{"id":32874,"date":"2019-10-19T11:50:50","date_gmt":"2019-10-19T09:50:50","guid":{"rendered":"http:\/\/e-anjelik.sk\/?p=32874"},"modified":"2019-10-19T11:50:50","modified_gmt":"2019-10-19T09:50:50","slug":"bodnar-julius","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/2019\/10\/19\/bodnar-julius\/","title":{"rendered":"BODN\u00c1R, J\u00daLIUS"},"content":{"rendered":"\n

    J\u00falius Bodn\u00e1r<\/strong><\/p>\n\n\n\n

        <\/strong>(Prv\u00fd dekan \/spr\u00e1vca\/ Theologickej vysokej \u0161koly ev.a.v.cirkvi na Slovensku v Bratislave )<\/em><\/p>\n\n\n\n

     J\u00falius Bodn\u00e1r <\/strong>sa narodil d\u0148a 8. okt\u00f3bra 1870 v Uderinej. Bol prv\u00fd a jedin\u00fd syn Samuela a Zuzany, rodenej Bertanovej. Otec bol od roku 1861 u\u010dite\u013eom a not\u00e1rom v Uderinej (okres Lu\u010denec). Matka, dc\u00e9ra mlyn\u00e1ra, poch\u00e1dzala z Pren\u010dova. Pod\u013ea jeho vlastn\u00e9ho svedectva \u201cmatka mu bola prv\u00fdm profesorom teologie, lebo ho nau\u010dila modli\u0165 sa, ale aj spieva\u0165 n\u00e1bo\u017en\u00e9 piesne, do chr\u00e1mu chodi\u0165, po kres\u0165ansky myslie\u0165 i c\u00edti\u0165\u201d<\/em>. U patriarch\u00e1lneho star\u00e9ho otca Michala Bodn\u00e1ra mu boli v\u0161tepen\u00e9 prvky slovensk\u00e9ho n\u00e1rodn\u00e9ho povedomia. \u013dudov\u00fa \u0161kolu vychodil v rodnej obci, potom v Lu\u010denci a \u010diasto\u010dne i v Pren\u010dove, kam si ho vzali matkini pr\u00edbuzn\u00ed. D\u0148a 1.septembra 1882 za\u010dal \u0161tudova\u0165 na gymn\u00e1ziu v Lu\u010denci, kde vy\u0161tudoval tri triedy. V jeseni roku 1885 pre\u0161iel do Banskej \u0160tiavnice, kde v j\u00fani roku 1890 maturoval.<\/p>\n\n\n\n

    V jeseni roku 1890 za zap\u00edsal na teologick\u00fa akad\u00e9miu v Bratislave (Pre\u0161porku), kde absolvoval \u0161es\u0165 semestrov. V okt\u00f3bri 1893 pokra\u010doval na evanjelickej fakulte viedenskej univerzity a po mesiaci na univerzite v Erlangen (Nemecko), kde absolvoval dva semestre. V m\u00e1ji roku 1894 podnikol cestu po z\u00e1padnom Nemecku. Od septembra toho ist\u00e9ho roku do j\u00fana 1895 bol vychov\u00e1vate\u013eom v rodine statk\u00e1ra W\u00fcrtzlera v Trebu\u0161ovciach (okres Modr\u00fd Kame\u0148). V j\u00fani roku 1895 zlo\u017eil odborn\u00fa sk\u00fa\u0161ku na evanjelickej teologickej fakulte. Cez leto absolvoval u\u010dite\u013esk\u00fd kurz v \u0160oproni a d\u0148a 26.augusta 1895 bol ordinovan\u00fd na Pili\u0161i (ju\u017ene od Budape\u0161ti) biskupom bansk\u00e9ho di\u0161triktu Samuelom S\u00e1rk\u00e1nim.<\/p>\n\n\n\n

       V septembri roku 1895 nast\u00fapil na miesto kapl\u00e1na v B\u00e1\u010dskom Petrovci, kde ho zaujali pomery cirkevn\u00e9 i n\u00e1rodn\u00e9 a zakr\u00e1tko vedel o jeho minulosti a pr\u00edtomnosti v\u0161etko, \u010do v slu\u017ebe potreboval. Venoval sa pr\u00e1ci v cirkvi, ale zaujala ho aj pr\u00e1ca v \u0161kole. \u0160tudoval k\u00e1z\u0148ov\u00e9 texty a venoval sa d\u00f4slednej pr\u00edprave k\u00e1zn\u00ed. Mal \u00faspech ako kazate\u013e – moralista. \u013dudia h\u00fafne nav\u0161tevovali jeho k\u00e1zne a v obci sa hovorilo: \u201c\u013dudia by neodpad\u00favali k nazar\u00e9nom, keby boli v chr\u00e1me tak\u00e9 k\u00e1zne, ak\u00e9 m\u00e1 nov\u00fd kapl\u00e1n\u201d<\/em>. U\u017e v Petrovci sa objavuj\u00fa v\u0161etky z\u00e1kladn\u00e9 rysy Bodn\u00e1rovej pr\u00e1ce a \u010dinnosti, ktor\u00fa rozvinul v \u010fal\u0161om \u017eivote. <\/p>\n\n\n\n

