Mgr. \u013dubom\u00edr Batka st.<\/p>\n
Abstrakt:
\nPredn\u00e1\u0161ka stru\u010dne informuje o pr\u00edchode a postupe reforma\u010dn\u00fdch sn\u00e1h nielen v cirkevn\u00fdch zboroch dne\u0161n\u00e9ho Myjavsk\u00e9ho senior\u00e1tu, ale aj na \u00fazemiach hradn\u00fdch panstiev, kde sa prv\u00e9 cirkevn\u00e9 zbory nach\u00e1dzali. Predstavuje situ\u00e1ciu na stredovek\u00fdch panstv\u00e1ch, na ktor\u00fdch \u00fazem\u00ed bola reform\u00e1cia prij\u00edman\u00e1 a roz\u0161irovan\u00e1, ale nesk\u00f4r i tvrdo potl\u00e1\u010dan\u00e1. V\u0161\u00edma si aj cirkevno-organiza\u010dn\u00fd r\u00e1mec a jeho v\u00fdvoj v nitrianskom a\u00a0\u0161a\u0161t\u00ednskom archidiakon\u00e1te, v ktor\u00fdch sa \u201estar\u00e9\u201d cirkvi nach\u00e1dzali. Chronologicky predstavuje vznik a z\u00e1nik senior\u00e1tu \u010cachtick\u00e9ho, Bran\u010dsko-plaveck\u00e9ho, Bran\u010dsko-\u010dachtick\u00e9ho, Nitrianskeho a\u00a0napokon Myjavsk\u00e9ho, ktor\u00fd vznikol a\u017e 1. 12. 1952. Venuje sa i dejin\u00e1m niektor\u00fdch cirkevn\u00fdch zborov, ktor\u00e9 v protireform\u00e1cii zanikli, ale aj t\u00fdm, ktor\u00e9 po Toleran\u010dnom patente vznikli v Nitrianskom senior\u00e1te. Predstavuje obetav\u00fd z\u00e1pas evanjelick\u00fdch zborov o pre\u017eitie pred patentom, \u00fadel niektor\u00fdch osobnost\u00ed z prostredia Myjavsk\u00e9ho senior\u00e1tu, ale aj nov\u00e9 v\u00fdzvy, \u00falohy a\u00a0z\u00e1pasy, v ktor\u00fdch ECAV dok\u00e1zala obst\u00e1\u0165 po\u010das storo\u010d\u00ed a\u017e do s\u00fa\u010dasnosti.
\nK\u013e\u00fa\u010dov\u00e9 slov\u00e1: reform\u00e1cia, protireform\u00e1cia, nitriansky archidiakon\u00e1t, senior\u00e1ty, hrady a hradn\u00e9 panstv\u00e1, far\u00e1ri, seniori, v\u00e4zni, n\u00e1bo\u017eensk\u00e1 sloboda<\/p>\n
Vyst\u00fapenie Dr. Martina Luthera s v\u00fdzvou k diskusii o ot\u00e1zke odpustkov z 31. okt\u00f3bra 1517 sa v\u0161eobecne uzn\u00e1va ako za\u010diatok reforma\u010dn\u00e9ho diela M. Luthera. Reform\u00e1cia sa udom\u00e1c\u0148ovala najm\u00e4 v mest\u00e1ch s nemeck\u00fdm patrici\u00e1tom, ktor\u00e9 ju prij\u00edmali aj ako nemeck\u00fa n\u00e1rodn\u00fa z\u00e1le\u017eitos\u0165. Reforma\u010dn\u00e9 my\u0161lienky sa \u0161\u00edrili najsk\u00f4r v mest\u00e1ch a a\u017e nesk\u00f4r na vidieku, najsk\u00f4r v k\u0148azstve a medzi \u0161\u013eachtou a a\u017e potom medzi \u013eudom. Uhorsk\u00fd snem 24. apr\u00edla 1523 v Bud\u00edne a snem v R\u00e1ko\u0161i odhlasovali proti luter\u00e1nom likvida\u010dn\u00e9 z\u00e1kony. Ich realizovanie zabr\u00e1nila moh\u00e1\u010dska pohroma v r. 1526 a smr\u0165 kr\u00e1\u013ea \u013dudov\u00edta II. a viacer\u00fdch biskupov.
\nReform\u00e1cia nielen na Slovensku, ale aj v samotnom Nemecku nemenila cirkevn\u00fd \u017eivot hne\u010f na za\u010diatku od z\u00e1kladov. Najr\u00fdchlej\u0161ie sa uj\u00edmali z\u00e1kladn\u00e9 dogmatick\u00e9 a vierou\u010dn\u00e9 \u010dl\u00e1nky, pomal\u0161ie sa vytv\u00e1rali bohoslu\u017eobn\u00e9 zmeny a najpomal\u0161ie zmeny organiza\u010dn\u00e9 a zmeny cirkevn\u00e9ho zriadenia. Do n\u00e1\u0161ho prostredia sa v\u0161ak dost\u00e1vali aj my\u0161lienky huttersk\u00fdch bratov, st\u00fapencov J\u00e1na Kalv\u00edna aj in\u00fdch reform\u00e1torov. Myjavsk\u00fd senior\u00e1t v s\u00fa\u010dasnosti tvor\u00ed 16 cirkevn\u00fdch zborov.<\/p>\n
1. Obdobie \u0161\u00edrenia reform\u00e1cie (1517 \u2013 1671)
\nV\u00e4\u010d\u0161ia \u010das\u0165 \u00fazemia s\u00fa\u010dasn\u00e9ho Slovenska patrila v 16. storo\u010d\u00ed do ostrihomsk\u00e9ho arcibiskupstva. Hranice cirkevnej spr\u00e1vy sa pod\u013ea mo\u017enosti kryli so stolicami (\u017eupami). Nitrianska \u017eupa bola z h\u013eadiska r\u00edmskokatol\u00edkov rozdelen\u00e1 na Nitriansky a \u0160a\u0161t\u00ednsky archidiakon\u00e1t. Skalica bola exemptnou farou podriadenou priamo ostrihomsk\u00e9mu arcibiskupovi a spr\u00e1va Skalice ako slobodn\u00e9ho kr\u00e1\u013eovsk\u00e9ho mesta podliehala kr\u00e1\u013eovi. Archidiakon\u00e1ty zdru\u017eovali farnosti ist\u00e9ho \u00fazemia do obvodu na \u010dele s archidiakonom, z\u00e1stupcom biskupa. Postupne mali volen\u00fdch z\u00e1stupcov, vicearchidiakonov, nesk\u00f4r naz\u00fdvan\u00fdch aj seniori (e\u0161pri\u0161ti). Od po\u010diatku reform\u00e1cie a\u017e po zriadenie ECAV v \u017diline v r. 1610 evanjelick\u00ed k\u0148azi dobrovo\u013ene podliehali r\u00edmskokatol\u00edckym biskupom a platili im cirkevn\u00fd pr\u00edspevok, tzv. katedraticum. Zbory dne\u0161n\u00e9ho Myjavsk\u00e9ho senior\u00e1tu patrili do Nitrianskeho archidiakon\u00e1tu.
\nNitriansky archidiakon\u00e1t sa rozkladal na \u00fazem\u00ed hradn\u00fdch panstiev: \u010dachtick\u00e9ho, dobrovodsk\u00e9ho, bran\u010dsk\u00e9ho, korl\u00e1tskeho, ostrie\u017eskeho, hol\u00ed\u010dskeho, \u0161a\u0161t\u00ednskeho a plaveck\u00e9ho. Za prv\u00e9 mesto v Nitrianskej \u017eupe, ktor\u00e9 u\u017e v r. 1522 prijalo reforma\u010dn\u00e9 my\u0161lienky, sa dlho mylne pova\u017eovalo Nov\u00e9 Mesto nad V\u00e1hom. B. Varsik preuk\u00e1zate\u013ene dok\u00e1zal, \u017ee i\u0161lo o Nov\u00e9 Mesto v \u0160iatorskej Bukovine. Preto viacer\u00e9 cirkevn\u00e9 zbory v \u010dachtickom a bran\u010dskom okol\u00ed si musia v tomto zmysle opravi\u0165 svoje dejiny.
\nK \u0161\u00edreniu reform\u00e1cie v Nitrianskom biskupstve v\u00fdznamne prispel Franti\u0161ek Turzo (Thurzo), ktor\u00fd bol p\u00f4vodne nitrianskym r\u00edmskokatol\u00edckym biskupom. Napokon sa otvorene pridal k evanjelickej viere a podporoval luteranizmus. V r. 1562 sa o\u017eenil s Katar\u00ednou Zr\u00ednskou; v tomto man\u017eelstve sa nesk\u00f4r narodil syn Juraj Turzo. Evanjelium v Nitriansku hl\u00e1sal aj J\u00e1n Silv\u00e1n, v\u00fdznamn\u00fd slovensk\u00fd b\u00e1snik a pevec.
\nV bran\u010dskom, korl\u00e1tskom, hol\u00ed\u010dskom a \u0161a\u0161t\u00ednskom panstve z\u00e1vanom nov\u00fdch reformn\u00fdch my\u0161lienok bol aj pr\u00edchod anabaptistov (huttersk\u00fdch bratov, hab\u00e1nov), ktor\u00fdch na svoje panstvo pozval zemep\u00e1n Franti\u0161ek \u0147\u00e1ry (Nyary) z Bedegu a Baki\u010dovci. Do Soboti\u0161\u0165a pri\u0161li u\u017e v r. 1546. Na vierovyznanie dom\u00e1ceho obyvate\u013estva nemali v\u0161ak \u017eiaden vplyv.
