{"id":32700,"date":"2019-07-01T14:44:22","date_gmt":"2019-07-01T12:44:22","guid":{"rendered":"http:\/\/e-anjelik.sk\/?p=32700"},"modified":"2021-06-01T09:53:16","modified_gmt":"2021-06-01T07:53:16","slug":"co-je-to-ten-branc","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/2019\/07\/01\/co-je-to-ten-branc\/","title":{"rendered":"\u010co je to ten Bran\u010d?"},"content":{"rendered":"\n<p>Mnoh\u00ed mi polo\u017eili t\u00fato ot\u00e1zku u\u017e d\u00e1vnej\u0161ie, ale aj ned\u00e1vno.<\/p>\n\n\n\n<p>Mysleli t\u00fdm samozrejme na slu\u017eby Bo\u017eie, ktor\u00e9 sa konaj\u00fa na hrade Bran\u010d po roku 1989 pravide\u013ene. V skuto\u010dnosti u\u017e ove\u013ea sk\u00f4r. Minim\u00e1lne od \u010dias postavenia tunaj\u0161ieho pomn\u00edka evanjelick\u00fdm v\u00e4z\u0148om svedomia, \u010do sa udialo 1.septembra 1939. Je to u\u017e 80 rokov, ke\u010f SEM z Podbran\u010da pod veden\u00edm \u0161tudenta teol\u00f3gie&nbsp; \u0160tefana Havl\u00edka iniciovalo a realizovalo zhotovenie mal\u00e9ho pomn\u00edka na ktorom bola osaden\u00e1 bronzov\u00e1 pam\u00e4tn\u00e1 tabu\u013ea s nasledovn\u00fdm textom:&nbsp;<\/p>\n\n\n\n<p>&nbsp; <em>&nbsp; \u201d V dobe od 30.m\u00e1ja 1674 do 10. apr\u00edla 1675&nbsp;<\/em><\/p>\n\n\n\n<p><em>&nbsp;&nbsp; &nbsp; &nbsp; tu boli v\u00e4znen\u00ed za svoju vieru&nbsp;<\/em><\/p>\n\n\n\n<p><em>&nbsp;&nbsp; &nbsp; &nbsp; Juraj L\u00e1ni, evanj.a.v.rektor krupinsk\u00fd<\/em><\/p>\n\n\n\n<p><em>&nbsp;&nbsp; &nbsp; &nbsp; \u0160tefan B\u00e1torkeszy, kalv\u00ednsky far\u00e1r<\/em><\/p>\n\n\n\n<p><em>&nbsp;&nbsp; &nbsp; &nbsp; Peter Czegl\u00e9dy, kalv\u00ednsky far\u00e1r vespr\u00edmsky<\/em><\/p>\n\n\n\n<p><em>&nbsp;&nbsp; &nbsp; &nbsp; Michal Miskolczy, kalv\u00ednsky far\u00e1r levick\u00fd<\/em><\/p>\n\n\n\n<p><em>&nbsp;&nbsp; &nbsp; &nbsp; \u0160tefan Selley, kalv\u00ednsky fa\u00e1r superitendent z P\u00e1py<\/em><\/p>\n\n\n\n<p><em>&nbsp;&nbsp; &nbsp; &nbsp; ods\u00faden\u00ed na galeje\u201d.<\/em><\/p>\n\n\n\n<p>&nbsp;&nbsp; &nbsp; &nbsp; (Pozn. V roku 2008 bola p\u00f4vodn\u00e1 bronzov\u00e1 doska odcudzen\u00e1 a zni\u010den\u00e1 a nahraden\u00e1 doskou z \u010diernej \u017euy s rovnak\u00fdm textom).<\/p>\n\n\n\n<p>Od roku 1939 boli v\u017edy na tomto mieste le\u017eiacom na \u00fazem\u00ed v CZ Soboti\u0161e, v dc\u00e9rocirkvi Podbran\u010d spomienkov\u00e9 slu\u017eby Bo\u017eie. Ne\u0161lo a nejde ani dnes len o nejak\u00fd v\u00fdlet na zr\u00facaninu hradu Bran\u010d so zauj\u00edmav\u00fdmi dejinami, alebo o v\u00fdstup na vrch, z ktor\u00e9ho je kr\u00e1sny v\u00fdh\u013ead na okolie Mal\u00fdch a Bielych Karp\u00e1t. Pod \u201cBran\u010dom\u201d rozumej\u00fa spr\u00e1vne dnes mnoh\u00ed