{"id":31497,"date":"2017-09-30T17:59:06","date_gmt":"2017-09-30T15:59:06","guid":{"rendered":"http:\/\/e-anjelik.sk\/?p=31497"},"modified":"2017-11-03T15:55:09","modified_gmt":"2017-11-03T14:55:09","slug":"co-pisali-noviny-pred-100-rokmi-2","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/2017\/09\/30\/co-pisali-noviny-pred-100-rokmi-2\/","title":{"rendered":"\u010co p\u00edsali noviny pred 100 rokmi (2)"},"content":{"rendered":"

\u010casopis N\u00e1rodnie noviny<\/a>, \u010d\u00edslo 56, ro\u010dn\u00edk XLVIII, z d\u0148a 15.m\u00e1ja 1917<\/p>\n

(dokon\u010denie.)<\/p>\n

Reformn\u00e9 hnutie bolo hnut\u00edm epoch\u00e1lnym, v svojich n\u00e1sledkoch, uveden\u00edm materinsk\u00e9ho jazyka, i na politick\u00e9 n\u00e1h\u013eady vlivn\u00fdm, ale \u017ee predsa \u010disto n\u00e1bo\u017eensko – cirkevn\u00fdm, <\/em>to nikto taji\u0165 nem\u00f4\u017ee. Ka\u017ed\u00fd sa m\u00fdli, kto v reform\u00e1cii vid\u00ed nejak\u00e9 pokrok\u00e1rstvo na poli n\u00e1bo\u017eenskom, alebo — \u010do ja viem — povedzme neobmedzen\u00fa vo\u013enos\u0165 oh\u013eadom prijatia, alebo neprijatia ist\u00fdchsi z\u00e1kladn\u00fdch dogmat kres\u0165anstva, s ktor\u00fdmi ono \u017eije alebo pad\u00e1. Ani z\u010faleka! Reform\u00e1cia ani t\u00fdm, \u017ee ona bola n\u00e1hodou v Nemecku spolu i kriesite\u013ekou n\u00e1rodn\u00e9ho povedomia, obnovite\u013ekou spisovnej re\u010di nemeckej, neopr\u00e1v\u0148uje nikoho k nat\u00edskaniu jednore\u010dovosti ani k \u0161\u00edreniu \u0161t\u00e1tnej re\u010di ako takej, ktor\u00e1 by mala by\u0165 nevyhnutne i v chr\u00e1moch pri bohoslu\u017eb\u00e1ch u\u017e\u00edvan\u00e1 a do obradov cirkevn\u00fdch vov\u00e1dzan\u00e1. Lebo heslom reform\u00e1cie neni a nebolo nikdy: v Nemecku len nemecky, v Uhorsku len ma\u010farsky, ale ka\u017ed\u00e9mu v\u0161ade vo svojom materinskom jazyku! <\/em>–Ve\u013emi d\u00f4kladnou odpove\u010fou na Okolics\u00e1nyiho obe\u017en\u00edk je \u00favaha dr. \u013d. \u017d. Szeber\u00e9nyiho \u201eProtestantizmus a nacionalizmus“ ktor\u00e1 vy\u0161la i v Cirkevn\u00fdch Listoch, z ktorej v\u0161ak v\u00fd\u0165ahy i tu pod\u00e1vame: Nov\u0161ia m\u00f3da je — hovor\u00ed — \u017eia\u013ebohu, e\u0161te i v protestantskej teologii, predstavova\u0165 Luthera, ako apo\u0161tola nemectva na z\u00e1klade nacionalistickej fr\u00e1zy: \u00bbprav\u00e9 luther\u00e1nstvo je prav\u00e9 nemectvo\u00ab. Ale to je sfal\u0161ovan\u00edm historie a skuto\u010dnosti, ke\u010f tohoto n\u00e1bo\u017eensk\u00e9ho ve\u013educha chc\u00fa vyhl\u00e1si\u0165 za n\u00e1rodn\u00e9ho hrdinu. Nacionalista vid\u00ed cenu a hodnotu len vo vlastnom n\u00e1rode; in\u00e9 n\u00e1rody len nato\u013eko zasl\u00fa\u017eia u neho pozornosti, nako\u013eko sl\u00fa\u017ea tejto jednej hodnote, in\u00e1\u010d treba ich zadl\u00e1vi\u0165. Nacionalista h\u013ead\u00ed na svet len okom ni\u010d ne\u0161etriaceho n\u00e1rodn\u00e9ho sebectva, preto charakterizuje ho bezmiern\u00e9 zbo\u017e\u0148ovanie svojho n\u00e1roda a nen\u00e1vis\u0165, hlbok\u00e1 a neskrotite\u013en\u00e9, naproti in\u00fdm, menovite tomuto sebectvu protivn\u00fdm kme\u0148om.<\/p>\n

