{"id":32881,"date":"2019-10-22T10:43:06","date_gmt":"2019-10-22T08:43:06","guid":{"rendered":"http:\/\/e-anjelik.sk\/?p=32881"},"modified":"2019-10-22T10:43:06","modified_gmt":"2019-10-22T08:43:06","slug":"beblavy-jan","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/2019\/10\/22\/beblavy-jan\/","title":{"rendered":"BEBLAV\u00dd, J\u00c1N"},"content":{"rendered":"\n

Prof. ThDr. J\u00e1n BEBLAV\u00dd (1898-1968)<\/strong><\/p>\n\n\n\n

Narodil sa 27. marca 1898 ako najmlad\u0161\u00ed syn v rodine mlyn\u00e1ra Michala Beblav\u00e9ho a Anny rod. \u0160tefkovej vo Vrbovciach pri Myjave. Po skon\u010den\u00ed \u0161iestich ro\u010dn\u00edkov \u013eudovej \u0161koly vo svojom rodisku odi\u0161iel v roku 1910 \u0161tudova\u0165 na Gymn\u00e1zium v Skalici, kde ukon\u010dil 6 ro\u010dn\u00edkov riadneho \u0161t\u00fadia. V roku 1916 bol povolan\u00fd do arm\u00e1dy, v ktorej sl\u00fa\u017eil a\u017e do skon\u010denia 1. svetovej vojny. 7. a 8. ro\u010dn\u00edk gymn\u00e1zia ukon\u010dil mimoriadne ako vojak maturitnou sk\u00fa\u0161kou 25. apr\u00edla 1918 na gymn\u00e1ziu v Bratislave.      <\/p>\n\n\n\n

Po maturite za\u010dal \u0161tudova\u0165 evanjelick\u00fa teol\u00f3giu v Bratislave. Prv\u00fd ro\u010dn\u00edk absolvoval e\u0161te na Ma\u010farskej teologickej akad\u00e9mii, n\u00e1sledne od roku 1919 u\u017e na Slovenskej teologickej vysokej \u0161kole. V polovici druh\u00e9ho ro\u010dn\u00edka odi\u0161iel na pozvanie Setona Watsona (Scotus Viator) na \u0161tudijn\u00fd pobyt do Edinburgu. \u0160t\u00fadi\u00e1 dokon\u010dil v Bratislave, prv\u00fa rigor\u00f3znu sk\u00fa\u0161ku zlo\u017eil 12. febru\u00e1ra 1921 a druh\u00fa 27. j\u00fana 1922. Po zlo\u017een\u00ed kapl\u00e1nskej sk\u00fa\u0161ky bol biskupom Samuelom Zochom d\u0148a 29. j\u00fana 1922 ordinovan\u00fd za k\u0148aza.<\/p>\n\n\n\n

Od 1. j\u00fala 1922 p\u00f4sobil ako kapl\u00e1n vo Vrbovciach po boku far\u00e1ra Adama Sl\u00e1vika. Za\u010diatkom novembra 1922 odi\u0161iel na ro\u010dn\u00fd \u0161tudijn\u00fd pobyt na evanjelickej teologickej fakulte v Par\u00ed\u017ei a od za\u010diatku \u0161tudijn\u00e9ho roku 1923 sa zap\u00edsal na doktoradsk\u00e9 \u0161t\u00fadium na Protestantskej teologickej fakulte v Strasburgu. U\u017e 1. apr\u00edla 1924 absolvoval p\u00edsomn\u00fa rigor\u00f3znu sk\u00fa\u0161ku, 8. apr\u00edla \u00fastnu sk\u00fa\u0161ku a obh\u00e1jil dizerta\u010dn\u00fa pr\u00e1cu na t\u00e9mu: \u201cEschatologick\u00e9 idey apo\u0161tola Pavla a apo\u0161tolsk\u00fdch otcov\u201d (Les id\u00e9es eschatologiques de saint Paul et des p\u00e9res apostoliques).<\/em> Za doktora teol\u00f3gie bol promovan\u00fd 2. j\u00fala 1924.<\/p>\n\n\n\n

