{"id":31919,"date":"2018-09-10T13:16:31","date_gmt":"2018-09-10T11:16:31","guid":{"rendered":"http:\/\/e-anjelik.sk\/?p=31919"},"modified":"2026-03-17T17:46:09","modified_gmt":"2026-03-17T16:46:09","slug":"zigmund-luxembursky-hrdzavy-lisiak","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/2018\/09\/10\/zigmund-luxembursky-hrdzavy-lisiak\/","title":{"rendered":"\u017digmund Luxembursk\u00fd – hrdzav\u00fd li\u0161iak"},"content":{"rendered":"\n

\u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0<\/span>\u017digmund Luxembursk\u00fd – \u201e<\/em>hrdzav\u00fd li\u0161iak\u201d \u00a0<\/i>sa narodil pred 650. rokmi<\/b><\/p>\n\n\n\n

    <\/span><\/b><\/p>\n\n\n\n

\u00a0 \u00a0 <\/span>\u201e<\/em>Povedal im: Cho\u010fte a povedzte tej l\u00ed\u0161ke, \u017ee ajh\u013ea vyh\u00e1\u0148am d\u00e9monov a lie\u010dim dnes i zajtra, a tretieho d\u0148a dokon\u010d\u00edm\u201d. (Lk 13, 32) Evanjelista Luk\u00e1\u0161 nap\u00edsal, \u017ee Je\u017ei\u0161 nazval tetrarchu Herodesa l\u00ed\u0161kou. Herodes s\u00edce viedol rozhovory s J\u00e1nom Krstite\u013eom, ale ochotne vyhovel \u017eiadosti Herodiady a Salome a uv\u00e4znen\u00e9ho J\u00e1na dal o hlavu skr\u00e1ti\u0165. Je\u017ei\u0161 ozna\u010dil J\u00e1na za pripravovate\u013ea Jeho cesty a \u013eud ho pova\u017eoval za proroka. \u013dudia s charakterom l\u00ed\u0161ky, \u010di\u017ee pref\u00edkanej a \u00fasko\u010dnej \u0161kodnej, ktor\u00ed s\u00edce v spolo\u010dnosti i v cirkvi \u010dasto sl\u00e1via \u00faspech, nie s\u00fa ohrozen\u00fdm druhom ani dnes. V stredoveku dostal pomenovanie \u201e<\/em>hrdzav\u00fd li\u0161iak\u201d kr\u00e1\u013e uhorsk\u00fd, nemeck\u00fd, r\u00edmsky, \u010desk\u00fd a nemeck\u00fd cis\u00e1r \u017digmund Luxembursk\u00fd.\u00a0<\/span><\/i><\/p>\n\n\n\n

\u00a0\u00a0 \u00a0 \u00a0 <\/span>Od jeho narodenia uplynulo ned\u00e1vno u\u017e 650 rokov, ale jeho skutky maj\u00fa ur\u010dit\u00e9 d\u00f4sledky a\u017e do s\u00fa\u010dasnosti. V prame\u0148och a kronik\u00e1ch je ve\u013ea inform\u00e1ci\u00ed, ktor\u00e9 potvrdzuj\u00fa \u017ee pr\u00edvlastok \u201e<\/em>hrdzav\u00fd li\u0161iak\u201d z\u00edskal opr\u00e1vnene. Niektor\u00e9 z jeho \u010dinov a charakteristick\u00fdch \u010d\u0155t si v tomto \u010dl\u00e1nku pripome\u0148me, ke\u010f\u017ee sa v posledn\u00fdch rokoch objavuj\u00fa pokusy o jeho \u201e<\/em>rehabilit\u00e1ciu\u201d, alebo dokonca glorifik\u00e1ciu.<\/i><\/p>\n\n\n\n

      <\/span> <\/span>\u017digmund Luxembursk\u00fd sa narodil 15. 2. 1368 v Prahe cis\u00e1rovi Karolovi IV. a jeho \u0161tvrtej man\u017eelke Al\u017ebete Pomoranskej. Bol v porad\u00ed druh\u00fdm synom zn\u00e1meho \u010desk\u00e9ho kr\u00e1\u013ea, ktor\u00fd ako svojho n\u00e1stupcu pripravoval na tr\u00f3n star\u0161ieho syna V\u00e1clava IV. V kr\u00e1\u013eovskej rodine to bolo toti\u017e podobne, ako kedysi v rodine biblick\u00e9ho Iz\u00e1ka a Rebeky. Iz\u00e1k mal rad\u0161ej star\u0161ieho syna \u00c9zava, a matka Rebeka mlad\u0161ieho. (Podobn\u00fa chybu robia rodi\u010dia \u010dasto aj dnes, ke\u010f niektor\u00e9 die\u0165a uprednost\u0148uj\u00fa). <\/span><\/p>\n\n\n\n

      <\/span><\/p>\n\n\n\n

                 <\/span>   <\/span>\u017digmundov vz\u0165ah k bratovi V\u00e1clavovi IV.<\/b><\/p>\n\n\n\n

      <\/span><\/p>\n\n\n\n

\u00a0 \u00a0 \u00a0 <\/span>Aj kr\u00e1\u013e Karol IV. mal rad\u0161ej star\u0161ieho syna V\u00e1clava a matka mlad\u0161ieho \u017digmunda. A\u017e na to, \u017ee v tomto pr\u00edpade bol \u201e<\/em>chlpat\u00fd a ry\u0161av\u00fd\u201d <\/i>ako \u00c9zav (1 M 25, 25) <\/i>mlad\u0161\u00ed \u017digmund. S\u00fa\u010dasne bol aj \u013estiv\u00fd, ako J\u00e1kob. \u017digmund r\u00e1stol v tieni svojho brata a niektor\u00ed historici vysvet\u013euj\u00fa jeho neskor\u0161iu \u00fasko\u010dnos\u0165, \u017eiarlivos\u0165 a nen\u00e1vis\u0165 vo\u010di bratovi ako d\u00f4sledok rivality u\u017e v detstve. O\u010dak\u00e1val ho \u201e<\/em>len\u201d titul markgr\u00f3fa brandenbursk\u00e9ho, p\u00e1na historick\u00e9ho \u00fazemia v strednom Nemecku. Nesk\u00f4r, v snahe z\u00edska\u0165 a udr\u017ea\u0165 si kr\u00e1\u013eovsk\u00fa korunu v Uhorsku, toto dedi\u010dstvo musel obetova\u0165 za vojensk\u00fa pomoc svoj\u00edm bratrancom Prokopovi a Jo\u0161tovi, ktor\u00ed vl\u00e1dli v margr\u00f3fstve na Morave.\u00a0<\/span><\/p>\n\n\n\n