evanjelici spomienkov\u00e9 slu\u017eby Bo\u017eie v jedine\u010dnom prostred\u00ed. V\u00fdznam a zmysel tunaj\u0161\u00edch slu\u017eieb Bo\u017e\u00edch bol a je pripomen\u00fa\u0165 si na mieste, kde boli uv\u00e4znen\u00fdch evanjelick\u00fdch k\u0148azov a u\u010dite\u013eov oboch vyznan\u00ed (kalv\u00ednskeho a luter\u00e1nskeho), ktor\u00ed&nbsp; boli ods\u00faden\u00ed na bratislavskom mimoriadnom s\u00fade (1674) na smr\u0165. Na bratislavsk\u00e9 s\u00fady bolo pozvan\u00fdch a dobrovo\u013ene pri\u0161lo vy\u0161e osemsto evanjelick\u00fdch far\u00e1rov a u\u010dite\u013eov. &nbsp;<\/p>\n\n\n\n<p>&nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; Boli nespravodlivo obvinen\u00ed z \u00fa\u010dasti na Ve\u0161el\u00e9niho povstan\u00ed. Zachr\u00e1ni\u0165 sa mohli prest\u00fapen\u00edm do RKC, alebo po podp\u00edsan\u00ed&nbsp; priznania viny (reverz) sa okm\u017eite vys\u0165ahova\u0165 aj s rodinami do cudziny. In\u00fd reverz im povolil zosta\u0165 v krajine za podmienky vzdania sa \u00faradu a akejko\u013evek duchovnej \u010dinnosti. T\u00ed, ktor\u00ed odmietli tieto mo\u017enosti, boli uv\u00e4znen\u00ed na r\u00f4znych miestach Uhorska: v Trnave, Kom\u00e1rne, \u0160arv\u00e1re, Kapuv\u00e1re a na Bran\u010di. Braneck\u00ed v\u00e4zni spolu s in\u00fdmi boli po roku \u0165a\u017ek\u00e9ho \u017eal\u00e1ra predan\u00ed za otrokov na galeje. Mimoriadnym s\u00fadom predsedal ostrihomsk\u00fd arcibiskup Selep\u010d\u00e9ni a biskup Koloni\u010d. V hrade Bran\u010d podobne ako na in\u00fdch miestach, zn\u00e1\u0161ali telesn\u00e9 i duchovn\u00e9 tr\u00fdznenie a tak nie div, \u017ee viacer\u00ed deport\u00e1ciu na galeje do Neapola nepre\u017eili. Na tomto mieste si m\u00f4\u017eeme pripomen\u00fa\u0165 ich st\u00e1los\u0165 viery a pripravenos\u0165 k mu\u010den\u00edctvu pre hl\u00e1san\u00fa pravdu. Trom z deportovan\u00fdch sa podaril po ceste \u00fatek a o t\u00fdchto utrpeniach vydali vierohodn\u00e9 svedectvo. Mo\u017eno sa s n\u00edm bli\u017e\u0161ie zozn\u00e1mi\u0165 v knihe:<em> \u201cV\u00e4zenie, vyslobodneie a putovanie J\u00e1na Simonidesa a jeho druha Tobi\u00e1\u0161a Masn\u00edka\u201d<\/em> ( Vydal Tatran 1981, preklad: Jozef Min\u00e1rik) alebo Juraj L\u00e1ni:<em> \u201d Kr\u00e1tke a pravdiv\u00e9 historick\u00e9 vyrozpr\u00e1vanie ukrutn\u00e9ho a takmer nesl\u00fdchan\u00e9ho p\u00e1pe\u017esk\u00e9ho v\u00e4zenia,1676). <\/em>&nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp;<\/p>\n\n\n\n<p>Tieto udalosti s\u00fa v\u0161ak iba jeden z mot\u00edvov konania slu\u017eieb Bo\u017e\u00edch na Bran\u010di, upozor\u0148uj\u00faci na v\u0161eobecne zn\u00e1me desa\u0165ro\u010dn\u00e9 krvav\u00e9 