\u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0<\/i>\u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0Bol \u010dlovek, ktor\u00e9ho poslal Boh<\/b><\/p>\n
Boh je m\u00f4j hrad<\/i><\/p>\n
a preto r\u00e1d<\/i><\/p>\n
na Neho sa spolieham,<\/i><\/p>\n
du\u0161ou, telom – v \u017eit\u00ed celom<\/i><\/p>\n
jedine v Neho d\u00fafam.<\/i><\/p>\n
\u00d3, Bo\u017ee n\u00e1\u0161,<\/i><\/p>\n
i v tento \u010das<\/i><\/p>\n
svoj\u00edm slovom n\u00e1m svie\u0165,<\/i><\/p>\n
v ned\u00f4vere, pom\u00f4\u017e k viere,<\/i><\/p>\n
do ve\u010dnej sl\u00e1vy uve\u010f. Amen ( ES 279; 1, 8)<\/i><\/p>\n
J 1, 6-13:<\/b><\/p>\n
\u201cBol \u010dlovek, ktor\u00e9ho poslal Boh; menoval sa J\u00e1n. (7) Tento pri\u0161iel na svedectvo: sved\u010di\u0165 o svetle, aby v\u0161etci uverili skrze neho. (8) On s\u00e1m nebol to svetlo, len sved\u010di\u0165 mal o svetle. (9) Bolo v\u0161ak prav\u00e9 svetlo, ktor\u00e9 osvecuje ka\u017ed\u00e9ho \u010dloveka, prich\u00e1dzaj\u00faceho na svet. (10) Bolo vo svete a svet N\u00edm povstal, ale svet Ho nepoznal. (11) Do svojho vlastn\u00e9ho pri\u0161iel, a Jeho vlastn\u00ed Ho neprijali. (12) Ale t\u00fdm, \u010do Ho prijali, dal moc sta\u0165 sa dietkami Bo\u017e\u00edmi, t\u00fdm, \u010do veria v Jeho meno, (13) ktor\u00ed boli sploden\u00ed nie z krvi, ani z telesnej \u017eiadosti, ani z v\u00f4le mu\u017ea, ale z Boha\u201d. Amen\u00a0 \u00a0<\/i><\/p>\n
Bohumil\u00ed kres\u0165ania!<\/p>\n
\u00a0 \u00a0 <\/b>Obmenou \u00favodnej vety z J\u00e1novho evanjelia m\u00f4\u017eeme v dne\u0161n\u00fd de\u0148 poveda\u0165: \u201d Bol \u010dlovek, ktor\u00e9ho poslal Boh; menoval sa Martin\u201d.<\/i> Mysl\u00edme t\u00fdm Martina Luthera,<\/b> august\u00ednskeho mn\u00edcha, profesora na univerzite vo Wittenbergu, autora okolo 100 zv\u00e4zkov kn\u00edh a spisov, reform\u00e1tora cirkvi. To s\u00fa z\u00e1kladn\u00e9 inform\u00e1cie o mu\u017eovi, o ktorom sa v tomto roku ve\u013ea hovor\u00ed s obdivom, niekedy a\u017e s p\u00e1tosom, inokedy ve\u013emi chladne, alebo odmietavo. My v\u0161ak patr\u00edme k t\u00fdm, ktor\u00ed ver\u00edme, \u017ee ho cirkvi poslal P\u00e1n Boh, ako svojho vern\u00e9ho svedka. V tomto zmysle v mnohom pripom\u00edna J\u00e1na Krstite\u013ea, ktor\u00e9ho v plnosti \u010dasu poslal P\u00e1n Boh sved\u010di\u0165 \u013eudu Izraela \u201d o svetle, aby v\u0161etci uverili v Neho\u201d.<\/i> Aby uverili nie v J\u00e1na, ale vo svedectvo, \u017ee prav\u00fdm svetlom sveta je Je\u017ei\u0161 Kristus. Ten ktor\u00fd \u201cbol prav\u00e9 svetlo, ktor\u00e9 osvecuje ka\u017ed\u00e9ho \u010dloveka, prich\u00e1dzaj\u00faceho na svet.\u201d<\/i> Toto prav\u00e9 svetlo \u201cBolo vo svete a svet n\u00edm povstal, ale svet ho nepoznal. Do svojho vlastn\u00e9ho pri\u0161iel, a Jeho vlastn\u00ed ho neprijali\u201d.<\/i><\/p>\n
