{"id":29585,"date":"2015-12-10T13:12:53","date_gmt":"2015-12-10T11:12:53","guid":{"rendered":"http:\/\/www.evanjelik.sk\/?p=29585"},"modified":"2015-12-10T13:12:53","modified_gmt":"2015-12-10T11:12:53","slug":"pavel-cendekovic-sturov-verny-priatel","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/2015\/12\/10\/pavel-cendekovic-sturov-verny-priatel\/","title":{"rendered":"PAVEL \u010cENDEKOVI\u010c &#8211;  \u0160t\u00farov vern\u00fd priate\u013e"},"content":{"rendered":"<p>(* 10. 3. 1804 \u2013 + 26. 12. 1855) &#8211; <b>V\u00a0jubilejnom roku 200. v\u00fdro\u010dia narodenia \u013dudov\u00edta \u0160t\u00fara viackr\u00e1t bolo zd\u00f4raznen\u00e9, \u017ee syn evanjelick\u00e9ho u\u010dite\u013ea z Uhrovca patr\u00ed k\u00a0najv\u00fdznamnej\u0161\u00edm osobnostiam n\u00e1\u0161ho n\u00e1roda. S \u00factou sme si pripomenuli \u017eivot a\u00a0dielo tohto mu\u017ea, ktor\u00fd napriek nepriazniv\u00fdm pomerom srdcom a\u00a0telom st\u00e1l pri zrode modern\u00e9ho slovensk\u00e9ho n\u00e1roda a\u00a0v\u00a0z\u00e1pase o kodifik\u00e1ciu spisovn\u00e9ho jazyka. Jeho \u017eivotn\u00e1 p\u00fa\u0165 bola nesmierne zlo\u017eit\u00e1, ako to prorocky nazna\u010dil slovami <\/b><b><i>\u201eMy chytili sme sa do slu\u017eba ducha a\u00a0preto mus\u00edme prejs\u0165 cestu \u017eivota t\u0155nist\u00fa!\u201c\u00a0<\/i><\/b><\/p>\n<p>Zn\u00e1my jazykovedec a historik Dr. \u013dubom\u00edr \u010eurovi\u010d zd\u00f4raznil zvl\u00e1\u0161tnu skuto\u010dnos\u0165: <i>\u201e<\/i><i>Ke\u010f n\u00fatene musel od\u00eds\u0165 z\u00a0bratislavsk\u00e9ho l\u00fdcea, ke\u010f sa rozl\u00fa\u010dil s\u00a0partiou bl\u00edzkych druhov, po tom, \u010do zalo\u017eil spolok Tatr\u00edn, a najm\u00e4 po ne\u00faspechu ozbrojen\u00e9ho povstania\u00a0&#8211; od tohto \u010dasu mu za\u010d\u00ednaj\u00fa v\u0161etci a v\u0161etko kl\u00e1s\u0165 odpor. V\u017edy, ke\u010f s\u00a0nie\u010d\u00edm nov\u00fdm vych\u00e1dza, opakovane nar\u00e1\u017ea na nes\u00fahlas a v\u00fdhrady. Je to na jednej strane pochopite\u013en\u00e9\u00a0&#8230; ale \u0160t\u00far nikdy od nikoho neza\u017eil uznanie. To si m\u00e1lokto uvedomuje, \u017ee bol cel\u00fd \u017eivot, odkedy vy\u0161iel s\u00a0n\u00e1vrhom novej spisovnej sloven\u010diny, len\u00a0bit\u00fd. <\/i><i>\u0160t\u00farovi nikdy nikto nepovedal\u00a0\u2013 to si kr\u00e1sne spravil!<\/i><i> Nikdy ho nikto nepodr\u017eal. Musel st\u00e1le zn\u00e1\u0161a\u0165 ne\u00faspech za ne\u00faspechom&#8230;\u201c<\/i><\/p>\n<p>Zn\u00e1me s\u00fa jeho spory a\u00a0nezhody aj s\u00a0t\u00fdmi najbli\u017e\u0161\u00edmi;\u00a0Michalom M. Hod\u017eom i\u00a0Jankom Kalin\u010diakom&#8230; ale \u010di toto tvrdenie nie je prehnan\u00e9? \u010ci naozaj \u0160t\u00far nemal nikoho, \u010do by ved\u013ea neho st\u00e1l aj v\u00a0t\u00fdch naj\u0165a\u017e\u0161\u00edch chv\u00ed\u013each \u017eivota, kto by ho te\u0161il v\u00a0z\u00e1rmutku, povzbudil sklesl\u00e9ho v\u00a0sklamaniach? Iste mal, ve\u010f pozn\u00e1me to\u013eko jeho, priate\u013eov a nad\u0161en\u00fdch st\u00fapencov. Dnes upriamime poh\u013ead na \u010dloveka, ktor\u00e9ho pr\u00e1vom m\u00f4\u017eeme ozna\u010di\u0165 ako <i>\u0160t\u00farov vern\u00fd priate\u013e!