       Po pol roku pre\u0161iel za kapl\u00e1na na Myjavu. S l\u00e1skou k \u013eudu za\u010dal pracova\u0165 aj v novom, zlo\u017eitom prostred\u00ed. \u0160t\u00fdl jeho k\u00e1zn\u00ed tu v\u0161ak nemal tak\u00fa odozvu ako v Petrovci, preto\u017ee tunaj\u0161\u00ed \u013eud mal in\u00fa mentalitu a o\u010dak\u00e1vania. Pr\u00edkladom sa pre neho stali kazatelia, od ktor\u00fdch sa mohol mnoh\u00e9mu nau\u010di\u0165. Ako vzory v k\u00e1z\u0148ovej tvorbe mu sl\u00fa\u017eili: Ladislav Paul\u00edny v Prietr\u017ei, J\u00e1n Le\u0161ka na Brezovej, Martin Braxatoris v Senici, Michal Bodick\u00fd v Krajnom a Pavel Beblav\u00fd v Soboti\u0161ti, s d\u00f4razmi nielen mor\u00e1lno – n\u00e1bo\u017eensk\u00fdmi, ale aj n\u00e1rodn\u00fdmi, vedeck\u00fdmi a umeleck\u00fdmi. Priate\u013estvo s u\u010dite\u013eom \u0160imon\u010di\u010dom na Myjave ho in\u0161pirovalo k pl\u00e1nu zostavi\u0165 ve\u013ek\u00fa monografiu Myjavy. Bodn\u00e1r zbieral historick\u00fd a n\u00e1rodopisn\u00fd materi\u00e1l, podnikal dlh\u00e9 cesty po \u0161irokom okol\u00ed, aby sa zozn\u00e1mil s \u013eu\u010fmi, pomermi, my\u0161lienkami i vecami a aby pripravil \u0161ir\u0161\u00ed z\u00e1klad pre svoju pr\u00e1cu. T\u00e1to jeho \u010dinnos\u0165 bola pr\u00ed\u010dinou vzniku nap\u00e4tia medzi n\u00edm a princip\u00e1lom. Preto v auguste toho ist\u00e9ho roku odi\u0161iel k nov\u00e9mu princip\u00e1lovi, ktor\u00fdm sa stal Dr. \u013dudov\u00edt Seberini (Szeber\u00e9nyi) v B\u00e9ke\u0161skej \u010cabe. \u013dudov\u00edt Seber\u00edni bol aj n\u00e1bo\u017eensk\u00fd spisovate\u013e a v rokoch 1825-1915 profesor teol\u00f3gie na Teologickej akad\u00e9mii. Od neho z\u00edskal mnoho u\u017e jednoduch\u00fdm pozorovan\u00edm a napodob\u0148ovan\u00edm vedeckej met\u00f3dy pr\u00e1ce. S\u00fa\u010dasne dostal mo\u017enos\u0165 akt\u00edvne pom\u00e1ha\u0165 aj pri jeho liter\u00e1rnych a redak\u010dn\u00fdch pr\u00e1cach. <\/p>\n\n\n\n

    Kritick\u00e9 slov\u00e1 J\u00e1na Le\u0161ku, \u017ee mlad\u00ed k\u0148azi odch\u00e1dzaj\u00fa na bohat\u0161ie fary na Doln\u00fa zem pochopil ako osobn\u00fa v\u00fdzvu a preto prijal najchudobnej\u0161iu a pomerne zanedban\u00fa farnos\u0165 na Bukovci. \u201cRozhodol som sa pre Bukovec, kde bolo najzanedbanej\u0161ie pole pre moju \u010fal\u0161iu \u010dinnos\u0165\u201d<\/em>, p\u00ed\u0161e vo vlastnom \u017eivotopise, kde v prv\u00fdch d\u0148och j\u00fala 1897 zaujal miesto far\u00e1ra. U\u017e v prvej k\u00e1zni (Mt 28, 19-20) si vyt\u00fd\u010dil program duchovnej obnovy a zboru s\u013e\u00fabil, \u017ee ho neopust\u00ed. Napriek mimoriadne ve\u013ek\u00fdm \u0165a\u017ekostiam ktor\u00e9 ho na Bukovci \u010dakali, svoj s\u013eub s ve\u013ek\u00fdm \u00fasil\u00edm a l\u00e1skou k jednoduch\u00e9mu \u013eudu aj dodr\u017eal, preto\u017ee mu venoval svoje najlep\u0161ie sily a roky \u017eivota. Vynikal v slu\u017ebe kazate\u013eskej, ale aj v \u010dinnosti pastor\u00e1lnej, mor\u00e1lnej i kult\u00farnej. Na Bukovci zriadil aj druh\u00fa u\u010dite\u013esk\u00fa stanicu a opravil a roz\u0161\u00edril budovu cirkevnej \u0161koly. Bukovec, cirkev i obec pozdvihol aj na hospod\u00e1rskom poli, ke\u010f jeho osvetovou \u010dinnos\u0165ou boli n\u00faten\u00ed \u017eidia zatvori\u0165 tri tunaj\u0161ie kr\u010dmy. Miesto nich J.Bodn\u00e1r postavil Potravn\u00fd spolok (1902), ktor\u00e9ho bol dlh\u00e9 roky predsedom a ktor\u00fd pod jeho veden\u00edm ekonomicky prosperoval, tak\u017ee napom\u00e1hal aj v\u0161etky \u0161\u013eachetn\u00e9 cirkevn\u00e9 ciele. Jeho \u010dinno\u0165 na poli dru\u017estevn\u00edctva bola ocenen\u00e1 i t\u00fdm, \u017ee ho \u00dastredn\u00e9 dru\u017estvo v Bratislave hne\u010f po svojom zalo\u017een\u00ed zvolilo za predsedu dozorn\u00e9ho v\u00fdboru, ktor\u00fa funkciu zast\u00e1val a\u017e do svojej smrti.<\/p>\n\n\n\n

       V rokoch 1908 -1918 bol Bodn\u00e1r zodpovedn\u00fdm redaktorom vn\u00fatromisijn\u00e9ho cirkevn\u00e9ho \u010dasopisu \u201cStr\u00e1\u017e na Sione\u201d<\/em>, v spolupr\u00e1ci so Samuelom Zochom. \u010eakej redigoval samostatne Kni\u017enicu \u0161kol\u00e1kov<\/em> ro\u010d. 1912 – 14, Evanjelick\u00fd klend\u00e1r <\/em>ro\u010d.1913- 1915, Slobodn\u00fd Slov\u00e1k,<\/em> ro\u010d.1918- 1919, Noviny spod Bradla<\/em>, ro\u010d.1921-1923 a kni\u017enicu Slovenskej Ligy. <\/em>Na Brezovej zalo\u017eil N\u00e1rodn\u00fd slovensk\u00fd spolok<\/em> pod\u013ea vzoru americk\u00e9ho spolku toho ist\u00e9ho mena.<\/p>\n\n\n\n