prenasledovanie evanjelickej cirkvi v rokoch 1671 &#8211; 168, za panovana cis\u00e1ra Leopolda I. Druh\u00fdm d\u00f4vodom je spomienka na zni\u010denie bran\u010dsk\u00e9ho senior\u00e1tu. V bran\u010dskom okol\u00ed boli v tom \u010dase viacer\u00e9 kvitn\u00face evanjelick\u00e9 zbory, ktor\u00e9 odhodlane br\u00e1nili svoje chr\u00e1my, \u0161koly, cirkevn\u00fd majetok i svojich far\u00e1rov a u\u010dite\u013eov.&nbsp;<\/p>\n\n\n\n<p>&nbsp; &nbsp; &nbsp; Pr\u00e1ve tu za\u010dalo prenasledovanie a odoberanie kostolov a to u\u017e sk\u00f4r, okolo 11.novembra 1670. Najprv v Jablonici bol evanjelikom odobrat\u00fd kostol, far\u00e1r J\u00e1n Kostleck\u00fd vyhnan\u00fd a dosaden\u00fd r\u00edm.kat far\u00e1r. Najv\u00e4\u010d\u0161\u00ed n\u00e1por bol vyvinut\u00fd na zbor v Senici, ktor\u00fd bol centrom Bran\u010dsko &#8211; plaveck\u00e9ho senior\u00e1tu. Evanjelick\u00fdm far\u00e1rom tu bol vtedy \u0160tefan Pil\u00e1rik. Dlho bol znepokojovan\u00fd a presvied\u010dan\u00fd jezuitom Liniom k opusteniu viery a evanjelickej cirkvi. On v\u0161ak odol\u00e1val a nepriatelia evanjelikov videli, \u017ee tadia\u013eto cesta nepovedie. Preto pri\u0161lo k opakovan\u00fdm v\u00fdzvam zemsk\u00fdch p\u00e1nov ( Peter Bala\u0161\u0161a, J\u00e1n Majt\u00edny, J\u00e1n B\u00e1r\u0161o\u0148 a in\u00ed), ale i cirkevnej vrchnosti ( biskup Juraj B\u00e1r\u0161o\u0148) vyda\u0165 kostol, \u0161kolu a cirkevn\u00fd majetok v Senici ich \u201cmajite\u013eom\u201d. V\u00e4\u010d\u0161ina majite\u013eov hradu (komposesor\u00e1t) boli v tom \u010dase u\u017e r\u00edm.katol\u00edci. \u0160.Pil\u00e1rik bol aj s okolit\u00fdmi far\u00e1rmi nielen presvied\u010dan\u00fd, ale aj viackr\u00e1t kr\u00e1t predvolan\u00fd pred s\u00fad do Trnavy a do Soboti\u0161\u0165a. Senick\u00e1 mestsk\u00e1 rada z\u00edskala vo Viedni ochrann\u00fd list (protekcion\u00e1l), ktor\u00fd br\u00e1nil zemsk\u00fdm p\u00e1nom znepokojova\u0165 evanjelikov, preto spo\u010diatku dok\u00e1zali obh\u00e1ji\u0165 i ubr\u00e1ni\u0165 cirkevn\u00fd majetok. Na s\u00fady do Soboti\u0161\u0165a boli citovan\u00ed najsk\u00f4r far\u00e1ri: dom\u00e1ci J\u00e1n Szentkeresty, \u0160tefan Pil\u00e1rik zo Senice, vrbov\u010dansk\u00fd Michal L\u00e1ny, skalick\u00fd J\u00e1n Michalides,&nbsp; turol\u00facky Daniel Krman st. a Jon\u00e1\u0161 Kranz z Prietr\u017ee. V Soboti\u0161ti dokonal v tom \u010dase svoj \u017eivot aj hol\u00ed\u010dsky evanj.far\u00e1r <strong>Martin Koleda,<\/strong> ke\u010f zemep\u00e1n Adam Cobor konvertoval a evanjelikom v Hol\u00ed\u010di dal kostol zb\u00fara\u0165. Kostol stratili aj evanjelici v Skalici.&nbsp;<\/p>\n\n\n\n<p>&nbsp; &nbsp; &nbsp; \u0160.Pil\u00e1rik sa na posledn\u00fd s\u00fad 24. 