Tieto slov\u00e1 evanjelistu J\u00e1na ve\u013emi priliehavo charakterizuj\u00fa stav stredovekej z\u00e1padnej cirkvi u\u017e najmenej storo\u010die v dobe pred Lutherom, ale aj v jeho dobe. Temer v\u0161etci \u013eudia v tzv. kres\u0165anskej Eur\u00f3pe boli pokrsten\u00ed a patrili do cirkvi. Ale verili viac odpustkom, jedn\u00e9mu, \u010di druh\u00e9mu p\u00e1pe\u017eovi, uzneseniam koncilov, star\u0161\u00edm i nov\u0161\u00edm dekret\u00e1liam, verili v posv\u00e4tn\u00e9 relikvie, v z\u00e1slu\u017en\u00e9 skutky, i to, \u017ee mn\u00ed\u0161ske sluby s\u00fa viac ako Kristov krst. Verili v transubstanci\u00e1ciu, hoci nevedeli o \u010do v nej ide, k\u00e1z\u0148am, ktor\u00e9 boli sk\u00f4r rozpr\u00e1van\u00edm r\u00f4znych legiend a pofid\u00e9rnym \u013eudsk\u00fdm svedectv\u00e1m viac, ako zvesti evanjelia. Aj stredovek\u00fd eur\u00f3psky svet povstal z viery, ale Krista nepoznal, lebo nepoznal slovo biblick\u00fdch svedkov. Slovo prorokov, apo\u0161tolov, evanjelistov a ich \u017eiakov. Poznali tvrd\u00fa re\u010d stredovek\u00fdch p\u00e1nov, medzi ktor\u00fdmi si prv\u00e9 mieto n\u00e1rokoval r\u00edmsky p\u00e1pe\u017e, potom kardin\u00e1li, arcibiskupi a biskupi. Preva\u017en\u00e1 v\u00e4\u010d\u0161ina k\u0148azov vo farnostiach \u017eila duchovne i telesne podv\u00fd\u017eiven\u00e1, podobne ako im zveren\u00fd \u013eud. O tom sved\u010dia napr\u00edklad aj vizit\u00e1cie, ktor\u00e9 konal\u00a0 s\u00e1m Luther po zboroch Saska (1528), alebo n\u00edm a zemsk\u00fdmi vrchnos\u0165ami poveren\u00e9 osoby.<\/p>\n
Doba apo\u0161tolsk\u00fdch a cirkevn\u00fdch otcov bola d\u00e1vno pre\u010d. Z\u00e1padn\u00e1 cirkev postupne duchovne otupela. Poh\u0155dala v\u00fdchodnou gr\u00e9ckou cirkvou, jej teol\u00f3giou a duchovn\u00fdmi aktivitami, ktor\u00fdm nerozumela. Kri\u017eiacke v\u00fdpravy organizovan\u00e9 s cie\u013eom oslobodi\u0165 \u201cKristov hrob\u201d z r\u00fak neveriacich sa ut\u00e1pali v bojoch nielen proti mohamed\u00e1nom, ale aj proti Byzancii. Napokon sa kri\u017eiaci obr\u00e1tili aj proti centru kres\u0165anstva v Carihrade, ktor\u00fd dobili a vyplienili.<\/p>\n
Podobne sa pokra\u010dovalo aj proti Uhorsku, ktor\u00e9 bolo po Gr\u00e9koch ako prv\u00e9 ohrozen\u00e9 Turkami. Tu organizoval kri\u017eiacku v\u00fdpravu proti Turkom ne\u00faspe\u0161n\u00fd kandid\u00e1t na p\u00e1pe\u017esk\u00fd stolec Bak\u00f3c. Ale aj t\u00e1to v\u00fdprava sa obr\u00e1tila proti ro\u013en\u00edckemu a poddansk\u00e9mu obyvate\u013estvu Uhorska, z ktor\u00e9ho bola v\u00e4\u010d\u0161ina bojovn\u00edkov. Sedliaci nedostali ani zbrane, ani chlieb a kri\u017eiacka v\u00fdprava po\u010d\u00edtaj\u00faca do 100 00 nevycvi\u010den\u00fdch sedliakov sa skon\u010dila sedliackym povstan\u00edm proti panstvu. Je zn\u00e1me ako povstanie vodov Juraja D\u00f3\u017eu<\/b> a franti\u0161k\u00e1nskeho mn\u00edcha Mes\u00e1ro\u0161a. <\/b>Povstanie bolo potla\u010den\u00e9 a skon\u010dilo sa masakrom ro\u013en\u00edkov v roku 1514. <\/b>To sa stalo p\u00fahe tri roky pred za\u010diatkom Lutherovho vyst\u00fapenia<\/b>.<\/p>\n
