200. v\u00fdro\u010die narodenia Bohuslava Drahot\u00edna \u0160uleka<\/b><\/p>\n\n\n\n
<\/b><\/p>\n\n\n\n
( *22. 4. 1816 Soboti\u0161te\u00a0 –\u00a0 + 30. 11. 1895 Z\u00e1hreb)<\/p>\n\n\n\n
<\/p>\n\n\n\n
Evanjelick\u00e9 fary a k\u0148azsk\u00e9 rodiny dali cirkvi i n\u00e1\u0161mu n\u00e1rodu mnoh\u00e9 v\u00fdznamn\u00e9 osobnosti, ktor\u00e9 sa zap\u00edsali do na\u0161ej hist\u00f3rie zlat\u00fdmi p\u00edsmenami. Mali sme v\u0161ak aj tak\u00e9 osobnosti, ktor\u00e9 s\u00fa v rodnej krajine m\u00e1lo zn\u00e1me, ale s\u00fa zlat\u00fdmi p\u00edsmenami zap\u00edsan\u00e9 v hist\u00f3rii in\u00fdch n\u00e1rodov. Medzi nich patr\u00ed aj soboti\u0161tsk\u00fd rod\u00e1k BOHUSLAV KAROL DRAHOT\u00cdN \u0160ULEK.<\/p>\n\n\n\n
Jeho otec J\u00e1n \u0160ulek bol evanjelick\u00fd far\u00e1r v Soboti\u0161ti. Zn\u00e1my je t\u00fdm, \u017ee bol u\u010dite\u013eom J\u00e1na Koll\u00e1ra v Mo\u0161ovciach. Nesk\u00f4r sa stal far\u00e1rom v Pr\u017eni na Morave, odkia\u013e bol povolan\u00fd do Soboti\u0161\u0165a v roku 1814. Tu p\u00f4sobil ako obetav\u00fd k\u0148az, autor viacer\u00fdch kni\u017eiek s tem\u00e1tikou n\u00e1bo\u017eenskou, ale i hospod\u00e1rskou. Bol to pr\u00e1ve J\u00e1n \u0160ulek, ktor\u00fd pozval do Soboti\u0161\u0165a za u\u010dite\u013ea Samuela Jurkovi\u010da, ktor\u00e9ho vyzbrojil dobr\u00fdmi vedomos\u0165ami o nov\u00fdch sp\u00f4soboch hospod\u00e1renia. S. Jurkovi\u010d sa stal ich praktick\u00fdm realiz\u00e1torom a u\u010dite\u013eom drobn\u00fdch ro\u013en\u00edkov a nesk\u00f4r aj zakladate\u013eom zn\u00e1meho Gazdovsk\u00e9ho gro\u0161ovho spolku v Soboti\u0161ti.<\/p>\n\n\n\n
J\u00e1n \u0160ulek sa o\u017eenil s Ru\u017eenou Veberovou a po jej pred\u010dasnej smrti sa o\u017eenil druh\u00fd kr\u00e1t s M\u00e1riou Neumannovou. V rodine vyrastalo spolu 16 det\u00ed, z ktor\u00fdch dve zomreli v \u00fatlom veku. V\u0161etk\u00fdm sa dostalo vzornej evanjelicko – kres\u0165anskej v\u00fdchovy, vych\u00e1dzaj\u00facej z \u00faprimnej zbo\u017enosti a obetavej slu\u017eby bl\u00ed\u017enym. Viacer\u00ed \u0160ulekovi synovia a dc\u00e9ry s\u00fa toho v\u00fdre\u010dn\u00fdm dokladom. Tak\u00fdmi boli najm\u00e4 \u013dudov\u00edt, Viliam, M\u00e1ria \u013dudov\u00edta i Bohuslav.<\/p>\n\n\n\n
