{"id":32867,"date":"2019-10-11T07:42:35","date_gmt":"2019-10-11T05:42:35","guid":{"rendered":"http:\/\/e-anjelik.sk\/?p=32867"},"modified":"2019-10-11T07:42:35","modified_gmt":"2019-10-11T05:42:35","slug":"od-pisma-svateho-k-youtube-evanjelium-v-dobe-medii","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/2019\/10\/11\/od-pisma-svateho-k-youtube-evanjelium-v-dobe-medii\/","title":{"rendered":"\u201eOd P\u00edsma Sv\u00e4t\u00e9ho k Youtube. Evanjelium v dobe m\u00e9di\u00ed.\u201c"},"content":{"rendered":"\nPredn\u00e1\u0161ka prof. Dr. Hansa J\u00fcrgena Luibla, profesora pre kres\u0165ansk\u00fa publicistiku z Univerzity v nemeckom Erlangene, predstaven\u00e1 na Teologickej konferencii ECAV na Slovensku 2. okt\u00f3bra 2019 v Poprade. \n\n\n\n\nReform\u00e1cia ako medi\u00e1lna revol\u00facia<br \/>\nReform\u00e1cia ako medi\u00e1lna revol\u00facia &#8211;&nbsp; to znie hrozne a bojovne. Ale existuj\u00fa aj mierne revol\u00facie, ktor\u00e9 dok\u00e1\u017eu zmeni\u0165 cel\u00fd svet. A pravdepodobne s\u00fa to zmeny, ktor\u00e9 n\u00e1m otv\u00e1raj\u00fa ve\u013ek\u00e9 vo\u013en\u00e9 priestory. Reforma\u010dn\u00e1 medi\u00e1lna revol\u00facia za\u010d\u00edna v tichosti, viano\u010dnou pies\u0148ou Martina Luthera.\n\n\n\n\n\u201eVom Himmel hoch, da komm ich her.\n\n\n\n\nIch bring\u2019 euch gute neue M\u00e4r.\n\n\n\n\nDer guten M\u00e4r bring ich so viel\n\n\n\n\nDavon ich sing\u00b4n und sagen will.\u201c\n\n\n\n\n\u201eAnjeli z nebies v\u00fdsosti\n\n\n\n\nPriniesli n\u00e1m zves\u0165 radosti:\n\n\n\n\nH\u013ea, Die\u0165atko ute\u0161en\u00e9\n\n\n\n\nV jasli\u010dk\u00e1ch polo\u017een\u00e9.&#8220;\n\n\n\n\nReform\u00e1cia neza\u010d\u00edna t\u00fdm, \u010do chce poveda\u0165 reform\u00e1tor, ale t\u00fdm, \u010do hovor\u00ed Boh. Radostn\u00e1 zves\u0165 prich\u00e1dza zvonku, z neba, od anjelov. A nezost\u00e1va vonku pred dverami, nezost\u00e1va v nebi,&nbsp; ale prich\u00e1dza k \u013eu\u010fom a cez \u013eud\u00ed. Radostn\u00e1 zves\u0165 ide \u010falej a je pod\u00e1van\u00e1 \u010falej, dost\u00e1va sa do pohybu.&nbsp; Reform\u00e1cia je zakorenen\u00e1 v radostnej zvesti a vyv\u00edja sa \u010falej \u2013 pod\u00e1va t\u00fato zves\u0165 \u010falej, h\u013ead\u00e1 a nach\u00e1dza nov\u00e9 kan\u00e1ly. Reform\u00e1cia sa st\u00e1va medi\u00e1lnou udalos\u0165ou. K tomu tri mal\u00e9 sc\u00e9ny, ktor\u00e9 s\u00edce nevyzeraj\u00fa revolu\u010dne, ale aktivovali mimoriadne hnutie, hnutie s\u0155dc, \u013eud\u00ed, cirkvi a spolo\u010dnosti.\n\n\n\n\nLuther sa st\u00e1va b\u00e1snikom piesn\u00ed, reform\u00e1cia hnut\u00edm spevu. Znie to nevinne, ale nebolo to tak. U\u017e \u010desk\u00fd reform\u00e1tor J\u00e1n Hus, ktor\u00fd bol kv\u00f4li svojim reforma\u010dn\u00fdm my\u0161lienkam up\u00e1len\u00fd v Kostnici takmer 100 rokov pred vyst\u00fapen\u00edm Martina Luthera, nech\u00e1va spieva\u0165 zbory nov\u00e9 n\u00e1bo\u017en\u00e9 piesne ich vlastnou re\u010dou, materinskou re\u010dou. Tie nemali len tak jednoducho opakova\u0165 latinsk\u00fa liturgiu, ale mali predspevova\u0165 vlastn\u00fa vieru vo vlastnej re\u010di cel\u00e9mu svetu, aby po\u010dul nie\u010do nov\u00e9. K slovu sa dostalo spolo\u010denstvo s Bohom a posilnilo sa spolo\u010denstvo h\u013eada\u010dov Boha. Bolo to zak\u00e1zan\u00e9, ale n\u00e1bo\u017en\u00e9 piesne boli silnej\u0161ie. Silnej\u0161ie ako smr\u0165 J\u00e1na Husa na hranici. D\u00f4le\u017eit\u00e9 v\u0161ak je, ako sa Luther stal b\u00e1snikom piesn\u00ed. To je k\u013e\u00fa\u010dom pre \u010fal\u0161\u00ed v\u00fdvoj. V\u00fdchodiskom je tragick\u00e1 udalos\u0165. V roku 1523 boli v Bruseli za\u017eiva up\u00e1len\u00ed prv\u00ed evanjelick\u00ed svedkovia, dvaja augustini\u00e1nski mn\u00edsi. Bieda a nespravodlivos\u0165, to v ka\u017edom pr\u00edpade, ale aj koniec evanjeliov\u00e9ho hnutia? Reform\u00e1cia \u2013 nespr\u00e1vna cesta? Ako rie\u0161i Luther smr\u0165 evanjelick\u00fdch vyznava\u010dov? Nenad\u00e1va, ani neonemel tv\u00e1rou v tv\u00e1r biede, ale b\u00e1sni v n\u00fadzi piese\u0148, piese\u0148 o Bohu, ktor\u00fd je v\u00e4\u010d\u0161\u00ed ako utrpenie sveta.\n\n\n\n\nZa\u010d\u00edname piese\u0148,<br \/>\nto p\u00f4sob\u00ed Boh n\u00e1\u0161 P\u00e1n,<br \/>\naby sme zaspievali, \u010do urobil Boh<br \/>\nna svoju chv\u00e1lu a \u010des\u0165:\n\n\n\n\nV Bruseli, v Nizozemsku,<br \/>\nskrze dvoch mlad\u00fdch chlapcov<br \/>\nu\u010dinil z\u00e1zraky,<br \/>\nktor\u00e9 bohato ozdobil svojimi darmi.