Po n\u00e1vrate zo Strasburgu p\u00f4sobil od 1. septembra 1924 pol roka ako kapl\u00e1n po boku biskupa Dr. Jura Jano\u0161ku v Liptovskom Mikul\u00e1\u0161i. D\u0148a 1. febru\u00e1ra 1925 bol povolan\u00fd za far\u00e1ra do Slatiny nad Bebravou, kde p\u00f4sobil do 31. janu\u00e1ra 1927. Nasledovalo povolanie za profesora systematickej a novozmluvnej teol\u00f3gie na Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Vitolda Ve\u013ek\u00e9ho v Kaunase, v Litve. Za z\u00e1sluhy na kult\u00farnom poli mu prezident Litovskej republiky udelil Rad Vitolda Ve\u013ek\u00e9ho.<\/p>\n\n\n\n

Po smrti prof. Dr. Michala L\u00fa\u010dansk\u00e9ho bol pozvan\u00fd za profesora systematickej teol\u00f3gie na SEBF v Bratislave, kde za\u010dal p\u00f4sobi\u0165 od 1. septembra 1934. Po smrti prof. Dr. Horny\u00e1nszkeho predn\u00e1\u0161al aj novozmluvn\u00e9 vedy. V rokoch 1939-1942 a v rokoch 1944-1948 zast\u00e1val \u00farad dekana fakulty. Za akt\u00edvnu \u00fa\u010das\u0165 v SNP dostal v roku 1945 pochvalu a uznanie od Poveren\u00edctva \u0161kolstva. Prezident \u010cSR mu v roku 1947 udelil \u010ceskoslovensk\u00fd vojnov\u00fd kr\u00ed\u017e.<\/p>\n\n\n\n

Na fakulte p\u00f4sobil do 30. j\u00fana 1952. Podobne ako prof. J\u00e1n \u010eurovi\u010d bol totalitnou mocou odvolan\u00fd bez udania d\u00f4vodu. V Zpr\u00e1ve o plnen\u00ed uznesen\u00ed o teologick\u00fdch fakult\u00e1ch (SNA, f. S\u00daC) sa v\u0161ak uv\u00e1dza: \u201cPodarilo sa kompromitova\u0165 profesora Beblav\u00e9ho v s\u00favislosti s jeho predn\u00e1\u0161kami, v ktor\u00fdch drzo ur\u00e1\u017eal marxismus a v s\u00favislosti s t\u00fdmto podarilo sa uml\u010da\u0165 \u0161tvanie reak\u010dn\u00fdch \u017eivlov proti pokrokov\u00fdm \u0161tudentom.\u201d Bol z\u00e1stancom pravovernej evanjelickej teol\u00f3gie, a k vyn\u00faten\u00e9mu odchodu prispela aj aktivita \u0161tudenta K. Nandr\u00e1skeho a jeho skupiny modernistov (tzv. perspekt\u00edvnych biologikov), ke\u010f sprostredkoval SLOV\u00daC-u inform\u00e1cie o skripte etiky prof. Beblav\u00e9ho. Ako ideologicky z\u00e1vadn\u00e9 sa pova\u017eovali vety o s\u00fakromnom vlastn\u00edctve a o rodine (vi\u010f ni\u017e\u0161ie). Po skon\u010den\u00ed tretieho ro\u010dn\u00edka SEBF v lete roku 1952 musela SEBF opusti\u0165 aj jeho dc\u00e9ra Zora Beblav\u00e1. N\u00e1sledne bol prof. J\u00e1n Beblav\u00fd GB\u00da v Bratislave ustanoven\u00fd ako senior\u00e1lny kapl\u00e1n v Bratislave a v roku 1953 za n\u00e1mestn\u00e9ho k\u0148aza CZ v Jasenovej na Orave kde sl\u00fa\u017eil a\u017e do svojej smrti d\u0148a 10. apr\u00edla 1968.<\/p>\n\n\n\n

