Kres\u0165anstvo prich\u00e1dzalo na \u00fazemie Slovenska z viacer\u00fdch str\u00e1n: z Nemecka, Talianska i Carihradu. Ve\u013ekomoravsk\u00e9 knie\u017ea RASTISLAV dobre videl spojitos\u0165 misijnej \u010dinnosti s expanz\u00edvnymi z\u00e1mermi franskej r\u00ed\u0161e, preto sa sna\u017eil o uvo\u013enenie svojej zeme z pr\u00e1vomoci salzbursk\u00e9ho arcibiskupstva, vytvoren\u00e9ho u\u017e v r.798 pre tvoriacu sa v\u00fdchodn\u00fa marku Karolovej r\u00ed\u0161e. Cie\u013eom Rastislavovej snahy bolo vybudova\u0165 samostatn\u00fa cirkevn\u00fa organiz\u00e1ciu bez z\u00e1vislosti \u00a0na Franskej r\u00ed\u0161i. Na t\u00fato \u00falohu nechcel preto pou\u017ei\u0165 nemeck\u00fdch mision\u00e1rov, ale \u017eelal si tak\u00fdch, ktor\u00fdm by slovansk\u00ed obyvatelia dobre rozumeli a ktor\u00ed by pritom zachovali politick\u00fa neutralitu.<\/p>\n
Obr\u00e1til sa preto do R\u00edma na p\u00e1pe\u017ea Mikul\u0161a I. so \u017eiados\u0165ou, aby mu poslal tak\u00fdch mision\u00e1rov. Ke\u010f mu p\u00e1pe\u017e nevyhovel, ob\u00e1til sa s podobnou \u017eiados\u0165ou na centrum Byzantskej r\u00ed\u0161e do Carihradu na cis\u00e1ra Michala III. Tu na\u0161iel pochopenie na dvore i u v\u00fdznamn\u00e9ho gr\u00e9ckeho patriarchu FOTIA, ktor\u00ed \u00a0touto misijnou \u00falohou poverili \u00a0osved\u010den\u00fdch mision\u00e1rov, cirkevn\u00fdch diplomatov a u\u010dite\u013eov, sol\u00fanskych bratov Kon\u0161tant\u00edna a Michala, ktor\u00fd nosil ako op\u00e1t kl\u00e1\u0161tora na hore Olymp kl\u00e1\u0161torn\u00e9 meno Metod. U\u017e predt\u00fdm ako mision\u00e1ri p\u00f4sobili medzi pohansk\u00fdmi Chazarmi na Kryme, kde na kres\u0165ansk\u00fa vieru pokrstili aj knie\u017ea Kagana. Pri meste Chestertone na\u0161li telesn\u00e9 pozostatky biskupa Klementa R\u00edmskeho, ktor\u00e9ho sem okolo r.100 vypovedal cis\u00e1r Trajan. Jeho pozostatky priniesli do vlasti a nesk\u00f4r aj na Ve\u013ek\u00fa Moravua a do R\u00edma.<\/p>\n
Poslovia Rastislava sa obr\u00e1tili na cis\u00e1ra Michala takto: “ Ke\u010f\u017ee sa n\u00e1\u0161 \u013eud od pohanstva odvrhol a dr\u017e\u00ed sa kres\u0165ansk\u00e9ho z\u00e1kona a my nem\u00e1me tak\u00e9ho u\u010dite\u013ea, ktor\u00fd by n\u00e1m prav\u00fa kres\u0165ansk\u00fa vieru vysvetlil v na\u0161om jazyku, aby – vidiac to aj in\u00e9 krajiny- pripodobnili sa k n\u00e1m, preto n\u00e1m, vladyka, po\u0161li tak\u00e9ho biskupa a u\u010dite\u013ea, lebo od \u00e1s na v\u0161etky strany vych\u00e1dza v\u017edy dobr\u00fd z\u00e1kon“.<\/p>\n
Byzancia odpovedala kladne a tak asi v mesiaci m\u00e1ji v roku 863 pri\u0161li sol\u00fanski bratia so svojimi \u017eiakmi a sprievodom na Ve\u013ek\u00fa Moravu.<\/p>\n
<\/p>\n
Svoju misiu konali \u00a0najm\u00e4 slu\u017ebami Bo\u017e\u00edmi, ktor\u00e9 odbavovali v re\u010di slovanskej, tunaj\u0161iemu obyvate\u013estvu zrozumite\u013enej, pod\u013ea v\u00fdchodn\u00e9ho obradu, ale prisp\u00f4soben\u00e9mu r\u00edmskemu om\u0161ov\u00e9mu poriadku, v na\u0161ich krajin\u00e1ch u\u017e zn\u00e1memu a zau\u017e\u00edvan\u00e9mu. Kv\u00f4li star\u0161\u00edm k\u0148azom \u00a0latinskej orient\u00e1cie sa na p\u00e1pe\u017eou \u017eiados\u0165 \u010d\u00edtali epi\u0161toly a evanjeli\u00e1 najsk\u00f4r latinsky a len potom sloviensky.<\/p>\n
Slovienska liturgia sa udom\u00e1c\u0148ovala aj \u00a0liturgick\u00fdmi knihami. K prinesen\u00fdm z domova prib\u00fadali \u010fal\u0161ie: om\u0161ov\u00e1 kniha- mis\u00e1l, \u010dasoslov- brevi\u00e1r, obradn\u00e1 kniha- slu\u0165ebn\u00edk, modlitebn\u00e1 kniha- trebn\u00edk, vyznanie viery- credo, \u00a0spevn\u00edk – osmiglasnik, a najm\u00e4 podstatn\u00e1 \u010das\u0165 P\u00edsma sv\u00e4t\u00e9ho.<\/p>\n