\n\n\n\n\nVyzdvihol up\u00e1lenie, novinku doby a prepojil ju s novou radostnou zves\u0165ou a vytvoril piese\u0148 viery a d\u00f4very. Reform\u00e1cia mala nov\u00e9 m\u00e9dium pre radostn\u00fa zves\u0165. Je to n\u00e1bo\u017en\u00e1 piese\u0148, chor\u00e1l, zborov\u00fd spev: dr\u017e\u00ed pevne radostn\u00fa zves\u0165, radostn\u00fa zves\u0165 o Bo\u017eom pr\u00edchode a nevzd\u00e1va sa ho ani v probl\u00e9moch sveta. A to posilnilo spolo\u010denstvo: \u017ee dok\u00e1\u017ee otvori\u0165 \u00fasta tv\u00e1rou v tv\u00e1r tomu, \u010do nech\u00e1va \u013eud\u00ed onemie\u0165. \n\n\n\n\nPosolstvo poch\u00e1dza od Boha: Nebojte sa! Otv\u00e1ra \u013eu\u010fom srdce a \u00fasta, nech\u00e1va ich spieva\u0165 a hovori\u0165, aj tam, kde jeden str\u00e1ca re\u010d, rozum a hlas. A popritom vznik\u00e1, \u010do predt\u00fdm neexistovalo: evanjelick\u00fd chor\u00e1l, \u017eiv\u00e1 n\u00e1bo\u017en\u00e1 piese\u0148.\n\n\n\n\nA druh\u00e1 medi\u00e1lna zmena: Luther sa st\u00e1va kritikom obrazu. Obraz bol v neskorom stredoveku z\u00e1kladnou formou zn\u00e1zornenia skuto\u010dnosti. \u010co je svet, cirkev a spolo\u010dnos\u0165, to je zachyten\u00e9 v obraze, lebo \u0161irok\u00e1 verejnos\u0165 nevedela \u010d\u00edta\u0165 a u\u017e v\u00f4bec nie p\u00edsa\u0165. Obrazov\u00e9 programy sa stali n\u00e1strojom moci: Mocn\u00ed \u013eudia definovali obrazy a vkladali sam\u00fdch seba do obrazov bo\u017eskej reality: ved\u013ea Boha ako biskupi, panovn\u00edci, mecen\u00e1\u0161i. Obrazy, sv\u00e4t\u00e9 a cenn\u00e9, boli k\u00faskom in\u00e9ho sveta v tomto svete, reprezentovali svetsk\u00fd a ve\u010dn\u00fd poriadok. Ich adekv\u00e1tne uctievanie bolo kres\u0165anskou a ob\u010dianskou povinnos\u0165ou. Tomu protire\u010dili reform\u00e1tori. Stredobodom bolo znovuobjavenie z\u00e1kona: \u201e Nesmie\u0161 si tvori\u0165 \u017eiadne portr\u00e9ty\u2026\u201c.&nbsp; Obrazy zachyt\u00e1vaj\u00fa okamih a br\u00e1nia poh\u013eadu na realitu: na slobodn\u00e9ho a miluj\u00faceho Boha za obrazmi. A zakr\u00fdvaj\u00fa, \u017ee i biskupi, panovn\u00edci a mecen\u00e1\u0161i s\u00fa hrie\u0161ni a smrte\u013en\u00ed \u013eudia. Obrazy zakr\u00fdvaj\u00fa skuto\u010dnos\u0165 \u2013 slobodn\u00e9ho Boha, ktor\u00fd miluje svoj \u013eud. Preto boli obrazy b\u00faran\u00e9. Po\u010das reform\u00e1cie existovali dva sp\u00f4soby, ako zni\u010di\u0165 moc obrazov. Reformovan\u00ed po\u0161kodzovali obrazy. Luter\u00e1ni didaktizovali obrazy, stali sa prostriedkami pri zvestovan\u00ed. Mysl\u00edm si, \u017ee to m\u00e1 dodnes svoj v\u00fdznam. Obrazy maj\u00fa st\u00e1le moc. Vtedy to boli obrovsk\u00e9, cenn\u00e9 obrazy, ktor\u00e9 boli vystavovan\u00e9 na verejn\u00fdch miestach a samozrejme predov\u0161etk\u00fdm v kostoloch. Demon\u0161trovali moc. Dnes to nie je v tzv. icoc turn (ikonick\u00fd obrat) in\u00e9. Z poh\u013eadu medi\u00e1lnej vedy by sa dalo poveda\u0165 a upozorni\u0165: Existuje nekone\u010dne ve\u013ea obrazov, ktor\u00e9 \u201eprenikaj\u00fa priamo do mozgu a do srdca ako strely\u201c a ovplyv\u0148uj\u00fa n\u00e1s.\n\n\n\n\nA e\u0161te nie\u010do k tretej medi\u00e1lnej zmene, k tej najd\u00f4le\u017eitej\u0161ej: Luther sa st\u00e1va prekladate\u013eom Biblie, reform\u00e1cia \u010ditate\u013esk\u00fdm hnut\u00edm. To je zn\u00e1me. Medi\u00e1lnu revol\u00faciu vo vtedaj\u0161ej spolo\u010dnosti sp\u00f4sobila kn\u00edhtla\u010d s pohybliv\u00fdmi p\u00edsmenami. Texty vznikali masovo a r\u00fdchlo, aj P\u00edsmo Sv\u00e4t\u00e9 t\u00fdm bolo mo\u017en\u00e9 rozmno\u017eova\u0165: Reform\u00e1tori demokratizovali to, \u010do bolo vyhraden\u00e9 pre elitu \u2013 P\u00edsmo Sv\u00e4t\u00e9. Toto sa udialo dvomi sp\u00f4sobmi, ktor\u00e9 sa navz\u00e1jom podmie\u0148ovali: Reform\u00e1tori prekladali latinsk\u00fd biblick\u00fd text do materinsk\u00e9ho jazyka pre v\u0161etk\u00fdch a v\u010faka kn\u00edhtla\u010di sa Biblia \u0161\u00edrila medzi \u013eu\u010fmi. To by v\u0161ak bolo pr\u00edli\u0161 m\u00e1lo: kres\u0165ansk\u00fd n\u00e1rod musel by\u0165 schopn\u00fd Bibliu samostatne \u010d\u00edta\u0165 a porozumie\u0165 jej. Tu pomohol katechizmus. Bol n\u00e1vodom na pochopenie sveta ako Bo\u017eej skuto\u010dnosti. V niektor\u00fdch katechizmoch boli vytla\u010den\u00e9&nbsp; abecedy, pomocou ktor\u00fdch sa \u013eudia u\u010dili \u010d\u00edta\u0165 katechizmus, Bibliu a svet \u2013 ako svojpr\u00e1vni zodpovedn\u00ed \u013eudia. Skuto\u010dnos\u0165 nie je zm\u00e4ten\u00e1, ale spo\u013eahliv\u00e1 a vidite\u013en\u00e1 &#8211;&nbsp; a ka\u017ed\u00fd sa nato m\u00f4\u017ee spo\u013eahn\u00fa\u0165.