telo Čo za nás v ranách bolestne sa chvelo. Nad hrobom Tvojím – v tomto Božom chráme, Stojíme – Teba , Pane ukladáme, Do duší našich, vediac, že smrť zvládneš A slávne vstaneš – i v nás slávne vstaneš. Amen. (M.R.) Ž 22, 1 – 22: “Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?Ďaleko si od mojej spásy, od slov môjho kriku! (3) Bože  ôj, volám vo dnes, – ale...

Lutherov sen

Raz sa Lutherovi snívalo, že prišiel k nemu diabol s veľkou husto popísanou listinou a podával mu ju, aby si ju prezrel. Luther prezerá, číta, skúma a vidí, že je to opis a zoznam jeho vlastných hriechov. Darmo sa usiloval nájsť čo len jediný hriech, ktorý by nebol spáchal. Naopak, našiel poznačené aj také, na ktoré už dávno zabudol. Keď pozorne prečítal celú listu, spýtal sa diabla: „Sú tu už všetky moje hriechy?“ „Nie, — odpovedá diabol — nie sú ešte všetky!“ „Nože, ukáž mi aj ostatné“ — pokračoval Luther. Diabol sa rýchlo vzdialil a čoskoro sa zjavil s druhou...

Nič vás do toho nie je?

„Vám všetkým vravím, čo idete tadiaľto, pohliadnite a pozrite, či je ešte bolesť ako moja, ktorú mi spôsobili, ktorou ma Hospodin zarmútil v deň svojho pálčivého hnevu.“ Žalosp. 1,12 Nič vás do toho nie je? Táto dôležitá otázka je predložená nám všetkým a bude dobre, keď sa pri nej trochu zastavíme. Sú ľudia, ktorí tvrdia, že nám netreba svätiť Veľký piatok. Keď kedysi stará cirkev určila k sväteniu Veľký piatok, činila tak z toho hľadiska, aby bol aspoň jeden deň v roku, kde by sa všetci jej členovia zahĺbili do obeti, ktorá sa započala v Getsemane a skončila na Golgote....

Zošívanie opony

„A hľa, chrámová opona roztrhla sa na dvoje, od vrchu až do spodku.“ (Mt 27,51; Mk 15,38; Lk23,45) „Dokonané! Kristus Ježiš hlavuk smrti naklonil.Splatené sú dlhy hriechu;Boh svätyne najvyššej záclonuuž odclonil.“ (K. Royová) V momente, kedy Pán Ježiš Kristus zomrel na kríži, sa roztrhla chrámová opona. Týmto spôsobom k Izraelu prehovoril Boh. Opona už nemá symbolizovať oddelenie. Už nebude naznačovať, že neexistuje prístup k Pánu Bohu. Opona už nebude tichým a nepríjemným svedkom toho, ako nám hriechy prekážajú prísť k Pánu Bohu. K čomu sa táto chrámová opona vlastne používala? Účel opony bol zrejmý zo slov Božích: „opona bude oddeľovať...

Most

Ja hľadím naspäť, hore na Golgotu,na Víťaza tam, Jeho zomieranie;vidím tiecť krv tu nevinnú a svätúza cudzie hriechy, cudzie previnenie.Hľadím ach! celé srdce sa mi vzruší.Čo zriem? Hľa, samú lásku k mojej duši. (K. Royová) Mnohí „kresťania“ tvrdia, učia a kážu, že Mária, Ježišova matka, je most k Pánu Bohu. (Môžeme len hádať ktorá, či tá z Lúrd, Fatimy, Šaštína, Trnavy… Poznáme len jednu, tú pokornú, skromnú a hriešnu, veď bola potomkom Evy, Evina dcéra – ale o tom, potom). Kristovec, skutočný kresťan to pokladá za blud, a nebiblické, samozrejme takéto „evanjelium“ odmietne. Argumentuje evanjeliom, Písmom, hádže perly, oni ich zadupú do blata a dostane sa mu...

Peter Pavel Zgúth — Pod krížom

Po krutom zbití tváre v strany obe,posmechu drzom, všakej trýzni telai duše bôľoch, v šat potupy, hanypoustrojený, v tŕňovej ozdobe— iste koruna panovnícke čelázdobiť len zvykla — stojí zbičovanýPán a Spasiteľ; a v svätej pokorena ďalší čaká zlostný výčin ľudu. —Ach, ľud ten v bezdné hriechu spadol more,tvor Boží v mrzkú zmenil sa obludua v divokosti chrlí reč rúhavú:Padni krv Jeho našu nám na hlavu! Pán ticho stojí; bôľ srdce mu ryje;zrak k nebu uprie, vrúcne Otca prosí,by ľud ten v hneve nezahladil zralom…Už zberba divá zas‘ kríž vôkol šijeťažký mu vkladá: nech si ho sám nosí,toť berla nech mu,...