Kostnick\u00e1 iski\u010dka – 5: Re\u010d, p\u00edsmo a spev koncil nesp\u00e1lil<\/p>\n\n\n\n
Aj ke\u010f kostnick\u00fd koncil J\u00e1na Husa up\u00e1lil, jeho reforma\u010dn\u00fd, n\u00e1bo\u017eensk\u00fd a mravn\u00fd odkaz na hranici nezhorel. Nepodarilo sa sp\u00e1li\u0165 ani \u010fal\u0161ie d\u00f4le\u017eit\u00e9 hodnoty, ktor\u00e9 mo\u017eno nazva\u0165 kult\u00farnym odkazom a dedi\u010dstvom. Patr\u00ed k nemu rozhoduj\u00faci pr\u00ednos pre rozvoj \u010desk\u00e9ho jazyka a re\u010di. Hus s\u00edce nebol prv\u00fd, kto za\u010dal v dobe vl\u00e1dnucej latin\u010diny p\u00edsa\u0165 po \u010desky. Toto prvenstvo patr\u00ed Tom\u00e1\u0161ovi zo \u0160t\u00edtneho. <\/i>Hus u\u017e v Prahe zaujal najm\u00e4 k\u00e1z\u0148ami v re\u010di \u013eudu, podporou Kutnohorsk\u00e9ho dekr\u00e9tu pre Karlovu univerzitu, kore\u0161podenciou p\u00edsanou po \u010desky, ale aj pr\u00edpravou na zjednodu\u0161enie \u010desk\u00e9ho pravopisu. Na \u0148om pracoval najm\u00e4 po vyn\u00fatenom odchode z Prahy. Je jeho neoddiskutovate\u013enou z\u00e1sluhou pozdvihnutie \u010desk\u00e9ho jazyka na \u00farove\u0148 spisovn\u00fa, liter\u00e1rnu, dokonca i diplomatick\u00fa. Samotn\u00fd kr\u00e1\u013e \u017digmund <\/i>nadbiehal svojim priaznivcom v \u010cech\u00e1ch t\u00fdm, \u017ee im listy, alebo vyhl\u00e1senia d\u00e1val p\u00edsa\u0165 po \u010desky.<\/p>\n\n\n\n
Dodnes sa v\u0161etky \u0161kolopovinn\u00e9 deti v \u010cech\u00e1ch u\u010dia, \u017ee J\u00e1n Hus zreformoval <\/i>zlo\u017eit\u00fd syst\u00e9m p\u00edsania \u010de\u0161tiny t\u00fdm, \u017ee zru\u0161il pou\u017e\u00edvanie\u00a0tzv. sp\u0159e\u017eek<\/i> a zaviedol do p\u00edsania \u201cznamen\u00ed\u010dka\u201d<\/i>, \u010di\u017ee diakritick\u00e9 znamienka a dlh\u00e9 samohl\u00e1sky ozna\u010dil d\u013a\u017e\u0148om. \u010ce\u0161tina i \u010fal\u0161ie slovansk\u00e9 jazyky maj\u00fa spoluhl\u00e1sky, ktor\u00e9 latin\u010dina nepozn\u00e1 a preto ich nie je mo\u017en\u00e9 latinsk\u00fdm p\u00edsmom spr\u00e1vne nap\u00edsa\u0165. Napr\u00edklad neexistuj\u00face: \u010d sa nahradzovalo spoluhl\u00e1skami cz (czas = \u010das). Dlh\u00e9 p\u00edsmen\u00e1 sa zdvojovali (napr\u00edklad coomar = kom\u00e1r). Z\u00e1rove\u0148 o\u010distil \u010desk\u00fd jazyk od mnoh\u00fdch germanizmov. Tento jeho \u010din je obsiahnut\u00fd v zn\u00e1mom diele o \u010deskom pravopise s n\u00e1zvom Orthographia Bohemica<\/i> (\u010cesk\u00fd pravopis) z roku 1406, alebo 1412. Jeho pravopis je teda v \u010deskej jazykovede v\u00fdznamn\u00fdm \u010dinom, ktor\u00fd predur\u010dil v\u00fdvoj spr\u00e1vneho \u010desk\u00e9ho p\u00edsania natrvalo. Od 19. storo\u010dia siahli po tomto sp\u00f4sobe p\u00edsania aj filol\u00f3govia v mnoh\u00fdch in\u00fdch jazykoch, nielen slovansk\u00fdch. Hus t\u00fdm predbehol aj zn\u00e1my v\u00fdklad o franc\u00fa\u0161tine, Ortographia Gallica z roku 1420.<\/i> Od roku 1495 <\/i>\u010de\u0161tina prevl\u00e1dla ako \u00faradn\u00fd jazyk aj v \u0161t\u00e1tnych \u00faradoch.<\/p>\n\n\n\n
