{"id":32420,"date":"2019-03-17T19:38:14","date_gmt":"2019-03-17T18:38:14","guid":{"rendered":"http:\/\/e-anjelik.sk\/?p=32420"},"modified":"2019-03-17T19:38:14","modified_gmt":"2019-03-17T18:38:14","slug":"z-dejin-evanjelickej-skoly-v-sobotisti-2-cast","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/2019\/03\/17\/z-dejin-evanjelickej-skoly-v-sobotisti-2-cast\/","title":{"rendered":"Z dej\u00edn evanjelickej \u0161koly v Soboti\u0161ti – 2.\u010das\u0165"},"content":{"rendered":"\n

\u00a0 \u00a0Z dej\u00edn evanjelickej \u0161koly v Soboti\u0161ti\u00a0<\/strong><\/p>\n\n\n\n

                              <\/strong> ( Pokra\u010dovanie – 2.\u010das\u0165)<\/em><\/p>\n\n\n\n

   <\/strong>  P\u00e4\u0165st\u00e9 v\u00fdro\u010die Lutherovej reform\u00e1cie<\/strong> (1517) bolo pr\u00edle\u017eitos\u0165ou pripomen\u00fa\u0165 si skuto\u010dnos\u0165, \u017ee d\u00f4le\u017eitou s\u00fa\u010das\u0165ou evanjelickej identity od za\u010diatku reform\u00e1cie je vzdel\u00e1vanie. Plat\u00ed to nielen o univerzitnom vzdel\u00e1van\u00ed, ale rovnako aj o vzdel\u00e1van\u00ed na v\u0161etk\u00fdch stup\u0148och \u0161k\u00f4l. Ke\u010f bol na univerzitu do Wittenbergu <\/strong>(Nemecko) povolan\u00fd humanista Filip Melanchton<\/strong>, profesor gr\u00e9\u010dtiny a hebrej\u010diny, u\u017e vo svojej \u00favodnej predn\u00e1\u0161ke 28.augusta 1518 s n\u00e1zvom O n\u00e1prave \u0161t\u00fadia adolescentov (De corrigendis adolescentiae studiis) <\/em>hovoril o reforme vzdel\u00e1vania. T\u00e1to univerzita bola prv\u00e1, ktor\u00e1 zaviedla vyu\u010dovanie biblick\u00fdch jazykov ako povinn\u00fa s\u00fa\u010das\u0165 univerzitn\u00e9ho vzdel\u00e1vania popri \u0161t\u00fadiu Biblie. <\/p>\n\n\n\n

V rovnakom duchu tu p\u00f4sobil aj M.Luther, ktor\u00fd zaujal nielen diskusiou o 95 v\u00fdpovediach a kritikou scholastickej teol\u00f3gie, ale \u201cna jednej strane pred\u010dil mystiku v pokres\u0165an\u010dovan\u00ed vzdelania a na druhej strane pred\u010dil sekularizovan\u00e9 snahy aj tak\u00fdch humanistov, medzi ak\u00fdch patril Erazmus Roterdamsk\u00fd\u201d.<\/em> <\/p>\n\n\n\n

      M.Luther <\/strong>u\u017e v roku 1520<\/strong> v zn\u00e1mom spise: Kres\u0165anskej \u0161\u013eachte nemeck\u00e9ho n\u00e1roda o n\u00e1prave kres\u0165ansk\u00e9ho stavu <\/em>p\u00ed\u0161e zauj\u00edmav\u00e9 my\u0161lienky aj o \u0161kolskom vyu\u010dovan\u00ed: \u201cNajvzne\u0161enej\u0161ou a najz\u00e1kladnej\u0161ou n\u00e1ukou \/u\u010debnou l\u00e1tkou\/ na v\u0161etk\u00fdch stup\u0148och \u0161koly m\u00e1 by\u0165 P\u00edsmo pre chlapcov i diev\u010dat\u00e1.\u201d<\/em> Zabezpe\u010denie \u0161kolsk\u00e9ho vzdelania a \u0161k\u00f4l ako kres\u0165anskej povinnosti rodiny, ale aj ka\u017ed\u00e9ho mesta, meste\u010dka a dediny pre v\u0161etku ml\u00e1de\u017e bez rozdielu stavovsk\u00e9ho p\u00f4vodu a pohlavia nach\u00e1dzame aj v Lutherovom spise: \u201dAn die Ratshern aller St\u00e4dtte\u201d<\/em>. N\u00e1v\u0161tevu v\u0161eobecnej \u0161koly nechcel ponecha\u0165 na \u013eubov\u00f4\u013eu \u0161kolopovinn\u00fdch det\u00ed, ale schva\u013eoval prenecha\u0165 vrchnosti aj pr\u00e1vo n\u00fati\u0165 deti do \u0161koly. \u201dNazd\u00e1vam sa\u201d<\/em>, hovoril v jednej k\u00e1zni, \u017ee \u201c je vrchnostenskou povinnos\u0165ou, posiela\u0165 deti svojich poddan\u00fdch do \u0161koly. <\/em>     <\/em><\/p>\n\n\n\n

