{"id":2952,"date":"2010-07-24T13:02:55","date_gmt":"2010-07-24T13:02:55","guid":{"rendered":"http:\/\/e-anjelik.sk\/?p=2952"},"modified":"2010-07-24T13:02:55","modified_gmt":"2010-07-24T13:02:55","slug":"knazska-ordinacia","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/2010\/07\/24\/knazska-ordinacia\/","title":{"rendered":"K\u0148azsk\u00e1 ordin\u00e1cia"},"content":{"rendered":"<h1>&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp; <strong>K\u0148azsk&aacute; ordin&aacute;cia<\/strong><\/h1>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p>&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp; V r&iacute;mskokatol&iacute;ckej cirkvi t&aacute;to sviatos\u0165 uv&aacute;dza \u010dloveka do k\u0148azsk&eacute;ho stavu, ktor&yacute; m&aacute; u\u017e pri \u0148om trval&yacute; charakter <em>(character indelebilis)<\/em>.&nbsp;Doty\u010dn&yacute; dost&aacute;va moc premie\u0148a\u0165 pri eucharistii elementy na telo a krv Kristovu, v om&scaron;i prin&aacute;&scaron;a\u0165 obete za \u017eiv&yacute;ch i m\u0155tvych <em>(potestas ordinis)<\/em> ale aj sudcovsk&uacute; moc pri spovedi <em>(potestas iurisdictionis)<\/em>. Toto u\u010denie viedlo potom k vyv&yacute;&scaron;eniu k\u0148azsk&eacute;ho stavu nad laikov.<\/p>\n<p>&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp; Pod\u013ea evanjelick&eacute;ho ch&aacute;pania ka\u017ed&yacute; kres\u0165an je vlastne k\u0148azom v zmysle v&scaron;eobecn&eacute;ho k\u0148azstva.&nbsp;Iba \u017ee niektor&iacute; dost&aacute;vaj&uacute; ordin&aacute;ciou poverenie kona\u0165 duchovn&yacute; &uacute;rad v cirkvi. Nejde teda o zvl&aacute;&scaron;tnu moc premie\u0148a\u0165 elementy pri Ve\u010deri P&aacute;novej, ktor&uacute; in&iacute; nemaj&uacute;. Ide o poverenie k funkcii duchovn&eacute;ho &uacute;radu. Toto ordina\u010dn&eacute; poverenie je aj u evanjelikov trval&eacute;, pokia\u013e doty\u010dn&yacute; je cirkvou ustanoven&yacute; na t&uacute;to slu\u017ebu na niektorom mieste. Preto sa ani v evanjelick&yacute;ch cirkv&aacute;ch ordin&aacute;cia neopakuje, aj ke\u010f medzi\u010dasom do&scaron;lo k preru&scaron;eniu k\u0148azsk&eacute;ho p&ocirc;sobenia. Opakuje sa len i&scaron;tal&aacute;cia, uvedenie do p&ocirc;sobenia v konkr&eacute;tnom cirkevnom zbore.<\/p>\n<p>&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp; P&ocirc;vodne bolo v katol&iacute;ckej cirkvi sedem sv&auml;ten&iacute;. Dnes sa u\u017e hovor&iacute; len o troch druhoch sv&auml;tenia a s&iacute;ce na diakona, na k\u0148aza a na biskupa (KKC, &sect; 1538). K\u0148azom je pritom len biskup a k\u0148az (KKC, &sect; 1554). Diakon nie je k\u0148azom (nem&aacute; pr&aacute;vo posv&auml;covania pri eucharistii). Je ur\u010den&yacute; len pre slu\u017ebu v cirkvi.<\/p>\n<p>&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp; Pre sv&auml;tenie biskupa v katol&iacute;ckej cirkvi sa dnes vy\u017eaduje zvl&aacute;&scaron;tny v&yacute;nos r&iacute;mskeho biskupa, \u010do v minulosti nebolo. Teda p&aacute;pe\u017e dosadzuje biskupov. V evanjelickej cirkvi je biskup vybran&yacute; do svojho &uacute;radu vo\u013ebou zo strany cirkvi. Nejde pritom o zvl&aacute;&scaron;tnu vysviacku (ordin&aacute;ciu) biskupa na rozdiel od k\u0148azskej vysviacky, ako je tomu v katol&iacute;ckej cirkvi. V evanjelickej cirkvi niet ordin&aacute;cie biskupa, ide len o in&scaron;tal&aacute;ciu biskupa (vi\u010f Agenda). <\/p>\n<p>&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp; Kto chce kona\u0165 k\u0148azsk&uacute; slu\u017ebu v katol&iacute;ckej cirkvi, vy\u017eaduje sa od neho, aby \u017eil v celib&aacute;te. Celib&aacute;t m&aacute; pre cirkev v&yacute;hody (najm&auml; v dob&aacute;ch prenasledovania cirkvi), ale aj