\n\n\n\n\nReform\u00e1tori nevyna\u0161li kn\u00edhtla\u010d , ale boli t\u00fdmi, ktor\u00ed spoznali, \u010do sa pomocou kn\u00edhtla\u010de dalo robi\u0165: \u017ee sa ka\u017ed\u00fd mohol uisti\u0165, ako je postaran\u00e9 o Bo\u017eie slovo pre ka\u017ed\u00e9ho. T\u00fdm oslobodili reform\u00e1tori \u013eud\u00ed od ka\u017ed\u00e9ho poru\u010dn\u00edka a u\u010dinili \u013eud\u00ed svojpr\u00e1vnymi. Reform\u00e1tori nevytvorili n\u00e1rodn\u00fa re\u010d, ale objavili n\u00e1rodn\u00fa re\u010d ako m\u00e9dium, pomocou ktor\u00e9ho v\u0161etci dok\u00e1\u017eu spieva\u0165 a porozumie\u0165 tomu, \u010do dobr\u00e9 u\u010dinil Boh. A pomocou ktor\u00e9ho sa v\u0161etci m\u00f4\u017eu rozpr\u00e1va\u0165 s Bohom, nie vzdialenou latin\u010dinou, ale vlastn\u00fdm srdcom a \u00fastami. Vznikla tak dospelos\u0165 kres\u0165anov.\n\n\n\n\nTeraz to zhrniem: Reform\u00e1cii sa podarilo vyu\u017ei\u0165 spolo\u010densk\u00e9 zmeny na zvestovanie evanjelia a popritom \u010falej rozv\u00edja\u0165 medi\u00e1lnu krajinu. Prijali radostn\u00fa zves\u0165 nov\u00fdmi medi\u00e1lnymi kan\u00e1lmi a rozv\u00edjali ju \u010falej. Vo v\u0161etkom \u2013 v n\u00e1bo\u017en\u00fdch pies\u0148ach, v kritike obrazov a v preklade Biblie \u2013 sa uk\u00e1zalo nie\u010do nov\u00e9: \u017ee \u010dlovek je slobodn\u00fd od cudz\u00edch nariaden\u00ed, \u017ee je svojpr\u00e1vny a \u017ee ka\u017ed\u00fd jednotlivec je za\u010dlenen\u00fd do nov\u00e9ho spolo\u010denstva cirkvi. \u017de je jeho s\u00fa\u010das\u0165ou, m\u00f4\u017ee sa na \u0148om podie\u013ea\u0165, a t\u00fdm pr\u00eds\u0165 do priameho kontaktu s Bo\u017eou pr\u00edtomnos\u0165ou. To z\u00e1rove\u0148 otv\u00e1ra nov\u00fd pr\u00edstup ku svetu: z istoty dok\u00e1za\u0165 samostatne \u010d\u00edta\u0165 Bibliu a t\u00fdm pochopi\u0165 Boha vo vlastnom \u017eivote sa st\u00e1va istota m\u00f4c\u0165 \u010d\u00edta\u0165 ka\u017ed\u00fa knihu a nakonci aj knihu sveta. T\u00fdm sa presadila nielen reform\u00e1cia ako nov\u00e1 forma kres\u0165anstva, ale s\u00fa\u010dasne sa sformovala nov\u00e1 medi\u00e1lna spolo\u010dnos\u0165 \u2013 t\u00fdm, \u017ee prijala vtedaj\u0161iu medi\u00e1lnu zmenu. Nov\u00e1 doba, ktor\u00e1 vznikla, novovek, bol dobou slobody kres\u0165ana a dospelosti \u010dloveka vo v\u0161eobecnosti \u2013 aj proti nadvl\u00e1de cirkv\u00ed. T\u00fdm vznikla nov\u00e1 forma verejnosti, ktorej podstatou je, \u017ee v\u0161etci do nej patria a dok\u00e1\u017eu a sm\u00fa sa spolu rozpr\u00e1va\u0165. Demokracia je z\u00e1kladnou formou tejto verejnosti a verejn\u00e1 mienka je zaisten\u00e1 tla\u010dou, novinami, spravodajstvom. Niektor\u00ed hovoria tie\u017e o \u0161tvrtej sile v \u0161t\u00e1te. Ako sa toto uskuto\u010dn\u00ed, to budeme bli\u017e\u0161ie sledova\u0165 v druhom kroku.\n\n\n\n\nNovovek \u2013 Sekulariz\u00e1cia m\u00e9di\u00ed z ducha slobody.<br \/>\nPozrime sa e\u0161te bli\u017e\u0161ie, ako asi vznikala modern\u00e1 tla\u010d. Dejiny tla\u010de, nov\u00edn za\u010d\u00ednaj\u00fa v rannom novoveku, teda v 17. a 18. storo\u010d\u00ed. Medi\u00e1lna revol\u00facia po\u010das reform\u00e1cie pripravila p\u00f4du, na ktorej teraz rastie nov\u00e1 forma verejnej komunik\u00e1cie: tla\u010d a noviny. Samotn\u00e9 slovo noviny m\u00e1 svoj p\u00f4vod v evanjeliovej komunik\u00e1cii: \u201eSpev\u00e1k nov\u00edn prich\u00e1dza\/ a spieva o novin\u00e1ch: Po\u010f ku mne, vrav\u00ed Bo\u017e\u00ed Syn.\u201c (Johann Rudolf Fischer: Letste Weltsucht und Teuffelsbruot, Ulm 1623) Ale teraz nie je viac \u010das na piese\u0148 o Bo\u017eom Synovi, ale o in\u00fdch udalostiach. Ak\u00fdch?\n\n\n\n\nMoja t\u00e9za, s ktorou sa pravdepodobne nebud\u00fa stoto\u017e\u0148ova\u0165 v\u0161etci medi\u00e1lni vedci, znie: Novodob\u00e9 novin\u00e1rstvo sa vyv\u00edja pr\u00e1ve tak, ako Luther rozv\u00edjal svoje chor\u00e1ly, svoje n\u00e1bo\u017en\u00e9 piesne. Za\u010d\u00edna to katastrofou. Ak to bolo pri Lutherovi up\u00e1lenie mn\u00edchov, \u010do ho viedlo k n\u00e1bo\u017enej piesni, tak v za\u010d\u00ednaj\u00facom novoveku to bolo zemetrasenie v Lisabone, \u010do podnietilo vznik modern\u00fdch nov\u00edn.