       <\/span><\/p>\n\n\n\n

                          <\/span>\u017digmundova t\u00fa\u017eba po moci<\/b><\/p>\n\n\n\n

         <\/span><\/p>\n\n\n\n

     <\/span>\u017digmunda rodi\u010dia u\u017e vo veku dvoch rokov zasn\u00fabili najsk\u00f4r s dc\u00e9rou brandebursk\u00e9ho burggr\u00f3fa Fridricha Hohenzollernsk\u00e9ho, s trojro\u010dnou Katar\u00ednou. Ke\u010f sa nesk\u00f4r uk\u00e1zala mo\u017enos\u0165 e\u0161te v\u00fdhodnej\u0161ej \u017eenby, zasn\u00fabili \u017digmunda nanovo, tentoraz s dc\u00e9rou uhorsk\u00e9ho a s\u00fa\u010dasne po\u013esk\u00e9ho kr\u00e1\u013ea \u013dudov\u00edta Anjuovsk\u00e9ho (1342 – 1382), so sotva dvojro\u010dnou M\u00e1riou. <\/span><\/p>\n\n\n\n

      <\/span>Rysovala sa tak mo\u017enos\u0165 z\u00edska\u0165 dve kr\u00e1\u013eovsk\u00e9 koruny naraz. \u017digmund mal vtedy 4 roky. Ke\u010f\u017ee \u013dudov\u00edtovi sa nesk\u00f4r \u017digmund ako jeho n\u00e1stupca pozd\u00e1val, zvolal 25. j\u00fala 1382 snem do Zvolena, na ktorom \u017eiadal Poliakov, aby uznali \u017digmunda ako bud\u00faceho man\u017eela M\u00e1rie a s\u00fa\u010dasne po\u013esk\u00e9ho kr\u00e1\u013ea. Po\u013esk\u00e1 \u0161\u013eachta sa v n\u00e1zore na bud\u00facnos\u0165 krajina rozdelila a z politick\u00fdch oh\u013eadov n\u00e1vrh neprijala. \u013dudov\u00edt v\u0161ak poslal \u017digmunda s interven\u010dn\u00fdm vojskom do Po\u013eska s cie\u013eom z\u00edska\u0165 po\u013esk\u00fa korunu n\u00e1sil\u00edm. Nepodarilo sa mu to aj preto, lebo sa proti nemu postavila ovdovel\u00e1 kr\u00e1\u013eovn\u00e1 Al\u017ebeta, ke\u010f\u017ee kr\u00e1\u013e \u013dudov\u00edt zomrel v Trnave v tom istom roku. K odporu proti \u017digmundovi nav\u00e1dzala aj dc\u00e9ru M\u00e1riu. Medzit\u00fdm, hne\u010f po \u013dudov\u00edtovej smrti, bola v Stoli\u010dnom Belehrade (Sz\u00e9kesf\u00e9h\u00e9rv\u00e1ri) M\u00e1ria 17. septembra 1382 korunovan\u00e1 za kr\u00e1\u013eovn\u00fa Uhorska.<\/b> Stala sa prvou kr\u00e1\u013eovnou na uhorskom tr\u00f3ne a tak aj kr\u00e1\u013eovnou Horn\u00e9ho Uhorska (Slovenska). <\/span><\/p>\n\n\n\n

                                <\/span> <\/b><\/p>\n\n\n\n

                                 \u017digmundova odplata <\/span><\/b><\/p>\n\n\n\n

\u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0\u00a0<\/span>\u017digmund na toto pon\u00ed\u017eenie zo strany kr\u00e1\u013eovien nikdy nezabudol. Zad\u013a\u017een\u00fd a sklaman\u00fd sa musel z Po\u013eska vr\u00e1ti\u0165. Nez\u00edskal kr\u00e1\u013eovstvo po\u013esk\u00e9, ani uhorsk\u00e9. Mlad\u00e9mu \u201e<\/em>li\u0161iakovi\u201d klepli zuby napr\u00e1zdno.\u00a0<\/span><\/p>\n\n\n\n

Ale nielen to. Hrozilo, \u017ee nez\u00edska ani M\u00e1riu za man\u017eelku a nestane sa ani len man\u017eelom kr\u00e1\u013eovnej. Al\u017ebeta toti\u017e za\u010dala rokova\u0165 prostredn\u00edctvom palat\u00edna o vydaji dc\u00e9ry M\u00e1rie za brata franc\u00fazskeho kr\u00e1\u013ea Karola VI. – \u013dudov\u00edta Orle\u00e1nskeho. T\u00e1to kalkul\u00e1cia sa v\u0161ak nedala uskuto\u010dni\u0165 bez \u201e<\/em>politick\u00e9ho zemetrasenia,\u201d preto\u017ee spojenie s Franc\u00fazskom by bolo s\u00fa\u010dasne znamenalo roztr\u017eku s R\u00edmom a prechod Uhorska do sf\u00e9ry vplyvu avignonsk\u00e9ho p\u00e1pe\u017ea. Je zn\u00e1me, \u017ee v tom \u010dase existoval v z\u00e1padnej cirkvi rozkol (schizma 1378) a dvojp\u00e1pe\u017estvo. \u017digmund v tejto situ\u00e1cii odi\u0161iel do \u010ciech a za\u010dal organizova\u0165 vojsko, aby mocou zbran\u00ed z\u00edskal uhorsk\u00e9 kr\u00e1\u013eovstvo. <\/b>Aby pr\u00edpadne z\u00edskal aj vyt\u00fa\u017een\u00e9 \u010desk\u00e9 kr\u00e1\u013eovstvo, nechal ako \u201e<\/em>odmenu\u201d za pomoc v roku 1402 uv\u00e4zni\u0165 brata V\u00e1clava i bratranca Prokopa. V\u00e1clava odvliekol do v\u00e4zenia v Rak\u00fasku, odkia\u013e sa len s \u0165a\u017ekos\u0165ami vyslobodil.\u00a0<\/span>\u017digmund potom s Habsburgovcami obnovil dedi\u010dsk\u00fa zmluvu, v n\u00e1deji spoluvl\u00e1dy v strednej Eur\u00f3pe.\u00a0<\/span><\/p>\n\n\n\n

     <\/span><\/b><\/p>\n\n\n\n

                      <\/span> \u017digmund si vyn\u00fatil sob\u00e1\u0161 a kr\u00e1\u013eovstvo<\/b><\/p>\n\n\n\n

 <\/span><\/p>\n\n\n\n

     <\/span>Situ\u00e1cia sa v\u0161ak e\u0161te viac zdramatizovala, ke\u010f si na uhorsk\u00fd tr\u00f3n za\u010dal robi\u0165 n\u00e1rok aj neapolsk\u00fd kr\u00e1\u013e Karol Mal\u00fd z rodu Anjuovcov. Ten s vojskom prenikol a\u017e do Bud\u00edna a v Stoli\u010dnom Belehrade sa dal korunova\u0165 za kr\u00e1\u013ea (31. 12. 1385). Uhorsko tak malo kr\u00e1\u013eov dvoch. Vtedy sa obe kr\u00e1\u013eovn\u00e9 museli so \u017digmundom zmieri\u0165 a po\u017eiadali ho o pomoc. Jeho podmienkou bol s\u00fahlas so sob\u00e1\u0161om, ktor\u00fd sa aj uskuto\u010dnil 1. novembra 1385. <\/span><\/p>\n\n\n\n

