<\/p>\n
\nRímskokatolícka cirkev pova\u017euje rímskeho pápe\u017ea za Kristovho námestníka na zemi, ktorý má u\u010dite\u013eskú i jurisdik\u010dnú moc nad celou cirkvou.<\/p>\n
Autorita pápe\u017eov ako rímskych biskupov sa upev\u0148ovala v cirkvi len postupne. Súvisela s tým, \u017ee Rím bol hlavným mestom rímskej ríše. Predsa však pápe\u017e pôvodne nedosadzoval biskupov na celom svete a nebol pova\u017eovaný za neomylného vo veci u\u010denia a mravov. V stredoveku ešte koncily zosadzovali pápe\u017eov a uznesenia koncilov musel rešpektova\u0165 aj pápe\u017e.<\/p>\n
Skuto\u010dný rozvoj pápe\u017eskej moci za\u010dal na 1.vatikánskom koncile r.1870. Vtedy bolo prijaté u\u010denie o pápe\u017eskej neomylnosti. Bolo to tak neobvyklé u\u010denie, \u017ee jedna \u010das\u0165 biskupov sa oddelila od rímskokatolíckej cirkvi a vytvorila starokatolícku cirkev. Pod\u013ea tohto u\u010denia pápe\u017e mô\u017ee ur\u010ditý \u010dlánok viery slávnostne (ex cathedra) vyhlási\u0165 za neomylný, aj keby nemal dostato\u010dnú oporu v Biblii. Tak bez akéhoko\u013evek seriózneho biblického podkladu bolo dogmatizované u\u010denie o nepoškvrnenom po\u010datí panny Márie (1854), i o jej telesnom nanebovzatí (1950). Dnes je situácia v katolíckej cirkvi taká, \u017ee nijaké uznesenie koncilu nie je platným, ak s ním nevysloví súhlas aj pápe\u017e. Postupne sa rozširovala aj jurisdik\u010dná právomoc pápe\u017ea. Dnes u\u017e nemo\u017eno by\u0165 biskupom bez toho, \u017ee by ho nevymenoval priamo pápe\u017e. O protestantských cirkvách sa zase hovorí, \u017ee nie sú vôbec cirkvami, len nábo\u017eenskými spolo\u010dnos\u0165ami, lebo sa odmietajú podrobi\u0165 pápe\u017eovi. Podrobi\u0165 sa pápe\u017eovi je sa vraj treba iure Divino, teda z Bo\u017eieho práva, to znamená taká je Bo\u017eia vô\u013ea.<\/p>\n
U\u010denie o pápe\u017estve sa odvoláva na miesto Mt 16,16-18. Kristus tu vraj zas\u013eubuje Petrovi, \u017ee na \u0148om zalo\u017eí svoju cirkev. Poukazuje sa aj na centrálnu úlohu Petrovu medzi dvanástimi u\u010deníkmi. Oscar Cullmann však správne poukazuje na to, \u017ee ur\u010ditú centrálnu úlohu v prvotnej cirkvi hral apoštol Peter len spo\u010diatku. Potom u\u017e táto úloha prechádza na Jakuba, brata Pánovho. Na apoštolskom konvente v Jeruzaleme (Sk 15) predsedá u\u017e Jakub. Je nepredstavite\u013ené, aby tu nepredsedal Peter, ak by bol pápe\u017eom.<\/p>\n
Miesto Mt 16,16-18 je nejasné. Sú mo\u017ené rôzne výklady tohto miesta. Reformátori boli presved\u010dení, \u017ee Kristus nechce poveda\u0165, \u017ee základom cirkvi bude Peter, ale viera v Krista, ktorú Peter práve predtým vyznal. Jeden z mo\u017ených výkladov je však aj ten, \u017ee tu Kristus predpovedá Petrovi, \u017ee skrze neho dôjde k zalo\u017eeniu kres\u0165anskej cirkvi na svätodušné sviatky v Jeruzaleme. Peter kázal a bolo pokrstených prvých 3000 \u013eudí. Cirkev bola zalo\u017eená v dôsledku Petrovej kázne. V tom zmysle mô\u017ee plati\u0165 zas\u013eúbenie, \u017ee na Petrovi bude zalo\u017eená cirkev.<\/p>\n
Ak by bol Peter pova\u017eovaný v prvotnej cirkvi za pápe\u017ea, apoštol Pavel by si nemohol dovoli\u0165 vies\u0165 s ním taký zásadný spor ako viedol o vz\u0165ahu ku kres\u0165anom z pohanstva (Gal 2,11-21). Nakoniec v cirkvi zví\u0165azilo Pavlovo stanovisko. Pre apoštola Pavla Peter zrejme nebol neomylným pápe\u017eom, ke\u010f s Petrom viedol prudké spory o zásadných veciach.<\/p>\n