<\/i> A\u00a0n\u00edm je Pavel \u010cendekovi\u010d, evanjelick\u00fd far\u00e1r v\u00a0Mal\u00fdch Stankovciach pri Tren\u010d\u00edne. Kto bol, a\u00a0ak\u00e1 bola<\/p>\n<p>\u017divotn\u00e1 cesta m\u00e1lo zn\u00e1meho \u010dlena \u0160t\u00farovej dru\u017einy, prietr\u017esk\u00e9ho rod\u00e1ka Pavla \u010cendekovi\u010da?<\/p>\n<p>Okolo roku 1810 sa do Kunova pri Senici pris\u0165ahoval \u201efaber ferarrius Pavel \u010cendekovi\u010d, alias Nah\u00e1\u010dan\u201c dovtedy \u201efaber loci\u201c (\u010di\u017ee \u201emiestny kov\u00e1\u010d\u201c) prietr\u017esk\u00fd i\u00a0so svojou rodinou, man\u017eelkou Zuzanou rod. \u0160ilh\u00e1\u0148ovou, rod\u00e1\u010dkou zo Soboti\u0161\u0165a a\u00a0syn\u010dekom Pavlom naroden\u00fdm \/ pokrsten\u00fdm 10. marca 1804 v Prietr\u017ei.<\/p>\n<p>Detsk\u00e9 roky pre\u017eil v\u00a0Kunove (dnes \u010das\u0165 Senice); v\u00a0Senici z\u00edskal aj z\u00e1kladn\u00e9 \u0161kolsk\u00e9 vzdelanie. Od roku 1818 nav\u0161tevuje evanjelick\u00e9 gymn\u00e1zium v\u00a0Modre a\u00a0na evanjelick\u00e9 L\u00fdceum v\u00a0Bratislave prich\u00e1dza v\u00a0r. 1821 do filozoficko-teologick\u00e9ho kurzu. \u0160t\u00fadium \u010doskoro preru\u0161il a\u00a0stal sa vychov\u00e1vate\u013eom v\u00a0Uhrovci (pravdepodobne) v\u00a0rodine Karola Modr\u00e1nyho, provizora zayovsk\u00fdch majetkov. Tam nieko\u013eko rokov vyu\u010doval aj na nemeckom in\u0161tit\u00fate bar\u00f3nky M\u00e1rie Zayovej. U\u017e vtedy tu spoznal rodinu u\u010dite\u013ea Samuela \u0160t\u00fara\u00a0 i\u00a0mlad\u00e9ho \u013dudov\u00edta. S\u00a0n\u00edm sa \u010dasto stret\u00e1val ke\u010f cez pr\u00e1zdniny prich\u00e1dzal k\u00a0rodi\u010dom do Uhrovca.<\/p>\n<p>\u013dudov\u00edt \u0160t\u00far odchodom star\u0161ieho brata Karola z\u00a0Bratislavy, zostal bez opory a\u00a0tak sa stal \u00faradn\u00edkom na Zayovskom panstve v\u00a0Uhrovci. Zrejme pr\u00e1ve vtedy, u\u017e roky trvaj\u00faca zn\u00e1mos\u0165 medzi \u0160t\u00farom a\u00a0P. \u010cendekovi\u010dom prer\u00e1stla na ve\u013ek\u00e9, nerozlu\u010dite\u013en\u00e9 priate\u013estvo. Len\u017ee onedlho bol \u013dudov\u00edt rozhodnut\u00fd pokra\u010dova\u0165 v \u0161t\u00fadiu. So \u0160t\u00farom \u0161iel aj jeho o\u00a0nie\u010do star\u0161\u00ed priate\u013e Pavel \u010cendekovi\u010d. Obaja s\u00fa od septembra 1835 u\u017e na L\u00fdceu v Bratislave.<\/p>\n<p>\u0160t\u00far s\u00fastredene \u0161tuduje, predn\u00e1\u0161a, supluje u viacer\u00fdch profesorov, pritom si s\u00fakromn\u00fdmi hodinami zar\u00e1ba na byt a\u00a0stravu. Stal sa n\u00e1mestn\u00edkom prof. Juraja Palkovi\u010da, aj ved\u00facim \u0161tudentskej slovenskej Spolo\u010dnosti. Najviac \u00fasilia venoval vzdel\u00e1vaniu \u0161tudentov a\u00a0ich zameraniu na bud\u00face p\u00f4sobenie, na ich\u00a0n\u00e1rodn\u00fa a\u00a0vlasteneck\u00fa pr\u00e1cu. V\u00a0tomto zmysle treba ch\u00e1pa\u0165 aj organizovan\u00fd v\u00fdlet na hrad Dev\u00edn 24. apr\u00edla 1836. Pozn\u00e1van\u00edm sl\u00e1vnej minulosti sa sna\u017eili navz\u00e1jom povzbudzova\u0165 v\u00a0h\u013eadan\u00ed ciest a\u00a0sp\u00f4sobov v\u00a0pr\u00e1ci a\u00a0slu\u017ebe pre svoj slovensk\u00fd n\u00e1rod.