\u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 <\/i>V soboti\u0161tskej evanjelickej \u0161kole dostal z\u00e1kladn\u00e9 vzdelanie. V rokoch 1828 – 1837 \u0161tudoval na evanjelickom l\u00fdceu v Bratislave, kde z\u00edskal v\u00fdborn\u00e9 filozofick\u00e9, teologick\u00e9 a pr\u00edrodovedn\u00e9 vzdelanie. Kr\u00e1tky \u010das zastupoval chor\u00e9ho otca v \u00farade ako lev\u00edta. Ke\u010f\u017ee nena\u0161iel primeran\u00e9 miesto k slu\u017ebe v domovine, odi\u0161iel v roku 1838 do Chorv\u00e1tska, kde p\u00f4sobil jeho brat Michal ako lek\u00e1r v Slav\u00f3nskom Brode. V tom istom roku odi\u0161iel do Z\u00e1hrebu, kde pracoval ako sadza\u010d a potom ako faktor v tla\u010diarni F. \u017dupana. Tu sa dokonale nau\u010dil srbsko-chorv\u00e1tsky jazyk. To bol z\u00e1klad jeho \u010fal\u0161ej vedeckej, spolo\u010denskej, filozofickej i pr\u00edrodovednej \u010dinnosti. Na evanjelickej fare v Soboti\u0161ti m\u00e1 pam\u00e4tn\u00fa tabu\u013eu s n\u00e1pismi v slovenskom a chorv\u00e1stkom jazyku:<\/p>\n\n\n\n
<\/i><\/p>\n\n\n\n
Tu sa narodil 22. apr\u00edla 1816 <\/i><\/p>\n\n\n\n
<\/i>Dr. Bohuslav \u0160ulek <\/i><\/b><\/p>\n\n\n\n
\u010dlen juhoslovanskej Akad\u00e9mie vied a umenia.<\/i><\/p>\n\n\n\n
Svoj \u017eivot zasv\u00e4til pr\u00e1ci<\/i><\/p>\n\n\n\n
za bratsk\u00fd chorv\u00e1tsky n\u00e1rod<\/i><\/p>\n\n\n\n
ako jeho budite\u013e, redaktor, spisovate\u013e a vedec<\/i><\/p>\n\n\n\n
Umrel v Z\u00e1hrebe 30.novembra 1895 <\/i><\/p>\n\n\n\n
_._<\/i><\/p>\n\n\n\n
Sinu brtskog slova\u010dkog naroda i velikom<\/i><\/p>\n\n\n\n
hrvatskom preporoditelju, knji\u017eevniku, <\/i><\/p>\n\n\n\n
lexikonografu, prirodoslovci te svom<\/i><\/p>\n\n\n\n
zaslu\u017enom \u010dlanu podi\u017eu ovu plo\u010du<\/i><\/p>\n\n\n\n
Jugoslovenska akademia znamosti i umjetnosti<\/i><\/p>\n\n\n\n
Matica hrvatska <\/i><\/p>\n\n\n\n
Ocenenie ve\u013ekosti ducha, pracovitosti a z\u00e1ujmu o budite\u013esk\u00e9 a kult\u00farne povznesenie chorv\u00e1tskeho n\u00e1roda najlep\u0161ie vyjadruj\u00fa t\u00ed, ktor\u00ed ho osobne poznali, alebo ktor\u00ed nadviazali a nadv\u00e4zuj\u00fa na jeho odkaz a slu\u017ebu. V\u0161imnime si vyjadrenia aspo\u0148 niektor\u00fdch osobnost\u00ed zo \u0161irokej palety chorv\u00e1tskej kult\u00farnej, spisovate\u013eskej, vedeckej a novin\u00e1rskej obce. Autor prv\u00e9ho etymologick\u00e9ho slovn\u00edka <\/i>Petar Skok (1953, s.432) <\/i>porovn\u00e1va B. \u0160uleka s V. Karad\u017ei\u010dom a ozna\u010duje ho za \u201ejazykov\u00e9ho g\u00e9nia, ktor\u00fd sa na jazykovom poli m\u00f4\u017ee porovn\u00e1va\u0165 s Vukom Karad\u017ei\u010dom\u201d.<\/i><\/p>\n\n\n\n
