{"id":2633,"date":"2010-01-09T02:57:17","date_gmt":"2010-01-09T02:57:17","guid":{"rendered":"http:\/\/e-anjelik.sk\/?p=2633"},"modified":"2025-07-16T18:41:40","modified_gmt":"2025-07-16T16:41:40","slug":"z-kroniky-o-kostole-v-rybniku","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/2010\/01\/09\/z-kroniky-o-kostole-v-rybniku\/","title":{"rendered":"Z kroniky o kostole v Rybn\u00edku"},"content":{"rendered":"\n

Z historick\u00fdch pamiatok m\u00e1 obec Rybn\u00edk len jednu, ale t\u00fdm v\u00fdznamnej\u0161iu evanjelick\u00fd kostol neoby\u010dajne star\u00fd.  <\/span>Poni\u017ee obce na rozhran\u00ed troch chot\u00e1rov, rybnianskeho, brusnick\u00e9ho a \u0161pa\u0148opolsk\u00e9ho na dos\u0165 strmom kopci sotva zbad\u00e1 v tomto kraji nezn\u00e1my \u010dlovek jednoduch\u00fd kostol, ktor\u00e9ho tmav\u00e1 \u0161ind\u013eov\u00e1 strecha tak ostro kontrastuje s bielymi, v letnom slnku malebne \u017eiariacimi stenami. Nezbada\u0165 ho preto \u2013 akoko\u013evek dominuje nad cel\u00fdm okolit\u00fdm krajom – lebo jeho v\u00e4\u010d\u0161ia \u010diastka smerom od dediny je v\u00e4\u010d\u0161inou \u010diastkou roku maskovan\u00e1 korunami ko\u0161at\u00fdch l\u00edp.<\/span><\/p>\n\n\n\n

<\/p>\n\n\n\n

<\/span>Hne\u010f pri vstupe do kostola ovanie \u010dloveka ten zn\u00e1my puch storo\u010d\u00ed, \u010do jednako len nem\u00e1 \u201ev\u00f4\u0148u\u201c stuchliny, ale predsa je len dobr\u00fdm svedkom d\u00e1vnych \u010dasov a vyvol\u00e1va v n\u00e1s ten zvl\u00e1\u0161tny zn\u00e1my doje, ak\u00fdm p\u00f4sobia v\u0161etky miesta, d\u00fdchaj\u00face starobilos\u0165ou. Najm\u00e4 sv\u00e4ty\u0148a, stavan\u00e1 v gotickom \u0161t\u00fdle a na jej sten\u00e1ch sa nach\u00e1dzaj\u00face star\u00e9, primit\u00edvne ma\u013eby volaj\u00fa, d\u00e1vna minulos\u0165! \u2026 Ale na\u0161u pozornos\u0165 zaujm\u00fa aj in\u00e9 veci, na ktor\u00fdch spo\u010dinie na\u0161e oko \u2013 ma\u013eby na ch\u00f3roch, star\u00e9 rezby na olt\u00e1ri a na kazate\u013enici, star\u00e9 n\u00e1pisy na viacer\u00fdch miestach, od toho od v\u0161etk\u00e9ho \u010dak\u00e1me, \u017ee n\u00e1m povie mnoho o minulosti tejto pozoruhodnej stavby. Bohu\u017eia\u013e, sklameme sa vo svojom o\u010dak\u00e1van\u00ed, lebo postavy n\u00e1stenn\u00fdch malieb odpovedaj\u00fa na na\u0161e ot\u00e1zky len ml\u010dan\u00edm \u2026<\/span><\/p>\n\n\n\n

<\/span>Neost\u00e1va n\u00e1m tedy ni\u010d in\u00e9, ako h\u013eada\u0165 nejak\u00e9 in\u00e9 pramene, z ktor\u00fdch by sme sa aspo\u0148 \u010do-to dozvedeli o minulosti rybn\u00edckeho evanjelick\u00e9ho kostola.<\/span><\/p>\n\n\n\n

<\/span>Kostol je m\u00fdlne pokladan\u00fd za dielo husitsk\u00e9. Ale z prame\u0148ov, ktor\u00e9 m\u00e1me po ruke, sa dozved\u00e1me, \u017ee jeho po\u010diatky spadaj\u00fa e\u0161te do d\u00f4b predhusitsk\u00fdch. No, i tak sa ned\u00e1 popre\u0165, \u017eeby ruka Husitov nebola mala hojn\u00fa \u00fa\u010das\u0165 na podobe kostola, ak\u00fa m\u00e1 dnes.<\/span><\/p>\n\n\n\n

<\/span>Na miestach, kde teraz stoj\u00ed kostol, st\u00e1l kedysi rozsiahly kl\u00e1\u0161tor mn\u00edchov r\u00e1du Nazar\u00e9nskeho. Husiti, ktor\u00ed okolo r. 1440 zaujali Gemer, s\u00fac nepriate\u013emi katolicizmu, ni\u010dili tu sa nach\u00e1dzaj\u00face kl\u00e1\u0161tory a mn\u00edchov z nich vyh\u00e1\u0148ali. Je ve\u013emi pravdepodobn\u00e9, \u017ee tak\u00fdto osud postihol i kl\u00e1\u0161tor rabnick\u00fd.<\/span><\/p>\n\n\n\n

<\/span>N\u00e1\u0161 gemersk\u00fd rod\u00e1k, b\u00e1date\u013e S\u00e1muel Tom\u00e1\u0161ik , ev. far\u00e1r, je tie\u017e tej mienky, ako to pod\u00e1va vo svojich \u201ePam\u00e4tnostiach Gemersko-Malohontsk\u00fdch\u201c, kde v kapitole venovanej star\u00fdm kl\u00e1\u0161torom gemersk\u00fdm p\u00ed\u0161e (na str. 95) toto: \u201cRabnick\u00fd kl\u00e1\u0161tor, Conventus Nazarenorum de Ribnik, \u010di\u017ee \u00dajv\u00e1s\u00e1r. D\u013ea povesti st\u00e1l niekedy tento kl\u00e1\u0161tor na kopci za osadou Rabn\u00edkom, kde je teryz ev. kostol, kde i teraz mo\u017eno z\u00e1klady b\u00fdval\u00e9ho rozsiahleho stavania vidie\u0165. Poves\u0165 zneje tak, \u017ee mn\u00edsi t\u00edto mali v doline svojryn\u00edk, a \u017ee pri \u0148om zalo\u017eili teraj\u0161iu osadu, ktor\u00e1 sa v listine kr\u00e1\u013ea B\u00e9lu IV menuje  <\/span>Lipunthava od bl\u00edzkej osady Lipovec, na v\u0155\u0161ku vystavenej. Moja mienka je, \u017ee i tento kl\u00e1\u0161tor, ako v\u0161etky gemersk\u00e9 kl\u00e1\u0161tory, spr\u00edchodom Husitov a opanovan\u00edm cel\u00e9ho Gemera zaniknul a spustnul.\u201c<\/span><\/p>\n\n\n\n