Bol to prv\u00fd preklad P\u00edsma Sv\u00e4t\u00e9ho medzi Slovanmi a v\u00f4bec tret\u00ed preklad P\u00edsma z p\u00f4vodn\u00fdch re\u010d\u00ed ( hebrejskej a gr\u00e9ckej) do eur\u00f3pskych re\u010d\u00ed!<\/p>\n
Slovienska liturgia sa s\u00fa\u010dasne stala dobou zrodu slovansk\u00e9ho p\u00edsma ( najsk\u00f4r GLAGOLICA, potom cyrilika), n\u00e1bo\u017eensko- teologickej litert\u00fary,( zn\u00e1my je napr. PROGLAS) i n\u00e1rodno-\u013eudovej literat\u00fary a pomohla na\u0161im n\u00e1rodom n\u00e1bo\u017eensky, jazykovo, liter\u00e1rne aj kult\u00farne. V roku 1074 bola \u00a0(po mnoh\u00fdch z\u00e1pasoch) \u00a0slovienska liturgia p\u00e1pe\u017emi zak\u00e1zan\u00e1. Zachov\u00e1vala sa len v zn\u00e1mom S\u00e1zavskom kl\u00e1\u0161tore, a\u017e kone\u010dne knie\u017ea B\u0159etislav vyhnal roku 1097 odtia\u013e slovansk\u00fdch mn\u00edchov.<\/p>\n
O tri storo\u010dia nesk\u00f4r sna\u017eil sa ju e\u0161te o\u017eivi\u0165 \u010desk\u00fd kr\u00e1\u013e Karol IV., ke\u010f na tento \u00fa\u010del zalo\u017eil roku 1347 emausk\u00fd kl\u00e1\u0161tor “ Na SLOVANECH“.<\/p>\n
Do tohoto dedi\u010dstva vst\u00fapili nesk\u00f4r aj hustiti. J\u00e1n Hus je v mnohom slovansk\u00fdm apo\u0161tolom podobn\u00fd. V\u0161etci spom\u00ednan\u00ed zohrali d\u00f4le\u017eit\u00fa \u00falohu v na\u0161ich dejin\u00e1ch. Je to teda nielen zauj\u00edmav\u00e9, ale aj symbolick\u00e9, \u017ee v na\u0161ich kalend\u00e1roch sa dostali ved\u013ea seba ! Arcibiskupa Metoda ohrozoval knie\u017ea Sv\u00e4topluk s nemeck\u00fdm biskupom Wichingom. Dva a pol roka ho protipr\u00e1vne v\u00e4znili aj latinsk\u00ed biskupi v Bavorsku.<\/p>\n
5 j\u00fala \u00a0je sviaotk Cyrila a Metoda a 6.j\u00fala spomienka na mu\u010den\u00edku smr\u0165 J\u00e1na Husa.<\/p>\n
Ve\u013ekos\u0165 ich odkazu, slu\u017eby a duchovnej sily je \u017eiv\u00fd a aktu\u00e1lny dodones.<\/p>\n
<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"
Kres\u0165anstvo prich\u00e1dzalo na \u00fazemie Slovenska z viacer\u00fdch str\u00e1n: z Nemecka, Talianska i Carihradu. Ve\u013ekomoravsk\u00e9 knie\u017ea RASTISLAV dobre videl spojitos\u0165 misijnej \u010dinnosti s expanz\u00edvnymi z\u00e1mermi franskej r\u00ed\u0161e, preto sa sna\u017eil o uvo\u013enenie svojej zeme z pr\u00e1vomoci salzbursk\u00e9ho arcibiskupstva, vytvoren\u00e9ho u\u017e v r.798 pre tvoriacu sa v\u00fdchodn\u00fa marku Karolovej r\u00ed\u0161e. Cie\u013eom Rastislavovej snahy bolo vybudova\u0165 samostatn\u00fa cirkevn\u00fa … \u010c\u00edta\u0165 viac<\/a><\/p>\n","protected":false},"author":4,"featured_media":0,"comment_status":"open","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[1],"tags":[],"class_list":["post-28688","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-adventna-modlitba"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/28688","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/users\/4"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=28688"}],"version-history":[{"count":0,"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/28688\/revisions"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=28688"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=28688"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=28688"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}