<\/b> Vladim\u00edr Roy – spomienka pri 80.v\u00fdro\u010d\u00ed smrti<\/b><\/p>\n
(17.4.1885 – 6.2.1936)<\/p>\n
<\/p>\n
S \u00factou a obdivom sa zastavujeme pri 80. v\u00fdro\u010d\u00ed smrti v\u00fdznamn\u00e9ho slovensk\u00e9ho b\u00e1snika Vladim\u00edra Roya. Bol najmlad\u0161\u00ed z troch vnukov J.M.Hurbana, ktor\u00ed mali meno Vladim\u00edr. Narodil sa v rodine evanjelick\u00e9ho far\u00e1ra a seniora Pavla Roya 17.4.1885 v Kochanovciach. Royovci poch\u00e1dzali z hugenotskej rodiny, ktor\u00e1 sa pris\u0165ahovala koncom 17.storo\u010dia na Slovensko. Matka Vladim\u00edra Roya sa volala Bo\u017eena a bola druhorodenou dc\u00e9rou J.M.Hurbana. Narodila sa na moravskej Rusave po\u010das revol\u00facie v r. 1848. Dlhoo\u010dak\u00e1van\u00e9ho potomka rodi\u010dia zahrnuli l\u00e1skou a nehou, ale i zodpovednou v\u00fdchovou. Jeho dedo J.M.Hurban ho pokrstil a po\u017eehnal, \u017eelaj\u00fac si, aby bol neboj\u00e1cnym a vern\u00fdm synom slovensk\u00e9ho n\u00e1roda. Vo svojej prvej zbierke v jedenej b\u00e1sni o tom b\u00e1snik takto hovor\u00ed:<\/p>\n
\u201cDed ve\u013ek\u00fd krstom skropil moje \u010delo,<\/i><\/p>\n
k\u00fdm m\u00f4jmu \u017eitiu \u017eehnal jeho duch,<\/i><\/p>\n
by srdce v\u017edy sa t\u00fa\u017ebou Pravdy chvelo,<\/i><\/p>\n
by nezl\u00e1kal ma nikdy sveta ruch,<\/i><\/p>\n
ni sl\u00e1vy klamnej zradn\u00e9 trblietanie<\/i><\/p>\n
nezviedlo z rovnej br\u00e1zdy pluh.<\/i><\/p>\n
Dnes ko\u013ekokr\u00e1t len \u010dujem zrady zvanie,<\/i><\/p>\n
a du\u0161u s\u00fa\u017ei div\u00fdch v\u00e1\u0161n\u00ed pal,<\/i><\/p>\n
a v\u00edchor skazy v\u00f4kol strmo vanie,<\/i><\/p>\n
duch slabn\u00fac u\u017e-u\u017e pod\u013eahn\u00fa\u0165 by mal,<\/i><\/p>\n
tu c\u00edtim \u010delo oh\u0148om studu planie,<\/i><\/p>\n
hru\u010f dme sa, bo ju \u00fa\u017eas jal !\u2026<\/i><\/p>\n
To iste deda dotkli sa ma dlane!\u201d<\/i><\/p>\n
V jeho v\u00fdchove v rodine nech\u00fdbal d\u00f4raz na hodnoty duchovn\u00e9, ale aj na l\u00e1sku k svojeti. Otec dbal na synovo kvalitn\u00e9 vzdel\u00e1vanie, na v\u00fdu\u010dbu re\u010d\u00ed a l\u00e1sku k cirkvi. Dr. Rudo Brt\u00e1\u0148 vo svojej \u0161t\u00fadii k v\u00fdberu z Royovej po\u00e9zie v r.1935 v\u00fdsti\u017ene nap\u00edsal: \u201dV royovskej rodine boli u\u017e nielen trad\u00edcie reforma\u010dn\u00e9 (jeden Royov prastr\u00fdko bol \u017eiakom Dr.M.Luthera) a hugenotsk\u00e9, ale i n\u00e1rodn\u00e9 a liter\u00e1rne. Kto dostal v\u00fdchovu evanjelickej \u0161koly, \u017eil v dom\u00e1cnosti protestantsk\u00fdch f\u00e1r, kto vpil do seba reforma\u010dn\u00e9 trad\u00edcie svetov\u00e9, najm\u00e4 husitsk\u00e9, trad\u00edcie \u010deskoslovensk\u00e9 i n\u00e1rodne slovensk\u00e9, ten pochop\u00ed vz\u00e1cne dedi\u010dstvo i z\u00e1pal mladej du\u0161e – a zat\u00fdm aj odchodn\u00fd kvet Royovej m\u00fazy.\u201d <\/i><\/p>\n