K\u00fdm e\u0161te v r. 1839 p\u00edsal B. \u0160ulek prv\u00fd list Ljudevitovi Gajovi po nemecky, rovnako ako prv\u00e9 \u010dl\u00e1nky v \u010dasopise Croatia,<\/i> od roku 1841 u\u017e p\u00ed\u0161e po chorv\u00e1tsky tak dokonale, \u017ee jeho spolupracovn\u00edk a priate\u013e J. Torbar nap\u00edsal, \u017ee \u201em\u00f4\u017ee Chorv\u00e1tom sl\u00fa\u017ei\u0165 ako pr\u00edklad, ako sa po chorv\u00e1tsky p\u00ed\u0161e\u201d<\/i>. Nesk\u00f4r v nekrol\u00f3gu J. Torbar <\/i>nap\u00edsal aj tak\u00e9to slov\u00e1: \u201ePredt\u00fdm sa v liter\u00e1rnych aktivit\u00e1ch dom\u00e1cich spisovate\u013eov objavoval vplyv latiny a nem\u010diny, v \u0160ulekovom p\u00edsan\u00ed sa v\u0161ak zrkadlil duch chorv\u00e1tskeho jazyka, chorv\u00e1tskeho myslenia, vyjadrovan\u00fd \u010dist\u00fdmi chorv\u00e1tskymi v\u00fdrazmi. Aj formou aj obsahom vyst\u00fapil \u0160ulek na \u00farove\u0148 \u010distej pravidelnej chorv\u00e1tskej \u0161tylistiky. Nesko\u0161ie sme dostali dobr\u00fdch, a\u017e ve\u013emi dobr\u00fdch \u0161tylistov, ale aj oni vy\u0161li predov\u0161etk\u00fdm zo \u0160ulekovej \u0161koly\u201d.<\/i> Aj spisovate\u013e, esejista a lexikonograf Tomisav Ladan oce\u0148uje B. \u0160uleka ako \u201eChorv\u00e1tskeho Vuka, najv\u00fdznamnej\u0161ieho chorv\u00e1tskeho lexikonografa\u201d. <\/i>Ke\u010f v roku 1952 vy\u0161iel zborn\u00edk \u0160ulekov\u00fdch vybran\u00fdch \u010dl\u00e1nkov, v predhovore R. Meixner a I. Esich dospievaj\u00fa k z\u00e1veru, \u017ee B. \u0160ulek bol \u201epolyhystor, ak\u00fd bol Chorv\u00e1tom potrebn\u00fd v dobe n\u00e1rodn\u00e9ho prebudenia a vedeck\u00e9ho vzostupu. Tak\u00fdm bol pochorv\u00e1\u010dten\u00fd Slov\u00e1k Bohuslav \u0160ulek so svojou inteligenciou, vzdelanos\u0165ou, obetavos\u0165ou a pr\u00e1vom sa stal i budite\u013e a vedeck\u00fd tvorca\u201d.<\/i><\/p>\n\n\n\n
\u00a0 \u00a0 \u00a0 <\/i>B. \u0160ulek za pr\u00e1cu o Ruderovi Bo\u0161kovi\u010dov\u00ed v roku 1867 z\u00edskal doktor\u00e1t Rostockej univerzity. Bol \u010dlenom chorv\u00e1tskej Akad\u00e9mie vied a umen\u00ed od jej zalo\u017eenia. Z filologickej \u010dinnosti, popri \u0161t\u00fadich z oblasti gramatiky, pravopisu a polemik\u00e1ch je najv\u00fdznamnej\u0161ia lexikonografick\u00e1 pr\u00e1ca, dvojdielny: Deutsch – kroatisches W\u00f6rterbuch (Njema\u010dko -hrvatski rje\u010dnik) a dvojdielny Hrvatsko – njema\u010dko – talijanski rje\u010dnik znanstvenoga nazivlja<\/i>. (Z\u00e1hreb 1874-1875). Botanick\u00fa terminol\u00f3giu spracoval v slovn\u00edku: Jugoslovenski imenik bilja. <\/i>Nejde o \u017eiadnu lacn\u00fa chv\u00e1lu, ale o odborn\u00fd posudok Pera Budmaniho, ktor\u00fd o t\u00fdchto dielach nap\u00edsal: \u201eToto dielo je \u0161ikovne, m\u00fadre a jadrne prepracovan\u00e9, \u017ee m\u00f4\u017eeme by\u0165 pln\u00fdm pr\u00e1vom hrd\u00ed, \u017ee sa tak\u00fdm nie\u010d\u00edm m\u00f4\u017eu pochv\u00e1li\u0165 len najhlavnej\u0161ie jazyky v Eur\u00f3pe\u201d.\u00a0<\/i><\/p>\n\n\n\n