     <\/span>\u017digmund potom op\u00e4\u0165 h\u013eadal posily proti Karolovi Mal\u00e9mu u pr\u00edbuzn\u00fdch. Za vojensk\u00fa pomoc s\u013e\u00fabil svoj\u00edm bratrancom Jo\u0161tovi a Prokopovi z Moravy Bratislavu a \u00fazemie Slovenska od Dunaja a\u017e po V\u00e1h, a k tomu aj svoje dedi\u010dstvo v Burgundsku. K nen\u00e1visti, prechov\u00e1vanej vo\u010di bratovi V\u00e1clavovi od detstva, pribudla i nen\u00e1vis\u0165 vo\u010di kr\u00e1\u013eovnej Al\u017ebete i M\u00e1rii.  <\/span><\/p>\n\n\n\n

     <\/span>Al\u017ebeta nechala s\u00edce nesk\u00f4r Karola Mal\u00e9ho \u00fakladne zavra\u017edi\u0165, ale Karolovi st\u00fapenci sa zmocnili oboch kr\u00e1\u013eovien a uv\u00e4znili ich. \u017digmund s\u00edce stratil protivn\u00edka, ale s vysloboden\u00edm man\u017eelky a kr\u00e1\u013eovnej si \u0165a\u017ek\u00fa hlavu nerobil. Povstalci vo v\u00e4zen\u00ed Al\u017ebetu zavra\u017edili. <\/span><\/p>\n\n\n\n

       <\/span>\u017digmund si medzi t\u00fdm zabezpe\u010dil podporu v\u00e4\u010d\u0161iny \u0161\u013eachty a zariadil svoju korunov\u00e1ciu za kr\u00e1\u013ea Uhorska, \u010do bol jeho hlavn\u00fd cie\u013e. \u0160\u013eachte s\u013e\u00fabil a podp\u00edsal v\u0161etko, \u010do \u017eiadala. Najm\u00e4 to, \u017ee \u0161t\u00e1tne \u00farady a hodnosti ned\u00e1 nikdy cudzincom, \u017ee dovol\u00ed \u0161\u013eachte pr\u00e1vo na odpor, ako bolo zakotven\u00e9 u\u017e v Zlatej bule sic\u00edlskej. Pravda, s plnen\u00edm podmienok si hlavu nel\u00e1mal. Dosiahol dokonca aj to, \u017ee dlhy, ktor\u00e9 si medzit\u00fdm narobil, boli uznan\u00e9 ako dlhy koruny. Ke\u010f\u017ee krajine hrozila anarchia \u0161\u013eachticov, bol napokon 31. marca 1387 korunovan\u00fd za kr\u00e1\u013ea Uhorska. <\/b>A\u017e po zisku koruny sa s pomocou ben\u00e1t\u010danov vybral vyslobodi\u0165 uv\u00e4znen\u00fa man\u017eelku M\u00e1riu, ktor\u00fa mu povstalci vydali bez boja, ke\u010f\u017ee im u\u017e nemohla posl\u00fa\u017ei\u0165 ako rukojemn\u00edk.  <\/span> <\/span><\/b><\/p>\n\n\n\n

                          <\/span>\u017digmund – notorick\u00fd dl\u017en\u00edk<\/b><\/p>\n\n\n\n

     <\/span>Z\u00e1lohovan\u00fa Bratislavu s\u00edce \u017digmund o tri roky vyk\u00fapil, ale na viac u\u017e pe\u0148az\u00ed nemal. Nedostatok pe\u0148az\u00ed \u017digmunda napriek v\u0161etk\u00e9mu dedi\u010dstvu, sl\u00e1ve a moci Luxemburgovcov sprev\u00e1dzal po cel\u00fd \u017eivot a stal sa chronick\u00fdm. V p\u00f4\u017ei\u010dk\u00e1ch, v roben\u00ed dlhov a s\u00fa\u010dasne v ich nespl\u00e1can\u00ed sa tak stal vych\u00fdren\u00fdm majstrom. <\/span><\/p>\n\n\n\n

    <\/span>Nesplatil nielen dlhy osobn\u00e9, ale ani dlhy svojho sprievodu kostnick\u00fdm me\u0161\u0165anom na koncile. Ako z\u00e1lohu im zanechal r\u00f4zne r\u00facha, ktor\u00e9 boli vy\u0161it\u00e9 kr\u00e1\u013eovsk\u00fdm znakom a preto ich nikto nechcel k\u00fapi\u0165. Hor\u0161ie sprievod pochodil na spiato\u010dnej ceste v Ulme, kde Uhrom me\u0161\u0165ania odobrali v\u00fdzbroj i kone. Pikantn\u00e9 je, \u017ee v Ulme urobil dlh aj v roku 1434, ke\u010f sa so sprievodom zastavil v miestnom nevestinci.<\/p>\n\n\n\n

    <\/span>Do z\u00e1lohu dal aj zlat\u00e9 predmety ktor\u00e9 dostal od anglick\u00e9ho kr\u00e1\u013ea. Nesk\u00f4r mal ve\u013ek\u00e9 dlhy u Poliakov, ktor\u00fdm z\u00e1lohoval 16 spi\u0161sk\u00fdch miest za sumu 37 000 \u010desk\u00fdch gro\u0161ov. T\u00e1to p\u00f4\u017ei\u010dka bola splaten\u00e9, pravda nie \u017digmundom, ale a\u017e po tristo tridsiatich rokoch <\/span>M\u00e1riou Ter\u00e9ziou. (\u0160\u0165astie, \u017ee neostali na krku Slovenskej republike (!) <\/span>Dlhy mal aj u svojich pr\u00edbuzn\u00fdch, ale aj u svojej druhej man\u017eelky Barbory Celjskej, ktor\u00e1 ako venn\u00e9 vlastnila bansk\u00e9 mest\u00e1 a nesk\u00f4r z\u00edskala aj viacer\u00e9 hrady a panstv\u00e1 v Uhorsku (na Slovensku). <\/span><\/p>\n\n\n\n

       <\/span>Zvl\u00e1\u0161tne s\u00fa aj jeho dlhy po\u013esk\u00e9mu rytierovi Stiborovi zo Stibor\u00edc, ktor\u00fd napriek tomu, \u017ee bol v Uhorsku cudzinec, stal sa najbohat\u0161\u00edm a najvplyvnej\u0161\u00edm oligarchom v kr\u00e1\u013eovstve. Jeho hradn\u00e9 panstv\u00e1, mest\u00e1 a r\u00f4zne \u0161t\u00e1tne funkcie boli v\u00e4\u010d\u0161ie ako niekdaj\u0161ia d\u0155\u017eava Mat\u00fa\u0161a \u010c\u00e1ka.<\/p>\n\n\n\n