D\u00f4raz na zodpovednos\u0165 kres\u0165anskej vrchnosti za zakladanie a udr\u017eiavanie \u0161k\u00f4l a po\u017eiadavka vzdel\u00e1va\u0165 nielen chlapcov, ale aj diev\u010dat\u00e1 bol vpravde nov\u00fd a reforma\u010dn\u00fd. O tom, \u017ee vzdel\u00e1vanie sa stalo s\u00fa\u010das\u0165ou evanjelickej identity<\/strong>, sved\u010d\u00ed aj bohat\u00e1 hist\u00f3ria \u201cevanjelick\u00fdch f\u00e1r\u201d. Po\u010das trvania wittenbergskej univerzity \u0161tudovali na nej z Uhorska desiatky \u0161tudentov. Potom po jej zl\u00fa\u010den\u00ed s univerzitou v Halle aj mnoho \u010fal\u0161\u00edch, medzi nimi napr\u00edklad J.M.Hurban.<\/strong><\/p>\n\n\n\n

    Ke\u010f pri\u0161lo v protireform\u00e1cii k plo\u0161n\u00e9mu odobratiu kostolov, f\u00e1r, cirkevn\u00e9ho majetku a cirkevn\u00fdch \u0161k\u00f4l evanjelick\u00fdm cirkevn\u00fdm zborom v Bran\u010dsko – \u010dachtickom senior\u00e1te v roku 1733<\/strong>, evanjelick\u00e1 cirkev (\u010falej ECAV) utrpela \u010fal\u0161iu v\u00e1\u017enu ranu, zrovnate\u013en\u00fa s desa\u0165ro\u010dn\u00fdm likvida\u010dn\u00fdm prenasledovan\u00edm evanjelick\u00fdch far\u00e1rov a u\u010dite\u013eov v rokoch 1671- 1681 za Leopolda I.  V Bran\u010dsko – \u010dachtickom senior\u00e1te sa tieto tragick\u00e9 udalosti prejavili najm\u00e4 pri n\u00e1silnom odoberan\u00ed kostolov v Turej L\u00fake v roku 1672,  v Senici 1673 a<\/strong> v Soboti\u0161ti 1697<\/strong>. Obrana kostolov, f\u00e1r, \u0161k\u00f4l a cirkevn\u00e9ho majetku bola vrchnos\u0165ami ozna\u010den\u00e1 ako vzbura a ka\u017ed\u00e1 bola vojskom tvrdo potla\u010den\u00e1.<\/p>\n\n\n\n

      Za vl\u00e1dy cis\u00e1ra Karola VI. (III.)<\/strong> sa n\u00e1bo\u017eensk\u00e1 situ\u00e1cia pre evanjelikov op\u00e4\u0165 zhor\u0161ila vydan\u00edm Karolovej rezol\u00facie ( resolutio Carolina) 21.marca 1731 V roku 1732 po\u010das jedin\u00e9ho t\u00fd\u017ed\u0148a svetsk\u00e1 vrchnos\u0165 v spojen\u00ed s cirkevnou rkc. vrchnos\u0165ou odobrala v priebehu t\u00fd\u017ed\u0148a kostoly a fary a \u0161koly aj posledn\u00fdm \u0161iestim cirkevn\u00fdm zborom, ktor\u00e9 dovtedy chr\u00e1nil ochrann\u00fd list, tzv. protekcion\u00e1l. ( Brezovej pod Bradlom, Krajn\u00e9, Bzince, Tur\u00e1 L\u00faka, Vrbovce, Prietr\u017e).<\/p>\n\n\n\n

Myjava stratila definit\u00edvne kostol, faru a \u0161kolu v roku 1731. Najm\u00e4 v\u0161ak stratila v\u00fdznamn\u00e9ho k\u0148aza a superintendenta Daniela Krmana <\/strong>ml., ktor\u00fd bol obvinen\u00fd z nedovolen\u00e9ho prestupu V\u00e1clava Mlyn\u00e1\u0159a zo Seninky na Morave do evanjelickej cirkvi a n\u00e1sledne uv\u00e4znen\u00fd a ods\u00faden\u00fd na do\u017eivotn\u00fd \u017eal\u00e1r.<\/p>\n\n\n\n