Vedeck\u00e1 a liter\u00e1rna \u010dinnos\u0165:<\/p>\n\n\n\n

Prof. J. Beblav\u00fd publikoval viacer\u00e9 \u010dl\u00e1nky a kompendi\u00e1: Reform\u00e1cia na Litve, Cirkevn\u00e9 listy 1929, Praktick\u00e9 alebo soci\u00e1lne kres\u0165anstvo, Viera a veda 1930, Na\u0161e styky s Litvou, Zborn\u00edk pre J. Kva\u010dalu 1933, Tranovsk\u00fd ako obr\u00e1nca aug\u0161bursk\u00e9ho vyznania, Tranovsk\u00e9ho sborn\u00edk 1936, Cirkev a Slovo Bo\u017eie (\u0160tyri predn\u00e1\u0161ky na vedeckej konferencii ev. a.v. k\u0148azstva liptovsk\u00e9ho, oravsk\u00e9ho, tur\u010dianskeho a zvolensk\u00e9ho 22. novembra 1937 v Ru\u017eomberku), Kompendium teologickej encyklop\u00e9die, 1934, Kompendium symboliky, 1935, Kompendium evanjelickej dogmatiky, 1939, Kompendium evanjelickej etiky, 1936. Pracoval na slovenskom preklade a vydan\u00ed Symbolick\u00fdch kn\u00edh, ktor\u00e9 v\u0161ak v tom obdob\u00ed nemohli vyjs\u0165 tla\u010dou. Pl\u00e1ny na vydanie gr\u00e9cko-slovensk\u00e9ho slovn\u00edka k Novej zmluve preru\u0161ila n\u00e1hla smr\u0165.<\/p>\n\n\n\n

Vo franc\u00fa\u0161tine nap\u00edsal dizerta\u010dn\u00fa pr\u00e1cu: Les id\u00e9es eschatologiques de saint Paul et des p\u00e9res apostoliques, 1924 (Eschatologick\u00e9 idey sv\u00e4t\u00e9ho Pavla a apo\u0161tolsk\u00fdch otcov). V litovskej re\u010di publikoval \u010dl\u00e1nky: Sociale krik\u0161\u010dionyb\u00e9 (Soci\u00e1lne kres\u0165anstvo), \u201cMusu \u017dodis\u201d 1927, Naujojo Testamento gadyn\u00e9s istoria (Dejiny novozmluvnej doby), 1930, Lietuviu \u010deku santykiai Vytauto Did\u017eiojo laikais (Styky litevsko-\u010desk\u00e9 za doby Vitolda Ve\u013ek\u00e9ho), 1930, \u010cekoslovaku Respublika (\u010ceskoslovensk\u00e1 republika), 1931, Goethes religija evangelijos \u0161viesoje (Goetheho n\u00e1bo\u017eenstvo vo svetle evanjelia), \u201cMusu \u017dodis\u201d, 1932, Ivanas i Naujaji Testamenta (\u00davod do Novej zmluvy), 1933.<\/p>\n\n\n\n

V roku 1948 vydal zborn\u00edk venovan\u00fd prof. Dr. J\u00e1novi Jamnick\u00e9mu k 70. narodenin\u00e1m, v ktorom prispel \u010dl\u00e1nkom: Slovo Bo\u017eie v evanjelickej a.v. cirkvi. V rokoch 1936-1942 pracoval v redak\u010dnej komisii slovensk\u00e9ho prekladu Novej zmluvy (vy\u0161iel v r. 1942). Bol editorom Cirkevn\u00fdch listov (1951-1952) a spolueditorom odborn\u00e9ho \u010dasopisu Theologica evangelica (1948-1951). <\/p>\n\n\n\n

V\u00fdber z diel<\/p>\n\n\n\n

1. Kompendium: Etika, 1940, s. 90-95. <\/strong><\/p>\n\n\n\n

Kapitola: Majetok a u\u017e\u00edvanie zemsk\u00fdch vec\u00ed<\/strong><\/p>\n\n\n\n

(\u00a718) Povinnosti kres\u0165ana vo\u010di bl\u00ed\u017enym<\/strong><\/p>\n\n\n\n