Na z\u00e1kladoch polo\u017een\u00fdch v rodine za\u010dala stava\u0165 evanjelick\u00e1 \u0161kola v Modre, kam ho dali ako desa\u0165ro\u010dn\u00e9ho. Tu sa pestoval slovensk\u00fd jazyk a \u017eiaci recitovali ver\u0161e J.Koll\u00e1ra. \u010eal\u0161ou \u0161kolou kde vl\u00e1dol n\u00e1rodn\u00fd duch bolo gymn\u00e1zium v Skalici. Tu b\u00fdval u Jurkovi\u010dovcov, kde vsal do seba i vz\u00e1cnu l\u00e1sku k umeniu, k hudbe a ma\u013ebe. Pokra\u010doval na \u0161t\u00fadiach na evanjelickom l\u00fdceu v Bratislave, kde \u0161tudoval teol\u00f3giu. Ordinovan\u00fd za k\u0148aza bol roku 1910 a po kr\u00e1tkom kapl\u00e1novan\u00ed u biskupa Juraja Jano\u0161ku v Liptovskom Sv. Mikul\u00e1\u0161i odi\u0161iel s priate\u013emi Fedorom Ruppeldtom a Martinom R\u00e1zusom do \u0161k\u00f3tskeho Edinburgu, aby si tu preh\u013abili vysoko\u0161kolsk\u00e9 \u0161t\u00fadi\u00e1. V. Roy sem pri\u0161iel u\u017e jazykovo podkut\u00fd, vzdelan\u00fd, rozh\u013eaden\u00fd vo filozofii a literat\u00fare. U\u017e v roku 1907 uverejnil svoje b\u00e1snick\u00e9 prvotiny. Na tejto ceste ho povzbudzoval a viedol str\u00fdko Svetoz\u00e1r Hurban Vajansk\u00fd.<\/p>\n
V \u0160k\u00f3tsku spozn\u00e1val dejiny i anglosask\u00fa a svetov\u00fa literat\u00faru. Preto sa nesk\u00f4r sna\u017eil \u201cotvori\u0165 obloky\u201d k jej poznaniu aj slovensk\u00e9mu n\u00e1rodu. Vykonal v tomto smere priekopn\u00edcku pr\u00e1cu svojou bohatou prekladate\u013eskou \u010dinnos\u0165ou po\u00e9zie, pr\u00f3zy i dr\u00e1m. Vyu\u017eil pri tom svoj mimoriadny estetick\u00fd cit a v\u00fdborn\u00fa znalos\u0165 \u0161iestich cudz\u00edch jazykov. Tak sa zasl\u00fa\u017eil o prv\u00e9 pretlmo\u010denie t\u00fdch najv\u00e4\u010d\u0161\u00edch skvostov svetovej literat\u00fary do sloven\u010diny. E.A.Poeho zn\u00e1mu b\u00e1se\u0148 Havran <\/i>prekladal na talianskom bojisku v hukote diel. Jeho preklad bol bol v \u010cSR vyhodnoten\u00fd ako najskvelej\u0161\u00ed a najlep\u0161ie vystihuj\u00faci atmosf\u00e9ru tohoto diela. Aj ver\u0161e s n\u00e1zvom Epitaf <\/i>nap\u00edsal e\u0161te v roku 1916 na talianskom fronte, kde sa denne pozeral smrti do tv\u00e1re.<\/p>\n
\u201cKe\u010f p\u00f4jde\u0161 p\u00fatnik okolo cmitera,<\/i><\/p>\n