<\/span>To\u013eko o \u0148om pod\u00e1va Tom\u00e1\u0161ik, ktor\u00fd svoju mienku opiera o star\u00fa poves\u0165.<\/span><\/p>\n\n\n\n

<\/span>Husiti potom \u2026. kl\u00e1\u0161tor obnovili a premenili na kostol, prisp\u00f4sobiac ho svojim potreb\u00e1m. Poukazuje na to t\u00e1 skuto\u010dnos\u0165, \u017ee sv\u00e4ty\u0148a, \u00fadajne zbytok star\u00e9ho kl\u00e1\u0161tora, je stavan\u00e1 v inom slohu (gothickom) ne\u017e ostatn\u00e1, jednod…. \u010diastka kostola, ktor\u00e1 u\u017e \u2026.. \u2026.. poklada\u0165 za dielo Husitov. Za ich dielo je pokladan\u00fd aj m\u00far ktor\u00fdm je kostol obohnan\u00fd. Je v\u00f4bec pr\u00edzna\u010dn\u00e9 pre Husitov, \u017ee oni nielen z\u00e1mky, ale aj kostoly opev\u0148ovali m\u00farami, niekedy ve\u013emi hrub\u00fdmi, v ktor\u00fdch nech\u00e1vali len \u0161tvorhrann\u00e9 otvory, t\u00fdmito \u2026. na nepriate\u013ea, alebo sa br\u00e1nili proti jeho \u00fatokom. Mo\u017eno tedy prosto poveda\u0165, \u017ee tvorcami kostola ako tak\u00e9ho s\u00fa predsa len Husiti, ale sama budova, alebo aspo\u0148 jej \u010diastka (sv\u00e4ty\u0148a) je v hodne star\u0161ieho p\u00f4vodu.<\/span><\/p>\n\n\n\n

 <\/o:p><\/span><\/p>\n\n\n\n

Sv\u00e4ty\u0148a<\/o:p><\/b><\/span><\/p>\n\n\n\n

<\/span>\u2026 \u010diastou kostola je sv\u00e4ty\u0148a a na jej sten\u00e1ch sa nachodiace, len \u010diasto\u010dne zachovan\u00e9 fresk\u00e1. Charatkteristicka ostro lomen\u00e9 obl\u00faky sv\u00e4tyne a na jej zadnom okne … , \u017ee je stavan\u00e1 v gothickom slohu a d\u00e1vaj\u00fa n\u00e1m tu\u0161i\u0165, \u017ee v tomto slohu bola p\u00f4vodne stavan\u00e1 aj cel\u00e1 budova, ktorej zbytkom je sv\u00e4ty\u0148a, .. b\u00fdval\u00fd starod\u00e1vny kl\u00e1\u0161tor.<\/span><\/p>\n\n\n\n

 <\/o:p><\/span><\/p>\n\n\n\n

Fresk\u00e1<\/o:p><\/b><\/span><\/p>\n\n\n\n

<\/span>Fresk\u00e1 \u010diasto\u010dne zakryt\u00e1 olt\u00e1rom, z v\u00e4\u010d\u0161ej \u010diastky v\u0161ak vidite\u013en\u00e1 ak na zadnej, tak i na postrann\u00fdch sten\u00e1ch sv\u00e4tyne, predstavuj\u00fa primit\u00edvne ma\u013eby, s ak\u00fdmi sa stret\u00e1vame vo ve\u013emi star\u00fdch kostoloch. D\u00e1 sa usudzova\u0165 z v\u00fdjavov tu zobrazen\u00fdch, nako\u013eko sa daj\u00fa e\u0161te rozozna\u0165, \u017ee maj\u00fa zn\u00e1zor\u0148ova\u0165 asi sn\u00edmanie tela Je\u017ei\u0161ovho z kr\u00ed\u017ea. Fresk\u00e1 tieto boly, nevieme pre\u010do, ani kedy \u2013 zabielen\u00e9 a boly a\u017e do r. 1857 nevidite\u013en\u00e9. V spomenut\u00fd rok (1857) pri \u010diasto\u010dnom obnovovan\u00ed kostola, ke\u010f bola vrstva v\u00e1pna na t\u00fdchto miestach odstr\u00e1nen\u00e1, boly n\u00e1hodou objaven\u00e9. Ke\u010f\u017ee nevidie\u0165 pri nich \u017eiadneho letopo\u010dtu, \u0165a\u017eko je h\u00e1da\u0165 z ktor\u00e9ho roku, alebo aspo\u0148 storo\u010dia poch\u00e1dzaj\u00fa. Ale na z\u00e1klade srovnania t\u00fdchto zauj\u00edmav\u00fdch n\u00e1stenn\u00fdch malieb s ve\u013emi podobn\u00fdmi ma\u013ebami v chy\u017enianskom r\u00edm.-kat. kostole, u ktor\u00fdch je uveden\u00fd rok 1061, a ktor\u00e9 s\u00fa nato\u013eko podobn\u00e9 ma\u013eb\u00e1m v kostole rybn\u00edckom, \u017ee sa vyskytla v\u00e1\u017ena mienka, \u017ee tieto ma\u013eby v obidvoch kostoloch s\u00fa dielom tej istej majstrovskej ruky (mo\u017en\u00e9 je i to, \u017ee jedna z nich je len pozdej\u0161ou vernou kopiou druhej \u2013 pozn. kronik\u00e1ra), prich\u00e1dzame k tomu uz\u00e1veru \u2013 pravda, nie celkom spo\u013eahliv\u00e9mu \u2013 \u017ee po\u010diatky teraj\u0161ieho rybn\u00edckeho kostola spadaj\u00fa do stor. XI. Keby sa to uk\u00e1zalo by\u0165 pravdou, potom by sme pr\u00e1vom mohli s ch\u013e\u00fabou poveda\u0165, \u017ee rybn\u00edcky kostol je jedn\u00fdm z najstar\u0161\u00edch kostolov gemersk\u00fdch.<\/span><\/p>\n\n\n\n

