{"id":27368,"date":"2015-02-03T22:09:35","date_gmt":"2015-02-03T20:09:35","guid":{"rendered":"http:\/\/37.9.171.111\/evanjelik.sk\/?p=27368"},"modified":"2015-02-03T22:09:35","modified_gmt":"2015-02-03T20:09:35","slug":"biblia-legendy-myty-a-fakty","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/2015\/02\/03\/biblia-legendy-myty-a-fakty\/","title":{"rendered":"Biblia – legendy, m\u00fdty a fakty"},"content":{"rendered":"

Bibia je vraj starovek\u00e1 zbierka m\u00fdtov a legiend \u2013 hovoria t\u00ed, \u010do ju nikdy ne\u010d\u00edtali. Ak\u00fd je rozdiel medzi m\u00fdtom, legendou a skuto\u010dnos\u0165ou ? Mysl\u00edm faktick\u00fd, nie ak\u00fd chceme aby bol na z\u00e1klade na\u0161ich pocitov. Fr\u00e1za \u201eBiblia bola prelo\u017een\u00e1 a prepisovan\u00e1 to\u013ekokr\u00e1t…\u201c predstavuje jeden z naj\u010dastej\u0161\u00edch protiargumentov vo\u010di kres\u0165anom. M\u00f4\u017eeme s istotou vedie\u0165, \u017ee Biblia, vr\u00e1tanie Novej zmluvy, bola medzi gener\u00e1ciami pred\u00e1van\u00e1 presne? \u00c1no, m\u00f4\u017eeme.<\/p>\n

Biblia sa sklad\u00e1 zo 66 kn\u00edh, ktor\u00e9 p\u00edsalo viac ako 40 pisate\u013eov. Biblia sa za\u010dala p\u00edsa\u0165 roku 1513 pred n. l. a bola dop\u00edsan\u00e1 asi do roku 98 n. l. Pisate\u013emi boli \u013eudia v r\u00f4znom spolo\u010denskom postaven\u00ed \u2013 boli to pastieri, kr\u00e1li, proroci, ryb\u00e1ri, k\u0148azi\u2026 Zauj\u00edmav\u00e9 je, \u017ee p\u00edsali nez\u00e1visle od seba, na miestach vz\u00e1jomne vzdialen\u00fdch tis\u00edce kilometrov, po\u010das obdobia viac ako 1 600 rokov, a napriek v\u0161etci hovoria v podstate to ist\u00e9. [1]<\/p>\n

Nijak\u00e1 in\u00e1 kniha nebola v dejin\u00e1ch vystaven\u00e1 tak\u00e9mu podrobn\u00e9mu sk\u00famaniu, ako Biblia. Po\u010das prv\u00e9ho tis\u00edcro\u010dia od vzniku kres\u0165anstva sa zachovalo asi 750 rukopisov Novej zmluvy (NZ) a nieko\u013eko desiatok rukopisov Starej zmluvy (SZ). Pravda\u017ee, pri jednotliv\u00fdch rukopisoch ne\u0161lo o kompletne zaznamenan\u00fd text, ale o rukopisy jednotliv\u00fdch kn\u00edh, ktor\u00e9 SZ \u010di NZ obsahuj\u00fa, resp. \u201elen\u201c o zlomky, o \u010dasti textov jednotliv\u00fdch kn\u00edh. Zhruba dvesto rokov existuje v nemeckom meste \u0160tutgart komisia, \u010dlenovia ktorej sa venuj\u00fa porovn\u00e1vaniu rukopisov Biblie. T\u00e1to komisia zostavila tzv. textus receptus \u2013 origin\u00e1lny text P\u00edsma sv\u00e4t\u00e9ho: pri Starej zmluve v p\u00f4vodnej hebrej\u010dine, pri Novej zmluve v gr\u00e9\u010dtine. Textus receptus je ten text, ktor\u00fd sa nach\u00e1dza vo v\u00e4\u010d\u0161ine biblick\u00fdch rukopisov. \u010c\u00edm vo viacer\u00fdch a v \u010d\u00edm star\u0161\u00edch biblick\u00fdch rukopisoch sa ten \u2013 ktor\u00fd ver\u0161 nach\u00e1dzal, t\u00fdm mal v\u00e4\u010d\u0161iu \u0161ancu dosta\u0165 sa do textu receptu. V \u0161tudijn\u00fdch vydaniach Biblie s\u00fa v\u0161etky odch\u00fdlky od textu (receptu) \u2013 ako ich zaznamen\u00e1vaj\u00fa in\u00e9 rukopisy \u2013 uveden\u00e9 pod \u010diarou v tzv. kritickom apar\u00e1te. Ka\u017ed\u00fd, kto ovl\u00e1da hebrej\u010dinu a gr\u00e9\u010dtinu \u2013 jazyky, ktor\u00fdmi boli knihy Biblie p\u00f4vodne nap\u00edsan\u00e9, si m\u00f4\u017ee k\u00fapi\u0165 najautentickej\u0161\u00ed text \u2013 textus receptus \u2013 a \u010d\u00edta\u0165 P\u00edsmo sv\u00e4t\u00e9 pod\u013ea jeho najvernej\u0161ej dostupnej verzie [2].<\/p>\n