Lutherovi \u010falek\u00fd bol tak\u00fdto egoizmus. Vedel sa povznies\u0165 e\u0161te i nad nacionalizmus svojej doby, ve\u010f v lipskej di\u0161pute zaujal sa otvorene Husa, jemu dal za pravdu a t\u00fdm pri\u0161iel do nebezpe\u010dn\u00e9ho vtedy ch\u00fdru, \u017ee je priate\u013eom \u010cechov.<\/p>\n

Luther bol ve\u013educh, gen\u00edj n\u00e1bo\u017eensk\u00fd a ako tak\u00fd st\u00e1l nad nacionalizmom. Nemeck\u00fd n\u00e1rod m\u00f4\u017ee by\u0165 hrd\u00fd na svojho ve\u013ek\u00e9ho syna, ve\u010f vyvinut\u00edm nemeckej re\u010di posl\u00fa\u017eil iste i svojmu n\u00e1rodu; no nie to bolo cie\u013eom a povolan\u00edm jeho, ale obnovenie cel\u00e9ho kres\u0165anstva. Ak by bol st\u00e1l pod vlivom nacion\u00e1lneho ide\u00e1lu, nikdy by sa nebol stal reform\u00e1torom… Luther nebol apo\u0161tolom nacionalizmu… modern\u00fd nacionalizmus je nie plodom protestantizmu. Novovek\u00fd individualizmus mal \u00fa\u010dinok na osobnos\u0165 \u013eudov\u00fa a upozornil na \u0148u mysliacich \u013eud\u00ed. I po\u010daly pada\u0165 predsudky o latinskej re\u010di a jazyky dosia\u013e za barbarsk\u00e9 pova\u017eovan\u00e9 vyvinuly sa a stvorily literat\u00fary. Idealizova\u0165 po\u010dal ka\u017ed\u00fd n\u00e1rod svoju re\u010d.<\/p>\n

Gr\u00f3f Gobineau (1816–82) je vlastn\u00fdm zakladate\u013eom modern\u00e9ho nacionalizmu. Tento franc\u00fazsky gr\u00f3f a plnokrvn\u00fd aristokrata postavil v svojej pr\u00e1ci \u00bbNerovnos\u0165 \u013eudsk\u00fdch plemien\u00ab te\u00f3riu, \u017ee s\u00fa toti\u017e \u0161\u013eachetnej\u0161ie a ni\u017e\u0161ie plemen\u00e1. Tak Gobineau na pr. zvelebuje katol\u00edckeho Ferdinanda, \u017ee vyni\u010dil Arabov v \u0160panielsku. Proti teorii Gobineauovej vyst\u00fapil tie\u017e Franc\u00faz Finot, ktor\u00fd vedecky preuk\u00e1zal, \u017ee te\u00f3ria takzvan\u00fdch \u0161\u013eachetnej\u0161\u00edch plemien je fikcia, v\u00fdmysel, — lebo ka\u017ed\u00e9 \u013eudsk\u00e9 plemeno d\u00e1 sa vychova\u0165 a vzdela\u0165; Ani z \u00fatvaru lebky nemo\u017eno s\u00fadi\u0165, lebo n\u00e1hodou lebka Nemcov shoduje sa s lebkou Hottentotov.<\/p>\n

