{"id":31895,"date":"2018-09-01T22:55:53","date_gmt":"2018-09-01T20:55:53","guid":{"rendered":"http:\/\/e-anjelik.sk\/?p=31895"},"modified":"2018-09-01T22:55:53","modified_gmt":"2018-09-01T20:55:53","slug":"roky-nase-osmickove-4-cast","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/2018\/09\/01\/roky-nase-osmickove-4-cast\/","title":{"rendered":"Roky na\u0161e osmi\u010dkov\u00e9 &#8211; 4. \u010das\u0165"},"content":{"rendered":"<p><span class=\"Apple-converted-space\">\u00a0\u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 <\/span><b><span class=\"Apple-converted-space\">\u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0\u00a0<\/span>Roky na\u0161e osmi\u010dkov\u00e9\u2026 (4. \u010das\u0165 )<\/b><\/p>\n<p><b><span class=\"Apple-converted-space\">\u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0\u00a0<\/span><\/b><b><span class=\"Apple-converted-space\">\u00a0<\/span>1848<span class=\"Apple-converted-space\">\u00a0 <\/span>&#8211; 2018<\/b><\/p>\n<p><b><span class=\"Apple-converted-space\">\u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0<\/span>1888<\/b><\/p>\n<p><span class=\"Apple-converted-space\">\u00a0\u00a0 \u00a0 <\/span>Tento \u201csuper osmi\u010dkov\u00fd rok\u201d priniesol udalos\u0165, ktor\u00e1<span class=\"Apple-converted-space\">\u00a0 <\/span>sa hlboko dotkla najm\u00e4 na\u0161ej Evanjelickej a.v. cirkvi, ale aj cel\u00e9ho slovensk\u00e9ho n\u00e1roda. D\u0148a 21.febru\u00e1ra 1888 zomrel v Hlbokom Dr. Jozef Miloslav Hurban. Bol jednou z najv\u00fdznamenj\u0161\u00edch osobnost\u00ed na\u0161ej cirkvi, ale aj n\u00e1\u0161ho slovensk\u00e9ho n\u00e1roda. Hlavn\u00e9 udalosti a z\u00e1pasy, ktor\u00e9 vybojoval, s\u00fa pomerne dobre zn\u00e1me, preto v tomto preh\u013eade spomenieme iba heslovite niektor\u00e9 z nich.<\/p>\n<p><span class=\"Apple-converted-space\">\u00a0\u00a0 \u00a0 <\/span>N\u00e1rodn\u00e9 prebudenie nastalo pri pam\u00e4tnom pochode \u0160t\u00farovej ml\u00e1de\u017ee na Dev\u00edn 24.apr\u00edla 1836, kde v\u0161etk\u00fdch \u0161tudentov in\u0161piroval k tomu, aby si k doteraj\u0161iemu menu pripojili aj slovensk\u00e9 meno (Miloslav) a v jeho duchu sl\u00fa\u017eil \u201cpravde a n\u00e1rodu\u201d.<span class=\"Apple-converted-space\">\u00a0<\/span><\/p>\n<p><span class=\"Apple-converted-space\">\u00a0\u00a0 \u00a0 <\/span>V slu\u017ebe cirkvi za\u010d\u00ednal ako kapl\u00e1n na Brezovej pod Bradlom. V roku 1843 sa stal far\u00e1rom v Hlbokom, kde u\u017e v tom istom roku spolu s \u013d.