<\/p>\n
Po zaviatych stop\u00e1ch A.August\u00edna<\/b><\/p>\n
Pri ceste do zahrani\u010dnej destin\u00e1cie sa v\u017edy te\u0161\u00edm aj na samotn\u00fa cestu lietadlom a cestu autobusom z letiska, alebo na nejak\u00fd fakultat\u00edvny v\u00fdlet. Spoza okna autobusu mo\u017eno vidie\u0165 nielen zauj\u00edmav\u00fa pr\u00edrodu a in\u00e9 pozoruhodn\u00e9 veci a m\u00f4\u017eeme sledova\u0165 aj ka\u017edodenn\u00fd \u017eivot \u013eud\u00ed v inej krajine a kult\u00fare. Tak to bolo aj v Tunisku.\u00a0<\/b><\/p>\n
Ka\u017edodenn\u00fd \u017eivot<\/p>\n
Na fakultat\u00edvnom v\u00fdlete do hlavn\u00e9ho mesta Tunis bola cesta v klimatizovanom autobuse pr\u00edjemn\u00e1. Dia\u013enica viedla polop\u00fa\u0161\u0165ou a protismern\u00e9 pr\u00fady odde\u013eovali nepretr\u017eit\u00e9 rady rozkvitnut\u00fdch oleandrov. Pri jednoduch\u00fdch obydliach pastierov sa motali okolo cesty aj ovce a sliepky. Kl\u00e1dol som si ot\u00e1zku, \u010do tam vlastne tie ovce konzumuj\u00fa, ke\u010f\u017ee medzi kame\u0148mi nebolo vidie\u0165 \u017eiadnu veget\u00e1ciu. Na odpo\u010d\u00edvadle som to i\u0161iel zisti\u0165. Zbl\u00edzka som medzi skalami uvidel riedke trsy suchej tr\u00e1vy. Hne\u010f som si spomenul na na\u0161e probl\u00e9my na Slovensku, kde bujn\u00fa tr\u00e1vu nesta\u010d\u00edme kosi\u0165 a \u010dasto je iba za\u0165a\u017euj\u00facim odpadom.<\/p>\n
V meste\u010dk\u00e1ch sa na uliciach pomedzi aut\u00e1 prepletaj\u00fa aj osle nalo\u017een\u00e9 tovarom a o nie\u010do menej ta\u0161kami ove\u0161an\u00e9 \u017eeny. Mu\u017ei zjavne nemali na be\u017en\u00fa pr\u00e1cu \u010das, preto\u017ee v hojnom po\u010dte vysed\u00e1vali pred \u010dajov\u0148ami a kaviarni\u010dkami, alebo len tak na chodn\u00edkoch, pri vodn\u00fdch fajk\u00e1ch, kr\u00e1tiac si \u010das hran\u00edm domina, alebo kociek. Ak pracovali, tak najm\u00e4 v obchodoch. \u00daroda ol\u00edv bola v tom roku slab\u0161ia a sez\u00f3nna pr\u00e1ca pri ich zbere vy\u017eadovala menej pracovn\u00edkov. Bolo v\u0161ak zjavn\u00e9, \u017ee sa to o p\u00e1r rokov zmen\u00ed. K ofici\u00e1lnej politike \u0161t\u00e1tu patrila toti\u017e snaha vysadi\u0165 rozsiahle plant\u00e1\u017ee ol\u00edv, aby sa Tunisko \u010doskoro mohlo sta\u0165 vo svete jednotkou v produkcii olivov\u00e9ho oleja. Poh\u013ead na mlad\u00e9 olivov\u00e9 plant\u00e1\u017ee bol ve\u013emi pekn\u00fd a n\u00e1dejn\u00fd.<\/p>\n
T\u00fato cestu sme s man\u017eelkou absolvovali p\u00e1r rokov pred \u201carabskou jarou<\/i>\u201d a preto bol v krajine relat\u00edvny pokoj. Iste aj preto, \u017ee v krajine p\u00f4sobila v\u0161adepr\u00edtomn\u00e1 pol\u00edcia. Bola rozdelen\u00e1 do piatich zlo\u017eiek. Ka\u017ed\u00e1 zlo\u017eka pol\u00edcie mala svoje vlastn\u00e9 uniformy, na ktor\u00e9 boli v\u0161etci ve\u013emi hrd\u00ed. Jedna \u010das\u0165 pol\u00edcie