Rehor Uram Podtatranský — Len prší, prší . . .
Len prší, prší vlaha z mračien neba; –a tam von v poli hnije zralý klas; –nám oko slzí, – bo ver‘ plakať trebaa zdvihnúť k nebu prosby vrúcej hlas;veď čaká na nás doba ťažkej muky,keď zhynú plody krvopotnej ruky! – V jar oráč vyšiel; – zoral tvrdú hrudu,a zasial semä, v nádeji ho sial,že kroky jeho prospešné mu budú,že zrastie … Čítať viac