Husov z\u00e1mer bol ale prim\u00e1rne n\u00e1bo\u017eensk\u00fd. Na vidieku zistil, \u017ee dedinsk\u00ed k\u0148azi nedostato\u010dne u\u010dia \u013eud\u00ed, lebo sami latin\u010dinu dobre neovl\u00e1dali. T\u00fdm menej jej rozumel jednoduch\u00fd \u013eud. Aby vyu\u010dovanie z Biblie a katechetick\u00fdch kn\u00edh mohlo napredova\u0165, bolo nutn\u00e9 vytvori\u0165 pre to podmienky. Tak vznikaj\u00fa Husove prv\u00e9 \u010desk\u00e9 kni\u017eky: V\u00fdklad viery, Desatora a P\u00e1te\u0159e (<\/i> z latin\u010diny Pater noster = Ot\u010den\u00e1\u0161, <\/i>zjednodu\u0161ene P\u00e1te\u0159 )<\/i> S vyu\u010dovan\u00edm P\u00edsma sv\u00e4t\u00e9ho s\u00favis\u00ed zostavenie pom\u00f4cky, ktor\u00e1 priniesla v tabu\u013eke preh\u013ead n\u00e1zvov v\u0161etk\u00fdch kn\u00edh SZ i NZ a ich skratiek s n\u00e1zvom V\u00fdklad. <\/i>Cie\u013eavedome k tomu zostavil aj register d\u00f4le\u017eit\u00fdch hesiel <\/i>z P\u00edsma (s n\u00e1zvom zpravidlo, neb ukazadlo). \u201cUkazadla\u201d pripojil aj ku Kn\u00ed\u017ek\u00e1m o svatokupectv\u00ed a <\/i>k \u010cesk\u00e9 ned\u011bln\u00ed postile (1413). <\/i>Nemo\u017eno nespomen\u00fa\u0165 v tomto s\u00favise Husov podiel na pr\u00edprave druhej rev\u00edzie \u010desk\u00e9ho <\/i>prekladu Biblie<\/i>,<\/b> i ke\u010f tu niektor\u00ed chc\u00fa jeho z\u00e1sluhy spochybni\u0165.<\/p>\n\n\n\n
\u010ce\u0161tina a Slovensko<\/i><\/p>\n\n\n\n
<\/p>\n\n\n\n
\u010ce\u0161tina sa uplatnila aj na Slovensku. U\u017e v roku 1415 <\/i>nitriansky biskup Hynek\u00a0<\/i>p\u00ed\u0161e v najstar\u0161ej zachovanej slovenskej listine \u010desk\u00fdm jazykom. Protestn\u00fd list moravskej \u0161\u013eachty <\/b>p\u00edsan\u00fd proti ods\u00fadeniu majstra J\u00e1na Husa tvrd\u00ed, \u017ee kriv\u00e9 svedectv\u00e1 proti Husovi \u0161kodia\u00a0\u201c\u010cesk\u00e9 korun\u011b a jazyku slovensk\u00e9mu\u201d. <\/i>V roku 1422 Ctibor zo Ctibor\u00edc<\/b>, \u0161\u013eachtic a vojvoda po\u013esk\u00e9ho p\u00f4vodu, vystavil dl\u017eobn\u00fd \u00fapis mestu Skalica v slovenskom jazyku pod\u013ea \u010desk\u00e9ho sp\u00f4sobu p\u00edsania.<\/p>\n\n\n\n
Mnoh\u00e9 \u010desk\u00e9 knihy prenikali aj na Slovensko. Takou boli u\u017e Postilla\u00a0<\/i>a Sermones J\u00e1na Mil\u00ed\u010da z Krom\u011b\u0159\u00ed\u017ee,<\/i> ktor\u00e9 sa na\u0161li v Trnave a v Ke\u017emarku. Koncom 14. a za\u010diatkom 15. storo\u010dia \u0161tudovalo na univerzite v Prahe do 50 \u0161tudentov zo Slovenska. Niektor\u00ed \u0161tudovali priamo s J\u00e1nom Husom. K Husovmu dedi\u010dstvu treba prip\u00edsa\u0165 aj dielo Jednoty bratskej,<\/i> ktor\u00e1 v rokoch 1579- 1593\u00a0<\/i>vytvorila ute\u0161en\u00fd preklad Kralickej Biblie.<\/i> Re\u010d tejto Biblie zostala – s mal\u00fdmi v\u00fdnimkami – a\u017e do roku 1955 liturgick\u00fdm jazykom slovensk\u00fdch evanjelikov.<\/p>\n\n\n\n
<\/p>\n\n\n\n