str\u00e1\u017eila hranicu s Al\u017e\u00edrskom, z ktor\u00e9ho prenikali do Tuniska \u013eudia s t\u00fa\u017ebou n\u00e1js\u0165 si pr\u00e1cu. Pr\u00e1ca v pon\u00edman\u00ed niektor\u00fdch \u013eud\u00ed v\u0161ak spo\u010d\u00edvala aj v r\u00f4znych druhoch neleg\u00e1lnej \u010dinnosti. V pa\u0161ovan\u00ed tovaru a drog, ktor\u00fdch kone\u010dn\u00ed odberatelia s\u00fa v Eur\u00f3pe. Mlad\u00ed Eur\u00f3pania tak \u017eivia tis\u00edce ro\u013en\u00edkov i pa\u0161er\u00e1kov.<\/p>\n
<\/p>\n
\u00a0 Zaviate stopy cirkevn\u00fdch otcov v Kart\u00e1gu<\/strong><\/p>\n V hlavnom meste Tunis a v starom Kart\u00e1gu n\u00e1s sprev\u00e1dzala u\u017e spom\u00ednan\u00e1 Slovenka vydat\u00e1 za moslima. O hist\u00f3rii kres\u0165anskej cirkvi v severnej Afrike toho ve\u013ea nevedala. Nie\u010do predsa len napovedali kres\u0165ansk\u00e9 artefakty v m\u00fazeu, ktor\u00e9 som u\u017e tie\u017e spom\u00ednal. Inak s\u00fa v hlavnom meste Tunise stopy po kres\u0165anskej \u00e9re Kart\u00e1ga celkom zaviate. Presnej\u0161ie, boli zni\u010den\u00e9 Vandalmi a potom v 7. storo\u010d\u00ed najm\u00e4 Arabmi. V Kart\u00e1gu sa ocit\u00e1me na miestach, kde za r\u00edmskeho cis\u00e1ra Septima Severa (193 – 211) za\u010dal latinsk\u00fd jazyk vytl\u00e1\u010da\u0165 gr\u00e9\u010dtinu z R\u00edma a It\u00e1lie. Najv\u00e4\u010d\u0161iu z\u00e1sluhu na vytvoren\u00ed latinsk\u00e9ho cirkevn\u00e9ho jazyka a starokres\u0165anskej literat\u00fary mali pr\u00e1ve Afri\u010dania. Najstar\u0161\u00ed zn\u00e1my kres\u0165ansk\u00fd spis ktor\u00fd tu vznikol v r.180 je Pasiso martyrum Scilitanorum.<\/i> Lyonsk\u00e1 cirkev v \u0148om upovedomuje\u00a0 malo\u00e1zijsk\u00e9 cirkvi o poprave 48 kres\u0165anov v 17.roku panovania Marka Aur\u00e9lia – v roku 177\/78. Koncom 2. storo\u010dia jestvoval u\u017e aj latinsk\u00fd preklad Biblie Vetus Latina.<\/p>\n Okolo roku 160 sa v Kart\u00e1gu narodil pohansk\u00e9mu stotn\u00edkovi syn Quintus Septimus Flores Tertulianus.<\/i> N\u00e1m je zn\u00e1my ako cirkevn\u00fd otec Tertuli\u00e1n.<\/b> \u0160tudoval pr\u00e1vo a r\u00e9toriku v R\u00edme. Okolo roku 195 sa vr\u00e1til do svojho rodiska ako kres\u0165an. Tu sa venoval najm\u00e4 liter\u00e1rnej \u010dinnosti. Tertuli\u00e1n bol origin\u00e1lny a ve\u013emi plodn\u00fd spisovate\u013e, ale z jeho mnoh\u00fdch spisov sa zachovalo len 31. Bol jedn\u00fdm z tvorcov latin\u010diny. Ako apolog\u00e9t cirkvi br\u00e1nil ju nie z poz\u00edcie filozofa, ale pr\u00e1vnika. Vysoko oce\u0148oval mart\u00fdrov cirkvi. Zn\u00e1my je v\u00fdrokom: \u201cKrv mnoh\u00fdch mu\u010den\u00edkov, ktor\u00ed zomreli pre n\u00e1s, stala sa semenom kres\u0165anov\u201d.