                         <\/span><\/p>\n\n\n\n

                       <\/span>Ako<\/b>  <\/span>\u017digmund – (ne)platil husitom<\/b><\/p>\n\n\n\n

       <\/span><\/p>\n\n\n\n

     <\/span>Pam\u00e4tn\u00e9 s\u00fa jeho dlhy \u010desk\u00fdm a moravsk\u00fd husitom, od ktor\u00fdch musel obsaden\u00e9 mest\u00e1 a panstv\u00e1 v Uhorsku vyk\u00fapi\u0165, ke\u010f\u017ee vojensky porazi\u0165 husitov nedok\u00e1zal. Za Trnavu v roku 1435 draho platil hajtmanovi Bla\u017ekovi z Borot\u00edna. Naviac, bratislavsk\u00ed me\u0161\u0165ania museli Bla\u017ekovi do Str\u00e1\u017enice zadarmo odvies\u0165 v\u0161etok vojensk\u00fd materi\u00e1l a v\u00fdzbroj. Za Topo\u013e\u010dany J\u00e1novi \u0160mikovsk\u00e9mu s\u013e\u00fabil 9000 zlat\u00fdch, ale vyplati\u0165 ich mal Peter \u010cech z Lev\u00edc, ktor\u00e9mu kr\u00e1\u013e s\u013e\u00fabil don\u00e1ciu na Topo\u013e\u010dany. Nie inak to bolo so Skalicou a \u010fal\u0161\u00edmi mestami, panstvami a hradmi. D\u00e1 sa \u013eahko uh\u00e1dnu\u0165, \u017ee ani v t\u00fdchto pr\u00edpadoch svoje slovo a podp\u00edsan\u00e9 zmluvy nedodr\u017eal. Husitom vyplatil zhruba polovicu dohodnut\u00fdch s\u00fam, tak\u017ee tieto dlhy musela nesk\u00f4r vyrovna\u0165 a\u017e jeho dc\u00e9ra Al\u017ebeta.<\/p>\n\n\n\n

    <\/span>Jej vybral za man\u017eela Albrechta Habsbursk\u00e9ho, ktor\u00fd v\u0161ak vo vojenskom t\u00e1bore ochorel na \u00faplavicu a mlad\u00fd zomrel. Ovdovel\u00e1 kr\u00e1\u013eovn\u00e1 Al\u017ebeta, ke\u010f\u017ee nemala nikoho in\u00e9ho, kto by br\u00e1nil jej z\u00e1ujmy, a dedi\u010dstvo a korunu pre potomka Ladislava (Pohrobka), najala si na t\u00fato slu\u017ebu \u010desk\u00e9ho kapit\u00e1na J\u00e1na Jiskru. Jiskra t\u00fato \u00falohu dok\u00e1zal zvl\u00e1dnu\u0165 len s pomocou husitsk\u00fdch hajtmanov a b\u00fdval\u00fdch husitsk\u00fdch bojovn\u00edkov z \u010ciech a Moravy. <\/span><\/p>\n\n\n\n

      <\/span>Al\u017ebeta sa potom mierila sa aj so svojou matkou Barborou, ktor\u00e1 sa vr\u00e1tila z exilu z Po\u013eska do \u010ciech a tie\u017e sa v celom \u010fal\u0161om \u017eivote opierala na pomoc a ochranu husistkej kali\u0161n\u00edckej \u0161\u013eachty. Al\u017ebeta preto vyrovnala otcove dl\u017eoby bu\u010f v hotovosti, alebo z\u00e1lohovan\u00edm moravsk\u00fdch a slovensk\u00fdch hradov a kr\u00e1\u013eovsk\u00fdch miest. <\/span><\/p>\n\n\n\n

\u00a0\u00a0 \u00a0 \u00a0 <\/span>Tak sa husiti vr\u00e1tili na Slovensko. <\/b>Teraz u\u017e v regul\u00e1rnej slu\u017ebe ovdovelej kr\u00e1\u013eovnej a jej syna Ladislava. K nim sa pridalo mnoho Slov\u00e1kov vyzn\u00e1vaj\u00facich u\u010denie J\u00e1na Husa, ktor\u00ed sa tu naz\u00fdvali bratr\u00edci. Na dlh\u00e9 roky ovl\u00e1dali ve\u013ek\u00fa \u010das\u0165 Slovenska a okrem presadzovania z\u00e1ujmov malolet\u00e9ho Ladislava nehatene \u0161\u00edrili husitsk\u00e9 u\u010denie. Je priam doj\u00edmav\u00e9 osobn\u00e9 svedectvo dvornej d\u00e1my a komornej Heleny Katianerovej, ktor\u00e1 nap\u00edsala ako ku kol\u00edske dvojmesa\u010dn\u00e9ho Ladislava, pre ktor\u00e9ho osobne ukoristila korunova\u010dn\u00e9 klenoty, pri\u0161iel okrem mnoh\u00fdch aj \u201e<\/em>jeden p\u00e1n z \u010ciech\u201d.<\/i><\/p>\n\n\n\n

                                 <\/span><\/p>\n\n\n\n

                              <\/span>\u017digmundova  <\/span>(ne)v\u010fa\u010dnos\u0165<\/b><\/p>\n\n\n\n

         <\/span>\u017digmund s\u00edce obdaroval Stibora (star\u0161ieho) ohromn\u00fdm bohatstvom, ktor\u00e9 pre\u0161lo na jeho syna, Stibora mlad\u0161ieho. Ale nebol by \u017digmund \u017digmundom, aby tieto dedi\u010dn\u00e9 majetky, neraz aj viacn\u00e1sobne listinne darovan\u00e9 (Stibor star\u0161\u00ed ve\u013emi dobre poznal svojho p\u00e1na), po smrti Stibora mlad\u0161ieho s pomocou fi\u0161k\u00e1\u013eov nez\u00edskal sp\u00e4\u0165 pre seba a znova ich z\u00e1lohoval. Bezoh\u013eadne zbavil dedi\u010dov, Stiborovu man\u017eelku i sestru, vlastn\u00edckych pr\u00e1v, vr\u00e1tane rodov\u00e9ho s\u00eddla Beckova. <\/span><\/p>\n\n\n\n