    U\u017e po T\u00f6k\u00f6liho povstan\u00ed a rehabilit\u00e1cii k\u0148azov vypovedan\u00fdch z krajiny, i t\u00fdch, ktor\u00ed pre\u017eili galejn\u00e9 otroctvo, rozhodol sa cis\u00e1r Leopold I. podp\u00edsa\u0165 miernej\u0161\u00ed z\u00e1kon. Pod\u013ea 25. a 26. z\u00e1konn\u00e9ho \u010dl\u00e1nku \u0160opronsk\u00fdch artikul z roku 1681 bolo povolen\u00e9 evanjelikom postavi\u0165 si v jednej \u017eupe dva kostoly. <\/p>\n\n\n\n

       V Nitrianskej \u017eupe<\/strong> boli ako aritikul\u00e1rne miesta<\/strong> ur\u010den\u00e9 Nitrianska Streda a Str\u00e1\u017ee le\u017eiace medzi Krakovanmi a Vrbov\u00fdm. Ke\u010f\u017ee tamoj\u0161\u00ed fili\u00e1lny kostol\u00edk bol ve\u013emi vzdialen\u00fd od v\u00e4\u010d\u0161iny zborov a evanjelikov sa tam nach\u00e1dzalo ve\u013emi m\u00e1lo a naviac doch\u00e1dza\u0165 na bohoslu\u017eby z ve\u013ek\u00fdch vzdialenost\u00ed bolo ve\u013emi obtia\u017ene, do\u0161lo k stretnutiam evanjelick\u00fdch stavov, na ktor\u00fdch sa spolo\u010dne radili, ako pokra\u010dova\u0165 v novej situ\u00e1cii. Padol n\u00e1vrh po\u017eiada\u0165 o schv\u00e1lenie in\u00e9ho, v\u00fdhodnej\u0161ie polo\u017een\u00e9ho artikul\u00e1rneho miesta. Do \u00favahy pripadali Brezov\u00e1 pod Bradlom, Vrbovce, alebo Prietr\u017e. Po viacer\u00fdch \u017eiadostiach bola napokon na kr\u00e1\u013eovskom dvore \u00faspe\u0161en\u00e1 \u017eiados\u0165 prietr\u017esk\u00fdch zemanov Pavla a J\u00e1na Jesen\u00e1kovcov, ktor\u00ed obdr\u017eali povolenie stava\u0165 kostol, faru a \u0161kolu v Prietr\u017ei.<\/strong><\/p>\n\n\n\n

      <\/strong>S\u00fahlas obsahoval nielen povolenie stavby budov, ale aj pozvanie dvoch far\u00e1rov a dvoch u\u010dite\u013eov. Kostol bolo mo\u017en\u00e9 vybudova\u0165 vo ve\u013emi skromn\u00fdch rozmeroch a v \u201c\u0161ibeni\u010dnom\u201d term\u00edne od sviatku Sv\u00e4tej Trojice do sviatku sv. Martina toho ist\u00e9ho roku. Kostol bol ve\u013ekou horlivos\u0165ou Jesen\u00e1kovcov, ale aj okolit\u00fdch cirkevn\u00fdch zborov vybudovan\u00fd v ur\u010denom \u010dase, ale sakristiu sa u\u017e nepodario postavi\u0165 a ani nebolo nikdy dovolen\u00e9 urobi\u0165 to dodato\u010dne. <\/p>\n\n\n\n