Nov\u00e1 zmluva<\/p>\n

Ak by sa cirkevn\u00ed kon\u0161pir\u00e1tori napr\u00edklad v Gr\u00e9cku napr\u00edklad v 5. storo\u010d\u00ed n.l. rozhodli text novej zmluvy pozmeni\u0165 a prikr\u00e1\u0161li\u0165 pod\u013ea svojich predst\u00e1v, text vzniknut\u00fd prepisovan\u00edm po st\u00e1ro\u010dia by u\u017e nesedel s odpismi napr\u00edklad Koptov v Egypte, alebo mn\u00edchov zo S\u00ednajsk\u00e9ho polostrova, alebo inej \u010dasti sveta, kde sa uchov\u00e1vala Biblia. Navy\u0161e, ak by sa zmeny robili v Starej Zmluve, po st\u00e1ro\u010diach by nesedeli kres\u0165ansk\u00e9 odpisy od \u017eidovsk\u00fdch. A \u017didov nem\u00f4\u017ee nikto upodozrieva\u0165, \u017ee sa zapojili do akejsi cirkevnej kon\u0161pir\u00e1cie v mene ovl\u00e1dania \u013eud\u00ed.<\/p>\n

Nov\u00e1 zmluva sa dodnes zachovala pribli\u017ene v 5 500 gr\u00e9ckych rukopisoch a okolo 10 000 latinsk\u00fdch. \u017diadne in\u00e9 dielo staroveku sa nezachovalo v to\u013ek\u00fdch exempl\u00e1roch. Napr\u00edklad Hom\u00e9rova \u00cdllias sa zachovala len v 643 k\u00f3pi\u00e1ch, jej autenticitu v\u0161ak nikto nespochyb\u0148uje. Kedysi vedci tvrdili, \u017ee Tr\u00f3jska vojna bola len m\u00fdtus a legenda, po neskor\u0161\u00edch archeologick\u00fdch n\u00e1lezoch to u\u017e dnes netvrd\u00ed nikto. Tak\u00fdto ve\u013ek\u00fd po\u010det rukopisov biblick\u00fdch kn\u00edh umo\u017enil met\u00f3dami textovej kritiky ve\u013emi dobre vyl\u00fa\u010di\u0165 pis\u00e1rske chyby a ve\u013emi spo\u013eahlivo ur\u010di\u0165 p\u00f4vodn\u00fd text. Aktu\u00e1lny text Novej zmluvy je rovnak\u00fd, ak\u00fd bol v dobe jej prv\u00e9ho nap\u00edsania. Niektor\u00e9 viaczna\u010dn\u00e9 miesta s\u00fa v dne\u0161n\u00fdch bibli\u00e1ch vyzna\u010den\u00e9 a s\u00fa uveden\u00e9 v\u0161etky varianty. T\u00fdchto ver\u0161ov je ve\u013emi m\u00e1lo a nemaj\u00fa vplyv na celkov\u00fd zmysel textu Novej zmluvy.<\/p>\n