8. 1672 u\u017e nedostavil, ke\u010f\u017ee, ako s\u00e1m p\u00ed\u0161e <em>(Divn\u00fd povoz Bo\u017e\u00ed<\/em>) dostal varovanie od vdovy, zemanky Dubni\u010dajovej, ktor\u00e1 vypo\u010dula z\u00e1mer panstva, ako s pomocou gener\u00e1la Rabattu a jeho vojakov, zaja\u0165 a uv\u00e4zni\u0165 menovan\u00fdch far\u00e1rov. Far\u00e1ri v\u0161ak boli v tom \u010dase e\u0161te na miestnej fare. Ke\u010f videli, \u010do sa chyst\u00e1, rozutekali sa cez z\u00e1hradu do bl\u00edzkych jarkov a lesov. Vojaci chytili len vrbov\u010dianskeho M.L\u00e1niho, za vlasy ho vliekli na n\u00e1mestie a odviedli do v\u00e4zenia Kepperstorfe. Druh\u00e9 varovanie \u0160. Pil\u00e1rik dostal priamo od gr\u00f3fa \u013dudov\u00edta \u0147\u00e1riho, ktor\u00fd bol evanjelik. Aj vo sne po\u010dul hlas, ktor\u00fd mu velil: <em>\u201dFuge! Fuge! &#8211; Utekaj! Utekaj! <\/em>\u0160.Pil\u00e1rik poslal varovanie spolubratom v dutej palici a skryl sa v dome gr\u00f3fa, evanjelika, Kri\u0161tofa Koloni\u010da vo Ve\u013ek\u00fdch Lev\u00e1roch.<\/p>\n\n\n\n<p>&nbsp; &nbsp; &nbsp; Pil\u00e1rik potom, ako sa k nemu dostala jeho man\u017eelka a rodina, odi\u0161iel do Sliezka a \u010falej do Nemecka (Neusaltz), kde zostal ako vyhnanec a\u017e do svojej smrti. Jeho majetok bol zni\u010den\u00fd a cenn\u00e1 kni\u017enica sp\u00e1len\u00e1 na r\u00ednku v Soboti\u0161ti .&nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp;<\/p>\n\n\n\n<p>&nbsp; &nbsp; &nbsp; Medzi t\u00fdm do\u0161lo 14. j\u00fala 1672 k pokusu o n\u00e1siln\u00e9 odobratie kostola evanjelikom na Turej L\u00fake. Far\u00e1r Daniel Krman st. sa o B\u00e1r\u0161o\u0148ovom pl\u00e1ne dozvedel u\u017e de\u0148 vopred od bzinsk\u00e9ho far\u00e1ra. Ke\u010f\u017ee vedel, ak\u00e1&nbsp; \u201cvizita\u010dn\u00e1\u201d n\u00e1v\u0161teva ich o\u010dak\u00e1va, po spolo\u010dnej porade sa tunaj\u0161\u00ed cirkevn\u00edci na \u010dele s dvomi richt\u00e1rmi a s Bukov\u010danmi rozhodli pripravi\u0165 na odpor. Vyzbrojen\u00ed cepami, vidlami a niektor\u00ed aj so zbra\u0148ou, o\u010dak\u00e1vali nev\u00edtan\u00fdch host\u00ed. R\u00e1no pri incitende, ktor\u00fd vyprovokoval v\u00fdstrelom na kostoln\u00edka kr\u00e1\u013eovsk\u00fd pronot\u00e1r J\u00e1n B\u00e1r\u0161o\u0148, bol s\u00e1m zastrelen\u00fd a biskup Juraj B\u00e1r\u0161o\u0148 zbit\u00fd. Vojsko sa rozutekalo. Postupne boli men\u00e1 \u00fa\u010dastn\u00edkov odporu zis\u0165ovan\u00e9 krut\u00fdm mu\u010den\u00edm t\u00fdch, ktor\u00fdch vojsko dostalo do r\u00fak. Mnoh\u00ed rad\u0161ej hne\u010f zutekali, v\u010d\u00edtane far\u00e1ra D.Krmana, a t\u00ed boli ods\u00faden\u00ed na trest vyhnanstva. Odpor bol