<\/p>\n<p>Toto pam\u00e4tn\u00e9 stretnutie \u0161t\u00farovskej gener\u00e1cie n\u00e1m prezrad\u00ed aj nie\u010do o bl\u00edzkom vz\u0165ahu\u00a0\u0160t\u00fara k\u00a0\u010cendekovi\u010dovi.\u00a0 Pod dev\u00ednskym hradom r\u00e1no o\u00a0\u00f4smej \u0161tudenti t\u00fa\u017eobne \u010dakali a\u017e <i>napokon pri\u0161iel i \u013dudov\u00edt so svoj\u00edm \u010cendekovi\u010dom a Jaroslavom Borikom.<\/i> Zoraden\u00ed v (pol-)kruhu <i>\u201cako o\u010darovan\u00fd st\u00e1l tu sbor pekn\u00fdch ml\u00e1dencov slovensk\u00fdch. Ka\u017ed\u00fd \u010dakal, ako tam kedysi apo\u0161tolovia Kristovi v Jeruzaleme v de\u0148 Tur\u00edc na veci, ktor\u00e9 pr\u00eds\u0165 mali. V\u017edy usmievav\u00e1, teraz pr\u00edsne v\u00e1\u017ena tv\u00e1r Zochova z jednej, z druhej strany \u0160t\u00fara \u00fazem\u010dist\u00e1 postava s \u010diernymi ostr\u00fdmi o\u010dami Gust\u00e1va Grossmanna, nech\u00e1vali nad sebou vy\u010dnieva\u0165 \u0161t\u00edhleho \u013dudov\u00edta, popri jednom z nich st\u00e1l vysok\u00fd, okr\u00fahlej tv\u00e1re a \u010diernych o\u010d\u00fa \u010cendekovi\u010d, oproti nemu ku\u010derav\u00fd, pekn\u00fdch \u010derven\u00fdch l\u00edc Jaroslav Borik, hne\u010f tu v popred\u00ed ve\u013ek\u00e9ho \u010dela a pod n\u00edm sokolov\u00fdch o\u010d\u00fa Drahot\u00edn Frnd\u00e1k s Benjam\u00ednom \u010cerven\u00e1kom&#8230;\u201c<\/i> Hlavn\u00fdm re\u010dn\u00edkom na stretnut\u00ed bol \u013d. \u0160t\u00far. Jeho \u201evzletn\u00e9 my\u0161lienky&#8230; <i>strhli ml\u00e1de\u017e&#8230;<\/i> ke\u010f<i> posv\u00e4tn\u00e9 dni d\u00e1vnej sl\u00e1vy ma\u013eoval \u00fachvatn\u00fdmi farbami a vyz\u00fdval ml\u00e1de\u017e k ponoreniu sa do zdrav\u00fdch v\u00f4d n\u00e1rodn\u00fdch dej\u00edn&#8230;<\/i> \u017eivo spom\u00ednal na tieto chv\u00edle aj po rokoch J. M. Hurban.<\/p>\n<p>Pam\u00e4tn\u00e1 vych\u00e1dzka a jedine\u010dn\u00e1 atmosf\u00e9ra dev\u00ednskeho podujatia sa hlboko vp\u00edsala do s\u0155dc v\u0161etk\u00fdm z\u00fa\u010dastnen\u00fdm. Spolu s\u00a0\u0148ou i nepl\u00e1novan\u00e1 \u201edohra\u201c s\u00a0bohat\u00fdm spolo\u010dn\u00fdm obedom, cenovo prevy\u0161uj\u00facim finan\u010dn\u00e9 mo\u017enosti \u0161tudentov. Hlavn\u00fa \u00falohu pri\u00a0objednan\u00ed tohto n\u00e1kladn\u00e9ho obedu, ale aj v rie\u0161en\u00ed nepr\u00edjemnej situ\u00e1cie pri platen\u00ed \u00fa\u010dtu, zohral galantn\u00fd a\u00a0pohotov\u00fd Pavel \u010cendekovi\u010d.<\/p>\n<p>Pavel \u010cendekovi\u010d mal za cie\u013e dokon\u010di\u0165 preru\u0161en\u00e9 \u0161t\u00fadium a\u00a0z\u00edska\u0165 k\u0148azsk\u00e9 miesto v\u00a0cirkvi. Bez rodi\u010dovskej podpory bol po roku (od leta 1836) znovu n\u00faten\u00fd od\u00eds\u0165 za vychov\u00e1vate\u013ea, tentoraz do rodiny\u00a0bar\u00f3na Alexandra Pr\u00f3naya, gener\u00e1lneho dozorcu ev. cirkvi, bezprostredn\u00e9ho predchodcu Karola Zaya v tomto \u00farade. U Pr\u00f3nayovcov v \u00c1\u010di (Pe\u0161tianska stolica) pobudol takmer do roka.