Bl\u00ed\u017enym je n\u00e1m ka\u017ed\u00fd \u010dlovek, lebo v\u0161etci sme dietkami jedn\u00e9ho nebesk\u00e9ho Otca. Ako tak\u00ed, m\u00e1me si vz\u00e1jomne preukazova\u0165 \u00factu a l\u00e1sku. To znamen\u00e1 predov\u0161etk\u00fdm by\u0165 spravodliv\u00fdm, re\u0161pektova\u0165 pr\u00e1vo in\u00e9ho na \u017eivot a na majetok. Je tragick\u00e9, \u017ee \u0161t\u00e1ty toto pr\u00e1vo, tento z\u00e1kon oproti in\u00fdm \u0161t\u00e1tom a n\u00e1rodom v\u017edy nere\u0161pektuj\u00fa. Za \u010do trestaj\u00fa jednotlivcov, toho sa sami dop\u00fa\u0161\u0165aj\u00fa. Mor\u00e1lka a pr\u00e1vo niektor\u00fdch \u201ccivilizovan\u00fdch\u201d \u0161t\u00e1tov stoj\u00ed na najni\u017e\u0161om barbarskom stupni. Tak\u00fato mor\u00e1lku hl\u00e1sa filozof Nietzsche s u\u010den\u00edm o nad\u010dloveku, ktor\u00fd neuzn\u00e1va \u017eiadne pr\u00e1vo pre slab\u0161ieho. Kres\u0165ania s odporom a hnusom musia odmietnu\u0165 tak\u00fato brut\u00e1lnu, barbarsk\u00fa mor\u00e1lku. Kres\u0165an mus\u00ed by\u0165 spravodliv\u00fd ku v\u0161etk\u00fdm jednotlivcom i n\u00e1rodom, k slab\u00fdm tak ako k siln\u00fdm. Ba pr\u00e1ve slab\u00ed potrebuj\u00fa e\u0161te viac na\u0161ej spravodlivosti a pomoci. Kres\u0165an nesiahne \u013eubovo\u013ene a bezpr\u00e1vne na \u017eivot in\u00e9ho (Nietzsche a Marx \u00e1no). Boh je p\u00e1nom \u017eivota a nie \u010dlovek. Neslobodno ani \u0161kodi\u0165 zdraviu bl\u00ed\u017eneho, \u010di skutkom, \u010di slovom, ur\u00e1\u017ekami, z\u00e1vis\u0165ou, \u0161kodorados\u0165ou, opovrhovan\u00edm, nen\u00e1vis\u0165ou (Mt 5, 21 – 22). Pr\u00e1ve tak ako \u017eivot a zdravie treba re\u0161pektova\u0165 aj majetok, \u010des\u0165 a slobodu bl\u00ed\u017eneho. Hriech je nielen kr\u00e1de\u017eou, ale aj podvodom, klamom (nespr\u00e1vnou mierou, falo\u0161n\u00fdm tovarom) privlast\u0148ova\u0165 si cudz\u00ed majetok. Kres\u0165an preto v\u017edy bude podporova\u0165 tak\u00fd pr\u00e1vny poriadok, ktor\u00fd zais\u0165uje v\u0161etky pr\u00e1va jednotlivca.<\/p>\n\n\n\n

Av\u0161ak povinnos\u0165ou kres\u0165ana proti bl\u00ed\u017enemu je viac ne\u017e uplat\u0148ova\u0165 pr\u00e1vo a spravodlivos\u0165. Jeho hlavnou povinnos\u0165ou je l\u00e1ska, ktor\u00e1 bl\u00ed\u017enemu nep\u00f4sob\u00ed zlo, nespravodlivos\u0165 a bezpr\u00e1vie. Pr\u00edkladom je s\u00e1m Je\u017ei\u0161 Kristus, ktor\u00fd n\u00e1m pri\u0161iel sl\u00fa\u017ei\u0165, tak aj kres\u0165an m\u00e1 sl\u00fa\u017ei\u0165 svojim bl\u00ed\u017enym a jeho pomer k bl\u00ed\u017enemu je slu\u017eba l\u00e1sky, s ktorou je spojen\u00e1 pokora, trpezlivos\u0165, odp\u00fa\u0161\u0165anie. L\u00e1ska neh\u013ead\u00e1 odplaty, ona bojuje proti sebeckosti. L\u00e1ska je obe\u0165.<\/p>\n\n\n\n