kvalifikovan\u00fd ako vzbura proti cis\u00e1rovi a proti panstvu, ktor\u00e9 si n\u00e1rokovalo vydanie \u201csvojho majetku\u201d.V\u00fdsledkom bola poprava obesen\u00edm, alebo narazen\u00edm na k\u00f4l asi dvan\u00e1stich \u00fa\u010dastn\u00edkov z Turej L\u00faky. Poprava sa realizovala pri ceste nad dedinou na kopci Hrajky, ne\u010faleko hradu Bran\u010d. Ostatn\u00ed obvinen\u00ed boli podroben\u00ed tvrd\u00fdm telesn\u00fdm trestom a pokut\u00e1m<\/p>\n\n\n\n<p>\u00da\u010dastn\u00edci sa mohli vyvini\u0165 iba vtedy, ak predviedli 20 svedkov, ktor\u00ed by im dosved\u010dili ne\u00fa\u010das\u0165 na vzbure.<\/p>\n\n\n\n<p>&nbsp; &nbsp; &nbsp; Ke\u010f\u017ee sa panstvu ani hrozbami nepodarilo odobra\u0165 evanj. kostol v Senici, bolo ob\u017ealovan\u00fdch 100 obyvate\u013eov Senice, mu\u017eov i \u017eien, u\u010ditelia richt\u00e1ri, ktor\u00ed boli s\u00faden\u00ed v Soboti\u0161ti 5. septembra 1672 a s nimi aj \u00fa\u010dasn\u00edci vzbury v Turej L\u00fake. Evanjelici v Senici ani pod tlakom nerezignovali a nere\u0161pektovali uznesenie o vydan\u00ed kostola a majetku cirkvi.&nbsp;<\/p>\n\n\n\n<p>&nbsp;&nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; Ke\u010f o rok nesk\u00f4r (1673) pri\u0161lo k n\u00e1siln\u00e9mu odobratiu kostola. evanjeli sa postavili na odpor, pri\u010dom do\u0161lo k zabitiu tridsiatnika \u0160tefana Horv\u00e1tha a n\u00e1sledne k vyrabovaniu rkc.kaplnky. Ke\u010f do Bratislave a Viedne pri\u0161la zpr\u00e1va o vzbure v Senici, biskup Koloni\u010d mal z\u00e1mienku posla\u0165 do Senice k vykonaniu pr\u00edsneho potrestania a exek\u00facie pluk vojakov gener\u00e1la Staremberga. Ke\u010f d\u0148a 14.j\u00fala 1673 vojsko prich\u00e1dzalo, kantor Bojkovsk\u00fd, organista a 18 ro\u010dn\u00fd zvon\u00e1r zvonili na poplach. Na druh\u00fd de\u0148 boli v\u0161etci traja obesen\u00ed, ke\u010f pred popravou hrdinsky spievali: Te Deum. Ostatn\u00fdch \u00fa\u010dastn\u00edkov uv\u00e4znili na hrade Bran\u010d, k\u00fdm ich tr\u00e1pen\u00edm nedon\u00fatili prest\u00fapi\u0165.&nbsp;<\/p>\n\n\n\n<p>&nbsp;&nbsp; &nbsp; &nbsp; Av\u0161ak potom, ako vojsko Starembergovo odtiahlo, pri\u0161li do Senice chorv\u00e1tski vojaci, ktor\u00ed v d\u0148och 18. a 19. j\u00fala za\u00fato\u010dili a strie\u013eali na \u013eud\u00ed na uliciach i v domoch. Z ist\u00e9ho klobu\u010dn\u00edka dokonca drali p\u00e1sy. Vyrabovali cel\u00e9 mesto, ktor\u00e9 napokon vyp\u00e1lili, tak\u017ee v Senici neostal ani jeden dom cel\u00fd. Pomsta chorv\u00e1tskych cis\u00e1rskych vojakov postihla aj okolit\u00e9 evanjelick\u00e9 dediny \u010c\u00e1\u010dov, \u010castkov a Prietr\u017e, kde zostal cel\u00fd iba jeden dom. Svedkovia potvrdili, \u017ee tak\u00fa sp\u00fa\u0161\u0165 a obete na \u017eivotoch nesp\u00f4sobilo ani turecko-tat\u00e1rske vojsko v roku 1663. ( O spusto\u0161en\u00ed Senice vydal&nbsp; svedectvo aj Pil\u00e1rikv syn Izai\u00e1\u0161 v spise vydanom v Nemecku v r.1676). Tak za tri roky bol \u00faplne zni\u010den\u00fd cel\u00fd bran\u010dsk\u00fd senior\u00e1t.