\nV r. 1560 nav\u0161t\u00edvil vizit\u00e1tor Michal Segedy (Szegedy) viacer\u00e9 archidiakon\u00e1ty. Nav\u0161t\u00edvil viac farnost\u00ed ako predo\u0161l\u00fd vizit\u00e1tor, ale aj celkov\u00fd v\u00fdsledok bol pre r\u00edmskokatol\u00edkov nepriaznivej\u0161\u00ed. Segedy pre\u0161iel vy\u0161e 150 obc\u00ed, z ktor\u00fdch 38 bolo bez k\u0148aza. Z celkov\u00e9ho po\u010dtu 119 k\u0148azov bolo 94 katol\u00edckych, 18 evanjelick\u00fdch a 7 pochybn\u00fdch. \u017denat\u00fdch duchovn\u00fdch bolo 65, ne\u017eenat\u00fdch 40 a ostatn\u00ed boli neist\u00ed alebo mali konkub\u00edny.
\n\u201eNov\u00e9 u\u010denie sa roz\u0161\u00edrilo nato\u013eko, \u017ee na za\u010diatku 17. storo\u010dia sa k nemu hl\u00e1silo asi sedem desat\u00edn obyvate\u013eov Slovenska.\u201d Evanjelick\u00e9 cirkevn\u00e9 zbory vznikali v Nitrianskej \u017eupe (stolici) u\u017e v \u010dase pred \u017dilinskou synodou najm\u00e4 v tzv. star\u00fdch cirkv\u00e1ch, ktor\u00e9 mali kostoly.
\nNa bran\u010dskom panstve sa vytv\u00e1raj\u00fa prv\u00e9 cirkevn\u00e9 zbory v reforma\u010dnom duchu v Soboti\u0161ti a v Senici. V d\u00f4sledku siln\u00e9ho za\u013eud\u0148ovania v 2. polovici 16. storo\u010dia vznikli u\u017e aj kostoly vo Vrbovciach v r. 1590, v Prietr\u017ei a v r. 1580 aj v Turej L\u00fake. Z vizit\u00e1cie a spr\u00e1vy archidiakona z r. 1560 je zauj\u00edmav\u00e1 inform\u00e1cia zo Soboti\u0161\u0165a o tamoj\u0161om k\u0148azovi Jurajovi. Ke\u010f\u017ee bol \u017eenat\u00fd, mal deti a odmietal \u00fapravy achidiakona, mo\u017eno poveda\u0165, \u017ee v r. 1560 patril tento Juraj k prv\u00fdm zn\u00e1mym far\u00e1rom v bran\u010dskom senior\u00e1te. V Skalici bol okolo r. 1570 far\u00e1rom \u0160tefan Ra\u010dick\u00fd z Ra\u010d\u00edc na Morave. V r. 1571 sa konala sch\u00f4dzka evanjelick\u00fdch far\u00e1rov v Soboti\u0161ti. V Senici men\u00e1 prv\u00fdch k\u0148azov pozn\u00e1me a\u017e v r. 1591, ke\u010f tu bol far\u00e1rom Jakub Mikov\u00edni, nesk\u00f4r zvolen\u00fd aj za seniora. Prv\u00fdm zn\u00e1mym u\u010dite\u013eom na senickej evanjelickej \u0161kole bol Jozef G\u00e1l (1575 \u2212 1595).
\nV oblasti \u010dachtick\u00e9ho archidiakon\u00e1tu bol k\u0148az a kostol v samotn\u00fdch \u010cachticiach. K reform\u00e1cii sa tu pripojil u\u017e Kri\u0161tof Ors\u00e1g (Orsz\u00e1gh), ktor\u00fd vlastnil aj dobrovodsk\u00e9 panstvo, potom Franti\u0161ek N\u00e1da\u0161dy, ktor\u00fd horlivo podporoval reform\u00e1ciu. V \u010cachticiach bol prv\u00fdm zn\u00e1mym evanjelick\u00fdm far\u00e1rom Michal Ladislaides u\u017e okolo r. 1550 a v r. 1560 Achatius Koronth\u00e1ly. Kanonick\u00e1 vizit\u00e1cia nitrianskeho archidiakona v \u010cachticiach v r. 1560 ukazuje zauj\u00edmav\u00fa situ\u00e1ciu. K\u0148azi Martinus a Michael boli r\u00edmskokatol\u00edci, ale tret\u00ed k\u0148az, ktor\u00e9ho meno vizit\u00e1tor neuv\u00e1dza, bol evanjelik. Vizit\u00e1tor kon\u0161tatuje, \u017ee \u201ev di\u0161trikte \u010dachtickom z 22 vizitovan\u00fdch f\u00e1r 6 bolo upr\u00e1zdnen\u00fdch a 7 far\u00e1rov bolo \u017eenat\u00fdch. Ani o jednom nehovor\u00ed priamo, \u017ee je heretick\u00fd\u201d. Za Karpatmi z\u00e1padn\u00fdm smerom (Z\u00e1horie) sa z \u010cacht\u00edc postupne vy\u010dle\u0148ovali Va\u010fovce ako f\u00edlia, ktor\u00e1 sa osamostatnila v r. 1578. Po Toleran\u010dnom patente vznikol cirkevn\u00fd zbor v Kostolnom a Va\u010fovce zostali iba f\u00edliou. Postupne pribudol aj kostol a cirkevn\u00fd zbor v Krajnom. E\u0161te nesk\u00f4r vznikla farnos\u0165 a kostol na Brezovej, ktor\u00e1 v\u0161ak podliehala dobrovodsk\u00e9mu panstvu. Napokon na Myjavskej pahorkatine vznikla aj obec a cirkevn\u00fd zbor v Myjave. Stalo sa tak v r. 1586; prv\u00fdm far\u00e1rom sa stal J\u00e1n Plachta z Podolia. Vizit\u00e1cie, ktor\u00e9 pravidelne nariadil kona\u0165 arcibiskup Mikul\u00e1\u0161 Ol\u00e1h, ukazuj\u00fa moment\u00e1lny stav cirkvi, ke\u010f diferencovanie bolo e\u0161te pomerne nejasn\u00e9. Po smrti magn\u00e1ta Franti\u0161ka N\u00e1da\u0161dyho (1604) z\u00edskala panstvo jeho \u017eena Al\u017ebeta, rod. B\u00e1toriov\u00e1, nesl\u00e1vne zn\u00e1ma ako krvav\u00e1 \u010dachtick\u00e1 pani, ktor\u00fa ods\u00fadil na do\u017eivotie a uv\u00e4znil v hrade palat\u00edn Juraj Turzo (1610). Prv\u00fd zn\u00e1my senior tu bol J\u00e1n Abrahamides Ponicenus (1604 \u2212 1627). V \u010cachticiach bola aj cirkevn\u00e1 \u0161kola od r. 1575.
\nBran\u010dsko-plaveck\u00fd senior\u00e1t vznikol pomerne neskoro, a\u017e po \u017dilinskej synode 3. novembra 1610. Na synode bran\u010dsk\u00fd (braneck\u00fd) senior\u00e1t iba zastupoval poveren\u00fd senior J\u00e1n Abrahamides Ponick\u00fd z \u010cacht\u00edc a Ga\u0161par O\u010dkai z O\u010dkova. Po prijat\u00ed aktov \u017dilinskej synody sa zriadil v dvoch krokoch. Vyvolil si seniora Jakuba Mikov\u00edniho, far\u00e1ra zo Senice, a prijal senior\u00e1lne z\u00e1kony. V\u0161etky tieto z\u00e1kony potvrdil superintendent Iz\u00e1k Abrahamides.
\nTento prv\u00fd senior\u00e1t (kontubernium, bratstvo) vznikol pre mal\u00fd po\u010det zborov ako spojen\u00fd bran\u010dsko-plaveck\u00fd senior\u00e1t. N\u00e1zov je odvoden\u00fd od hradov Bran\u010d (Branec) a Plavec (Polovec). Senior\u00e1t sa rozprestieral na \u00fazem\u00ed bran\u010dsk\u00e9ho, korl\u00e1tskeho a plaveck\u00e9ho panstva. S\u00eddlom senior\u00e1tu bola v\u00e4\u010d\u0161inou Senica, no aj Soboti\u0161te a Tur\u00e1 L\u00faka.