<\/p>\n<p>\u013d. \u0160t\u00far ukon\u010dil \u0161t\u00fadium na evanj. L\u00fdceu v\u00a0j\u00fani r. 1836. Z\u00a0Bratislavy o\u00a0kr\u00e1tky \u010das odch\u00e1dza aj Pavel \u010cendekovi\u010d. E\u0161te pred rozl\u00fa\u010dkou, po\u010das letn\u00fdch pr\u00e1zdnin spolu podnikn\u00fa cel\u00fd rad n\u00e1v\u0161tev priate\u013eov a\u00a0podporovate\u013eov n\u00e1rodn\u00e9ho \u017eivota v Nitrianskej stolici, od 1. &#8211; 13. j\u00fala 1836 <i>(t\u00fato cestu opisuje \u0160t\u00far v\u00a0liste Ctibohovi Zochovi zo d\u0148a 4. aug. 1836)<\/i>.<\/p>\n<p>Najprv na fare v\u00a0Hlbokom nav\u0161t\u00edvili Pavla Sedl\u00e1\u010dka (zomrel v\u00a037. roku \u017eivota, 29. marca 1843). Na druh\u00fd de\u0148 stadia\u013e pre\u0161li chodn\u00ed\u010dkom cez Brestov\u00fa do Kunova, a kr\u00e1tko pobudli v\u00a0dome u matky Pavla \u010cendekovi\u010da. Odtia\u013e\u00a0u\u017e pon\u00e1h\u013eali spolu do Prietr\u017ee, kde ich far\u00e1r J. \u0160ulc \u00factivo prijal (<i>J\u00e1n \u0160ulc<\/i>\u00a0nar. 1807 na Vrbovciach, zomrel na Myjave r. 1853). V Prietr\u017ei sa s\u00a0Pavlom \u010cendekovi\u010dom rozl\u00fa\u010dili. Potom s\u00a0\u010fal\u0161\u00edmi priate\u013emi (ako p\u00ed\u0161e \u0160t\u00far, bolo ich niekedy aj 6-7) nav\u0161t\u00edvil e\u0161te k\u0148azov, u\u010dite\u013eov na Brezovej, v\u00a0Soboti\u0161ti, vo Vrbovciach, Turej L\u00fake a\u00a0na Myjave. Potom zamieril s\u00a0Tom\u00e1\u0161om Hro\u0161om (vtedaj\u0161\u00edm kapl\u00e1nom, nesk\u00f4r far\u00e1rom na Brezovej) do Trnavy, cestou sa zastavili v\u00a0Maduniciach u\u00a0\u201evelebn\u00e9ho starca\u201c b\u00e1snika J\u00e1na Holl\u00e9ho (1785 \u2013 1849) a\u00a0v\u00a0pr\u00edjemnom rozhovore i\u00a0pri obede, pobudli tam \u0161tyri hodiny. Pre zauj\u00edmavos\u0165 uv\u00e1dzam e\u0161te jednu pozn\u00e1mku zo \u0160t\u00farovho listu: <i>\u201ePauliny (Ladislav), n\u00e1\u0161 druh, byl p\u0159ede\u0161l\u00e9ho dne, jak my tam byli, u\u00a0n\u011bho\u201c<\/i> (u J. Holl\u00e9ho).<\/p>\n<p>Z Madun\u00edc (doslova p\u00ed\u0161e \u0160t\u00far) \u201eleteli sme do Trnavy\u201c, kde sa rozl\u00fa\u010dili s\u00a0Tom\u00e1\u0161om (Hro\u0161om) a\u00a0znovu sa stretol na dohovorenom mieste s Pavlom \u010cendekovi\u010dom. Prenocovali tam u priate\u013ea Pavla Kol\u00e1\u0159\u00edka,\u00a0advok\u00e1ta-pr\u00e1vnika, mu\u017ea s\u00edce mlad\u00e9ho, ale \u201ebohat\u00e9ho a Slovana najhorlivej\u0161ieho\u201c. Bolestne sa s n\u00edm l\u00fa\u010dili a\u00a0u\u017e n\u00e1hlili do Pre\u0161porku, kam dorazili d\u0148a 13. j\u00fala o 6. hod..