Pravda, u\u017e d\u00e1vno pred\u00fdm uhorsk\u00fd kr\u00e1\u013e a nemeck\u00fd cis\u00e1r \u017digmund viedol p\u00e4\u0165 kri\u017eiackch v\u00fdprav proti husitsk\u00fdm \u010cech\u00e1m<\/b>. Jeho n\u00e1stupcovia bojovali proti bratr\u00edkom na Slovensku a v Uhorsku a pram\u00e1lo si v\u0161\u00edmali, \u017ee postupne padol nielen Carihrad, ale aj Varna, Belehrad a v\u0161etky pevnosti a hrady na Dunaji. Tak Osmani hravo prenikli do Uhorska.\u00a0V roku 1526 do\u0161lo k Moh\u00e1\u010dskej\u00a0 prehre<\/b>, ktor\u00e1 v\u0161ak bola u\u017e neodvratn\u00e1, lebo z\u00e1padn\u00ed kres\u0165ania zab\u00edjali tzv. heretikov<\/b>, bez toho, aby si uvedomili, \u017ee sami s\u00fa skuto\u010dn\u00ed heretici, lebo s\u00fa \u010faleko od Krista.<\/p>\n
Ak aj boli pred Lutherom \u013eudia, ktor\u00fdch posielal Boh, Eur\u00f3pa \u201cnepoznala \u010dasu svojho nav\u0161t\u00edvenia<\/i>\u201d a vra\u017edila svojich prorokov: Wiklefa, Husa, Luk\u00e1\u0161a, Jeron\u00fdma Savonarolu <\/b>a mnoho in\u00fdch.<\/p>\n
Aj mlad\u00ed kr\u00e1li bojovali najm\u00e4 o svoje vlastn\u00e9 z\u00e1ujmy. Habsburg Karol V. <\/b>bojoval o svoje \u0161panieslke dedi\u010dstvo, ktor\u00e9 predt\u00fdm vzniklo zjednoten\u00edm Kast\u00edlska a Aragonska. Bojoval proti Franc\u00fazku, ktor\u00e9 chcelo ma\u0165 nielen ve\u013ek\u00fd politick\u00fd vplyv, ale aj svojho p\u00e1pe\u017ea, ktor\u00fd bude posl\u00facha\u0165 kr\u00e1\u013ea, ktor\u00fd bude vl\u00e1dnu\u0165 Eur\u00f3pe. \u010cas\u0165 Uhorska z\u00edskal Karolov brat Ferdinand,<\/b> prv\u00fd Habsburg na uhorskom tr\u00f3ne. Ke\u010f sa r\u00edmsky p\u00e1pe\u017e pridal na stranu Franc\u00fazka a tajne aj Turecka, Karolove vojsk\u00e1 vtrhli aj do Talianska a dobili R\u00edm ktor\u00fd vyplienili. Historici tomuto obdobiu hovoria \u201cSacco di Roma\u201d, plienenie R\u00edma<\/b> a iba neochotne prizn\u00e1vaj\u00fa, \u017ee p\u00e1pe\u017e bol internovan\u00fd v R\u00edme v Anjelskom hrade a musel kapitulova\u0165 v politick\u00fdch a mocensk\u00fdch amb\u00edciach. Preto nemal \u010das ani ochotu stara\u0165 sa o duchovn\u00fd rast cirkvi a o k\u00e1zanie Bo\u017eieho slova. Potreboval peniaze a tie zabezpe\u010doval predajom odpustkov. Napadnutie tohoto biznisu nebolo Lutherovi nikdy odpusten\u00e9. Pritom jeho boj bol iba liter\u00e1rny a teologick\u00fd. \u017dia\u013e, boj to bol ne\u00faspe\u0161n\u00fd – lebo odpustky trvaj\u00fa v RKC dodnes, aj ke\u010f v inej forme.<\/p>\n