\n\n\n\n\nD\u0148a 1. novembra 1755, na Sviatok v\u0161etk\u00fdch sv\u00e4t\u00fdch, sa triasla zem v Lisabone. Najprv 3 otrasy zeme, potom nasledovala pr\u00edlivov\u00e1 vlna (tsunami). Zomrelo 30 000 \u013eud\u00ed.&nbsp; Lisabon,&nbsp; jedno z najbohat\u0161\u00edch eur\u00f3pskych miest, bol zni\u010den\u00fd. A so zemetrasen\u00edm pri\u0161lo tie\u017e celkom in\u00e9 chvenie: Eur\u00f3psky osvietensk\u00fd optimizmus pod n\u00e1porom skazy za\u010dal&nbsp; kol\u00edsa\u0165. Skuto\u010dn\u00e9 ne\u0161\u0165astie spo\u010d\u00edvalo v tom,&nbsp; \u017ee to bolo por\u00e1\u017ekou pre v\u0161etk\u00fdch, ktor\u00ed pri\u0161li na svet s optimizmom ran\u00e9ho osvietenstva a sn\u00edvali sen o civiliz\u00e1cii a nezadr\u017eate\u013enom pokroku. T\u00fdm sa v kr\u00e1tkom \u010dase z lok\u00e1lnej a geologickej udalosti stala celoeur\u00f3pska hr\u00f4zostra\u0161n\u00e1 udalos\u0165, s novinami ako motorom komunik\u00e1cie.\n\n\n\n\nAk\u00e1 inform\u00e1cia prich\u00e1dza o tejto katastrofe?&nbsp; Najprv tak, \u017ee t\u00e1to katastrofa so sebou prin\u00e1\u0161a to\u013eko biedy, \u017ee o tom nie je mo\u017en\u00e9 hovori\u0165, rozm\u00fd\u0161\u013ea\u0165, p\u00edsa\u0165. Nadpis v jedn\u00fdch novin\u00e1ch znie:&nbsp; Aby sa n\u00e1rek a bieda nedali op\u00edsa\u0165 \u017eiadnym perom. Dobr\u00e1 \u017eurnalistika nestoj\u00ed nad vecou, ale je \u0148ou priamo dotknut\u00e1, dojat\u00e1.&nbsp; A s\u00fa\u010dasne sa dar\u00ed op\u00e4tovne n\u00e1js\u0165 re\u010d, vo v\u0161etkej opatrnosti.&nbsp; T\u00fdm, \u017ee prich\u00e1dza inform\u00e1cia o tom, \u010do bolo. Pre\u010do to pri\u0161lo, \u010do mo\u017eno proti tomu robi\u0165, ako by sa dalo pom\u00f4c\u0165 obetiam. Noviny op\u00e4\u0165 vracaj\u00fa z neschopnosti hovori\u0165 ku komunika\u010dn\u00e9mu spolo\u010denstvu. Je to orienta\u010dn\u00e1 slu\u017eba tla\u010de ako hlavn\u00e9ho m\u00e9dia novej verejnosti. A potom a popritom prich\u00e1dzaj\u00fa do hry aj \u010fal\u0161ie aspekty: kto je vinn\u00fd, kritika toho, \u010do sa mohlo urobi\u0165 lep\u0161ie a mnoh\u00e9 \u010fal\u0161ie, ktor\u00e9 sa dot\u00fdkaj\u00fa spolo\u010dn\u00e9ho bytia v spolo\u010denstve.\n\n\n\n\nDnes&nbsp; sa d\u00e1 r\u00fdchlo poveda\u0165: typick\u00e1 tla\u010d &#8211; zl\u00e9 spr\u00e1vy s\u00fa dobr\u00e9 spr\u00e1vy. Tak\u00e9 s\u00fa m\u00e9di\u00e1, za\u010d\u00ednaj\u00fa v\u017edy t\u00fdm zl\u00fdm. Protiot\u00e1zka v\u0161ak znie: Pre\u010do tak za\u010d\u00ednaj\u00fa? Lebo zlo, katastrofy, nehody nar\u00fa\u0161aj\u00fa a ohrozuj\u00fa \u017eivot, a t\u00fdm zneis\u0165uj\u00fa spolo\u010denstvo. Ale t\u00fdm, \u017ee o tom informuj\u00fa, vznik\u00e1 re\u010dov\u00fd potenci\u00e1l a nov\u00fd zmysel pre spolo\u010denstvo. Nepod\u00e1vaj\u00fa \u017eiadne kone\u010dn\u00e9 odpovede, ani teologick\u00e9 a filozofick\u00e9. Ide o rozhovor, v\u00fdmenu, debatu, a t\u00fdm o stabiliz\u00e1ciu spolo\u010dnosti. To je to evanjelick\u00e9 v podan\u00ed novinovej spr\u00e1vy v modernej dobe. Reform\u00e1tori nerobili ni\u010d in\u00e9, ni\u010d in\u00e9 nerobil Luther so svojimi n\u00e1bo\u017en\u00fdmi pies\u0148ami. Zostalo t\u00fdm evanjelium bez pr\u00e1ce? Orienta\u010dn\u00e1 slu\u017eba modern\u00fdch m\u00e9di\u00ed je vysok\u00fdm n\u00e1rokom a ve\u013ekou \u00falohou, ale m\u00e1 tie\u017e svoje hranice. \u010co si z toho ako \u010ditate\u013e a \u010ditate\u013eka zachov\u00e1m, ak\u00e9 z\u00e1very si urob\u00edm, ak\u00e9 odpovede potrebujem, to m\u00e9di\u00e1 nedok\u00e1\u017eu da\u0165. A kone\u010dn\u00fa istotu, \u010do to pre m\u0148a, pre m\u00f4j \u017eivot a pre\u017eitie a v\u00f4bec pre ve\u010dn\u00fd \u017eivot znamen\u00e1, m\u00e9di\u00e1 nedok\u00e1\u017eu da\u0165.&nbsp; Predsa k orienta\u010dnej slu\u017ebe, k tomu e\u0161te nesk\u00f4r. Teraz mus\u00ed najprv pr\u00eds\u0165 ot\u00e1zka, ako sa m\u00f4\u017ee vydari\u0165 orienta\u010dn\u00e1 slu\u017eba sprostredkovania spr\u00e1v. A t\u00fdm sme sa dostali k ot\u00e1zkam modernej medi\u00e1lnej vedy. K \u00faspechu maj\u00fa prispie\u0165 dve hlavn\u00e9 l\u00ednie: podanie spr\u00e1v mus\u00ed by\u0165 profesion\u00e1lne a eticky zodpovedn\u00e9 a tla\u010d mus\u00ed zosta\u0165 slobodn\u00e1.\n\n\n\n\nPre profesion\u00e1lnu a eticky zodpovedn\u00fa pr\u00e1cu plat\u00ed pribli\u017ene 16 bodov Tla\u010dov\u00e9ho k\u00f3dexu Nemeckej tla\u010dovej rady. D\u00f4le\u017eit\u00e9 s\u00fa preto, lebo formuluj\u00fa hodnoty, ktor\u00e9 s\u00favisia s kres\u0165ansk\u00fdmi hodnotami. \n\n\n\n\nNajprv spomeniem SVEDOMITOS\u0164. To je to, \u010d\u00edm sa zaoberal aj Luther: z\u00e1klad sa mus\u00ed zhodova\u0165, spr\u00e1va mus\u00ed by\u0165 spr\u00e1vna, aby sa pod\u013ea nej mohli riadi\u0165 \u013eudia.