Mnoh\u00ed si u\u017e v\u0161imli skuto\u010dnos\u0165, \u017ee viacer\u00e9 roky kon\u010diace sa osmi\u010dkou boli pre n\u00e1\u0161 n\u00e1rod, ale aj pre cirkev, poznamenan\u00e9 mnoh\u00fdmi v\u00fdznamn\u00fdmi udalos\u0165ami, ktor\u00e9 \u010dasto znamenali ve\u013ek\u00fd obrat v \u017eivote cirkvi, alebo \u0161t\u00e1tu. \u010castej\u0161ie ako in\u00e9 roky priniesli zmeny, ktor\u00e9 mali \u010falekosiahly dosah na \u010fal\u0161iu existenciu, alebo v\u00fdvoj n\u00e1rodn\u00e9ho a cirkevn\u00e9ho spolo\u010denstva. V\u0161imnime si niektor\u00e9 z nich, ktor\u00e9 vy\u0161\u0161ie uveden\u00e9 kon\u0161tatovanie potvrdzuj\u00fa, po\u010dn\u00fac od t\u00fdch prv\u00fdch zn\u00e1mych z \u00fasvitu dej\u00edn na\u0161ich predkov.<\/p>\n
1. Udalosti a zmeny z prv\u00e9ho tis\u00edcro\u010dia po Kristu.<\/b><\/p>\n
Rok 448<\/b>.<\/p>\n
Jeden z prv\u00fdch d\u00f4kazov o pr\u00edchode a pobyte Slovanov v Karpatskej kotline, na na\u0161om dne\u0161nom \u00fazem\u00ed, je spr\u00e1va r\u00e9tora Priskora byzantsk\u00e9mu cis\u00e1rovi z roku 448<\/b>. Uv\u00e1dza v nej, \u017ee na ceste k presl\u00e1ven\u00e9mu kr\u00e1\u013eovi Hunov – Atilovi sa stretol s \u013eudom, ktor\u00fd mu na pitie pon\u00fakal n\u00e1poj naz\u00fdvan\u00fd medos<\/b>.<\/p>\n
Ka\u017ed\u00fd Slov\u00e1k na prv\u00e9 po\u010dutie pochop\u00ed, \u017ee ide o medovinu. Na jej v\u00fdrobu m\u00e1me dodnes u n\u00e1s viacero licenci\u00ed a mo\u017eno ju ozna\u010di\u0165 za na\u0161e prv\u00e9 n\u00e1rodn\u00e9 \u201ckult\u00farne dedi\u010dstvo\u201d. Na\u0161e dejiny, \u010di u\u017e sa to niekomu p\u00e1\u010di, alebo nie, za\u010d\u00ednaj\u00fa d\u00f4kazom o ob\u013e\u00fabenom pit\u00ed medoviny, alebo v\u010deloviny u\u017e u \u201cstar\u00fdch Slov\u00e1kov\u201d, v \u010dom \u00faspe\u0161ne pokra\u010duj\u00fa aj Slov\u00e1ci mlad\u00ed. Naviac, dnes m\u00e1 ka\u017ed\u00fd kraj aj osobitn\u00fd recept na \u010fal\u0161\u00ed druh ob\u013e\u00fabenej pijatiky s medom, tzv. hriate (hriat\u00f4). Tak \u013eahko pochop\u00edme, \u017ee roky s osmi\u010dkou – najm\u00e4 v kombin\u00e1cii s jednotkou (18<\/b>), so \u0161tvorkou (48), <\/b>alebo \u0161es\u0165kou (68),<\/b> prin\u00e1\u0161aj\u00fa aj v \u010fal\u0161\u00edch storo\u010diach zvl\u00e1\u0161tne zvraty a prebudenia do dn\u00ed, ke\u010f sa mnoh\u00ed c\u00edtia ako \u201cpo opici\u201d. Niektor\u00ed odborn\u00edci ich definuj\u00fa ako \u201cmagick\u00e9 roky\u201d.<\/p>\n
\u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 Rok 568<\/b><\/p>\n
Ide o druh\u00fa v\u00fdznamn\u00fa kombin\u00e1ciu rokov s osmi\u010dkou na konci – 68<\/b>. V apr\u00edli v roku 568<\/b>, op\u00fa\u0161\u0165aj\u00fa na\u0161e teraj\u0161ie \u00fazemie Longobardi, ktor\u00ed odch\u00e1dzaj\u00fa smerom do dne\u0161n\u00e9ho severn\u00e9ho Talianska. Najprv v roku 508<\/b> porazili na \u00fazem\u00ed Moravy a n\u00e1\u0161ho Z\u00e1horia r\u00ed\u0161u Heru\u013eov (pozri o tom bli\u017eie J.Steinh\u00fcbel: Nitrianske knie\u017eatstvo, cit. z Prokopiusa: De bello Gothico II 14).<\/i>Je ve\u013emi pravdepodobn\u00e9, \u017ee pr\u00e1ve pri stretnut\u00ed sa s Longobardami na\u0161i predkovia spozn\u00e1vaj\u00fa prv\u00fd kr\u00e1t kres\u0165anstvo a to vo forme arianizmu. A\u017e po nich prich\u00e1dza k Slovanom postupne \u00edro\u0161k\u00f3tska misia.<\/p>\n