<\/span>\u017de zub \u010dasu dodnes nerozhlodal t\u00fato star\u00fa stavbu, stalo sa len t\u00fdm, \u017ee jej hrub\u00e9, z tesan\u00fdch kamenn\u00fdch kv\u00e1drov stavan\u00e9 m\u00fary boly schopn\u00e9 dlho odporova\u0165. Ale aj tak by sa u\u017e boly rozsypaly, keby sa tomu nebolo br\u00e1nilo viacer\u00fdmi opravami.<\/span><\/p>\n\n\n\n

<\/span>R. 1747 bol udrel hrom do kostola, n\u00e1sledkom \u010doho tento shorel. Av\u0161ak u\u017e r. 1750 za far\u00e1ra J\u00e1na Medzibrodsk\u00e9ho bol obnovan\u00fd, a postaven\u00fd bol aj teraj\u0161\u00ed olt\u00e1r, o \u010dom sved\u010d\u00ed aj latinsk\u00fd n\u00e1pis na \u0148om sa nach\u00e1dzaj\u00faci. R. 1760 bol postaven\u00fd v kostole organ, \u00fadajne prv\u00fd, ale nevie sa s istotou dotvrdi\u0165, \u010di u\u017e aj predt\u00fdm nebolo v kostole organu.<\/span><\/p>\n\n\n\n

<\/span>Za \u00fa\u010dinkovania far\u00e1ra S\u00e1muela Urbanca (1819 \u2013 1849) chcela si cirkev postavi\u0165 nov\u00fd chr\u00e1m a to v dedine. Star\u00e9mu venovalo sa m\u00e1lo pozornosti, potrebn\u00e9 opravy sa neprev\u00e1dzaly, najm\u00e4 sv\u00e4ty\u0148a, ktor\u00e1 je o hodne star\u0161ia, ne\u017e ostatn\u00e1 \u010diastka kostola, pustla, m\u00far okolo kostola sa rozpad\u00e1val, kostol bol bez strechy, ju\u017en\u00fd roh sa tie\u017e rozpadal a nik si toho nev\u0161\u00edmal. K stavbe nov\u00e9ho chr\u00e1mu v dedine v\u0161ak nedo\u0161lo a tak nov\u00fd far\u00e1r \u0160tefan Homoloa (1849 \u2013 1881) hne\u010f po svojom pr\u00edchode r. 1850 venoval rozpada\u0165 sa po\u010d\u00ednaj\u00facemu kostolu ve\u013ek\u00fa pozornos\u0165 a dal ho so s\u00fahlasom cirkevn\u00edkov zvonku i zvn\u00fatra opravi\u0165. Pri tejto oprave objaven\u00e9 boly na sten\u00e1ch sv\u00e4tane sa nachodiace ma\u013eba (fresk\u00e1).<\/span><\/p>\n\n\n\n

<\/span>Od r. 1908 bol kostol \u00faradne, ale bezd\u00f4vodne zatvoren\u00fd, \u00fadajne z pomsty, ktor\u00fa niesol proti vtedaj\u0161iemu far\u00e1rovi b\u00fdval\u00fd, d\u017eentrickym duchom veden\u00fd hl. sl\u00fa\u017eny. V skuto\u010dnosti \u017eiadne v\u00e1\u017ene nebezpe\u010die kostolu nehrozilo.<\/span><\/p>\n\n\n\n

<\/span>R. 1922 bol kostol u\u017e ve\u013emi spustnut\u00fd, lebo od jeho \u00faradn\u00e9ho zatvorenia (r. 1908) nebola mu venovan\u00e1 \u017eiadna, ani najmen\u0161ia pozornos\u0165. A\u017e v tomto roku (1922) dal ho \u0161t\u00e1t s pomocou cirkvi obnovi\u0165 n\u00e1kladom 15.000 K\u010ds, k \u010domu cirkev prispela obnosom 2.500 K\u010ds.<\/span><\/p>\n\n\n\n

<\/span>Rozmery kostola s\u00fa 18-30m \u00d7 9-55m. Pristavan\u00e9 je k nemu z\u00e1kristia v rozmeroch 6-20 \u00d7 2-50m.<\/span><\/p>\n\n\n\n

 <\/o:p><\/span><\/p>\n\n\n\n

Olt\u00e1r<\/o:p><\/b><\/span><\/p>\n\n\n\n

<\/span>Olt\u00e1r je cel\u00fd z dreva a nesie tento latinsk\u00fd n\u00e1pis: \u201eAra hase erecta est in honorum S. Sauctar Triachis Anno 1750 die 19 novembris\u201c – Zdoben\u00fd e rezbami a obrazmi. Vlastn\u00fd olt\u00e1rny obraz dos\u0165 ve\u013ek\u00fdch rozmerov zn\u00e1zor\u0148uje Nanebovst\u00fapenie P\u00e1na. Pod t\u00fdmto je mal\u00fd, temer nen\u00e1padn\u00fd obr\u00e1zok, na ktorom je dos\u0165 primit\u00edvne zobrazen\u00e1 posledn\u00e1 ve\u010dera P\u00e1nova. Po stran\u00e1ch hlavn\u00e9ho obrazu stoja so\u0161ky apo\u0161tolov Petre a Pavla a nad nimi obraz sv. Trojice.<\/span><\/p>\n\n\n\n

<\/span>Olt\u00e1r tie\u017e vol\u00e1 po oprave.<\/span><\/p>\n\n\n\n

 <\/o:p><\/span><\/p>\n\n\n\n

Kazate\u013enica<\/o:p><\/b><\/span><\/p>\n\n\n\n

<\/span>Zauj\u00edmav\u00e1 je aj rezbami zdoben\u00e1 dreven\u00e1 kazate\u013enica. Nad \u0148ou je n\u00e1pis: \u201eHospodin byl odjal, Hospodin opet dal. Bu\u010f po\u017eehn\u00e1no jm\u00e9no Hospodinovo. Okuste tedy a vizte jak dobry jest Hospodin, blahoslaven\u00fd \u010dlovek ktery\u017e dioufa v neho 34. \u017ealm 9. v.\u201c<\/span><\/p>\n\n\n\n