\nNa plaveck\u00e9 panstvo reform\u00e1cia prenikala pomal\u0161ie. V Plaveckom \u0160tvrtku bol prv\u00fdm zn\u00e1mym evanjelick\u00fdm \u0161\u013eachticom Eck zo Salmu. Badate\u013en\u00e9 zmeny v organiz\u00e1cii cirkevn\u00e9ho \u017eivota nastali po prechode panstva do r\u00fak Bala\u0161ovcov, ktor\u00ed patrili medzi horliv\u00fdch pr\u00edvr\u017eencov reform\u00e1cie. Tak\u00fdmi boli Melichar Bala\u0161a a jeho syn \u0160tefan (1548 \u2212 1590). \u0160tefan Bala\u0161a podporoval n\u00e1bo\u017eensk\u00e9ho spisovate\u013ea a superintendenta Petra Bornemisu (Absteniusa), ktor\u00fd ako \u201eko\u010duj\u00faci\u201d tla\u010diar na\u0161iel \u00fato\u010di\u0161te na Plaveckom hrade. V r. 1590 prevzal spr\u00e1vu majetkov Melichar Bala\u0161a ml., jeho syn z prv\u00e9ho man\u017eelstva s Margitou Baki\u010dovou (Bakich). Za\u010diatkom 17. storo\u010dia bol spolumajite\u013eom panstva Peter Baki\u010d (1573 \u2212 1639), spoluvlastn\u00edk Hol\u00ed\u010dskeho hradu a \u0160a\u0161t\u00ednskeho panstva.
\nV tejto oblasti Z\u00e1horia sa centrom hospod\u00e1rskeho a cirkevn\u00e9ho \u017eivota stalo meste\u010dko Malacky. V r. 1577 sem pri\u0161iel evanjelick\u00fd k\u0148az Ladislav Z\u00e1borsk\u00fd z Turca. Evanjelick\u00e1 cirkev tu s\u00fa\u010dasne zalo\u017eila aj \u0161kolu. Peter Bala\u0161a pod vplyvom man\u017eelky Magdal\u00e9ny P\u00e1lfiovej (P\u00e1lffy) a vplyvn\u00fdch pr\u00edbuzn\u00fdch prest\u00fapil v r. 1615 do r\u00edmskokatol\u00edckej cirkvi. N\u00e1sledne vyhnal evanjelick\u00fdch far\u00e1rov a pozval r\u00edmskokatol\u00edckych pleb\u00e1nov. Po \u0148om pokra\u010dovali v protireform\u00e1cii P\u00e1lfiovci. Okrem Ve\u013ek\u00fdch Lev\u00e1r v\u0161etky cirkevn\u00e9 zbory v obciach tohto panstva v obdob\u00ed protireform\u00e1cie zanikli.
\nV bran\u010dsko-plaveckom senior\u00e1te vykonal superintendent Iz\u00e1k Abrahamides r. 1612 kanonick\u00e9 vizit\u00e1cie v tomto porad\u00ed: Ve\u013ek\u00e9 Lev\u00e1re 29. 6., Malacky 30. 6., Pernek 1. 6, Solo\u0161nica 2 .7., Borsk\u00fd Sv. Mikul\u00e1\u0161 3. 7., Jablonica 4. 7., Brezov\u00e1 (inak patriaca do \u010dachtick\u00e9ho senior\u00e1tu) 5. 7., Prietr\u017e 6. 7, Senica 7. 7., Hol\u00ed\u010d 8. 7., Skalica 9. 7., Soboti\u0161te 10. 7., Vrbovce 11. 7. a Tur\u00e1 L\u00fala 12. 7. 1612. Viacer\u00e9 vizita\u010dn\u00e9 z\u00e1pisnice z tejto prvej vizit\u00e1cie sa n\u00e1m zachovali a s\u00fa ve\u013emi cenn\u00fdm materi\u00e1lom pri pozn\u00e1van\u00ed hospod\u00e1rskeho, liturgick\u00e9ho i person\u00e1lneho \u017eivota zborov.
\nStoro\u010dnica Pamiatky reform\u00e1cie sa mala sv\u00e4ti\u0165 dva dni. Boli ur\u010den\u00e9 aj pr\u00edhodn\u00e9 texty na k\u00e1zne a azda aj liturgia. Kongreg\u00e1cia bran\u010dsko-plaveck\u00e9ho senior\u00e1tu sa k tejto veci zi\u0161la v Senici 19. 10. 1617.
\nPrv\u00fd \u00fader na cirkvi bran\u010dsko-plaveck\u00e9ho senior\u00e1tu pri\u0161iel u\u017e v r. 1618. Rekatolizovan\u00ed ve\u013emo\u017ei sa v\u0161ade, kde vl\u00e1dli, pok\u00fasili uchv\u00e1ti\u0165 evanjelick\u00e9 kostoly.
\nCirkevn\u00e9 zbory na \u00fazem\u00ed bran\u010dsko-plaveck\u00e9ho senior\u00e1tu ve\u013emi nepriaznivo zasiahla aj tridsa\u0165ro\u010dn\u00e1 vojna. Boli tu \u010dast\u00e9 presuny povstaleck\u00fdch vojsk Gabriela Betlena i cis\u00e1rskych vojsk. V\u00fdznamnou stratou bola smr\u0165 Iz\u00e1ka Abrahamidesa. Za nov\u00e9ho superintendenta bol zvolen\u00fd Mikul\u00e1\u0161 Fidicinis, ktor\u00fd odi\u0161iel do Bojn\u00edc, a na jeho miesto bol vyvolen\u00fd za far\u00e1ra do Hlohovca dovtedaj\u0161\u00ed senior Ondrej Dio\u0161i. Za seniora bran\u010dsko-plaveck\u00e9ho senior\u00e1tu bol zvolen\u00fd J\u00e1n Filomates, far\u00e1r senick\u00fd.
\nV Hol\u00ed\u010di evanjelici v rokoch 1590 \u2212 1629 u\u017e\u00edvali p\u00f4vodn\u00fd star\u00fd kostol, ale v r. 1629 im bol Coborovcami od\u0148at\u00fd. Gr\u00f3f Adam Cobor spolu s vespr\u00e9mskym biskupom v r. 1666 evanjelikom do z\u00e1kladov zr\u00facal aj novopostaven\u00fd kostol . Zost\u00e1vala iba mo\u017enos\u0165 dom\u00e1cich pobo\u017enost\u00ed alebo n\u00e1v\u0161teva chr\u00e1mov tam, kde boli niektor\u00e9 cirkevn\u00e9 zbory chr\u00e1nen\u00e9 tzv. protekcion\u00e1lom. Tak\u00fdto ochrann\u00fd list mali cirkevn\u00e9 zbory Myjava, Tur\u00e1 L\u00faka, Brezov\u00e1, Bzince, Vrbovce, Prietr\u017e a Krajn\u00e9. Za p\u00f4sobenia Daniela Dubraviusa v Senici a pod ochranou gr\u00f3fa \u013dudov\u00edta \u0147\u00e1riho II. nastala v senickom okol\u00ed pomerne priazniv\u00e1 doba.
\nKe\u010f v \u010dachtickom panstve za\u010dal Franti\u0161ek N\u00e1da\u0161dy po prestupe do r\u00edmskokatol\u00edckej cirkvi odobera\u0165 kostoly, bolo to pr\u00edkladom aj pre p\u00e1nov na Korl\u00e1te, ktor\u00ed protipr\u00e1vne odobrali kostol v Jablonici a dosadili tam r\u00edmskokatol\u00edckeho far\u00e1ra. Evanjelikov prich\u00fdlila do svojho ka\u0161tie\u013ea gr\u00f3fka J\u00falia Otl\u00edkov\u00e1. V tomto ka\u0161tieli far\u00e1r J\u00e1n Kosteleck\u00fd vykon\u00e1val slu\u017eby Bo\u017eie a\u017e do r. 1672.
\nV Skalici u\u017e\u00edvali kostol r\u00edmskokatol\u00edci spolu s evanjelikmi. V r. 1628 Ferdinand II. dekr\u00e9tom zak\u00e1zal nekatol\u00edcke bohoslu\u017eby v meste.
\nVp\u00e1d Tat\u00e1rov r. 1663 na \u00fazemie Myjavsk\u00e9ho senior\u00e1tu ve\u013emi silne po\u0161kodil v\u0161eky cirkevn\u00e9 zbory na \u017eivotoch \u013eud\u00ed aj na majetku. Do zajatia sa dostal i senick\u00fd k\u0148az \u0160tefan Pil\u00e1rik.<\/p>\n
2. Protireform\u00e1cia (1671 \u2212 1781)
\nPodnet na desa\u0165ro\u010dn\u00e9 krvav\u00e9 prenasledovanie evanjelikov dalo odhalen\u00e9 Ve\u0161el\u00e9niho sprisahanie proti cis\u00e1rovi Leopoldovi I. Hoci sprisahanie organizovala zv\u00e4\u010d\u0161a r\u00edmskokatol\u00edcka \u0161\u013eachta, z \u00fa\u010dasti na \u0148om boli obvinen\u00ed najm\u00e4 vy\u0161\u0161ie postaven\u00ed evanjelici. Tak vznikli mimoriadne bratislavsk\u00e9 s\u00fady, ktor\u00fdm predsedali r\u00edmskokatol\u00edci: arcibiskup Selep\u010d\u00e9ni, biskup Koloni\u010d a 23 hodnost\u00e1rov. Plo\u0161ne bolo obvinen\u00fdch vy\u0161e 700 evanjelick\u00fdch a kalv\u00ednskych far\u00e1rov a u\u010dite\u013eov, pri\u0161lo ich v\u0161ak len 336. Sudcovia najhrub\u0161\u00edm n\u00e1tlakom vyn\u00fatili u niektor\u00fdch prestup do r\u00edmskokatol\u00edckej cirkvi, u ostatn\u00fdch podp\u00edsanie reverzov, ktor\u00e9 znamenali poni\u017euj\u00face priznanie viny. T\u00ed, ktor\u00ed nepodp\u00edsali reverzy, boli ods\u00faden\u00ed na do\u017eivotn\u00e9 v\u00e4zenie \u2212 bolo ich 40. Oslobodenie spod ob\u017ealoby bolo mo\u017en\u00e9 len po prestupe do r\u00edmskokatol\u00edckej cirkvi.
