{"id":32418,"date":"2019-03-17T19:17:49","date_gmt":"2019-03-17T18:17:49","guid":{"rendered":"http:\/\/e-anjelik.sk\/?p=32418"},"modified":"2019-03-17T19:17:49","modified_gmt":"2019-03-17T18:17:49","slug":"z-dejin-evanjelickej-skoly-v-sobotisti-1-cast","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/2019\/03\/17\/z-dejin-evanjelickej-skoly-v-sobotisti-1-cast\/","title":{"rendered":"Z dej\u00edn evanjelickej \u0161koly v Soboti\u0161ti -1.\u010das\u0165"},"content":{"rendered":"\n<p>&nbsp;&nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; <strong>&nbsp; Z dej\u00edn evanjelickej \u0161koly v Soboti\u0161ti<\/strong><\/p>\n\n\n\n<p>\u00a0\u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0     \u00a0 \u00a0 (\u00a0 I.\u010das\u0165: roky 1600-1781)<\/p>\n\n\n\n<p>&nbsp; &nbsp; \u0160\u00edrenie reform\u00e1cie v Uhorsku prin\u00e1\u0161alo aj rozv\u00edjanie a budovanie evanjelick\u00e9ho \u0161kolstva. Popri kl\u00e1\u0161torn\u00fdch a mestsk\u00fdch \u0161kol\u00e1ch vznikaj\u00fa \u0161koly aj v men\u0161\u00edch meste\u010dk\u00e1ch a v star\u00fdch farnostiach. Prispel k tomu i apel M.Luthera v pr\u00edhovore <strong>v prvom <\/strong>vydanom v\u0161eobecnom katechizme nazvanom <em>Mal\u00fd katechizmus,<\/em> vydanom v roku 1529 v Nemecku.<\/p>\n\n\n\n<p><em>\u201cO tomto pou\u010duj tie\u017e najm\u00e4 vrchnos\u0165 a rodi\u010dov, aby spravodlivo vl\u00e1dli a pri\u0165ahovali deti ku \u0161kole\u201d . <\/em><strong>Na Slovensku <\/strong>vy\u0161iel Mal\u00fd katechizmus v preklade v roku <strong>1581 <\/strong>z Gutgesellovej tla\u010diarne v Bardejove ako v\u00f4bec <strong>prv\u00e1 tla\u010den\u00e1 slovensk\u00e1 kniha <\/strong>s n\u00e1zvom: <strong><em>Katechysmus D.M.Luthera z Nemeck\u00e9ho yaziku na Slowensky prelo\u017een\u00fd.<\/em> <\/strong>Slovensk\u00e1 n\u00e1rodn\u00e1 kni\u017enica v Martine ho vydala v ed\u00edcii <em>Pramene k duchovn\u00fdm dejin\u00e1m Slovenska<\/em> ako zv\u00e4zok I.A. Jedn\u00e1 sa o faksimiln\u00e9 komentovan\u00e9 vydanie. Pre \u010ditate\u013eov uv\u00e1dzam slov\u00e1, ktor\u00e9 nap\u00edsal v \u00favodnom slove zostavovate\u013e <strong>Milo\u0161 Kova\u010dka<\/strong>:<em> \u201dT\u00fato knihu, na zrode ktorej som mal \u010des\u0165 spolupracova\u0165 nieko\u013eko rokov, in\u0161pirovali publikovan\u00e9 state a v mnohom oh\u013eade formovali v\u00edzie slovensk\u00e9ho jazykovedca a slavistu, emeritn\u00e9ho profesora Univerzity v Lunde <\/em><strong><em>\u013dubom\u00edra \u010eurovi\u010da.<\/em><\/strong><em> Bol otcom tejto knihy, \u201cdobr\u00fdm duchom\u201d jej koncipovania a budovania. &#8211; Bez \u010eurovi\u010dovho nad\u0161enia pre slovensk\u00e9 a slovansk\u00e9 \u201cprvotiny\u201d by bola slovensk\u00e1 veda chudobnej\u0161ia.