kde temn\u00fd krucifix s bo\u013eas\u0165ou pozer\u00e1,<\/i><\/p>\n
sklo\u0148 sa ku n\u00e1hrobku, pre\u010d\u00edtaj, pros\u00edm,<\/i><\/p>\n
n\u00e1pis, \u010do dneska u\u017e na srdci nos\u00edm.<\/i><\/p>\n
Le\u017e\u00ed tu v prachu, \u010do niekdy smele<\/i><\/p>\n
chodieval s\u0165a \u010dlovek s du\u0161ou vo tele,<\/i><\/p>\n
bl\u00fadil a miloval, veril a sm\u00fatil,<\/i><\/p>\n
sklaman\u00fd pre\u010dasto v skazu sa r\u00fatil,<\/i><\/p>\n
kone\u010dne pochoval t\u00fa\u017eby a m\u00e1rnosti,<\/i><\/p>\n
te\u0161iac sa n\u00e1dejou v nebeskej radosti.\u201d<\/i><\/p>\n
<\/p>\n
Tieto slov\u00e1 by sme v\u0161ak darmo h\u013eadali nad jeho hrobom na N\u00e1rodnom cintor\u00edne v Martine, kde spo\u010d\u00edva ne\u010faleko str\u00fdka S.H.Vajansk\u00e9ho a starej matky Anny r. Jurkovi\u010dovej. Tam sa nad jeho hrobom nakl\u00e1\u0148a postava \u017eeny, zn\u00e1zor\u0148uj\u00faca Po\u00e9ziu, ktorej prsty zastali pri hre na l\u00fdre. Na tomto n\u00e1stroji vedel hra\u0165 aj V. Roy. Z \u010dias 1.svetovej vojny poch\u00e1dza aj b\u00e1se\u0148 Vernos\u0165,<\/i> ktor\u00e1 je akoby kr\u00e9dom Royovho \u017eivota.<\/p>\n
\u201dB\u00e1rs by sa mr\u00e1kavy zr\u00e1\u017eali nad hlavou<\/i><\/p>\n
a b\u00farky storak\u00e9 hrozili z\u00e1plavou,<\/i><\/p>\n
i keby krkavci \u010dernej\u0161\u00ed nad uho\u013e<\/i><\/p>\n
leteli s morovou n\u00e1kazou z \u010diernych h\u00f4l,<\/i><\/p>\n
Keby hne\u010f Tatra sa na vulk\u00e1n zmenila<\/i><\/p>\n
a s\u00edru s kame\u0148om \u017eerav\u00fdm ch\u0155lila,<\/i><\/p>\n
i vtedy milova\u0165 budem svoj \u013eud\u201d.<\/i><\/p>\n
Ka\u017ed\u00fa pr\u00e1cu pre n\u00e1rod robil s l\u00e1skou a nad\u0161en\u00edm i ke\u010f vy\u017eadovala aj osobn\u00e9 obete. V tom sa podobal dedovi J.M.Hurbanovi. \u017diale a b\u00f4le n\u00e1roda boli aj jeho tr\u00fdz\u0148ou, o \u010dom sved\u010d\u00ed aj in\u00e1 b\u00e1se\u0148:<\/p>\n
\u201cV hlbin\u00e1ch svojej du\u0161e nos\u00edm v\u0161etky<\/i><\/p>\n
bolesti svojho n\u00e1roda,<\/i><\/p>\n
som z t\u00fdch, \u010do sladk\u00e9 slovo matky<\/i><\/p>\n
za cudzie zlato nepred\u00e1.<\/i><\/p>\n
Ve\u010f \u010do m\u00f4j rod zn\u00e1\u0161a i ja zn\u00e1\u0161am,<\/i><\/p>\n
kr\u00ed\u017e jeho – moj\u00edm kr\u00ed\u017eom je,<\/i><\/p>\n
chcem jemu vern\u00fdm nav\u017edy osta\u0165,<\/i><\/p>\n
k\u00fdm iskra vo mne tlie.\u201d<\/i><\/p>\n
