Aby ohne na\u0161ej pam\u00e4ti nevyhas\u00ednali.<\/p>\n\n\n\n
\u0164a\u017eko v stru\u010dnosti predstavi\u0165 spolo\u010densk\u00fa a politick\u00fa situ\u00e1ciu koncom prvej polovice 19. storo\u010dia. Bolo to obdobie pln\u00e9 zmien \u2013 presadzuje sa kapitalizmus, svoje si v\u0161ak \u017eiada aj \u0161\u013eachta, ktor\u00e1 sa c\u00edti by\u0165 ohrozen\u00e1, vzrast\u00e1 nap\u00e4tie medzi Rak\u00faskom a Uhorskom… V takejto situ\u00e1cii sa o usiluj\u00fa o vydobytie svojich n\u00e1rodn\u00fdch pr\u00e1v aj tie n\u00e1rody ktor\u00e9 boli dovtedy v r\u00e1mci mnohon\u00e1rodnostnej \u201etemnice n\u00e1rodov“ neakceptovan\u00e9. Do v\u00fdrazn\u00e9ho politick\u00e9ho a n\u00e1rodn\u00e9ho diania, ktor\u00e9ho hlavn\u00fdmi predstavite\u013emi boli \u013d. \u0160t\u00far, J. M. Hurban a M. M. Hod\u017ea, sa ako dobrovo\u013en\u00edci pridali aj Viliam \u0160ulek (1825 \u2013 1848) a Karol Holuby (1826 \u2013 1848).<\/p>\n\n\n\n
Pr\u00edle\u017eitos\u0165 zamyslie\u0165 sa nad hist\u00f3riou, na\u0161imi trad\u00edciami aj nad hrdinami, ktor\u00ed pozdvihli me\u010d za n\u00e1rod, jeho slobodu, proti krivde a soci\u00e1lnej nespravodlivosti m\u00e1me aj dnes. T\u00fdm si toti\u017e pripom\u00edname aj hrdinstvo v\u0161etk\u00fdch na\u0161ich predkov, ktor\u00ed v meru\u00f4smych rokoch povstali za pr\u00e1va ub\u00edjan\u00e9ho slovensk\u00e9ho n\u00e1roda, za hodnoty, ktor\u00e9 maj\u00fa pre n\u00e1s ve\u013ek\u00fd v\u00fdznam aj v s\u00fa\u010dasnosti. Viliam \u0160ulek a Karol Holuby si t\u00fato poctu zasl\u00fa\u017eili nielen svojou mart\u00fdrskou smr\u0165ou. Zasl\u00fa\u017eili si ju najm\u00e4 svojimi \u017eivotmi. Neboli pre my\u0161lienku slovenskej samostatnosti len zap\u00e1len\u00ed, ale ve\u013ea pre jej uskuto\u010dnenie aj urobili. \u0160ulek ako komis\u00e1r Slovenskej n\u00e1rodnej rady po pr\u00edchode slovensk\u00fdch dobrovo\u013en\u00edkov na Myjavu organizoval v Krajnom bojovn\u00edkov a ako velite\u013e oddielu m\u00e1 nemal\u00fa z\u00e1sluhu aj na tom, \u017ee sa do oslobodzovacieho boja zapojilo takmer 400 mu\u017eov. Do slu\u017eieb SNR sa prihl\u00e1sil a jedn\u00fdm z jej komis\u00e1rov sa stal aj Holuby. Mal na starosti organiz\u00e1ciu dobrovo\u013en\u00edkov a v sprostredk\u00faval rozhovory \u010dlenov Rady s deleg\u00e1tmi obc\u00ed. Ke\u010f sa revol\u00facia roz\u0161\u00edrila na cel\u00e9 Uhorsko a Slov\u00e1ci pokladaj\u00fac tento \u010das za vhodn\u00fd na dosiahnutie svojich n\u00e1rodn\u00fdch pr\u00e1v, povstali proti Ma\u010farom, vl\u00e1da vyslala do Leopoldova vojsko, aby zlo\u017eilo pr\u00edsahu na obranu uhorskej \u00fastavy. Povstanie, ktor\u00e9 okrem n\u00e1rodnostn\u00e9ho \u00fatlaku podnietila najm\u00e4 hospod\u00e1rska a finan\u010dn\u00e1 kr\u00edza, malo by\u0165 u\u017e v z\u00e1rodku potla\u010den\u00e9 v\u0161etk\u00fdmi