\nV bran\u010dskom senior\u00e1te sa \u00fatok na evanjelick\u00e9 cirkevn\u00e9 zbory za\u010dal u\u017e 11. novembra 1670, ke\u010f v Senici bar\u00f3n Valent\u00edn Bala\u0161a sk\u00fa\u0161al odobra\u0165 evanjelikom kostol. Seni\u010dania odmietli kostol a majetok vyda\u0165 a po\u017eiadali o ochrann\u00fd list (protekcion\u00e1l), ktor\u00fd aj dostali. Medzit\u00fdm sa \u00fatok r\u00edmskokatol\u00edckej cirkvi obr\u00e1til na Tur\u00fa L\u00faku, kam pri\u0161iel 14. j\u00fala 1672 odobra\u0165 kostol J\u00e1n B\u00e1r\u0161o\u0148, kr\u00e1\u013eovsk\u00fd pronot\u00e1r, spolu so svoj\u00edm bratom, biskupom Jurajom B\u00e1r\u0161o\u0148om, a skupinou vojska. Ke\u010f kostoln\u00edk odmietol vyda\u0165 k\u013e\u00fa\u010de, vznikla ozbrojen\u00e1 pot\u00fd\u010dka, ktor\u00fa vyprovokoval J\u00e1n B\u00e1r\u0161o\u0148. S\u00e1m bol n\u00e1sledne zastrelen\u00fd. Biskupa Juraja zachr\u00e1nil pred rozhnevan\u00fdm \u013eudom Daniel Krman na fare. Z odporu bol obvinen\u00fd nielen far\u00e1r Daniel Krman st., ale aj soboti\u0161tsk\u00fd far\u00e1r J\u00e1n Senkere\u0161ty, Jon\u00e1\u0161 Kranc z Prietr\u017ee, \u0160tefan Pil\u00e1rik zo Senice a Michal L\u00e1ni z Vrboviec, ktor\u00fd bol vojakmi zajat\u00fd a odveden\u00fd do v\u00e4zenia v Keppersdorfe. \u0160tefan Pil\u00e1rik utiekol do Ve\u013ek\u00fdch Lev\u00e1r pod ochranou gr\u00f3fa S. Koloni\u010da. V Senici sa pri odoberan\u00ed kostola evanjelici postavili na odpor, \u010do bolo vyhodnoten\u00e9 ako vzbura. V\u00fdsledkom bola krvav\u00e1 akcia. Cis\u00e1rski vojaci obesili kantora Bojkovsk\u00e9ho i organistu a ist\u00e9ho 18-ro\u010dn\u00e9ho ml\u00e1denca. Exek\u00faciu trestu dokonal chorv\u00e1tsky pluk. Meste\u010dko i obce Prietr\u017e, \u010castkov a \u010c\u00e1\u010dov boli vyrabovan\u00e9 a vyp\u00e1len\u00e9. Kni\u017enicu \u0160. Pil\u00e1rika a in\u00e9 \u201eheretick\u00e9\u201d knihy p\u00e1lil v Soboti\u0161ti na n\u00e1mest\u00ed franti\u0161k\u00e1n Gerard Michal Pobjecky. V Soboti\u0161ti 31. j\u00fala 1673 musel soboti\u0161tsk\u00fd richt\u00e1r s celou obcou podp\u00edsa\u0165 reverz, \u017ee prij\u00edmaj\u00fa katol\u00edckeho far\u00e1ra. V Skalici bol evanjelikom odobrat\u00fd kostol 28. 12. 1671 a evanjelick\u00fd far\u00e1r J\u00e1n Michalides bol vyhnan\u00fd. Jablonick\u00fd far\u00e1r J\u00e1n Kosteleck\u00fd podp\u00edsal reverz a vys\u0165ahoval sa do Nemecka. Prietr\u017esk\u00fd far\u00e1r Jon\u00e1\u0161 Kranz pravdepodobne \u017eil \u010falej len ako s\u00fakromn\u00e1 osoba. Z\u00fafal\u00ed obyvatelia, ktor\u00ed museli h\u013eada\u0165 \u00fatoi\u0161te v hor\u00e1ch, zavra\u017edili v r. 1674 troch katol\u00edckych pleb\u00e1nov. Boli v\u0161ak pochytan\u00ed a 14 boli ods\u00faden\u00ed na mu\u010denie a trest smrti. Za tri roky bol cel\u00fd senior\u00e1t spusto\u0161en\u00fd.
\nPo druhom bratislavskom s\u00fade boli na hrad Bran\u010d deportovan\u00ed a tam v\u00e4znen\u00ed piati v\u00e4zni, ktor\u00ed nepodp\u00edsali reverzy. Boli to \u0160tefan \u0160elei, kalv\u00ednsky superintendent z P\u00e1py, \u0160tefan B\u00e1torkezi z Vespr\u00e9mu, Peter Cegl\u00e9dy z Lev\u00edc a krupinsk\u00fd evanjelick\u00fd rechtor Juraj L\u00e1ni. T\u00fdchto a \u010fal\u0161\u00edch ods\u00faden\u00fdch k\u0148azov po \u0165a\u017ekom \u017eal\u00e1rovan\u00ed vojsko pe\u0161o hnalo do Neapola, kde boli predan\u00ed za galejn\u00fdch otrokov. Viacer\u00ed cestou od \u00fatrap zomreli. Trom evanjelikom \u2212 Jurajovi L\u00e1nimu, J\u00e1novi Simonidesovi a Tobi\u00e1\u0161ovi Masn\u00edkovi \u2212 sa podarilo cestou unikn\u00fa\u0165.
\nNa v\u0161etky tieto a \u010fal\u0161ie nepr\u00e1vosti odpovedalo povstanie evanjelika Imricha T\u00f6k\u00f6liho z Ke\u017emarku v r. 1683. Jeho \u00faspechy boli z\u00e1kladom toho, \u017ee do Myjavy bol spolu s Turol\u00fa\u010danmi povolan\u00fd Daniel Krman st. okolo 15. 8. 1683. Do Vrboviec pri\u0161iel odv\u00e1\u017eny far\u00e1r J\u00e1n Str\u00e1nsky, ale Senica a Jablonica sa pre siln\u00fd odpor J\u00e1na Majt\u00e9niho e\u0161te neodv\u00e1\u017eili povola\u0165 si far\u00e1rov, podobne ani Hol\u00ed\u010d a Skalica.
\nV \u010dachtickom senior\u00e1te tie\u017e o\u017e\u00edvali evanjelick\u00e9 cirkevn\u00e9 zbory. Do Brezovej bol povolan\u00fd Martin Nov\u00e1k. V r. 1687 sa v\u0161ak za\u010dalo nov\u00e9 tr\u00e1penie cirkvi. Pavel Orb\u00e1n nalo\u017eil turol\u00fa\u010danom prepusti\u0165 kr\u00e1tko predt\u00fdm vyvolen\u00e9ho far\u00e1ra D. Krmana ml. Daniel Bazilides, turol\u00facky zeman, z\u00edskal vo Viedni od vojenskej spr\u00e1vy ochrann\u00fd list. Susedn\u00e9 cirkvi, ktor\u00e9 sa dozvedeli o tomto \u00faspechu, nasledovali pr\u00edklad Turej L\u00faky a tie\u017e z\u00edskali ochrann\u00e9 listy, ktor\u00fdmi sa br\u00e1nili pred panstvom, ktor\u00e9 im chcelo zobra\u0165 kostoly.
\nV r. 1692 sa pok\u00fasili z\u00edska\u0165 kostol sp\u00e4\u0165 evanjelici v Soboti\u0161ti. V tomto \u00fasil\u00ed ich podporila gr\u00f3fka \u017dofia \u0147\u00e1ri, rod. T\u00f6k\u00f6liov\u00e1. Soboti\u0161\u0165ania vyhnali r\u00edmskokatol\u00edckeho far\u00e1ra, zaujali kostol a faru a pozvali si za far\u00e1ra J\u00e1na Stransk\u00e9ho z Vrboviec. Palat\u00ednsky s\u00fad, ktor\u00fd k incidentu zasadol, vyniesol v\u00fdrok smrti nad gr\u00f3fkou \u017dofiou \u0147\u00e1ri, nad richt\u00e1rom meste\u010dka i nad far\u00e1rom J\u00e1nom Str\u00e1nskym, ktor\u00fd sa musel skr\u00fdva\u0165. Nesk\u00f4r bol e\u0161te za\u010das far\u00e1rom v Myjave a Senici, ale nepriatelia nezab\u00fadali. Svoj \u017eivot dokonal na ko\u0161ari\u0161sk\u00fdch kopaniciach, kde po stodol\u00e1ch k\u00e1zal a posil\u0148oval zvy\u0161ky evanjelikov. Tam i zomrel v r. 1724. Podobne stato\u010dn\u00fdm a odv\u00e1\u017enym far\u00e1rom sa dok\u00e1zal J\u00e1n Hradsk\u00fd, mlad\u00fd far\u00e1r z Krajn\u00e9ho. Po vyhnan\u00ed z fary sa skr\u00fdval po kopaniciach, kde vykon\u00e1val slu\u017eby Bo\u017eie.
