Cestou – necestou<\/p>\n
Kostoly vo Washingtone<\/b><\/p>\n
Washington ma prekvapil ve\u013emi pr\u00edjemne. Svojou atmosf\u00e9rou, \u010distotou a v\u0161ade pr\u00edtomn\u00fdmi veveri\u010dkami. Nie je nabubrel\u00fd, hoci m\u00e1 svoj Capitol (parlament) a Biely dom, kde sme sa nesk\u00f4r, samozrejme, tie\u017e i\u0161li pozrie\u0165. Pr\u00e1ve tam \u010dakali nejak\u00fa v\u00fdznamn\u00fa deleg\u00e1ciu, ale netvrd\u00edm, \u017ee sme to boli my.<\/p>\n
Obyvatelia a \u013eudia pracuj\u00faci v bl\u00edzkosti Bieleho domu si u\u017e zvykli, \u017ee z \u010dasu na \u010das pred s\u00eddlom prezidenta zastavia policajti prem\u00e1vku na pri\u013eahl\u00fdch uliciach. Pripraven\u00ed zasiahn\u00fa\u0165 s\u00fa aj policajti na motork\u00e1ch, ale aj policajti v kr\u00e1tkych nohaviciach a v tenisk\u00e1ch. To preto, ak by museli pri z\u00e1sahu vybehn\u00fa\u0165 na tr\u00e1vniky v okol\u00ed. U\u017e na poh\u013ead bolo jasn\u00e9, \u017ee t\u00edto mlad\u00ed mu\u017ei tmavej pleti behaj\u00fa 100 m v rozmedz\u00ed 10 – 10, 5 sek. Dali sa v\u0161ak pokojne fotografova\u0165 a zdalo sa, sa ich na\u0161a pozornos\u0165 te\u0161\u00ed.<\/p>\n
Washington m\u00e1 najm\u00e4 v centre mesta ve\u013ea honosn\u00fdch budov, povedal by som, v klasicistickom \u0161t\u00fdle. Ani jedna v\u0161ak nesmie by\u0165 vy\u0161\u0161ia ako je samotn\u00fd Capitol. V mnohom oh\u013eade kop\u00edruj\u00fa star\u00e9 r\u00edmske vzory. Asi preto, \u017ee Amerika je v podstane mlad\u00e1 krajina. V budov\u00e1ch na hlavnej triede je ve\u013ea r\u00f4znych m\u00faze\u00ed a gal\u00e9ri\u00ed. Vstup do v\u0161etk\u00fdch je zadarmo, na rozdiel od na\u0161ich dom\u00e1cich, v ktor\u00fdch sa vstupn\u00e9 plat\u00ed. Povinn\u00fd je iba vstup cez skener a zrakov\u00e1 kontrola d\u00e1mskych kabeliek.<\/p>\n
Medzi najhonosne\u0161ie a najkraj\u0161ie vyzdoben\u00e9 budovy vo Washingtone patr\u00ed Jeffersonova kni\u017enica pri Capitole. N\u00e1jdeme v nej prvotla\u010d Guttenbergovej biblie, podobne aj anglick\u00e9ho prekladu a mnoho in\u00fdch v\u00fdznamn\u00fdch pamiatok. Bohat\u00fdmi zbierkami sa p\u00fd\u0161i N\u00e1rodn\u00e1 gal\u00e9ria, kde nech\u00fdbaj\u00fa majstri \u0161tetca a pl\u00e1tna zo v\u0161ek\u00fdch obdob\u00ed a \u0161t\u00e1tov Eur\u00f3py a Ameriky. O\u010darili ma najm\u00e4 obrazy franc\u00fazkych impresionistov. Nepohrdli sme ani m\u00fazeom Indi\u00e1nov a \u010fal\u0161\u00edmi. \u010ealej od centra je aj m\u00fazeum Holokaustu, kde nech\u00fdbaj\u00fa fotografie aj z obdobia Slovensk\u00e9ho\u00a0 \u0161t\u00e1tu. Ke\u010f\u017ee do m\u00fazea Holokaustu robia z\u00e1jazdy z mnoh\u00fdch z\u00e1kladn\u00fdch a stredn\u00fdch \u0161k\u00f4l, bolo nutn\u00e9 dlho \u010daka\u0165 v dlhom rade. Ke\u010f sme kone\u010dne pri\u0161li k turniketu, str\u00e1\u017eca mi vysvetlil, \u017ee s nedopitou plastikovou f\u013ea\u0161kou vody dnu vst\u00fapi\u0165 nem\u00f4\u017eem, ale mus\u00edm ju vynies\u0165 a\u017e do ko\u0161a na ulicu. Pretl\u00e1\u010dal som sa davom \u0161tudentov von a o\u010dami som h\u013eadal nejak\u00fd odpadkov\u00fd ko\u0161 pred m\u00fazeom. \u017diaden tam nebol. Dalo sa domyslie\u0165 pre\u010do. Vy\u0161iel som na ulicu, zahol za roh a odhodil som do ko\u0161a f\u013ea\u0161u s vodou. Ke\u010f som sa oto\u010dil, str\u00e1\u017eca st\u00e1l za ohradou a so \u0161irok\u00fdm \u00fasmevom mi d\u00e1val najavo, \u017ee je spokojn\u00fd. Na\u0161\u0165astie, uvo\u013enil mi cestu sp\u00e4\u0165 a nemusel som op\u00e4\u0165 \u010daka\u0165 v dlhom z\u00e1stupe. Tak sa \u010dlovek z na\u0161ich kon\u010d\u00edn pomaly u\u010d\u00ed, \u017ee demokracie je vlastne poriadok a re\u0161pektovanie pravidiel. Hm, kto by si to len pomyslel\u2026<\/p>\n
Z\u00e1\u013euba Ameri\u010danov stava\u0165 dokonal\u00e9 budovy a dobr\u00e9 cesty \u010dloveka priam fascinuje. Majitelia na\u0161ich stavebn\u00fdch firiem, ktor\u00e9 dost\u00e1vaj\u00fa \u0161t\u00e1tne z\u00e1kazky na stavbu budov, ciest, alebo dia\u013enic by mali \u00eds\u0165 najsk\u00f4r povinne do Ameriky na exkurziu. Ale nie na n\u00e1klady \u0161t\u00e1tu, \u010di\u017ee n\u00e1klady n\u00e1s ob\u010danov, ale za vlastn\u00e9. Svojho \u010dasu s\u00edce n\u00e1\u0161 \u0161t\u00e1t poslal do Washingtonu na st\u00e1\u017e ur\u010dit\u00fdch \u013eud\u00ed, ve\u013emi m\u00fadrych a najm\u00e4 schopn\u00fdch. Medzi nimi boli, mysl\u00edm, Bystrozrak\u00fd, Dlh\u00fd a \u0160irok\u00fd. Zd\u00e1 sa, \u017ee Dlh\u00fd a Bystrozrak\u00fd ostali v Amerike a vr\u00e1til sa iba \u0160irok\u00fd. M\u00e1 s\u00edce stavebn\u00fa firmu, ale kto vie, \u010do tam vlastne robil. \u0160t\u00e1tne peniaze vie m\u00ed\u0148a\u0165 ute\u0161ene, ale \u017eivnostn\u00edkom a mal\u00fdm firm\u00e1m zo \u0161t\u00e1tnych dot\u00e1ci\u00ed nezaplatil. Cesty stavia ako arabsk\u00ed \u0161ejkovia, odnikia\u013e – nikam. Mosty ni\u010d nesp\u00e1jaj\u00fa, tunely sa tuneluj\u00fa a dia\u013enice funguj\u00fa naj\u010dastej\u0161ie len v jednom smere a profile. A to v\u0161etko za kapitalistic\u00e9 ceny. Zvl\u00e1\u0161tne. Asi n\u00e1m ch\u00fdba skener a kontrola.<\/p>\n
Gotika vo Washingtone<\/p>\n
Gotick\u00fd chr\u00e1m vo Washingtone som skuto\u010dne ne\u010dakal. \u010cist\u00e1 a kr\u00e1sna gotika! Je to mo\u017en\u00e9?\u00a0 Ako som u\u017e povedal, americk\u00fd stavb\u00e1ri s\u00fa jednotky. Ak treba, postavia mrakodrap aj v Dubai, alebo na mesiaci. Pre n\u00e1s je nepochopite\u013en\u00e9, \u017ee rozpo\u010det a term\u00edn dokon\u010denia z\u00e1sadne dodr\u017eia. Presn\u00fd opak na\u0161ich, ktor\u00ed ani term\u00edn, ani rozpo\u010det z\u00e1sadne nedodr\u017eia. Gotick\u00e1 N\u00e1rodn\u00e1 katedr\u00e1la patr\u00ed anglik\u00e1nskej cirkvi a je skuto\u010dne na nerozoznanie od origin\u00e1lnych ranostredovek\u00fdch stavieb v Eur\u00f3pe, hoci bola dokon\u010den\u00e1 a\u017e v roku 1991. Stavali ju sto rokov zo zbierok veriacich, \u010do je v\u0161ak podstatne krat\u0161ie ako trvala napr\u00edklad stavba Notre – Dame v Par\u00ed\u017ei. Tento d\u00f3m sa staval v rokoch 1163 – 1343, teda temer 200 rokov. D\u00f3m v Kol\u00edne nad R\u00fdnom sa staval v rokoch 1560-1880, teda vy\u0161e 300 rokov a Sv\u00e4tov\u00edtska katedr\u00e1la v Prahe od roku 1392 do roku 1929, skoro 600 rokov!