   V rokoch 1900- 1911na Brezovej pod Bradlom pod veden\u00edm J\u00e1na Pravoslava Le\u0161ku usporiadal cenn\u00fd arch\u00edv niekdaj\u0161ieho Nitrianskeho senior\u00e1tu a naliehal na to, aby pre historick\u00fd oddiel ka\u017ed\u00fd cirkevn\u00fd zbor bol dokumentovan\u00fd vlastnou monografiou. Na jeho podnet pre potreby senior\u00e1tneho arch\u00edvu za\u010dala sa p\u00edsa\u0165 Pam\u00e4tn\u00e1 kniha nitrianskeho senior\u00e1tu, do ktorej boli postupne vpisovan\u00e9 \u017eivotopisy k\u0148azov a u\u010dite\u013eov jednotliv\u00fdch cirkevn\u00fdch zborov. <\/p>\n\n\n\n

      Gener\u00e1lne presbyterstvo Evanj. cirkvi zvolilo J.Bodn\u00e1ra za prv\u00e9ho dekana Vysokej \u0161koly teologickej v Bratislave, kde sa stal profesorom cirkevn\u00fdch dej\u00edn. Po ro\u010dnom p\u00f4soben\u00ed bol t\u00fdmto gr\u00e9miom z funkci\u00ed bez uvedenia d\u00f4vodu odvolan\u00fd. Prispela k tomu zrejme jeho choroba o\u010d\u00ed a srdca, na ktor\u00fa trpel od svojich \u0161tudentsk\u00fdch \u010dias.<\/p>\n\n\n\n

        Na Bukovci \u00fa\u010dinkoval od 5.12.1897 do 7.8.1926. V janu\u00e1ri 1926 prevzal po D.Fajnorovi funkciu seniora Nitrianskeho senior\u00e1tu. Potom pre\u0161iel za far\u00e1ra do Vrbov\u00e9ho, kde p\u00f4sobil do za\u010diatku janu\u00e1ra 1935, ke\u010f pre srde\u010dn\u00fa chorobu odi\u0161iel na odpo\u010dinok do Nov\u00e9ho Mesta n.V. Senior Du\u0161an Fajnor pri jeho in\u0161tal\u00e1cii ako svojho z\u00e1stupcu i n\u00e1stupcu 14.6.1923 na senior\u00e1tnom konvente v Brezovej pod Bradlom povedal: \u201dVideli sme \u0165a na Vysokej \u0161kole bohosloveckej, kde si za rok zria\u010foval \u00fastav a vraca\u0165 sa odtia\u013e do malej, k srdcu ti prirastlej cirkvi bez \u013eudsk\u00e9ho uznania, ale s P\u00e1nov\u00fdm svedectvom: To dobre, slu\u017eobn\u00edk dobr\u00fd a vern\u00fd a tie\u017e s duchom Pavlovej skromnosti: Mus\u00ed sa v m\u00e1le dok\u00e1za\u0165, kto nechce ve\u010dne osta\u0165 mizern\u00fdm\u201d. (Sen.z\u00e1pisnica 1923\/9)<\/em><\/p>\n\n\n\n

     Zomrel v Novom Meste nad V\u00e1hom 4.7.1935, kde je aj pochovan\u00fd.<\/p>\n\n\n\n

Z Bodn\u00e1rovej publika\u010dnej \u010dinnosti:<\/p>\n\n\n\n

      Dr. Martina Luthera jednoduch\u00fd sp\u00f4sob modlenia<\/em>, B\u00e9ke\u0161sk\u00e1 \u010caba 1897, Hist\u00f3ria cirkve ev.a.v bukovskej<\/em>, Senica 1904, Monografia: Myjava<\/em>, Myjava 1911, (525 str\u00e1n), Blahoslaven\u00ed milosrdn\u00ed\u2026,<\/em> Rimavsk\u00e1 Sobota 1923, Cirkevn\u00fd dejepis pre \u013eudov\u00e9 \u0161koly<\/em>, Myjava 1927, Dejepis cirkvi krs\u0165anskej pre \u0161koly me\u0161tianske a ni\u017e\u0161ie triedy stredn\u00fdch \u0161k\u00f4l<\/em>, Liptovsk\u00fd Mikul\u00e1\u0161 1928, Pam\u00e4tnica ev.a.v.cirkevn\u00e9ho artikul\u00e1rneho sboru prietr\u017esk\u00e9ho<\/em>, Myjava 1933, Minulos\u0165 a pr\u00edtomnos\u0165 ev. a.v. cirkevn\u00e9ho zboru vrbovsk\u00e9ho<\/em>, Myjava 1934. Preklad: Glosius, J: K\u0159es\u0165an v\u017edycky se modl\u00edc\u00ed<\/em>, B\u00e9ke\u0161sk\u00e1 \u010caba 1896 , K\u00e1zne: Pamiatka Stop\u00e4\u0165desiateho v\u00fdro\u010dia toleran\u010dn\u00e9ho patentu cis\u00e1ra Jozefa II.<\/em>, Myjava. Tla\u010dou a n\u00e1kladom D.Pa\u017eick\u00e9ho 1932, Po\u010fme do domu Hospodinova<\/em>, Sl\u00e1vnostn\u00e1 re\u010d, ktor\u00fa z pr\u00edle\u017eitosti pamiatky posv\u00e4tenia chr\u00e1mu cirkve ev.a.v na Bukovci povedal XV.ned.po Sv.Troj., to jest 24.septembra 1922 J\u00falius Bodn\u00e1r, ev.Sl.B.kazate\u013e bukovsk\u00fd. Tla\u010dou D.Pa\u017eick\u00e9ho na Myjave 1922, s.19. Jeho vlastn\u00fd \u017eivotopis zostal v rukopise.<\/p>\n\n\n\n

Uk\u00e1\u017eky z Bodn\u00e1rov\u00fdch historick\u00fdch pr\u00e1c: <\/p>\n\n\n\n