\n\n\n\n\n\u00daPRIMNOS\u0164 a \u00daCTA K \u013dUDSKEJ D\u00d4STOJNOSTI\n\n\n\n\nPODANIE SENZA\u010cNEJ SPR\u00c1VY. Tla\u010d sa zrieka neprimerane vzru\u0161uj\u00faceho zn\u00e1zornenia n\u00e1silia, brutality a utrpenia.\n\n\n\n\nN\u00c1BO\u017dENSTVO, POH\u013dAD NA SVET, MRAVY. Tla\u010d sa zrieka poni\u017eovania n\u00e1bo\u017eensk\u00fdch, sveton\u00e1zorov\u00fdch alebo mravn\u00fdch presved\u010den\u00ed.\n\n\n\n\nNap\u013a\u0148a tla\u010d, ak sa to tak d\u00e1 pau\u0161alizova\u0165, svoje vlastn\u00e9 nariadenia? M\u00f4\u017eeme a mus\u00edme sa na to p\u00fdta\u0165 kriticky. Tak\u00e9to ot\u00e1zky nevyhnutne patria k dospel\u00e9mu medi\u00e1lnemu konzumentovi. Napr. sa treba p\u00fdta\u0165, \u010di bolo medi\u00e1lne eticky zodpovedn\u00e9, \u017ee d\u00e1nske noviny zverejnili karikat\u00fary Mohameda, ktor\u00e9 urazili n\u00e1bo\u017eensk\u00e9 pocity moslimov? Alebo ako je mo\u017en\u00e9, \u017ee v eur\u00f3pskej medi\u00e1lnej krajine je islam najnesk\u00f4r od roku 2001 predstavovan\u00fd najm\u00e4 z uhlu teroristick\u00e9ho nebezpe\u010denstva? K tomu v\u0161ak patr\u00ed aj sp\u00e4tn\u00e1 ot\u00e1zka, ako sa spolu a o n\u00e1s rozpr\u00e1vame v osobnom \u017eivote. Ke\u010f povieme, \u017ee m\u00e9di\u00e1, svet spr\u00e1v zaost\u00e1va za svojimi nariadeniami, nebudeme tie\u017e zaost\u00e1va\u0165 aj my ako spolo\u010dnos\u0165? Alebo ka\u017ed\u00fd jednotlivo. Pokojne by sme mohli pou\u017ei\u0165 tri sit\u00e1, o ktor\u00fdch hovor\u00ed Sokrates. Prv\u00e9 sito: Je spr\u00e1va, ktor\u00fa po\u010d\u00favam alebo pod\u00e1vam \u010falej, skuto\u010dn\u00e1 a pravdiv\u00e1? Druh\u00e9 sito: Je potrebn\u00e9, aby som t\u00fato spr\u00e1vu podal \u010falej? Tretie sito: Je t\u00e1to spr\u00e1va overen\u00e1 a dobr\u00e1? Radostn\u00e1 zves\u0165 sa odli\u0161uje od spr\u00e1v tohto sveta, lebo vyu\u017e\u00edva tri sit\u00e1: p\u00fdta sa na Bo\u017eiu pravdu a dobro.\n\n\n\n\nA po druh\u00e9: Tak ako sa tla\u010d mus\u00ed prid\u0155\u017ea\u0165 etick\u00fdch pravidiel, tak mus\u00ed kona\u0165 i verejnos\u0165, toti\u017e mus\u00ed chr\u00e1ni\u0165 slobodu tla\u010de. Citujem z \u010dl\u00e1nku 19 \u201e V\u0161eobecnej deklar\u00e1cie \u013eudsk\u00fdch pr\u00e1v\u201c&nbsp; (OSN, december 1948):\n\n\n\n\n\u201eKa\u017ed\u00fd m\u00e1 pr\u00e1vo na slobodu presved\u010denia a prejavu; toto pr\u00e1vo neprip\u00fa\u0161\u0165a, aby niekto trpel ujmu za svoje presved\u010denie a zahr\u0148uje pr\u00e1vo vyh\u013ead\u00e1va\u0165, prij\u00edma\u0165 a roz\u0161irova\u0165 inform\u00e1cie a my\u0161lienky ak\u00fdmiko\u013evek prostriedkami a bez oh\u013eadu na hranice.\u201c\n\n\n\n\nKe\u010f ide o slobodu tla\u010de, potom ide v prvom rade o n\u00e1s, toti\u017e o slobodu n\u00e1zoru. T\u00e1 pokra\u010duje potom v kolekt\u00edvnej slobode n\u00e1zoru, slobode tla\u010de. Ako to v tom \u010dase vyzer\u00e1 v Eur\u00f3pe? Citujem z \u010dl\u00e1nku Spolkovej centr\u00e1ly pre politick\u00e9 vzdelanie. Najprv z\u00e1kladn\u00e9 zistenie:\n\n\n\n\n\u201eE\u00da a niektor\u00e9 \u010fal\u0161ie eur\u00f3pske krajiny vytv\u00e1raj\u00fa dnes priestor, v ktorom medi\u00e1lna sloboda dosahuje najvy\u0161\u0161ieho \u0161tandardu.\u201c To je dobr\u00e1 spr\u00e1va. K tomu patr\u00ed in\u00e1, obavy vzbudzuj\u00faca spr\u00e1va: \u201eMimovl\u00e1dne organiz\u00e1cie Report\u00e9ri bez hran\u00edc a Freedom House vytv\u00e1raj\u00fa rebr\u00ed\u010dek poradia na z\u00e1klade svojich hodnoten\u00ed medzin\u00e1rodnej tla\u010dovej slobody. Zhor\u0161ila sa situ\u00e1cia v Bulharsku. Najv\u00e4\u010d\u0161\u00ed prepad sa udial v Po\u013esku: o 29 prie\u010dok na 47. miesto. Eur\u00f3pa s\u00edce obst\u00e1la ve\u013emi dobre, ale Freedom House z\u00e1rove\u0148 kon\u0161tatuje negat\u00edvny trend, ktor\u00fd obzvl\u00e1\u0161\u0165&nbsp; postihol Ma\u010farsko, Maced\u00f3nsko, Moldavsko, \u010ciernu Horu a Kosovo\u2026 Naru\u0161enie priekopn\u00edckej \u00falohy Eur\u00f3py v slobode tla\u010de, ktor\u00e9 sa za\u010dalo v roku 2014, pokra\u010dovalo.