<\/p>\n<p>Po\u010das letn\u00fdch pr\u00e1zdnin, bez \u0161tudentov bolo tam neobvykle pr\u00e1zdno a\u00a0ticho. \u0160t\u00far to v\u00a0liste\u00a0 opisuje takto: \u201eNu byl sem zase v Pre\u0161porku, ale ne v tom star\u00e9m, nebo zmizeli byli z n\u011bho druhov\u00e9 moji star\u0161\u00ed; v\u011b\u0159 mi, brat\u0159e, pusto, otupno mi tu p\u0159ich\u00e1zelo. Nikoho, jen\u017eby se zpodobal du\u0161i m\u00e9, sem tu nenalezl, okrem jedin\u00e9ho Z\u00e1borsk\u00e9ho\u201c (nie Jon\u00e1\u0161a ako uv\u00e1dza J. M. Hurban, lebo\u00a0 tento nebol \u0161tudentom v\u00a0Bratislave, ale Juraja Z\u00e1borsk\u00e9ho, 1816 \u2013 1844, zo Z\u00e1vodia pri \u017diline), \u201es nim\u017e se nyn\u00ed sam\u00fdm koch\u00e1me ve v\u011bcech na\u0161ich. Pavel (\u010cendekovi\u010d) mi odi\u0161iel 15. j\u00fala, \u201eaj ten m\u00f4j priate\u013e star\u00fd zase\u201c! \u00a0 \u201eDnes (4. aug. 1836) som od neho list dostal,\u00a0v \u0148om mi p\u00ed\u0161e, \u017ee \u201etam duch Slov\u00e1kov sp\u00ed\u201c, <i>pokra\u010duje \u0160t\u00far v\u00a0liste Zochovi<\/i>; on niektor\u00e9 diela z nem\u010diny do ma\u010far\u010diny preklad\u00e1, a jeden star\u00fd rukopis slovensk\u00fd z 13. storo\u010dia mi posla\u0165 s\u013eubuje. Iste sa zase do Pre\u0161porku v\u00a0okt\u00f3bri vr\u00e1ti, ke\u010f\u017ee m\u00e1 sklada\u0165 kandid\u00e1tske sk\u00fa\u0161ky\u201c (po zlo\u017een\u00ed takej sk\u00fa\u0161ky bol ev. teol\u00f3g sp\u00f4sobil\u00fd na vysviacku za kapl\u00e1na, pr\u00edpadne &#8211; ak mal faru vo v\u00fdh\u013eade &#8211; za far\u00e1ra).<\/p>\n<p>V\u00a0\u0161t\u00fadiu pokra\u010doval \u010cendekovi\u010d na evanjelickej teologickej fakulte vo Viedni v\u00a0r. 1837 a\u00a0o\u00a0rok bol vysv\u00e4ten\u00fd za k\u0148aza. Od septembra 1838 sa stal osobn\u00fdm kapl\u00e1nom v\u00a0cirk. zbore v\u00a0Mal\u00fdch Stankovciach pri Adamovi Podhradskom, ktor\u00fd bol v\u00a0tom \u010dase u\u017e \u0165a\u017eko nemocn\u00fd a nutne potreboval v\u00fdpomoc. O\u00a0tri roky nesk\u00f4r bol konventom zvolen\u00fd za riadneho far\u00e1ra a slepotou \u0165a\u017eko postihnut\u00fd Adam Podhradsk\u00fd (1781 &#8211; 1862) sa pres\u0165ahoval k\u00a0dc\u00e9re a\u00a0za\u0165ovi, evanj. far\u00e1rovi J. \u013d. Bach\u00e1rovi do Kochanoviec a\u00a0tam zaopatren\u00fd \u017eil a\u017e do smrti.<\/p>\n<p>Osobn\u00fd \u017eivot a rodinn\u00e9 pomery far\u00e1ra Pavla \u010cendekovi\u010da po\u010das p\u00f4sobenia v\u00a0Stankovciach s\u00fa zahalen\u00e9 r\u00fa\u0161kom tajomstva. Svedomit\u00e9 k\u0148azsk\u00e9 p\u00f4sobenie bolo ovplyvnen\u00e9 jeho n\u00e1rodn\u00fdm c\u00edten\u00edm. Liter\u00e1rnej tvorbe sa za\u010dal venova\u0165 a\u017e po r. 1837 a \u201edo dej\u00edn slovenskej kult\u00fary a\u00a0literat\u00fary\u201c sa dostal zbieran\u00edm \u013eudov\u00fdch piesn\u00ed a\u00a0pon\u00e1\u0161ok na \u013eudov\u00e9 mot\u00edvy s\u00a0tematikou l\u00e1sky a\u00a0\u013e\u00fabosti k\u00a0rodn\u00e9mu kraju. Z\u00a0tohto podnetu vznikla b\u00e1se\u0148 <i>\u201eP\u00edsn\u011b pova\u017esk\u00e9\u201c<\/i> a\u00a0pon\u00e1\u0161ka s\u00a0b\u00e1s\u0148ou <i>\u201eKrakoviaky\u201c<\/i> (v\u00a0\u010dasopisoch <i>Kv\u011bty<\/i> a\u00a0<i>Tatranka<\/i>). 