                         Historia cirkve ev.a.v. bukovskej. <\/strong><\/p>\n\n\n\n

  1. Zalo\u017eenie obce a \u010fal\u0161\u00ed v\u00fdvin.                                     <\/li><\/ol>\n\n\n\n

         Osada Bukovec zalo\u017een\u00e1 bola na nekdaj\u0161om panstve braneckom, juhov\u00fdchodne od z\u00e1mku Bran\u010da, teraz u\u017e v rumoch le\u017eiaceho. M\u00e1loktorej obce v Uhorsku daj\u00fa sa prv\u00e9 po\u010diatky a vznik s takou ur\u010ditos\u0165ou, s udan\u00edm roku a d\u0148a, ozna\u010di\u0165, jako to pr\u00e1ve pri Bukovci vid\u00edme. A\u017e do dnes nachod\u00ed sa v soboti\u0161tskej mestskej z\u00e1pisnici z\u00e1pis tej, pre na\u0161u obec d\u00f4le\u017eitej udalosti, ke\u010f sa jej chot\u00e1r vymer\u00e1val a p\u00edsate\u013e t\u00fdchto riadkov si ho s\u00e1m odp\u00edsal, jak nasleduje:<\/p>\n\n\n\n

                                     Anno Dni 1591*)<\/em><\/p>\n\n\n\n

          Ja Stanek Hurbanov\u00fdch za m\u00e9ho fojtstv\u00ed chodil sem s Mackem Mysl\u00edkem za zamek vymerat dedinu meno Bukov\u00fdch utratil sem Den.19<\/em><\/p>\n\n\n\n

         <\/em>\u017de tu uprostred h\u00f4r u\u017e vtedy niektor\u00e9 chalupy boly postaven\u00e9 a \u017ee i meno Bukov\u00fdch mohli ma\u0165, to pochybnosti netrp\u00ed, ke\u010f pov\u00e1\u017eime, \u017ee uprostred tureck\u00fdch a n\u00e1bo\u017eensk\u00fdch nepokojov, ka\u017ed\u00fd, kto len mohol, utekal do krajov lesnat\u00fdch, h\u013eadal \u00fakrytok v hor\u00e1ch. A v ten \u010das prenasledovan\u00ed evanjelici smelo mohli sa obr\u00e1ti\u0165k braneck\u00e9mu panstvu, lebo Nj\u00e1rovci, tehdaj\u0161\u00ed majitelia Bran\u010da boli u\u017e evanjelici, jako v ten \u010das skoro v\u0161etci ve\u013emo\u017ei Uhorska.T\u00edto prenasledovan\u00fdm dovolili, aby sa na \u00fazem\u00ed jejich panstva osadzovali a tam polo\u017eitej\u0161ie hory vyr\u00fabali, vykl\u010dovali a na pole obr\u00e1tili.<\/p>\n\n\n\n

         Tak i roku 1591 vymeran\u00e9mu Bukovcu ochotne vydali zakladaj\u00facu listinu, ktor\u00e1 a\u017e do ned\u00e1vna opatrovan\u00e1 bola v obecnej truhlici a len v nov\u0161om \u010dase zmizla. Sde\u013eujeme ju na ve\u010dit\u00fa pamiatku tak, jak si ju zn\u00e1my historik., p.Ladislav Paul\u00edny z p\u00f4vodiny odp\u00edsal. T\u00fato listinu do sloven\u010diny prelo\u017eil okolo r.1819 J\u00e1n Vyskydensky, far\u00e1r prietr\u017esk\u00fd, ktor\u00fd bol znalcom starod\u00e1vnych pr\u00e1vnych v\u00fdrazov a preto i preklad, jak nachodil sa v obecnej truhlici a jak si ho ten\u017ee Pauliny odp\u00edsal, tie\u017e tu pod\u00e1vame:<\/p>\n\n\n\n

          \u201cMy Bedeghy Nary Imre a Bedeghy Njary Ferenz Z\u00e1mku Beren\u010d slobodn\u00ed P\u00e1ni a Ferenc Manaak na ten \u010das ostatn\u00fdch na tomto z\u00e1mku Beren\u010d nejvy\u0161\u0161\u00ed polkrab D\u00e1vame v\u0161em na zn\u00e1most, \u017ee sme v chot\u00e1ri Z\u00e1mku Beren\u010d pod horou Kamenec re\u010den\u00fa osadili jednu dedinu, vymer\u00edc na dva a tridcet ho\u0161t\u00e1k\u00fa, kter\u00fa osadu Bukova sme menovali.<\/em><\/p>\n\n\n\n

         Pro\u010de\u017e t\u00e9\u017ee Bukova nazvan\u00e9 dedine d\u00e1vame svobodu podle pr\u00e1va uhersk\u00e9 krajiny, jak\u017eto od slu\u017eby n\u00e1m i pr\u00edtelum pr\u00edslu\u0161n\u00e9 kni\u017eec\u00ed vyv\u00ed\u0161enosti od rov\u00e1\u0161u do dvan\u00e1st\u00e9ho roku, n\u00e1m pak v platen\u00ed cinzu do 15 roku.<\/em><\/p>\n\n\n\n

         Po prebehnut\u00ed techto jmenovan\u00fdch rok\u00fa povinni bud\u00fa po 12 roc\u00edch kn\u00ed\u017eeti od rov\u00e1\u0161a a n\u00e1m slu\u017ebu. Po probehnut\u00ed pak 15 rok\u00fa i n\u00e1m cinzu platen\u00ed povinni bud\u00fa, podle toho, jako na ostatn\u00fdch postaven\u00e9 dediny platit bud\u00fa.<\/em><\/p>\n\n\n\n

         Pro V\u011bt\u0161\u00ed toho jistotu d\u00e1v\u00e1me zape\u010deten\u00fd n\u00e1\u0161 list, na\u0161ich ruk\u00fa podpisem potvrzen\u00fd. Actum in Arce Branch 12.Juny Anno Millesimo quigentesimo novagesimo secundo.<\/em><\/p>\n\n\n\n

         (L.S.)                          (L.S.)                         (L.S)<\/em><\/p>\n\n\n\n