ve\u013ek&eacute; nev&yacute;hody. Najm&auml; v poslednej dobe (v d&ocirc;sledku masovokomunika\u010dnej revol&uacute;cie) vych&aacute;dzaj&uacute; na povrch r&ocirc;zne ned&ocirc;stojn&eacute; mor&aacute;lne &scaron;kand&aacute;ly. Povinn&yacute; celib&aacute;t pre v&scaron;etk&yacute;ch k\u0148azov ako sa teraz v katol&iacute;ckej cirkvi uplat\u0148uje, je neprirodzen&yacute; a nehum&aacute;nny. Cirkev by nemala ma\u0165 na svojich k\u0148azov neprirodzen&eacute; a nehum&aacute;nne po\u017eiadavky. Povinn&yacute; k\u0148azsk&yacute; celib&aacute;t vedie iba k mnoh&yacute;m pokrytectv&aacute;m. Sam&eacute; P&iacute;smo celib&aacute;t pre k\u0148azov nenaria\u010fuje. Aj apo&scaron;tolovia boli \u017eenat&iacute; (Mt 8,14; 1Kor 9,5). Prv&yacute;ch tis&iacute;c rokov existencie cirkvi sa k\u0148azi \u017eenili aj na z&aacute;pade. Povinn&yacute; k\u0148azsk&yacute; celib&aacute;t vlastne zaviedol a\u017e p&aacute;pe\u017e <strong>Gregor VII. (1073-1085)<\/strong> po rozdelen&iacute; cirkvi na v&yacute;chodn&uacute; a z&aacute;padn&uacute;. V pravosl&aacute;vnej cirkvi sa k\u0148az m&ocirc;\u017ee o\u017eeni\u0165 (mus&iacute; tak urobi\u0165 v&scaron;ak len pred vysviackou a po ovdoven&iacute; sa u\u017e \u017eeni\u0165 nesmie).&nbsp;Len od pravosl&aacute;vneho biskupa sa \u017eiada, \u017ee mus&iacute; by\u0165 mn&iacute;chom a \u017ei\u0165 v celib&aacute;te. Z evanjelick&eacute;ho h\u013eadiska obstoj&iacute; iba dobrovo\u013en&yacute; celib&aacute;t k\u0148aza, ktor&yacute; cirkev k\u0148azovi nenaria\u010fuje, ale rozhodne sa pre\u0148 s&aacute;m. Celib&aacute;t je aj v katol&iacute;ckej cirkvi len cirkevn&yacute;m nariaden&iacute;m a teda m&ocirc;\u017ee by\u0165 kedyko\u013evek ktor&yacute;mko\u013evek p&aacute;pe\u017eom alebo koncilom zru&scaron;en&yacute;. Treba po\u010d&iacute;ta\u0165 s t&yacute;m, \u017ee nedostatok k\u0148azov vo svete (nie u n&aacute;s) katol&iacute;cku cirkev don&uacute;ti ani nie tak v dlhej dobe povinn&yacute; celib&aacute;t zru&scaron;i\u0165.<\/p>\n<p>&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp; Diakoni v katol&iacute;ckej cirkvi m&ocirc;\u017eu by\u0165 aj \u017eenat&iacute;. Maj&uacute; pr&aacute;vo k&aacute;za\u0165, krsti\u0165, pochov&aacute;va\u0165, rozd&aacute;va\u0165 k\u0148azom posv&auml;ten&eacute; hostie, spravova\u0165 veci cirkvi, pracova\u0165 v soci&aacute;lnej slu\u017ebe at\u010f., ale nemaj&uacute; pr&aacute;vo kona\u0165 om&scaron;u.<\/p>\n<p>&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp; V katol&iacute;ckej a pravosl&aacute;vnej cirkvi m&ocirc;\u017eu by\u0165 k\u0148azmi len mu\u017e&iacute;. Zd&ocirc;vod\u0148uje sa to t&yacute;m, \u017ee aj Kristus bol mu\u017e a za apo&scaron;tolov si vybral len mu\u017eov. Naproti tomu protestantsk&eacute; cirkvi v poslednej dobe u\u017e poznaj&uacute; aj \u017eensk&yacute;ch k\u0148azov. Zd&ocirc;vod\u0148uje sa to rovnos\u0165ou mu\u017ea a \u017eeny, ktor&uacute; treba d&ocirc;sledne uplat\u0148ova\u0165 aj v cirkvi. Protestantsk&eacute; cirkvi sa v&scaron;ak musia ubr&aacute;ni\u0165 proti tomu, aby do&scaron;lo k prehnanej feminiz&aacute;cii k\u0148azsk&eacute;ho &uacute;radu, preto\u017ee t&aacute; by u\u017e bola &scaron;kodliv&aacute;. Treba v&scaron;ak oceni\u0165 zmysel \u017eien najm&auml; pre pastora\u010dn&uacute; pr&aacute;cu.<\/p>\n<p>&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp; S &uacute;radom biskupov s&uacute;vis&iacute; ot&aacute;zka apo&scaron;tolskej sukcesie biskupov. Ide o nepretr\u017eit&uacute; re\u0165az biskupsk&yacute;ch sv&auml;ten&iacute; od doby apo&scaron;tolskej.