Soci\u00e1lna etika.<\/strong><\/p>\n\n\n\n

Tieto hlavn\u00e9 mravn\u00e9 z\u00e1sady kres\u0165an uplat\u0148uje v\u0161eobecne naproti ka\u017ed\u00e9mu jednotlivcovi, ale zvl\u00e1\u0161\u0165 v rozli\u010dn\u00fdch spolo\u010denstv\u00e1ch, ku ktor\u00fdm mus\u00ed dospie\u0165 prav\u00e1 mravnos\u0165. Na t\u00fdchto z\u00e1sad\u00e1ch maj\u00fa by\u0165 budovan\u00e9 a spravovan\u00e9 v\u0161etky spolo\u010denstv\u00e1: rodina, n\u00e1rod, \u0161t\u00e1t, cirkev, hospod\u00e1rske a kult\u00farne spolo\u010denstv\u00e1. Jednotlivec m\u00e1 sl\u00fa\u017ei\u0165 im a oni zase jednotlivcovi.<\/p>\n\n\n\n

Z\u00e1kladn\u00fdm, najprirodzenej\u0161\u00edm spolo\u010denstvom na ktorom spo\u010d\u00edva \u0161t\u00e1t a cirkev, je rodina (\u0161t\u00e1t aj cirkev v malom). T\u00e1to zase spo\u010d\u00edva na man\u017eelstve. Preto cirkev m\u00e1 sa vynasna\u017ei\u0165, aby bola zachovan\u00e1 \u010distota a neporu\u0161enos\u0165 man\u017eelstva a rodiny; a \u0161t\u00e1t jej m\u00e1 by\u0165 pri tom n\u00e1pomocn\u00fd. Je tragickou chybou, ak sa \u0161t\u00e1t postav\u00ed proti tejto snahe cirkvi (bo\u013e\u0161evizmus).<\/p>\n\n\n\n

Ke\u010f\u017ee man\u017eelstvo je \u017eivotn\u00e9 spolo\u010denstvo dvoch \u013eud\u00ed, pri jeho uzavieran\u00ed uplat\u0148uje sa predov\u0161etk\u00fdm v\u00f4\u013ea t\u00fdchto. Ono v\u0161ak je aj mravno-n\u00e1bo\u017eensk\u00fdm spolo\u010denstvom, z ktor\u00e9ho poch\u00e1dza kres\u0165ansk\u00e1 rodina ako opora cirkvi a cirkev najlep\u0161ie ukazuje man\u017eelstvu spr\u00e1vnu cestu \u017eivota a d\u00e1va k nej povzbudenie a silu. Preto cirkev m\u00e1 pr\u00e1vo spolu\u00fa\u010dinkova\u0165 pri uzavieran\u00ed man\u017eelstva. Ke\u010f\u017ee v\u0161ak ono je aj pr\u00e1vnym spolo\u010denstvom, treba re\u0161pektova\u0165 aj \u0161t\u00e1tne z\u00e1kony, ak sa neprotivia Bo\u017eiemu z\u00e1konu. Katolicizmus neuzn\u00e1va pr\u00e1vo \u0161t\u00e1tu rozhodova\u0165 pri uzavieran\u00ed man\u017eelstva, lebo man\u017eelstvo je sviatos\u0165. Iba z nutnosti to trp\u00ed!<\/p>\n\n\n\n

Man\u017eelstvo je nielen telesn\u00e9, ale aj duchovn\u00e9 spolo\u010denstvo. Jeho cie\u013eom je nielen udr\u017eiava\u0165 \u013eudsk\u00fd rod, prin\u00e1\u0161a\u0165 na svet potomkov, ale pestova\u0165 aj mravno-n\u00e1bo\u017eensk\u00e9ho ducha. Preto pri uzavieran\u00ed man\u017eelstva na jednej strane predpoklad\u00e1 sa odli\u0161nos\u0165 (rozdiel), na druhej strane zhoda. Rozdiel medzi mu\u017eom a \u017eenou sa predpoklad\u00e1 po str\u00e1nke telesnej, zhoda po str\u00e1nke du\u0161evnej. Po\u017eaduje sa, aby nebola ani bl\u00edzka pr\u00edbuznos\u0165 krvi. U\u017e v pohanstve pova\u017eovali za krvismilstvo pohlavn\u00fd \u017eivot a man\u017eelstvo medzi bl\u00edzkymi pr\u00edbuzn\u00fdmi. <\/p>\n\n\n\n