    Emericus Njary          Franciscus Njary       Franciscus Manaak<\/em><\/p>\n\n\n\n

       de Bedegh                  de Bedegh               manu propria<\/em><\/p>\n\n\n\n

        A tak stalo sa to 12.j\u00fana 1592, pr\u00e1ve pred 311 rokmi, ke\u010f sa obec t\u00e1to i politicky sriadila. Roku 1604 zadov\u00e1\u017eila si aj svoju pe\u010diatku, jej\u017e kolopis znie nasledovne: PE\u010cET * Z * BUKOVEC 16*04. Vn\u00fatro pe\u010diatky predstavuje \u0161t\u00edt, na \u0148om chlapa so sekerou vyt\u00ednaj\u00faeho strom.\u201d<\/p>\n\n\n\n

                                          PREDMLUVA<\/strong><\/p>\n\n\n\n

                                   (z monografie Myjava)<\/strong><\/p>\n\n\n\n

         Ke\u010f som roku 1904 vydal \u201cHistoriu cirkve ev.a.v. bukovskej\u201d<\/em> ( Slovensk\u00e9 poh\u013eady, Ro\u010d.XXIV., str. 612), \u010doho som ani neo\u010dak\u00e1val, priv\u00edtali ju s tou pov\u0161imnutiahodnou pozn\u00e1mkou: \u201cHodne podobn\u00fdch monografi\u00ed a budeme viac vedie\u0165 o slovenskom n\u00e1rode!\u201d<\/em>  – Nie skrz to, \u017ee sa toto uznanie dostalo m\u00f4jmu skromn\u00e9mu dielku, pripom\u00ednam tento \u00fasudok; – ale mne sa on zap\u00e1\u010dil, jako zbo\u017en\u00e1 t\u00fa\u017eba o slovensk\u00fd n\u00e1rod zaujatej du\u0161e, jako predp\u00edsan\u00e1 v\u0161eobecn\u00e1 povinnos\u0165 pre v\u0161etk\u00fdch dielo ved\u00facich na\u0161incov. <\/p>\n\n\n\n

    – Lebo vskutku, dokia\u013e si stavite\u013e jednotliv\u00e9, drsn\u00e9 tehly a in\u00fd potrebn\u00fd materi\u00e1l na hromadu nenanos\u00ed, darmo by chcel stava\u0165 budovu; lebo bez t\u00fdchto, na oko beztv\u00e1rnych \u010diastok, ani najskvelej\u0161\u00ed pal\u00e1c neobejde sa. \u00c1no, tie mal\u00e9, na oko nepatrn\u00e9 a drsn\u00e9 tehly dv\u00edhaj\u00fa ka\u017ed\u00fa budovu do v\u00fd\u0161ky, rozkladaj\u00fa do \u0161\u00edrky a udr\u017euj\u00fa pohromade, tak, \u017ee to mno\u017estvo predstavuje jeden pekn\u00fd, zaokr\u00fahlen\u00fd celok, na ktorom pozastav\u00ed sa ka\u017ed\u00e9 oko. <\/p>\n\n\n\n

        –  Tak i my k celkovitej a monument\u00e1lnej budove hist\u00f3rie slovensk\u00e9ho n\u00e1roda nevyhnutne potrebujeme monografie jednotliv\u00fdch na\u0161insk\u00fdch os\u00e1d, miest, krajov, z ktor\u00fdch bud\u00faci historik bude m\u00f4c\u0165 utvori\u0165 \u00fapln\u00fd a zaokr\u00fahlen\u00fd celok.<\/p>\n\n\n\n

         Bez toho, aby sme si n\u00e1\u0161ho cie\u013ea na tento sp\u00f4sob boli b\u00fdvali povedom\u00ed, e\u0161te po\u010das m\u00f4jho myjavsk\u00e9ho kapl\u00e1novania s neboh\u00fdm Samkom Smetanom, nadan\u00fdm medikom, – a Michalom \u0160imonovi\u010dom, myjavsk\u00fdm u\u010dite\u013eom, zam\u00fd\u0161\u013eali sme roku 1896 vyda\u0165 o Myjave nejak\u00e9 informat\u00edvne dielo, jak\u00fdch slovensk\u00e1 spisba u\u017e aj dotia\u013e dos\u0165 mala. Videli sme toti\u017e, \u017ee n\u00e1\u0161 \u013eud zauj\u00edma sa o svoj osud, ke\u010f\u017ee aj na Myjave koluje dos\u0165 p\u00edsan\u00fdch hist\u00f3ri\u00ed o minulosti Myjavy, ktor\u00e9 si z rukopisu nezn\u00e1meho p\u00f4vodcu \u013eudia rad-radom odpisuj\u00fa. A b\u00e1se\u0148 neboh\u00e9ho J\u00e1na Trokana, rodom Myjavca, o Myjave pod n\u00e1zvom: \u201cMyjava s nov\u00edm vekom\u201d (1851) <\/em>chvatom \u010d\u00edtaj\u00fa. – Len\u017ee medzit\u00fdm, k nemal\u00e9mu \u017eia\u013eu, n\u00e1hla a neo\u010dak\u00e1van\u00e1 smr\u0165 n\u00e1\u0161ho Samka Smetanu ( r.1898) vyrvala z kruhu na\u0161eho. Ke\u010f in\u00e1\u010d nie, spo\u0148 t\u00fdmto skromn\u00fdm dielom kor\u00edme sa jeho, jako aj J\u00e1na Trokana pamiatke a im toto dielo venujeme. – N\u00e1s zas \u017eivotn\u00e9 povolanie inam odslovilo; a\u017e sme sa potom zas navr\u00e1tili do obvodu Myjavy.<\/p>\n\n\n\n