\u201d (str.13)<\/em><\/p>\n\n\n\n<p>&nbsp;&nbsp; &nbsp; &nbsp; Prv\u00e1 spr\u00e1va <strong>o cirkevnej evanjelickej \u0161kole a u\u010dite\u013eovi <\/strong>(rektorovi, rechtorovi) <strong>v Soboti\u0161ti <\/strong>sa nach\u00e1dza vo vizita\u010dnom protokole biskupa Iz\u00e1ka Abrahamidesa, ktor\u00fd vizitoval evanjelick\u00fa cirkev v Soboti\u0161ti <strong>10. j\u00fala 1612.&nbsp;<\/strong><\/p>\n\n\n\n<p>V bode:<em> D\u00fachodky rektorsk\u00e9<\/em> je uveden\u00e9: <em>\u201cM\u00e1 \u017eivnost svou u pane far\u00e1\u0159e. Hotov\u00fdch pe\u0148ez podle starod\u00e1vneho na\u0159\u00edzen\u00ed 2 zl. Z Rovenska, z Rohova 1 zl., Z \u010castkova 1 zl. M\u00e1 i snopky. S kalichem tak\u00e9 nasb\u00edr\u00e1 n\u011bco, trikr\u00e1t do roka na v\u00fdro\u010dit\u00e9 sl\u00e1vnosti. Pri krstu m\u00e1 od kmotr\u00fa od ka\u017ed\u00e9ho po peni\u017eku, po gro\u0161i. M\u00e1 jednu louku od Kunova v Lehotk\u00e1ch\u201d. <\/em>T\u00fato l\u00faku daroval evanjelickej cirkvi v roku 1609 p\u00e1n Macek Mysl\u00edk, ktor\u00fd je zn\u00e1my ako jej ve\u013ek\u00fd dobrodinca. V obecnej z\u00e1pisnici je uveden\u00e9 o u\u017e\u00edvan\u00ed t\u00fdchto l\u00fak toto: <em>\u201dSeno pak, aneb tr\u00e1va z T\u00e9ch louk, m\u00e1 se skrze kostelnika prod\u00e1vati za hotov\u00e9 pen\u00edze. V\u0161ak\u017ee louka ta v Lhotk\u00e1ch od Kunova vy\u0148ata jest, a p\u0159idala se rektorovi\u201d. (Pod\u013ea odpisu P.Beblav\u00e9ho)<\/em><\/p>\n\n\n\n<p>&nbsp; &nbsp; Z tejto z\u00e1pisnice je zrejm\u00e9, \u017ee \u0161kola fungovala u\u017e d\u00e1vnej\u0161ie pred touto&nbsp; vizit\u00e1ciou. Ke\u010f\u017ee u\u010dite\u013emi boli <strong>najm\u00e4 <\/strong>mlad\u00ed, skon\u010den\u00ed teologovia, ktor\u00ed e\u0161te nedostali menovanie za far\u00e1rov, povinnos\u0165ou far\u00e1ra bolo, aby sa postaral o ubytovanie a stravu pre mlad\u00e9ho pomocn\u00edka. V\u00fdhodou pre cirkevn\u00fd zbor, ale aj pre obec, bola ich vysok\u00e1 kvalifik\u00e1cia, ke\u010f\u017ee i\u0161lo napospol o absolventov univerz\u00edt, spravidla nemeck\u00fdch. Po z\u00edskan\u00ed nieko\u013ekoro\u010dnej praxe mohli \u00faspe\u0161ne kandidova\u0165 na upr\u00e1zdnen\u00e9 far\u00e1rske miesta.<\/p>\n\n\n\n<p>&nbsp; &nbsp; \u017dia\u013e, nedozved\u00e1me sa z nej o men\u00e1ch tu u\u010dinkuj\u00faceho far\u00e1ra a rektora, ani ni\u010d bli\u017e\u0161ie o kostole a \u0161kole. <strong>(Obecn\u00e1 z\u00e1pisnica 20.7.1614 spom\u00edna&nbsp; evanjelick\u00e9ho far\u00e1ra Melchiora Vi\u0161\u0148ovsk\u00e9ho a ako not\u00e1ra obce,&nbsp;<\/strong><\/p>\n\n\n\n<p><strong>ktor\u00fdmi boli v Soboti\u0161ti spravidla rektori, Miklu\u00e1\u0161a Smetanu.