\"Nova<\/a><\/p>\n

Star\u00e1 Zmluva<\/p>\n

\u017didia mali k P\u00edsmu ve\u013ek\u00fa \u00factu. Nariadenia ur\u010dovali druh pou\u017eit\u00e9ho atramentu, predpisovali d\u013a\u017eku medzier medzi slovami a zakazovali p\u00edsa\u0165 \u010doko\u013evek spam\u00e4ti. Texty sa neprepisovali po slov\u00e1ch, ale po jednotliv\u00fdch p\u00edsmen\u00e1ch. Riadky a p\u00edsmen\u00e1 boli systematicky po\u010d\u00edtan\u00e9. Ak sa v rukopise objavila \u010do i len jedin\u00e1 chyba, odhodili ho a zni\u010dili. \u017didovsk\u00ed pis\u00e1ri, tzv. Mazor\u00e9ti (od slova \u201emazora\u201c, trad\u00edcia) vypracovali komplikovan\u00fd syst\u00e9m ochrann\u00fdch pravidiel proti pis\u00e1rskym omylom. Napr\u00edklad po\u010d\u00edtali, ko\u013eko kr\u00e1t sa ka\u017ed\u00e9 p\u00edsmeno abecedy vyskytuje v ka\u017edej knihe, ur\u010dili p\u00edsmeno, ktor\u00e9 je stredom biblickej knihy Pentateuch (p\u00e4\u0165 kn\u00edh Moj\u017ei\u0161ov\u00fdch), a \u010fal\u0161ie, ktor\u00e9 je stredom celej Biblie. Ak sa po\u010dty pri prepisovanom texte a prepise nezhodovali, vyhodili ho a za\u010dali od znova.<\/p>\n

V roku 1947 boli objaven\u00e9 rukopisy od M\u0155tveho mora (tzv. Kumr\u00e1nske zvitky). V\u010faka ich objavu maj\u00fa dnes odborn\u00edci k dispoz\u00edcii hebrejsk\u00e9 rukopisy datovan\u00e9 tis\u00edc rokov pred tzv. Mazor\u00e9tskym textom. Mazor\u00e9ti boli skupinou \u017eidovsk\u00fdch u\u010dencov, ktor\u00ed v 9. storo\u010d\u00ed dokon\u010dili text Starej Zmluvy aj so samohl\u00e1skami (ktor\u00e9 sa v p\u00f4vodnom p\u00edsanom jazyku nevyskytovali). Tieto objaven\u00e9 texty umo\u017e\u0148uj\u00fa porovna\u0165 vernos\u0165 hebrejsk\u00e9ho textu. Na 95 % s\u00fa \u00faplne toto\u017en\u00e9 a rozdielnych 5 % vzniklo preva\u017ene po\u0161myknut\u00edm pera a rozdielnym hl\u00e1skovan\u00edm.<\/p>\n

\"Stara<\/a><\/p>\n

Zvitok biblickej knihy Izai\u00e1\u0161 (1QIs a) z Kumr\u00e1nu, ktor\u00fd poch\u00e1dza z 2. storo\u010dia pred n.l., don\u00fatil prekladate\u013eov Revised Standard Version vykona\u0165 len trin\u00e1s\u0165 zmien oproti mazor\u00e9tskemu textu; osem z nich bolo zn\u00e1mych z in\u00fdch starovek\u00fdch verzi\u00ed a len zop\u00e1r bolo v\u00fdznamn\u00fdch [3]. Zo 166 hebrejsk\u00fdch slov v Izai\u00e1\u0161ovi 53 sa iba sedemn\u00e1s\u0165 hebrejsk\u00fdch p\u00edsmen v zvitku Izai\u00e1\u0161 B odli\u0161uje od mazor\u00e9tskeho textu. Desa\u0165 rozdielnych p\u00edsmen sp\u00f4sobilo in\u00e9 hl\u00e1skovanie, \u0161tyri vznikli \u0161tylistick\u00fdmi \u00fapravami a \u010fal\u0161ie tri vytv\u00e1raj\u00fa slovo \u201esvetlo\u201c (pridan\u00e9 vo ver\u0161i 11), ktor\u00e9 takmer v\u00f4bec nem\u00e1 vplyv na v\u00fdznam [4]. To ist\u00e9 slovo sa nakoniec nach\u00e1dza v tom istom ver\u0161i aj v Septuaginte a zvitku Izai\u00e1\u0161 B.<\/p>\n