<\/i> V roku 207 sa v\u0161ak stal \u010dlenom pr\u00edsnej sekty monofyzitov. O cirkvi u\u010dil, \u017ee je iba spolo\u010denstvom sv\u00e4t\u00fdch, bezhrie\u0161nych. Zast\u00e1val stanovisko jednorazov\u00e9ho pok\u00e1nia, druh\u00e9 man\u017eelstvo pova\u017eoval za nemravn\u00e9 a z toho ist\u00e9ho d\u00f4vodu odsudzoval aj pohansk\u00e9 divadeln\u00e9 hry. Tvrdil, \u017ee krst udelen\u00fd heretikmi je neplatn\u00fd. (Ak by to tak bolo, bol by v o\u010diach RKC neplatn\u00fd aj krst na\u0161ej cirkvi). Tertuli\u00e1n sa presl\u00e1vil najm\u00e4 zd\u00f4vodnen\u00edm cirkevn\u00e9ho u\u010denia o Sv\u00e4tej Trojici.<\/p>\n In\u00fd v\u00fdznamn\u00fd cirkevn\u00fd otec v Kart\u00e1gu bol Cypri\u00e1n<\/b> (+258). Tie\u017e sa narodil v pohanskej rodine a bol r\u00e9torom. Krst prijal okolo roku 246 a u\u017e o dva roky ho v rodisku zvolili za biskupa. Za\u017eil prenasledovanie kres\u0165anov za cis\u00e1ra D\u00e9cia. Ke\u010f\u017ee sa zdr\u00e1hal prija\u0165 do cirkvi mnoh\u00fdch odpadl\u00edkov od viery bez n\u00e1le\u017eit\u00e9ho pok\u00e1nia (naz\u00fdvali ich lapsi) do\u0161lo v cirkvi aj k nap\u00e4tiam a rozkolom. Zachovalo sa od neho spolu 81 listov a spisov. V jednom z nich brojil proti zlozvyku niektor\u00fdch cirkv\u00ed, ktor\u00e9 pou\u017e\u00edvali pri Ve\u010deri P\u00e1novej vodu namiesto v\u00edna. V z\u00e1padnej cirkvi bol po August\u00ednovi a Gregorovi pova\u017eovan\u00fd za najv\u00e4\u010d\u0161iu teologick\u00fa autoritu.<\/p>\n Najv\u00fdznamnej\u0161\u00edm cirkevn\u00fdm Otcom v Kar\u00e1gu a vynikaj\u00facou osobnos\u0165ou nielen cirkevn\u00fdch, ale aj celosvetov\u00fdch dej\u00edn bol Aurelius Augustinus,<\/b> zn\u00e1my ako sv. August\u00edn.( * 354 v Tagaste,\u00a0 + 430 v Hippo) Svoj pohnut\u00fd \u017eivot a svoje obr\u00e1tenie z pohanstva ku kres\u0165anstvu op\u00edsal v diele Vyznania (Confessiones).<\/i> Tento p\u00f4sobiv\u00fd spis o jeho ceste k viere je dnes dostupn\u00fd aj u n\u00e1s a oplat\u00ed sa ho pre\u010d\u00edta\u0165.<\/p>\n <\/p>\n Kart\u00e1ginsk\u00e9 boje cirkvi, ktor\u00e9 trvaj\u00fa dodnes<\/strong><\/p>\n August\u00edn ako biskup <\/b>a\u017e do konca \u017eivota neohrozene bojoval proti trom her\u00e9zam.<\/b> Do roku 400 proti manichejizmu,<\/b> potom proti donatizmu.<\/b> Tento boj vyvrcholil v r. 411 pr\u00e1ve na synode v Kart\u00e1gu. I\u0161lo o vz\u0165ah k t\u00fdm, ktor\u00ed sa pohor\u0161ovali a odde\u013eovali sa od hrie\u0161nych k\u0148azov a kres\u0165anov. August\u00edn pripom\u00ednal: \u201cKristus je ten, ktor\u00fd krst\u00ed \u201c(Christus est, qui baptizat)<\/i>. S\u00fa\u010dasne bol proti trestu smrti, ktor\u00fd chcel pou\u017ei\u0165 cis\u00e1r Honorius (395-423) proti heretikom. \u017dia\u013e, toto August\u00ednovo stanovisko sa v stredoveku obch\u00e1dzalo a doplatil na to aj majster J\u00e1n Hus.