\u00a0 Za to vraj m\u00f4\u017eu husiti, ktor\u00ed v podstate m\u00f4\u017eu \u00fadajne za v\u0161etko zl\u00e9 v \u010cech\u00e1ch. \u00a0 \u00a0 \u00a0 Washingtonsk\u00e1 katedr\u00e1la je \u0161iesty najv\u00e4\u010d\u0161\u00ed kres\u0165ansk\u00fd chr\u00e1m na svete. Navy\u0161e, je postaven\u00e1 tak, aby funk\u010dne sl\u00fa\u017eila\u00a0 modern\u00fdm sp\u00f4sobom pr\u00e1ce cirkvi. M\u00e1 n\u00e1dhern\u00e9 vitr\u00e1\u017eov\u00e9 okn\u00e1. Je pozoruhodn\u00e9, \u017ee ich robil jeden majster, ktor\u00fd prv\u00e9 okno zhotovil ako 16 ro\u010dn\u00fd a pr\u00e1cu dokon\u010dil ako 84 ro\u010dn\u00fd. Najkraj\u0161ia je rozeta nad hlavn\u00fdm vchodom, kde s\u00fa skl\u00ed\u010dka zabr\u00fasen\u00e9 ako drahokami a tak cez ne svietiace slnko vytv\u00e1ra na st\u013apoch farebn\u00e9 obrazce. Pekn\u00e1 pr\u00e1ca – pekn\u00fd \u017eivot. Pr\u00edjemn\u00e1 sprievodky\u0148a, star\u0161ia pani, n\u00e1s upozornila na r\u00f4zne detaily, ktor\u00e9 by si inak n\u00e1v\u0161tevn\u00edk nev\u0161imol. Na jednej lavici je rezb\u00e1rsky stv\u00e1rnen\u00fd boj dobra so zlom, ako lev bojuj\u00faci s hadom. Ke\u010f sme sa prizreli zbl\u00edzka, bolo vidie\u0165 hlavu hada, stv\u00e1rnen\u00fa ako hlavu A. Hitlera s f\u00fazikmi. Vskutku pekn\u00e1 symbolika, ktor\u00e1 dokazuje, \u017ee t\u00e1to gotick\u00e1 stavba je z novoveku.\u00a0Na inej lavici bol stv\u00e1rnen\u00fd vlk, ktor\u00fd sa odieva do ko\u017ee bar\u00e1nka. Biblick\u00e9 prirovnanie, ktor\u00e9 je v ka\u017edom \u010dase mrazivo aktu\u00e1lne.\u00a0 Katedr\u00e1la m\u00e1 viacero kaplniek, jedna z nich je ur\u010den\u00e1 pre deti pred\u0161kolsk\u00e9ho veku. M\u00e1 aj osobitn\u00fa stoli\u010dku pre prezidenta a tak nie div, \u017ee katedr\u00e1lu nav\u0161t\u00edvil aj B. Obama. Katedr\u00e1la je \u00edsce gotickou stavbou, ale m\u00e1 aj modern\u00e9 stavebn\u00e9 prvky. Vzduchotechniku, \u00farady vo ve\u017eiach, v\u00fd\u0165ahy a podzemn\u00e9 gar\u00e1\u017ee.<\/p>\n
Na slu\u017eb\u00e1ch Bo\u017e\u00edch<\/p>\n
Ne\u010faleko za Capitolom je evanjelicko – luter\u00e1nsky kostol. Ve\u013emi som sa te\u0161il na nede\u013en\u00e9 slu\u017eby Bo\u017eie a bol som ich n\u00e1v\u0161tevou pr\u00edjemne pote\u0161en\u00fd. Pekn\u00fd, modern\u00fd kostol, slu\u0161n\u00e1 n\u00e1v\u0161teva, pozorn\u00ed a usmievav\u00ed \u013eudia. Zaujal ma hl\u00fa\u010dok det\u00ed, ktor\u00e9 sedeli v predn\u00fdch laviciach. Bohoslu\u017eby boli spojen\u00e9 s Ve\u010derou P\u00e1novou. Mali poriadok podobn\u00fd n\u00e1\u0161mu. Vybavovali ich dvaja far\u00e1ri, star\u0161\u00ed far\u00e1r a mlad\u00fd kapl\u00e1n. Po \u00favodnej piesni a liturgii star\u0161\u00ed z nich predst\u00fapil pred deti a za\u010dal s nimi rozhovor. Myslel som si, \u017ee sa bude asi