prostriedkami, krvav\u00e9 rozsudky nevyn\u00edmaj\u00fac. A tak sa na jese\u0148 1848 stal jedn\u00fdm z miest, kde ich s\u00fady vyn\u00e1\u0161ali aj Hlohovec, a jedn\u00fdmi z t\u00fdch, ktor\u00ed sa stali ich obe\u0165ami, aj \u0160ulek a Holuby. \u0160ulek, jeden z najoddanej\u0161\u00edch Hurbanov\u00fdch st\u00fapencov odmietol napriek hrozbe popravou prosi\u0165 za oboch o milos\u0165. A ke\u010f st\u00e1l pod \u0161ibenicou, e\u0161te k\u00fdm ho prehlu\u0161ili rachotiace bubny, stihol zakri\u010da\u0165: \u201eZbohom, n\u00e1rode, pozdrav mi rodinu. Nech \u017eij\u00fa Slov\u00e1ci! Sl\u00e1va Slovanstvu!“ <\/em>(pod\u013ea Jozefa Miloslava Hurbana to bola poslednou \u0160ulekom vyslovenou vetou (Jur\u010do,1998).<\/p>\n\n\n\n Viliam \u0160ulek <\/strong> Karol Holuby <\/strong> Na tragick\u00fa popravu oboch slovensk\u00fdch mart\u00fdrov si spom\u00edna i viacero s\u00favek\u00fdch autentick\u00fdch svedectiev.<\/p>\n\n\n\n Ods\u00fadenie a poprava <\/strong><\/p>\n\n\n\n Po dolapen\u00ed boli obaja postaven\u00ed pred mimoriadny (\u0161tatari\u00e1lny) s\u00fad v Hlohovci (ob\u010das sa, vych\u00e1dzaj\u00fac aj zo svedectva k\u0148aza K. D. Adami\u0161a, nespr\u00e1vne uv\u00e1dza, \u017ee v Novom Meste nad V\u00e1hom), kde ich oboch ods\u00fadili na trest smrti obesen\u00edm. Boli preto vyhl\u00e1sen\u00ed za buri\u010dov, ktor\u00ed mali by\u0165 exempl\u00e1rne potrestan\u00ed. Viliam \u0160ulek pred svojou popravou nevyu\u017eil mo\u017enos\u0165 zachr\u00e1ni\u0165 si \u017eivot t\u00fdm, \u017ee by sa pr\u00edsahou na ma\u010farsk\u00fa \u00fastavu prihl\u00e1sil k ma\u010farskej n\u00e1rodnosti. V noci pred popravou si vraj s chu\u0165ou zajedol husaciny, zapil ju v\u00ednom a potom hral so svojimi str\u00e1\u017ecami karty – tak si na Viliama \u0160uleka spom\u00edna jeden z jeho str\u00e1\u017ecov Pavel Chrn\u00e1k. Karol Holuby, ktor\u00fd skon\u010dil svoj mlad\u00fd \u017eivot na tej istej \u0161ibenici 26. okt\u00f3bra 1848, sa pod\u013ea autora smutnohry Holuby a \u0160ulek z roku 1850 J. Podhradsk\u00e9ho do pam\u00e4ti vtedaj\u0161\u00edch s\u00fa\u010dasn\u00edkov zap\u00edsal ako pokojn\u00fd a\u017e vtipn\u00fd \u010dlovek. Na \u017eiados\u0165 sedliakov vraj zlo\u017eil a predniesol b\u00e1se\u0148. Sbohom, n\u00e1rode m\u00f4j… <\/strong> Zdroj:<\/p>\n\n\n\n http:\/\/www.krajne.sk\/obec\/zakladne-informacie\/historia\/slovenski-martyri…<\/a><\/p>\n\n\n\n www.leopoldov.sk<\/a><\/p>\n\n\n\n <\/p>\n\n\n\n <\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":" Aby ohne na\u0161ej pam\u00e4ti nevyhas\u00ednali. \u0164a\u017eko v stru\u010dnosti predstavi\u0165 spolo\u010densk\u00fa a politick\u00fa situ\u00e1ciu koncom prvej polovice 19. storo\u010dia. Bolo to obdobie pln\u00e9 zmien \u2013 presadzuje sa kapitalizmus, svoje si v\u0161ak \u017eiada aj \u0161\u013eachta, ktor\u00e1 sa c\u00edti by\u0165 ohrozen\u00e1, vzrast\u00e1 nap\u00e4tie medzi Rak\u00faskom a Uhorskom… V takejto situ\u00e1cii sa o usiluj\u00fa o vydobytie svojich n\u00e1rodn\u00fdch pr\u00e1v … \u010c\u00edta\u0165 viac<\/a><\/p>\n","protected":false},"author":5,"featured_media":0,"comment_status":"open","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[1],"tags":[],"class_list":["post-27283","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-adventna-modlitba"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/27283","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/users\/5"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=27283"}],"version-history":[{"count":2,"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/27283\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":38240,"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/27283\/revisions\/38240"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=27283"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=27283"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=27283"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}
\nako jeden zo \u0161tyroch s\u00farodencov sa narodil 31.1.1825 na evanjelickej fare v Soboti\u0161ti (ob\u010das sa nespr\u00e1vne uv\u00e1dza, \u017ee v Krajnom). Bol synom uvedomel\u00e9ho k\u0148aza J\u00e1na \u0160uleka. Dvaja z Viliamov\u00fdch bratov odi\u0161li kv\u00f4li pr\u00e1ci do Chorv\u00e1tska; \u017eivoty dvoch mlad\u0161\u00edch bratov, \u013dudov\u00edta a Viliama, sa v\u0161ak skon\u010dili tragicky. \u013dudov\u00edt \u0161tudoval na bratislavskom l\u00fdceu, mal v\u00fdrazn\u00fd b\u00e1snick\u00fd talent. V Hlbokom pracoval ako kapl\u00e1n na fare J. M. Hurbana, a tak doch\u00e1dzal do kontaktu s pokrokov\u00fdmi n\u00e1rodn\u00fdmi my\u0161lienkami. Kv\u00f4li nim sa pred\u010dasne skon\u010dil aj jeho \u017eivot \u2013 v m\u00e1ji roku 1848 mal prednies\u0165 v Nitre \u017diadosti n\u00e1roda slovensk\u00e9ho <\/em>v Nitrianskej stolici. Av\u0161ak nieko\u013eko min\u00fat pred vyst\u00fapen\u00edm ho zatkli a uv\u00e4znili v kom\u00e1r\u0148anskej pevnosti, kde ochorel na choleru a po mesiaci zomrel.
\nIn\u00fd osud nepostretol ani najmlad\u0161ieho syna J\u00e1na \u0160uleka, Vilka. V Trnave sa u\u010dil za zlatn\u00edka, nesk\u00f4r \u0161tudoval na modranskom evanjelickom l\u00fdceu. Na za\u010diatku Slovensk\u00e9ho povstania r. 1848 organizoval ozbrojen\u00fd odpor a arm\u00e1du dobrovo\u013en\u00edkov proti ma\u010farsk\u00fdm gardistom v okol\u00ed Krajn\u00e9ho a Ko\u0161ar\u00edsk, od m\u00e1ja 1848 bol splnomocnencom Slovenskej n\u00e1rodnej rady a od septembra bol sprostredkovate\u013eom rozkazov SNR. Ma\u010farsk\u00ed vojaci ho chytili spolu s K. Holubym v Krajnom, ke\u010f z\u00edskavali potraviny pre dobrovo\u013en\u00edkov a viedli ozbrojen\u00fd odpor proti ma\u010farsk\u00fdm gardistom. Predpoklad\u00e1 sa, \u017ee V. \u0160ulek sa stal aj velite\u013eom tejto \u201earm\u00e1dy“, hoci mal vtedy len 23 rokov.<\/p>\n\n\n\n