<\/p>\n Naj\u0165a\u017e\u0161\u00ed z\u00e1pas zv\u00e1dzal A.August\u00edn proti mn\u00edchovi Pelagiovi<\/b> a jeho u\u010deniu, ktor\u00e9 sa pod\u013ea neho naz\u00fdva pelagianizmus <\/b>a nov\u0161ia, \u010diasto\u010dne zmiernen\u00e1 verzia semipelagianizmus. <\/b>August\u00edn biblick\u00fdmi d\u00f4vodmi prekonal Pelagiovu racionalistick\u00fa n\u00e1uku o spasen\u00ed \u010dloveka na z\u00e1klade jeho skutkov. Pelagi\u00e1ni popieraj\u00fa aj dedi\u010dn\u00fd hriech. August\u00edn si d\u00f4razom na d\u00f4le\u017eitos\u0165 Bo\u017eej milosti vysl\u00fa\u017eil \u010destn\u00fd titul \u201cdoctor gratiae\u201d – \u201cdoktor milosti\u201d<\/i>. Nap\u00edsal 232 kn\u00edh a zachovovalo sa aj 27O jeho listov. Dr.Martin Luther, ako \u010dlen r\u00e1du august\u00ednskych mn\u00edchov v Erfurte bol dobr\u00fdm \u017eiakom August\u00edna a preto sp\u00e1su d\u00f4sledne ch\u00e1pal ako dar Bo\u017eej milosti. Nesk\u00f4r Augsbursk\u00e9 vierovyznanie formulovalo evanjelick\u00e9 u\u010denie o ospravedlnen\u00ed hrie\u0161neho \u010dloveka jedine \/sola\/ z Bo\u017eej milosti, Kristov\u00fdmi z\u00e1sluhami prijat\u00fdmi vierou.<\/p>\n S trpkos\u0165ou som si uvedomil, \u017ee tento z\u00e1pas sa s\u00edce na synod\u00e1ch v Kart\u00e1gu v roku 416 a v roku 418<\/b> skon\u010dili v\u00ed\u0165aztvom August\u00ednovho biblick\u00e9ho stanoviska a Pelagiov blud bol cirkvou ods\u00faden\u00fd a zavrhnut\u00fd. Napriek tomu pre\u017eil a\u017e dodnes nielen v RKC, ale \u010dasto \u0161arapat\u00ed aj v na\u0161ej cirkvi a sp\u00f4sobuje ne\u017eiad\u00face nap\u00e4tia a nejednotu.<\/p>\n Je vecou ka\u017ed\u00e9ho evanjelika a.v., aby po\u010d\u00faval k\u00e1ze\u0148 a spr\u00e1vne rozsudzoval, \u010di zves\u0165 o sp\u00e1se neznie aj v na\u0161ej cirkvi len ako \u201cnov\u00e9 mn\u00ed\u0161stvo\u201d<\/i>, ale skuto\u010dne ako dar Bo\u017e\u00ed, za ktor\u00fd m\u00e1me neprestajne Bohu dobrore\u010di\u0165 a \u017ei\u0165 ako Bo\u017eie deti.<\/p>\n <\/p>\n \u00a0N\u00e1bo\u017eensk\u00e1 sloboda v Tunisku<\/strong><\/p>\n Druhou my\u0161lienkou, ktorou som sa v Tunise, na zaviatych stop\u00e1ch kres\u0165anskej cirkvi v duchu zaoberal, bol s\u00fa\u010dasn\u00fd stav kres\u0165anov, ktor\u00ed tu spolu so \u017didmi na ostrove Djerba tvoria necel\u00e9 1 % obyvate\u013estva. Moje sklamanie vy\u00fastilo do ot\u00e1zky o slobode vierovyznania v tejto krajine. Pani sprievodky\u0148a n\u00e1m preto uk\u00e1zala cez oko autobusu aj jedin\u00fd kres\u0165ansk\u00fd kostol <\/b>v hlavnom meste patriaci katol\u00edckej cirkvi. Vystupova\u0165 z autobusu nemalo zmysel, lebo kostol je po cel\u00fd rok zatvoren\u00fd. \u201cA to sa v \u0148om v\u00f4bec nekonaj\u00fa bohoslu\u017eby ?\u201d <\/i>– polo\u017eil som zvedav\u00fa ot\u00e1zku. Odpovedala: \u201cAle \u00e1no, konaj\u00fa ! Ale iba raz v roku, na Vianoce\u201d<\/i>. Potom tich\u0161\u00edm hlasom dodala: \u201dVlastne bohoslu\u017eby nie, ale povolen\u00fd je viano\u010dn\u00fd koncert\u201d. <\/i>Tomu sa povie n\u00e1bo\u017eensk\u00e1 sloboda na islamsk\u00fd sp\u00f4sob.