{"id":2935,"date":"2010-07-05T05:10:56","date_gmt":"2010-07-05T05:10:56","guid":{"rendered":"http:\/\/e-anjelik.sk\/?p=2935"},"modified":"2010-07-05T05:10:56","modified_gmt":"2010-07-05T05:10:56","slug":"slava-slachetnym-bjornson-janoska-seton-watson","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/2010\/07\/05\/slava-slachetnym-bjornson-janoska-seton-watson\/","title":{"rendered":"Sl\u00e1va \u0161\u013eachetn\u00fdm (Bj\u00d8rnson, Jano\u0161ka, Seton-Watson)"},"content":{"rendered":"

Sláva š\u013eachetným <\/strong>
\n(BjØrnson, Janoška, Seton-Watson)
\nvedecko – populariza\u010dná konferencia
\nLiptovský Mikuláš
\n17. – 19. septembra 2010<\/p>\n

 <\/b><\/div>\n
Motto:<\/b><\/div>\n
Kto za pravdu horí v svätej obeti,
\nkto za \u013eudstva práva \u017eivot posvätí,
\nkto nad krivdou biednych slzu vyroní,
\ntomu moja piese\u0148 slávou zazvoní.<\/div>\n
(Karol Kuzmány: Sláva š\u013eachetným)<\/div>\n
 <\/div>\n
Cie\u013e konferencie<\/b><\/div>\n
Nór, Škót a Slovák – tri ve\u013eké osobnosti svojich národov sa síce nikdy osobne nestretli, ale spája ich jedno: významnou mierou sa na za\u010diatku 20. storo\u010dia zaslú\u017eili o obranu a podporu boja slovenského národa za oslobodenie. Organizátori chcú prostredníctvom vedecko – populárnych prednášok a dokumentárnych filmom priblí\u017ei\u0165 ú\u010dastníkom konferencie \u017eivot a dielo Bj<\/span>Ørnstjorne BjØrnsona, dr. Roberta Williama Seton-Watsona a Jura Janošku, vzda\u0165 im poctu pri príle\u017eitosti okrúhlych \u017eivotných výro\u010dí (v roku 2010 100. výro\u010die smrti Bj<\/span>Ørnsona, 80. výro\u010die smrti Jura Janošku, v roku 2009 130. výro\u010die narodenia a v roku 2011 60. výro\u010die smrti Seton-Watsona).<\/span><\/div>\n
 <\/div>\n
Program konferencie Sláva š\u013eachetným<\/b><\/div>\n
Miesto: <\/b>Mestský úrad,Štúrova 1989\/41, Liptovský Mikuláš<\/div>\n
 <\/b><\/div>\n
Piatok 17. 9. 2010, 10.00 h<\/b><\/div>\n
I. dr. Robert William Seton-Watson <\/span><\/div>\n
(garant Historický ústav SAV, PhDr. Edita Ivani\u010dková, CSc.)<\/div>\n
1. PhDr. Dušan Ková\u010d, DrSc, HÚ SAV: Scotus Viator – významný spolutvorca spolo\u010dného štátu \u010cechov a Slovákov<\/div>\n
2. PhDr. Edita Ivani\u010dková, CSc., HÚ SAV: Slovensko v \u010deskoslovenskom štáte a R. W. Seton-Watson<\/div>\n
3. Miloslav Blaho: R. W. Seton-Watson – vplyv na slovenských evanjelických teológov<\/div>\n
 <\/div>\n
 II. BjØrnstjorne BjØrnson<\/div>\n
(garant Ústav svetovej literatúry SAV, PhDr. M. \u017ditný, CSc.)<\/div>\n
1. PhDr. Milan \u017ditný, CSc., ÚSL SAV: Bjørnstjerne Bjørnson a Slovensko
\n2. Mgr. Eva Bubnášová, ÚSL SAV: K problematike prekladu Bjørnsona do sloven\u010diny<\/div>\n
3. Dr. Samuel Štefan Osuský: BjØrnstjorne BjØrnson a Slováci – prednáška na akadémii k 100. narodeninám B. BjØrnsona 7. decembra 1932 v Bratislave<\/div>\n
4. BjØrnson – rebel a národný hrdina, dokumentárny film<\/div>\n
 <\/div>\n
Dom kultúry, Hollého 4, Liptovský Mikuláš<\/div>\n
18.00 „…ostatné všetko v rukách Bo\u017eích.“, hudobno-slovné pásmo o Jurovi Janoškovi<\/div>\n
 <\/b><\/div>\n
Sobota 18. 9. 2010, 9.00 h<\/b><\/div>\n
III. Jur Janoška<\/div>\n
(garant: Mgr. Milan Krivda, biskup Západného dištriktu ECAV)<\/div>\n