\u201c\n\n\n\n\nK naru\u0161eniu patr\u00ed antimedi\u00e1lna kampa\u0148 Donalda Trumpa, ktor\u00fd kritickej tla\u010di nepr\u00e1vom pripisuje falo\u0161n\u00fd charakter. Prech\u00e1dza to do Nemecka, kde chc\u00fa kres\u0165ansk\u00ed politici poskytn\u00fa\u0165 inform\u00e1ciu&nbsp; o krajine p\u00f4vodu \u00fadajn\u00fdch p\u00e1chate\u013eov, \u010do je v rozpore s tla\u010dov\u00fdm k\u00f3dexom a nar\u00fa\u0161a atmosf\u00e9ru klebetami. A ide to a\u017e do ohrozenia \u2013 vra\u017edy novin\u00e1rov.\n\n\n\n\nM\u00e1 toto nie\u010do spolo\u010dn\u00e9 aj s cirkvou? Mysl\u00edm si, \u017ee \u00e1no. Ob\u010dianske sobody vznikali na reforma\u010dnej p\u00f4de a evanjelick\u00e9 cirkvi t\u00fdm dostali \u00falohu, chr\u00e1ni\u0165 ich. Chr\u00e1ni\u0165 slobodu tla\u010de znamen\u00e1 tie\u017e chr\u00e1ni\u0165 n\u00e1bo\u017eensk\u00fa slobodu. To v\u0161ak neznamen\u00e1, \u017ee by sa tla\u010d nemala kriticky zaobera\u0165 v\u00fdvojom v na\u0161ich cirkv\u00e1ch \u2013 naopak je dobr\u00e9, ke\u010f m\u00e1me poh\u013ead zvonku. Je tie\u017e jasn\u00e9, \u017ee sloboda tla\u010de a n\u00e1bo\u017eensk\u00e1 sloboda spolu navz\u00e1jom s\u00favisia.\n\n\n\n\nNa koniec tohto odseku sa chcem e\u0161te pozrie\u0165 na na\u0161u vlastn\u00fa kres\u0165ansk\u00fa tla\u010d. M\u00e1me ju u\u017e od reform\u00e1cie, vlastn\u00fa tla\u010dov\u00fa a medi\u00e1lnu pr\u00e1cu, od zborov\u00fdch listov a\u017e k tla\u010dov\u00fdm oddeleniam na\u0161ich cirkv\u00ed. A nato m\u00f4\u017eeme by\u0165 hrd\u00ed. T\u00e1to tla\u010dov\u00e1 a medi\u00e1lna pr\u00e1cia sl\u00fa\u017ei na zorientovanie sa, ale nie je zvestovan\u00edm, alebo: zvestovanie na druhej \u00farovni a pod\u013ea pravidiel dobrej tla\u010de. Mus\u00edme si da\u0165 pozor, aby t\u00e1to tla\u010dov\u00e1 pr\u00e1ca bola roben\u00e1 profesion\u00e1lne a eticky zodpovedne, lebo iba tak zostaneme vierohodn\u00fdmi navonok i dnu. Podporujem viac profesionality vlastnej pr\u00e1ce, viac vzdel\u00e1vania v na\u0161ich vlastn\u00fdch tla\u010dov\u00fdch kompetenci\u00e1ch. A mus\u00edme tie\u017e dba\u0165 o to, aby sloboda tla\u010de bola zabezpe\u010den\u00e1 i vo vn\u00fatri. Kres\u0165ansk\u00e1 tla\u010d nie je dvorn\u00e9 spravodajstvo alebo reprodukcia n\u00e1zorov. Viem, nie je to \u013eahk\u00e9: viacero rokov som spolupracoval s redakciou cirkevn\u00fdch listov. Cirkev m\u00e1 sklony k \u0161\u00edreniu konfliktov, ale len zriedkavo o nich informuje. Ale potrebuje to, aby bola hodnovern\u00e1.\n\n\n\n\nA t\u00fdm k posledn\u00e9mu tretiemu bodu.\n\n\n\n\nRadostn\u00e1 zves\u0165 v digitalizovanom svete<br \/>\nTeraz u\u017e ale k tretiemu kroku, k digitaliz\u00e1cii m\u00e9di\u00ed a sveta. \u010co je nov\u00e9? Ka\u017ed\u00fd m\u00e1 v ka\u017edom \u010dase pr\u00edstup ku ka\u017edej inform\u00e1cii, ka\u017ed\u00fd sa m\u00f4\u017ee podie\u013ea\u0165 na v\u00fdmene, m\u00f4\u017ee sa z\u00fa\u010dastni\u0165 tvorby n\u00e1zoru, m\u00f4\u017ee sprostredk\u00fava\u0165&nbsp; vedomosti a poznanie. T\u00fdm nadobudol \u00fa\u010dinok a naplnenie podstatn\u00fd element medi\u00e1lnej reform\u00e1cie. Nov\u00fd medi\u00e1lny svet tvor\u00ed vo\u013en\u00e9 priestory. To v\u0161ak neznamen\u00e1, \u017ee vo\u013en\u00e9 priestory nie s\u00fa ohrozen\u00e9.\n\n\n\n\nK tomu pr\u00edklad: Otec rodiny zostal \u00faplne prekvapen\u00fd, ke\u010f mu posol priniesol bal\u00ed\u010dek so z\u00e1kladn\u00fdm vybaven\u00edm pre b\u00e1b\u00e4tko ako reklamn\u00fd dar\u010dek. Pre\u010do? Onedlho to zistil: neplnolet\u00e1 dc\u00e9ra bola tehotn\u00e1 a vyh\u013ead\u00e1vala na intenete inform\u00e1cie o tehotenstve, p\u00f4rode, b\u00e1b\u00e4tk\u00e1ch, at\u010f. Tieto d\u00e1ta boli odoslan\u00e9 reklamn\u00fdm firm\u00e1m, ktor\u00e9 poslali tento bal\u00ed\u010dek \u00fadajn\u00e9mu otcovi, v tomto pr\u00edpade prekvapen\u00e9mu star\u00e9mu otcovi.\n\n\n\n\nJe to dobr\u00e9, tak\u00e1 je prv\u00e1 reakcia, \u017ee ke\u010f sa zdr\u017eujeme na sieti, dostaneme inform\u00e1cie, ktor\u00e9 m\u00f4\u017eu by\u0165 pre n\u00e1s samotn\u00fdch op\u00e4\u0165 u\u017eito\u010dn\u00e9. Natraf\u00edme na rovnako zm\u00fd\u0161\u013eaj\u00facich, na n\u00e1pady, ktor\u00e9 by sme inak nemali, na nov\u00e9 t\u00e1zky. Probl\u00e9mom ale je, \u017ee odpovede nie s\u00fa pr\u00e1ve vo\u013en\u00e9, ale \u00fadaje sa menia na informa\u010dn\u00fd tovar a z u\u017e\u00edvate\u013ea ako subjektu komunik\u00e1cie sa st\u00e1va objekt. Sie\u0165 a z\u00e1ujemci o sie\u0165 ur\u010duj\u00fa, \u010do je pre Teba dobr\u00e9.