\nKe\u010f\u017ee po\u010det cirkevn\u00fdch zborov v bran\u010dskom i \u010dachtickom senior\u00e1te po desa\u0165ro\u010dnom krvavom prenasledovan\u00ed ve\u013emi klesol, bolo potrebn\u00e9 spoji\u0165 zbory do jedn\u00e9ho celku. Tak v r. 1693 vznikol senior\u00e1t bran\u010dsko-\u010dachtick\u00fd. O to sa zasl\u00fa\u017eil najm\u00e4 myjavsk\u00fd far\u00e1r Daniel Krman ml. Za seniora bol zvolen\u00fd brezovsk\u00fd far\u00e1r J\u00e1n Michalides. Do tohto senior\u00e1tu patrili cirkevn\u00e9 zbory Myjava, Tur\u00e1 L\u00faka, Vrbovce, Prietr\u017e, Brezov\u00e1, Krajn\u00e9, Bzince a nesk\u00f4r aj Va\u010fovce.
\nSotva bol senior\u00e1t zriaden\u00fd, vz\u00e1p\u00e4t\u00ed pri\u0161li prv\u00e9 pokusy odobra\u0165 kostol v Myjave a odstr\u00e1ni\u0165 Krmana. Stalo sa tak 17. apr\u00edla 1699. Krman, skr\u00fdvaj\u00faci sa na kopaniciach, bol chyten\u00fd a odveden\u00fd do v\u00e4zenia na \u010cachtick\u00fd hrad, odkia\u013e s pomocou kastel\u00e1na J\u00e1na Mik\u0161i\u010da unikol. T\u00e1to situ\u00e1cia v\u0161ak neuspokojila Kri\u0161tofa Erd\u00f6dyho a jezuitov.
\nZa n\u00e1bo\u017eensk\u00fa slobodu a spravodlivos\u0165 vyst\u00fapil v ozbrojenom povstan\u00ed Franti\u0161ek R\u00e1koci II. Jeho vojsk\u00e1 p\u00f4sobili v r. 1704 aj na \u00fazem\u00ed Bran\u010dsko-\u010dachtick\u00e9ho senior\u00e1tu. V r. 1706 bol do funkcie superintendenta zvolen\u00fd Daniel Krman. V d\u0148och 3. \u2212 10. apr\u00edla 1707 sa pod jeho veden\u00edm konala synoda v Ru\u017eomberku. Ke\u010f\u017ee Krman nemal v \u017diline pokoj, vr\u00e1til sa v r. 1711 do Myjavy. Jeho nepriatelia len \u010dakali na z\u00e1mienku, aby mohli za\u00fato\u010di\u0165 na ve\u013ek\u00e9ho biskupa a Myjavu. Naskytla sa, ke\u010f Krman prisl\u00fa\u017eil Ve\u010deru P\u00e1novu V. Mlyn\u00e1\u0159ovi z Moravy a nedovolil, aby bol zatknut\u00fd. Krmana 10. okt\u00f3bra 1729 zatkli a v nasleduj\u00facom procese bol ods\u00faden\u00fd na do\u017eivotn\u00fd \u017eal\u00e1r na Bratislavskom hrade.
\nD\u0148a 21. 3. 1731 bola vydan\u00e1 prv\u00e1 rezol\u00facia Karola III., ktor\u00e1 potvrdila Leopoldovu explan\u00e1ciu z r. 1691 a evanjelick\u00ed kazatelia sa ponechali len v artikul\u00e1rnych miestach. \u010cinnos\u0165 evanjelickej cirkvi bola aj \u010fal\u0161\u00edmi ustanoveniami silne obmedzen\u00e1. Protesty evanjelikov boli zamietnut\u00e9. Naopak, u\u017e 9. apr\u00edla 1732 vy\u0161iel cis\u00e1rsky mand\u00e1t o odobrat\u00ed v\u0161etk\u00fdch neartikul\u00e1rnych kostolov a modlitebn\u00ed. Deleg\u00e1cia pod veden\u00edm gr\u00f3fov Juraja a Adama Erd\u00f6dyho, nitrianskeho biskupa, u\u017e aj za pr\u00edtomnosti nov\u00fdch r\u00edmskokatol\u00edckych k\u0148azov za\u010dala t\u00fato akciu v Brezovej 20. janu\u00e1ra 1733. Z Brezovej i\u0161la deleg\u00e1cia do Krajn\u00e9ho a 22. janu\u00e1ra vyhnali far\u00e1ra J\u00e1na Hradsk\u00e9ho II. Nasledovali Tur\u00e1 L\u00faka 27. janu\u00e1ra. Naposledy zasiahli v Prietr\u017ei 31. janu\u00e1ra, kde zabrali evanjelick\u00fd kostol, vyhnali far\u00e1ra Samuela Jestrebiniho II. a voviedli r\u00edmskokatol\u00edckeho pleb\u00e1na. Tak po Myjave stratilo kostoly a k\u0148azov aj 6 cirkevn\u00fdch zborov, ktor\u00e9 sa odvtedy odvol\u00e1vali na udelen\u00e9 ochrann\u00e9 listy.
\nVtedy Jesen\u00e1kovci z Prietr\u017ee zvolali poradu do Senice, aby bola podan\u00e1 \u017eiados\u0165 o prelo\u017eenie artikul\u00e1rneho miesta zo Str\u00e1\u017e\u00ed pri Vrbovom do Prietr\u017ee. Na t\u00fato \u017eiados\u0165 pri\u0161la kladn\u00e1 odpove\u010f cis\u00e1ra z 24. m\u00e1ja 1733. Po mnoh\u00fdch \u0165a\u017ekostiach sa s nev\u0161ednou horlivos\u0165ou podarilo kostol do term\u00ednu 11. novembra ukon\u010di\u0165, i ke\u010f len v hrubej stavbe. Sakristiu a in\u00e9 n\u00e1le\u017eitosti u\u017e nebolo povolen\u00e9 dokon\u010di\u0165.
\nNastalo obdobie \u201ecirkvi putuj\u00facej\u201d. Tak mo\u017eno nazva\u0165 stav tunaj\u0161\u00edch cirkv\u00ed v nasleduj\u00facom obdob\u00ed, ktor\u00e9 trvalo od r. 1733 a\u017e do vydania Toleran\u010dn\u00e9ho patentu, resp. a\u017e do r. 1783, \u010di\u017ee 50 rokov. Tak sa skon\u010dila existencia senior\u00e1tu. V tomto \u010dase v\u0161ak v Prietr\u017ei mohli by\u0165 dvaja k\u0148azi a fungovala i cirkevn\u00e1 \u0161kola s dvomi evanjelick\u00fdmi u\u010dite\u013emi, ktor\u00e1 dosahovala po\u017eehnan\u00e9 v\u00fdsledky. \u010cinnos\u0165 k\u0148azov bola obmedzovan\u00e1 mnoh\u00fdmi z\u00e1konmi. S\u0165a\u017enosti evanjelikov aspo\u0148 v niektor\u00fdch s\u00fakromn\u00fdch veciach rie\u0161li v nasleduj\u00facom obdob\u00ed tzv. n\u00e1bo\u017eensk\u00ed \u201eagenti\u201d. Samozrejm\u00e9 bolo \u0161pehovanie a udava\u010dstvo.
\nRovnak\u00e1 situ\u00e1cia pokra\u010dovala aj po\u010das vl\u00e1dy M\u00e1rie Ter\u00e9zie (1740 \u2212 1780), ktor\u00e1 nasledovala radu ostrihomsk\u00e9ho arcibiskupa F. Bark\u00f3ciho z r. 1763, smeruj\u00facu k vykoreneniu evanjelikov. D\u0148a 20. j\u00fala 1768 a 30. j\u00fala 1778 bol vydan\u00fd intim\u00e1t, ktor\u00fd naz\u00fdva evanjelick\u00e9 u\u010denie \u201ekac\u00edrstvom\u201d a \u201esmrad\u013eavou kac\u00edrskou otravou\u201d. Koncom jej vl\u00e1dy v\u0161ak aj do Uhorska za\u010dali prenika\u0165 my\u0161lienky osvietenstva, ktor\u00e9 prij\u00edmal i jej syn Jozef II. Pomali\u010dky za\u010d\u00ednalo svita\u0165\u2026<\/p>\n
3. ECAV po Toleran\u010dnom patente (1781 \u2212 1918)
\nPo vydan\u00ed Toleran\u010dn\u00e9ho patentu vznikol Nitriansky senior\u00e1t (1783). K zriadeniu senior\u00e1tu sa prist\u00fapilo po tom, ke\u010f u\u017e v\u00e4\u010d\u0161ina cirkevn\u00fdch zborov mala svojich far\u00e1rov. Nitriansky senior\u00e1t mal 31 cirkevn\u00fdch zborov a rozprestieral sa od Nitry a\u017e po Nov\u00e9 Mesto nad V\u00e1hom a po Skalicu na Z\u00e1hor\u00ed. Za seniora bol zvolen\u00fd Pavel Je\u017eovi\u010d zo Soboti\u0161\u0165a a za in\u0161pektora Pavel Pe\u0165ko, pr\u00e1vnik, tie\u017e zo Soboti\u0161\u0165a. Zvolen\u00ed boli aj \u010fal\u0161\u00ed funkcion\u00e1ri.