\u0160t\u00farom a M.M.Hod\u017eom uz\u00e1konili stredoslovensk\u00e9 n\u00e1re\u010die ako spisovn\u00fd jazyk. So Samuelom Jurkovi\u010dom zalo\u017eili <i>\u201cSlovensk\u00e9 n\u00e1rodn\u00e9 divadlo v stolici nitransk\u00e9\u201d<\/i> v Soboti\u0161ti a spolupodielal sa aj na tvorbe pravidiel Gazdovsk\u00e9ho spolku v Soboti\u0161ti v roku 1845, ktor\u00fd sa stal prv\u00fdm pe\u0148a\u017en\u00fdm svojpomocn\u00fdm spolkom v Eur\u00f3pe. J.M. Hurban bol aj inici\u00e1tor <i>\u017diadost\u00ed slovensk\u00e9ho n\u00e1roda v stolici nitranskej v roku 1848<\/i>, nesk\u00f4r aj prv\u00fd predseda Slovenskej n\u00e1rodnej rady a jeden z hlavn\u00fdch vodcov slovensk\u00e9ho povstania v rokoch meru\u00f4smych (1848- 1849). Bol zakladate\u013e Pastor\u00e1lnej konferencie k\u0148azov v nitrianskom senior\u00e1te, spisovate\u013e a autor viacer\u00fdch kn\u00edh a mno\u017estva \u010dl\u00e1nkov z oblasti teologie, filozofie a n\u00e1rodnej osvety. Tie\u017e b\u00e1snik a akt\u00edvny \u00fa\u010dastn\u00edk patent\u00e1lnych z\u00e1pasov a biskup cis\u00e1rskym Patentom zriadenej superitendencie do jej z\u00e1niku. V nie poslednom rade bol aj horliv\u00fd duchovn\u00fd pastier, evanjelick\u00fd neoortodoxn\u00fd teol\u00f3g a myslite\u013e.<span class=\"Apple-converted-space\">\u00a0<\/span><\/p>\n<p><span class=\"Apple-converted-space\">\u00a0 \u00a0 \u00a0 <\/span>Ma\u010fariza\u010dn\u00fd tlak mu neumo\u017enil sta\u0165 sa \u00faspe\u0161n\u00fdm v politickom \u017eivote. Ke\u010f tret\u00edkr\u00e1t kandidoval za poslanca do snemovne, \u00farady ho obvinili z buri\u010dstva a dostal sa do v\u00e4zenia (od septembra 1869 &#8211; do m\u00e1ja 1870). Potom \u017eil pod policajn\u00fdm doh\u013eadom. Ob\u010das si za\u0161iel na di\u0161putu k priate\u013eovi a pr\u00edbuzn\u00e9mu, \u010d\u00e1\u010dovsk\u00e9mu zemanovi Ivanovi Smrti\u010dovi. Tento bol agnosticky zameran\u00fd a s Hurbanom viedli dlh\u00e9 nap\u00ednav\u00e9 polemiky. Vtedy sa Hurban upokojoval bafkan\u00edm zo svojho \u010dibuku (fajky). Smrti\u010d mal syna Ivana, ktor\u00fd \u0161tudoval v Anglicku. Av\u0161ak viac ako \u0161t\u00fadiu sa venoval vtedy popul\u00e1rnemu nov\u00e9mu \u0161portu, jazde na vysokom kole. Predn\u00e9 koleso malo priemer a\u017e 1,5 m a zadn\u00e9 bolo mal\u00e9. Otec nebol nad\u0161en\u00fd a v rozhovoe s Hurbanom sa vyjadril, \u017ee by bol rad\u0161ej,<i> \u201caby to, \u010do m\u00e1 Ivan v noh\u00e1ch, mal rad\u0161ej v hlave\u201d.<\/i> Ivan \u0161t\u00fadium ukon\u010dil v roku 1888, ale svojej z\u00e1\u013euby sa nevzdal a na jedn\u00fdch pretekoch zv\u00ed\u0165azil a s vencom v\u00ed\u0165aza pri\u0161iel domov. Noviny Vlas\u0165 a svet o \u0148om p\u00edsali ako o \u201csvetoch\u00fdrnom atl\u00e9tovi, prvom \u0161ampi\u00f3novi strednej Eur\u00f3py\u201d.