10. augusta 1847 sa z\u00fa\u010dastnil v\u00a0\u010cachticiach 4. zasadnutia spolku Tatr\u00edn, kde <i>pri\u0161lo k\u00a0dohode<\/i> medzi \u0161t\u00farovcami a\u00a0bernol\u00e1kovcami o\u00a0uz\u00e1konen\u00ed <i>stredoslovensk\u00e9ho n\u00e1re\u010dia ako<\/i> spisovnej sloven\u010diny. Silnej\u00faci n\u00e1tlak \u0161t\u00e1tnej i\u00a0cirkevnej vrchnosti zn\u00e1\u0161al \u0165a\u017eko, najm\u00e4 to aby sa aj cirkevn\u00e9 matriky namiesto v\u00a0latin\u010dine, od 1. janu\u00e1ra 1844 viedli po ma\u010farsky. Iba zmena pomerov v\u00a0krajine po revol\u00facii 1848\/49 priviedla k\u00a0obratu a\u00a0po siedmych rokoch, od 1. janu\u00e1ra 1851 do matr\u00edk sa u\u017e vpisuje po slovensky (v bibli\u010dtine).<\/p>\n<p>Charakterov\u00e9 vlastnosti P. \u010cendekovi\u010da trefne op\u00edsal aj <a href=\"http:\/\/zlatyfond.sme.sk\/dielo\/507\/Kubani_Suplikant\/8\">\u013dudov\u00edt Kub\u00e1ni (1830 \u2013 1869) v\u00a0pr\u00e1ci <i>Suplikant<\/i> (Orol, 1873). <\/a>V\u00a0lete r. 1845 sa v\u00e4\u010d\u0161ia, 19 \u010dlenn\u00e1 skupina slovensk\u00fdch \u0161tudentov \/suplikantov z\u00a0r\u00f4znych \u0161k\u00f4l, stretla v\u00a0M. Stankovciach na fare. Far\u00e1ra vykreslil ako dobrosrde\u010dn\u00e9ho, l\u00e1skav\u00e9ho a\u00a0vtipn\u00e9ho \u010dloveka, ochotn\u00e9ho a\u00a0schopn\u00e9ho vc\u00edti\u0165 sa do potrieb in\u00fdch, n\u00fadznej\u0161\u00edch.<\/p>\n<p>Jozef M. Hurban v\u00a0\u0160t\u00farovom \u017eivotopise predstavil P. \u010cendekovi\u010da ako v\u00fdrazn\u00fa postavu, odu\u0161evnen\u00e9ho Slovana a star\u0161ieho spolu\u017eiaka; v\u00a0\u010dase pobytu na bratislavskom L\u00fdceu dokonca ho ozna\u010duje ako \u0160t\u00farovo <i>\u201ealter ego\u201c<\/i> \u2013 t.j. <i>druh\u00e9 ja<\/i>! V\u00a0dobovom slohu ve\u013emi v\u00fdsti\u017ene pr\u00e1ve Hurban zaznamenal najm\u00e4 to, v akom bl\u00edzkom vz\u0165ahu bol \u013dudov\u00edt \u0160t\u00far s\u00a0Pavlom \u010cendekovi\u010dom. V\u00a0\u010dasti, v\u00a0ktorej p\u00ed\u0161e <i>\u201e<\/i><i>jedno-druh\u00e9 o\u00a0\u013eu\u010foch &#8230; najm\u00e4 t\u00fdch, \u010do \u013dudov\u00edtovi bli\u017e\u0161ie st\u00e1li. Tak\u00fd bol \u010cendekovi\u010d. Do smrti \u013dudov\u00edtovej vern\u00fd jeho druh a priate\u013e, do smrti svojej ctite\u013e a prechov\u00e1vate\u013e pamiatky drahej na velik\u00e9ho svojho priate\u013ea\u201c<\/i>.\u00a0 V\u00a0pokra\u010dovan\u00ed \u010d\u00edtame:<\/p>\n<p>\u201eKe\u010f \u013dudov\u00edt ponoril du\u0161u svoju v nekone\u010dnos\u0165 \u017eia\u013eov svojich nad n\u00e1rodom a u\u017e v\u00fdh\u013eadu nebolo zo strast\u00ed a bied, v ktor\u00fdch tr\u010dalo Slovenstvo, vtedy vybral sa ku svojmu star\u00e9mu priate\u013eovi, ako ho v\u017edy menoval, \u010cendekovi\u010dovi, a bol v kr\u00e1tkom \u010dase vylie\u010den\u00fd z dumy \u017eia\u013enych citov plnej. Dlho po\u010d\u00faval Pavel \u013dudov\u00edta, ako \u017ealost\u00ed, ako zo\u017eiera sa, ako prorokuje zl\u00e9 veci pr\u00eds\u0165 maj\u00face na pokolenie toto hlivej\u00face a ni\u010doho vy\u0161\u0161ieho neschopn\u00e9, nejeden raz i v tej veselej tv\u00e1ri Pavlovej zjavil sa mrak a slza vyronila sa z oka. Tu ale razom Pavel postav\u00ed sa pr\u00edsno proti \u013dudov\u00edtovi a