kona\u0165 sk\u00fa\u0161ka katechum\u00e9nov, mo\u017eno aj konfirm\u00e1cia. Ni\u010d z toho. Brat far\u00e1r jednoducho povedal de\u0165om osobitn\u00fd v\u00fdklad Bo\u017eieho slova. Dospel\u00ed pozorne a bez nervozity sledovali. \u00c1no, boli to detsk\u00e9 slu\u017eby Bo\u017eie s osloven\u00edm det\u00ed v spolo\u010dnom zhrma\u017eden\u00ed! \u017diadne \u201ddeti cho\u010fte na besiedku, alebo cho\u010fte sa hra\u0165, \u010di po\u010fte s nami\u201d, k\u00fdm rodi\u010dia a star\u00ed rodi\u010dia bud\u00fa robi\u0165 nie\u010do, \u010do je de\u0165om mo\u017eno nezrozumite\u013en\u00e9. Jednoducho, bola tu pekn\u00e1 a n\u00e1zorn\u00e1 ilustr\u00e1cia toho, \u010do Je\u017ei\u0161 povedal a o\u010dak\u00e1val od u\u010den\u00edkov a rodi\u010dov, ke\u010f povedal: \u201cDovo\u013ete dietkam prich\u00e1dza\u0165 ku mne a nebr\u00e1\u0148te im, lebo tak\u00fdch je kr\u00e1\u013eovtvo nebesk\u00e9\u201d (Mk 10)\u00a0<\/i><\/p>\n
N\u00e1bo\u017eenstvo sa v Amerike v \u0161kol\u00e1ch nevyu\u010duje a tak sa cirkev sna\u017e\u00ed \u010das P\u00e1nom dan\u00fd vyu\u017ei\u0165 rozumne a zodpovedne. Pravda, far\u00e1r sa mus\u00ed pripravi\u0165 na dve k\u00e1zne, ve\u010f pr\u00edhovor de\u0165om pozorne sleduj\u00fa aj ich rodi\u010dia. Ku v\u0161etk\u00e9mu znel organ s profesion\u00e1lne pod\u00e1van\u00fdmi skladbami. Spieval aj spevokol, ktor\u00fd interpretoval skladby na vysokej \u00farovni. Pr\u00e1ve sa chystal na koncertn\u00e9 turn\u00e9 do Nemecka a tak spev\u00e1ci dostali osobitn\u00e9 po\u017eehnanie. Pri v\u00fdchode, pri pod\u00e1van\u00ed r\u00fak, bolo pote\u0161ite\u013en\u00fdm zistenie, \u017ee sme na t\u00fdchto slu\u017eb\u00e1ch Bo\u017e\u00edch boli aj tri star\u0161ie far\u00e1rske luter\u00e1nske man\u017eelsk\u00e9 p\u00e1ry. Je skvel\u00e9 n\u00e1js\u0165 spriaznen\u00e9 du\u0161e aj v \u010falekom svete.<\/p>\n
Sob\u00e1\u0161 po americky<\/p>\n
Hlavn\u00fd cie\u013e na\u0161ej cesty nebola turistika, ale pr\u00edtomnos\u0165 na sob\u00e1\u0161i. Jednalo sa o sob\u00e1\u0161 ob\u010diansky (civiln\u00fd), ktor\u00fd vykon\u00e1vala pani not\u00e1rka. Jej najv\u00e4\u0161ou staros\u0165ou bolo, kde ten sob\u00e1\u0161 vykona\u0165. Vzh\u013eadom na kr\u00e1sne po\u010dasie rozhodla, \u017ee ho urob\u00ed v pri\u013eahlom par\u010d\u00edku s od\u00f4vodnen\u00edm, \u017ee tam sa daj\u00fa urobi\u0165 pekn\u00e9 fotografie. S pr\u00edhovorom a cerem\u00f3niu bola hotov\u00e1 raz – dva. Od svedkov sa nevy\u017eadovali \u017eiadne podpisy. Prekvapen\u00edm pre n\u00e1s bola inform\u00e1cia pre novoman\u017eelov, \u017ee v pr\u00edpade, ak si man\u017eelsvo rozmyslia, sta\u010d\u00ed ak jej to do dvoch mesiacov ozn\u00e1mia p\u00edsomne. Nu\u017e niet nad pragmatizmus. Viete si predstavi\u0165, ak\u00fa dilemu by mal n\u00e1\u0161 far\u00e1r, ak by na druh\u00fd de\u0148 po sob\u00e1\u0161i dostal \u017eiados\u0165, aby zru\u0161il man\u017eelstvo, o ktorom de\u0148 predt\u00fdm vyhl\u00e1sil: \u201d\u010co Boh spojil, \u010dlovek nerozlu\u010duj\u201d ?\u00a0<\/i><\/p>\n