<\/strong> Pod\u013ea tejto z\u00e1pisnice bol rektorovi doplnen\u00fd vok\u00e1tor z\u010fal\u0161ou z\u00e1k\u00fapenou l\u00fakou\u2026.vi\u010f z\u00e1pisnicu) Z\u00e1pisnica nehovor\u00ed ani o kvalite vyu\u010dovania. Na cirkevn\u00fdch dedinsk\u00fdch a mestsk\u00fdch \u0161kol\u00e1ch sa be\u017ene vyu\u010dovalo \u010d\u00edtanie, p\u00edsanie, po\u010d\u00edtanie, spev a n\u00e1bo\u017eenstvo (katechizmus). Zachovala sa v\u0161ak neskor\u0161ia fotografia tejto \u0161koly, ktor\u00e1 st\u00e1la na severnej strane nad kostolom.<\/p>\n\n\n\n<p><em>(Vi\u010f: P\u00f4vodn\u00e1 evanj.cirkevn\u00e1 \u0161kola v Soboti\u0161ti)<\/em><\/p>\n\n\n\n<p>&nbsp;&nbsp; &nbsp; Zo starej obecnej z\u00e1pisnice meste\u010dka<strong> Soboti\u0161te (Sobotka) z roku 1600 <\/strong>sa dozved\u00e1me prv\u00e9 meno not\u00e1ra a tak pravdepodobne aj meno prv\u00e9ho zn\u00e1meho cirkevn\u00e9ho u\u010dite\u013ea, ktor\u00fdm bol <strong>Juraj Sabo Tom\u00e1\u0161. ( <\/strong><em>\u201cCoram me Jir\u00ed Sab\u00f3 Tom\u00e1\u0161\u201d).&nbsp;<\/em><\/p>\n\n\n\n<p><em>&nbsp;&nbsp; &nbsp; <\/em>Druh\u00fdm zn\u00e1mym <strong>not\u00e1rom <\/strong>a zrejme aj rektorom bol <strong>v roku 1614<\/strong> <strong>Mikul\u00e1\u0161 Smetana. (Spom\u00edna sa u\u017e v obecnej z\u00e1pisnice v roku 1613, spolu s Ondrejom Mr\u00e1zom) Toho \u010dasu bol tunaj\u0161\u00edm evanjelick\u00fdm far\u00e1rom Melchior Vi\u0161\u0148ovsk\u00fd.<\/strong><\/p>\n\n\n\n<p>&nbsp; &nbsp; V \u010dase budovania evanjelick\u00e9ho kostola v roku 1635 &#8211; 37, ke\u010f tu bol evanjelick\u00fdm far\u00e1rom Ambrosius Lucae (Sielni\u010dan), zaznamenan\u00e9 je meno <strong>not\u00e1ra <\/strong>a u\u010dite\u013ea: <strong>J\u00e1n Dr\u00e1bi\u010dek (<\/strong>Joannes Drabiczek).<\/p>\n\n\n\n<p>&nbsp; &nbsp; O nasleduj\u00facich <strong>u\u010dite\u013eoch<\/strong> na evanjelickej \u0161kole u\u017e vieme viac.<\/p>\n\n\n\n<p>&nbsp;4. <strong>Juraj Galli (Gevick\u00fd) v rokoch 1633-1639<\/strong>. Senior\u00e1tne z\u00e1kony braneck\u00e9ho senior\u00e1tu podp\u00edsal <strong>8. septembra 1633. <\/strong>Podstatou podp\u00edsania senior\u00e1tnych z\u00e1konov bola vernos\u0165 Symbolick\u00fdm knih\u00e1m Evanjelickej cirkvi, ktor\u00e1 sa kon\u0161tituovala na tre\u0165om stupni spr\u00e1vy na synode v \u017diline v roku 1610.<\/p>\n\n\n\n<p>5.<strong> Joannes Repatius <\/strong>podp\u00edsal senior\u00e1tne z\u00e1kony <strong>6. 2.1644.