\u00a0 \u00a0 \u00a0 <\/span>Dedi\u010dstva bol zbaven\u00fd aj Stiborov synovec Mikul\u00e1\u0161 zo Stibor\u00edc<\/b>. Na Slovensku bol zn\u00e1my ako pr\u00edvr\u017eenec husitov, famili\u00e1rne naz\u00fdvan\u00fd Nikolajko. Av\u0161ak ten s pomocou priate\u013ea, hodon\u00ednskeho husitu J\u00e1na z Vrbna a \u010fal\u0161\u00edch slovensk\u00fdch zemep\u00e1nov svoj podiel napokon dosiahol. Jeho podporovate\u013eom, ktor\u00fd pre\u0161iel na stranu kr\u00e1\u013eovnej Al\u017ebety a Barbory, bol aj b\u00fdval\u00fd famili\u00e1r Barbory, Pangr\u00e1c zo Sv\u00e4t\u00e9ho Mikul\u00e1\u0161a, ktor\u00fd okrem in\u00fdch hradov z\u00edskal ako n\u00e1hradu v\u00fddavkov hrad Bran\u010d i viacer\u00e9 \u010fal\u0161ie hrady a panstv\u00e1. V Prietr\u017ei Nikolajko obsadil aj kostol s hradbami, ktor\u00e9 stoja dodnes a s\u00fa dom\u00e1cim zn\u00e1me ako \u201e<\/em>husitsk\u00e9 hradby\u201d. Od \u017digmundovho kancel\u00e1ra Ga\u0161para \u0160lika a jeho kastel\u00e1na H. Kluxa vydobyl sp\u00e4\u0165 aj podvodne z\u00edskan\u00fd hrad Paj\u0161t\u00fan a tie\u017e Hol\u00ed\u010d.\u00a0<\/span><\/p>\n\n\n\n

    <\/span><\/p>\n\n\n\n

                           <\/span> \u017digmundove \u201cumenie diplomacie\u201d<\/b><\/p>\n\n\n\n

\u00a0 \u00a0 \u00a0 <\/span>K zn\u00e1mym, a \u017eia\u013e, priam typick\u00fdm vlastnostiam, patrila \u017digmundova vierolomnos\u0165 a falo\u0161nos\u0165, ktor\u00fa jeho obdivovatelia dones ospevuj\u00fa ako \u201e<\/em>\u0161ikovnos\u0165\u201d, alebo ako\u00a0<\/span>\u201e<\/em>umenie diplomacie\u201d<\/i>. V skuto\u010dnosti jeho konanie mo\u017eno ozna\u010di\u0165 za oby\u010dajn\u00e9 li\u0161iacke \u0165ahy a podvody. Najzn\u00e1mej\u0161\u00edm vierolomn\u00fdm krokom zost\u00e1va jeho klamstvo s vydan\u00edm glejtu pre majstra J\u00e1na Husa, ktor\u00e9ho pozval na Kostnick\u00fd koncil. \u00dastne pris\u013e\u00fabil Husovi bezpe\u010dn\u00fd n\u00e1vrat domov. Glejt vydal a\u017e po Husovom pr\u00edchode do Kostnice, v ktorom v\u0161ak uv\u00e1dzal iba ur\u010dit\u00e9 garancie na cestu. V\u0161etci, tro\u0161ku zbehl\u00ed v hist\u00f3rii, vedia ako to dopadlo –\u00a0<\/span>hanebn\u00fdm up\u00e1len\u00edm J\u00e1na Husa v Kostnici v roku 1415. \u017digmund ako ved\u00faca osobnos\u0165 koncilu po\u010das vtedaj\u0161ieho trojp\u00e1pe\u017estva mal na koncile dostatok vplyvu kona\u0165 v\u00a0<\/span>Husov prospech, ale nekonal. No nie z l\u00e1sky k cirkvi, ale z nen\u00e1visti oproti \u010cechom a tzv. heretikom, ale najm\u00e4 pre osobn\u00fd z\u00e1ujem z\u00edska\u0165 aj \u010desk\u00fa korunu. Pravda, ne\u0161lo len o tento glejt. Ove\u013ea lep\u0161ie nepochodil ani p\u00e1pe\u017e J\u00e1n XXIII., ktor\u00e9ho nechal \u017digmund po \u00fateku n\u00e1sil\u00edm dopravi\u0165 do pevnosti Gottlieben, uv\u00e4zni\u0165 a pozbavi\u0165 \u00faradu. Za \u201e<\/em>\u00faspech\u201d koncilu pova\u017euj\u00fa mnoh\u00ed historici aj up\u00e1lenie \u010fal\u0161ieho pra\u017esk\u00e9ho majstra univerzity Karlovej, Jeron\u00fdma Pra\u017esk\u00e9ho.<\/p>\n\n\n\n

      <\/span><\/p>\n\n\n\n

                              <\/span> \u017digmundova pomstichtivos\u0165<\/b><\/p>\n\n\n\n

         <\/span> <\/span>V mnoh\u00fdch poprav\u00e1ch a masakroch sa ukazuje \u010fal\u0161\u00ed rys \u017digmundovej osobnosti. Jeho t\u00fa\u017eba pomsti\u0165 sa bezbrann\u00fdm, alebo porazen\u00fdm protivn\u00edkom. O tom vydal svedectvo u\u017e po svojom pok\u00fatnom z\u00edskan\u00ed uhorskej kr\u00e1\u013eovskej koruny, ke\u010f napriek s\u013eubu dal verejne popravi\u0165 v Bud\u00edne 32 \u0161\u013eachticov, svojich b\u00fdval\u00fdch odporcov. E\u0161te v\u00e4\u010d\u0161iu t\u00fa\u017ebu po pomste a krvi preuk\u00e1zal \u017digmund po tom, ako dva roky pred smr\u0165ou z\u00edskal na z\u00e1klade podpisu Bazilejsk\u00fdch kompakt\u00e1t \u010cesk\u00e9 kr\u00e1\u013eovstvo a vyt\u00fa\u017een\u00fa korunov\u00e1ciu. Hoci mohol odpor kali\u0161n\u00edckeho \u0161\u013eachtica J\u00e1na Roh\u00e1\u010da z Dub\u00e9, ktor\u00fd ovl\u00e1dol hrad Sion rie\u0161i\u0165 diplomaticky, \u017digmund nechal hrad nielen vojensky dobi\u0165, ale v\u0161etk\u00fdch jeho obrancov (cca 200) zmasakrova\u0165.      <\/span><\/p>\n\n\n\n

    <\/span>Nepriate\u013eom ni\u010d neodp\u00fa\u0161\u0165al a nezab\u00fadal na \u017eiaden odpor. Podp\u00edsal zmluvy, ktor\u00e9 zv\u00e4\u010d\u0161a nedodr\u017eiaval. Rokovanie s koncilom v Bazileji a prijatie kompakt\u00e1t, ktor\u00e9 obsahovali najm\u00e4 4 pra\u017esk\u00e9 artikuly tie\u017e nebral v\u00e1\u017ene. \u0160lo mu len to, aby sa vr\u00e1til do \u010ciech a z\u00edskal ch\u00fdbaj\u00faci titul \u010desk\u00e9ho kr\u00e1\u013ea, ke\u010f u\u017e mu patril aj titul kr\u00e1\u013ea r\u00edmskeho a titul cis\u00e1ra Sv\u00e4tej r\u00ed\u0161e r\u00edmskej nemeck\u00e9ho n\u00e1roda. O jeho krutosti a \u0165a\u017eko skr\u00fdvanej z\u00farivosti vedeli aj obyvatelia Kutnej Hory a v\u0161etky \u010dasti prohusitsky zameran\u00fdch \u010ciech, proti ktor\u00fdm zorganizoval a viedol p\u00e4\u0165 kri\u017eiackych v\u00fdprav.<\/p>\n\n\n\n