Ke\u010f si r\u00edmsko-katol\u00edcky kr\u00e1\u013e a cis\u00e1r Karol V. zmeral sily s p\u00e1pe\u017eom Klementom VII., a\u017e potom pri\u0161iel na rad nemeck\u00fd mn\u00edch, ktor\u00e9ho nepova\u017eoval za nebezpe\u010dn\u00e9ho s\u00fapera. Pr\u00edchod na snem do nemeck\u00e9mu Wormsu mu otrochu otvoril o\u010di a pochopil, \u017ee sa medzit\u00fdm stalo nie\u010do, s \u010d\u00edm ner\u00e1tal. \u013dud i\u0161iel za Martinom\u2026<\/p>\n
Lutherovo svedectvo vo Worsme 1522 na sneme je skuto\u010dn\u00fd historick\u00fd prelom. Luther svoje t\u00e9zy proti odpustkom a \u010fal\u0161ie reforma\u010dn\u00e9 princ\u00edpy nedvolal ani pred najv\u00e4\u010d\u0161\u00edmi autoritami a mocn\u00e1rmi. Aj ke\u010f by jeho svedectvo mnoh\u00ed chceli oslabi\u0165, \u017ee z Lutherov\u00fdch \u00fast neodznelo presne tak, ako sa traduje v evanjelickej cirkvi: \u201cTu stoj\u00edm, inak nem\u00f4\u017eem. Tak mi P\u00e1n Boh pom\u00e1haj\u201d. <\/i>Spochyb\u0148uje sa najm\u00e4 posledn\u00e1 veta, \u010di ju Luther povedal nahlas, alebo potichu. Prv\u00fd kr\u00e1t v\u0161ak zaznelo svedecto, \u017ee svedomie<\/b> \u010dloveka, ak je \u017eiv\u00e9 – o\u017eiven\u00e9 Bo\u017e\u00edm slovom a evanjeliom, je obrovsk\u00e1 sila, ktor\u00e1 sa neboj\u00ed ani hrozby, ani kliatby. Tento svetsk\u00fd snem ods\u00fadil a dal do kliatby Luthera sk\u00f4r, ako to urobila p\u00e1pe\u017eskk\u00e1 bula. Cis\u00e1r Karol si zjavne n\u00e1rokoval a osoboval pr\u00e1vo hovori\u0165 nielen v mene r\u00ed\u0161e, ale aj cirkvi.<\/p>\n
M.Luther c\u00edtil poznan\u00e9 svetlo evanjelia tak jasne, \u017ee si uvedomoval a veril, \u017ee stoj\u00ed v Bo\u017eej slu\u017ebe. Chcel sved\u010di\u0165 o svetle – jedinom P\u00e1novi, ktor\u00e9ho plne uzn\u00e1val a re\u0161pektoval, ktor\u00e9mu bezv\u00fdhradne veril.\u00a0Nespoliehal sa ani \u201cna knie\u017ea\u0165\u00e1 a synov \u013eudsk\u00fdch\u201d, ako to vyznal u\u017e SZ \u017ealmista. Vo Wormse bola skupina vplyvn\u00fdch rytierov, ktor\u00ed \u010dakali len na Lutherov s\u00fahlas\u00a0 a pokyn a boli by \u201cvec evanjelia\u201d br\u00e1nili, \u010di presadzovali aj me\u010dom a bojom. To Martin Luther jednozna\u010dne odmietal. Odmietal aj svetsk\u00fa ochranu trpezliv\u00e9ho a obozretn\u00e9ho kurfirsta, svojho knie\u017ea\u0165a Fridricha M\u00fadreho.<\/b> Oproti t\u00fdmto mociam a mocnostiam jasne uprednos\u0165oval moc Bo\u017eiu a v\u00e1\u017ene po\u010d\u00edtal aj s mart\u00fdriom, ak by to bola Bo\u017eia v\u00f4\u013ea.<\/p>\n