         Za ten \u010das Myjava, jako nevy\u010derpate\u013en\u00fd zdroj na talenty, op\u00e4\u0165 vypestovala si mu\u017eov, ktor\u00ed poznali, \u010d\u00edm s\u00fa zaviazan\u00ed svojej rodnej obci, poti\u017e posl\u00fa\u017ei\u0165 jej svojimi umami a ju osl\u00e1vi\u0165. S\u00fa to jej vern\u00ed synovia: dr.Michal Sl\u00e1vik a Janko C\u00e1dra, ktor\u00ed s celou ochotou pridali sa k zam\u00fd\u0161\u013ean\u00e9mu podniku a s rados\u0165ou vypracovali jim pridelen\u00e9 odbory. Ba nielen to, ale posledn\u00fd prim\u00e4l aj svojho priate\u013ea, sl\u00e1vneho franc\u00fazkeho spisovate\u013ea, Viliama Rittera, aby aj on prispel k dielu nejakou \u00favahou. N\u00e1sledkom toho nemohli sme ani my osta\u0165 u\u017e na\u010falej pri pl\u00e1noch a obmysloch,  – ale boli sme n\u00faten\u00ed prist\u00fapi\u0165 k veci, – a to t\u00fdm viac, \u017ee sa na\u0161iel aj nakladate\u013e v osobe kn\u00edhtla\u010diara Daniela Pa\u017eick\u00e9ho, tie\u017e roden\u00e9ho Myjavca, ktor\u00fd s t\u00fdm svojmu rodisku chce \u010diastku z povinn\u00e9ho dlhu rodol\u00e1sky splati\u0165. Prichytii sme sa tedy k pr\u00e1ci a pre kr\u00e1tkos\u0165 \u010dasu po\u017eiadali sme na ostatn\u00e9 diely aj in\u00fdch spolupracovn\u00edkov, menovite: Dolinsk\u00e9ho, Ostrie\u017eskeho, Pavla Lacku, myjavsk\u00e9ho ev.far\u00e1ra, \u013dudev\u00edta D.Kub\u00e1nyho, myjavsko-brestoveck\u00e9ho ev. u\u010dite\u013ea a Pavla U\u0161iaka, v Amerike sa zdr\u017euj\u00faceho Myjavca. Ke\u010f takto \u00falohy boli podelen\u00e9, – a ka\u017ed\u00fd len na svojom diele pracoval, dielo bolo \u010do chv\u00ed\u013ea hotov\u00e9, lebo spojen\u00fdmi silami ide v\u0161etko r\u00fdchlej\u0161ie.<\/p>\n\n\n\n

         Mnoh\u00fd sa sn\u00e1\u010f nad t\u00fdmto podelen\u00edm a r\u00fdchlos\u0165ou pr\u00e1ce pozastav\u00ed – ale zodpovieme sa. Po prv\u00e9, ostane v\u017edycky pravdou: viac o\u010d\u00ed viac vid\u00ed, – a n\u00e1m ani jednomu ne\u0161lo presl\u00e1vi\u0165 sa, ale d\u00f4js\u0165 k cie\u013eu, poda\u0165 o Myjave celkov\u00fd obraz. Po druh\u00e9, me\u0161ka\u0165 nebolo radno, lebo \u017eivotn\u00e9 povolanie deviatich \u013eud\u00ed v okamihu m\u00f4\u017ee sa zmeni\u0165, jako vy\u0161e podotknuto, \u017ee a\u017e po rokoch pri\u0161lo by k nov\u00e9mu skupeniu sa. Po tretie, my na\u0161e dielo nepoklad\u00e1me dokon\u010den\u00e9, ale \u00fafame sa, \u017ee naskoro po n\u00e1s bud\u00fa nasledova\u0165 \u0161\u0165astnej\u0161\u00ed, ktor\u00ed bud\u00fa viac m\u00f4c\u0165 zvede\u0165, menovite o minulosti, ne\u017e sme my zvedeli.<\/p>\n\n\n\n

          Lebo bieda je to u n\u00e1s s t\u00fdmi historiami. H\u013ead\u00e1\u0161-li arch\u00edv, niet ho, \u017eiada\u0161-li z\u00e1pisnicu, ztratila sa, chce\u0161 sa informova\u0165 u smerodajn\u00fdch \u013eud\u00ed, nie s\u00fa povedom\u00ed o ni\u010dom. A\u017e zhrozi\u0165 sa prichod\u00ed, ke\u010f vyslov\u00edm, \u017ee myjavsk\u00e1 obec najstar\u0161iu obecn\u00fa z\u00e1pisnicu m\u00e1 len od roku 1890; ostatn\u00e9 s\u00fa straten\u00e9. V cirkvi a\u017e po Vannayho \u00faradovanie, po rok 1861 neviedli sa \u017eiadne z\u00e1pisnice, o arch\u00edve ani re\u010di nebolo, tak, \u017ee Myjava, bohat\u00e1 na deje, nem\u00e1 jednoho p\u00edsmenka z minulosti a neby\u0165 Krmanov\u00fdch \u201cFata familiae Krmanianae\u201d ( Osudy rodiny Krmanovej)<\/em>, niektor\u00fdch cechovsk\u00fdch z\u00e1pisiek, jednotliv\u00fdch pr\u00f4\u010deln\u00fdch n\u00e1pisov a nov\u0161ie novin\u00e1rskych dopisov, o Myjave by sme dos\u0165 m\u00e1lo vedeli. Mo\u017eno, \u017ee v niektor\u00fdch zemensk\u00fdch arch\u00edvoch by sa toho aj viac na\u0161lo, ale my sme e\u0161te \u010faleko od tejto pokro\u010dilosti, aby sa tak\u00e9 arch\u00edvy verejnosti otvorili, – ba len jejich jestvovanie aby sa na zn\u00e1mos\u0165 dalo;  a cenn\u00e9 listiny ost\u00e1vaj\u00fa nepov\u0161imnut\u00e9, ba sn\u00e1\u010f nie jedna aj, ku ve\u013ekej \u0161kode, behom \u010dasu sotlie, uhyne.<\/p>\n\n\n\n