Písmo jasne hovorí, \u017ee st\u013apmi v prvotnej cirkvi boli Jakub, Kéfas (Peter) a Ján (Gal 2,9). Všimnime si poradie, Peter tu vôbec nie je menovaný ako prvý, len ako druhý. Ak by bol v prvotnej cirkvi Peter pápe\u017eom, nemohol Pavel hovori\u0165 o troch st\u013apoch v cirkvi. Priebeh apoštolského koncilu (Sk 15) vôbec nevyzerá tak, \u017ee by tu rozhodoval len Peter, ale posledné slovo tu má Jakub a spolu s ním aj ostatní apoštolovia. Nijaký Petrovský primát tu nevidie\u0165.<\/p>\n
Z týchto dôvodov aj pravoslávna cirkev neuznáva rímskeho pápe\u017ea za hlavu celej cirkvi. Pod\u013ea pravoslávnych všetci biskupi sú spolubiskupmi a ich spolo\u010dnou hlavou nie je pápe\u017e, ale Je\u017eiš Kristus. Tzv. Petrovský primát rímskych pápe\u017eov ostatní patriarchovia cirkvi nikdy neuznávali.<\/p>\n
Tento vývoj smerom k nárokom rímskych pápe\u017eov viedol nakoniec k rozdeleniu cirkvi, urobil z jednej kres\u0165anskej cirkvi konfesionálne cirkvi a dodnes je najvä\u010dšou preká\u017ekou ekumenického zjednotenia cirkví. Dokia\u013e bude ma\u0165 Rím takéto nároky rozkazova\u0165 iným, jednoty cirkvi nebude, lebo si predstavuje ekumenizmus ako návrat všetkých pod pápe\u017eskú zvrchovanos\u0165. V pravej ekuméne však nejde o ekumému pod pápe\u017eom, ale o ekuménu s pápe\u017eom. Ekuména návratu do Ríma nemá šancu. Podriadenie sa pápe\u017eovi nie je jediná mo\u017enos\u0165 ako dosiahnu\u0165 jednotu cirkvi.<\/p>\n
Nemecký historik Leopold von Ranke napísal kedysi dvojzväzkové dielo "Rímski pápe\u017ei". Tu zachycuje obrovské hriechy, v ktorých sa niektorí pápe\u017ei dopúš\u0165ali. Ako v takýchto prípadoch hovori\u0165 o neomylných Kristových námestníkoch?<\/p>\n
A predsa myšlienka jedného predstavite\u013ea kres\u0165anskej cirkvi má aj ve\u013eký pozitívny zjednocujúci význam pre celú kres\u0165anskú cirkev na zemi. Netreba pritom uzna\u0165 pápe\u017eskú neomylnos\u0165, netreba ani, aby pápe\u017e menoval všetkých biskupov. Pod\u013ea Filipa Melanchtona (vi\u010f jeho podpis pod Šmalkaldskými \u010dlánkami, ale túto myšlienku vyslovil aj Martin Luther sám), ak by pápe\u017e uznal evanjelikom ich u\u010denie pod\u013ea Písma, mohol by by\u0165 hovorcom celého kres\u0165anstva a predseda\u0165 na konciloch biskupov, ale nie z Bo\u017eieho práva, ale iure humano (z \u013eudského práva). Mohol by by\u0165 medzi kres\u0165anskými biskupmi primus inter pares (prvý medzi rovnými) a ma\u0165 \u010destný primát ako predseda univerzálnej cirkvi. Myšlienka neomylného pápe\u017ea, ktorý zárove\u0148 dosadzuje všetkým cirkvám biskupov pod\u013ea svojho výberu, je však pre všetky kres\u0165anské cirkvi (v\u010dítane pravoslávnych) neprijate\u013ená. Takáto predstava pápe\u017estva je vlastne preká\u017ekou ekumenického zjednotenia cirkví, lebo takémuto pápe\u017eovi sa ani pravoslávni ani protestanti nepodriadia. Ak má dôjs\u0165 k zjednoteniu všetkých kres\u0165anských cirkví v jednej cirkvi, nemô\u017ee to by\u0165 jedna uniformovaná cirkev, ale musí to by\u0165 federácia cirkví, akú navrhol medzi iným aj katolícky teológ Karl Rahner (hoci Vatikán ho za to kritizoval), v ktorej pápe\u017e je len prvý medzi ostatnými biskupmi v jednej zjednotenej cirkvi, ale všetky cirkvi si svoju vlastnú identitu v nej ponechajú.