     Prietr\u017e mohla pozva\u0165 far\u00e1rov, ale len s obmedzen\u00fdmi pr\u00e1vomocami. Stali sa nimi Samuel Jestreb\u00edny<\/strong> a Juraj Ambr\u00f3zy<\/strong>, neskor\u0161\u00ed potisk\u00fd superintendent. Spo\u010diatku b\u00fdvali v s\u00fakromn\u00fdch domoch, preto\u017ee prv\u00e1 fara bola vybudovan\u00e9 a\u017e v roku 1735 a druh\u00e1 a\u017e v roku 1739. Cirkevn\u00e9 funkcie, krsty, sob\u00e1\u0161e a pohreby vykon\u00e1vali r\u00edmsko-katol\u00edcki far\u00e1ri v jednotliv\u00fdch farnostiach, alebo po zaplaten\u00ed pr\u00edslu\u0161n\u00e9ho \u0161tol\u00e1rneho poplatku mohli by\u0165 vykonan\u00e9 v Prietr\u017ei. Kostol nebol e\u0161te ani \u00faplne zariaden\u00fd, ke\u010f sa artikul\u00e1rny cirkevn\u00fd zbor v roku 1735 pustil do stavby \u0161koly.<\/strong> Bola vystaven\u00e1 n\u00e1kladom 50 zlat\u00fdch. Z tejto sumy zaplatil cirkevn\u00fd zbor iba 11 zlat\u00fdch, preto\u017ee ostatn\u00e9 v\u00fddavky sa hradili z darov a obet\u00ed susedn\u00fdch dobrodincov. Senick\u00ed p\u00e1ni oferovali 13 zlat\u00fdch 60 den., soboti\u0161tsk\u00ed 5 zl.15 den., skalick\u00ed 14 zl. 61 den. a jeden patr\u00f3n z Oravy prispel 6 zl. Materi\u00e1l priv\u00e1\u017eali susedn\u00e9 obce: Bukovec, Kunov, Hlbok\u00e9, Vrbovce, Tur\u00e1 L\u00faka a \u010castkov. \u0160\u013eachetn\u00fdm dobrodincom bol J\u00e1n Jesen\u00e1k<\/strong>, ktor\u00fd daroval nielen pozemky na chr\u00e1m, \u0161kolu a pomocn\u00e9 budovy daroval, ale zalo\u017eil aj fund\u00e1ciu, z ktorej bola hraden\u00e1 asi polovica platu far\u00e1rov a u\u010dite\u013eov. <\/p>\n\n\n\n

      Pozoruhodn\u00e1 bola starostlivos\u0165 patr\u00f3nov cirkvi o hmotn\u00fd rozkvet cirkvi aj v tom, \u017ee povolali ist\u00e9ho Stiksla<\/strong> za pokladn\u00edka, ktor\u00e9ho povinnos\u0165ou bolo chodi\u0165 po obciach a zbiera\u0165 milodary nielen na okol\u00ed, ale ako z\u00e1pisnica zboru sved\u010d\u00ed, chodil aj po \u201chorn\u00fdch stran\u00e1ch\u201d.<\/em> Mal za to aj mali\u010dk\u00fd plat. V \u00fa\u010dtoch z roku 1743 sa nach\u00e1dza z\u00e1pis:\u201d V nede\u013eu X. po Sv.Trojici pokladn\u00edkovi na halenu dan\u00e9 2 fl.35 d, a \u010falej v \u00facte \u201cdan\u00e9 na nohavice\u201d 1 fl. 50d.\u201d <\/em><\/p>\n\n\n\n

     <\/em><\/strong>\u00dalohu pokladn\u00edka nesk\u00f4r prevzali kur\u00e1tori<\/strong>, ktor\u00ed boli volen\u00ed v ka\u017edom evanjelickom cirkevnom zbore, ktor\u00fd sa hl\u00e1sil k artikul\u00e1rnej cirkvi prietr\u017eskej. Ke\u010f\u017ee sa evanjelick\u00e1 cirkev v Prietr\u017ei vzm\u00e1hala finan\u010dne, r\u00e1stla aj v dobro\u010dinnosti a zdielnosti naproti n\u00fadznym. Preto bola zalo\u017een\u00e1 \u201ckasa chudobn\u00fdch\u201d<\/em>, ktor\u00e1 trvala s\u00edce iba 4 roky, ale predsa pomohla mnoh\u00fdm. Kasu chudobn\u00fdch viedol pokladn\u00edk. Po ka\u017ed\u00fdch slu\u017eb\u00e1ch Bo\u017e\u00edch sa konala tzv.\u201dadstatia\u201d. <\/em><\/p>\n\n\n\n

     Napr. z\u00e1pis z roku 1743 uv\u00e1dza: \u201d Z Adstatie na p.far\u00e1ra v cirkvi S\u00f6ku, v Ve\u013ekopo\u013eskej le\u017eiaceho, ktor\u00fd od biskupa Kujavsk\u00e9ho bol zlapan\u00fd, bol vyplaten\u00fd 500 duk\u00e1tmi, potom, ke\u010f bol ich kostol zatvoren\u00fd; primasovi po\u013esk\u00e9mu 300 zl., aby bol otvoren\u00fd; pr\u00edjem bol 2 970 fl. – \u010cechom z gr\u00e1ckeho gr\u00f3fstva, z mesta N\u00e1chod, zbieraj\u00facim \u0161tudentom almu\u017enu na zbudovanie chr\u00e1mu, opusten\u00fdm vdov\u00e1m, alebo do nejak\u00e9ho ne\u0161\u0165astia upadnut\u00fdm \u013eu\u010fom\u201d.<\/em>  <\/p>\n\n\n\n