<span class=\"Apple-converted-space\">\u00a0<\/span><\/p>\n<p><span class=\"Apple-converted-space\">\u00a0 \u00a0 \u00a0 <\/span>Hurbanovi na smrte\u013enej posteli prisl\u00fa\u017eil Ve\u010deru P\u00e1novu jeho priate\u013e, prietr\u017esk\u00fd k\u0148az Ladislav Paul\u00edny. Po zaopatren\u00ed zaspal a u\u017e sa neprebudil a tak dokonal svoj po\u017eehnan\u00fd \u017eivot. Hurbanov pohreb bol skuto\u010dnou n\u00e1rodnou manifest\u00e1ciou prebuden\u00e9ho n\u00e1roda. <i>(\u201cBije zvon slobody, \u010dujte ho n\u00e1rody, kto ho nepo\u010duje, obanuje! )<\/i>\u201d. Ma\u010farsk\u00e1 senick\u00e1 vrchnos\u0165 zak\u00e1zala pochova\u0165 Hurbana sl\u00e1vnostne uprostred cintor\u00edna a ur\u010dila mu miesto v rohu cintor\u00edna, kde pochov\u00e1vali samovrahov. A\u017e nesk\u00f4r pri\u0161lo k exhum\u00e1cii jeho telesn\u00fdch pozostatkov a hrob bol prenesen\u00fd do stredu cintor\u00edna, kde ho zdob\u00ed monument\u00e1lny pomn\u00edk pod\u013ea n\u00e1vrhu arch.Du\u0161ana Jurkovi\u010da.<\/p>\n<p><span class=\"Apple-converted-space\">\u00a0\u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 <\/span><b>1908<\/b><\/p>\n<p><span class=\"Apple-converted-space\">\u00a0\u00a0 \u00a0 \u00a0 <\/span>Udalos\u0165, ktor\u00e1 sa odohrala na Balk\u00e1ne v tomto roku, iba zdanlivo nes\u00favisela so \u017eivotom n\u00e1\u0161ho n\u00e1roda, ktor\u00fd patril vtedy pod \u201cochrann\u00e9 kr\u00eddla\u201d Franti\u0161ka Jozefa, cis\u00e1ra Rak\u00fasko-Uhorskej monarchie. Ten sa rozhodol anektova\u0165 Bosnu a Hercegovinu, ktor\u00e1 dovtedy patrila pod Osmansk\u00fa r\u00ed\u0161u. Tento krok mal za cie\u013e uk\u00e1za\u0165 silu Rak\u00fasko-Uhorska a posilni\u0165 jeho ve\u013emocensk\u00e9 postavenie. Protestovali proti tomu nielen Osmani, ale najm\u00e4 Srbsko a \u010cierna Hora, ktor\u00e9 sa c\u00edtili ohrozen\u00e9, a preto vyhl\u00e1sili mobiliz\u00e1ciu. Predbe\u017ene k vojne e\u0161te nedo\u0161lo, ale udalos\u0165 silne \u201cprilo\u017eila pod kotol\u201d v situ\u00e1cii, ke\u010f temer v\u0161etky \u0161t\u00e1ty Eur\u00f3py, Ruska i Turecka d\u00fafali a te\u0161ili sa na vojnu, od ktorej si s\u013eubovali zisky na \u00fakor svojich susedov. Rozbu\u0161kou vojny sa stal atent\u00e1t na n\u00e1sledn\u00edka tr\u00f3nu Franti\u0161ka Ferdinanda v Sarajeve v j\u00fani 1914, ktor\u00fd bol otvoren\u00fd pre splnenie niektor\u00fdch t\u00fa\u017eob slovansk\u00fdch n\u00e1rodov v r\u00ed\u0161i. Aj hrdina Ha\u0161kovho rom\u00e1nu Jozef \u0160vejk vedel, \u010do to bude znamena\u0165. Ke\u010f sa dozvedel: <i>\u201d Tak n\u00e1m zabili Ferdinanda\u201d<\/i> &#8211; v hostinci u Kalicha takmer prorocky vyhl\u00e1sil: <i>\u201dV\u00e1lka jest jist\u00e1. &#8211; Bude se to \u0159ezat\u201d.<\/i><\/p>\n<p><b><span class=\"Apple-converted-space\">\u00a0 \u00a0 \u00a0<\/span><\/b><\/p>\n<p><span class=\"Apple-converted-space\">\u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0<\/span><b> 1918<\/b><\/p>\n<p><span class=\"Apple-converted-space\">\u00a0<\/span><\/p>\n<p><span class=\"Apple-converted-space\">\u00a0 \u00a0 \u00a0 <\/span>Prvotn\u00e9 nad\u0161enie z vojny v celej Eur\u00f3pe u\u017e d\u00e1vno vyprchalo a \u0161t\u00e1ty ktor\u00e9 sa zaplietli do vojny, sa dostali do hospod\u00e1rskej, spolo\u010denskej, ale