po\u010dne:\u201c<\/p>\n<p><i>\u201eAle, bratku, pravdu s\u00edce m\u00e1\u0161, hol\u00e1, \u010dist\u00e1 v\u0161etko je pravda, \u010do hovor\u00ed\u0161, ale povedz\u017ee mi, \u010di sa n\u00e1m, priate\u013eom svojim, a n\u00e1rodu svojmu u\u017e kone\u010dne takto chce\u0161 zosu\u017eova\u0165 a o \u017eivot pripravi\u0165? \u010ci len ty s\u00e1m nevie\u0161, \u010do my v\u0161etci vieme a vid\u00edme, \u017ee n\u00e1rod n\u00e1\u0161 u\u017e inak\u0161\u00edch lopto\u0161ov pretrval, ne\u017e s\u00fa t\u00edto teraj\u0161\u00ed paholci satanovi? A \u010di ozaj b\u00e1chorkou by mala by\u0165 hist\u00f3ria bo\u017eieho riadenia n\u00e1rodov? \u010ci ozaj pravda to, \u017ee i P\u00e1n Boh sa poma\u010far\u010dil? \u017de n\u00e1s len nato stvoril, aby sme \u0161t\u00fdble pucovali <\/i><i>(\u010di\u017emy \u010distili)<\/i><i> Ma\u010farom?<\/i><i> <\/i><i>\u010ci neobdr\u017e\u00ed Boh kone\u010dne vrch, ktor\u00fd chce, aby chv\u00e1lou jeho oz\u00fdvali sa v\u0161etky n\u00e1rody a jazyky? Je\u017ee mi tam strachu pred trhanmi, &#8230; my dlh\u0161ie vydr\u017e\u00edme tu, ne\u017e t\u00ed Aziati, ktor\u00fdch str\u00fdkov d\u00e1vno u\u017e hist\u00f3ria zahrabala! Eh! po\u010f\u017ee so mnou, vyvediem v\u00e1s tu nad Stankovce, pod str\u00e1\u0148 Inovca, \u010do za svety objavia sa tam, uvid\u00ed\u0161!\u201c<\/i><\/p>\n<p>\u201eA tu pojal \u013dudov\u00edta pod pa\u017eu, a za nimi priatelia tiahli farsk\u00fdm dvorom hore na n\u00e1vr\u0161ie, skadia\u013e v\u00fdh\u013ead prerozko\u0161n\u00fd na Pova\u017eie, na hrad Mat\u00fa\u0161ov\u00a0at\u010f. \u010cendekovi\u010d nedal k slovu pr\u00eds\u0165 \u0160t\u00farovi, vyjm\u00fac ak obdivoval pr\u00edrody kr\u00e1sy, inak z anekdoty do anekdoty prech\u00e1dzal a rozveselil cel\u00fa spolo\u010dnos\u0165, naposledy i sam\u00e9ho \u013dudov\u00edta.\u201c<\/p>\n<p>Podobn\u00fd z\u00e1\u017eitok pri neskor\u0161om stretnut\u00ed s\u00a0Pavlom \u010cendekovi\u010dom v\u00a0Stankovciach mal i\u00a0s\u00e1m Jozef M. Hurban (ako to uv\u00e1dza v\u00a0cestopise <i>\u201ePrech\u00e1dzka po pova\u017eskom svete\u201c<\/i>). Na tohto \u0160t\u00farovho priate\u013ea s\u00a0\u00faprimnou \u013e\u00fatos\u0165ou spom\u00edna takto: \u201eUboh\u00fd \u010cendekovi\u010d, naposledy i s\u00e1m potreboval \u00fatechy. Osirel, osamotnel, chcel naposledy ratova\u0165 sa na lodi\u010dke man\u017eelstva; ale bola to u\u017e neskor\u00e1 my\u0161lienka, u\u017e k ve\u010deru jeho \u017eivota. Zostala neuskuto\u010dnen\u00e1 a on odi\u0161iel k otcom, oplakan\u00fd cirkvou svojou a mnoh\u00fdmi priate\u013emi. Ve\u010dn\u00e1 mu pam\u00e4\u0165! V tom nesklamal sa \u013dudov\u00edt.\u201c<\/p>\n<p>Pavel <b>\u010cendekovi\u010d<\/b> umrel v\u00a02. de\u0148 Vianoc, 26. 12. 1855 v\u00a0Mal\u00fdch Stankovciach. Pochovan\u00fd bol o\u00a0dva dni za \u00fa\u010dasti tr\u00fachliaceho z\u00e1stupu milovan\u00fdch cirkevn\u00edkov. Takmer v\u00a0rovnakom \u010dase le\u017eal u\u017e na smrte\u013enej posteli v\u00a0Modre, a s\u00a0t\u00fdmto \u010dasn\u00fdm \u017eivotom sa \u010doskoro rozl\u00fa\u010dil i\u00a0jeho ve\u013ek\u00fd priate\u013e \u013dudov\u00edt <b>\u0160t\u00far.