         V minulosti v\u0161etky kult\u00farne snahy stretali sa na poli cirkevnom, temer a\u017e do nov\u0161\u00edch \u010dias, – a preto nech nikomu neni divn\u00e9, \u017ee d\u00e1vnej\u0161ia historia Myjavy predstaven\u00e1 je jako historia cirkve, lebo Myjava pr\u00e1ve v tomto oh\u013eade stala sa vypuklou a bez n\u00e1bo\u017eensk\u00fdch bojov by vlastne ani historie nemala, – a tak to je jej najcharakteristickej\u0161ia zn\u00e1mka, ktor\u00fa nijako nebolo mo\u017eno sten\u010di\u0165, t\u00fdm menej ob\u00eds\u0165. V \u010dom ktor\u00fd vek sa vyzna\u010dil, za to ani potomstvu neprichod\u00ed sa styde\u0165.<\/p>\n\n\n\n

         Ja, jako sostavite\u013e, srde\u010dne \u010fakujem nie len p\u00e1nom spolupracovn\u00edkom, ale aj p\u00e1novi nakladate\u013eovi, \u017ee dielo toto umo\u017enili, – a prep\u00fa\u0161\u0165am ho cten\u00e9mu obecenstvu, mil\u00fdm \u010ditate\u013eom, s tou pokornou prosbou, aby mil\u00fd Hospodin dielu na\u0161emu na v\u0161etky strany \u017eehna\u0165 r\u00e1\u010dil, \u017eeby ono sl\u00fa\u017eilo k vzdelaniu, k povzbudeniu a k pou\u010deniu jednomu ka\u017ed\u00e9mu \u010ditate\u013eovi.<\/p>\n\n\n\n

          Na Bukovci, d\u0148a 1. decembra roku 1910.     Julius Bodn\u00e1r<\/p>\n\n\n\n

                                             \u00davod<\/strong><\/p>\n\n\n\n

        Pozna\u0165 sam\u00e9ho seba, svoj p\u00f4vod, svojich predkov, svoj rodn\u00fd kraj, je povinnos\u0165ou ka\u017ed\u00e9ho \u010dloveka, lebo na tejto zn\u00e1mosti zakladaj\u00fa sa, – a z nej pr\u00fd\u0161tia v\u0161etky lep\u0161ie city v \u010dloveku, ktor\u00e9 bla\u017eia cel\u00fd \u017eivot jeho. Ktor\u00fd \u010dlovek svojich rodi\u010dov, svoj rodn\u00fd kraj dobre ani nepoznal, ale bol hne\u010f od \u00fatleho detinstva sem a tam pren\u00e1\u0161an\u00fd, v tom nemal sa jako vyvin\u00fa\u0165 cit l\u00e1sky, cit spolupatri\u010dnosti; lebo prv, ne\u017e by sa bola jeho zn\u00e1mos\u0165 na nie\u010dom zakotvila, u\u017e musel in\u00e9mu navyka\u0165, tak, \u017ee prv\u00e9 a najst\u00e1lej\u0161ie, ba povedzme: najpo\u017eehnanej\u0161ie dojmy nemali v \u0148om jako utkve\u0165. N\u00e1sledok toho b\u00fdva oby\u010dajne ten, \u017ee patri\u010dn\u00fd \u010dlovek ztrat\u00ed barvu, ktor\u00e1 ho mala ozna\u010dova\u0165 a mu jeho osobitn\u00fd r\u00e1z dod\u00e1va\u0165 – a stane sa bezbarevnou, pospolitou figurkou.<\/p>\n\n\n\n

         Dne\u0161n\u00fd vek, n\u00e1sledkom zimni\u010dnej borby a shonby o hmotn\u00e9 v\u00fdhody, nepraje trvac\u00edm dojmom; neponech\u00e1va \u010dasu k tichej medit\u00e1cii, k vh\u013abeniu sa do sam\u00e9ho seba; neposkytuje pr\u00edle\u017eitosti ku d\u00f4kladn\u00e9mu poznaniu v\u0161etk\u00e9ho toho, \u010do n\u00e1s obk\u013eu\u010duje, len ak v merkantilnom zmysle, vzh\u013eadom na osoh a \u00fa\u017eitok, \u010do v\u0161ak nevyvi\u0148uje kr\u00e1su a \u00fatlocit; nepestuje toho vn\u00fatorn\u00e9ho \u010dloveka, pod\u013ea Boha stvoren\u00e9ho. – Dne\u0161n\u00fd vek u\u017e aj mal\u00e9 die\u0165a prv, ne\u017e by sa duchovne obrnilo, v svojskom charaktere zocelilo, v svojich citoch ust\u00e1lilo, zve do boja, – a tak nivelluje \u013eud\u00ed a vyzlieka zo v\u0161etk\u00fdch individu\u00e1lnych zvl\u00e1\u0161tnost\u00ed. V\u0161etci t\u00ed, ktor\u00ed nie\u010do ve\u013ek\u00e9ho a origin\u00e1lneho chc\u00fa vytvori\u0165, ob\u010dajne prin\u00faten\u00ed s\u00fa utiahnu\u0165 sa a \u00eds\u0165 na niektor\u00fd \u010das do samoty.<\/p>\n\n\n\n

         \u017de je tento nivelluj\u00faci pr\u00fad, pre cel\u00e9 \u010dlove\u010denstvo nebezpe\u010dn\u00fd, vidie\u0165 u\u017e aj z toho, \u017ee v\u00e4\u010d\u0161\u00ed duchovia ne\u0161t\u00edtia sa verejne privol\u00e1va\u0165  svetu: \u201cNazp\u00e4\u0165 k pr\u00edrode!\u201d – to jest, nazp\u00e4\u0165 do toho okru\u017eia a ovzdu\u0161ia, v ktorom si n\u00e1s matka – pr\u00edroda pestuje, lebo len na jej lone a v jej objat\u00ed m\u00f4\u017ee sa tak \u010dlovek sta\u0165 nosite\u013eom obrazu Bo\u017eieho. <\/p>\n\n\n\n