Te\u00f3ria Darwinova o v\u00fdbere plemien znovu podoprela svetov\u00fd n\u00e1zor nacionalizmu; lebo d\u013ea nej silnej\u0161ie plemen\u00e1 s\u00fa schopn\u00e9 \u017eivota, a ka\u017ed\u00fd nacionalista ver\u00ed, \u017ee jeho plem\u00e4 je to vyvolen\u00e9, maj\u00face v\u00fdlu\u010dn\u00e9 pr\u00e1vo na \u017eitie a bytie.<\/p>\n

Nietzsche vlastne tie\u017e prispel k v\u00fdvinu svetov\u00e9ho n\u00e1zoru modern\u00e9ho nacionalizmu. S\u00e1m Nietzsche odsudzuje nacionalizmus; raz sa vyslovil, \u017ee nehodno je st\u00fdka\u0165 sa s nik\u00fdm, kto ver\u00ed \u017eiv\u00e9mu \u0161vindlu plemenn\u00e9mu. Ale jeho mravn\u00fd ide\u00e1l, ako to v diele \u00bbJenseits des Guten und B\u00f6sen\u00ab rozvinul, je zvelebovanie moci, egoizmu, \u010do v\u00fdte\u010dne pristane mor\u00e1lke nacionalizmu.<\/p>\n

Modern\u00fd nacionalizmus na\u0161iel zat\u00fdm zvl\u00e1\u0161tneho z\u00e1stupcu v Chamberlainovi, ktor\u00fd z Angli\u010dana stal sa Nemcom. D\u013ea neho je len jeden \u017eiv\u00fd jazyk, len jedna re\u010d, a to je nemeck\u00e1, ktor\u00e1 jedin\u00e1 m\u00f4\u017ee by\u0165 re\u010dou kult\u00fary, bez ktorej ka\u017ed\u00fd je len p\u00e1ria, \u00bb\u00fabo\u017eiak\u00ab. A je to zvl\u00e1\u0161tnym pobl\u00faden\u00edm duchovn\u00e9ho \u017eivota, ke\u010f tento \u010dlovek, chcej\u00faci sa prid\u0155\u017ea\u0165 kres\u0165anstva, v jednom svojom spise takto zvol\u00e1: \u00bbIch glaube, wie an Gott, an die heilige deutsche Sprache!\u00ab<\/p>\n

\u010ci modern\u00fd nacionalizmus m\u00f4\u017ee ma\u0165 miesta v kres\u0165anstve? Zbo\u017e\u0148ovanie n\u00e1rodn\u00e9 odporuje kres\u0165ansk\u00e9mu pojmu o Bohu. Ust\u00e1li\u0165 osobitn\u00fa mor\u00e1lka plemenn\u00fa odporuje Kristovmu podobenstvu o milosrdnom samarit\u00e1novi. Pocit n\u00e1rodnej pov\u00fd\u0161enosti odporuje tomu, \u010do Kristus po\u017eaduje od ka\u017ed\u00e9ho a \u010doho minimum je obsa\u017een\u00e9 v tom: \u010doho sebe ne\u017eiada\u0161, ne\u010di\u0148 ani in\u00e9mu. Pocit n\u00e1rodnej pov\u00fd\u0161enosti odporuje kres\u0165ansk\u00e9mu povedomiu hrie\u0161nosti. A ke\u010f nacionalizmus stoj\u00ed v protive so z\u00e1sadami kres\u0165anstva, tedy sa protiv\u00ed i protestantizmu, z\u00e1kladom ktor\u00e9ho, ak si len chce vern\u00fdm osta\u0165, m\u00f4\u017ee by\u0165 len: vyl\u00fa\u010di\u0165 paganizmus a judaizmus z kres\u0165anstva.<\/p>\n