\n<\/divre>\n1. prof. PhDr. Peter Švorc, CSc., FF Prešovskej univerzity, Inštitút histórie, Katedra novovekých a najnovších slovenských dejín: Juraj Janoška – k\u0148az a politik
\n2. Mgr. \u013dubomír Tur\u010dan, riadite\u013e a. s. Tranoscius: Jur Janoška – iniciátor Evanjelického posla spod Tatier
\n3. Mgr. Rastislav Stan\u010dek, zborový farár, CZ ECAV na Slovensku Dolný Kubín: Biskup Nathan Soederblom a Jur Janoška – apoštolská sukcesia
\n4. doc. PaedDr. Miloš Kova\u010dka, PhD., riadite\u013e Národného bibliografického ústavu SNK, Martin: Jur Janoška a Jozef Škultéty
\n5. Portrét biskupa Janošku, dokumentárny film<\/p>\n

Polo\u017eenie venca na hrob J. Janošku (Vrbický cintorín)<\/div>\n
 <\/b><\/div>\n
Nede\u013ea 19. 9. 2010, 9.30 h<\/b><\/div>\n
Evanjelický kostol, Tranovského ulica, Liptovský Mikuláš<\/div>\n
Spomienkové Slu\u017eby Bo\u017eie (priamy prenos STV)<\/div>\n
 <\/b><\/div>\n
Kontakt a prihláška:<\/p>\n
Spolok Martina Rázusa, 0905 716 851,<\/div>\n