 <\/o:p><\/span><\/p>\n\n\n\n

Ma\u013eovan\u00e9 ch\u00f3ry<\/o:p><\/b><\/span><\/p>\n\n\n\n

<\/span>V kostole s\u00fa tri ch\u00f3ry, zdoben\u00e9 postr\u00fdmi viacfarebn\u00fdmi ornamentami. Na severnej strane s\u00fa dva chory nad sebou, z ktor\u00fdch vrchn\u00fd nesie tento n\u00e1pis: \u201eAnno VosI XaV D.I. ChrIsti CLMenter pIas oratIones nostras!\u201c Za t\u00fdmto nasleduj\u00fa slov\u00e1 148. \u017ealmu v. 12.-13.: \u201eMl\u00e1denci i panni starci i z ditkami chvalte jm\u00e9no Hospodinovo.\u201c (Slov\u00e1 tieto s\u00fa u\u017e dnes ne\u010ditate\u013en\u00e9 a zazna\u010den\u00e9 s\u00fa zo z\u00e1pisnice kanon. vizit. z r. 1864.).<\/span><\/p>\n\n\n\n

 <\/o:p><\/span><\/p>\n\n\n\n

Lavice<\/o:p><\/b><\/span><\/p>\n\n\n\n

<\/span>Lavice s\u00fa rozdelen\u00e9 dvoma chodbami na tri skupiny. Pozoruhodn\u00e9 sp lavice, ur\u010den\u00e9 pre kazate\u013ea s kostoln\u00edkov, a to svojimi, dnes u\u017e \u0165a\u017eko \u010ditate\u013en\u00fdmi n\u00e1pismi, z ktor\u00fdch jeden je tento: \u201eBo\u017ee sesLIs po\u017eechnami na DVva Szikraja a po \u010casne sMrtI prenes jej do raje Ve\u010cneho.\u201c N\u00e1pis je z r. 1762 a prezr\u00e1dza, \u017ee po vyhoren\u00ed chr\u00e1mu od blesku z r. 1747 nov\u00e9 lavice dal postavi\u0165 Juraj Szikraj.<\/span><\/p>\n\n\n\n

<\/span>In\u00fd n\u00e1pis, z ktor\u00e9ho e\u0161te r. 1864 bolo \u010ditate\u013en\u00e9 miesto cit\u00e1tu z Pla\u010du Jerem. 3, 26, je dnes u\u017e ne\u010ditate\u013en\u00fd.<\/span><\/p>\n\n\n\n

<\/span>Pod\u013ea starej povesti sa nach\u00e1dza pod olt\u00e1rom hrobka. Pravdivos\u0165 tohto by potvrdzovala t\u00e1 okolnos\u0165, \u017ee svojho \u010dasu sa na tieto miesta rozprestieralo panstvo Deren\u010dinovcov, p\u00e1nov hradu Drienku, ktor\u00ed si mohli zriadi\u0165 tun\u00e1 rodinn\u00fa hrobku.<\/span><\/p>\n\n\n\n

<\/span>Aj v z\u00e1kristii le\u017e\u00ed \u00fadajne viac mrtv\u00fdch pochovan\u00fdch. Zmienka o tom je aj v star\u00fdch cirkevn\u00fdch z\u00e1pisniciach.<\/span><\/p>\n\n\n\n

<\/span>Pred vchodom do kostola stoj\u00ed dreven\u00fd \u201evch\u00e1dzik\u201c. Tesne u kostola (na juhoz\u00e1padnej strane) je hrob zasl\u00fa\u017eil\u00e9ho far\u00e1ra \u0160tefana Homolu.<\/span><\/p>\n\n\n\n

<\/span>K uz\u00e1vierke tejto kapitoly treba predsa e\u0161te podotkn\u00fa\u0165 z\u00e1sluhy Husitov o tento kostol. Ke\u010f aj nem\u00f4\u017eu by\u0165 pokladan\u00ed za priamych a p\u00f4vodn\u00fdch zakladate\u013eov tohto kostola, po\u0165a\u017ene p\u00f4vodnej kl\u00e1\u0161tornej stavby, predsa mo\u017eno temer s absol\u00fatnou bezpe\u010dnos\u0165ou poveda\u0165, \u017ee oni preformovali star\u00fd katol\u00edcky kl\u00e1\u0161tor v husitsk\u00fd, po\u0165a\u017ene pozdej\u0161ie evanjelick\u00fd kostol, ak\u00fdm je aj dnes. Ich z\u00e1sluhou sa stalo aj to, \u017ee sa v t\u00fdchto krajoch reform\u00e1cia neoby\u010dajne r\u00fdchlo ujala, n\u00e1jd\u00fac si tu u\u017e p\u00f4du Husitmi dobre pripraven\u00fa. Im sa pripisuje aj zalo\u017eenie p\u00f4vodnej, starej skromnej fary, ktor\u00e1 st\u00e1la a\u017e do r. 1832 a od nich poch\u00e1dza aj v\u0161etok teraj\u0161\u00ed nemovit\u00fd majetok, ak k\u0148azsk\u00fd, tak aj cirkevn\u00fd.<\/span><\/p>\n\n\n\n

 <\/o:p><\/span><\/p>\n\n\n\n

Ve\u017ea<\/o:p><\/b><\/span><\/p>\n\n\n\n

<\/span>Ve\u017ea, stojaca v strede dediny, \u010dnie ako mohutn\u00fd kamenn\u00fd v\u00fdkri\u010dn\u00edk do v\u00fd\u0161ky asi 25 \u2013 30 m, prezv\u00e1dzaj\u00fac svoju d\u00e1vnu nem\u00fa \u017eiados\u0165, \u017ee chce ma\u0165 pri sebe aj kostol.<\/span><\/p>\n\n\n\n