Longobardi sa spojili s Avarmi proti Slovanom a po v\u00ed\u0165aztve nad nimi kr\u00e1\u013e Alboin pr\u00e1ve Avarom odovzdal v roku 568<\/b> Pan\u00f3niu. Tak za\u010dalo nov\u00e9 dlhoro\u010dn\u00e9 obdobie, vyn\u00faten\u00e9 spolu\u017eitie Slovanov s Avarmi.<\/p>\n
Pod\u013ea Prokopia ( De bello Gothico III 14) \u201ctieto kmene, toti\u017e Slovania a Anti, nie s\u00fa ovl\u00e1dan\u00e9 jedin\u00fdm mu\u017eom, ale odd\u00e1vna \u017eij\u00fa v demokracii, a preto svoje veci tak priazniv\u00e9, ako aj nepriazniv\u00e9 prejedn\u00e1vaj\u00fa spolo\u010dne. Rovnako i v\u0161etky ostatn\u00e9 zvyky maj\u00fa tieto barbarsk\u00e9 kmene u\u017e odd\u00e1vna podobn\u00e9\u201d<\/i>. Z toho vid\u00edme, \u017ee plat\u00ed ono biblick\u00e9 slovo, vyjadren\u00e9\u00a0 parafr\u00e1zou: \u201d z demokacie si vy\u0161iel a do domokracie sa navr\u00e1ti\u0161\u201d<\/i>. Otvorenou ot\u00e1zkou ost\u00e1va, \u010di je s\u00fa\u010dasne nutn\u00e9 aj navr\u00e1tenie sa k barbarstvu, alebo sa predsa len nie\u010do m\u00e1lo zmenilo.<\/p>\n
\u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 Rok 658\u00a0<\/b><\/p>\n
V tomto roku zomrel Samo a jeho r\u00ed\u0161a sa zakr\u00e1tko rozpadla. Vl\u00e1dol 35 rokov. Samo sa dok\u00e1zal s Avarmi dohodn\u00fa\u0165. Na druhej strane sa vedel vzoprie\u0165 aj proti Alamanom, ktor\u00ed sa spojili s Longobardami. Hoci pohan, viedla ho, Anonymus by povedal: milos\u0165 Bo\u017eia, \u017ee dok\u00e1zal \u00fato\u010di\u0165 aj proti Dur\u00ednsku a in\u00fdm \u010dastiam Franskej r\u00ed\u0161e. Pam\u00e4tn\u00e9 je najm\u00e4 jeho v\u00ed\u0165aztvo nad fransk\u00fdm kr\u00e1\u013eom Dagobertom pri hrade Vogastiburg.<\/p>\n
Po Samovej smrti si Slovania e\u0161te nieko\u013eko rokov dok\u00e1zali udr\u017ea\u0165 nez\u00e1vislos\u0165. Ale avarsk\u00e1 moc postupne r\u00e1stla a poc\u00edtili ju v\u0161etky knie\u017eatstv\u00e1 z ktor\u00fdch sa Samova r\u00ed\u0161a predt\u00fdm skladala. Moravania odpovedali na avarsk\u00e9 obsadenie Dev\u00edna stavbou novej pevnosti na jednom z ostrovov na rieke Morave v Mikul\u010diciach.<\/p>\n
V roku 800 <\/b>bol v R\u00edme korunovan\u00fd za r\u00edmskeho cis\u00e1ra Karol Ve\u013ek\u00fd, ktor\u00fd zak\u00e1zal pred\u00e1va\u0165 zbrane Avarom aj Slovanom.Ak v\u0161ak na\u0161i predkovia Avarov porazili a vymazali z mapy ich hringy a ich meno z pam\u00e4ti n\u00e1rodov, nebolo to v\u00ed\u0165aztvo dosiahnut\u00e9 zbra\u0148ami, ale pobo\u017enos\u0165ou a plnen\u00edm prv\u00e9ho prik\u00e1zania Bo\u017eieho: \u201cPlo\u010fte a mno\u017ete sa a napl\u0148te zem; \u201d (1 M 1,28 ). <\/i>Ak by EU predsa nasilu presadila kv\u00f3ty ute\u010dencov aj pre n\u00e1s, m\u00e1me historick\u00e9 pou\u010denie, ako a za ak\u00fdch podmienok sa d\u00e1 tak\u00e1 kr\u00edza zvl\u00e1dnu\u0165.<\/p>\n