&nbsp;Apo&scaron;tolsk&uacute; sukcesiu biskupov maj&uacute; nielen katol&iacute;cki a pravosl&aacute;vni biskupi, ale aj evanjelick&iacute; biskupi v niektor&yacute;ch krajin&aacute;ch (&Scaron;kandin&aacute;via) a anglik&aacute;nski biskupi. V dobe reform&aacute;cie toti\u017e v t&yacute;chto krajin&aacute;ch katol&iacute;cki biskupi sa stali evanjelick&iacute;mi a tak re\u0165az sv&auml;ten&iacute; zostala. Aj slovensk&iacute; evanjelick&iacute; biskupi maj&uacute; apo&scaron;tolsk&uacute; sukcesiu biskupov. Prijali ju od &scaron;v&eacute;dskeho arcibiskupa <strong>Nathana S&ouml;derbloma<\/strong> r.1927, ktor&yacute; vysv&auml;til v Modre biskupa Fajnora. Na&scaron;a cirkev si v&scaron;ak na apo&scaron;tolskej sukcesii biskupov nato\u013eko nezaklad&aacute;. Je to nie <em>&quot;esse&quot;<\/em> v cirkvi (nie\u010do \u010do bezpodmiene\u010dne mus&iacute; by\u0165), ale len <em>&quot;bene esse&quot;<\/em> cirkvi (nie\u010do, \u010do je dobr&eacute;, ke\u010f to je). Za d&ocirc;le\u017eitej&scaron;ie ne\u017e zachovanie postupnosti biskupsk&yacute;ch sv&auml;ten&iacute; evanjelici pokladaj&uacute;&nbsp; Lutherovu po\u017eiadavku po sukcesii apo&scaron;tolsk&eacute;ho u\u010denia v cirkvi. Rozhoduj&uacute;ce je, \u010di cirkev zachovala apo&scaron;tolsk&eacute; u\u010denie, tak ako ho m&aacute;me zap&iacute;san&eacute; v apo&scaron;tolsk&yacute;ch listoch, alebo sa od neho azda v nie\u010dom odklonila.<\/p>\n<p>&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp; Kone\u010dne treba spomen&uacute;\u0165, \u017ee od 2.vatik&aacute;nskeho koncilu aj katol&iacute;cka cirkev za\u010dala zd&ocirc;raz\u0148ova\u0165 u\u010denie o v&scaron;eobecnom k\u0148azstve, ktor&eacute; predt&yacute;m v nej bolo v pozad&iacute;. Pou\u017e&iacute;va pre\u0148 aj n&aacute;zov &quot;krstn&eacute; k\u0148azstvo&quot;, preto\u017ee k\u0148azom v zmysle v&scaron;eobecn&eacute;ho k\u0148azstva sa kres\u0165an st&aacute;va v krste sv&auml;tom. V&scaron;eobecn&eacute; k\u0148azstvo je &uacute;\u010das\u0165 kres\u0165ana na k\u0148azstve Kristovom.<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"<p>&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp; K\u0148azsk&aacute; ordin&aacute;cia &nbsp; &nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp; V r&iacute;mskokatol&iacute;ckej cirkvi t&aacute;to sviatos\u0165 uv&aacute;dza \u010dloveka do k\u0148azsk&eacute;ho stavu, ktor&yacute; m&aacute; u\u017e pri \u0148om trval&yacute; charakter (character indelebilis).&nbsp;Doty\u010dn&yacute; dost&aacute;va moc premie\u0148a\u0165 pri eucharistii elementy na telo a krv Kristovu, v om&scaron;i prin&aacute;&scaron;a\u0165 obete za \u017eiv&yacute;ch i m\u0155tvych (potestas ordinis) ale aj sudcovsk&uacute; moc pri spovedi (potestas iurisdictionis). Toto u\u010denie &#8230; <a title=\"K\u0148azsk\u00e1 ordin\u00e1cia\" class=\"read-more\" href=\"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/2010\/07\/24\/knazska-ordinacia\/\" aria-label=\"Pre\u010d\u00edtajte si viac o K\u0148azsk\u00e1 ordin\u00e1cia\">\u010c\u00edta\u0165 viac<\/a><\/p>\n","protected":false},"author":72,"featured_media":0,"comment_status":"open","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[1],"tags":[],"class_list":["post-2952","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-adventna-modlitba"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/2952","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/users\/72"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=2952"}],"version-history":[{"count":0,"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/2952\/revisions"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=2952"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=2952"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=2952"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}