\n\n\n\n\nBezhrani\u010dn\u00e1 komunika\u010dn\u00e1 sloboda m\u00e1 v\u0161ak okrem moci siete aj in\u00e9 obmedzenia. Pr\u00edliv inform\u00e1ci\u00ed vedie aj k tomu, \u017ee si treba vybra\u0165, stiahnu\u0165 sa kv\u00f4li zorientovaniu do vlastnej komunity. Potom \u010dlovek \u017eije so v\u0161etk\u00fdmi vyselektovan\u00fdmi inform\u00e1ciami vo vlastnej bubline. Bezhrani\u010dn\u00e1 komunik\u00e1cia, ktor\u00e1 u\u017e navonok nie je korekt\u00edvna, otv\u00e1ra v\u0161etky mo\u017enosti, ako mo\u017eno z tvorenia n\u00e1zoru urobi\u0165 manipul\u00e1ciu. Pravicov\u00ed populisti toto vyu\u017e\u00edvaj\u00fa, pri\u010dom cielene \u0161\u00edria falo\u0161n\u00e9 \u010d\u00edsla o migrantoch a tieto falo\u0161n\u00e9 \u010d\u00edsla napoja do seri\u00f3znych informa\u010dn\u00fdch kan\u00e1lov \u2013 to vyplynulo predned\u00e1vnom zo sie\u0165ovej re\u0161er\u0161e pre Nemecko. A bezhrani\u010dn\u00e1 komunik\u00e1cia je ide\u00e1lne miesto, ako mo\u017eno z formovania n\u00e1zoru vytvori\u0165 nen\u00e1vistn\u00e9 re\u010di. Na sieti nie je viac nikto za ni\u010d zodpovedn\u00fd, neexistuje tie\u017e overenie faktov, v\u0161etko je virtu\u00e1lne a fikt\u00edvne.\n\n\n\n\nAko sa s t\u00fdm m\u00e1 vyrovna\u0165 \u010dlovek, ako s t\u00fdm m\u00e1 zaobch\u00e1dza\u0165 spolo\u010dnos\u0165 a cirkev. Videl som obraz, ktor\u00fd nazna\u010duje rie\u0161enie: Moj\u017ei\u0161 s doskami z\u00e1kona, ktor\u00e9 ale tvor\u00ed iPad a Moj\u017ei\u0161 rozb\u00edja iPad na skale. To ale nie je tak\u00e9 jednoduch\u00e9, evanjelick\u00fd postup je in\u00fd. Z\u00e1sadne plat\u00ed: Radostn\u00e1 zves\u0165 vstupuje do sveta inform\u00e1ci\u00ed a od \u010dias reform\u00e1cie sa evanjeliov\u00e1 komunik\u00e1cia vklad\u00e1 aj do medi\u00e1lnej premeny spolo\u010dnosti. Luther nenaru\u0161il dobov\u00e9 obrazy sveta, ale zbavil ich moci a tak vyu\u017eil. To bolo dobr\u00e9 pre cirkev i spolo\u010dnos\u0165. A aj dnes: nesmieme robi\u0165 z digit\u00e1lnych technol\u00f3gii mocn\u00e9ho boha, modlu, vo\u010di ktorej sme bezmocn\u00ed. \u010co rob\u00ed z technol\u00f3gi\u00ed modlu, to sme my s na\u0161imi inform\u00e1ciami a informa\u010dn\u00fdmi potrebami. A preto by som sa prid\u0155\u017eal v porovnan\u00ed so v\u0161etk\u00fdmi sprostredkovate\u013emi m\u00e9di\u00ed: \u00fastup z modern\u00e9ho medi\u00e1lneho sveta do star\u00fdch zn\u00e1mych komunika\u010dn\u00fdch foriem nie je a ani by nemal by\u0165 mo\u017en\u00fd, aj ke\u010f sa tu cirkev c\u00edti e\u0161te viac cudzia.\n\n\n\n\nJedin\u00fd sp\u00f4sob, ako zlomi\u0165 moc digit\u00e1lnych technol\u00f3gi\u00ed, je stanovi\u0165 pravidl\u00e1 \u013eu\u010fom a in\u0161tit\u00faci\u00e1m, ktor\u00e9 s\u00fa nimi prepojen\u00e9 a da\u0165 sa do pr\u00e1ce s dobr\u00fdmi projektami \u2013 inak povedan\u00e9: my ako u\u017e\u00edvatelia siete by sme sa mali prid\u0155\u017ea\u0165 pravidiel a pracova\u0165 na tom, aby sa pravidl\u00e1 dodr\u017eiavali. Pani profesorka Haberer z Katedry pre kres\u0165ansk\u00fa publicistiku v Erlangene to formulovala v teologickom kontexte. Tak ako od po\u010diatku dej\u00edn riadili spoluna\u017e\u00edvanie Bo\u017eie z\u00e1kony, jasn\u00fdch 10 pravidiel, tak mus\u00edme aj my praktizova\u0165 pravidl\u00e1 komunik\u00e1cie. Na z\u00e1klade 10 prik\u00e1zan\u00ed stanovuje medi\u00e1lne pravidl\u00e1. P\u00ed\u0161e: Prv\u00e9 prik\u00e1zanie, ktor\u00e9 opisuje Boha ako jedin\u00fa zjavn\u00fa a nehmatate\u013en\u00fa, ale l\u00e1skypln\u00fa in\u0161tanciu, ktor\u00e1 m\u00e1 n\u00e1rok na n\u00e1\u0161 \u017eivot, je v sie\u0165ou prepojenom svete podnetom k zamysleniu aj pre ateistov. \u2026 Technol\u00f3gia nikdy tak zjavne neprijala n\u00e1bo\u017eenstvom proklamovan\u00e9 Bo\u017eie vlastnosti: Technol\u00f3gia, ktor\u00fa m\u00e1m st\u00e1le so sebou a ktor\u00e1 sa onedlho stane v\u010faka ko\u017en\u00e9mu implant\u00e1tu \u010das\u0165ou mojej telesnej a duchovnej existencie. \u2026 Av\u0161ak: ch\u00fdba l\u00e1ska.\u201c A to prinies\u0165, to je prirodzenou \u00falohou a \u0161ancou n\u00e1bo\u017eenstiev a najm\u00e4 evanjelick\u00fdch cirkv\u00ed, ktor\u00fa z dej\u00edn prin\u00e1\u0161a najv\u00e4\u010d\u0161ia medi\u00e1lna kompetencia. Je to minim\u00e1lne po\u017eiadavka a n\u00e1dej.