Vladim\u00edr Roy bol zn\u00e1my svojou re\u010dn\u00edckou a kazate\u013eskou pohotovos\u0165ou a p\u00f4sobiv\u00fdm prednesom. Pam\u00e4taj\u00fac na svoje poslanie k\u0148aza, bol s\u00fa\u010dasne pravide\u013en\u00fdm prispievate\u013eom aj do cirkevn\u00fdch \u010dasopisov, najm\u00e4 do Cirkevn\u00fdch listov. Popri svojej slu\u017ebe v\u0161ak vy\u0161lo z jeho pera aj vy\u0161e p\u00e4\u0165tis\u00edc str\u00e1n prekladov, ktor\u00e9 prep\u00edsal kaligrafick\u00fdm rukopisom pri svetle petrolejovej lampy. \u0164a\u017eko si dnes \u010do aj len predstavi\u0165, ko\u013eko trpezlivosti, prec\u00edznosti, zanietenia a duchovn\u00fdch i telesn\u00fdch s\u00edl to vy\u017eadovalo. V jeho pracovni na Bukovskej fare svietilo svetlo do pozdn\u00fdch no\u010dn\u00fdch hod\u00edn, neraz a\u017e do svitania. Tu sa zrodili preklady rom\u00e1nov a dr\u00e1m Shakespeara, Goetheho a Wilda. Prv\u00e9 dve zbierky b\u00e1sn\u00ed \u201cKe\u010f mizn\u00fa hmly<\/i>\u201d a \u201cRosou a t\u0155n\u00edm\u201d <\/i>vydal v roku 1921 v Tren\u010d\u00edne. V roku1927 \u201cCez z\u00e1voj\u201d <\/i>a \u201cPeru\u0165ou sudba m\u00e1va\u201d vy\u0161li u <\/i>D.Pa\u017eick\u00e9ho na Myjave. Tu vy\u0161li aj ver\u0161e venovan\u00e9 pamiatke gen.M.R.\u0160tef\u00e1nika (\u0160tef\u00e1nik – oslobodite\u013e)<\/i> a kni\u017eo\u010dka ur\u010den\u00e1 ml\u00e1de\u017ei \u201cN\u00e1rodn\u00fd hrdina gen.dr.M.R.\u0160tef\u00e1nik a jeho mausoelum na Bradle\u201d (1932)<\/i> Piaty zv\u00e4zok po\u00e9zie \u201cZvlnen\u00fd prame\u0148\u201d <\/i>ostal nevydan\u00fd.<\/p>\n
V spomenut\u00fdch zbierkach okrem kr\u00e1snych reflex\u00edvnych a \u013e\u00fabostn\u00fdch b\u00e1sn\u00ed s\u00fa ver\u0161e sm\u00fatiace nad \u0165a\u017ek\u00fdm \u00fadelom n\u00e1roda, no i burcuj\u00face ku vzdoru. P\u00edsla i b\u00e1sne filozofuj\u00face, ale i b\u00e1sne pln\u00e9 elegancie a vytr\u00edben\u00e9ho vkusu.Nech\u00fdbaj\u00fa ani b\u00e1sne na biblick\u00e9 texty Novej zmluvy a \u017dalmov, ktor\u00e9 venoval biskupovi D.Fajnorovi.<\/p>\n
<\/p>\n
V. Roy mal r\u00e1d nielen literat\u00faru, najm\u00e4 po\u00e9ziu, ale venoval sa aj in\u00fdm umeleck\u00fdm prejavom. Do v\u00fdtvarn\u00e9ho umenia ho zasv\u00e4til jeho str\u00fdko arch.Du\u0161an Jurkovi\u010d e\u0161te po\u010das \u0161t\u00fadi\u00ed v Skalici, ke\u010f ho br\u00e1val na svoje potulky po okol\u00ed a na Moravu. Bol aj vynikaj\u00facim huslistom u\u017e od mladosti. Po\u010das pobytu na Bukovci hr\u00e1val na husle na verande fary v podve\u010dernom tichu, alebo pri otvorenom obloku svojej pracovne. Hral skladby klasikov i slovensk\u00e9 \u013eudov\u00e9 piesne. Vedel ich hra\u0165 a spieva\u0165 neprebern\u00e9 mno\u017estvo. Cirkevn\u00edci, ktor\u00ed sa vracali ve\u010derom z po\u013ea, neraz zastali pod vysok\u00fdmi lipami pred kostolom, alebo zasadli na podstienku a \u0161epkali \u201dPo\u010d\u00favajte, p\u00e1n far\u00e1r hraj\u00fa a ako to len vedia!\u201d <\/i>Vladim\u00edr Roy miloval slovensk\u00fa dedinu a jej \u013eud. Vyjadril to e\u0161te na \u0161t\u00fadiach v cudine aj tak\u00fdmto ver\u0161om:<\/p>\n