<\/span>Na tomto mieste st\u00e1la p\u00f4vodne mal\u00e1 zvonica, ktor\u00e1 d\u0148a 2. novembra 1854 do z\u00e1kladov bola shorela. E\u0161te v tom istom roku bola postaven\u00e1 napochytre nov\u00e1 provizorn\u00e1 ve\u017ea, vlastne tie\u017e len zvonica. T\u00e1 tu st\u00e1la do r. 1869, kedy bol polo\u017een\u00fd z\u00e1kladn\u00fd kame\u0148 ku stavbe teraj\u0161ej ve\u017ee. V z\u00e1kladnom kameni s\u00fa ulo\u017een\u00e9 na pamiatku r\u00f4zne mince z r. 1869. So stavbou ve\u017ee bolo zapo\u010dat\u00e9 na jar nasleduj\u00faceho roku \u2013 d\u0148a 14. marca 1870. D\u0148a 13. augusta 1870 v noci o 3. hod., s\u00fac temer dostavan\u00e1, sa ve\u017ea s ohromn\u00fdm rachotom sr\u00fatila. Cirkev sa tedy musela chyti\u0165 znovu do stavby od z\u00e1kladov, \u010do predpokladalo nov\u00e9 n\u00e1klady. Ke\u010f\u017ee in\u00fdch prostriedkov cirkev na ten \u010das nemala, siahla na obnos, venovan\u00fd na stavbu chr\u00e1mu, ktor\u00fd mal st\u00e1\u0165 pri ve\u017ei. V tejto katastrofe v\u00e4z\u00ed tedy pr\u00ed\u010dina, pre\u010do Rybn\u00edk nem\u00e1 dosia\u013e v dedine svoj kostol. Sr\u00faten\u00e1 ve\u017ea bola znovu postaven\u00e1 a vysv\u00e4ten\u00e1 d\u0148a 12. novembra 1871. Pozemok k ve\u017ei a ku stavbe nov\u00e9ho kostola, na ktor\u00fd si cirkev neprestala robi\u0165 aspir\u00e1cie a\u017e dosia\u013e, je k\u00fapen\u00fd od Stachu.<\/span><\/p>\n\n\n\n

 <\/o:p><\/span><\/p>\n\n\n\n

Zvony<\/o:p><\/b><\/span><\/p>\n\n\n\n

<\/span>Na zvonici, a ke\u010f bola na jej mieste vystaven\u00e1 ve\u017ea, tie\u017e na tejto visely p\u00f4vodne da zvony. V\u00e4\u010d\u0161\u00ed z nich, v\u00e1\u017eiaci 305 kg, niesol n\u00e1pis: \u201eTento zvon cirkve rybnicke liti r. 1650 \u2013 znovu liti r. 1846 Samuel Urbanec farar Jiri Drien rychtar Jan N\u00e9meth kostelnik. Fudit Andreas Schandt Pestini 1846.\u201c<\/span><\/p>\n\n\n\n

<\/span>Druh\u00fd, men\u0161\u00ed v\u00e1\u017eil 200 kg a m\u00e1 tento latinsk\u00fd n\u00e1pis: \u201eFusa per Benjaminum Stefanides Loszonc…, refucia est haso vampana expenasio Esol sv. Ryvnik anno 1813.\u201c Celkom na dolnom okraji zvona stoj\u00ed: \u201e Concono vicor, luger mortnor.\u201c Zvon tento vis\u00ed na ve\u017ei aj dnes ako najmen\u0161\u00ed z troch teraj\u0161\u00edch zvonov.<\/span><\/p>\n\n\n\n

 <\/o:p><\/span><\/p>\n\n\n\n

Rekv\u00edrovanie<\/o:p><\/b><\/span><\/p>\n\n\n\n

<\/span>V\u00e4\u010d\u0161\u00ed z t\u00fdchto dvoch zvonov bol po\u010das rekviz\u00edcie d\u0148a5. janu\u00e1ra 1917 za n\u00e1hradu 1220 kor. (po 4 kor. za 1 kg) od\u0148at\u00fd na vojensk\u00e9 ciele. Men\u0161\u00ed zvon bol cirkvi ponechan\u00fd.<\/span><\/p>\n\n\n\n

 <\/o:p><\/span><\/p>\n\n\n\n

Nov\u00e9 zvony \u2013 r.1926<\/o:p><\/b><\/span><\/p>\n\n\n\n

<\/span>Ke\u010f ut\u00edchol po\u017eiar svetovej vojny, a pomery sa konsolidovaly, po\u010dali obyvatelia pom\u00fd\u0161\u013ea\u0165 na nov\u00e9 zvony, lebo jedin\u00fd, pomerne mal\u00fd zvon nezodpovedal po\u017eiadovkom doby. \u013dudia, znerv\u00f3znen\u00ed besnen\u00edm vojny, vr\u00e1tiv\u0161\u00ed sa z frontov, i t\u00ed, \u010do na nich doma \u010dakali, boli si u\u017e temer odvykli od tich\u00e9ho zvuku zvonov; c\u00edtili potrebu blahod\u00e1rne p\u00f4sobiaceho hlaholu zvonov, ktor\u00fd im zp\u00e4t vracal b\u00fdval\u00e9 spokojn\u00e9 \u010dasy, alebo aspo\u0148 rozpomienky na ne a bez ktor\u00e9ho je v dedine smutno, akosi chladno, m\u0155tvo.<\/span><\/p>\n\n\n\n

<\/span>Nov\u00e9 dva zvony nadobudnut\u00e9 boly r. 1926 a v lete toho ist\u00e9ho roku, d\u0148a 15. augusta boly vysv\u00e4ten\u00e9 neb. \u013dudiv\u00edtom Hoznekom, rev\u00fackym far\u00e1rom, t.\u010d. seniorom gemersk\u00fdm za pr\u00edtomnosti J\u00e1na Hall\u00e1ta, far\u00e1ra ratkovsk\u00e9ho a Jozefa Hr\u00faza, miestneho far\u00e1ra. Obidva zvony st\u00e1ly 35000 K\u010ds. V\u00e4\u010d\u0161\u00ed z nich je darom spolo\u010denstva b\u00fdv. urbarialistov, ako o tom sved\u010d\u00ed aj n\u00e1pis na \u0148om sa nachodiaci: \u201eEv. J\u00e1na III 16 (pri t\u00fdmto je vyobrazen\u00fd kalich). Dar urbi\u00e1lskych gazdov. Lial Alojs Kurbal v Trnave 1926.\u201c<\/span><\/p>\n\n\n\n

<\/span>Men\u0161\u00ed zvon m\u00e1 zase tento n\u00e1pis: \u201eK Bohu vol\u00e1m, k Bohu \u017eehn\u00e1m. Lial Alojs Kurbal v Trnave 192.\u201c Je nadobudnut\u00fd z milodarov.<\/span><\/p>\n\n\n\n

<\/span>Teraz s\u00fa teda na ve\u017ee spolu tri zvony \u2013 ve\u013ek\u00fd a stredn\u00fd s\u00fa z r. +926, mal\u00fd je z r. 1813.<\/span><\/p>\n\n\n\n

 <\/o:p><\/span><\/p>\n\n\n\n

Fara<\/o:p><\/b><\/span><\/p>\n\n\n\n

<\/span>Na ni\u017enom konci dediny pod \u010d\u00eds. 1 stoj\u00ed ev. fara. Je to rozsiahla stavba s priestrann\u00fdm vysokou br\u00e1nou uzavret\u00fdm dvorom a z\u00e1hradou. Stavba poch\u00e1dza z r. 1831, odkedy bola u\u017e viackr\u00e1t prer\u00e1ban\u00e1 a opravovan\u00e1.<\/span><\/p>\n\n\n\n

