{"id":31629,"date":"2017-12-19T23:07:51","date_gmt":"2017-12-19T22:07:51","guid":{"rendered":"http:\/\/e-anjelik.sk\/?p=31629"},"modified":"2025-09-16T18:23:25","modified_gmt":"2025-09-16T16:23:25","slug":"1517-1917","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/2017\/12\/19\/1517-1917\/","title":{"rendered":"1517-1917"},"content":{"rendered":"\n

\u010casopis N\u00c1RODNIE NOVINY,<\/a>  utorok 30. okt\u00f3bra 1917, ro\u010dn\u00edk XLVIII, \u010d\u00edslo 127, prv\u00e1 strana, p\u00ed\u0161e:<\/p>\n\n\n\n

REFORM\u00c1CIA 1517-1917<\/p>\n\n\n\n

Bojom sa za\u010dala a ke\u010f sa roz\u0161\u00edrila, bolo pre \u0148u e\u0161te viacej \u0165a\u017ek\u00fdch bojov. A za\u010dala sa, lebo bola pripraven\u00e1 novou dobou, vyn\u00e1lezmi, o\u017eiven\u00edm umen\u00ed a vied, \u010di\u017ee takzvanou renaissancou a humanizmom. \u00da\u010dinky jej skoro prospely i samotn\u00e9mu R\u00edmu.<\/p>\n\n\n\n

Vyst\u00fapenie Luthera datuje sa od 31. oktobra 1517, ke\u010f svojich 95 t\u00e9z vyvesil vo Wittenbergu na z\u00e1mock\u00fd kostol. K n\u00e1m jeho u\u010denie preniklo skoro: na po\u010diatku 16. stoletia Nemci v Hornom Uhorsku boli po\u010dtom svoj\u00edm asi najsilnej\u0161\u00ed a s Nemeckom udr\u017eiavali st\u00e1le styky. \u010co tam opanovalo mysle a srdcia, prirodzene dostalo sa i sem. Trad\u00edcia o husitizme, \u017ee by Luterovmu u\u010deniu u Slov\u00e1kov husiti boli pripravili cestu, pred svetlom historie neobstoj\u00ed. V Uhorsku v\u00f4bec roz\u0161\u00edrila sa reform\u00e1cia skoro a ve\u013emi. Me\u0161tianstvo, u\u010den\u00ed \u013eudia, zemianstvo, magn\u00e1ti na po\u010diatku 17. stoletia prin\u00e1le\u017eali napospol k protestantizmu. \u013dud musel za mocn\u00fdmi, lebo platila z\u00e1sada: \u010die je panstvo, toho n\u00e1bo\u017eenstvo sa prij\u00edma . (Cujus regio, illius religio.)<\/p>\n\n\n\n

Prostriedky, pou\u017e\u00edvan\u00e9 proti reform\u00e1cii od sam\u00e9ho po\u010diatku, nemaly \u00fa\u010dinkov. Rozbroje n\u00e1bo\u017eensk\u00e9, prenasledovania, hr\u00fazy v Uhorsku vzmohly sa pozdej\u0161ie, z politick\u00fdch pr\u00ed\u010din. Ke\u010f sa protivy medzi viedenskou vl\u00e1dou a uhorsk\u00fdmi stavy staly pr\u00edli\u0161 pr\u00edkrymi. Vtedy v n\u00e1bo\u017eenskej ot\u00e1zke vst\u00fapil do popredia politick\u00fd moment. Rozp\u00e1lila sa stra\u0161n\u00e1 netolerantnos\u0165 n\u00e1bo\u017eensk\u00e1 a i\u0161la tak \u010faleko, \u017ee kde v jednej obci \u017eili na pr. veriaci dvoch protestantsk\u00fdch cirkv\u00ed, luter\u00e1ni a kalv\u00edni, potierali jeden druh\u00e9ho celkom tak, ako potieral ich oboch spolo\u010dn\u00fd protivn\u00edk, katol\u00edk.<\/p>\n\n\n\n