\u201cJa r\u00e1d m\u00e1m na\u0161ej viesky zbo\u017en\u00fd k\u013eud,<\/i><\/p>\n
ja r\u00e1d prost\u00fd, dobrodu\u0161n\u00fd \u013eud.<\/i><\/p>\n
V t\u00fdch na\u0161ich hor\u00e1ch ded\u00edn le\u017e\u00ed p\u00e1r,<\/i><\/p>\n
mne prichodia s\u0165a nebies zvl\u00e1\u0161tny dar<\/i><\/p>\n
jak v nich by skryt\u00e1 samota,<\/i><\/p>\n
z ktorej sa rod\u00ed neha, kr\u00e1sota\u2026\u201d.<\/i><\/p>\n
A nesk\u00f4r nap\u00edsal aj tak\u00fdto ver\u0161:<\/p>\n
\u201c Nie ar\u00e9na mi vlas\u0165ou<\/i><\/p>\n
kde skv\u00facim pieskom sr\u0161ia <\/i><\/p>\n
koles\u00e1 curicula,<\/i><\/p>\n
le\u017e tichej viesky chy\u017ea,<\/i><\/p>\n
kde teplo zlat\u00fdch du\u0161\u00ed,<\/i><\/p>\n
kde zlato tepl\u00fdch s\u0155dc.\u201d<\/i><\/p>\n
V tichom prostred\u00ed dedinky Bukovec, kam neviedol vtedy \u017eiaden dopravn\u00fd prostriedok a nebolo ani elektriny, mohol sa venova\u0165 liter\u00e1rnej pr\u00e1ci. Mimo b\u00e1sn\u00ed, dr\u00e1m a rom\u00e1nov prelo\u017eil aj libreto prvej slovenskej opery J\u00e1na Levoslava Bellu \u201cKov\u00e1\u010d Wieland\u201d<\/i> a pripavil aj text, nerealizovanej s\u00edce, opery Viliama Figu\u0161a Bystr\u00e9ho \u201cDetva\u201d<\/i>. Viacer\u00ed jeho bl\u00edzki priatelia, hudobn\u00edci ( M. Sch.Trnavsk\u00fd, V.F.Bystr\u00fd, J.Chlup, V. Kopeck\u00fd a in\u00ed) zhudobnili jeho b\u00e1sne – spolu 26. Mal mnoho priate\u013eov nielen medzi umelcami, ale aj politikmi a intelektu\u00e1lmi, ktor\u00ed si ho v\u00e1\u017eili pre jeho v\u0161estrann\u00fa rozh\u013eadenos\u0165, jemn\u00fa, srde\u010dn\u00fa povahu, tolerantnos\u0165 a kultivovanos\u0165. T\u00ed, ktor\u00ed ho poznali vraveli, \u017ee sa u neho vz\u00e1cne sn\u00fabi kr\u00e1sa ducha s kr\u00e1sou telesnou. Ale mali ho radi aj prost\u00ed \u013eudia na dedine. Po skon\u010den\u00ed \u0161t\u00fadi\u00ed teol\u00f3gie p\u00f4sobil ako kapl\u00e1n v Budape\u0161ti, v Lipt.Sv.Mikul\u00e1\u0161i a v Krajnom, odkia\u013e odi\u0161iel na svoju prv\u00fa faru do P\u00fachova. Tu p\u00f4sobil temer 13 rokov. V roku 1925 sa rozhodol venova\u0165 iba literat\u00fare a pres\u0165ahoval sa do Senice. Po dvoch rokoch, v zlo\u017eitej dobe zistil, \u017ee z literat\u00fary a slabo platen\u00fdch prekladov sa rodina u\u017eivi\u0165 ned\u00e1 a preto r\u00e1d prijal pozvanie za far\u00e1ra na Bukovec, kde p\u00f4sobil 7 rokov.<\/p>\n