                       <\/span><\/p>\n\n\n\n

                          <\/span> \u017digmund  <\/span>–  <\/span>slab\u00fd obranca krajiny<\/b><\/p>\n\n\n\n

\u00a0\u00a0 \u00a0 \u00a0 <\/span>\u017digmund, bol ve\u013emi slab\u00fdm vodcom a bojovn\u00edkom, hoci na rytierskych turnajoch, ke\u010f o ni\u010d ne\u0161lo, sa r\u00e1d z\u00fa\u010dast\u0148oval. \u201e<\/em>Pucungy\u201d, ktor\u00e9 z\u00edskal, si za klob\u00fak nedal. Preto\u017ee a\u017e do poslednej chv\u00edle husitov nen\u00e1videl a proti nim bojoval, tak si temer nev\u0161imol, \u017ee sa do Eur\u00f3py dovalili Turci – Osmani. Ke\u010f z\u00edskavali ju\u017en\u00e9 kraje Uhorska, vypravil s\u00edce aj proti nim dve kri\u017eiacke v\u00fdpravy. Obe skon\u010dili katastrof\u00e1lne a stali sa smutn\u00fdm predobrazom neskor\u0161ej moh\u00e1\u010dskej pohromy (1526). Prv\u00e1 prehrat\u00e1 bitka sa odohrala pri Nikopole v roku 1396, odkia\u013e len s n\u00e1mahou u\u0161iel lo\u010fou po Dunaji. Priniesla v\u0161ak obrovsk\u00e9 straty rytierov i materi\u00e1lu a dodato\u010dne aj pe\u0148az\u00ed, ktor\u00e9 museli by\u0165 pou\u017eit\u00e9 ako v\u00fdkupn\u00e9 za t\u00fdch \u0161\u0165astnej\u0161\u00edch. Ostatn\u00ed bolo obetovan\u00ed, medzi nimi aj palat\u00edn Leustach z Jel\u0161avy. Druh\u00fa ve\u013ek\u00fa a d\u00f4le\u017eit\u00fa bitku s Turkami pri hrade Golubac koncom m\u00e1ja 1428 prehral op\u00e4\u0165 a Turci z\u00edskali Srbsko a Vala\u0161sko.\u00a0 \u00a0<\/span><\/p>\n\n\n\n

                    <\/span><\/p>\n\n\n\n

                    <\/span> \u017digmund – a tragick\u00e1 smr\u0165 kr\u00e1\u013eovnej M\u00e1rie<\/b><\/p>\n\n\n\n

\u00a0 \u00a0 \u00a0\u00a0<\/span>K \u017digmundov\u00fdm najhanebnej\u0161\u00edm \u010dinom patrilo jeho chovanie sa k obom man\u017eelk\u00e1m. Prv\u00fa, M\u00e1riu, sme u\u017e spomenuli. M\u00e1ria pod\u013ea ofici\u00e1lnej spr\u00e1vy spadla na po\u013eova\u010dke z ko\u0148a a ke\u010f\u017ee bola vo vysokom mesiaci tehotenstva, potratila a zomrela vo veku 25 rokov. Nie je bez zauj\u00edmavosti, \u017ee svedkom tejto udalosti 17. m\u00e1ja 1395 bol jeho vern\u00fd slu\u017eobn\u00edk Stibor zo Stibor\u00edc star\u0161\u00ed, ktor\u00fd nemal najlep\u0161iu poves\u0165. Spomenuli sme, \u017ee za r\u00f4zne z\u00e1sluhy dostal v\u017edy nejak\u00fd hrad, titul a pr\u00edslu\u0161n\u00e9 finan\u010dn\u00e9 benefity. V roku 1394 dostal v\u0161ak od \u017digmunda a\u017e p\u00e4\u0165 hradn\u00fdch panstiev a to bez ak\u00e9hoko\u013evek d\u00f4vodu, alebo z\u00e1sluhy. V obdob\u00ed pred smr\u0165ou M\u00e1rie sa ni\u010d v\u00fdznamn\u00e9 v kr\u00e1\u013eovstve neudialo. Stibor sa stal definit\u00edvne \u201e<\/em>p\u00e1nom V\u00e1hu a Tatier\u201d<\/i>. Nebolo\u00a0 <\/span>by korektn\u00e9 vyd\u00e1va\u0165 dohady za skuto\u010dnos\u0165. Faktom v\u0161ak je, \u017ee \u017digmund sa pohrebu svojej mladej man\u017eelky M\u00e1rie a syna nez\u00fa\u010dastnil, hoci bol v tom \u010dase v Bud\u00edne. Star\u0161\u00ed historici to \u010dasto popierali, ale s\u00fa\u010dasn\u00fd historik J. Malusz dok\u00e1zal opak. \u017digmund poslal iba \u010fakovn\u00fd list biskupovi, ktor\u00fd ich pochoval. Vtedy v\u0161ak zrejme e\u0161te netu\u0161il, \u017ee \u017eiadneho mu\u017esk\u00e9ho leg\u00e1lneho potomka nebude ma\u0165 nielen on, ale ani jeho sl\u00e1vny rod.<\/p>\n\n\n\n

     <\/span><\/p>\n\n\n\n

                       <\/span>\u017digmundova \u010dinnos\u0165 v r\u00f3mskej komunite<\/b><\/p>\n\n\n\n

\u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0\u00a0<\/span>Mlad\u00fd vdovec, ktor\u00fd M\u00e1riu ako man\u017eelku zanedb\u00e1val, v\u0161ak v tomto a nasleduj\u00facom obdob\u00ed horlivo nav\u0161tevoval cig\u00e1nske t\u00e1bory a tr\u00e1vil tu mnoho \u010dasu v radov\u00e1nkach, ktor\u00e9 mu vyt\u00fdkali ve\u013emo\u017ei, aj p\u00e1pe\u017esk\u00fd leg\u00e1t a cirkev. \u017digmund bol poh\u013eadn\u00fd mu\u017e s hrdzav\u00fdmi, dlh\u00fdmi vlasmi.\u00a0<\/span>Traduje sa, \u017ee po \u0148om zostalo ve\u013ea \u201e<\/em>\u013eavobo\u010dkov\u201d v r\u00f4znych \u010dastiach Eur\u00f3py, hoci v man\u017eelstve mal iba jednu dc\u00e9ru Al\u017ebetu s Barborou Cejlskou. Je zauj\u00edmav\u00e9, ke\u010f dnes u n\u00e1s stret\u00e1me \u010das\u0165 r\u00f3mskeho obyvate\u013estva, ktor\u00e9 m\u00e1 ku\u010derav\u00e9 a hrdzav\u00e9 vlasy a bled\u0161iu poko\u017eku ako je to u tohoto etnika zvy\u010dajn\u00e9. (O jeho listine v prospech r\u00f3mskeho vajdu a jeho \u013eud\u00ed sme u\u017e v tomto \u010dasopise p\u00edsali.)<\/p>\n\n\n\n