<\/i><\/p>\n\n\n\n
\u00a0\u00a0 \u00a0<\/i> Zauj\u00edmav\u00fdm faktom je, \u017ee nejde len o \u0160ulekove vysok\u00e9 hodnotenie odborn\u00edkov zo star\u0161\u00edch gener\u00e1ci\u00ed, ale jeho dielo je dodnes \u017eiv\u00e9 a aktu\u00e1lne pre Chorv\u00e1tsky n\u00e1rod. Vedeck\u00fd pracovn\u00edk, esejista a prekladate\u013e Ante Stama\u010d o \u0160ulekovom slovn\u00edku vyzn\u00e1va: \u201e\u0160ulekov Nemecko- chorv\u00e1tsky slovn\u00edk prin\u00e1\u0161a obrovsk\u00fd osoh pre kreativitu v spisovate\u013eskej pr\u00e1ci. A to obojstranne, ako v p\u00edsan\u00ed po\u00e9zie, tak i pri prekladan\u00ed z nem\u010diny do chorv\u00e1t\u0161tiny. \u0160ulekova tvorba je ve\u013emi bl\u00edzka s\u00fa\u010dasnej b\u00e1snickej tvorbe. – \u0160ulekov slovn\u00edk je vhodn\u00fd pre prekladanie b\u00e1sn\u00ed, predov\u0161etk\u00fdm kv\u00f4li ladnosti novovytvoren\u00fdch a odborn\u00fdch pojmov so slovn\u00fdm z\u00e1kladom, z\u00e1rove\u0148 s neoby\u010dajne obohaten\u00fdm z\u00e1kladom pre r\u00fdmovanie. T\u00fdm je zjednodu\u0161en\u00e9 prekladanie predov\u0161etk\u00fdm r\u00fdmom viazan\u00fdch ver\u0161ov\u201d.<\/i><\/p>\n\n\n\n
\u00a0\u00a0 \u00a0<\/i> Z pera B. \u0160uleka poch\u00e1dza mno\u017estvo \u010dl\u00e1nkov roztr\u00fasen\u00fdch vo v\u00fdznamn\u00fdch chorv\u00e1tskych \u010dasopisoch ako boli Danica Il\u00edrska, Branislav, Narodne novine, Jugoslovenske novine, Slavenski jug, Gospodarski list, Pozor a \u010fal\u0161ie, z ktor\u00fdch viacer\u00e9 aj redigoval. Emil Hor\u00e1k o \u0160ulekovm obsiahlom a mnohostrannom diele v\u00fdsti\u017ene nap\u00edsal: \u201eAk budeme chcie\u0165 \u201ezmera\u0165\u201d h\u013abku a dosah jeho v\u00fdznamu pre Chorv\u00e1tov, ale nielen pre Chorv\u00e1tov, bude sa musie\u0165 sta\u0165 predmetom osobitn\u00e9ho v\u00fdskumu historika, filozofa, liter\u00e1rneho vedca a jazykovedca osobitne, alebo predmetom ich kolekt\u00edvneho v\u00fdskumu. Pred odborn\u00edkmi st\u00e1le stoj\u00ed ot\u00e1zka upresni\u0165 met\u00f3du \u0160ulekovej lexikonografickej pr\u00e1ce, ktor\u00e1 je dodnes aktu\u00e1lna.<\/i>\u201c<\/p>\n\n\n\n