najm\u00e4 mor\u00e1lnej kr\u00edzy. Celkovo sa do bojov v prvej svetove vojne zapojilo 28 \u0161t\u00e1tov, ktor\u00e9 zmobilizovali 70 mili\u00f3nov vojakov. Vojna by bola nezmyselne pokra\u010dovala, av\u0161ak po neobmedzenej ponorkovej vojne sa rozhodli dovtedy neutr\u00e1lne Spojen\u00e9 \u0161t\u00e1ty americk\u00e9 vst\u00fapi\u0165 do vojny proti Nemecku. Do Eur\u00f3py poslal prezident Wilson jeden mili\u00f3n vojakov a mno\u017estvo vojenskej techniky, najm\u00e4 tankov, lietadiel, mun\u00edcie a tie\u017e ch\u00fdbaj\u00facich potrav\u00edn. Tento krok jednozna\u010dne rozhodol o v\u00fdsledku vojny a v rokovaniach o jej skon\u010den\u00ed a povojnovom usporiadan\u00ed Strednej Eur\u00f3py.<span class=\"Apple-converted-space\">\u00a0<\/span><\/p>\n<p><span class=\"Apple-converted-space\">\u00a0\u00a0 \u00a0 \u00a0 <\/span>Nemecku a Rak\u00fasku &#8211; Uhorsku nepomohol ani ne\u010dakan\u00fd Brest-litovsk\u00fd mier, ktor\u00fdm sa Rusko pre dom\u00e1ce probl\u00e9my rozhodlo vyst\u00fapi\u0165 z vojny a oslabilo tak \u0161t\u00e1ty Dohody. V Amerike, v Pittsburgu predstavitelia americk\u00fdch Slov\u00e1kov a \u010cechov spolu s T.G.Masarykom 30.m\u00e1ja 1918 podp\u00edsali dohodu o vytvoren\u00ed spolo\u010dn\u00e9ho \u010desko-slovensk\u00e9ho \u0161t\u00e1tu. N\u00e1dej na jeho uznanie zv\u00fd\u0161ilo \u00faspe\u0161n\u00e9 \u0165a\u017eenie \u010desko-slovensk\u00fdch l\u00e9gi\u00ed v Rusku a prezierav\u00e1 a obetav\u00e1 slu\u017eba M.R.\u0160tef\u00e1nika. V zahrani\u010d\u00ed sa form\u00e1lne utvorila do\u010dasn\u00e1 vl\u00e1da \u010cesko-Slovenska. 18.okt\u00f3bra bola podp\u00edsan\u00e1 deklar\u00e1cia v Pittsburgu a Masaryk vo Washingtone ozn\u00e1mil vytvorenie \u010cesko-slovensk\u00e9ho \u0161t\u00e1tu. V\u0161etky ma\u010farsk\u00e9 a rak\u00faske snahy znemo\u017eni\u0165 rozpad monarchie, a tak vytvorenie n\u00e1rodn\u00fdch \u0161t\u00e1tov, zlyhali. D\u0148a 28. okt\u00f3bra v Prahe a 30.okt\u00f3bra 1918 v Martine bol vyhl\u00e1sen\u00fd spolo\u010dn\u00fd \u0161t\u00e1t \u010cechov a Slov\u00e1kov, \u010ceskoslovensk\u00e1 republika. Trvalo v\u0161ak e\u0161te nieko\u013eko mesiacov, najm\u00e4 na Slovensku, k\u00fdm sa nov\u00e1 \u0161t\u00e1tna moc re\u00e1lne ujala svojich pr\u00e1v, a st\u00e1lo to e\u0161te ve\u013ea \u00fasilia i obet\u00ed.<\/p>\n<p><span class=\"Apple-converted-space\">\u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 <\/span><b>1938<\/b><\/p>\n<p><b><span class=\"Apple-converted-space\">\u00a0\u00a0<\/span><\/b> <span class=\"Apple-converted-space\">\u00a0 \u00a0 <\/span>Rok 1938 bol rokom dvadsiateho v\u00fdro\u010dia vzniku republiky, ale aj podp\u00edsania Pittsburskej dohody v Amerike. Konfronta\u010dn\u00e9 ovzdu\u0161ie vtedaj\u0161ej Eur\u00f3py neobi\u0161lo ani na\u0161u republiku. 