Krista a jedn\u00e9ho z jeho najv\u00e4\u010d\u0161\u00edch apo\u0161tolov, Luthera, nacionalizmus nadarmo sa usiluje sebe prisvoji\u0165; na to cele primeran\u00fa odpove\u010f d\u00e1me v tom: kres\u0165anstvo, ktor\u00e9 zalo\u017eil Kristus, je nie \u017eidovsk\u00fdm n\u00e1bo\u017eenstvom, — protestantizmus, ktor\u00fd povstal hlavne na podnet Lutherov, je nie nemeck\u00fdm n\u00e1bo\u017eenstvom.<\/p>\n

To\u013ekoto dr. \u013d. \u017d. Szeber\u00e9nyi, \u010do hod\u00ed sa mysl\u00edm i za odpove\u010f na Okolics\u00e1nyiho obe\u017en\u00edk v N\u00e1rodn\u00fdch Novin\u00e1ch uverejnen\u00fd. Reform\u00e1cia ov\u0161em dovo\u013euje, ba podmie\u0148uje stato\u010dn\u00e9 n\u00e1rodovectvo: milova\u0165 n\u00e1rod svoj, pracova\u0165 na jeho duchovnom i mravnom vzdelan\u00ed, br\u00e1ni\u0165 jeho pr\u00e1va; ale prehnan\u00fd nacionalizmus, lep\u0161ie re\u010deno n\u00e1rodn\u00fd \u0161ovinizmus, n\u00e1rodn\u00fa nesn\u00e1\u0161anlivos\u0165 zabra\u0148uje, ako nie\u010do nekres\u0165ansk\u00e9ho — netrp\u00ed ich. Ako cele in\u00e1\u010d \u010d\u00edta sa ohlas druh\u00e9ho, tie\u017e ev. in\u0161pektora dr. Milana Ivanku, nezadlho zat\u00fdm v 25. \u010d\u00edsle N\u00e1rodn\u00fdch Nov\u00edn uverejnen\u00fd \u00bbSl\u00e1va \u0161\u013eachetn\u00fdm\u00ab. \u010comu sa te\u0161\u00ed tie\u017e z pr\u00edle\u017eitosti 400-ro\u010dnej pamiatky reform\u00e1cie tento a \u010domu tamten?!    Bukovinsk\u00fd.<\/em><\/p>\n

 <\/p>\n

zdroj: http:\/\/mi.memoria.sk\/index.html#v=zoom&i=13076&p=<\/p>\n

 <\/p>\n

Pokoj V\u00e1m!!<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

\u010casopis N\u00e1rodnie noviny, \u010d\u00edslo 56, ro\u010dn\u00edk XLVIII, z d\u0148a 15.m\u00e1ja 1917 (dokon\u010denie.) Reformn\u00e9 hnutie bolo hnut\u00edm epoch\u00e1lnym, v svojich n\u00e1sledkoch, uveden\u00edm materinsk\u00e9ho jazyka, i na politick\u00e9 n\u00e1h\u013eady vlivn\u00fdm, ale \u017ee predsa \u010disto n\u00e1bo\u017eensko – cirkevn\u00fdm, to nikto taji\u0165 nem\u00f4\u017ee. Ka\u017ed\u00fd sa m\u00fdli, kto v reform\u00e1cii vid\u00ed nejak\u00e9 pokrok\u00e1rstvo na poli n\u00e1bo\u017eenskom, alebo — \u010do ja … \u010c\u00edta\u0165 viac<\/a><\/p>\n","protected":false},"author":3,"featured_media":0,"comment_status":"open","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[1],"tags":[],"class_list":["post-31497","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-adventna-modlitba"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/31497","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/users\/3"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=31497"}],"version-history":[{"count":2,"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/31497\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":31559,"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/31497\/revisions\/31559"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=31497"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=31497"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=31497"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}