<\/strong> V roku 1648 bol ordinovan\u00fd v Senici za k\u0148aza do \u010cermena\u0148 v Topol\u010dianskom senior\u00e1te. Tu sa stal aj dekanom a v roku1665 pre\u0161iel do Mote\u0161\u00edc. Ve\u013ek\u00fa slu\u017ebu vykonal tren\u010dianskemu me\u0161\u0165anostovi Eli\u00e1\u0161ovi Sl\u00fa\u017eansk\u00e9mu pri h\u013eadan\u00ed jeho man\u017eelky, ktor\u00e1 sa dostala do tureck\u00e9ho zajatia. Po desa\u0165ro\u010dnom vyhnanstve sa stal <strong>k\u0148azom v Tren\u010d\u00edne, od roku1683<\/strong>, kde aj zomrel v roku 1698. <em>( Doplni\u0165 o spr\u00e1vu z obecnej z\u00e1pisnice\u2026.)<\/em><\/p>\n\n\n\n<p>6. <strong>Juraj Crispi <\/strong>d\u0148a 19. janu\u00e1ra 1649 podp\u00edsal senior\u00e1tne z\u00e1kony na kongreg\u00e1cii, ktor\u00e1 sa konala v Soboti\u0161ti. P\u00f4sobil tu jeden rok.<\/p>\n\n\n\n<p>7. <strong>Mikul\u00e1\u0161 Michalides <\/strong>podp\u00edsal senior\u00e1tne z\u00e1kony 18. janu\u00e1ra 1650. O dva roky, 16.m\u00e1ja 1652 bol ordinovan\u00fd v Senici <strong>za far\u00e1ra do Vrboviec,<\/strong> kdo bol a\u017e do roku 1670. &nbsp;<\/p>\n\n\n\n<p>8. <strong>Jon\u00e1\u0161 Kranz <\/strong>podp\u00edsal senior\u00e1tne z\u00e1kony 17. marca 1653. Poch\u00e1dzal z Banskej Bystrice. Po \u0161t\u00fadiach bol najsk\u00f4r dvorn\u00fdm hudobn\u00edkom u gr\u00f3fa Fra\u0148a N\u00e1da\u0161dyho. Ke\u010f gr\u00f3f od evanjelickej viery odpadol, stal sa vychov\u00e1vate\u013eom v Bozoku u F\u00e1n\u010diho. Odtia\u013e bol povolan\u00fd za kantora do Nemeckej Lup\u010de a nesk\u00f4r za rektora \u0161koly v Su\u010danoch. Dva roky&nbsp; \u00fa\u010dinkoval ako rektor vo Var\u00edne. Z Var\u00edna bol povolan\u00fd gr\u00f3fom <strong>\u013dudov\u00edtom \u0147\u00e1rim (Nyary) a k\u0148azom Mikul\u00e1\u0161om Johanidesom do Soboti\u0161\u0165a.<\/strong> Tak ako predo\u0161l\u00ed, <strong>aj on zast\u00e1val i \u00farad not\u00e1ra v obci.<\/strong> V Soboti\u0161ti zotrval <strong>10 rokov. (1653 -1663) <\/strong>Potom bol povolan\u00fd za <strong>k\u0148aza do Prietr\u017ee<\/strong>. Vysv\u00e4ten\u00fd bol 6.2.1663 v Diviakoch biskupom Martinom Tarn\u00f3cim.<\/p>\n\n\n\n<p>9. <strong>Daniel Perlicius (1663-1665) <\/strong>podp\u00edsal senior\u00e1tne z\u00e1kony<strong> 27.3.1664<\/strong>. Narodil sa v \u010cachticiach v roku 1632. Jeho otcom bol <strong>\u010desk\u00fd exulantsk\u00fd k\u0148az Matej Perli\u010dka, <\/strong>matka sa volala \u013dudmila. Nav\u0161tevoval \u0161koly v Trnave, Soboti\u0161ti, B\u00e1novciach a Tren\u010d\u00edne. V roku 1657 bol rektorom vo Vrbovom. V roku 1958 odi\u0161iel do Nov\u00e9ho Mesta nad V\u00e1hom, kde p\u00f4sobil 3 roky. Po zb\u00faran\u00ed evanjelick\u00e9ho kostola v Novom Meste bol dva roky bez stanice. <strong>V roku 1663 bol povolan\u00fd \u013dudov\u00edtom \u0147\u00e1rim do Soboti\u0161\u0165a a v roku 1655 odi\u0161iel do Skalice. V Skalici<\/strong> p\u00f4sobil do roku 1668, ke\u010f <strong>odi\u0161iel do P\u00fachova<\/strong>. Ordinovan\u00fd za k\u0148aza bol v roku <strong>1672<\/strong> biskupom Joachimom Kalinkom.