<\/b>www.razus.sk<\/a>, info@razus.sk <\/span><\/div>\n

 <\/b><\/div>\n
ÐÐÐ<\/span><\/span><\/span><\/div>\n
 <\/b><\/div>\n
Bj<\/b>Ø<\/b>rnstjerne Bj<\/b>Ø<\/b>rnson<\/b><\/div>\n
8. 12. 1832, na fare v BjØrgan, oblas\u0165 Kvikne, Nórsko <\/div>\n
† 26. 4. 1910 Parí\u017e, Francúzsko – 100 rokov<\/div>\n
 <\/div>\n
nórsky prozaik, básnik, dramatik a publicista, nosite\u013e Nobelovej ceny za literatúru (1903), bojovník za národnú nezávislos\u0165 Nórska a za práva malých a utlá\u010daných národov, zástanca Slovákov.<\/div>\n
Študoval na univerzite v Kristianii (Oslo), po štúdiách pracoval ako novinár. V rokoch 1857 – 1859 pracoval v divadle v Bergene, po cestách v Európe bol riadite\u013eom divadla v Kristianii   (1865 – 1867). Bojoval za oslobodenie Nórov spod švédskej nadvlády. Predstavite\u013e škandinávskeho realizmu vrcholného obdobia. Písal poviedky z dedinského prostredia, neskôr spolo\u010densko-kritické hry a romány. Medzi významné diela patria: Zástavy nad mestom a prístavom (1884), Básne a piesne (1870), Nad našu silu (1883), Rukavi\u010dka (1884), Mary (1906) a i. Viaceré jeho diela vychádzali v sloven\u010dine u\u017e koncom 19. storo\u010dia. Jeho báse\u0148 Áno, milujeme túto krajinu sa stala nórskou hymnou. Roku 1889 za\u010dal BjØrnson svoju ve\u013ekú epochu boja za utlá\u010dané národy, ale aj jednotlivcov. V celej Európe uznávanú autoritu vyu\u017eil na obranu Dánov v Nemecku, zastal sa neslobodného \u013eudu Fínska a Po\u013eska, Rusínov v Hali\u010di. BjØrnson sa zrazil aj s ve\u013ekoma\u010farskou šovinistickou politikou, reprezentovanou najmä ministrom grófom Apponyim. Impulz prišiel v máji 1907 z Prahy od mladého právnika a spisovate\u013ea dr. Edvarda Lederera, ktorý spolu s publicistom Karlom Kálalom a básnikom Adolfom Heydukom BjØrnsonovi podrobne opísali strastiplné polo\u017eenie Slovákov v Uhorsku. Reakcia rozhor\u010deného BjØrnsona v podobe \u010dlánku Mier a priatelia mieru vyšla v auguste 1907 vo viacerých \u010dasopisoch (Lo Spettatore v Ríme, März v Mníchove, Le Courrier Européen v Parí\u017ei a \u010falších v Dánsku aj v Nórsku). Rozpútal ostrú polemiku proti autorovi protislovenského jazykového zákona grófovi A. Apponyimu, vyslancovi Uhorska na medzinárodnom mierovom kongrese v Mníchove. Svetovú verejnú mienku rozvíril informáciami o krviprelievaní v \u010cernovej. \u010clánkami o volebnom systéme, justícii, slobode zhroma\u017e\u010fovania v Uhorsku upozor\u0148oval, \u017ee existuje slovenská otázka.
\n <\/div>\n
Jur Janoška<\/b>
\n* 25. <\/span><\/a>12. 1856<\/a>, Dolný Kubín<\/a> <\/div>\n
† 27. 1.<\/span><\/a> 1930<\/a>, Liptovský Svätý Mikuláš<\/a><\/div>\n
 <\/b><\/div>\n
evanjelický k\u0148az, biskup, prvý generálny biskup evanjelickej cirkvi a. v.<\/span><\/a> na Slovensku, spisovate\u013e, predseda Matice slovenskej<\/a>, signatár Martinskej deklarácie<\/a>, pôsobil aj ako spisovate\u013e, literárny historik a kritik.<\/div>\n
V rokoch 1868 – 1876 bol \u017eiakom gymnázií v Tur\u010dianskom Svätom Martine, Revúcej a Ke\u017emarku. Teológiu študoval vo Viedni a v Rostocku (1876 – 1879). Pôsobil v Dolnom Kubíne ako výpomocný u\u010dite\u013e a seniorálny kaplán (1879 – 1880), farár v Liptovskej Sielnici (1880 – 1883), v Jasenovej (1883 – 1895), od roku 1895 v Liptovskom Svätom Mikuláši. Od roku 1922 bol biskupom Východného dištriktu a generálnym biskupom Evanjelickej cirkvi<\/div>\n
a. v. Od roku 1918 pracoval v literárnohistorickom a jazykovednom odbore Matice slovenskej, v rokoch 1922 – 1930 bol jej predsedom. Prispel k rozvoju cirkevnej tla\u010de, v roku 1887<\/span> ev. bohoslovie (<\/a>1901<\/span><\/a>) a \u010dasopis Evanjelický kazate\u013e (1905<\/a> – 1911<\/a>). V roku 1898 spoluzakladal spolok Tranoscius<\/a> a bol jeho prvým správcom. Písal literatúru pre deti a mláde\u017e. Bol autorom \u017eivotopisov kultúrnych a cirkevných dejate\u013eov. Prispieval do Národných novín a Slovenských poh\u013eadov<\/a>. Pôsobil ako predseda Hurbanovej evanjelickej literárnej spolo\u010dnosti a jeden z podpredsedov Svetovej aliancie pre medzinárodnú mierovú spoluprácu prostredníctvom cirkví. Roku 1917 inicioval vznik mikulášskeho Evanjelického sirotinca. Aktívne pôsobil i v slovenskom národnom hnutí pred rokom 1918<\/a>. Proti ma\u010farizácii vystupoval na konventoch evanjelickej cirkvi a v cirkevných \u010dasopisoch. Národné záujmy obhajoval v stoli\u010dnom zastupite\u013estve. Propagoval \u010desko-slovenskú vzájomnos\u0165. V rokoch 1918 – 1920<\/a> bol poslancom Národného zhroma\u017edenia<\/a> a predstavite\u013eom poslaneckého Slovenského klubu. Bol prívr\u017eencom SNS<\/a>. Získal \u010destné doktoráty teologickej fakulty vo Viedni (1914) a Husovej evanjelickej teologickej fakulty v Prahe. Pochovaný je na Vrbickom cintoríne v Liptovskom Mikuláši. za\u010dal vydáva\u0165 Cirkevné listy, ktoré redigoval do roku 1921<\/a>. Redigoval tie\u017e Tranovského evanjelický kalendár (1899<\/a> – 1921), \u010casopis pre<\/div>\n