Archeol\u00f3gia<\/p>\n

Biblia nie je vedeck\u00e1 kniha. M\u00e1rne by sme v nej h\u013eadali vzorec priebehu fotosynt\u00e9zy. O to tu predsa nejde. Na druhej strane, ak v sa v tzv. historick\u00fdch knih\u00e1ch Biblie opisuje nejak\u00e1 udalos\u0165, pravdivos\u0165 v\u00fdpovede m\u00f4\u017eeme konfrontova\u0165 s vedeck\u00fdmi, napr\u00edklad archeologick\u00fdmi v\u00fdskumami.<\/p>\n

Archeologick\u00e9 n\u00e1lezy, ktor\u00e9 potvrdzuj\u00fa biblick\u00e9 v\u00fdroky, obsahuj\u00fa aj men\u00e1 \u013eud\u00ed spomenut\u00fdch v P\u00edsmach. Niektor\u00e9 z t\u00fdchto n\u00e1lezov vyvracaj\u00fa skor\u0161ie tvrdenia kritikov, \u017ee biblick\u00ed pisatelia si niektor\u00e9 postavy vymysleli alebo nadsadili ich sl\u00e1vu.<\/p>\n

Ve\u013ea sekul\u00e1rnych archeol\u00f3gov spochyb\u0148ovalo existenciu kr\u00e1\u013ea D\u00e1vida, preto\u017ee o \u0148om nie s\u00fa \u017eiadne zmienky z \u010dasu jeho vl\u00e1dy (tradi\u010dn\u00fd d\u00e1tum je 1025-985 pred n.l.). Tak, ako s J\u00f3zuom a dobyt\u00edm Kan\u00e1nu, t\u00edto vedci \u0161pekuluj\u00fa, \u017ee legenda o D\u00e1vidovi mohla by\u0165 pridan\u00e1 pis\u00e1rom, ktor\u00fd prepisoval dokumenty v ove\u013ea neskor\u0161om \u010dase, sna\u017eiac sa \u201evylep\u0161i\u0165\u201c dejiny Izraela. V modernom Izraeli bol v\u0161ak v roku 1993 n\u00e1jden\u00fd n\u00e1pis na kameni z roku okolo 900 pred n.l., ktor\u00fd obsahoval fr\u00e1zy \u201eDom D\u00e1vidov\u201c a \u201eKr\u00e1\u013e Izraela\u201c. Tento jedin\u00fd n\u00e1pis sta\u010dil na to, aby oto\u010dil n\u00e1zor skeptikov: teraz archeol\u00f3govia v\u0161eobecne akceptuj\u00fa, \u017ee D\u00e1vid skuto\u010dne existoval.<\/p>\n

Mnoh\u00e9 veci obsiahnut\u00e9 V Biblii sa spochyb\u0148ovali, ale archeol\u00f3govia objavili d\u00f4kazy o pravdivosti pr\u00edbehov. Napr\u00edklad do za\u010diatku 19. storo\u010dia sa o meste Ninive (nach\u00e1dzalo sa v severnom Iraku na brehu rieky Tigris) nevedelo ni\u010d a spochyb\u0148ovala sa jeho existencia. V roku 1849 v\u0161ak Sir Austen Henry Layard vykopal ruiny pal\u00e1ca as\u00fdrskeho kr\u00e1\u013ea Senacheriba (2. Kniha Kr\u00e1\u013eov 18:13), \u010do potvrdilo
\npravdivos\u0165 Biblie. Tak\u00fdchto pr\u00edkladov je viac.<\/p>\n