\n <\/p>\n
Rímskokatolícka cirkev pova\u017euje rímskeho pápe\u017ea za Kristovho námestníka na zemi, ktorý má u\u010dite\u013eskú i jurisdik\u010dnú moc nad celou cirkvou. Autorita pápe\u017eov ako rímskych biskupov sa upev\u0148ovala v cirkvi len postupne. Súvisela s tým, \u017ee Rím bol hlavným mestom rímskej ríše. Predsa však pápe\u017e pôvodne nedosadzoval biskupov na celom svete a nebol pova\u017eovaný za neomylného vo veci u\u010denia a mravov. V stredoveku ešte koncily zosadzovali pápe\u017eov a uznesenia koncilov musel rešpektova\u0165 aj pápe\u017e. Skuto\u010dný rozvoj pápe\u017eskej moci za\u010dal na 1.vatikánskom koncile r.1870. Vtedy bolo prijaté u\u010denie o pápe\u017eskej neomylnosti. Bolo to tak neobvyklé u\u010denie, \u017ee jedna \u010das\u0165 biskupov sa oddelila od rímskokatolíckej cirkvi a vytvorila starokatolícku cirkev. Pod\u013ea tohto u\u010denia pápe\u017e mô\u017ee ur\u010ditý \u010dlánok viery slávnostne (ex cathedra) vyhlási\u0165 za neomylný, aj keby nemal dostato\u010dnú oporu v Biblii. Tak bez akéhoko\u013evek seriózneho biblického podkladu bolo dogmatizované u\u010denie o nepoškvrnenom po\u010datí panny Márie (1854), i o jej telesnom nanebovzatí (1950). Dnes je situácia v katolíckej cirkvi taká, \u017ee nijaké uznesenie koncilu nie je platným, ak s ním nevysloví súhlas aj pápe\u017e. Postupne sa rozširovala aj jurisdik\u010dná právomoc pápe\u017ea. Dnes u\u017e nemo\u017eno by\u0165 biskupom bez toho, \u017ee by ho nevymenoval priamo pápe\u017e. O protestantských cirkvách sa zase hovorí, \u017ee nie sú vôbec cirkvami, len nábo\u017eenskými spolo\u010dnos\u0165ami, lebo sa odmietajú podrobi\u0165 pápe\u017eovi. Podrobi\u0165 sa pápe\u017eovi je sa vraj treba iure Divino, teda z Bo\u017eieho práva, to znamená taká je Bo\u017eia vô\u013ea. U\u010denie o pápe\u017estve sa odvoláva na miesto Mt 16,16-18. Kristus tu vraj zas\u013eubuje Petrovi, \u017ee na \u0148om zalo\u017eí svoju cirkev. Poukazuje sa aj na centrálnu úlohu Petrovu medzi dvanástimi u\u010deníkmi. Oscar Cullmann však správne poukazuje na to, \u017ee ur\u010ditú centrálnu úlohu v prvotnej cirkvi hral apoštol Peter len spo\u010diatku. Potom u\u017e táto úloha prechádza na Jakuba, brata Pánovho. Na apoštolskom konvente v Jeruzaleme (Sk 15) predsedá u\u017e Jakub. Je nepredstavite\u013ené, aby tu nepredsedal Peter, ak by bol pápe\u017eom. Miesto Mt 16,16-18 je nejasné. Sú mo\u017ené rôzne výklady tohto miesta. Reformátori boli presved\u010dení, \u017ee Kristus nechce poveda\u0165, \u017ee základom cirkvi bude Peter, ale viera v Krista, ktorú Peter práve predtým vyznal. Jeden z mo\u017ených výkladov je však aj ten, \u017ee tu Kristus predpovedá Petrovi, \u017ee skrze neho dôjde k zalo\u017eeniu kres\u0165anskej cirkvi na svätodušné sviatky v Jeruzaleme. Peter kázal a bolo pokrstených prvých 3000 \u013eudí. Cirkev bola zalo\u017eená v dôsledku Petrovej kázne. V tom zmysle mô\u017ee plati\u0165 zas\u013eúbenie, \u017ee na Petrovi bude zalo\u017eená cirkev. Ak by bol Peter pova\u017eovaný v prvotnej cirkvi za pápe\u017ea, apoštol Pavel by si nemohol dovoli\u0165 vies\u0165 s ním taký zásadný spor ako viedol o vz\u0165ahu ku kres\u0165anom z pohanstva (Gal 2,11-21). Nakoniec v cirkvi zví\u0165azilo Pavlovo stanovisko. Pre apoštola Pavla Peter zrejme nebol neomylným pápe\u017eom, ke\u010f s Petrom viedol prudké spory o zásadných veciach. Písmo jasne hovorí, \u017ee st\u013apmi v prvotnej cirkvi boli Jakub, Kéfas (Peter) a Ján (Gal 2,9). Všimnime si poradie, Peter tu vôbec nie je menovaný ako prvý, len ako druhý. Ak by bol v prvotnej cirkvi Peter pápe\u017eom, nemohol Pavel hovori\u0165 o troch st\u013apoch v cirkvi. Priebeh apoštolského koncilu (Sk 15) vôbec nevyzerá tak, \u017ee by tu rozhodoval len Peter, ale posledné slovo tu má Jakub a spolu s ním aj ostatní apoštolovia. Nijaký Petrovský primát tu nevidie\u0165. Z týchto dôvodov aj pravoslávna cirkev neuznáva rímskeho pápe\u017ea za