R\u00edmsko katol\u00edcka cirkev aj duchovn\u00e9 pr\u00edbuzenstvo (kmotrovstvo) pova\u017euje za prek\u00e1\u017eku man\u017eelstva. Av\u0161ak to nem\u00e1 biblick\u00e9ho od\u00f4vodnenia. Mu\u017e a \u017eena s\u00fa vz\u00e1jomne na seba odk\u00e1zan\u00ed, vz\u00e1jomne sa dopl\u0148uj\u00fa. Preto ich aj vz\u00e1jomn\u00e1 n\u00e1klonnos\u0165 a l\u00e1ska via\u017ee k sebe. T\u00e1to vz\u00e1jomn\u00e1 n\u00e1klonnos\u0165 mus\u00ed by\u0165 mravn\u00fdm z\u00e1konom ust\u00e1len\u00e1, regulovan\u00e1, vychov\u00e1van\u00e1, zduchovnen\u00e1, in\u00e1\u010de zni\u017euje \u013eudsk\u00fa d\u00f4stojnos\u0165 a rozklad\u00e1 spolo\u010denstvo. Smerodajn\u00fdm z\u00e1konom, pravidlom kres\u0165ansk\u00e9ho man\u017eelstva mus\u00ed by\u0165 slovo Bo\u017eie.<\/p>\n\n\n\n

Po duchovnej str\u00e1nke k zdarn\u00e9mu man\u017eelstvu vy\u017eaduje sa zhoda, harm\u00f3nia, nielen \u010do sa t\u00fdka vzdelanosti v\u00f4bec, ale aj v mravnon\u00e1bo\u017eenskom oh\u013eade. Veriaci kres\u0165an nem\u00f4\u017ee \u017ei\u0165 v duchovnej opravdovej jednote s osobou, ktor\u00e1 nepozn\u00e1, alebo nechce pozna\u0165 Krista. V Starom Z\u00e1kone man\u017eelstv\u00e1 s pohanmi boli z\u00e1konom zak\u00e1zan\u00e9. Pri mie\u0161an\u00fdch man\u017eelstv\u00e1ch trpia man\u017eelia pre r\u00f4znos\u0165 ducha, alebo trp\u00ed cirkev pre ich \u013eahostajnos\u0165. Kres\u0165ansk\u00e9 man\u017eelstvo m\u00e1 dod\u00e1va\u0165 sily k zn\u00e1\u0161aniu zemsk\u00e9ho utrpenia a nie zv\u00e4\u010d\u0161ova\u0165 ho e\u0161te duchovn\u00fdm utrpen\u00edm. \u00dadovia kres\u0165ansk\u00e9ho man\u017eelstva maj\u00fa sa nielen strpie\u0165 navz\u00e1jom, ale maj\u00fa by\u0165 jedno srdce, jedna du\u0161a. Z t\u00fdchto d\u00f4vodov treba \u017eiada\u0165, aby do man\u017eelstva mohli vstupova\u0165 len telesne a duchovne mravne vyspel\u00e9 osoby, ktor\u00e9 samostatne, rozumne, by sa mohli rozhodn\u00fa\u0165 pre man\u017eelstvo a boli schopn\u00e9 plni\u0165 svoje man\u017eelsk\u00e9 povinnosti, vychov\u00e1va\u0165 kres\u0165ansk\u00fa rodinu. Je nerozumn\u00e9 a mravne pochybn\u00e9 zas\u013eubova\u0165 u\u017e mal\u00e9, nedospel\u00e9 deti. Tie si e\u0161te nevedia uvedomi\u0165 svoje z\u00e1v\u00e4zky a nemaj\u00fa k tomu man\u017eelstvu kvalifik\u00e1cie. (Je chyba, \u017ee pre man\u017eelstvo sa nevy\u017eaduje temer \u017eiadna kvalifik\u00e1cia).<\/p>\n\n\n\n

