Na Petra – Pavla

Peter Pavol Zgúth – Na Petra Pavla A v pravde mužia slávni, plní mocito boli, o nichž moja zneje pieseň . . .sťa hviezdy jasné v hriešnej bludu nocisa pozaskveli, keď nevery tieseňa hrôza zloby celým vládla svetom,že ľud, nehodné dieťa Božej tvári,ku nebu metal späť milosti darychŕlil kliatbou, zloreč siným retom. Ty s‘ skala – tak Pán požehnal Petrovi –a na tej skale cirkev vzdelám svoju;na rumoch kliatby postaviť chcem novýmilosti Sion; koniec súžby zdroju!Ty choď, káž Slovo, ja Stráž na Sionechcem byť, i pomoc v boji a súžení! –On šiel a viery mečom ozbrojenýzakladal cirkev lásky na zákone....

Rehor Uram Podtatranský — Len prší, prší . . .

Len prší, prší vlaha z mračien neba; –a tam von v poli hnije zralý klas; –nám oko slzí, – bo ver‘ plakať trebaa zdvihnúť k nebu prosby vrúcej hlas;veď čaká na nás doba ťažkej muky,keď zhynú plody krvopotnej ruky! – V jar oráč vyšiel; – zoral tvrdú hrudu,a zasial semä, v nádeji ho sial,že kroky jeho prospešné mu budú,že zrastie to, čo v lono zeme dal;a Ten, od nehož každé dobré daniapochádza, dá i svojho požehnania. A semä kľulo, – hlávku zdvihlo hore, –stebielce rástlo, – šibnul k nebu list; –zakvitli stráne, klasov celé morerozvlnil vetrík; – radosť bola výnsťa hodiť zrakom po zvlnenej stráni,a kochať dušu v Božom požehnaní....

Rehor Uram Podtatranský — Tým nemým!

„Ak títo budú mlčať, kamenie bude kričať“. L 19, 40 Umlkujú – volať čo by mali;zaspávajú strážni Siona,jakby boj už slávne dokonali,kladú ruky svojho do lona;v sladkej lieni, v milom odpočinkunájsť už mienia práce odmenu;veď dosť boja, – aspoň na chvílinkuotužiť chcú dušu zronenú. A tam z boku nepriateľ vždy číha,v jeho oku utajený plam; –nie zbroj hluku, – ale kušu zdvíha,by šíp tíško vnoril tam i tam; –pohladká tu – tam zas sľubom zkláti,ba i v hneve zúri tu a rve,no hneď zase k dobrote sa vráti;a vždy jednu baštu odorve! No, len mlčte strážni na Sione,spite tíško, – spočívajte len;držte ruky pokojne na lone,zalúžený snite sladko...

Martin Braxatoris — Veľká večera

Raz v podobenstve vravel Pánpred farizejmi, zákonníky:Ktos‘ veľkú chystal večerua pozval zástup preveliký. Šli zváči — snažne volali:ó, poďte, všetko hotovo je — No pozvaní ísť nechcelii výhovorky húdli svoje: „Ja kúpil ves: tú prezreť mám“ — „Ja práve tak zas statok rožný“ — „Ja ženu vzal, — i nemožno“ — :Tak jeden, druhý, tretí — množný . . . Ó, nerozum, ó, hnilosť sŕdc! —Odzneli púšťou zváčov hlasy — V hnev žiaľny padá hostiteľ,že pozvaní sa zriekli — spásy. — Ó, ľude Boží, pozoruj:Boh strojí tebe slávne hody,On milosť svoju ponúka,chlieb nebies, večnožitia vody. On v svojom večnom kráľovstve—...