&nbsp;<\/p>\n\n\n\n<p>&nbsp; &nbsp; &nbsp; Ke\u010f sa v roku 1692 vydala za&nbsp; Franti\u010dka \u0147\u00e1riho II. \u017dofia rod. T\u00f6k\u00f6lyov\u00e1, povzbudila tunaj\u0161\u00edh evanjelikov k tomu, aby zaujali kostol, ktor\u00fd jej pod\u013ea patron\u00e1tneho pr\u00e1va patril. Tento pokus bol n\u00e1silne potla\u010den\u00fd vojskom a gr\u00f3fka bola uv\u00e4znen\u00e1 v Bratislave a ods\u00faden\u00e1 na trest smrti a stratu mejetku. \u017divot si zachr\u00e1nila konvertovan\u00edm. Na smr\u0165 bol ods\u00faden\u00fd aj richt\u00e1r obce a evanj. far\u00e1r J\u00e1n Str\u00e1nsky, ktor\u00fd sa zachr\u00e1nil \u00fatekom, ke\u010f sa n\u00e1sledne (okrem kr\u00e1tkeho obdobia za povstania J.R\u00e1kociho II.) a\u017e do svojej smrti skr\u00fdval po hor\u00e1ch a stodol\u00e1ch, kde tajne vybavoval bohoslu\u017eby. Zomrel na Ko\u0161arisk\u00e1h v roku 1724. Je a\u017e neuverite\u013en\u00e9, \u017ee v s\u00fadnom procese v roku 1731 v ktorom bol biskup Daniel Krman ml. ods\u00faden\u00fd na do\u017eivotn\u00fd \u017eal\u00e1r, bol jeden z bodov ob\u017ealoby uvedenie \u00fa\u010dasti na turol\u00fackej vzbure, napriek tomu, \u017ee on mal vtedy iba dev\u00e4\u0165 rokov.&nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp;<\/p>\n\n\n\n<p>&nbsp; &nbsp; Je opr\u00e1vnen\u00e9 pripom\u00edna\u0165 si tieto udalosti, alebo m\u00e1me na ne zabudn\u00fa\u0165? Obdobie desa\u0165ro\u010dn\u00e9ho krvav\u00e9ho prenasleovania prinieslo zdecimovanie evanjelickej cirkvi po duchovnej i hmotnej str\u00e1nke. Straty na \u017eivotoch sa t\u00fdkali nielen far\u00e1rov, biskupov a u\u010dite\u013eov, ale ako sme videli aj radov\u00fdch veriacich.&nbsp;<\/p>\n\n\n\n<p>&nbsp; &nbsp; Ke\u010f\u017ee m\u00e1me mo\u017enos\u0165 sviatok mu\u010den\u00edkov si pripomen\u00fa\u0165 priamo na jednom z inkriminovan\u00fdch miest, na hrade Bran\u010d (ned\u00e1 sa \u00eds\u0165 do Leopoldova, ani do Kom\u00e1rna alebo in\u00e9 miesta), prich\u00e1dzame sem od roku 1990, aby sme si pripom\u00ednali t\u00fdchto svedkov viery a mu\u010den\u00edkov na\u0161ej cirkvi spolu s kalv\u00ednskou cirkvou. Po roku 1989, ke\u010f bol ako \u0161t\u00e1tny sviatok uznan\u00fd sviatok Kon\u0161tant\u00edna a Metoda ( 5.j\u00fal) a ke\u010f\u017ee obaja tie\u017e trpeli pre vieru, rozhodlo sa bratstvo Myjavsk\u00e9ho