Jedni mu to vy\u010d\u00edtali ako zdanliv\u00fa naivnos\u0165. Nesk\u00f4r mu zase zwikavsk\u00fd kazate\u013e Tom\u00e1\u0161 M\u00fcnzer <\/b>vyt\u00fdkal, \u017ee nejde do boja so sedliakmi, ktor\u00fdch on podnecoval k revol\u00facii a viedol do otvoren\u00e9ho povstania a boja. Luther nehcel by\u0165 revolucion\u00e1r, ale reform\u00e1tor. O nie\u010do nesk\u00f4r odmietol cestu zury\u0161sk\u00e9ho reform\u00e1tora Uricha Zwingliho<\/b> bojova\u0165 me\u010dom za evanjelium. Tak op\u00e4\u0165 dok\u00e1zal, \u017ee chce by\u0165 iba\u00a0 vern\u00fdm svedkom P\u00e1na Je\u017ei\u0161a Krista. Odmietol aj n\u00e1dej pra\u017esk\u00fdch husitov, sta\u0165 sa \u201csask\u00fdm Husom\u201d, po Lipskej di\u0161pute v roku 1520.\u00a0S ned\u00f4verou h\u013eadel na politick\u00e9 ochrann\u00e9 zoskupenie \u0160malkaldsk\u00e9ho spolku, v ktorom videli mnoh\u00ed jedin\u00fa mo\u017en\u00fa cestu.<\/p>\n
Sme v\u010fa\u010dn\u00ed n\u00e1\u0161mu reform\u00e1torovi, \u017ee nikdy nezakol\u00edsal vo viere, \u017ee odmietol boj, aj ke\u010f mu to mnoh\u00ed zazlievali a zazlievaj\u00fa. Podporil slovom iba boj cis\u00e1ra proti Tureckej agresii, <\/b>\u010do pova\u017eoval za povinnos\u0165 regul\u00e9rnej vl\u00e1dy: chr\u00e1ni\u0165 svojich poddan\u00fdch a kres\u0165ansk\u00e9 krajiny pred agresiou zvonku. Mo\u017eno poveda\u0165 z dne\u0161n\u00e9ho poh\u013eadu, \u017ee uznal iba obrann\u00fa vojnu, ale nie kv\u00f4li seba, ale pre zdecimovan\u00e9 krajiny Eur\u00f3py.<\/p>\n
To, \u010do bolo zbra\u0148ou Martina Luthera zost\u00e1va i na\u0161ou jedinou zbra\u0148ou dnes. Je to sila slova Bo\u017eieho a sila viery v Je\u017ei\u0161a ako P\u00e1na<\/b>. Tak ako J\u00e1n Krstite\u013e sved\u010dil o Kristovi ako \u201csvetle sveta\u201d,<\/i> aj on v\u017edy hl\u00e1sal Krista a v Jeho pravde nikdy nezakol\u00edsal. Jedine v Kristus je na\u0161a sp\u00e1sa, jedine viera v Neho je na\u0161a n\u00e1dej a istota spasenia!<\/p>\n
V tomto oh\u013eade sa Luther stal plne a prave veriacim \u010dlovekom. Darmo ho obvi\u0148uj\u00fa niektor\u00ed z kac\u00edrstva, \u010di her\u00e9zy. Svedectvo evanjelistu J\u00e1na o J\u00e1novi Krstite\u013eovi naplno plat\u00ed aj o Martinovi Lutherovi: \u201cT\u00fdm, \u010do Ho prijali, dal moc sta\u0165 sa dietkami Bo\u017e\u00edmi, t\u00fdm, \u010do veria v Jeho meno,\u00a0 (13) ktor\u00ed boli sploden\u00ed nie z krvi, ani z telesnej \u017eiadosti, ani z v\u00f4le mu\u017ea, ale z Boha\u201d.\u00a0<\/i><\/p>\n
\u00a0\u00a0 \u00a0 Z<\/i> tejto cesty viery Luther neodbo\u010dil a v tomto smere zost\u00e1va pre n\u00e1s vzorom, hodn\u00fdm nasledovania. Ne\u0161lo mu o svetsk\u00fa moc, ani o priaze\u0148 mocn\u00fdch, ani o osobn\u00fa prest\u00ed\u017e, alebo bohastvo. Konal tak, ako u\u010dil a p\u00edsal: \u201dKres\u0165an je slobodn\u00fdm p\u00e1nom v\u0161etk\u00fdch vec\u00ed a nikomu nie je podriaden\u00fd, ale s\u00fa\u010dasne je kres\u0165an v\u017edy dobrovo\u013en\u00fdm sluhom svojho nebesk\u00e9ho P\u00e1na Je\u017ei\u0161a Krista\u201d<\/i>.<\/p>\n