Z toho \u010dasu pre dnes ni\u010d nenasleduje: tie veci len zabudn\u00fa\u0165. In\u00e1\u010dej my Slov\u00e1ci n\u00faten\u00ed sme s\u00fadi\u0165 nepredpojate, nestranne, objekt\u00edvne. U n\u00e1s v b\u00farkach a v ohni tej doby viera menila sa to\u013eko r\u00e1z, \u017ee z n\u00e1s mnoh\u00fdm \u0165a\u017eko je vedie\u0165, kedy k akej cirkvi prin\u00e1le\u017eali ich predkovia. Pren\u00e1hlen\u00fdm s\u00fadom za jednu alebo druh\u00fa stranu \u013eahko mohli by sme sa osved\u010di\u0165 proti svojim priamym predkom.<\/p>\n\n\n\n

Nemci, tak\u00ed, ktor\u00fdch za n\u00e1\u0161ho \u010dasu ich n\u00e1rod najviac po\u010d\u00fava, vysoko stav\u00e4j\u00fa Luthera ako nemecko-patriotick\u00e9ho politika, nie ako teologa, dogmatika. Z jeho bojov\u00fdch spisov cituj\u00fa miesta ako: \u00bbPre svojich Nemcov som sa narodil, im chcem sl\u00fa\u017ei\u0165\u00ab A to je tak, Luther bol predov\u0161etk\u00fdm Nemec. V boji s R\u00edmom jemu i\u0161lo o svoj n\u00e1rod. Mnoh\u00e9 miesta v jeho p\u00edsmach a re\u010diach zpred 400 rokov znej\u00fa n\u00e1m tak, ani \u010do by bol synom doby o nejak\u00fdch 300 rokov nov\u0161ej. Sved\u010d\u00ed o tom i jeho zaujatos\u0165 za \u0161koly. \u017de skoro po \u0148om v Nemecku nasledoval n\u00e1rodn\u00fd \u00fapadok, vina toho pripisuje sa nesp\u00f4sobn\u00fdm knie\u017ea\u0165om. Ale i za na\u0161ich dn\u00ed Nemci \u010di nevyzn\u00e1vaj\u00fa, \u017ee \u017eij\u00fa Lutherov\u00fdm duchom?<\/p>\n\n\n\n

In\u00e9 n\u00e1rody, nie nemeck\u00e9, ktor\u00e9 prevzaly Lutherovo u\u010denie, t\u00fato jeho najsilnej\u0161iu str\u00e1nku ako by boly nechaly stranou.<\/p>\n\n\n\n

U n\u00e1s Slov\u00e1kov \u00fa\u010dinky reform\u00e1cie dlho bolo pozna\u0165 v \u0161kol\u00e1ch. I stru\u010dn\u00e1 hist\u00f3ria, ktor\u00fa o nich dosia\u013e uspeli sme sa sostavi\u0165, ve\u013emi v\u00fdmluvne hovor\u00ed. Horno-uhorsk\u00e9 kraje svojimi \u0161kolami dostaly kult\u00farny v\u00fdznam pre cel\u00fa krajinu. In\u00e1\u010dej ony, tieto \u0161koly, sl\u00fa\u017eily latinite. Materinsk\u00fd jazyk, vyzdvihnut\u00fd reform\u00e1ciou, dostal miesto len v cirkvi, v bohoslu\u017ebe.<\/p>\n\n\n\n

Z bojovnosti Lutherovskej, z bojovnosti za n\u00e1rod, \u00bbpre ktor\u00fd sme sa narodili,\u00ab u n\u00e1s sa asi najmenej ujalo. Slovensk\u00e9 povedomie i u tak\u00fdch na\u0161ich evanjelikov, ako Daniel Hor\u010di\u010dka alebo Eli\u00e1\u0161 L\u00e1ni, bolo trpn\u00e9, pass\u00edvn\u00e9, bez v\u0161etkej akt\u00edvnosti, bez luter\u00e1nstva ozajstn\u00e9ho. I znamenit\u00ed Plachovci za Jozefa II. okolo Star\u00fdch Nov\u00edn  <\/em>n\u00e1rodne boli celkom bled\u00ed; katol\u00edcki Slov\u00e1ci, Bajzovci, za\u010dali hovori\u0165 o \u00bbhnilobe predkov\u00ab, nezaujat\u00fdch za svoj slovensk\u00fd jazyk. A\u017e za \u010dasu slovanskej n\u00e1rodnej renaissance, teda z nov\u00fdch prame\u0148ov ob\u010derstven\u00ed, nov\u00fdm duchom rozp\u00e1len\u00ed, zjavili sa Koll\u00e1rovci, \u0160af\u00e1rikovci a v ich stop\u00e1ch \u0160t\u00farovci, Hod\u017eovci, Hurbanovci.<\/p>\n\n\n\n