21.marca predniesol Dr. Jozef Tiso v parlamente deklar\u00e1ciu parlamentn\u00e9ho klubu, v ktorej odmietol \u010dechoslovakizmus a zd\u00f4raznil nevyhnutnos\u0165 auton\u00f3mie Slovenska.<\/p>\n<p><span class=\"Apple-converted-space\">\u00a0\u00a0 \u00a0 \u00a0<\/span>29.septembra 1938 sa zi\u0161li v Mn\u00edchove z\u00e1stupcovia \u0161tyroch ve\u013emoc\u00ed: Nemecka, Franc\u00fazka, Talianska a Anglicka. Na druh\u00fd de\u0148 Hitler, Mussolini, Daladier a Chamberlein podp\u00edsali \u201c o n\u00e1s bez n\u00e1s\u201d dohodu, v skuto\u010dnosti dikt\u00e1t, o \u201czmrza\u010den\u00ed\u201d republiky. Spolu s vyn\u00faten\u00fdmi \u00fazemn\u00fdmi \u00fastupkami Po\u013esku a Ma\u010farsku v nasleduj\u00facich t\u00fd\u017ed\u0148och stratila \u010cSR asi 1\/3 \u00fazemia a 34% obyvate\u013eov. Nemecko bez jedin\u00e9ho v\u00fdstrelu z\u00edskalo pohrani\u010dn\u00e9 opevnenia, d\u00f4le\u017eit\u00e9 tov\u00e1rne a zdroje surov\u00edn. Daladier, pri n\u00e1vrate a vyst\u00fapen\u00ed z lietadla ozn\u00e1mil: <i>\u201cPriniesli sme Eur\u00f3pe mier\u201d<\/i>. &#8211; D\u0148a 21.okt\u00f3bra 1938 vydal Hitler smernicu arm\u00e1de o z\u00e1kroku proti \u010ceskoslovensku: bleskov\u00e1 okup\u00e1cia \u010ciech a Moravy a izolovanie Slovenska. U\u017e 14.marca nasleduj\u00faceho roku nastal \u201cde\u0148 samopa\u0161nosti\u201d\u2026<\/p>\n<p><span class=\"Apple-converted-space\">\u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 <\/span><b>1948<\/b><\/p>\n<p><span class=\"Apple-converted-space\">\u00a0 \u00a0 <\/span>Slovensko vst\u00fapilo do povojnovej Eur\u00f3py po boku spojeneck\u00fdch n\u00e1rodov a antifa\u0161istickej koal\u00edcie najm\u00e4 v\u010faka vzniku SNP. Po\u010das vojny sa v\u0161ak udiali aj \u201c\u00fasmevn\u00e9\u201d pr\u00edbehy. Tak\u00fdm bol bezpohyby akt, ke\u010f v decembri 1941 Slovensk\u00fd \u0161t\u00e1t vypovedal vojnu Anglicku a dokonca aj USA. Tento akt nebol doteraz form\u00e1lne zru\u0161en\u00fd\u2026<\/p>\n<p><span class=\"Apple-converted-space\">\u00a0\u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 <\/span>V\u00ed\u0165azstvo nad fa\u0161izmom si za\u010dala privlast\u0148ova\u0165 na \u00fakor in\u00fdch demokratick\u00fdch s\u00edl KS\u010c a KSS. Postupne s pomocou SSSR dosiahli zvrat v politickom v\u00fdvoji, ktor\u00fd nazvali \u201cv\u00ed\u0165azn\u00fd febru\u00e1r\u201d. V m\u00e1ji 1948 si komunisti nechali potvrdi\u0165 svoju moc vo\u013ebmi. Bola pripusten\u00e1 v\u0161ak u\u017e iba \u201cjednotn\u00e1\u201d kandid\u00e1tka. I tak sa e\u0161te 14 % voli\u010dov odv\u00e1\u017eilo hodi\u0165 pr\u00e1zny l\u00e1stok, teda hlasovali proti. \u201cVy\u010disten\u00fd \u201c parlament bez probl\u00e9mov schv\u00e1lil nielen hranicu vlastn\u00edctva p\u00f4dy na 50 ha, ale aj zn\u00e1rodnenie podnikov a po\u0161t\u00e1tnenie ve\u013ekoobchodu. N\u00e1sledne bol prijat\u00fd z\u00e1kon o vytv\u00e1ran\u00ed