hlavu celej cirkvi. Pod\u013ea pravoslávnych všetci biskupi sú spolubiskupmi a ich spolo\u010dnou hlavou nie je pápe\u017e, ale Je\u017eiš Kristus. Tzv. Petrovský primát rímskych pápe\u017eov ostatní patriarchovia cirkvi nikdy neuznávali. Tento vývoj smerom k nárokom rímskych pápe\u017eov viedol nakoniec k rozdeleniu cirkvi, urobil z jednej kres\u0165anskej cirkvi konfesionálne cirkvi a dodnes je najvä\u010dšou preká\u017ekou ekumenického zjednotenia cirkví. Dokia\u013e bude ma\u0165 Rím takéto nároky rozkazova\u0165 iným, jednoty cirkvi nebude, lebo si predstavuje ekumenizmus ako návrat všetkých pod pápe\u017eskú zvrchovanos\u0165. V pravej ekuméne však nejde o ekumému pod pápe\u017eom, ale o ekuménu s pápe\u017eom. Ekuména návratu do Ríma nemá šancu. Podriadenie sa pápe\u017eovi nie je jediná mo\u017enos\u0165 ako dosiahnu\u0165 jednotu cirkvi. Nemecký historik Leopold von Ranke napísal kedysi dvojzväzkové dielo "Rímski pápe\u017ei". Tu zachycuje obrovské hriechy, v ktorých sa niektorí pápe\u017ei dopúš\u0165ali. Ako v takýchto prípadoch hovori\u0165 o neomylných Kristových námestníkoch? A predsa myšlienka jedného predstavite\u013ea kres\u0165anskej cirkvi má aj ve\u013eký pozitívny zjednocujúci význam pre celú kres\u0165anskú cirkev na zemi. Netreba pritom uzna\u0165 pápe\u017eskú neomylnos\u0165, netreba ani, aby pápe\u017e menoval všetkých biskupov. Pod\u013ea Filipa Melanchtona (vi\u010f jeho podpis pod Šmalkaldskými \u010dlánkami, ale túto myšlienku vyslovil aj Martin Luther sám), ak by pápe\u017e uznal evanjelikom ich u\u010denie pod\u013ea Písma, mohol by by\u0165 hovorcom celého kres\u0165anstva a predseda\u0165 na konciloch biskupov, ale nie z Bo\u017eieho práva, ale iure humano (z \u013eudského práva). Mohol by by\u0165 medzi kres\u0165anskými biskupmi primus inter pares (prvý medzi rovnými) a ma\u0165 \u010destný primát ako predseda univerzálnej cirkvi. Myšlienka neomylného pápe\u017ea, ktorý zárove\u0148 dosadzuje všetkým cirkvám biskupov pod\u013ea svojho výberu, je však pre všetky kres\u0165anské cirkvi (v\u010dítane pravoslávnych) neprijate\u013ená. Takáto predstava pápe\u017estva je vlastne preká\u017ekou ekumenického zjednotenia cirkví, lebo takémuto pápe\u017eovi sa ani pravoslávni ani protestanti nepodriadia. Ak má dôjs\u0165 k zjednoteniu všetkých kres\u0165anských cirkví v jednej cirkvi, nemô\u017ee to by\u0165 jedna uniformovaná cirkev, ale musí to by\u0165 federácia cirkví, akú navrhol medzi iným aj katolícky teológ Karl Rahner (hoci Vatikán ho za to kritizoval), v ktorej pápe\u017e je len prvý medzi ostatnými biskupmi v jednej zjednotenej cirkvi, ale všetky cirkvi si svoju vlastnú identitu v nej ponechajú.<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"
Rímskokatolícka cirkev pova\u017euje rímskeho pápe\u017ea za Kristovho námestníka na zemi, ktorý má u\u010dite\u013eskú i jurisdik\u010dnú moc nad celou cirkvou. Autorita pápe\u017eov ako rímskych biskupov sa upev\u0148ovala v cirkvi len postupne. Súvisela s tým, \u017ee Rím bol hlavným mestom rímskej ríše. Predsa však pápe\u017e pôvodne nedosadzoval biskupov na celom svete a nebol pova\u017eovaný za neomylného … \u010c\u00edta\u0165 viac<\/a><\/p>\n","protected":false},"author":72,"featured_media":0,"comment_status":"open","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[1],"tags":[],"class_list":["post-2951","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-adventna-modlitba"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/2951","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/users\/72"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=2951"}],"version-history":[{"count":0,"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/2951\/revisions"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=2951"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=2951"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=2951"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}