Tu nazna\u010dme iba to\u013eko, \u017ee pri tvorbe slovn\u00edkov pou\u017e\u00edval tri zdroje: \u013eudov\u00fa re\u010d, slovansk\u00e9 spisovn\u00e9 jazyky a tvorbu nov\u00fdch slov, tzv. neologizmov. Iste n\u00e1s v tejto s\u00favislosti zauj\u00edma, \u010di v s\u00favislosti s druh\u00fdm \u017eriedlom – s preberan\u00edm slov zo slovansk\u00fdch jazykov – preberal aj slov\u00e1 zo sloven\u010diny. E. Hor\u00e1k presved\u010divo dokazuje, \u017ee \u201epopri asi 400 \u010dechizmoch (bohemizmoch, v slovn\u00edkoch ozna\u010den\u00fdch zna\u010dkou \u201e\u010d\u201d pou\u017eil pribli\u017ene rovnak\u00fd po\u010det slovakizmov, ktor\u00e9 tak\u00fdmto sp\u00f4sobom neozna\u010dil\u201d<\/i>. Po\u010d\u00ednal si teda ako skuto\u010dn\u00fd \u201ekov\u00e1\u010d re\u010di\u201d <\/i>chorv\u00e1tskeho (il\u00fdrskeho) jazyka.<\/p>\n\n\n\n
<\/p>\n\n\n\n
V tomto s\u00favise spome\u0148me vz\u0165ah B. \u0160uleka k \u0161t\u00farovsk\u00e9mu hnutiu a k spisovnej sloven\u010dine.<\/b> Mnoh\u00e9 napoved\u00e1 skuto\u010dnos\u0165, \u017ee B. \u0160ulek neprispel do Koll\u00e1rovho spisu Hlasov\u00e9 o pot\u0159ebe jednoty spisovn\u00e9ho jazyka pro \u010cechy, Moravany a Slov\u00e1ky (1846). <\/i>Naopak, v tomto \u010dase v Danici (1845, s.111) p\u00ed\u0161e: \u201e\u010co sa n\u00e1s t\u00fdka, nazd\u00e1vame sa, \u017ee Slov\u00e1ci urobili spr\u00e1vne, ke\u010f sa odtrhli od \u010cechov a pustili sa svojou cestou, lebo ich cie\u013eom nem\u00f4\u017ee by\u0165 gramatika, ale osveta a vzdelanie n\u00e1roda, a toto iste dosiahnu \u013eah\u0161ie, ke\u010f<\/i> bud\u00fa u\u010di\u0165 \u013eud jeho vlastn\u00fdm jazykom ne\u017e ak\u00fdmko\u013evek in\u00fdm, pre\u0148 menej zrozumite\u013en\u00fdm\u201d. <\/i>O vz\u0165ahu \u010desk\u00e9ho, slovensk\u00e9ho a il\u00fdrskeho jazyka p\u00ed\u0161e: \u201eSlovensk\u00fd jazyk je jednoduch\u0161\u00ed, m\u00e4k\u0161\u00ed, pln\u0161\u00ed, \u013eubozvu\u010dnej\u0161\u00ed, duchu slovansk\u00e9ho jazyka v\u00f4bec bli\u017e\u0161\u00ed ako \u010desk\u00fd.<\/i>\u201d Opakovane vyz\u00fdva Chorv\u00e1tov, aby si \u201epredplatili \u0160t\u00farove N\u00e1rodnie novini, lebo \u013eahko im bud\u00fa rozumie\u0165, ke\u010f\u017ee je slovensk\u00fd jazyk s il\u00fdrskym ve\u013emi podobn\u00fd\u201d.<\/i><\/p>\n\n\n\n
<\/i><\/p>\n\n\n\n
\u00a0\u00a0 \u00a0 Ak\u00fd bol vz\u0165ah B. \u0160uleka a \u013d. \u0160t\u00fara?<\/i> Sved\u010d\u00ed o tom \u010fal\u0161\u00ed cit\u00e1t z tohoto \u010dl\u00e1nku. \u201eSpr\u00e1vne sa teda d\u00edvame na tieto noviny ako na zvestovate\u013ea n\u00e1rodn\u00e9ho \u017eivota Slov\u00e1kov, t\u00fdm viac, ak si uvedom\u00edme, \u017ee ich bude redigova\u0165 p.