<\/b> Pri po\u013eova\u010dke 22. decembra 1855 sa postrelil do nohy, na n\u00e1sledky toho i zomrel 12. janu\u00e1ra 1856 v\u00a0Modre, tam bol aj 15. (niektor\u00ed uv\u00e1dzaj\u00fa 16.) janu\u00e1ra pochovan\u00fd.<\/p>\n<p><i>Skon\u010dil sa \u017eivotn\u00fd beh dvoch vz\u00e1cnych \u013eud\u00ed \u0160t\u00fara i \u010cendekovi\u010da, vern\u00fdch priate\u013eov, horliv\u00fdch a obetav\u00fdch pracovn\u00edkov na poli na\u0161ej evanjelickej cirkvi ako i\u00a0v\u00a0prospech nimi vrele\u00a0milovan\u00e9ho, no v\u00a0tom \u010dase \u0165a\u017eko su\u017eovan\u00e9ho slovensk\u00e9ho n\u00e1roda. My dnes s\u00a0v\u010fa\u010dnos\u0165ou a\u00a0l\u00e1skou spom\u00edname&#8230; Pri tom si \u00faprimne \u017eel\u00e1me, aby sa naplnilo slovo J\u00e1na Koll\u00e1ra: <\/i>\u201eK\u00fdm \u017eil, cel\u00fd n\u00e1rod v\u00a0srdci nosil, ke\u010f umrel, m\u00e1 \u017ei\u0165 v\u00a0srdci cel\u00e9ho n\u00e1roda\u201c.<\/p>\n<p><i>Mgr. Ondrej Pe\u0165kovsk\u00fd, evanj. far\u00e1r v.v.<\/i><\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"<p>(* 10. 3. 1804 \u2013 + 26. 12. 1855) &#8211; V\u00a0jubilejnom roku 200. v\u00fdro\u010dia narodenia \u013dudov\u00edta \u0160t\u00fara viackr\u00e1t bolo zd\u00f4raznen\u00e9, \u017ee syn evanjelick\u00e9ho u\u010dite\u013ea z Uhrovca patr\u00ed k\u00a0najv\u00fdznamnej\u0161\u00edm osobnostiam n\u00e1\u0161ho n\u00e1roda. S \u00factou sme si pripomenuli \u017eivot a\u00a0dielo tohto mu\u017ea, ktor\u00fd napriek nepriazniv\u00fdm pomerom srdcom a\u00a0telom st\u00e1l pri zrode modern\u00e9ho slovensk\u00e9ho n\u00e1roda a\u00a0v\u00a0z\u00e1pase o kodifik\u00e1ciu &#8230; <a title=\"PAVEL \u010cENDEKOVI\u010c &#8211;  \u0160t\u00farov vern\u00fd priate\u013e\" class=\"read-more\" href=\"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/2015\/12\/10\/pavel-cendekovic-sturov-verny-priatel\/\" aria-label=\"Pre\u010d\u00edtajte si viac o PAVEL \u010cENDEKOVI\u010c &#8211;  \u0160t\u00farov vern\u00fd priate\u013e\">\u010c\u00edta\u0165 viac<\/a><\/p>\n","protected":false},"author":4,"featured_media":0,"comment_status":"open","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[151,14,182,152,158,184,185,68],"tags":[],"class_list":["post-29585","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-modra","category-osobnosti","category-povazsky-seniorat","category-prietrz","category-senica","category-trencianske-stankovce","category-uhrovec","category-zapadny-distrikt"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/29585","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/users\/4"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=29585"}],"version-history":[{"count":0,"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/29585\/revisions"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=29585"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=29585"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=29585"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}