\u00a0\u00a0 \u00a0 <\/span>Mnoho \u00fadajov zachoval o \u017digmundovi a jeho konan\u00ed aj jeho s\u00fa\u010dasn\u00edk, spisovate\u013e s ostr\u00fdm perom, Aeneas Silvio Piccolomini, ktor\u00fd sa stal nesk\u00f4r p\u00e1pe\u017eom. Z jeho diel, v ktor\u00fdch s\u00fastavne nasadzoval \u201e<\/em>psiu hlavu\u201d husitom, zabet\u00f3nuj\u00fac ich do dej\u00edn ako \u201e<\/em>lupi\u010dov, heretikov, bezbo\u017en\u00fdch \u010cechov, vrahov, l\u00fape\u017en\u00edkov atp.\u201d<\/i> o. i. o \u017digmundovi nap\u00edsal: \u201e<\/em>Nevern\u00edk odp\u00fa\u0161\u0165al svojej nevernici.\u201d\u00a0<\/span><\/i><\/p>\n\n\n\n

       <\/span>S\u00e1m Piccolomini mal najmenej dve neman\u017eelsk\u00e9 deti, ale v \u010dase, ke\u010f panuj\u00faca cirkev bola nekritizovate\u013en\u00e1, nebol to tak\u00fd kanonick\u00fd priestupok, \u017ee by nemohol by\u0165 p\u00e1pe\u017eom. <\/span><\/p>\n\n\n\n

       <\/span><\/p>\n\n\n\n

                   <\/span>\u017digmund a \u00fadel jeho druhej man\u017eelky Barbory<\/b><\/p>\n\n\n\n

         <\/span>Ve\u013emi zle pochodila aj druh\u00e1 \u017digmundova man\u017eelka Barbora Celjsk\u00e1. \u017digmund bol \u010dasto na r\u00f4znych cest\u00e1ch a zanedb\u00e1van\u00e1 Barbora, \u017eena \u00fadajne kr\u00e1snej postavy, pln\u00e1 temperamentu, ale aj t\u00fa\u017ebe po bohatstve a sl\u00e1ve, ako cel\u00fd rod Celjsk\u00fdch, vyu\u017eila \u010das po svojom. Viackr\u00e1t ich man\u017eelsk\u00e9 vz\u0165ahy ochladli a \u017digmund v roku 1419 nechal kr\u00e1\u013eovn\u00fa dokonca internova\u0165 v Hol\u00ed\u010di, ale napokon sa zmierili. Preto bola napokon aj Barbora korunovan\u00e1 spolu so \u017digmundom za \u010desk\u00fa kr\u00e1\u013eovn\u00fa v roku 1436. \u010cesk\u00fdm kr\u00e1\u013eom sa napokon predsa len stal, hoci iba na jeden rok <\/span>a \u0161tyri mesiace. <\/span><\/p>\n\n\n\n

\u00a0\u00a0 \u00a0 \u00a0 <\/span>Obnoven\u00e9 man\u017eelsk\u00e9 s\u013euby nevydr\u017eali dlho. Je temer neuverite\u013en\u00e9, \u017ee len p\u00e4\u0165 dn\u00ed pred svojou smr\u0165ou dal \u017digmund op\u00e4\u0165 Barboru zatkn\u00fa\u0165 a uv\u00e4zni\u0165. Zbavil ju v\u0161etk\u00fdch jej majetkov, najm\u00e4 bohat\u00fdch bansk\u00fdch slovensk\u00fdch miest, ale aj \u0161perkov, ba dokonca aj \u0161iat. Za svojho n\u00e1stupcu v kr\u00e1\u013eovskej hodnosti ozna\u010dil Habsburga – za\u0165a Fridricha. Barbora skon\u010dila vo v\u00e4zen\u00ed v Bratislave. A\u017e nesk\u00f4r, na \u017eiados\u0165 vplyvn\u00fdch husitsk\u00fdch p\u00e1nov, najm\u00e4 Hynka Pt\u00e1\u010dka z Pirk\u0161tejna bola \u201e<\/em>od\u00edden\u00e1\u201d do Po\u013eska. Po viacro\u010dnom pobyte v Po\u013esku na\u0161la \u00fato\u010di\u0161te v \u010cech\u00e1ch na hrade v M\u011bln\u00edku. Jej posledn\u00fdm \u201e<\/em>hriechom\u201d bolo, \u017ee ju na poslednej ceste v Prahe odprev\u00e1dzali husitsk\u00ed kali\u0161n\u00edci.<\/p>\n\n\n\n

       <\/span>Jej poves\u0165 preto farbisto a natrvalo poznamenal Piccolomini s priate\u013eom Ga\u0161parom \u0160likom. Z Barbary urobili sexu\u00e1lnu mania\u010dku, hereti\u010dku, neveriacu vo ve\u010dn\u00fd \u017eivot a pochybn\u00fa alchimistku. Ke\u010f\u017ee ju pochovali husiti, s ktor\u00fdmi sa zmierila, Piccolomini jej to nikdy neodpustil. \u010cesk\u00ed utrakvisti sa stali jej ochrancami v posledn\u00fdch rokoch a k nim sa pridali aj niektor\u00ed slovensk\u00ed \u0161\u013eachtici. Medzi nimi na prvom mieste Pangr\u00e1c zo Sv\u00e4t\u00e9ho Mikul\u00e1\u0161a. Rodina Pangr\u00e1covsk\u00e1 zostala husitizmu naklonen\u00e1 aj na\u010falej a nesk\u00f4r sa plynule sa pridala k Lutherovej reform\u00e1cii na Slovensku.<\/p>\n\n\n\n

      <\/span><\/p>\n\n\n\n

    <\/span>Po uv\u00e4znen\u00ed a ol\u00fapen\u00ed man\u017eelky Barbory vierolomn\u00fd \u017digmund d\u0148a 9. 12. 1437 v Znojme zomrel. Bol pochovan\u00fd v katedr\u00e1le Uhorsk\u00fdch kr\u00e1\u013eov v Stoli\u010dnom Belehrade (Sz\u00e9kesfeherv\u00e1re). Je mo\u017en\u00e9, \u017ee vo vedom\u00ed toho, \u017ee je bl\u00edzko s\u00fadu nielen dej\u00edn, ale aj s\u00fadu Bo\u017eieho, tesne pred smr\u0165ou udelil hrad Beckov, ako rodov\u00e9 s\u00eddlo Stiborovcov Pavlovi B\u00e1nfimmu, ktor\u00fd bol zasn\u00faben\u00fd s jedinou dc\u00e9rou Stibora ml. Katar\u00ednou, ktor\u00e1 sa po \u017digmundovej smrti mohla vr\u00e1ti\u0165 do svojho rodiska.<\/p>\n\n\n\n