<\/p>\n\n\n\n<p>10.<strong> Martin Nov\u00e1k<\/strong> (Novatius) podp\u00edsal senior\u00e1tne z\u00e1kony bran\u010dsk\u00e9ho senior\u00e1tu 17. marca 1664 najsk\u00f4r do Skalice. Potom <strong>27. marca 1664 bol <\/strong>povolan\u00fd gr\u00f3fom <strong>\u013dudov\u00edtom \u0147\u00e1rim a far\u00e1rom J\u00e1nom Szenkeresztym do Soboti\u0161\u0165a, kde zotrval a\u017e do roku 1673.<\/strong> N\u00e1sledne sa stal<strong> far\u00e1rom<\/strong> na Brezovej pod Bradlom. Zn\u00e1my je aj t\u00fdm, \u017ee <strong>bol u\u010dite\u013eom Daniela Krmana ml., ktor\u00fd tu chodil do \u0161koly v roku 1672. <\/strong>Vtedy pri\u0161la v Soboti\u0161i ve\u013ek\u00e1 <strong>povode\u0148<\/strong>. Dev\u00e4\u0165 ro\u010dn\u00fd Daniel bol zachr\u00e1nen\u00fd pred povod\u0148ou spolu\u017eiakom Akvilom. T\u00e1to udalos\u0165 v\u0161ak ni\u010d nezav\u00e1\u017eila na neskor\u0161om obvinen\u00ed D. Krmana miestodr\u017eite\u013eskou radou v smutne zn\u00e1mom s\u00fadnom procese, \u017ee bol v r.1672 podnecovate\u013eom vzbury na Turej L\u00fake. Pre tento a in\u00e9 nedok\u00e1zan\u00e9 obvinenia bol D.Krman ods\u00faden\u00fd na do\u017eivotn\u00fd \u017eal\u00e1r. (Doplni\u0165\u2026)<\/p>\n\n\n\n<p>11. <strong>Matej Mikul\u00e1\u0161 Boleti <\/strong>pri\u0161iel do Soboti\u0161\u0165a pravdepodobne v roku <strong>1685<\/strong>, po ut\u00ed\u0161en\u00ed prenasledovania evanjelikov. O jeho \u00fa\u010dinkovan\u00ed v rukopisoch Pavla Beblav\u00e9ho nenach\u00e1dzame \u017eiadnej zmienky. Zn\u00e1me je iba to, \u017ee v roku 1705, po\u010das stavovsk\u00e9ho povstania Juraja R\u00e1kociho II. sa stal rektorom na Bukovci a tam sa zdr\u017eiaval do roku 1706. V tomto roku bol 9. marca ordinovan\u00fd za k\u0148aza do Va\u010foviec. <strong>Tu bol a\u017e do roku 1717, ke\u010f pre\u0161iel do Vrboviec.<\/strong> Pre neriadny \u017eivot ho biskup Daniel Krman v roku 1723 pozbavil \u00faradu.&nbsp;<\/p>\n\n\n\n<p>&nbsp;&nbsp; \u0164a\u017ek\u00fdm, desa\u0165 ro\u010dn\u00fdm prenasledovan\u00edm evanjelickej cirkvi (1671 &#8211; 1681) bol zasiahnut\u00fd aj cirkevn\u00fd zbor v Soboti\u0161ti. <strong>J\u00e1n B\u00e1r\u0161o\u0148<\/strong>, krajinsk\u00fd pronot\u00e1r predvolal v roku <strong>1673<\/strong> do Soboti\u0161\u0165a pred s\u00fad \u0160tefana Pil\u00e1rika, k\u0148aza senick\u00e9ho, J\u00e1na Michalidesa, skalick\u00e9ho a J\u00e1na Szentkerestyho, dom\u00e1ceho far\u00e1ra preto, \u017ee nechceli odovzda\u0165 chr\u00e1mov\u00e9 k\u013e\u00fa\u010de, ke\u010f boli evanjelikom odn\u00edman\u00e9 kostoly a cel\u00fd majetok, teda aj fara a \u0161kola.