Evanjelick\u00e1 cirkev nepova\u017euje man\u017eelstvo za sviatos\u0165, ale za nie\u010do posv\u00e4tn\u00e9ho pre ka\u017ed\u00e9ho, kde sa m\u00e1 uskuto\u010dni\u0165 Bo\u017eia v\u00f4\u013ea. Man\u017eelstvo mus\u00ed by\u0165 zalo\u017een\u00e9 na \u00faprimnej l\u00e1ske, d\u00f4vere, vernosti, mus\u00ed by\u0165 \u010dist\u00e9 a nepo\u0161kvrnen\u00e9. T\u00e1to \u010distota a nepo\u0161kvrnenos\u0165 sa po\u017eaduje pred man\u017eelstvom. Telo kres\u0165ana je chr\u00e1mom ducha Bo\u017eieho a ako tak\u00e9 nesmie by\u0165 po\u0161kvrnen\u00e9 smilstvom a cudzolo\u017estvom (1K 6, 15, 17, 19). Je\u017ei\u0161 u\u017e sam\u00fd poh\u013ead so zlou \u017eiados\u0165ou pova\u017euje za cudzolo\u017estvo. Man\u017eelstvo je nielen na to, aby sa vyhlo smilstvu; man\u017eelstvo m\u00e1 vy\u0161\u0161\u00ed, mravn\u00fd cie\u013e: vz\u00e1jomn\u00e9 mravn\u00e9 posv\u00e4tenie a vychov\u00e1vanie. Ako Kristus sa l\u00e1skou obetoval a spojil so svojou cirkvou cie\u013eom posv\u00e4tenia (Ef 5, 23), tak aj man\u017eelia vz\u00e1jomne maj\u00fa by\u0165 spojen\u00ed a posv\u00e4cova\u0165 sa navz\u00e1jom. Kristus man\u017eelstvo vyhl\u00e1sil za sv\u00e4t\u00e9 a nerozlu\u010dite\u013en\u00e9 (Mt 5, 27; 19, 4).<\/p>\n\n\n\n

Je nespr\u00e1vne tvrdi\u0165, \u017ee pod\u013ea apo\u0161tola Pavla man\u017eelstvo je len na uvarovania sa smilstva. U\u017e na z\u00e1klade Star\u00e9ho Z\u00e1kona pova\u017eoval man\u017eelstvo za ustanovize\u0148 Bo\u017eiu, ale pripisoval mu aj posv\u00e4cuj\u00faci \u00fa\u010dinok (1K 7, 14) a pova\u017eoval za obraz pomeru Krista k cirkvi (Ef 5, 20). Len pre mimoriadne \u0165a\u017ek\u00e9 pomery odpor\u00fa\u010dal t\u00fdm, ktor\u00ed k tomu maj\u00fa schopnos\u0165 zriec\u0165 sa man\u017eelstva. Ke\u010f\u017ee man\u017eelstvo je Bo\u017eou ustanoviz\u0148ou a po\u013eom mravnej p\u00f4sobnosti, celib\u00e1t nem\u00f4\u017ee by\u0165 vy\u0161\u0161\u00edm stup\u0148om dokonalosti, ba pr\u00e1ve v Pavlov\u00fdch listoch je pova\u017eovan\u00e9 za bludn\u00e9 a diabolsk\u00e9 to u\u010denie, ktor\u00e9 zabra\u0148uje \u017eeni\u0165 sa (1Tm 4, 1, 3).<\/p>\n\n\n\n

R\u00edmsko-katol\u00edcka cirkev nepr\u00e1vom sa odvol\u00e1va na Pavla, ke\u010f chce dok\u00e1za\u0165 nutnos\u0165 celib\u00e1tu. On pripomenul, \u017ee m\u00e1 tie\u017e tak\u00e9 pr\u00e1vo o\u017eeni\u0165 sa ako in\u00ed apo\u0161tolovia (1K 9, 5) a o \u017eene vyhl\u00e1sil, \u017ee spasen\u00e1 bude roden\u00edm det\u00ed (1Tm 2, 15). Nespr\u00e1vne je pri d\u00f4voden\u00ed za celib\u00e1t odvol\u00e1va\u0165 sa na Apok. 14, 4: \u201cToto s\u00fa t\u00ed, \u010do sa nepo\u0161kvrnili so \u017eenami, lebo s\u00fa panici\u201d, kde je obrazne re\u010d o t\u00fdch, \u010do zachovali vernos\u0165 P\u00e1novi, \u010di s\u00fa slobodn\u00ed, alebo man\u017eelia. (Tranovsk\u00fd to vz\u0165ahuje na \u010dist\u00e9 evanjelick\u00e9 u\u010denie).<\/p>\n\n\n\n