Biblick\u00e9 men\u00e1 v n\u00e1pisoch<\/p>\n

Kedysi si v\u00fdznamn\u00ed u\u010denci mysleli, \u017ee as\u00fdrsky kr\u00e1\u013e Sargon II., ktor\u00e9ho meno sa objavuje v Biblii v Izai\u00e1\u0161ovi 20:1, nikdy neexistoval. No v roku 1843 bol bl\u00edzko dne\u0161n\u00e9ho Chors\u00e1b\u00e1du v Iraku pri pr\u00edtoku rieky Tigris objaven\u00fd Sargonov pal\u00e1c. Sargon II., o ktorom dovtedy svet nevedel, je dnes jedn\u00fdm z najzn\u00e1mej\u0161\u00edch as\u00fdrskych kr\u00e1\u013eov. V jednom zo svojich z\u00e1znamov tvrd\u00ed, \u017ee dobyl izraelsk\u00e9 mesto Sam\u00e1riu. Pod\u013ea biblick\u00e9ho datovania padla Sam\u00e1ria do r\u00fak As\u00fdr\u010danov v roku 740 pred n. l. Sargon zaznamen\u00e1va aj dobytie A\u0161d\u00f3du, \u010do tie\u017e potvrdzuje spr\u00e1vu v Izai\u00e1\u0161ovi 20:1.<\/p>\n

Pri odkr\u00fdvan\u00ed ru\u00edn starovek\u00e9ho Babylonu v dne\u0161nom Iraku na\u0161li archeol\u00f3govia v bl\u00edzkosti I\u0161tarinej br\u00e1ny asi 300 klinopisn\u00fdch tabuliek. N\u00e1pisy s\u00favisia s obdob\u00edm vl\u00e1dy babylonsk\u00e9ho kr\u00e1\u013ea Nabuchodonozora a obsahuj\u00fa zoznam mien vr\u00e1tane \u201eJaukina, kr\u00e1\u013ea jahudskej krajiny\u201c. To sa vz\u0165ahuje na Jehojachina, kr\u00e1\u013ea judskej krajiny, ktor\u00fd bol vzat\u00fd do vyhnanstva v Babylone, ke\u010f Nabuchodonozor prv\u00fdkr\u00e1t dobyl Jeruzalem v roku 617 pred n. l. (2.Kr\u00e1\u013eov 24:11\u201315) Na tabu\u013ek\u00e1ch s\u00fa spomenut\u00ed aj piati Jehojachinovi synovia. \u2014 1. Kniha Kronick\u00e1 3:17,18.<\/p>\n

Zdroje:
\n[1] Miroslav Bogda\u0148: Kniha, ktor\u00e1 h\u00fdbala dejinami
\n[2] Martin \u0160efranko: K\u00e1ze\u0148 14.2.2012, ECAV Bratislava
\n[3] Burrows, Millar: What Mean These Stones?, New York: Meridian Books, 1957
\n[4]..Harris, Murray: Jeus as God. Grand Repids: Baker Book House, 1992<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

Bibia je vraj starovek\u00e1 zbierka m\u00fdtov a legiend \u2013 hovoria t\u00ed, \u010do ju nikdy ne\u010d\u00edtali. Ak\u00fd je rozdiel medzi m\u00fdtom, legendou a skuto\u010dnos\u0165ou ? Mysl\u00edm faktick\u00fd, nie ak\u00fd chceme aby bol na z\u00e1klade na\u0161ich pocitov. Fr\u00e1za \u201eBiblia bola prelo\u017een\u00e1 a prepisovan\u00e1 to\u013ekokr\u00e1t…\u201c predstavuje jeden z naj\u010dastej\u0161\u00edch protiargumentov vo\u010di kres\u0165anom. M\u00f4\u017eeme s istotou vedie\u0165, \u017ee Biblia, … \u010c\u00edta\u0165 viac<\/a><\/p>\n","protected":false},"author":11,"featured_media":0,"comment_status":"open","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[1],"tags":[],"class_list":["post-27368","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-adventna-modlitba"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/27368","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/users\/11"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=27368"}],"version-history":[{"count":0,"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/27368\/revisions"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=27368"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=27368"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=27368"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}