JRD (kolchozov) a \u010fal\u0161ie o zo\u0161t\u00e1t\u0148ovan\u00ed s\u00fakromn\u00e9ho sektoru a likvidovan\u00ed v\u0161etk\u00fdch nez\u00e1visl\u00fdch spolkov a in\u0161tit\u00faci\u00ed. O\u017eobr\u00e1\u010denie \u0161irok\u00fdch vrstiev pracuj\u00facich priniesla \u201cmenov\u00e1 reforma\u201d, v pomere<span class=\"Apple-converted-space\">\u00a0 <\/span>50 kor\u00fan ku jednej novej, pri v\u00e4\u010d\u0161om obnose v kurze e\u0161te hor\u0161om.<span class=\"Apple-converted-space\">\u00a0 <\/span>Aj cirkvi boli podriaden\u00e9 dozoru \u0161t\u00e1tu z\u00e1konmi o tzv. Hospod\u00e1rskom zabezpe\u010den\u00ed cirkv\u00ed \u0161t\u00e1tom \u010d. 218 a 219\/49.<\/p>\n<p><span class=\"Apple-converted-space\">\u00a0\u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 <\/span><b>1968<\/b><\/p>\n<p><b><span class=\"Apple-converted-space\">\u00a0\u00a0 <\/span><\/b>Sl\u00e1vny, ale aj tragick\u00fd rok v dejin\u00e1ch \u010cSSR bol rok 1968, naz\u00fdvan\u00fd vzletne \u201cpra\u017esk\u00e1 jar\u201d.<span class=\"Apple-converted-space\">\u00a0 <\/span>Nov\u00fd svie\u017ei vietor a n\u00e1dejn\u00fd v\u00fdh\u013ead do bud\u00facnosti priniesli n\u00e1vrhy a reformy, ktor\u00e9 iniciovala skupina \u201creformn\u00fdch komunistov\u201d na \u010dele s ob\u013e\u00faben\u00fdm Slov\u00e1kom Alexandrom Dub\u010dekom. Syst\u00e9m, ktor\u00fd sa za\u010dal pomaly budova\u0165, sa naz\u00fdval \u201csocializmus s \u013eudskou tv\u00e1rou\u201d. V apr\u00edli usporiadali \u0161tudenti vysok\u00fdch \u0161k\u00f4l pochod na Dev\u00edn, ako spomienku na \u201c\u0161t\u00farovsk\u00fd Dev\u00edn\u201d, kde sa prihovorili kolegom \u0161tudentom aj z\u00e1stupcovia teologick\u00fdch fak\u00falt. Za na\u0161u EBF prehovoril<span class=\"Apple-converted-space\">\u00a0 <\/span>brat Vladko Macal\u00e1k. Desa\u0165tis\u00edc pr\u00edtomn\u00fdch \u0161tudentov aplaudovalo a prevol\u00e1valo: \u201dNech \u017eije cirkev!\u201d Kto sa tohoto pochodu z\u00fa\u010dasnil, nem\u00f4\u017ee na\u0148 do smrti zabudn\u00fa\u0165.<\/p>\n<p><span class=\"Apple-converted-space\">\u00a0 \u00a0 \u00a0 <\/span>\u017dia\u013e, zabudn\u00fa\u0165 nemo\u017eno ani na 21.august 1968, ke\u010f vojsk\u00e1 Var\u0161avskej zmluvy na \u010dele so Sovietskou arm\u00e1dou L.Bre\u017eneva tankami a mno\u017estvom vojska udusili z\u00e1van slobody. \u017divotom zaplatili toto oslobodenie spod \u00fadajnej kontrarevol\u00facie i \u0161tudentka Danka Ko\u0161anov\u00e1 na schodoch UK, Peter Legner <span class=\"Apple-converted-space\">\u00a0 \u00a0 \u00a0 <\/span>a mnoh\u00ed \u010fal\u0161\u00ed. D\u0148a 26.augusta bola podp\u00edsan\u00e1 dohoda o \u201ckonsolid\u00e1cii\u201d<span class=\"Apple-converted-space\">\u00a0 <\/span>a 16.okt\u00f3bra v Prahe dohoda o \u201c do\u010dasnom pobyte\u201d sovietskych vojsk na \u00fazem\u00ed republiky. Za\u010dala sa 22 &#8211; ro\u010dn\u00e1 okup\u00e1cia. Pou\u010denie z kr\u00edzov\u00e9ho v\u00fdvoja je, \u017ee komunizmus je nereformovate\u013en\u00fd.