Husove \u010desk\u00e9 piesne<\/i><\/p>\n\n\n\n
\u00a0 \u00a0 <\/i>Aj pri skladan\u00ed nov\u00fdch n\u00e1bo\u017en\u00fdch piesn\u00ed, podobne ako pri celom jeho \u00fasil\u00ed, mal Hus na mysli n\u00e1bo\u017eensk\u00e9 povznesenie veriacich a duchovn\u00e9 vzdel\u00e1vanie. Tomu mala posl\u00fa\u017ei\u0165 aj \u013eudov\u00e1 piese\u0148. Aj<\/i> Desatoro vyzn\u00e1van\u00e9<\/i> v Betlehemskej kaplnke <\/i>dostalo podobu piesne. Darmo tieto piesne pra\u017esk\u00ed biskupi zakazovali. Husovi patr\u00ed nepopierate\u013en\u00e1 z\u00e1sluha o roz\u0161\u00edrenie \u010desk\u00e9ho spevu v liturgii i v jeho vlastnej tvorbe n\u00e1bo\u017en\u00fdch piesn\u00ed v materinskom jazyku. Ofici\u00e1lna cirkev t\u00fato potrebu laikov prehliadala a neprip\u00fa\u0161\u0165ala. <\/i>Je pr\u00edzna\u010dn\u00e9, \u017ee synoda v roku 1408 \u013eudov\u00fa piese\u0148 zak\u00e1zala a v roku 1412 dokonca \u013eudov\u00fd spev, okrem hymnusu Svat\u00fd V\u00e1clave, <\/i>zak\u00e1zala pod pokutou! Z<\/i>obran\u00e9 spisy uv\u00e1dzaj\u00fa, \u017eia\u013e, len \u0161es\u0165 zachovan\u00fdch Husov\u00fdch piesn\u00ed. V slovenskom Tranovsk\u00e9ho kancion\u00e1li sa od J. Husa zachovali tri piesne: \u010d.120, 366<\/b> a 371. Druh\u00fa z nich, Je\u017ei\u0161 Kristus, n\u00e1\u0161 Spasitel<\/i>, prelo\u017eil aj Dr. Martin Luther<\/b> do nem\u010diny, s n\u00e1zvom: \u201dJesus Christus unser Heiland\u201d. \u00a0 (\u013euba)<\/i><\/p>\n\n\n\n
<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"
Kostnick\u00e1 iski\u010dka – 5: Re\u010d, p\u00edsmo a spev koncil nesp\u00e1lil Aj ke\u010f kostnick\u00fd koncil J\u00e1na Husa up\u00e1lil, jeho reforma\u010dn\u00fd, n\u00e1bo\u017eensk\u00fd a mravn\u00fd odkaz na hranici nezhorel. Nepodarilo sa sp\u00e1li\u0165 ani \u010fal\u0161ie d\u00f4le\u017eit\u00e9 hodnoty, ktor\u00e9 mo\u017eno nazva\u0165 kult\u00farnym odkazom a dedi\u010dstvom. Patr\u00ed k nemu rozhoduj\u00faci pr\u00ednos pre rozvoj \u010desk\u00e9ho jazyka a re\u010di. Hus s\u00edce nebol prv\u00fd, … \u010c\u00edta\u0165 viac<\/a><\/p>\n","protected":false},"author":4,"featured_media":0,"comment_status":"open","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[40],"tags":[],"class_list":["post-29489","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-historia"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/29489","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/users\/4"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=29489"}],"version-history":[{"count":3,"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/29489\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":38463,"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/29489\/revisions\/38463"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=29489"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=29489"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=29489"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}