\u0164a\u017ek\u00e1 choroba ho prin\u00fatila vzda\u0165 sa \u00faradu a musel sa lie\u010di\u0165 v sanat\u00f3riu v Starom Smokovci. Posledn\u00fd raz vyst\u00fapil verejne v roku 1934 na oslav\u00e1ch na Bradle, kde prednesom svojej b\u00e1sne \u201cVzt\u00fd\u010dte z\u00e1stavy<\/i>\u201d dal pokyn ku kladeniu vencov a zap\u00e1leniu tradi\u010dn\u00fdch vatier. Netu\u0161il, \u017ee je u\u017e posledn\u00fd raz na hrobe milovan\u00e9ho priate\u013ea gen.M.R.\u0160tef\u00e1nika. Po n\u00e1vrate z lie\u010denia pracoval horlivo v dom\u00e1com prostred\u00ed a\u017e do posledn\u00e9ho d\u0148a. Pracoval na preklade Nevesty z Lammermooru<\/i> od ob\u013e\u00faben\u00e9ho W.Scotta. Pred Vianocami 1935 vy\u0161iel v\u00fdber z jeho po\u00e9zie v Prahe. S ve\u013ekou rados\u0165ou, tras\u013eavou rukou vpisoval venovanie rodine a bl\u00edzkym priate\u013eom. Po\u010das posledn\u00fdch dvoch t\u00fd\u017ed\u0148ov \u017eivota e\u0161te expresne posielal rozl\u00fa\u010dkov\u00e9 listy rodine a priate\u013eom. Stihol ich nap\u00edsa\u0165 70, akoby chcel vyu\u017ei\u0165 ka\u017ed\u00fa min\u00fatu. Zahrnut\u00fd l\u00e1skavou a obetavou opaterou det\u00ed a man\u017eelky Viery, poch\u00e1dzaj\u00facou tie\u017e z vlastenecko – k\u0148azskej rodiny \u0160vehlovsko-Horv\u00e1tovskej, dokonal ticho svoju zemsk\u00fa p\u00fa\u0165 6. febru\u00e1ra 1936 vo veku nece\u00fdch 51 rokov. Jeho pohreb v Martine bol priam manifesta\u010dn\u00fd. Od r\u00e1na pred domom st\u00e1la st\u00e1la \u010destn\u00e1 stotina vojska, pri truhle sa striedali sokoli, vojaci a k\u0148azi. K\u00e1zal senior P.Boor z Hol\u00ed\u010da (\u017dalm 62,2). Medzi mno\u017estvom kvetov a vencov nech\u00fdbal ani veniec z \u010derven\u00fdch ru\u017e\u00ed od predsedu vl\u00e1dy dr. M.Hod\u017eu s prost\u00fdm n\u00e1pisom: \u201dDrah\u00e9mu priate\u013eovi citu Vladkovi – Mlian\u201d. <\/i>Sm\u00fato\u010dn\u00e9 nekrol\u00f3gy vy\u0161li vo v\u0161etk\u00fdch slovensk\u00fdch i v mnoh\u00fdch \u010desk\u00fdch novin\u00e1ch.<\/p>\n
J\u00e1n Smrek nap\u00edsal: \u201d Vladim\u00edr Roy bol iste medzi s\u00fa\u010dasn\u00fdmi slovensk\u00fdmi b\u00e1snikmi najsvojr\u00e1znej\u0161\u00ed, ale iste aj najtragickej\u0161\u00ed. Bol opravdiv\u00fdm b\u00e1snikom a jemu by sme mohli da\u0165 titul \u201cknie\u017ea b\u00e1snikov\u201d. Nielen pre noblesnos\u0165 jeho tvorby, ale aj pre jeho \u013eudsk\u00fd osud\u2026Po\u00e9zia bola mu