 <\/div>\n
Robert William Seton-Watson <\/b>(pseudonym Scotus Viator) <\/b><\/div>\n
* 20. <\/span><\/a>8. 1879<\/a> Londýn   <\/div>\n
† 25. <\/span><\/a>7. 1951<\/a> ostrov Skye, Škótsko<\/div>\n
 <\/div>\n
britský historik, analytik a publicista škótskeho pôvodu.<\/div>\n
U\u017e od štúdií v Oxforde sa zaujímal o Habsburskú monarchiu a jej národnostné problémy, pri\u010dom si postupne uvedomil, \u017ee v uhorskej \u010dasti je situácia omnoho komplikovanejšia a vyhrotenejšia. So Slovákmi, ich národnostným útlakom a národno-emancipa\u010dnými tú\u017ebami sa za\u010dal hlbšie oboznamova\u0165 od leta 1906 a jeho rozhor\u010dená kritika ma\u010farských praktík sa znásobila po tragédii v \u010cernovej roku 1907. Z pôvodného obdivovate\u013ea liberálneho Uhorska sa stal vášnivým kritikom ma\u010fariza\u010dných snáh uhorských vládnucich kruhov a obhajcom práv utlá\u010daných slovanských národov, osobitne Slovákov. O ich národnostných útrapách, ale aj dejinách a bohatej kultúre informoval britskú verejnos\u0165 spo\u010diatku \u010dlánkami v \u010dasopise Spectator.<\/i> Z jeho kníh najvä\u010dšiu pozornos\u0165 vzbudila Národnostná otázka v Uhorsku <\/i>(Scotus Viator: Racial Problems in Hungary, London 1908), za ktorú získal doktorát. Jeho vz\u0165ah k Slovensku a Slovákom mal však aj emotívny osobný aspekt. Obdivoval slovenskú pracovitos\u0165, kultúru, jazyk. Medzi slovenskými vzdelancami mal mno\u017estvo priate\u013eov, s ktorými si dopisoval celý \u017eivot. Štyrom slovenským evanjelickým teológom sprostredkoval ešte pred vojnou štúdium v Edinburgu. Po vypuknutí prvej svetovej vojny ponúkol svoje slu\u017eby formujúcemu sa \u010deskoslovenskému zahrani\u010dnému odboju. Spolupracoval predovšetkým s T. G. Masarykom, ale komunikoval aj s \u010falšími \u010deskými a slovenskými exulantmi. O budúcnosti Slovenska s rešpektom diskutoval s M. R. Štefánikom, ktorého si ve\u013emi vá\u017eil a bol hrdý na ich spolo\u010dné priate\u013estvo; to prejavil aj ú\u010das\u0165ou na Štefánikovom pohrebe. V medzivojnovom období sa jeho vedecké i profesionálne aktivity rozšírili. No i tak nezabúdal na Slovensko – písal o \u0148om \u010dlánky, knihy a analýzy pre britskú spravodajskú slu\u017ebu. Navštevoval ho, \u010dasto s man\u017eelkou May a synmi Hughom a Christopherom, a obnovoval staré priate\u013estvá. Odmietal však robi\u0165 arbitra medzi slovenskými \u010dechoslovakistami a autonomistami a so slovenskými \u013eudákmi sa definitívne rozišiel a\u017e v turbulentnom roku pred vypuknutím druhej svetovej vojny. Pre Setona-Watsona bolo obnovenie slobodného \u010ceskoslovenska vecou srdca a v zákulisí vojnových akcií pre\u0148 pracoval. Jeho rados\u0165 však dostala nástupom komunistov v \u010cSR k moci zdrvujúci úder.<\/div>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

Sláva š\u013eachetným (BjØrnson, Janoška, Seton-Watson) vedecko – populariza\u010dná konferencia Liptovský Mikuláš 17. – 19. septembra 2010   Motto: Kto za pravdu horí v svätej obeti, kto za \u013eudstva práva \u017eivot posvätí, kto nad krivdou biednych slzu vyroní, tomu moja piese\u0148 slávou zazvoní. (Karol Kuzmány: Sláva š\u013eachetným)   Cie\u013e konferencie Nór, Škót a Slovák – tri ve\u013eké … \u010c\u00edta\u0165 viac<\/a><\/p>\n","protected":false},"author":23,"featured_media":0,"comment_status":"open","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[1],"tags":[],"class_list":["post-2935","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-adventna-modlitba"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/2935","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/users\/23"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=2935"}],"version-history":[{"count":0,"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/2935\/revisions"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=2935"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=2935"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=2935"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}