\u0160t\u00far, ktor\u00e9ho hor\u00face a neochvejn\u00e9 vlastenectvo, hlbok\u00e1 u\u010denos\u0165, \u00faprimn\u00e1 slobodomyse\u013enos\u0165 a rozv\u00e1\u017ene postupovanie s\u00fa v\u0161eobecne zn\u00e1me\u201d. <\/i>Z t\u00fdchto dokladov vysvit\u00e1, \u017ee B. \u0160ulek, spolu\u017eiak \u013d. \u0160t\u00fara \u017ei\u010dil slovensk\u00e9mu n\u00e1rodn\u00e9mu \u017eivotu a priv\u00edtal uz\u00e1konenie spisovnej sloven\u010diny. Preto ke\u010f v mene \u013d. Gaja p\u00ed\u0161e \u0161t\u00farovskej levo\u010dskej ml\u00e1de\u017ei, ako pr\u00edklad vz\u00e1jomnosti z chorv\u00e1tskej strany uv\u00e1dza: \u201eAk\u00e1 rados\u0165 tu vl\u00e1dla pri spr\u00e1ve, \u017ee n\u00e1\u0161 \u013dudov\u00edt dostal predsa povolenie vyd\u00e1va\u0165 slovensk\u00e9 noviny: mnoh\u00ed kanonici, gr\u00f3fi, bar\u00f3ni, napijali zdravicu Orlu Tatranskomu\u201d.<\/i> Na konci listu sa podpisuje: \u201eV\u00e1\u0161 vern\u00fd brat Drahot\u00edn Bohuslav \u0160ulek, Slov\u00e1k Nitriansky, poriadate\u013e Danice Ilirskej\u201d (\u0160ulek, 1844)<\/i><\/p>\n\n\n\n
\u00a0\u00a0 \u00a0 \u00a0 <\/i>Ako na vern\u00e9ho brata a Slov\u00e1ka m\u00f4\u017eeme aj my dnes na neho spom\u00edna\u0165 a za neho P\u00e1nu Bohu \u010fakova\u0165. Pri d\u00e1vnej\u0161ej n\u00e1v\u0161teve Chorv\u00e1tskeho pobre\u017eia sme sa zozn\u00e1mili s dvomi mlad\u00fdmi chorv\u00e1tskymi r\u00e1dov\u00fdmi sestri\u010dkami. Ke\u010f zistili, \u017ee sme Slov\u00e1ci, hne\u010f sa p\u00fdtali na to, \u010di pozn\u00e1me osobnos\u0165 Bogoslava \u0160uleka. O to v\u00e4\u010d\u0161ie bolo potom ich prekvapenie, ke\u010f sa dozvedeli, \u017ee b\u00fdvame v Soboti\u0161ti na mieste, kde sa Chorv\u00e1tmi dodnes milovan\u00fd Bogoslav narodil. \u00dactu k nemu mo\u017eno smelo prirovna\u0165 k \u00facte n\u00e1s Slov\u00e1kov k \u013dudov\u00edtovi \u0160t\u00farovi. Pri jeho pam\u00e4tnej tabuli v Soboti\u0161ti sa pravidelne, ka\u017ed\u00fd rok zastavuje aj ve\u013evyslanec Chorv\u00e1tskej republiky, aby pod tabu\u013eu polo\u017eil veniec v\u010faky.<\/p>\n\n\n\n
<\/p>\n\n\n\n
B. \u0160uleka si v\u00e1\u017eil aj \u013d. \u0160t\u00far, ktor\u00fd v r. 1840 p\u00ed\u0161e \u013d. Gajovi: \u201eV tla\u010diarni \u017dupanovej je jeden z na\u0161ich piln\u00fdch, horliv\u00fdch bratov Drahot\u00edn \u0160ulek. Obraciam Va\u0161u pozornos\u0165 na neho. Ak ho e\u0161te nepozn\u00e1te. Je jeden z najpilnej\u0161\u00edch a najstato\u010dnej\u0161\u00edch na\u0161ich ml\u00e1dencov. Pozdravte ho odo m\u0148a najl\u00e1skavej\u0161ie\u201d<\/i>. V roku 1845 sa obracia priamo k Drahot\u00ednovi priate\u013esky takto: \u201eAch, kedy\u017ee sa ja s Vami budem m\u00f4c\u0165 vyzhov\u00e1ra\u0165: ach, mal by som s Vami mnoho, mnoho! – \u010ci nepr\u00eddete u\u017e nikdy k n\u00e1m?\u201d\u00a0<\/i>Bohuslav D. \u0160ulek u\u017e domov nepri\u0161iel. Svoje hrivny v\u0161ak nezakopal, ale posl\u00fa\u017eil nimi bohato bratsk\u00e9mu n\u00e1rodu. Zomrel a je pochovan\u00fd v Z\u00e1hrebe. K v\u010fa\u010dn\u00fdm spomienkam Chorv\u00e1tskeho n\u00e1roda sa prip\u00e1jaj\u00fa aj na\u0161e.<\/p>\n\n\n\n