\nOd vydania Toleran\u010dn\u00e9ho patentu a\u017e do roztrhania nitrianskeho senior\u00e1tu 30. novembra 1952 nitrianskymi seniormi boli:
\n1. Pavel Je\u017eovi\u010d, Soboti\u0161te 1783 \u2212 1785, 2. Ondrej La\u010dn\u00fd, Vrbov\u00e9 1785 \u2212 1808, 3. Michal Sepe\u0161i, Soboti\u0161te 1809 \u2212 26. 3. 1810, 4. J\u00e1n Podhradsk\u00fd, Senica 2. 6. 1810 \u2212 17. 6. 1817, 5. Juraj Bobok, Lubina 30. 3. 1818 \u2212 19. 1. 1834, 6. \u0160tefan Djuga, Skalica 1834 \u2212 19. 10. 1836, 7. J\u00e1n Roy, Nov\u00e9 Mesto n. V., 1838 \u2212 29. 5. 1849, 8. Samuel Tes\u00e1k, Senica, 1849 \u2212 1851, 9. J\u00e1n Trokan, Kostoln\u00e9, 1851 \u2212 1861, 10. Medzit\u00fdm v\u0161ak bol aj Jozef Miloslav Hurban v Hlbokom zvolen\u00fd za seniora Pre\u0161porskej patent\u00e1lnej superintendencie do 15. 5. 1867, resp. do gener\u00e1lneho konventu v Pe\u0161ti 24. 9. 1867, 11. Samuel Tes\u00e1k, Senica, 1861 \u2212 1866,12. J\u00e1n Kls\u00e1k, Soboti\u0161te, 1866 \u2212 1872, 13. J\u00e1n Trokan, Kostoln\u00e9, 1873 \u2212 1880, 14. J\u00e1n Le\u0161ka, Brezov\u00e1 p. Br., 1880 \u2212 1896, 15. J\u00e1n Mocko, \u010c\u00e1\u010dov, 1896 \u2212 1902, 16. \u013dudov\u00edt \u010cul\u00edk, Star\u00e1 Tur\u00e1, 1902 \u2212 1908,17. Pavel Sekerka, Hlbok\u00e9, 1908 \u2212 1922, 18. Du\u0161an Fajnor, \u010c\u00e1\u010dov, 1823 \u2212 1928, 19. J\u00falius Bodn\u00e1r, Vrbov\u00e9, 1928 \u2212 1934, 20. Peter Boor, Hol\u00ed\u010d, 1934 \u2212 1952.
\nSenior\u00e1lni in\u0161pektori: Ladislav Zerdahely, kr\u00e1\u013eovsk\u00fd radca, bar\u00f3n J\u00e1n Jesen\u00e1k st., Michal \u017darn\u00f3cai, \u0160tefan Nezbud, gr\u00f3f Karol Zai, bar\u00f3n J\u00e1n Jesen\u00e1k ml., Jozef Justh. Od revol\u00facie v r. 1848 a\u017e do r. 1855 senior\u00e1t nemal in\u0161pektora. Potom nasledovali Geden Zelenai, \u0160tefan \u0160ubert, Viliam Paul\u00edny a \u010fal\u0161\u00ed.
\nI ke\u010f u\u017e Toleran\u010dn\u00fd patent z r. 1781 priniesol evanjelikom ur\u010dit\u00e9 slobody, evanjelici boli iba tolerovan\u00ed. Skuto\u010dn\u00fa zmenu priniesol a\u017e XXVI. z\u00e1konn\u00fd \u010dl\u00e1nok, ke\u010f na sneme \u017eiadali evanjelici Leopolda II., aby sa ich sloboda zakladala na z\u00e1veroch viedensk\u00e9ho (1608) a lineck\u00e9ho mieru (1647). Napriek protestom r\u00edmskokatol\u00edckej cirkvi bol napokon 24. janu\u00e1ra 1791 z\u00e1kon prijat\u00fd a vnesen\u00fd medzi snemov\u00e9 \u010dl\u00e1nky. Umo\u017e\u0148oval ECAV slobodne kona\u0165 svoje poslanie.
\nGr\u00f3f Jozef Teleky 10. febru\u00e1ra pozval k sebe z\u00e1stupcov kalv\u00ednov i luter\u00e1nov. Po trojd\u0148ovej porade bolo ustanoven\u00e9 zadr\u017ea\u0165 synodu v Bud\u00edne 15. augusta 1791 s hlavn\u00fdm cie\u013eom: vytvori\u0165 \u201e\u00daniu\u201d luter\u00e1nov a kalv\u00ednov. Porady v Nitrianskom senior\u00e1te k tejto veci sa konali 24. m\u00e1ja a 21. j\u00fala 1791 na senior\u00e1lnom konvente. K navrhovanej \u00danii bolo prijat\u00e9 stanovisko, \u017ee je mo\u017en\u00e9 uva\u017eova\u0165 len o spojenectve vo vonkaj\u0161\u00edch veciach, ale navrhovan\u00e9 vn\u00fatorn\u00e9 spojenie s kav\u00ednmi sa nem\u00e1 ani len nespom\u00edna\u0165. Synoda 14. septembra 1791 v Pe\u0161ti priniesla nov\u00fa \u00fastavu. Konvent v Senici 7. decembra 1791 si vypo\u010dul spr\u00e1vu deleg\u00e1tov o ich \u00fa\u010dinkovan\u00ed na synode, a ke\u010f\u017ee nemohol na jej v\u00fdsledku ni\u010d zmeni\u0165, podan\u00fa spr\u00e1vu prijal.
\nJe v\u0161eobecne zn\u00e1my z\u00e1pas ECAV aj o n\u00e1rodn\u00fa slobodu Slov\u00e1kov. Jedn\u00fdm z jeho vodcov bol energick\u00fd Jozef Miloslav Hurban, ktor\u00fd mal mimoriadne z\u00e1sluhy v tomto boji slovom i \u010dinom. Patril aj k ved\u00facim osobnostiam v z\u00e1pase slovensk\u00fdch patentalistov proti ma\u010far\u00f3nskym autonomistom. Na pripomenutie jeho mimoriadne bohatej a sl\u00e1vnej \u010dinnosti, nielen revolu\u010dnej v rokoch 1848\/49, ale aj cirkevnej a spisovate\u013eskej, si v r. 2017 \u2212,Roku J. M. Hurbana \u2212 ECAV, ale aj spolo\u010dnos\u0165 pripom\u00edna 200. v\u00fdro\u010die jeho narodenia a jeho slu\u017ebu. V\u00fdpo\u010det osobnost\u00ed sl\u00e1vneho Nitrianskeho senior\u00e1tu by bol dlh\u00fd a ozdoben\u00fd sl\u00e1vnymi menami. Nech\u00fdbaj\u00fa medzi nimi ani mart\u00fdri slovensk\u00e9ho n\u00e1roda, synovia evanjelick\u00e9ho far\u00e1ra J\u00e1na \u0160uleka: Viliam a \u013dudov\u00edt.
\nHurban m\u00e1 z\u00e1sluhu na vzniku Slovensk\u00e9ho n\u00e1rodn\u00e9ho divadla v stolici nitrianskej, kde \u0161t\u00farovsk\u00e1 ml\u00e1de\u017e za prispenia u\u010dite\u013ea Samuela Jurkovi\u010da hrala 5. 8. 1841 prv\u00e9 divadeln\u00e9 predstavenie s n\u00e1rodno-budite\u013esk\u00fdm z\u00e1merom. Po \u0148om nasledovali \u010fal\u0161ie predstavenia v Myjave a Brezovej. S jeho pomocou S. Jurkovi\u010d v r. 1845 zalo\u017eil v Soboti\u0161ti pomocn\u00fd Gazdovsk\u00fd spolok, prv\u00e9 pe\u0148a\u017en\u00e9 svojpomocn\u00e9 dru\u017estvo na eur\u00f3pskom kontinente.
\nOsobitnou kapitolou je vznik nov\u00fdch cirkevn\u00fdch zborov v Nitrianskom senior\u00e1te. Ide o nasleduj\u00face cirkevn\u00e9 zbory:
\nKostoln\u00e9 bolo najsk\u00f4r f\u00edliou Va\u010foviec, kde bol prv\u00fdm zn\u00e1mym evanjelick\u00fdm far\u00e1rom Pavel Dionysi (1578 \u2212 1594). Zbor patril p\u00f4vodne do \u010cachtick\u00e9ho senior\u00e1tu a po r. 1730 zanikol. Po Toleran\u010dnom patente sa zbor obnovil v r. 1783 so s\u00eddlom v Kostolnom.
\nHlbok\u00e9 ako f\u00edlia patrilo pred rokom 1673 k Senici. Po Toleran\u010dnom patente bolo Hlbok\u00e9 najprv f\u00edliou prietr\u017esk\u00e9ho cirkevn\u00e9ho zboru. Samostatn\u00fdm zborom sa stalo v r. 1787. Pam\u00e4tn\u00e1 fara je z r. 1833. J. M. Hurban je pochovan\u00fd na miestnom cintor\u00edne s n\u00e1hrobkom od Du\u0161ana Jurkovi\u010da.