<\/span>P\u00f4vodn\u00e1 star\u00e1 fara, ktor\u00e1 tu st\u00e1la do r. 1831 na t\u00fdch miestach, kde je teraz k fare prisl\u00fachaj\u00faca drev\u00e1re\u0148, bola o mnoho men\u0161ia, skromnej\u0161ie zariaden\u00e1 a pripisuje sa zakladate\u013eom husitsk\u00fdm.<\/span><\/p>\n\n\n\n

<\/span>V teraj\u0161ej farskej budove zariaden\u00e1 bola r. 1857 pod strechou podkrovn\u00e1 izba, zvan\u00e1 \u201epresbyterium\u201c d\u013ea toho, \u017ee v nej b\u00fdvaly p\u00f4vodne zadr\u017eiavan\u00e9 presbyteri\u00e1lne konventy. Teraz je s\u00fa\u010diastkou far\u00e1rovho bytu.<\/span><\/p>\n\n\n\n

<\/span>Stodola, stojaca trochu ni\u017e\u0161ie a na opa\u010dnej strane hradskej, je z r. 1867.<\/span><\/p>\n\n\n\n

 <\/o:p><\/span><\/p>\n\n\n\n

\u0160kola<\/o:p><\/b><\/span><\/p>\n\n\n\n

<\/span>Povy\u0161e fary, ale tie\u017e na opa\u010dnej strane hradskej, stoj\u00ed budova ev. a. v. \u013eudovej jednotriednej \u0161koly. Postaven\u00e1 bola r. 1848. V cirkevnej z\u00e1pisnici kanon. vizit\u00e1cie z r. 1864 m\u00e1me z pr\u00edle\u017eitosti tejto stavby zazna\u010den\u00fa d\u00f4le\u017eit\u00fa, ale smutn\u00fa udalos\u0165. Stoj\u00ed tam (na str. 15.), \u017ee stavba \u0161koly vyvolala zvl\u00e1\u0161tny proces, ktor\u00e9ho n\u00e1sledky si odpykali rybn\u00edcki obyvatelia hromadn\u00fdm v\u00e4zen\u00edm. Do\u0161lo k nemu takto.<\/span><\/p>\n\n\n\n

<\/span>Drien\u010dansk\u00e9 panstvo darovalo Rybn\u00ed\u010danom zo svojej hory drevo, potrebn\u00e9 ku stavbe \u0161koly. Preto\u017ee v\u0161ak Rybn\u00ed\u010dani drevo pozv\u00e1\u017eali z hory bez vedomia a povolenia lesn\u00e9ho spr\u00e1vcu drien\u010dansk\u00e9ho panstva, boli pre tento svoj \u010din za\u017ealovan\u00ed. \u013dud sa v\u0161ak vzb\u00faril proti panstvu, \u010do malo za n\u00e1sledok, \u017ee mnoh\u00ed obyvatelia aj so svojimi \u017eenami, ba aj s de\u0165mi (!) boli \u0165a\u017eko uv\u00e4znen\u00ed v Rimavskej Sobote.<\/span><\/p>\n\n\n\n

<\/span>P\u00f4vodn\u00e1 \u0161kolsk\u00e1 budova bola len men\u0161\u00edch rozmerov, tak\u017ee nevyhovovala po\u017eiadavkom na \u0148u kladen\u00fdm a bola r. 1860 cel\u00e1 preroben\u00e1. Ale nov\u0161\u00edm po\u017eiadavkom nevyhovovala ani v tejto novej podobe (ku ceste bol u\u010dite\u013eov byt, dnu \u010falej vo dvore bola u\u010deb\u0148a a pozd\u013a\u017e celej budovy bola dlh\u00e1 chodba) a tak bola znovu preroben\u00e1, najm\u00e4 zv\u00fd\u0161en\u00e1 a opatren\u00e1 ve\u013ek\u00fdmi oknami a dvermi r. 1911. V tej podobe stoj\u00ed dodnes, zodpovedaj\u00fac tak u\u010debnou sie\u0148ou ako aj u\u010dite\u013esk\u00fdm bytom hygienick\u00fdm aj in\u00fdm po\u017eiadavk\u00e1m.<\/span><\/p>\n\n\n\n

 <\/o:p><\/span><\/p>\n\n\n\n

Dejiny ev. a. v. cirkve<\/o:p><\/b><\/span><\/p>\n\n\n\n

<\/span>Ako n\u00e1m je nie dobre zn\u00e1m najstar\u0161ia minulos\u0165 a po\u010diatky obce samej, pr\u00e1ve tak nie je n\u00e1m dobre zn\u00e1ma ani minulos\u0165 cirkve. Jej historia siaha svojimi kore\u0148mi do d\u00e1vnych \u010dias, akiste e\u0161te do doby, ktor\u00e1 zna\u010d\u00ed prechod od slobodn\u00e9ho slovansk\u00e9ho \u017eivota do podru\u010dia kr\u00e1\u013eov uhorsk\u00fdch. O tom by sved\u010dil aj p\u00f4vod star\u00fdch kl\u00e1\u0161torov, z ktor\u00fdch niektor\u00e9 sa a\u017e dodnes v celom Gemeri (sn\u00e1\u010f aj niekdaj\u0161\u00ed kl\u00e1\u0161tor rybn\u00edcky) zachovaly, a ktor\u00fdch je zv\u00e4\u010d\u0161a dok\u00e1zan\u00e9, \u017ee ich dali vystavi\u0165 prv\u00ed kres\u0165ansk\u00ed kr\u00e1li a pred nimi knie\u017eat\u00e1, ktor\u00fdm z\u00e1le\u017ealo na roz\u0161\u00edren\u00ed kres\u0165anskej viery.<\/span><\/p>\n\n\n\n