Ján Boor — Synoda

Keď v minulosti dávnu dobu zriemevo dnešniu našu synodálnu chvíľu,na shromaždených tam v Jeruzalemepraotcov verných k prvému koncilu:jich spatríme sa riadiť Božím Slovoma stavať len na základe Kristovom. Hej synodáli! hradbách na Sionaza pozemskými cieľmi sa nežeňte;však trvácnosti nemá stavba oná,čo nestojí na božskom fundamente.Jak plevy víchrom reznesené, zmiznúbez stopy biedne diela šovinizmu. To pravý koncil: keď vrie láska svätá,vo veciach viery veľká vládne shoda,duch Jezu Krista viaže s bratom brata.Má známky tieto vaša tiež synoda?Nuž tak jej žehnaj s trónu vysokého„Kriste, obránce sboru křížového!“

Martin Braxatoris — K Trojičnej dobe

Tie slávnostné, hľa, naše zvučné zvonyjak slávno-krásne vydávali tóny!plesala duša — plesať neprestáva —v zvuk miešala sa miliónov Sláva! Zvon vianočný sa prvý ozval svetu:Ó, hľaďte, ľudia, koľko lásky je tu,lásky to Boha Otca, Hospodina:tak miloval svet: Dal mu svojho Syna! Potom sa ozval zvon, toť, Veľkej noci:Ó, koľko lásky, koľko sily, moci:hľa, Bohsyn umrel za nás preboľave,v deň tretí vstal a žije v moci, v sláve! V posled sa ozval zvon, toť, svätodušný:Ó, vyjasni svoj pohľad smutný, krušný,človeče! tu tvoj Utešiteľ v smútku,tvoj Posvätiteľ, Vodca k nebu v skutku! A teraz spolu v harmonické tónysa rozzuneli naše zvučné zvony,čuj: Milosť Otca, láska jeho Synaa účastenstvo Ducha Hospodina —...

František Jesenský Mošovský — Ó príď, Duchu Svätý!

Ó príď, Tešiteľu pravý, Duchu Svätý,ty útecho naša, sila, pomoc istá!Príď, nech nás tvoj vánok ľúby obohatí,z temnosti vyvedie k svetlu, k viere v Krista. Ó príď, Tešiteľu pravý, Duchu Svätý,keď nás diabol, svet a telo naše mámi!Pomôž nám víťaziť, by nás jedovatýprotivník nezmoril, drž stráž vždy nad nami. Ó príď, Tešiteľu pravý, Duchu Svätý,keď nás tlačia hriechy, úzkosť dušu zviera!Odhaľ nám ten prameň lásky prebohatý:Golgatu, že verný večne neumiera. Ó príď, Tešiteľu pravý, Duchu Svätý,v každom kríži, biede! Osvedč, že to práveje naše lekárstvo, balzam z neba vzatý;že jedine kríž je cesta k večnej sláve! Ó príď, Tešiteľu pravý, Duchu Svätý,utíš všetky sváry, búre, nepokoje!Nech...

Martin Braxatoris — Turíce

Jak predpovedal skrze prorokovže učiní vec novú, cesty schodnéže spôsobí, i prúdy potokov,kde predtým púšte spráhle, neúrodné,by nehynul ľud jeho zvolenýzlou žizňou v púšti, no by — miesto piesky —rozkošnou nivou šiel, a — kojenýz vôd živých — prišiel v Kanaán nebeský: tak učinil On, sľubov plniteľvždy verný, Boh náš večne milostivý . . .Deň päťdesiaty prišiel, — Spasiteľvozvýšený, hľa, nové koná divy:Od neho prúdom splýva Svätý Duch,čo vody jarné púšťam k zúrodneniu,by sadom Božím stal sa svet, kde ruchvrie jara ducha veriacim k spaseniu. Učeníci verní pospolusú zhromaždení v túžbach, v jednej mysli — :Duch svätý v prúdoch splýva na dolu,nad hlavami, hľa, plamy pozablisly, —Prijali Ducha,...

Rehor Uram Podtatranský — Máličko . . .

(J 16, 16) „Máličko a neuzrietemňa!“ — Pán k svojim smutno vraví,keď dokonal dielo v svetea do večnej prejsť mal slávy.A to slovo boľasť tvorí,a to slovo srdce raní,a tá rana páli, horí,a duch upí v ťažkom lkaní! — Odísť má On? Pán ich milý, —a s ním túžby jejich všetky,ktoré mali, ktorým žili,zhynú jak pod mrazom kvietky!Odíde On! — Ach, a onibudú v svete sirotami!Ktože, kto sa ku nim skloní,keď tak budú sami, sami? „Máličko a neuzrietemňa!“ tak vzdychá otec milý,keď ho trápna nemoc hnetie,keď deň žitia sa mu chýli;keď tak vidí vôkol svojejplakať milých trápnej lože;dietok, ženy preúbohejvzdychy...