&nbsp;<\/p>\n\n\n\n<p>&nbsp;&nbsp; &nbsp; &nbsp; Po prvom odobran\u00ed kostola, fary a \u0161koly (1678) tunaj\u0161\u00ed evanjelici e\u0161te br\u00e1nili svoju n\u00e1bo\u017eensk\u00fa slobodu a majetok, po\u010das p\u00f4sobenia far\u00e1ra <strong>J\u00e1na Str\u00e1nskeho. <\/strong>Bolo to mo\u017en\u00e9 aj preto, \u017ee gr\u00f3fka <strong>\u017dofia \u0147\u00e1ri<\/strong> r.T\u00f6k\u00f6lyov\u00e1 ( T\u00f6k\u00f6ly) bola evanjeli\u010dka a ako majite\u013eka polovice panstva a patr\u00f3nka kostola h\u00e1jila svoje patron\u00e1tne pr\u00e1va.&nbsp;<\/p>\n\n\n\n<p>&nbsp;&nbsp; &nbsp; Palat\u00ednsky s\u00fad <strong>16.marca 1696<\/strong> vyniesol <strong>v\u00fdrok smrti na \u017dofiou \u0147\u00e1ri, far\u00e1rom J\u00e1nom Str\u00e1nskym i richt\u00e1rom obce.<\/strong> Gr\u00f3fka s apel\u00e1ciou vo Viedni neuspela, stratila slobodu i majetok. (Uv\u00e4znen\u00e1 v Bratislave ) J\u00e1n Str\u00e1nsky \u017eil na \u00fateku. Po \u0161tvrtom cis\u00e1rskom intim\u00e1te a po jej vyn\u00fatenom konvertovan\u00ed, bol uveden\u00fd gr\u00f3fom Erd\u00f6dym <strong>26. septembra 1697 <\/strong>do \u00faradu op\u00e4\u0165 r\u00edm.kat. k\u0148az Juraj Strakov\u00fdch.&nbsp;<\/p>\n\n\n\n<p>&nbsp;&nbsp; &nbsp; Celkov\u00fa situ\u00e1ciu nezmenilo ani povstanie Juraja R\u00e1kociho II. Z\u00e1pis r\u00edm.kat.matriky sved\u010d\u00ed o tom, \u017ee evanjelick\u00fd far\u00e1r<strong> J\u00e1n Pe\u0165ko<\/strong> bol d\u0148a <strong>12. febru\u00e1ra 1709<\/strong> vrchnos\u0165ou vyhnan\u00fd a t\u00fdm skon\u010dilo aj prv\u00e9 obdobie trvania evanjelickej \u0161koly a v\u00fdu\u010dby v Soboti\u0161ti. K zmene do\u0161lo a\u017e po 72 rokoch vydan\u00edm Toleran\u010dn\u00e9ho patentu Jozefa II.<\/p>\n\n\n\n<p>&nbsp;&nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; \u013dubom\u00edr Batka st.<\/p>\n\n\n\n<p>P.S.&nbsp;<\/p>\n\n\n\n<p>\u010cl\u00e1nok je venovan\u00fd spomienke na 50.v\u00fdro\u010die otvorenia novej ZD\u0160 v Soboti\u0161ti, d\u0148a 29.8.1965, za \u00fa\u010dasti predsedu SNR A.Dub\u010deka, ktor\u00fd povedal sl\u00e1vnostn\u00fd pr\u00edhovor. V tejto \u0161kole sa za\u010dalo vyu\u010dova\u0165 1.septembra 1965. &nbsp;<\/p>\n\n\n\n<p>V nej som i ja vyu\u010doval nepretr\u017eite v rokoch 1982-2014. Je z\u00e1rove\u0148 spomienkou na neb. MVDr. Pavla Halona, soboti\u0161tsk\u00e9ho rod\u00e1ka a vynikaj\u00faceho region\u00e1lneho historika, v\u00e1\u017een\u00e9ho priate\u013ea, ktor\u00fd vo viacer\u00fdch \u0161t\u00fadiach podal v \u010dasopise Z\u00e1horie inform\u00e1cie o r\u00edm.katol\u00edckej a hab\u00e1nskej \u0161kole v Soboti\u0161ti.