Pri 500. v\u00fdro\u010d\u00ed hnutia, ktor\u00e9 m\u00e1 n\u00e1zov reform\u00e1cia cirkvi,<\/b> je Luther jasnou st\u00e1licou a pr\u00edkladom viery, svedkom Kristovej pravdy a obrancom mravnej slobody a d\u00f4stojnosti veriaceho \u010dloveka ako omilosten\u00e9ho hrie\u0161nika. Luther nezomrel ako mu\u010den\u00edk ako J\u00e1n Krstite\u013e. Nepodce\u0148oval silu Herodesov svojich \u010dias, ani t\u00fdch, \u010do prijali ducha sveta, \u010di diabla. Ale v\u017edy vyzn\u00e1val: \u201cslov\u00ed\u010dko ich poraz\u00ed\u201d! <\/i>Jeho piese\u0148, zlo\u017een\u00e1 na slov\u00e1 46 \u017ealmu je jeho jasn\u00fdm odkazom a na\u0161ou\u00a0hymnou a programom.<\/p>\n
Je jasn\u00e9, \u017ee za to v\u0161etko neoslavujeme Martina Luthera, ale Toho, ktor\u00fd ho poslal svetu i n\u00e1m. Sv\u00e4t\u00e9ho Boha\u00a0 a P\u00e1na cirkvi! Je skvel\u00e9 nasledova\u0165 svedectvo evanjelistov, J\u00e1na Krstite\u013ea a prorokov, i Lutherovo svedectvo a chodi\u0165 vo svetle, ktor\u00fdm je Kristus P\u00e1n. V \u0148om \u017ei\u0165, dokon\u00e1va\u0165 i preb\u00fdva\u0165 na veky vekov. Amen<\/p>\n
Prietr\u017e – 20. nede\u013ea po Sv.Trojici 2017 \u00a0–\u00a0 Nede\u013ea pred Pamiatkou reform\u00e1cie\u00a0 – \u013dubom\u00edr Batka st.<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"
\u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0\u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0Bol \u010dlovek, ktor\u00e9ho poslal Boh Boh je m\u00f4j hrad a preto r\u00e1d na Neho sa spolieham, du\u0161ou, telom – … \u010c\u00edta\u0165 viac<\/a><\/p>\n","protected":false},"author":4,"featured_media":0,"comment_status":"open","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[22,40,121,26,152,146],"tags":[523,522],"class_list":["post-31598","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-evanjelicka-identita","category-historia","category-kazne","category-pamiatka-reformacie","category-prietrz","category-viera","tag-martin-luther","tag-reformacia"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/31598","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/users\/4"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=31598"}],"version-history":[{"count":2,"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/31598\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":31602,"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/31598\/revisions\/31602"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=31598"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=31598"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=31598"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}