Rok 828<\/b><\/p>\n
D\u00f4le\u017eit\u00fd a sl\u00e1vny bol rok 828,<\/b> ke\u010f salzbursk\u00fd arcibiskup Adalram vysv\u00e4til na \u017eiados\u0165 nitrianskeho knie\u017ea\u0165a Pribinu <\/b>(prv\u00fd) kres\u0165ansk\u00fd kostol na \u00fazem\u00ed Slovenska. Iste nie je bez zauj\u00edmavosti to, \u017ee samotn\u00fd Pribina bol pravdepodobne vtedy e\u0161te pohan, ale urobil tak na \u017eiados\u0165 svojej man\u017eelky, ktor\u00e1 bola pokrsten\u00e1 a rovnako aj jeho syn Koce\u013e. Nesk\u00f4r bol Pribina z Nitry vyhnan\u00fd. Pod\u013ea prame\u0148a Conversio Bagoariorum<\/i>\u2026kr\u00e1\u013e \u013dudov\u00edt Nemec, ktor\u00fd prijal Pribinu na l\u00e9nnom \u00fazem\u00ed v Dolnej Pan\u00f3nii, dal ho pokrsti\u0165 v kostole sv.Marka v Traisme. Nesk\u00f4r ten ist\u00fd kr\u00e1\u013e vydal listinu, ktorou Pribinovi daroval do dedi\u010dn\u00e9ho vlastn\u00edctva \u00fazemie, ktor\u00e9ho spr\u00e1vou ho predt\u00fdm poveril. Pribina sa stal ve\u013emo\u017eom Franskej r\u00ed\u0161e. Zalo\u017eil si s\u00eddlo Blatnohrad a \u0161\u00edril kres\u0165anstvo, ako to dosved\u010duje ve\u013ek\u00fd po\u010det kostolov, ktor\u00e9 tam postavil. Mojm\u00edr napokon pochodil hor\u0161ie. Fransk\u00fd kr\u00e1\u013e Ve\u013ekomoravsk\u00e9 knie\u017eatstvo napadol vojensky a Mojm\u00edra zbavil vl\u00e1dy. Na jeho miesto ustanovil jeho synovca Rastislava. Otvorenou ot\u00e1zkou zost\u00e1va, \u010di sa na Pribinovom obr\u00e1ten\u00ed ku kres\u0165anstvu viac podie\u013eal fransk\u00fd kr\u00e1\u013e, alebo jeho man\u017eelka. Mysl\u00edm, \u017ee viac ako mocn\u00ed tohoto sveta dok\u00e1\u017eu pre cirkev vykona\u0165 veriace man\u017eelky, ktor\u00e9 vo viere \u017eij\u00fa a vychov\u00e1vaj\u00fa tak aj svoje deti.<\/p>\n
Rok 858<\/b><\/p>\n
\u013dudov\u00edt Nemec chystal vojensk\u00fa v\u00fdpravu aj proti Rastislavovi. V\u00fdprava sa v\u0161ak pre vn\u00fatorn\u00e9 rozpory neuskuto\u010dnila. V tejto situ\u00e1cii pri\u0161iel Rastislav <\/b>na my\u0161lienku, oslobodi\u0165 sa zo z\u00e1vislosti na Frankoch t\u00fdm, \u017ee sa rozhodol vytvori\u0165 cirkevn\u00fa organiz\u00e1ciu priamo na Morave, pod veden\u00edm dom\u00e1cich slovensk\u00fdch biskupov a k\u0148azov. Preto sa obr\u00e1til v roku 858 <\/b>priamo na r\u00edmskeho p\u00e1pe\u017ea Mikul\u00e1\u0161a I. <\/b>so \u017eiados\u0165ou, aby mu poslal slu\u017eobn\u00edkov schopn\u00fdch uskuto\u010dni\u0165 tento z\u00e1mer. Samozrejme p\u00e1pe\u017e tak\u00fdch k\u0148azov nemal a preto sa nesk\u00f4r Rastislav obr\u00e1til s rovnakou \u017eiados\u0165ou na byzantsk\u00e9ho cis\u00e1ra Michala III, <\/b>aby mu poslal biskupa a u\u010dite\u013ea schopn\u00e9ho k\u00e1za\u0165 a vyu\u010dova\u0165 \u013eud v slovanskom jazyku. \u017diados\u0165 bola splnen\u00e1 vyslan\u00edm biskupa Kon\u0161tant\u00edna<\/b> a jeho brata Metoda <\/b>na Ve\u013ek\u00fa Moravu. V roku 868<\/b> vst\u00fapil pr\u00edkoriami znechuten\u00fd Kon\u0161tant\u00edn v R\u00edme do gr\u00e9ckeho kl\u00e1\u0161tora a zakr\u00e1tko, ako 42 ro\u010dn\u00fd zomrel.<\/p>\n