\u00a0\u00a0 \u00a0 <\/i>Z\u00e1verom s<\/i>pomeniem v\u0161ak e\u0161te jedno prekvapenie z tohoto sob\u00e1\u0161a. Aj ke\u010f sa jednalo o ob\u010diansky sob\u00e1\u0161, bol na \u0148om pr\u00edtomn\u00fd aj kardin\u00e1l! Znie to mo\u017eno neuverite\u013ene, ale na tomto sob\u00e1\u0161i bol Kardin\u00e1l skuto\u010dne pr\u00edtomn\u00fd. Kardin\u00e1lov imid\u017e je zn\u00e1my a dobre rozpoznate\u013en\u00fd – je v\u017edy v \u010dervenom a nech\u00fdba mu ani typick\u00e1 pokr\u00fdvka hlavy. Keby len to, ale tento Kardin\u00e1l tam bol aj so svojou dru\u017ekou! Poviet si: no, pekn\u00fd vt\u00e1\u010dik! Naviac, obaja spolu n\u00e1m aj zaspievali a ni\u010d n\u00e1s to nest\u00e1lo. Celkom bl\u00edzko tam mali toti\u017e svoje s\u00eddlo, lep\u0161ie povedan\u00e9: svoje hniezdo\u010dko l\u00e1sky. Vtedy som pochopil, pre\u010do spisovate\u013eka Colin Cullougov\u00e1 svoj zn\u00e1my rom\u00e1n, ktor\u00fd bol aj sfilmovan\u00fd, nazvala: Vt\u00e1ky v t\u0155n\u00ed – The Thory Birds.<\/i> \u00c1no, Cardin\u00e1l, latinsky Cardinalis cardinalis, je be\u017ene zn\u00e1my a roz\u0161\u00edren\u00fd vt\u00e1k v t\u00fdchto kon\u010din\u00e1ch. Na Slovensku m\u00e1 tento spevavec svoju pr\u00edbuzn\u00fa, ktor\u00e1 sa vol\u00e1: \u010cervienka oby\u010dajn\u00e1, alebo sl\u00e1vik \u010dervienka. Aj to je milen\u00fd vt\u00e1\u010dik, ktor\u00e9ho v zime r\u00e1d vid\u00edm v krm\u00edtku, aj ke\u010f jej meno neznie tak honosne.<\/p>\n
( Pokra\u010dovanie)<\/p>\n
\u013dubom\u00edr Batka st.<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"
Cestou – necestou Kostoly vo Washingtone Washington ma prekvapil ve\u013emi pr\u00edjemne. Svojou atmosf\u00e9rou, \u010distotou a v\u0161ade pr\u00edtomn\u00fdmi veveri\u010dkami. Nie je nabubrel\u00fd, hoci m\u00e1 svoj Capitol (parlament) a Biely dom, kde sme sa nesk\u00f4r, samozrejme, tie\u017e i\u0161li pozrie\u0165. Pr\u00e1ve tam \u010dakali nejak\u00fa v\u00fdznamn\u00fa deleg\u00e1ciu, ale netvrd\u00edm, \u017ee sme to boli my. Obyvatelia a \u013eudia pracuj\u00faci v … \u010c\u00edta\u0165 viac<\/a><\/p>\n","protected":false},"author":4,"featured_media":0,"comment_status":"open","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[157],"tags":[],"class_list":["post-31425","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-cestou-necestou"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/31425","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/users\/4"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=31425"}],"version-history":[{"count":1,"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/31425\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":31426,"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/31425\/revisions\/31426"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=31425"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=31425"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=31425"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}