senior\u00e1tu spoji\u0165 spomienky na v\u0161etk\u00fdch mu\u010den\u00edkov v tento de\u0148. T\u00fdm viac, \u017ee v \u010ceskej republike sa stal sviato\u010dn\u00fdm d\u0148om sviatok majstra J\u00e1na Husa 6. j\u00fala. V roku 1968, v \u010dase pra\u017eskej jari sa na Bran\u010di konalo mohutn\u00e9 a pre \u00fa\u010dastn\u00edkov nezabudnute\u013en\u00e9 zhroma\u017edenie zborov Myjavsk\u00e9ho senior\u00e1tu. Slovom Bo\u017e\u00edm posl\u00fa\u017eil vtedy far\u00e1r Bra\u0148o Kol\u00e9ny. Na t\u00fato trad\u00edciu zboru i senior\u00e1tu sme teda nadviazali, ke\u010f sme sa ako zbory senior\u00e1tu stretli na ne\u0161porn\u00fdch a nesk\u00f4r aj hlavn\u00fdch Slu\u017eb\u00e1ch Bo\u017e\u00edch. Nav\u0161t\u00edvili ich doteraz v\u0161etci na\u0161i \u201cporevolu\u010dn\u00ed\u201d biskupi, ktor\u00ed tu aj k\u00e1zali. Nielen na\u0161i, ale aj biskupi z cirkv\u00ed: \u010ceskobratskej, \u010ceskoslovenskej -husitskej, Evanj.a.v. Sliezkej i Evanj.a.v. cirkvi v Srbsku. Vyst\u00fapilo tu mno\u017estvo dom\u00e1cich i zahrani\u010dn\u00fdch spevokolov, detsk\u00fdch i ml\u00e1de\u017en\u00edckych, hudobn\u00fdch skup\u00edn dom\u00e1cich i zahrani\u010dn\u00fdch a posl\u00fa\u017eili tu slovom i spevom aj v\u00fdznamn\u00ed umelci Juraj Sarva\u0161, Ivan O\u017ev\u00e1t, Franti\u0161ek Kov\u00e1r, Jana Kocianov\u00e1. Cestu sem si na\u0161li aj predstavitelai cirvi, Diakonie, EBF zo Slovenska, z \u010ciech, z Ameriky, z Austr\u00e1lie a \u010fal\u0161\u00edch kraj\u00edn. Prih\u00e1dzaj\u00fa pravide\u013ene aj cirkevn\u00edci z okolit\u00fdch senior\u00e1tov, najm\u00e4 z Pova\u017esk\u00e9ho a Bratislavsk\u00e9ho. Vytv\u00e1ralo sa tu v\u017edy neopakovate\u013en\u00e9, srde\u010dn\u00e9 a bratsk\u00e9 spolo\u010denstvo, za \u00fa\u010dasti nov\u00fdch, ale aj \u201cskaln\u00fdch \u201c n\u00e1v\u0161tevn\u00edkov.&nbsp;<\/p>\n\n\n\n<p>&nbsp; &nbsp; V \u00favode som spomenul ot\u00e1zku viacer\u00fdch: \u010co je to ten Bran\u010d?&nbsp; Bran\u010d je, \u00e1no, aj hrad &#8211; ale je to aj pomn\u00edk v\u0161etk\u00fdm, ktor\u00ed (najm\u00e4) v braneckom okol\u00ed nielen trpeli, ale aj polo\u017eili svoje \u017eivoty na obranu svoje viery a cirkvi a ktor\u00ed s J.Husom vyzn\u00e1vaj\u00fa: Pravda Kristova v\u00ed\u0165az\u00ed. Mysl\u00edme na mnoh\u00fdch zn\u00e1mych a e\u0161te viac \u201cbohuzn\u00e1mych \u201c svedkov viery, na ich obete \u201ccti, statkov i hrdla\u201d. Na v\u0161etk\u00fdch k\u0148azov vyhnancov a ich rodiny, ktor\u00e9 sa nen\u00e1vratne stratili v cudzom svete, ale tie\u017e aj na \u010fal\u0161ie cirkevn\u00e9 zbory, ktor\u00e9 v krutej protireform\u00e1cii boli zni\u010den\u00e9. Je to m\u00e1lo