\nBukovec bol p\u00f4vodne od r. 1630 f\u00edliou Turej L\u00faky a po vydan\u00ed Toleran\u010dn\u00e9ho patentu sa stal f\u00edlou Prietr\u017ee. Zbor sa osamostatnil v r. 1824.
\nSenica \u2212 \u010c\u00e1\u010dov bol p\u00f4vodne f\u00edliou Senice a zdie\u013eal jeho dejiny. \u010c\u00e1\u010dov sa osamostatnil v r. 1863. Medzi najv\u00e4\u010d\u0161ie osobnosti zboru patr\u00ed J\u00e1n Mocko a neskor\u0161\u00ed biskup Z\u00e1padn\u00e9ho di\u0161triktu Du\u0161an Fajnor.
\nKo\u0161arisk\u00e1 \u2212 Priepasn\u00e9 boli p\u00f4vodne f\u00edliou Brezovej pod Bradlom. Zbor vznikol v r. 1870 a prv\u00fdm far\u00e1rom sa stal Pavel \u0160tef\u00e1nik (1872 \u2212 1913), n\u00e1rodovec, otec Milana Rastislava \u0160tef\u00e1nika.
\n\u010castkov bol f\u00edliou Soboti\u0161\u0165a a\u017e do r. 1875. Jeho osamostatnenie sprev\u00e1dzalo ve\u013ek\u00e9 nap\u00e4tie v cirkevnom zbore, ke\u010f\u017ee kopanice Havran a Chvojnica nechceli patri\u0165 do nov\u00e9ho zboru kv\u00f4li zv\u00fd\u0161en\u00fdm poplatkom. \u010cas\u0165 cirkevn\u00edkov hrozila odchodom z ECAV. Situ\u00e1ciu vyu\u017eila misia z Ameriky sa navr\u00e1tiv\u0161\u00edch baptistov, ktor\u00ed vo Chvojnici zalo\u017eili samostatn\u00fd baptistick\u00fd zbor, do ktor\u00e9ho z\u00edskali viacer\u00fdch tunaj\u0161\u00edch evanjelikov.
\nTretie jubileum reform\u00e1cie na p\u00f4de nitrianskeho senior\u00e1tu (1817) sa sv\u00e4tilo v ovzdu\u0161\u00ed slobody a v\u010faky z vymanenia sa z predch\u00e1dzaj\u00facej poroby. Gener\u00e1lny konvent prijal n\u00e1vrh biskupa Adama Lovicha o sp\u00f4sobe sv\u00e4tenia jubilejnej sl\u00e1vnosti. K\u0148azom predp\u00edsali texty na k\u00e1zne a ustanovili aj liturgiu. Bolo nariaden\u00e9, aby sa sl\u00e1vnos\u0165 sv\u00e4tila jednoducho, aby \u201evystali stre\u013eby, muziky, tance a hodovanie a v\u00f4bec v\u0161etka n\u00e1dhera\u201d.<\/p>\n
4. ECAV na Slovensku od r. 1918 do s\u00fa\u010dasnosti
\nJ. M. Hurban e\u0161te v r. 1872 zalo\u017eil v Nitrianskom senior\u00e1te Senior\u00e1tnu pastor\u00e1lnu konferenciu k\u0148azov. Jej \u010fal\u0161\u00edm predsedom bol senior Pavel Sekerka a od 15. novembra 1922 Peter Boor. SPK bola premenovan\u00e1 na Lutherov spolok evanjelick\u00fdch k\u0148azov (SPEVAK). Na zasadnutiach sa dbalo nielen na presn\u00e9 \u0161tylizovanie z\u00e1verov a n\u00e1vrhov, ale aj na kontrolovanie ich exekvovania. Spolok sa nesk\u00f4r zl\u00fa\u010dil so V\u0161eobecnou vn\u00fatornomisijnou a pastor\u00e1lnou konferenciou pod n\u00e1zvom Stavovsk\u00fd spolok k\u0148azstva, ale mocensk\u00fdm z\u00e1sahom \u0161t\u00e1tu bol v r. 1950 zlikvidovan\u00fd. SPK bola obnoven\u00e1 na stretnut\u00ed v Pie\u0161\u0165anoch 12. a 13. febru\u00e1ra 1990.
\nV r. 1934 bol do \u00faradu seniora zvolen\u00fd Peter Boor. Vo svojom pr\u00edhovore vyjadril \u201eve\u013ek\u00fa tia\u017e zodpovednosti\u201d pri preberan\u00ed dedi\u010dstva otcov. Boli to \u010dasy medzin\u00e1rodnej neistoty a hrozby zo strany sovietskeho Ruska i hitlerovsk\u00e9ho Nemecka. ECAV mala s\u00edce slobodu, ale jedn\u00fdm sa zdala zosvet\u0161ten\u00e1 a odpad\u00e1vali k roj\u010div\u00fdm sekt\u00e1rom, druh\u00fdm zase konzervat\u00edvna a spiato\u010dn\u00edcka. Cirkev navonok r\u00e1stla, ale \u201enie do h\u013abky\u201d. V mnoh\u00fdch zboroch klesala n\u00e1v\u0161tevnos\u0165 slu\u017eieb Bo\u017e\u00edch i \u00fa\u010das\u0165 pri Ve\u010deri P\u00e1novej. Cirkevn\u00e9 \u0161kolstvo upadlo. V Spolo\u010denstve evanjelickej ml\u00e1de\u017ee (SEM) sa podarilo zachyti\u0165 sotva jednu desatinu ml\u00e1de\u017ee.
\nPosledn\u00fd senior\u00e1lny konvent Nitrianskeho senior\u00e1tu sa konal 8. j\u00fala 1952 vo Vrbovciach. Spolupredsedal na \u0148om Andrej \u017diak, ktor\u00fd zd\u00f4raznil \u201enutnos\u0165 uvedomi\u0165 si zmeny, ktor\u00e9 prich\u00e1dzaj\u00fa v spolo\u010denskom \u017eivote\u201d. Konseniorovi J\u00e1novi Lichnerovi bol u\u017e v tom \u010dase odobrat\u00fd \u0161t\u00e1tny s\u00fahlas za horliv\u00e9 povzbudzovanie k vernosti v duchu hesla \u201e Je\u0161\u010de Po\u013eska nezgynula!\u201d, Po jeho z\u00e1niku boli cirkevn\u00e9 zbory rozdelen\u00e9 do \u0161tyroch senior\u00e1tov: Bratislavsk\u00e9ho, Dunajsko-nitrianskeho, Pova\u017esk\u00e9ho a Myjavsk\u00e9ho.
\nMyjavsk\u00fd senior\u00e1t patr\u00ed medzi najmlad\u0161ie a najmen\u0161ie senior\u00e1ty v ECAV na Slovensku. Vznikol 1. 12. 1952 z Nitrianskeho senior\u00e1tu, ktor\u00fd 30. 11. 1952 zanikol. O z\u00e1niku Nitrianskeho senior\u00e1tu vtedaj\u0161\u00ed senior Peter Boor nap\u00edsal: \u201e1. XII. 1952 uskuto\u010dnen\u00e1 bola d\u00e1vnej\u0161ie pripravovan\u00e1 reorganiz\u00e1cia senior\u00e1tu (nitrianskeho)…\u201d Tak ako in\u00e9 cirkvi, aj ECAV sa v obdob\u00ed socializmu dostala pod dozor ateistick\u00e9ho \u0161t\u00e1tu. Duchovno-n\u00e1bo\u017eensk\u00fd \u017eivot z vonkaj\u0161\u00edch i vn\u00fatorn\u00fdch pr\u00ed\u010din upadal a tento trend sa nepodarilo dodnes zastavi\u0165.
\nSeniori Myjavsk\u00e9ho senior\u00e1tu: Pavel Sklen\u00e1r, Myjava, 1953 \u2212 1958, Ladislav Letr\u00edk, Myjava, 1959 \u2212 1965, Rudolf Ko\u0161tia\u013e, Skalica, 1966 \u2212 1969, Pavel Machala, Tur\u00e1 L\u00faka, 1971 \u2212 1977, J\u00e1n Bajc\u00e1r, Senica, 1977 \u2212 1983, Ladislav Val\u00e1\u0161ek, Ko\u0161arisk\u00e1, 1983 \u2212 1994, Ivan Osusk\u00fd, Skalica, 1994, Samuel Mi\u0161iak, Myjava, 1995 \u2212 2007, Juraj \u0160ef\u010d\u00edk, Senica, 2007 \u2212 2013, Miroslav Hvo\u017e\u010fara, Vrbovce, od r. 2013. Senior\u00e1lnym dozorcom Myjavsk\u00e9ho senior\u00e1tu je v s\u00fa\u010dasnosti \u0160tefan Ru\u017ei\u010dka z Hol\u00ed\u010da.