Mgr. \u013dubom\u00edr Batka st.<\/p>\n\n\n\n
Pramene:<\/p>\n\n\n\n
2. Arch\u00edv CZ Soboti\u0161te<\/p>\n\n\n\n
3. Emil Hor\u00e1k: Bohuslav \u0160ulek ako v\u00fdznamn\u00fd vedeck\u00fd a kult\u00farny pracovn\u00edk v Chorv\u00e1tsku, Slovensk\u00e1 re\u010d, Ro\u010dn\u00edk 61 -1966, \u010c\u00edslo 4<\/p>\n\n\n\n
4. http:\/\/ev.wikipedia.org\/<\/a> viki\/Bogoslav \u0160ulek<\/p>\n\n\n\n 5. www.obecsobotiste.sk<\/a>; T\u00e1to web.str\u00e1nka nespr\u00e1vne uv\u00e1dza rok narodenia:1815 (1816). Chybne uv\u00e1dza aj darcu pam\u00e4tnej tabule na evanjelickej fare: \u201emesto Z\u00e1hreb\u201d- v skuto\u010dnosti: JAZU a Matica Chrvatska. Tie\u017e po\u010det s\u00farodencov 17, spr\u00e1vne 16. Nespr\u00e1vny rok narodenia a po\u010det s\u00farodencov preber\u00e1 aj www.pam.epocha.sk<\/p>\n\n\n\n <\/p>\n\n\n\n <\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":" 200. v\u00fdro\u010die narodenia Bohuslava Drahot\u00edna \u0160uleka ( *22. 4. 1816 Soboti\u0161te\u00a0 –\u00a0 + 30. 11. 1895 Z\u00e1hreb) Evanjelick\u00e9 fary a k\u0148azsk\u00e9 rodiny dali cirkvi i n\u00e1\u0161mu n\u00e1rodu mnoh\u00e9 v\u00fdznamn\u00e9 osobnosti, ktor\u00e9 sa zap\u00edsali do na\u0161ej hist\u00f3rie zlat\u00fdmi p\u00edsmenami. Mali sme v\u0161ak aj tak\u00e9 osobnosti, … \u010c\u00edta\u0165 viac<\/a><\/p>\n","protected":false},"author":4,"featured_media":0,"comment_status":"open","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[14],"tags":[],"class_list":["post-30472","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-osobnosti"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/30472","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/users\/4"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=30472"}],"version-history":[{"count":2,"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/30472\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":38523,"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/30472\/revisions\/38523"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=30472"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=30472"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=30472"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}