    T\u00e1to artikul\u00e1rna \u0161kola mala dve triedy a to ni\u017e\u0161\u00ed i vy\u0161\u0161\u00ed stupe\u0148, kde sa vyu\u010dovala aj latin\u010dina. \u017diaci vy\u0161\u0161ej triedy mali aj gramatiku a syntax a tak boli pripravovan\u00ed do gymn\u00e1zia. Za u\u010dite\u013eov boli povolan\u00ed nasledovn\u00ed u\u010ditelia: <\/p>\n\n\n\n

1. Mikul\u00e1\u0161 Kla\u010d\u00e1ny z Myjavy (1733 – 1742) a <\/em><\/p>\n\n\n\n

2. J\u00e1n Fabiany (1733 – 15. 9.1735). <\/em><\/p>\n\n\n\n

J.Fabianiho vystriedal ako praeceptor (t.j.u\u010dite\u013e na ni\u017e\u0161om stupni):<\/em><\/p>\n\n\n\n

 3.  Andrej Ambr\u00f3zy (1735 – 1745) <\/em><\/p>\n\n\n\n

 <\/em>A. Ambr\u00f3zy bol v r.1733 vyhnan\u00fd z Vrboviec. Z Prietr\u017ee bol povolan\u00fd za dvorn\u00e9ho kazate\u013ea v Uhrovci, potom v Nitrianskej Strede a napokon v roku 1759 odi\u0161iel za far\u00e1ra do Ve\u013ekej Paludze.<\/p>\n\n\n\n

4. J\u00e1n Tons\u00f3ris, praeceptor<\/em><\/p>\n\n\n\n

5. J\u00e1n Mikul\u00e1\u0161 rod\u00e1k z Kamen\u010dian (1745-1747) <\/em><\/p>\n\n\n\n

V nasleduj\u00facom roku bol povolan\u00fd za far\u00e1ra do Rimavskej Soboty, o rok nesk\u00f4r do Nitrianskej Stredy a v roku 1796 sa stal slovensk\u00fdm far\u00e1rom v Modre.<\/p>\n\n\n\n

6. J\u00e1n Bal\u00edk, praeceptor<\/em><\/p>\n\n\n\n

7. Luk\u00e1\u0161 Pokorn\u00fd (1748- 1755)<\/em><\/p>\n\n\n\n

8. J\u00e1n F\u00e1bry Bell\u00e1ny ( 1748 – 1768)<\/em><\/p>\n\n\n\n

9. Matej August\u00edny ( 1755- 1765).<\/em> Nesk\u00f4r sa stal far\u00e1rom v rodisku, v Tren\u010d\u00edne.<\/p>\n\n\n\n

10. J\u00e1n Kozma ( 1768 – 1771)<\/em><\/p>\n\n\n\n

11. Ondrej \u0160kult\u00e9ty (1763 – 1782).<\/em> Odi\u0161iel za far\u00e1ra do Vrbky a v roku 1783 do Turej L\u00faky.<\/p>\n\n\n\n

12. Matej Duraeus Ambr\u00f3zy (1771 – 1776)<\/em><\/p>\n\n\n\n

13. J\u00e1n Dob\u0161a (1776 – 1782)<\/em><\/p>\n\n\n\n

14. Michal Kor\u00f3ny ( 1782 – 1783) <\/em><\/p>\n\n\n\n

      Napriek \u0165a\u017ek\u00fdm podmienkam mala tunaj\u0161ia \u0161kola dobr\u00fa \u00farove\u0148, i ke\u010f jej kapacita bola obmedzen\u00e1. Chodievalo sem i mnoho prespoln\u00fdch \u017eiakov, z nich najzn\u00e1mej\u0161\u00ed s\u00fa: \u017darnocay, Nezbud, Vyskidensk\u00fd, Dev\u00e1n, Jozefy, Adami\u0161 a in\u00ed.<\/p>\n\n\n\n