<\/span>Okolo r. 1440-42 stavaj\u00fa sa v na\u0161ich krajoch p\u00e1nmi \u010desk\u00ed pris\u0165ahovalci \u2013 Husiti, ktor\u00ed prv\u00ed zasadili citeln\u00fa ranu do t\u00fdch \u010dias nik\u00fdm neohro\u017eovan\u00e9mu katolicizmu. T\u00edto don\u00e1\u0161aj\u00fa sem svoje n\u00e1bo\u017eensk\u00e9 knihy, zav\u00e1dzaj\u00fa svoje obrady, vytl\u00e1\u010daj\u00fac vedome katol\u00edctvo a pripravuj\u00fa takto vtedy e\u0161te nevedome p\u00f4du bud\u00facej reform\u00e1ci\u00ed, ktor\u00e1 sa k n\u00e1m dostala pomerne ve\u013emi r\u00fdchlo; v cirkevn\u00fdch z\u00e1pisniciach je dosved\u010den\u00ed, \u017ee rybn\u00edcka cirkev bola u\u017e r. 1585 evanjelickou aj s piatimi f\u00edliami (S\u00e1sa, Brusn\u00edk, \u0160pan\u00e9 Pole, Ratkovsk\u00e1 Lehota, Drienok), ktor\u00e9 vtedy k nej boly pridelen\u00e9.<\/span><\/p>\n\n\n\n

<\/span>Hne\u010f od sam\u00e9ho svojho po\u010diatku musela zn\u00e1\u0161a\u0165 nov\u00e1 ev. cirkev mnoh\u00e9 prenasledovania, ako tomu bolo aj s druh\u00fdmi ev. cikvami v b\u00fdv. Uhorsku. R. 1673 bolo cirkvi zabr\u00e1nen\u00e9 pou\u017e\u00edva\u0165 k bohoslu\u017eb\u00e1m chr\u00e1mu, ale v\u00fdkon bohoslu\u017eieb sam\u00fdch zak\u00e1zan\u00fd nebol. Z\u00e1kaz tento bol zru\u0161en\u00fd len r. 1681, kedy cirkev evanjelick\u00e1 chr\u00e1m zp\u00e4\u0165 dostala. R. 1687 jel\u0161avsk\u00fd r\u00edm. kat. far\u00e1r chcel da\u0165 cikrvi rybn\u00edckej katol\u00edckeho k\u0148aza, ke\u010f sa mu to v\u0161ak pre odpor Rybn\u00ed\u010danov aj fili\u00ed nepodarilo, pokus svoj r. 1690 opakoval. Ov\u0161em, skon\u010dilo sa to zase jeho nezdarom. Odplatou za to musela rybn\u00edcka matkocirkev aj so svojimi f\u00edliami pretrpie\u0165 viacer\u00e9 nepr\u00edjemnosti. Tento vytrval\u00fd prenasledova\u0165 rybn\u00edckej po\u010diato\u010dnej evanjelickej cirkve sa menoval J\u00e1n Bak\u00f3.<\/span><\/p>\n\n\n\n

<\/span>O tom, kto p\u00f4sobil tu za \u010dasov husitsk\u00e9ho panstva, nem\u00e1me \u017eiadnych zpr\u00e1v, pr\u00e1ve tak nem\u00e1me \u017eiadnych zpr\u00e1v ani o dob\u00e1ch predhusitsk\u00fdch.<\/span><\/p>\n\n\n\n

<\/span>Pr\u00edstupnej\u0161ou sa n\u00e1m st\u00e1va historia rybn\u00edckej cirkve od r. 1590 (a \u010di sn\u00e1\u010f od 1598 ?), odkedy m\u00e1 u\u017e svojich ev. k\u0148azov.<\/span><\/p>\n\n\n\n

 <\/o:p><\/span><\/p>\n\n\n\n

Far\u00e1ri<\/o:p><\/b><\/span><\/p>\n\n\n\n

<\/span><\/b><\/span>P\u00f4sobili v tomto porad\u00ed:<\/span><\/p>\n\n\n\n

1 <\/span>   <\/span>J\u00e1n Virzar <\/span> <\/span> <\/span>od r. 1590 (1598 ?)<\/span><\/p>\n\n\n\n

2   <\/span> <\/span>Baltaz\u00e1r Bubenka <\/span> <\/span>od r. 1602<\/span><\/p>\n\n\n\n

3   <\/span> <\/span>Jeremi\u00e1\u0161 \u2026….. <\/span> <\/span>od r. 1608<\/span><\/p>\n\n\n\n

4   <\/span> <\/span>J\u00e1n Vit….. <\/span> <\/span> <\/span>od r. 1614<\/span><\/p>\n\n\n\n

5   <\/span> <\/span>Felici\u00e1n Kostka <\/span> <\/span>od r. 1615<\/span><\/p>\n\n\n\n

6   <\/span> <\/span>Adam \u2026….. <\/span> <\/span> <\/span>od r. 1620<\/span><\/p>\n\n\n\n

7   <\/span> <\/span>Valent\u00edn \u2026.. <\/span> <\/span> <\/span>od r. 1624<\/span><\/p>\n\n\n\n

8<\/span><\/p>\n\n\n\n

9   <\/span> <\/span>Pavel Valent\u00ednyi alias Valent <\/span>od r. 1634<\/span><\/p>\n\n\n\n

10   <\/span> <\/span>Matej Fabricay <\/span> <\/span>od r. 1666<\/span><\/p>\n\n\n\n

11 <\/span>Laurinec Matej Bah\u00fal Juraj <\/span>od r. 1683<\/span><\/p>\n\n\n\n

12 <\/span>Michal Abrahamides <\/span> <\/span>od r. 1693<\/span><\/p>\n\n\n\n

13 <\/span>Matej Szop\u00f3czi <\/span> <\/span>od r. 1706<\/span><\/p>\n\n\n\n

14 <\/span>J\u00e1n medzibrodsk\u00fd <\/span> <\/span>od r. 1730, tento po\u010dal vies\u0165 matriky<\/span><\/p>\n\n\n\n

15 <\/span>Ondrej Grabner\u00f3cay <\/span> <\/span>od r. 1757<\/span><\/p>\n\n\n\n

16 <\/span>J\u00e1n Kronz\u00e1k <\/span> <\/span> <\/span>od r. 1755 \u2013 1762<\/span><\/p>\n\n\n\n

17 <\/span>J\u00e1n Petrovies <\/span> <\/span> <\/span>        <\/span>1762 \u2013 1768<\/span><\/p>\n\n\n\n

18 <\/span>Martin F\u00e1bri <\/span> <\/span> <\/span>        <\/span>1768 \u2013 1779<\/span><\/p>\n\n\n\n