      <\/span><\/p>\n\n\n\n

                          <\/span>Mal \u017digmund aj dobr\u00e9 vlastnosti? <\/span><\/b><\/p>\n\n\n\n

      <\/span>Nepochybne. Bol P\u00e1nom Bohom obdaren\u00fd bystr\u00fdm rozumom, ktor\u00fd nevyu\u017eil, ale sk\u00f4r zneu\u017eil. Dobre ovl\u00e1dal viacer\u00e9 jazyky. Materskou re\u010dou mu bola nem\u010dina i \u010de\u0161tina, vedel dobre aj po ma\u010farsky, latinsky a \u010diasto\u010dne ovl\u00e1dal aj niektor\u00fd slaviansky jazyk. Ned\u00e1 sa vyl\u00fa\u010di\u0165, \u017ee to bola vtedaj\u0161ia sloven\u010dina. Bol obdaren\u00fd telesnou kr\u00e1sou a mu\u017eskou zdatnos\u0165ou – napriek tomu, paradoxne, pr\u00e1ve n\u00edm vymrel rod sl\u00e1vnych Luxemburgovcov. <\/span><\/p>\n\n\n\n

        <\/span>Slov\u00e1kom a \u010cechom zanechal ako dedi\u010dstvo nov\u00fdch p\u00e1nov – Habsburgovcov, zn\u00e1mych fanatick\u00fdch odporcov reform\u00e1cie husitskej i Lutherovej, ktor\u00ed ovl\u00e1dli stredn\u00fa Eur\u00f3pu na temer 500 rokov. Na konci \u017digmundovej vl\u00e1dy zostali po \u0148om o\u017eobr\u00e1\u010den\u00e9 \u010cechy, oklie\u0161ten\u00e9 Slovensko a Uhorsko, neschopn\u00e9 br\u00e1ni\u0165 sa prich\u00e1dzaj\u00facim pohansk\u00fdm Turkom. Krajina sa aj preto nesk\u00f4r rozdelila na dve, dokonca a\u017e tri \u010dasti. <\/span><\/p>\n\n\n\n

Spory, po \u017digmundovom vzore, za\u010dali mnoh\u00ed p\u00e1ni rie\u0161i\u0165 \u201e<\/em>machiavelisticky\u201d, z poz\u00edcie moci, pe\u0148az\u00ed, bez mor\u00e1lnych z\u00e1bran a \u0161krup\u00fa\u013e.\u00a0<\/span><\/p>\n\n\n\n

       <\/span><\/p>\n\n\n\n

                           <\/span>\u017digmund – sk\u00f4r heretik ako kres\u0165an<\/b><\/p>\n\n\n\n

\u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0\u00a0<\/span>\u017digmund neplatil poplatky ani r\u00edm.kat.cirkvi, zak\u00e1zal \u010d\u00edta\u0165 v Uhorsku p\u00e1pe\u017esk\u00e9 listy (placetum regium) a aj inak zasahoval do \u017eivota a pr\u00e1v cirkvi. Bol proti k\u0148azsk\u00e9mu celib\u00e1tu. Neplatil ani vlastn\u00fdm st\u00fapencom, ani najat\u00fdm \u017eoldnierom. Skuto\u010dn\u00e1 \u201e<\/em>hrdzav\u00e1 l\u00ed\u0161ka\u201d, ako o \u0148om posme\u0161ne hovorievali u\u017e jeho s\u00fa\u010dasn\u00edci. Na jeho charakter a \u010diny sotva m\u00f4\u017eeme spom\u00edna\u0165 s \u00factou. Sta\u010dia chv\u00e1ly, ktor\u00e9 dost\u00e1va od historikov, ktor\u00ed svoju tenden\u010dnos\u0165 nechc\u00fa, alebo nedok\u00e1\u017eu skry\u0165. S\u00e1m A. Silvius Piccolomini o \u0148om nap\u00edsal: \u201e<\/em>Ob\u013euboval \u017earty, r\u00e1d pil v\u00edno, za \u017eenami priam horel, dop\u00fa\u0161\u0165al sa tis\u00edcok cudzolo\u017estiev, bol r\u00fdchlo n\u00e1chyln\u00fd na hnev, ale nechal sa aj udobri\u0165, viac s\u013euboval, ako splnil, a \u010dasto klamal\u201d. <\/i>\u00dacta, ktor\u00fa zachov\u00e1vali v \u010cech\u00e1ch k jeho star\u00e9mu otcovi J\u00e1novi Luxembursk\u00e9mu a \u201e<\/em>Otcovi vlasti\u201d\u00a0<\/span><\/i>Karolovi IV., prekryli skutky \u201e<\/em>hrdzavej l\u00ed\u0161ky\u201d <\/i>v \u010desk\u00fdch i na\u0161ich cirkevn\u00fdch a n\u00e1rodn\u00fdch dejin\u00e1ch.\u00a0<\/span><\/p>\n\n\n\n

      <\/span><\/p>\n\n\n\n

\u00a0\u00a0 \u00a0<\/span>Po 650-tich rokoch ich v\u0161ak u\u017e na Slovensku prekr\u00fdvaj\u00fa skutky \u00faplne in\u00fdch \u201e<\/em>l\u00ed\u0161ok\u201d, ale sp\u00f4sobmi ve\u013emi podobn\u00fdmi t\u00fdm, v ktor\u00fdch vynikal cis\u00e1r \u017digmund. <\/b>\u201eDejiny sa pr\u00edli\u0161 nemenia, iba men\u00e1 a kost\u00fdmi\u201d<\/em>,<\/b> v\u00fdsti\u017ene nap\u00edsal s\u00fa\u010dasn\u00fd historik s ktor\u00fdm m\u00f4\u017eeme iba s\u00fahlasi\u0165.<\/p>\n\n\n\n

                                                                         <\/span><\/p>\n\n\n\n

                                                                              <\/span>\u013dubom\u00edr Batka st.<\/p>\n\n\n\n

<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

\u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0\u017digmund Luxembursk\u00fd – \u201ehrdzav\u00fd li\u0161iak\u201d \u00a0sa narodil pred 650. rokmi      \u00a0 \u00a0 \u201ePovedal im: Cho\u010fte a povedzte tej l\u00ed\u0161ke, \u017ee ajh\u013ea vyh\u00e1\u0148am d\u00e9monov a lie\u010dim dnes i zajtra, a tretieho d\u0148a dokon\u010d\u00edm\u201d. (Lk 13, 32) Evanjelista Luk\u00e1\u0161 nap\u00edsal, \u017ee Je\u017ei\u0161 nazval tetrarchu Herodesa l\u00ed\u0161kou. Herodes s\u00edce viedol rozhovory … \u010c\u00edta\u0165 viac<\/a><\/p>\n","protected":false},"author":4,"featured_media":0,"comment_status":"open","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[40,386],"tags":[],"class_list":["post-31919","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-historia","category-historicke-okienko"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/31919","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/users\/4"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=31919"}],"version-history":[{"count":8,"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/31919\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":39021,"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/31919\/revisions\/39021"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=31919"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=31919"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=31919"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}