         \u010eakova\u0165 P\u00e1nu Bohu, n\u00e1\u0161 slovensk\u00fd \u013eud pri v\u0161etk\u00fdch svojich biedach a storak\u00fdch nerestiach, ktor\u00e9 mu hne\u010f z r\u00e1na tisn\u00fa do ruky vandrovn\u00fa palicu, e\u0161te nevyzliekol sa \u00faplne zo svojho individu\u00e1lneho r\u00e1zu, e\u0161te du\u0161a jeho je svie\u017ea a neotupela v borbe \u017eivota, ale m\u00e1 smysel pre vy\u0161\u0161ie, \u010dist\u00e9 ide\u00e1le. E\u0161te aj vtedy, ke\u010f ho s\u00fadba \u017eivota za\u017eene a\u017e za \u0161irok\u00e9 more medzi n\u00e1rody cudz\u00e9, oz\u00fdva sa v \u0148om cit l\u00e1sky k domovine, prizn\u00e1va sa k svojeti, tak, \u017ee, ke\u010f mu neni ani dopriano navr\u00e1ti\u0165 sa domov, za\u017eiada si aspo\u0148 knihu, ktor\u00e1 by mu jeho rodisko op\u00edsala, pred o\u010di predstavila, aby sa, ke\u010f aj len v mysli, av\u0161ak predsa mohol v \u0148om pokocha\u0165 a aj svojim dietkam o \u0148om povypr\u00e1va\u0165.<\/p>\n\n\n\n

         T\u00fato \u017eiados\u0165 prejavili aj do Ameriky vys\u0165ahovav\u0161\u00ed sa na\u0161i rod\u00e1ci, Myjavci, ktor\u00ed si za\u017eiadali zovr\u00fabnej\u0161\u00ed opis svojej rodnej Myjavy, ne\u017e jak\u00fd dosav\u00e1\u010f v rukopise medzi nimi koloval, a my sme im v tom nemohli odopre\u0165, ale poznov prist\u00fapili sme u\u017e raz k zapo\u010dat\u00e9mu dielu, aby sme ho pri pomoci Bo\u017eej aj shotovili, – a nie len na\u0161im americk\u00fdm, – ale aj dom\u00e1cim bratom a sestr\u00e1m k vzdelaniu predlo\u017eili. Predklad\u00e1me teda, mil\u00ed krajania, v tejto knihe v\u0161etko to, \u010do sme v kr\u00e1tkom \u010dase o ve\u013ekej Myjave, o jej pr\u00edtomnosti a minulosti zvede\u0165 mohli. – My sami najlep\u0161ie vieme, \u017ee to neni v\u0161etko, ale len mal\u00e1 \u010diasto\u010dka toho, \u010do si \u013eud behom storo\u010d\u00ed vytvoril. Nielen R\u00edm m\u00e1 svoje zvl\u00e1\u0161tnosti, ale m\u00e1 ich ka\u017ed\u00fd kraj a n\u00e1rod, m\u00e1 ich aj Myjava a jej statn\u00fd \u013eud. A preto plat\u00ed i tu slovo ch\u00fdrneho Thorwaldsena, ktor\u00e9 povedal d\u00e1nskemu kr\u00e1\u013eovi\u010dovi, ke\u010f sa ho op\u00fdtal, \u017ee jak dlho m\u00e1 pobudn\u00fa\u0165 v R\u00edme, aby ho d\u00f4kladne mohol mohol pozna\u0165, odvetiac mu: \u201cVa\u0161a V\u00fdsos\u0165, r\u00e1\u010dte sa to op\u00fdta\u0165 tak\u00e9ho, ktor\u00fd sa tu dlh\u0161ie bav\u00ed, lebo ja e\u0161te len desa\u0165 rokov b\u00fdvam v R\u00edme!\u201d. Nu\u017e, dozaista ani my nemohli sme behom tak kr\u00e1tkeho \u010dasu vystih\u00fa\u0165 v\u0161etky zvl\u00e1\u0161tnosti a kr\u00e1sy Myjavy a jej \u013eudu, polo\u017eili sme na papier len to, po \u010do sme my pri\u0161li,  – \u00fafaj\u00fac sa, \u017ee t\u00ed, ktor\u00ed po n\u00e1s pr\u00eddu, bud\u00fa \u0161\u0165astnej\u0161\u00ed, ke\u010f sa bud\u00fa ma\u0165 na\u010do opiera\u0165.<\/p>\n\n\n\n

         No i v tejto podobe a v tomto sostaven\u00ed pr\u00edjmite, mil\u00ed rod\u00e1ci na\u0161i, t\u00fato knihu v\u010fa\u010dne, vzel\u00e1vajte sa z nej Vy a Va\u0161i potomci a u\u010dte sa z nej rodol\u00e1ske v\u0161etci, lebo s t\u00fdm pr\u00e1cu na\u0161u najlep\u0161ie odmen\u00edte.<\/p>\n\n\n\n

                                                                                       Sostavite\u013e<\/p>\n\n\n\n

    Pozn.: Zachov\u00e1vame p\u00f4vodn\u00fd \u0161t\u00fdl a gramatiku spisovate\u013ea.   <\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

        J\u00falius Bodn\u00e1r         (Prv\u00fd dekan \/spr\u00e1vca\/ Theologickej vysokej \u0161koly ev.a.v.cirkvi na Slovensku v Bratislave )      J\u00falius Bodn\u00e1r sa narodil d\u0148a 8. okt\u00f3bra 1870 v Uderinej. Bol prv\u00fd a jedin\u00fd syn Samuela a Zuzany, rodenej Bertanovej. Otec bol od roku 1861 u\u010dite\u013eom a not\u00e1rom v Uderinej (okres Lu\u010denec). Matka, … \u010c\u00edta\u0165 viac<\/a><\/p>\n","protected":false},"author":4,"featured_media":0,"comment_status":"open","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[36,73,195,386,6],"tags":[],"class_list":["post-32874","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-ebf-uk","category-ecav","category-evanjelicke-slovensko","category-historicke-okienko","category-myjavsky-seniorat"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/32874","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/users\/4"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=32874"}],"version-history":[{"count":1,"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/32874\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":32875,"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/32874\/revisions\/32875"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=32874"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=32874"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=32874"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}