ur\u010den\u00e1 osudom ako nevesta n\u00e1dhern\u00e1 i ako koruna t\u0155\u0148ov\u00e1, u\u017e od kol\u00edsky – nekt\u00e1r i blen z\u00e1rove\u0148\u2026Ale o b\u00e1snikovi plat\u00ed to ve\u010dn\u00e9: Non omnis moriar- nezomriem cel\u00fd\u201d. <\/i>Z ver\u0161ov Vladim\u00edra Roya nap\u00edsan\u00fdch kr\u00e1tko pred smr\u0165ou znie n\u00e1m tak\u00fdto odkaz:<\/p>\n
\u201c Raz pr\u00edde \u010das, \u017ee zbelie vlas,<\/p>\n
hoc srdce bude sa br\u00e1ni\u0165<\/i><\/p>\n
odchodu radost\u00ed vzpru\u017eenou t\u00fahou<\/i><\/p>\n
s\u0165a die\u0165a rukami siaha\u0165 za d\u00fahou,<\/i><\/p>\n
\u010do mizne s l\u00fa\u010dami hasn\u00facej \u017eiare\u2026<\/i><\/p>\n
Po hodoch minul\u00fdch, po steskoch kar –<\/i><\/p>\n
\u0161\u0165astie, ak hal\u00ed \u0165a mier du\u0161e – Boh!<\/i><\/p>\n
Ostatn\u00e9 v\u0161etko je l\u00e1skav\u00fd klam,<\/i><\/p>\n
\u010dierny prah ve\u010dnosti v ml\u010dania r\u00fachu<\/i><\/p>\n
prekro\u010di\u0165 mus\u00ed\u0161 – len S\u00c1M.<\/i><\/p>\n
<\/i><\/p>\n
(Zo spomienok dc\u00e9ry Zorky vybral \u013dubom\u00edr Batka st.)<\/i><\/p>\n
<\/i><\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"
Vladim\u00edr Roy – spomienka pri 80.v\u00fdro\u010d\u00ed smrti (17.4.1885 – 6.2.1936) S \u00factou a obdivom sa zastavujeme pri 80. v\u00fdro\u010d\u00ed smrti v\u00fdznamn\u00e9ho slovensk\u00e9ho b\u00e1snika Vladim\u00edra Roya. Bol najmlad\u0161\u00ed z troch vnukov J.M.Hurbana, ktor\u00ed mali meno Vladim\u00edr. Narodil sa v rodine evanjelick\u00e9ho far\u00e1ra a … \u010c\u00edta\u0165 viac<\/a><\/p>\n","protected":false},"author":4,"featured_media":0,"comment_status":"open","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[195,386,14,165],"tags":[],"class_list":["post-30470","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-evanjelicke-slovensko","category-historicke-okienko","category-osobnosti","category-poezia-2"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/30470","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/users\/4"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=30470"}],"version-history":[{"count":2,"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/30470\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":33289,"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/30470\/revisions\/33289"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=30470"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=30470"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=30470"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}