     Osobitne spome\u0148me absolventa tejto \u0161koly J\u00e1na Tonz\u00f3risa, <\/em><\/strong>ktor\u00fd v nej nesk\u00f4r po absolvovan\u00ed pre\u0161porsk\u00fdch lyce\u00e1lnych \u0161t\u00fadi\u00ed kr\u00e1tky \u010das aj s\u00e1m p\u00f4sobil. V roku 1741 vydal v Skalici zver\u0161ovan\u00fa zdravovedu:Sana consilia medica<\/em><\/strong> aneb zdrav\u00e1 rada lek\u00e1\u0159sk\u00e1, pod\u00e1vaj\u00edc\u00ed z k\u0159estansk\u00e9 l\u00e1sky u\u017eite\u010dn\u00e9 lek\u00e1\u0159stv\u00ed, na v\u011bt\u0161\u00edm d\u00edle dom\u00e1ci z hodnov\u011brn\u00fdch doktor\u00fa lek\u00e1\u0159sk\u00fdch, proti rozli\u010dn\u00fdm nemocem lidsk\u00e9ho tela.<\/em> O ob\u013e\u00fabenosti a \u00faspechu tejto prvej slovenskej zdravovedy, ktor\u00e1 bola ak\u00e9si terapeutick\u00e9 vadem\u00e9kum pospolit\u00e9ho \u013eudu, lebo ho pou\u010dovala o be\u017en\u00fdch chorob\u00e1ch a o ich lie\u010den\u00ed preva\u017ene dom\u00e1cimi lie\u010debn\u00fdmi prostriedkami, uveden\u00fdmi v osobitnej stati Dom\u00e1ca lek\u00e1rni\u010dka, sved\u010d\u00ed skuto\u010dnos\u0165, \u017ee dosiahla <\/p>\n\n\n\n

sedem \u0161karniclovsk\u00fdch vydan\u00ed. Aj v 20.storo\u010d\u00ed vy\u0161lo zvl\u00e1\u0161\u0165 upraven\u00e9 vydanie v kn\u00edhtla\u010dirni Jozefa Tesl\u00edka v Skalici<\/strong>. Zna\u010dn\u00fa \u010das\u0165 jej poznatkov pod\u00e1van\u00fdch neraz v humoristicky laden\u00fdch ver\u0161och, prevzal Jurajovi F\u00e1ndlimu pripisovan\u00fd Zelink\u00e1r.   <\/p>\n\n\n\n

     Tak, ako sa artikul\u00e1rny chr\u00e1m v Prietr\u017e stal jedin\u00fdm evanjelick\u00fdm kostolom pre cel\u00e9 okolie, od Skalice a\u017e po Vrbov\u00e9, tak aj tunaj\u0161ia  \u0161kola bola jedinou \u0161kolou evanjelikov na cel\u00fdch nasleduj\u00facich 50 rokov v \u0161irokom okol\u00ed. Aspo\u0148 niektor\u00fdm \u017eiakom z viacer\u00fdch cirkevn\u00fdch zborov umo\u017e\u0148ovala z\u00edska\u0165 vzdelanie.<\/p>\n\n\n\n

      Vplyv tejto artikul\u00e1rnej cirkvi v\u0161ak zasahoval aj ove\u013ea \u0161ir\u0161\u00ed okruh evanjelikov. Patrili sem hlavne evanjelici od Skalice a\u017e po Vrbov\u00e9<\/strong>, ale posil\u0148ovala evanjelick\u00e9 povedomie aj na slovensko – moravskom pohrani\u010d\u00ed. N\u00e1bo\u017eensk\u00e1 situ\u00e1cia v \u010cech\u00e1ch a na Morave bola toti\u017e e\u0161te hor\u0161ia ako v Uhorsku. Preto doch\u00e1dzalo k st\u00e1lej a pomerne \u0161irokej fluktu\u00e1cii zjavn\u00fdch i tajn\u00fdch evanjelikov z Moravy a dokonca aj z \u010ciech. <\/p>\n\n\n\n

     T\u00fato skuto\u010dnos\u0165 vyu\u017eil v roku 1743 ku\u017eelovsk\u00fd mision\u00e1r ostro\u017esk\u00e9ho panstva  Arno\u0161t Corvin S.O., \u017ealuj\u00fac nielen na prietr\u017esk\u00e9ho, ale i turol\u00fackeho k\u0148aza. V podan\u00ed, nap\u00edsanom v Ku\u017eelove <\/strong>10.m\u00e1ja sa ponosuje, ako \u201cobidvaja \u0161kodia katol\u00edckemu n\u00e1bo\u017eenstvu, a najm\u00e4 turol\u00facky kazate\u013e, ktor\u00fd v nede\u013en\u00fdch a sviato\u010dn\u00fdch d\u0148och doch\u00e1dza na moravsk\u00e9 pohrani\u010die, do kopan\u00edc re\u010den\u00fdch \u201cTr\u00e1vni\u010dky\u201d, aby vykon\u00e1val pseudo-bohoslu\u017eby. \u017diadal, aby zakro\u010dili svetsk\u00e9 vrchnosti. Hradi\u0161tsk\u00fd zemsk\u00fd hajtman post\u00fapil jeho \u017eiados\u0165 do Brna a zemsk\u00e9 hajtmanstvo okrem hl\u00e1senia do Viedne urobilo obvykl\u00e9 kroky: nalo\u017eilo pr\u00edsnej\u0161ie bdie\u0165 na hranice, uv\u00e4zni\u0165 turol\u00fackeho predikanta, ak by prekro\u010dil hranice a odda\u0165 ho hrdeln\u00e9mu s\u00fadu\u201d. <\/p>\n\n\n\n