A jednu zvl\u00e1\u0161tnos\u0165 nezame\u0161k\u00e1me podotkn\u00fa\u0165. Reform\u00e1ciou duchovn\u00e9mu \u017eivotu u n\u00e1s Slov\u00e1kov iste zna\u010dne sa pomohlo; ale u\u017e v druhej polovici 17. stoletia to, \u010do pre reform\u00e1ciu v Uhorsku bolo pohromou, stra\u0161n\u00e1 protireform\u00e1cia Szelepcs\u00e9nyi-Kolloni\u010dovsk\u00e1, pre existenciu a bud\u00facnos\u0165 slovensk\u00e9ho n\u00e1roda dok\u00e1zalo sa by\u0165 zdrav\u00fdm. Horno-uhorsk\u00e9 mest\u00e1 boly ozajstn\u00fdmi ba\u0161tami protestantizmu, a boly nemeck\u00e9; v\u00f4bec v slovensk\u00fdch krajoch \u017eilo Nemcov to\u013eko, \u017ee Slov\u00e1kom miesty hrozilo nebezpe\u010denstvo ponem\u010denia: ale protireform\u00e1ciou t\u00fdmto mest\u00e1m nanesen\u00fd \u00fader znamenite pomohol veci slovenskej n\u00e1rodnosti. Za nejak\u00fdch troje pokolen\u00ed Nemci potom boli zv\u00e4\u010d\u0161a stroven\u00ed.<\/p>\n\n\n\n

No treba sa n\u00e1m prizna\u0165 i k nedobr\u00e9mu faktu, aby sa mohla h\u013eada\u0165 jeho pr\u00ed\u010dina. Asi od sto rokov slovensk\u00ed evanjelici temer v\u00f4bec, ale najm\u00e4 v Hontianskej, Novohradskej a Gemerskej stolici, \u010d\u00edselne ve\u013emi up\u00e1daj\u00fa. V obciach evanjelicko-slovensk\u00fdch, ktor\u00e9 na po\u010diatku 19. stoletia maly v Gemeri po 1200-1300 obyvate\u013eov, dnes na\u010d\u00edta sa ich len 700-800. \u2013\u0160tyristoro\u010dn\u00e1 pamiatka reform\u00e1cie nech n\u00e1s povzbud\u00ed sk\u00fama\u0165 pr\u00ed\u010dinu tejto nedobrej skuto\u010dnosti.<\/p>\n\n\n\n

Zdroj: http:\/\/mi.memoria.sk\/index.html#v=zoom&i=13313<\/a><\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

\u010casopis N\u00c1RODNIE NOVINY,  utorok 30. okt\u00f3bra 1917, ro\u010dn\u00edk XLVIII, \u010d\u00edslo 127, prv\u00e1 strana, p\u00ed\u0161e: REFORM\u00c1CIA 1517-1917 Bojom sa za\u010dala a ke\u010f sa roz\u0161\u00edrila, bolo pre \u0148u e\u0161te viacej \u0165a\u017ek\u00fdch bojov. A za\u010dala sa, lebo bola pripraven\u00e1 novou dobou, vyn\u00e1lezmi, o\u017eiven\u00edm umen\u00ed a vied, \u010di\u017ee takzvanou renaissancou a humanizmom. \u00da\u010dinky jej skoro prospely i samotn\u00e9mu R\u00edmu. Vyst\u00fapenie Luthera datuje sa od … \u010c\u00edta\u0165 viac<\/a><\/p>\n","protected":false},"author":3,"featured_media":0,"comment_status":"open","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[193,40],"tags":[],"class_list":["post-31629","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-co-pisu-ini","category-historia"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/31629","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/users\/3"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=31629"}],"version-history":[{"count":6,"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/31629\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":38552,"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/31629\/revisions\/38552"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=31629"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=31629"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=31629"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}