<\/p>\n<p><span class=\"Apple-converted-space\">\u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0<\/span><\/p>\n<p><span class=\"Apple-converted-space\">\u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0<\/span><b> <span class=\"Apple-converted-space\">\u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0<\/span><\/b><\/p>\n<p><b><span class=\"Apple-converted-space\">\u00a0\u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 <\/span>2018<\/b><\/p>\n<p><b><span class=\"Apple-converted-space\">\u00a0 \u00a0 \u00a0<\/span><\/b><span class=\"Apple-converted-space\">\u00a0<\/span>Nevieme, \u010d\u00edm v\u0161etk\u00fdm sa e\u0161te zap\u00ed\u0161e do dej\u00edn tento plyn\u00faci rok. D\u00e1vne pr\u00edslovie hovor\u00ed, \u017ee \u201chist\u00f3ria je u\u010dite\u013ekou \u017eivota\u201d, i ke\u010f \u017eiaci t\u00fato u\u010dite\u013eku zriedka re\u0161pektuj\u00fa. My v\u0161ak na\u010falej d\u00fafajme v milos\u0165 P\u00e1na dej\u00edn, lebo <i>\u201cv Jeho ruk\u00e1ch s\u00fa aj na\u0161e \u010dasy\u201d. (\u017d 31,16 a)<\/i><\/p>\n<p><i><span class=\"Apple-converted-space\">\u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 <\/span><\/i>\u013dubom\u00edr Batka st.<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"<p>\u00a0\u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0\u00a0Roky na\u0161e osmi\u010dkov\u00e9\u2026 (4. \u010das\u0165 ) \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 &#8230; <a title=\"Roky na\u0161e osmi\u010dkov\u00e9 &#8211; 4. \u010das\u0165\" class=\"read-more\" href=\"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/2018\/09\/01\/roky-nase-osmickove-4-cast\/\" aria-label=\"Pre\u010d\u00edtajte si viac o Roky na\u0161e osmi\u010dkov\u00e9 &#8211; 4. \u010das\u0165\">\u010c\u00edta\u0165 viac<\/a><\/p>\n","protected":false},"author":4,"featured_media":0,"comment_status":"open","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[40,386],"tags":[],"class_list":["post-31895","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-historia","category-historicke-okienko"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/31895","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/users\/4"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=31895"}],"version-history":[{"count":1,"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/31895\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":31896,"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/31895\/revisions\/31896"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=31895"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=31895"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=31895"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}