M.Ter\u00e9zia <\/strong>reagovala na situ\u00e1ciu 1.augusta listom a prikazuje, aby sa z veci nerobila \u201dcausum religionis\u201d<\/em>, vec n\u00e1bo\u017eensk\u00e1 a schv\u00e1lila prijat\u00e9 opatrenia. V \u010fal\u0161om liste z 27.augusta apelovala, aby \u201cevanjelick\u00e9ho predikanta nearetovali na verejenej ceste, ale pokia\u013e je mo\u017en\u00e9 v s\u00fakromnom dome\u201d<\/em>. Je pravdepodobn\u00e9, \u017ee nemenovan\u00fdm kazate\u013eom bol jeden z odvolan\u00fdch (superintendentom) prietr\u017esk\u00fdch far\u00e1rov: Juraj Jamri\u0161ka<\/strong>, alebo Michal Neogr\u00e1dy.<\/strong><\/p>\n\n\n\n

     D\u0148a 24.septembra 1749 soboti\u0161tsk\u00fd rkc.far\u00e1r Juraj Morvay<\/strong> s kl\u00e9rom svojho okresu predostrel moravsk\u00e9mu zemsk\u00e9mu hajtmanstvu \u017eiados\u0165, aby prietr\u017esk\u00e1 artikul\u00e1rna cirkev bola zru\u0161en\u00e1, ako \u201cnajmocnej\u0161ia pr\u00ed\u010dina zl\u00e9ho\u201d. <\/em>V zozname uviedol okolo 500 \u013eud\u00ed, vr\u00e1tane miesta, odkia\u013e pri\u0161li a kde sa usadili. Do Soboti\u0161\u0165a pri\u0161lo z \u010ciech 13 rod\u00edn a z \u010ciech 15 rod\u00edn. Hovoril aj o \u010fal\u0161\u00edch, ale nevedel zisti\u0165 ich men\u00e1. Poznamenal: \u201dNajm\u00e4 cel\u00e9 Vrbovce bezm\u00e1la za\u013eudnili \u010desk\u00ed pris\u0165ahovalci\u201d. <\/em>Hradi\u0161tsk\u00fd dekan Schuppler, ktor\u00fd bol o veci najlep\u0161ie informovan\u00fd, uv\u00e1dzal, \u017ee iba v niektor\u00fdch pr\u00edpadoch bolo d\u00f4vodom \u201ckac\u00edrstvo\u201d ako pr\u00ed\u010dinu odchodu do Uhorska, sk\u00f4r to boli r\u00f4zne osobn\u00e9 trenice, hospod\u00e1rsky \u00fatlak, \u00fateky pred n\u00e1siln\u00fdm odoberan\u00edm na vojnu, mie\u0161an\u00e9 sob\u00e1\u0161e ale i \u0161kolsk\u00e9 pomery. Navrhoval aj rady na zlep\u0161enie stavu: \u201d 1. u\u013eavi\u0165 \u0165archy a dane, 2. zemsk\u00ed p\u00e1ni v Uhorsku prij\u00edmaj\u00fa emigrantov radostne (hilariter) pre ich zru\u010dnos\u0165, 3. sob\u00e1\u0161e, 4. <\/em>Moravci obdivuj\u00fa \u0161koly v pohrani\u010dn\u00fdch obciach,<\/em><\/strong> ako na <\/em>Vrbovciach<\/em><\/strong>, na <\/em>Myjave<\/em><\/strong>, a <\/em>v Soboti\u0161ti<\/em><\/strong>, kde jeden i viac scholiarov katol\u00edckych, platen\u00fdch z pr\u00edspevkov evanjelick\u00fdch veriacich, u\u010dia deti \u010d\u00edta\u0165, modli\u0165 sa a spieva\u0165. I tieto \u0161kolsk\u00e9 pomery zv\u00e1dzaj\u00fa k odpadl\u00edctvu\u201d.<\/em> <\/p>\n\n\n\n