Rok 898<\/b><\/p>\n
Vypukli boje medzi kr\u00e1\u013eom Mojm\u00edrom II<\/b>. a jeho bratom Sv\u00e4toplukom II<\/b>.\u00a0 Mojm\u00edr II. vyslal do R\u00edma svojich poslov, ktor\u00ed niesli bohat\u00e9 dary p\u00e1pe\u017eovi J\u00e1novi IX. so \u017eiados\u0165ou, aby p\u00e1pe\u017e obnovil samostatn\u00fa cirkevn\u00fa organiz\u00e1ciu na Morave. P\u00e1pe\u017e ho iste pochv\u00e1lil, podobne ako pochv\u00e1lil \u201ckr\u00e1\u013ea\u201d Sv\u00e4topluka, ke\u010f v roku 880 <\/b>odovzdal \u0161t\u00e1t, ktor\u00e9mu vl\u00e1dol, do p\u00e1pe\u017esk\u00e9ho patron\u00e1tu<\/b>: \u201cVyvolil si si blahoslaven\u00e9ho Petra\u2026a jeho n\u00e1mestn\u00edka za patr\u00f3na\u2026\u201d. \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0<\/i><\/p>\n
Nepomohlo to v\u0161ak ani v najmen\u0161om. V nasleduj\u00facich rokoch bolo misijn\u00e9 dielo sol\u00fanskych bratov zni\u010den\u00e9 a v 10.storo\u010d\u00ed bol zni\u010den\u00fd aj Sv\u00e4toplukov \u0161t\u00e1t, Ve\u013ek\u00e1 Morava.<\/p>\n
\u013dubom\u00edr Batka st.<\/p>\n
Pokra\u010dovanie\u2026<\/i><\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"
Mnoh\u00ed si u\u017e v\u0161imli skuto\u010dnos\u0165, \u017ee viacer\u00e9 roky kon\u010diace sa osmi\u010dkou boli pre n\u00e1\u0161 n\u00e1rod, ale aj pre cirkev, poznamenan\u00e9 mnoh\u00fdmi v\u00fdznamn\u00fdmi udalos\u0165ami, ktor\u00e9 \u010dasto znamenali ve\u013ek\u00fd obrat v \u017eivote cirkvi, alebo \u0161t\u00e1tu. \u010castej\u0161ie ako in\u00e9 roky priniesli zmeny, ktor\u00e9 mali \u010falekosiahly dosah na \u010fal\u0161iu existenciu, alebo v\u00fdvoj n\u00e1rodn\u00e9ho a cirkevn\u00e9ho spolo\u010denstva. V\u0161imnime si niektor\u00e9 … \u010c\u00edta\u0165 viac<\/a><\/p>\n","protected":false},"author":4,"featured_media":0,"comment_status":"open","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[40,386],"tags":[],"class_list":["post-31661","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-historia","category-historicke-okienko"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/31661","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/users\/4"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=31661"}],"version-history":[{"count":3,"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/31661\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":31671,"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/31661\/revisions\/31671"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=31661"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=31661"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=31661"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}