\n\n\n\n\nToto v\u0161ak tie\u017e znamen\u00e1: \u017ee my ako evanjelick\u00e9 cirkvi mus\u00edme st\u00e1le viac precvi\u010dova\u0165&nbsp; na\u0161u medi\u00e1lnu kompetenciu. Alebo: \u017ee sa mus\u00edme nau\u010di\u0165, \u010do n\u00e1m u\u017e uk\u00e1zali na\u0161i \u010dlenovia zborov. K tomu jeden pr\u00edklad, ktor\u00fd sa&nbsp; ma v\u017edy dotkne. Samozrejme sme ako cirkev kompetentn\u00ed pr\u00e1ve v oblasti duchovnej starostlivosti a v sprev\u00e1dzan\u00ed v obdob\u00ed sm\u00fatku. \u010co si ale mo\u017eno v\u0161imn\u00fa\u0165, na sieti je obrovsk\u00e1 ponuka alebo e\u0161te v\u00e4\u010d\u0161ia potreba n\u00e1js\u0165 radu a podporu vo vlastnom sm\u00fatku. Rozm\u00e1haj\u00fa sa sm\u00fato\u010dn\u00e9 skupiny na internete, anonymn\u00e9, lebo sa o m\u00f4j sm\u00fatok nechcem deli\u0165 s verejnos\u0165ou, v mal\u00fdch kr\u00fa\u017ekoch, s dobre chr\u00e1nen\u00fdmi rozhovormi, s odkazom na pomoc. Mo\u017eno by sme sa mali tu a na in\u00fdch miestach viac prezentova\u0165: tam, kde \u013eudia h\u013eadaj\u00fa radu a pomoc alebo len jednoducho poskytn\u00fa\u0165 mo\u017enos\u0165 vz\u00e1jomn\u00e9ho zdie\u013eania, od v\u00fdchovn\u00fdch ot\u00e1zok a\u017e ku etick\u00fdm ot\u00e1zkam. Ale nie ako alternat\u00edvu k na\u0161ej duchovnej starostlivosti, ale dodato\u010dne. Najlep\u0161ie by bolo oboje navz\u00e1jom prepoji\u0165.\n\n\n\n\nBl\u00ed\u017eim sa ku koncu.\n\n\n\n\nPretrhn\u00fa\u0165 siete internetu a vyst\u00fapi\u0165 \u2013 to nep\u00f4jde. Ale z\u00e1le\u017e\u00ed na n\u00e1s \u2013 \u0165aha\u0165 lep\u0161ie nitky, vytv\u00e1ra\u0165 prekvapuj\u00face spojenia a tak objavova\u0165 vo\u013en\u00fd priestor, aj pre n\u00e1bo\u017eensk\u00fa komunik\u00e1ciu. V Erlangene som viedol semin\u00e1r pre \u0161tudentov, na ktorom sme rie\u0161ili ot\u00e1zku, kde a ako sa zaobch\u00e1dza s n\u00e1bo\u017eensk\u00fdmi ot\u00e1zkami na Twitteri, Facebooku a Instagrame. To mno\u017estvo n\u00e1s prekvapilo. A sami sme spustili akciu: #gottgesehen #bohomviden\u00fd. Vytvorili sme tak virtu\u00e1lny priestor, kde m\u00f4\u017eu \u013eudia pod t\u00fdmto hashtagom vklada\u0165 svoje obrazy Boha. Zoskupilo sa ich tu ve\u013ea: Mlad\u00ed \u013eudia videli Boha v \u00fachvatne kr\u00e1snej pr\u00edrode, v momentoch sm\u00fatku, v b\u00e1b\u00e4tk\u00e1ch, ktor\u00e9 siahaj\u00fa po ruke svojej matky. I\u0161lo o obrazy, ktor\u00e9 boli nie\u010dim nov\u00e9 a s\u00fa\u010dasne odr\u00e1\u017eali star\u00e9 d\u00f4vern\u00e9 biblick\u00e9 predstavy. Aj takto sa d\u00e1 vyu\u017ei\u0165 internet \u2013 ako cezhrani\u010dn\u00fd a nad\u010dasov\u00fd komunika\u010dn\u00fd priestor. A potom je to pr\u00e1ve sie\u0165, ktor\u00e1 neuv\u00e4z\u0148uje, ale dr\u017e\u00ed, tak ako Boh dr\u017e\u00ed toho, kto h\u013ead\u00e1 istotu v \u017eivote a pre \u017eivot.\n\n\n\n\n\n\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"<p>Predn\u00e1\u0161ka prof. Dr. Hansa J\u00fcrgena Luibla, profesora pre kres\u0165ansk\u00fa publicistiku z Univerzity v nemeckom Erlangene, predstaven\u00e1 na Teologickej konferencii ECAV na Slovensku 2. okt\u00f3bra 2019 v Poprade. Reform\u00e1cia ako medi\u00e1lna revol\u00facia Reform\u00e1cia ako medi\u00e1lna revol\u00facia &#8211;&nbsp; to znie hrozne a bojovne. Ale existuj\u00fa aj mierne revol\u00facie, ktor\u00e9 dok\u00e1\u017eu zmeni\u0165 cel\u00fd svet. A pravdepodobne s\u00fa to &#8230; <a title=\"\u201eOd P\u00edsma Sv\u00e4t\u00e9ho k Youtube. Evanjelium v dobe m\u00e9di\u00ed.\u201c\" class=\"read-more\" href=\"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/2019\/10\/11\/od-pisma-svateho-k-youtube-evanjelium-v-dobe-medii\/\" aria-label=\"Pre\u010d\u00edtajte si viac o \u201eOd P\u00edsma Sv\u00e4t\u00e9ho k Youtube. Evanjelium v dobe m\u00e9di\u00ed.\u201c\">\u010c\u00edta\u0165 viac<\/a><\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"comment_status":"open","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[1],"tags":[],"class_list":["post-32867","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-adventna-modlitba"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/32867","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=32867"}],"version-history":[{"count":1,"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/32867\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":32868,"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/32867\/revisions\/32868"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=32867"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=32867"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=32867"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}