\nsa narodil 14.2.1826 v Lubine alebo Bzinciach pod Javorinou (in\u00e9 zdroje uv\u00e1dzaj\u00fa H\u00e1j v okrese Martin) a bol star\u0161\u00edm bratom v\u00fdznamn\u00e9ho botanika svetov\u00e9ho v\u00fdznamu a folkloristu Jozefa \u013dudov\u00edta Holubyho. V \u010dasoch oslobodzuj\u00facich sa \u00fasil\u00ed Slov\u00e1kov vst\u00fapil do slu\u017eieb Slovenskej n\u00e1rodnej rady ako jej splnomocnenec a pom\u00e1hal aj pri organizovan\u00ed dobrovo\u013en\u00edkov v Modre. Traduje sa, \u017ee pred revolu\u010dnou Slovenskou n\u00e1rodnou radou vyst\u00fapil so slovami: \u201eJa uzn\u00e1vam, \u017ee ubieden\u00e9mu n\u00e1rodu n\u00e1\u0161mu v t\u00fdchto hrozn\u00fdch b\u00farkach iba n\u00e1rodn\u00e1 rada pom\u00f4c\u0165 m\u00f4\u017ee! Tu ma m\u00e1te, p\u00e1novia, stoj\u00edm k slu\u017eb\u00e1m. Ja va\u0161e rozkazy chcem plni\u0165, v\u00e1s slepo posl\u00facha\u0165. Ak za dobr\u00e9 uzn\u00e1te, aby som si touto vlastnou gu\u013eou hlavu prestrelil, rozk\u00e1\u017ete, a ja le\u017e\u00edm pred vami“ <\/em>(Barto\u0148ov\u00e1, 1968, porov. Kleiman-Srdo\u0161, 1969, Rezn\u00edk, 2001).<\/p>\n\n\n\n
\nNa poslednej ceste V. \u0160uleka odprev\u00e1dzal vtedaj\u0161\u00ed far\u00e1r hornozelenicko -siladick\u00e9ho evanjelick\u00e9ho a.v. cirkevn\u00e9ho zboru Karol Drahot\u00edn Adami\u0161.
\nFar\u00e1r K. D. Adami\u0161 bola v istom zmysle rozporupln\u00e1 postava tohto obdobia. Do Horn\u00fdch Zelen\u00edc ako far\u00e1r nast\u00fapil r. 1840 a zotrval tu a\u017e do svojej smrti r. 1849. Ako vzdelanec bol liter\u00e1rne a publicisticky \u010dinn\u00fd, ba dokonca od sam\u00e9ho \u013d. \u0160t\u00fara dostal pochvalu za osvetov\u00fa pr\u00e1cu medzi \u013eudom a pochvalu za bohat\u00fa slovansk\u00fa kni\u017enicu. Svojimi siedmimi pies\u0148ami prispel roku 1842 aj do Zp\u011bvn\u00edka evanjelick\u00e9ho <\/em>. Nesk\u00f4r v\u0161ak aj pod vplyvom gr\u00f3fa Zaja (Zaya) sa dostal pod ma\u010farsk\u00fd vplyv a s\u00e1m nap\u00edsal bro\u017e\u00faru proti Hurbanovej kritike svojich prekladov, \u010d\u00edm sa definit\u00edvne rozi\u0161iel so \u0161t\u00farovcami a slovensk\u00fdm hnut\u00edm. Nezhody vyvrcholili t\u00fdm, \u017ee proti hurbanovsk\u00e9mu \u00fasiliu vydal let\u00e1ky (Slovensk\u00fd biografick\u00fd slovn\u00edk, zv. 1). Adami\u0161 na \u0160ulekovu \u017eiados\u0165 poslal 28. okt\u00f3bra 1848 rodine Pavla \u0160tef\u00e1nika v Krajnom jeho posledn\u00fd pozdrav. Adami\u0161ove slov\u00e1 m\u00f4\u017eeme n\u00e1js\u0165 aj dnes v an\u00e1loch hornozelenick\u00e9ho cirkevn\u00e9ho zboru:
\n\u201ePovinnost je nevinnou v\u016fli zem\u00edraj\u00edc\u00edch naplniti. Tuto povinnost i j\u00e1 vykon\u00e1v\u00e1m, kdy\u017e V\u00e1m posledn\u00e9 p\u0159\u00e1telsk\u00e9 pozdraven\u00ed od V\u00e1\u0161ho \u0161vagra Vil\u00e9ma, n\u011bgdy \u0160uleka, n\u00e1hlym s\u00fadem pro protiz\u00e1konn\u00e9 skutky jeho odsouzen\u00e9ho vyrizuji. Dne 20. \u0159ijna po p\u0159e\u010dten\u00ed jemu na m\u011bstsk\u00e9m fra\u0161tack\u00e9m dom\u011b ortel smrti, ve\u0161el sme k n\u011bmu z povinnosti do v\u00e1\u017enice. Smutn\u00e1 to v\u011brte povinnost. I nalezl jsem jej tich\u00e9ho. Mezi jin\u00edmi \u0159e\u010dmi t\u00e1zal sem se ho, zdali\u017e v t\u00e9to rozhodn\u00e9 dob\u011b sv\u00e9ho \u017eivota uzn\u00e1v\u00e1 a c\u00edt\u00ed, \u017ee proti z\u00e1konu a krajine jednal? Odpov\u011bd\u011bl: Ano, ja to uzn\u00e1v\u00e1m, \u017ee som proti krajin\u011b a z\u00e1konu jednal, ale j\u00e1 pokojn\u011b umru…
\nVtom p\u0159i\u0161el rozkaz sednut\u00ed na v\u016fz \u2013 i posedil se odhodlan\u011b: j\u00e1 pak sem ho srde\u010dn\u011b poprosil, aby paklibyse mu na cest\u011b n\u011bco k z\u00e1stupu mluvit zachcelo, nic pohor\u0161liv\u00e9ho nemluvil, ale rad\u011bji spolujdouc\u00ed sv\u00edm p\u00e1dem napomenul: \u017ee kdo se vrchnosti protiv, odsouzen\u00ed sob\u011b dobude. P\u0159isl\u00edbil mi u\u010diniti tak. Nedaleko od fra\u0161tack\u00fdch most\u016f se mne najednou ptal: Nev\u00edte, kde mne pochovaj\u00ed? J\u00e1 pak odpov\u011bd\u00ed vyhyboval \u2013 on pak \u0159ekl: No v\u0161ak je v\u0161ecko jedno“ <\/em>(\u00faryvok, Jur\u010do, 1998).<\/p>\n\n\n\n
\nNieko\u013eko hod\u00edn bol Vilko \u0160ulek v\u00e4znen\u00fd v hlohovskej v\u00e1\u017enici na n\u00e1mest\u00ed (dnes tam stoj\u00ed mestsk\u00e1 kni\u017enica). Z v\u00e4zenia e\u0161te stihol nap\u00edsa\u0165 ceruzkou posledn\u00fd odkaz svojej rodine: \u201eSbohom! Viac sa neuvid\u00edme, som pod \u0161tat\u00e1riumom! V\u00e1\u0161 Vilko.“ <\/em>K \u0161ibenici kr\u00e1\u010dal 21. okt\u00f3bra 1848 pevn\u00fdm a ist\u00fdm krokom. E\u0161te na popravisku sa obr\u00e1til k zbehnuv\u0161\u00edm sa \u017een\u00e1m (to Adami\u0161 nezaznamen\u00e1va) a prehovoril k nim: Diev\u010dence, ktor\u00e1 si vezmete na pamiatku tento prste\u0148 od Slov\u00e1ka za n\u00e1rod na smr\u0165 ods\u00faden\u00e9ho? \u017diadna v\u0161ak z obavy pred reakciou gardistov si ho neopov\u00e1\u017eila vzia\u0165. Priamo pod \u0161ibenicou vraj e\u0161te vyslovil: \u201eSbohom, n\u00e1rode m\u00f4j, pozdravuj moju rodinu…“<\/em> no vtom sa rozozneli bubny a Viliama \u0160uleka (a o nieko\u013eko dn\u00ed nesk\u00f4r aj K. Holubyho) popravili a nesk\u00f4r pochovali pri vtedaj\u0161om Berekseku, na mieste, kde dnes stoj\u00ed pomn\u00edk ( architekt S. Jurkovi\u010d). Pre v\u00fdstrahu ostatn\u00fdm \u201eslovensk\u00fdm rebelantom“ ho nechali na \u0161ibenici visie\u0165 tri dni…<\/p>\n\n\n\n