d\u00f4vodov aby sme aspo\u0148 raz v roku pri\u0161li na Bran\u010d? Nemus\u00ed tu by\u0165 (v\u017edy) De\u0148 z\u00e1padn\u00e9ho di\u0161triktu, lebo tieto spomienky sa napokon t\u00fdkaj\u00fa celej cirkvi. Ale bolo by vhodn\u00e9, aby sme vedeli, ke\u010f u\u017e sem pr\u00eddeme zo ZD, alebo VD, \u010do si tu m\u00f4\u017eeme a m\u00e1me pripom\u00edna\u0165. \u00c1no, svojich duchovn\u00fdch vodcov, ale i otcov vo&nbsp; viere, a tak svoju identitu mu\u010den\u00edckej cirkvi. \u017delajme si, aby na\u0161a cirkev nezabudla nielen na tento nen\u00e1padn\u00fd pomn\u00edk, ale ani na t\u00fdch mu\u010den\u00edkov, ktor\u00ed \u017eiaden in\u00fd pomn\u00edk a \u017eiadnu pam\u00e4tn\u00fa tabu\u013eu (dosia\u013e) nikde nemaj\u00fa.&nbsp;<\/p>\n\n\n\n<p>&nbsp;&nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; \u013dubom\u00edr Batka st.&nbsp;<br><\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"<p>Mnoh\u00ed mi polo\u017eili t\u00fato ot\u00e1zku u\u017e d\u00e1vnej\u0161ie, ale aj ned\u00e1vno. Mysleli t\u00fdm samozrejme na slu\u017eby Bo\u017eie, ktor\u00e9 sa konaj\u00fa na hrade Bran\u010d po roku 1989 pravide\u013ene. V skuto\u010dnosti u\u017e ove\u013ea sk\u00f4r. Minim\u00e1lne od \u010dias postavenia tunaj\u0161ieho pomn\u00edka evanjelick\u00fdm v\u00e4z\u0148om svedomia, \u010do sa udialo 1.septembra 1939. Je to u\u017e 80 rokov, ke\u010f SEM z Podbran\u010da pod &#8230; <a title=\"\u010co je to ten Bran\u010d?\" class=\"read-more\" href=\"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/2019\/07\/01\/co-je-to-ten-branc\/\" aria-label=\"Pre\u010d\u00edtajte si viac o \u010co je to ten Bran\u010d?\">\u010c\u00edta\u0165 viac<\/a><\/p>\n","protected":false},"author":4,"featured_media":0,"comment_status":"open","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[119,386,69,558],"tags":[],"class_list":["post-32700","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-obdobie-po-sv-trojici","category-historicke-okienko","category-spominame","category-sviatok-konstantina-a-metoda"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/32700","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/users\/4"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=32700"}],"version-history":[{"count":4,"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/32700\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":34687,"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/32700\/revisions\/34687"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=32700"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=32700"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=32700"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}