       V roku 1751 sa \u017eiados\u0165 o zru\u0161enie artiku\u00e1rneho miesta opakovala, op\u00e4\u0165 ne\u00faspe\u0161ne. Podobne 4.m\u00e1ja 1752 biskupsk\u00e9 konzist\u00f3rium p\u00edsalo zemskej spr\u00e1ve, \u017ee \u201ckac\u00edrstvo na str\u00e1\u017enickom panstve nemo\u017eno vykoreni\u0165 pre neust\u00e1lu fluktu\u00e1ciu, \u013eud prebieha do Uhier a prin\u00e1\u0161a odtia\u013e n\u00e1bo\u017eensk\u00e9 knihy. Hoci veleck\u00fd administr\u00e1tor za dva roky zobral 200 kac\u00edrskych kn\u00edh a obr\u00e1til vy\u0161e dvesto blud\u00e1rov, zlo sa nijako nezmen\u0161uje\u201d. <\/em><\/p>\n\n\n\n

       <\/em>Po vyhl\u00e1sen\u00ed toleran\u010dn\u00e9ho patentu Jozefa II. ( 25. okt\u00f3bra 1781) sa uk\u00e1zalo, \u017ee vyn\u00faten\u00e9 prestupy a in\u00e9 mnoh\u00e9 n\u00e1siln\u00e9 pokusy rie\u0161i\u0165 tento stav, boli ne\u00fa\u010dinn\u00e9. Artikul\u00e1rna cirkev aj s minim\u00e1lnymi pr\u00e1vomocami zachr\u00e1nila ECAV v Nitrianskej \u017eupe. <\/p>\n\n\n\n

                                 (Pokra\u010dovanie)<\/em><\/p>\n\n\n\n

                                                              <\/em>         \u013dubom\u00edr Batka st.<\/p>\n\n\n\n

Pou\u017eit\u00e9 pramene a literat\u00fara:<\/strong><\/p>\n\n\n\n

Arch\u00edv CZ ECAV v Soboti\u0161ti<\/p>\n\n\n\n

BATKA, \u013dubom\u00edr: Vzdel\u00e1vanie ako s\u00fa\u010das\u0165 evanjelickej identity, In: Cirkevn\u00e9 listy, Ro\u010d.140. 3\/2016, str.8<\/p>\n\n\n\n

BODN\u00c1R, J\u00falius: Myjava, \u010das\u0165: Dejepis Myjavy, Myjava 1911<\/p>\n\n\n\n

BUCHTA, Franti\u0161ek: Skalica a Z\u00e1horie, osobnosti – hist\u00f3ria – pamiatky, Skalica- Bratislava 2008<\/p>\n\n\n\n

DROBN\u00dd, J\u00e1n: Pam\u00e4tnica cirkve ev. av. art. Ve\u013eko-Pietr\u017eskej, Myjava 1908<\/p>\n\n\n\n

GOL\u00c1\u0147, Karol: Nieko\u013eko poh\u013eadov na artik.cirkev v Prietr\u017ei v dvoch desa\u0165ro\u010diach pred toleran\u010dn\u00fdm patentom, In: Cirkevn\u00e9 listy 1933, Ro\u010d. XVVII, str. 354 nn<\/p>\n\n\n\n

PAULINY, Ladislav: Dejepis superintendencie nitranskej, Senica 1891<\/p>\n\n\n\n

\u0160\u00c1TEK, Jozef: N\u00e1bo\u017eensk\u00e9 pomery v Skalici od reform\u00e1cie do jozefinizmu, Trnava 1946<\/p>\n\n\n\n

VARS\u00cdK, Branislav: Myjava, \u010das\u0165 Dejiny, Bratislava 1985<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

\u00a0 \u00a0Z dej\u00edn evanjelickej \u0161koly v Soboti\u0161ti\u00a0                                ( Pokra\u010dovanie – 2.\u010das\u0165)      P\u00e4\u0165st\u00e9 v\u00fdro\u010die Lutherovej reform\u00e1cie (1517) bolo pr\u00edle\u017eitos\u0165ou pripomen\u00fa\u0165 si skuto\u010dnos\u0165, \u017ee d\u00f4le\u017eitou s\u00fa\u010das\u0165ou evanjelickej identity od za\u010diatku reform\u00e1cie je vzdel\u00e1vanie. Plat\u00ed to nielen o univerzitnom vzdel\u00e1van\u00ed, ale … \u010c\u00edta\u0165 viac<\/a><\/p>\n","protected":false},"author":4,"featured_media":0,"comment_status":"open","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[12,40,118,6,152,95,196],"tags":[],"class_list":["post-32420","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-evanjelicke-skoly","category-historia","category-myjava","category-myjavsky-seniorat","category-prietrz","category-sobotiste","category-vrbovce"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/32420","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/users\/4"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=32420"}],"version-history":[{"count":2,"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/32420\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":32430,"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/32420\/revisions\/32430"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=32420"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=32420"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=32420"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}