\nK aktivit\u00e1m v s\u00favise s odkazom Lutherovej reform\u00e1cie patria slu\u017eby Bo\u017eie na hrade Bran\u010d vo sviatok vierozvestov Kon\u0161tatnt\u00edna a Metoda 5. j\u00fala, spojen\u00e9 so spomienkou na tam v\u00e4znen\u00fdch protestantov oboch vierovyznan\u00ed, ods\u00faden\u00fdch na galeje, i na Jana Husa, Daniela Krmana a \u010fal\u0161\u00edch mart\u00fdrov na\u0161ej ECAV.<\/p>\n
Pramene a literat\u00fara
\nARCH\u00cdV CZ ECAV Soboti\u0161te, fond BEBLAV\u00dd, Pavel.\u00a0
\nBIELA, Adri\u00e1na \u2212 NIC\u00c1K, Maro\u0161 \u2212 BATKA, \u013dubom\u00edr. 95 v\u00fdpoved\u00ed Dr. Martina Luthera. Praha, 2015.
\nBODN\u00c1R, J\u00falius. Historia cirkve ev. a. v. bukovskej. Senica, 1904.
\nBODN\u00c1ROV\u00c1, Miloslava. Vplyv mestsk\u00fdch r\u00e1d na cirkevn\u00fd \u017eivot miest v 16. storo\u010d\u00ed.\u00a0In Evanjelici a evanjelick\u00e1 teol\u00f3gia na Slovensku. Zborn\u00edk pri pr\u00edle\u017eitosti sedemdesiatky doc. ThDr. Andreja Hajduka a doc. ThDr. Daniela \u0160tefana Vesel\u00e9ho. Bratislava, 1999, s. 35 \u2013 36.
\nBRAXATORIS, Martin. Hist\u00f3ria cirkve evanjelickej a. v. senickej. Myjava, 1922.
\nBU\u010cKO, Vojtech. Mikul\u00e1\u0161 Ol\u00e1h a jeho doba 1493 \u2013 1568. Bratislava, 1940.
\nBU\u010cKO, Vojtech. Reformn\u00e9 hnutie v arcibiskupstve ostrihomskom do r. 1564. Bratislava, 1939.\u00a0
\nDROBN\u00dd, J\u00e1n P. Pam\u00e4tnica cirkve ev. a. v. ve\u013eko-prietr\u017eskej. Myjava, 1908.\u00a0
\nHALLON, Pavel. Z dej\u00edn malackej farnosti. Malacky, 1933.
\nHOFERKA, Martin. \u0160a\u0161t\u00ednsky (vice)archidiakon\u00e1t v 16. \u2212 18. storo\u010d\u00ed. Skalica, 2011.
\nGAJDO\u0160, V\u0161evlad Jozef. Franti\u0161k\u00e1ni v slovenskej literature. Jednota Clevelend, Ohio, 1979.
\nKALESN\u00dd, Franti\u0161ek \u2212 ROTHKEGEL, Martin. Hab\u00e1ni v Soboti\u0161ti. Zborn\u00edk. Soboti\u0161te, 2001.
\nKO\u010cI\u0160, Jozef. Al\u017ebeta B\u00e1thoryov\u00e1 a palat\u00edn Thurzo. Martin, 1981.
\nKOWALSK\u00c1, Eva. Evanjelick\u00e9 a. v. spolo\u010denstvo v 18. storo\u010d\u00ed. Veda, Bratislava, 2001.
\nKVA\u010cALA, J\u00e1n. Dejiny reform\u00e1cie na Slovensku. Liptovsk\u00fd Sv. Mikul\u00e1\u0161, Tranoscius, 1935.
\nLUKA\u010cKA, J\u00e1n. Krajn\u00e9 1392 \u2013 1992. Bratislava, 1992.
\nMIN\u00c1RIK, Jozef. V\u00e4zenie, vyslobodenie a putovanie J\u00e1na Simonidesa a jeho druha Tobi\u00e1\u0161a Masn\u00edka. Bratislava, 1982.
\nN\u00c9METHY, Ludovicus. Series parochum et parochorum archi-dioecesis strigoniensis. Ostrihom, 1844.
\nPAULINY, Ladislav. Dejepis superintendencie nitrianskej. Zv. I. \u2013 IV., Senica, 1891.
\nPETR\u00cdK, Borislav \u2212 RYB\u00c1R, Peter. Evanjelick\u00e1 encyklop\u00e9dia Slovenska. Bratislava, 2001.
\nMOCKO, J\u00e1n. Hist\u00f3ria posv\u00e4tnej piesne slovenskej a kancion\u00e1lu. Liptovsk\u00fd Sv. Mikul\u00e1\u0161, 1909.
\nPETROVI\u010c, Vladim\u00edr \u2212 KO\u010c, Ondrej \u2212 PROKSA, Pavel. Z dej\u00edn ev. cirkvi a. v. v Skalici. Senica, 1997.
\nPLEKANEC, Matej, a kol. Kol\u00edska kres\u0165anstva na Slovensku. Bratislava, 2011.
\nPROKSA, Pavel. St\u00e1nok Bo\u017e\u00ed s\u00a0\u013eu\u010fmi. Z dej\u00edn ECAV v Hol\u00ed\u010di. Hol\u00ed\u010d, 1995.
\nPROKSA, Pavel. \u0164a\u017ek\u00e1 cesta sv\u00e4t\u00fdch. Rukopis. Hol\u00ed\u010d, 1992.
\nSZIMONIDES, \u013dudov\u00edt. Proces s Danielom Krmanom. Liptovsk\u00fd Sv\u00e4t\u00fd Mikul\u00e1\u0161, 1940.
\n\u0160\u00c1TEK, Jozef. N\u00e1bo\u017eensk\u00e9 pomery v Skalici od reform\u00e1cie do jozefinizmu. Trnava, 1946.
\nUHORSKAI, Pavel, a kol. Evanjelici v dejin\u00e1ch slovenskej kult\u00fary. Tranoscius, 2002.
\nVARSIK, Branislav. Husiti a refom\u00e1cia na Slovensku do \u017dilinskej synody. Sborn\u00edk FF UK v Bratislave, ro\u010d. VIII, \u010d. 62 (3), Bratislava 1932.
\nVARSIK, Branislav. Husitsk\u00e9 revolu\u010dn\u00e9 hnutie a Slovensko. SAV, Bratislava, 1965.
\nVARSIK, Branislav. Os\u00eddlenie Myjavy a Myjavskej pahorkatiny do za\u010diatku 17. storo\u010dia. Zborn\u00edk FF UK, ro\u010d. XXIII, s. 91 \u2212 161, Bratislava, 1971.
\nVARSIK, Branislav. Myjava do r. 1948. In Myjava. Bratislava, 1985.
\nVESEL\u00dd, Daniel. Dejiny kres\u0165anstva a reform\u00e1cie na Slovensku. Liptovsk\u00fd Mikul\u00e1\u0161, 2004.
\nVIR\u0160INSK\u00c1, Miriam. Evanjelick\u00e1 cirkev a. v. v druhej polovici 19. storo\u010dia. Martin, 2011.
\nVYSKYDENSK\u00dd, J\u00e1n. Krati\u010dk\u00e1 zpr\u00e1va pam\u00e1tnej\u0161\u00edch p\u0159\u00edb\u011bz\u00edch cirkve V.-Prietr\u017esk\u00e9. Skalica, 1833.
\nMonografie:\u00a0
\nPLAVECK\u00dd \u0160TVRTOK. Zost. Tur\u010d\u00e1ny, Juraj, Nov\u00e1kov\u00e1, M\u00e1ria, a kol. Plaveck\u00fd \u0160tvrtok, 2015.
\nSKALICA a\u00a0Z\u00c1HORIE. Zost. Buchta, Franti\u0161ek, Skalica, 2008.
\n\u010casopisy:
\nCirkevn\u00e9 listy, ro\u010d. 74, \u010d. 7 \u2212 8, ro\u010d. 78, \u010d. 10.
\nTranovsk\u00fd kalend\u00e1r, 1909.<\/p>\n
106 Dejepis Zv.II, s 33<\/p>\n
107 -Zv.II.s.34<\/p>\n
300.ro\u010dn\u00e9 jub.Ref. – – Zv.II, s.148<\/p>\n
Vznik ZED 12. a 13. 2.1990<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"
Mgr. \u013dubom\u00edr Batka st. Abstrakt: Predn\u00e1\u0161ka stru\u010dne informuje o pr\u00edchode a postupe reforma\u010dn\u00fdch sn\u00e1h nielen v cirkevn\u00fdch zboroch dne\u0161n\u00e9ho Myjavsk\u00e9ho senior\u00e1tu, ale aj na \u00fazemiach hradn\u00fdch panstiev, kde sa prv\u00e9 cirkevn\u00e9 zbory nach\u00e1dzali. Predstavuje situ\u00e1ciu na stredovek\u00fdch panstv\u00e1ch, na ktor\u00fdch \u00fazem\u00ed bola reform\u00e1cia prij\u00edman\u00e1 a roz\u0161irovan\u00e1, ale nesk\u00f4r i tvrdo potl\u00e1\u010dan\u00e1. V\u0161\u00edma si aj cirkevno-organiza\u010dn\u00fd … \u010c\u00edta\u0165 viac<\/a><\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"comment_status":"open","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[1,6],"tags":[],"class_list":["post-31501","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-adventna-modlitba","category-myjavsky-seniorat"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/31501","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=31501"}],"version-history":[{"count":2,"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/31501\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":31504,"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/31501\/revisions\/31504"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=31501"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=31501"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=31501"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}