19 <\/span>Ondrej Mar\u00f3thy <\/span> <\/span>od r. 1779<\/span><\/p>\n\n\n\n

20 <\/span>Juraj Siro <\/span> <\/span> <\/span>od r. 1782<\/span><\/p>\n\n\n\n

21 <\/span>S\u00e1muel Zitrbanec <\/span> <\/span>od r. 1819<\/span><\/p>\n\n\n\n

22 <\/span>\u0160tefan Homola <\/span> <\/span>od r. 1849 \u2013 1881<\/span><\/p>\n\n\n\n

23 <\/span>Zikmund Hon\u00e9szy <\/span> <\/span>        <\/span>1881 \u2013 1908<\/span><\/p>\n\n\n\n

24 <\/span>Jozef Hr\u00faz <\/span> <\/span> <\/span>od r. 1911 \u00fa\u010dinkuje dodnes<\/span><\/p>\n\n\n\n

<\/span>D\u00f4le\u017eit\u00e9 je e\u0161te zazna\u010di\u0165 na tomto mieste z \u010fal\u0161\u00edch dej\u00edn ev. cirkve rybn\u00edckej dve v\u00fdznamnej\u0161ie udalosti, t\u00fdkaj\u00face sa dvoch fili\u00e1lnych cirkv\u00ed, patriacich p\u00f4vodne k Rybn\u00edku.<\/span><\/p>\n\n\n\n

<\/span>Ako u\u017e bolo na inom mieste spomenut\u00e9, prin\u00e1le\u017ealy p\u00f4vodne k rybn\u00edckej matkocirkvi tieto f\u00edlie   <\/span>S\u00e1sa, Brusn\u00edk, \u0160pan\u00e9 Pole, Ratkovsk\u00e1 Lehota a Drienok. Prv\u00e9 dve<\/s> tri s\u00fa k nej dosia\u013e e\u0161te prifaran\u00e9, dve posledn\u00e9 maj\u00fa svoju zvl\u00e1\u0161tnu historiu, ktor\u00e1 v hlavn\u00fdch, po str\u00e1nke \u017eivota cirkevn\u00e9ho d\u00f4le\u017eit\u00fdch rysoch tu nasleduje.<\/span><\/p>\n\n\n\n

 <\/o:p><\/b><\/span><\/p>\n\n\n\n

Lehota katolizovala<\/o:p><\/b><\/span><\/p>\n\n\n\n

<\/span>Za far\u00e1ra Mateja Szop\u00f3cziho odtrhla sa lehotsk\u00e1 dc\u00e9rocirkev od matkocirkve rybn\u00edckej a prest\u00fapili jej veriaci na vieru r\u00edm.-katol\u00edcku. Stalo sa tak pre spor, ktor\u00fd od viac rokov viedli medzi sebou zemani \u0161panopo\u013esk\u00fd a obyvatelia lehotsk\u00ed. Predmetom tohto zvl\u00e1\u0161tneho sporu bola jedna lavica v rybn\u00edckom kostole, stojaca ako prv\u00e1 na \u013eavo pri vchode do kostola. Pr\u00e1vo sada\u0165 v tejto lavici si osobovali jak \u0161pano-polsk\u00ed zemani, tak lehotsk\u00ed obyvatelia. Leho\u0165ania, vidiac, \u017ee im sporn\u00e1 str\u00e1nka, maj\u00faca prevahu, neust\u00fapi, chceli privies\u0165 k platnosti svoje n\u00e1roky vyhr\u00e1\u017ekou, \u017ee prest\u00fapia na katol\u00edcke vyznanie. Ke\u010f v\u0161ak ich sokovia ani na to zvl\u00e1\u0161\u0165 nereagovali a vyhr\u00e1\u017ekou sa nedali zastra\u0161i\u0165, Leho\u0165ania, chtiac si dost\u00e1\u0165 slova, skuto\u010dne hromadne vyst\u00fapili z cirkve evnjelickej a stali sa katol\u00edkmi.<\/span><\/p>\n\n\n\n

<\/span>\u010ci sa to stalo skuto\u010dne za p\u00f4sobenia v\u00fd\u0161spomenut\u00e9ho far\u00e1ra, ktor\u00fd tu \u00fa\u010dinkoval len od r. 1706, je sporn\u00e9. Spornej\u0161ie je to e\u0161te aj t\u00fdm, \u017ee v cirkevnej z\u00e1pisnici \u0161t\u00edtnickej (kde v t\u00fdch \u010dasoch bol senior pre toto okolie) je t\u00e1to udalos\u0165 polo\u017een\u00e1 presne na rok 1665 a rok na to   <\/span>r. 1666 je far\u00e1r rybn\u00edckej matkocirkve bran\u00fd ev. cirkevnou vrchnos\u0165ou na zodpovednos\u0165, pre\u010do tomu dovolil.<\/span><\/p>\n\n\n\n

<\/span>Za vl\u00e1dy Leopolda I., ve\u013ek\u00e9ho odporcu evanjelictva, bola odtrhnut\u00e1 Lehota trvale prifaran\u00e1 k r\u00edm.-kat. fare v R\u00e1ko\u0161i, kam prisl\u00facha a\u017e dodnes.<\/span><\/p>\n\n\n\n

<\/span>Takto sa stalo, \u017ee v kraji \u010disto evanjelickom jedin\u00e1 obec R. Lehota sa stala a je dodnes katol\u00edckou.<\/span><\/p>\n\n\n\n

<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

Z historick\u00fdch pamiatok m\u00e1 obec Rybn\u00edk len jednu, ale t\u00fdm v\u00fdznamnej\u0161iu evanjelick\u00fd kostol neoby\u010dajne star\u00fd.  Poni\u017ee obce na rozhran\u00ed troch chot\u00e1rov, rybnianskeho, brusnick\u00e9ho a \u0161pa\u0148opolsk\u00e9ho na dos\u0165 strmom kopci sotva zbad\u00e1 v tomto kraji nezn\u00e1my \u010dlovek jednoduch\u00fd kostol, ktor\u00e9ho tmav\u00e1 \u0161ind\u013eov\u00e1 strecha tak ostro kontrastuje s bielymi, v letnom slnku malebne \u017eiariacimi stenami. Nezbada\u0165 ho … \u010c\u00edta\u0165 viac<\/a><\/p>\n","protected":false},"author":60,"featured_media":0,"comment_status":"open","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[1],"tags":[337],"class_list":["post-2633","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-adventna-modlitba","tag-zachranme-rybnik"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/2633","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/users\/60"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=2633"}],"version-history":[{"count":1,"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/2633\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":38105,"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/2633\/revisions\/38105"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=2633"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=2633"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=2633"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}