<\/p>\n Dohodnut\u00e9 stretnutie s jej man\u017eelom sa uskuto\u010dnilo v piatok, ktor\u00fd je sviato\u010dn\u00fdm d\u0148om islamu. Prekvapilo ma, \u017ee v Tunisku bol v piatok be\u017en\u00fd pracovn\u00fd de\u0148. Aj deti a \u0161tudenti mali v \u0161kol\u00e1ch vyu\u010dovanie. Za\u010dal som teda ot\u00e1zkou, pre\u010do je to tak? Ot\u00e1zka n\u00e1\u0161ho priate\u013ea mierne rozladila. Vysvetlil mi, \u017ee z d\u00f4vodov ekonomick\u00fdch v\u00e4zieb na Eur\u00f3pu prelo\u017eil \u0161t\u00e1t sviato\u010dn\u00fd de\u0148 na nede\u013eu. Ale ve\u010der, \u010di v me\u0161ite, alebo doma, ka\u017ed\u00fd veriaci kon\u00e1 predp\u00edsan\u00e9 modlitby. Potom uk\u00e1zal na svoju bradu a vysvetlil mi, \u017ee nosenie brady, ako Mohamedov pr\u00edkaz, je znakom pravovern\u00fdch, ktor\u00ed ch\u00e1pu svoju vieru v\u00e1\u017ene a konaj\u00fa islamsk\u00fa misiu v rodine, ale aj smerom k neveriacim. \u201cAha, tomu rozumiem, povedal, tak\u00fdto pr\u00edkaz, u\u010di\u0165 deti a in\u00fdch viere je zn\u00e1my aj n\u00e1m kres\u0165anom a bol dokonca vysloven\u00fd u\u017e v SZ\u201d. (5 M 6, 4 – 13) <\/i>Nu\u017e, toto som poveda\u0165 nemal. Pri zmienke o \u00falohe kres\u0165anov, ale najm\u00e4 \u017didov ma m\u00f4j u\u010dite\u013e priam prepichol o\u010dami. Bol som r\u00e1d, \u017ee len o\u010dami. \u010eal\u0161\u00ed rozhovor a cel\u00e9 stretnutie bolo nediplomaticky ukon\u010den\u00e9.<\/p>\n \u013dubom\u00edr Batka st.<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":" Po zaviatych stop\u00e1ch A.August\u00edna Pri ceste do zahrani\u010dnej destin\u00e1cie sa v\u017edy te\u0161\u00edm aj na samotn\u00fa cestu lietadlom a cestu autobusom z letiska, alebo na nejak\u00fd fakultat\u00edvny v\u00fdlet. Spoza okna autobusu mo\u017eno vidie\u0165 nielen zauj\u00edmav\u00fa pr\u00edrodu a in\u00e9 pozoruhodn\u00e9 veci a m\u00f4\u017eeme sledova\u0165 aj ka\u017edodenn\u00fd \u017eivot \u013eud\u00ed v inej krajine a kult\u00fare. Tak to bolo … \u010c\u00edta\u0165 viac<\/a><\/p>\n","protected":false},"author":4,"featured_media":0,"comment_status":"open","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[1],"tags":[],"class_list":["post-30692","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-adventna-modlitba"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/30692","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/users\/4"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=30692"}],"version-history":[{"count":0,"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/30692\/revisions"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=30692"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=30692"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=30692"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}