<\/p>\n\n\n\n<p>___________________________________________________________<\/p>\n\n\n\n<p>Pramene:<\/p>\n\n\n\n<p>Bardejovsk\u00fd katechizmus z roku 1581 &#8211; najstar\u0161ia slovensk\u00e1 kniha. SNK Martin 2013<\/p>\n\n\n\n<p>Tranovsk\u00fd evanjelick\u00fd kalend\u00e1r na rok 1909, Tranoscius Lipt.Mikul\u00e1\u0161<\/p>\n\n\n\n<p>Beblav\u00fd, Pavol: Historick\u00e9 pozn\u00e1mky k dejepisu ev. Cirkve Soboti\u0161tskej, 1 jd.,18 s.,rkp.orig. 189* B 12*, Arch\u00edv literat\u00fary a umenia SNK, Martin<\/p>\n\n\n\n<p>Beblav\u00fd, Pavel: Rekto\u0159i \u0161koly ev. Soboti\u0161tsk\u00e9 p\u0159ed toleran\u010dn\u00fdm patentem. Koruhev na Sionu ro\u010d.1882 (V.) \u010d.5<\/p>\n\n\n\n<p>Beblav\u00fd Pavel: Historick\u00e9 \u010drty Evanj.a.v. cirkvi Soboti\u0161tskej, rkp.<\/p>\n\n\n\n<p>Pauliny, Ladislav: Dejepis superintendencie nitrianskej, Senica 1891<\/p>\n\n\n\n<p>Hallon, Pavol: \u0160kolstvo v starom Soboti\u0161ti, Z\u00e1horie, Ro\u010dn\u00edk<\/p>\n\n\n\n<p>XIII,\u010d.2\/2004,str.20 nn<br><\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"<p>&nbsp;&nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; Z dej\u00edn evanjelickej \u0161koly v Soboti\u0161ti \u00a0\u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 (\u00a0 I.\u010das\u0165: roky 1600-1781) &nbsp; &nbsp; \u0160\u00edrenie reform\u00e1cie v Uhorsku prin\u00e1\u0161alo aj &#8230; <a title=\"Z dej\u00edn evanjelickej \u0161koly v Soboti\u0161ti -1.\u010das\u0165\" class=\"read-more\" href=\"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/2019\/03\/17\/z-dejin-evanjelickej-skoly-v-sobotisti-1-cast\/\" aria-label=\"Pre\u010d\u00edtajte si viac o Z dej\u00edn evanjelickej \u0161koly v Soboti\u0161ti -1.\u010das\u0165\">\u010c\u00edta\u0165 viac<\/a><\/p>\n","protected":false},"author":4,"featured_media":0,"comment_status":"open","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[12,40,6,95],"tags":[],"class_list":["post-32418","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-evanjelicke-skoly","category-historia","category-myjavsky-seniorat","category-sobotiste"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/32418","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/users\/4"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=32418"}],"version-history":[{"count":2,"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/32418\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":32432,"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/32418\/revisions\/32432"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=32418"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=32418"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=32418"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}