Nemo\u017eno ust\u00e1li\u0165 jednotn\u00e9ho predpisu pre v\u0161etk\u00fdch, ani ust\u00e1li\u0165, \u010do m\u00e1 v\u00e4\u010d\u0161iu hodnotu. Pre jedn\u00e9ho pod\u013ea jeho stavu a okolnost\u00ed lep\u0161ie sa hod\u00ed man\u017eelstvo, pre druh\u00e9ho celib\u00e1t. Pred Bohom nerozhoduje ani jedno, ani druh\u00e9. Z\u00e1le\u017e\u00ed na tom, aby v jednom i v druhom kres\u0165an zachov\u00e1val svoju \u010distotu, nepo\u0161kvrnenos\u0165 a sl\u00fa\u017ei Bohu a bl\u00ed\u017enym, aby Boh bol v\u0161etko vo v\u0161etk\u00fdch.<\/p>\n\n\n\n

2. \u010cl\u00e1nok \u201cPraktick\u00e9 alebo soci\u00e1lne kres\u0165anstvo\u201d<\/strong>, Viera a veda 1\/1930, s. 49-53.<\/p>\n\n\n\n

Po skon\u010den\u00ed svetovej vojny vedie sa boj \u010falej. Bojuje sa na hospod\u00e1rskom, soci\u00e1lnom a kult\u00farnom poli. Duchovn\u00fd boj vedie sa aj okolo kres\u0165anstva. M\u00e1lokedy kres\u0165anstvo bolo vystaven\u00e9 tak\u00fdm n\u00e1padom, a kres\u0165ania to\u013ek\u00fdm prenasledovaniam, ako dnes (vi\u010f Rusko). Ako sa m\u00e1 zachova\u0165 kres\u0165anstvo v tomto boji?<\/p>\n\n\n\n

Kres\u0165anstvo mus\u00ed sa br\u00e1ni\u0165. K tomu v\u0161ak je za potreby viac jednoty, viac viery a opravdov\u00e9ho kres\u0165ansk\u00e9ho \u017eivota. V minulosti cirkve vy\u010derpaly mnoho energie vo vz\u00e1jomn\u00fdch bojoch. Teraz nast\u00e1va sbl\u00ed\u017eenie aspo\u0148 medzi protestantsk\u00fdmi cirkvami a pravosl\u00e1vnou cirkvou. Sdru\u017euj\u00fa sa k spolo\u010dnej pr\u00e1ci pre priate\u013estvo a pokoj. Touto cestou treba \u00eds\u0165 \u010falej, h\u013eada\u0165 veci, ktor\u00e9 n\u00e1s sp\u00e1jaj\u00fa, bez toho \u017ee by sme zapreli svoje presved\u010denie. V dne\u0161nej dobe je n\u00e1m treba mnoho jednoty, lebo v jednote je sila.\t<\/p>\n\n\n\n

V minulosti sa v\u00e1ha kl\u00e1dla hlavne na teoretick\u00fa str\u00e1nku, v bud\u00facnosti mus\u00ed sa venova\u0165 viac pozornosti aj praktickej str\u00e1nke kres\u0165anstva, aby bolo viac \u017eivej viery, l\u00e1sky a opravdov\u00e9ho kres\u0165ansk\u00e9ho \u017eivota. Treba menej debatova\u0165 o teoretick\u00fdch ot\u00e1zkach, ale viacej pracova\u0165. U\u017e skoro 2000 rokov sa debatuje, ale na Krista ni\u010d lep\u0161ieho a vy\u0161\u0161ieho sa nevyna\u0161lo. V\u00fdsledok deb\u00e1t \u010dasto je len mrzutos\u0165. Keby apo\u0161tolovia miesto pozit\u00edvnej pr\u00e1ce boli sa venovali len debat\u00e1m, sotva by sa kres\u0165anstvo bolo roz\u0161\u00edrilo. Keby kres\u0165anstvo bolo pokra\u010dovalo na tejto ceste, a miesto ustavi\u010dn\u00fdch sporov bolo sa viacej venovalo pozit\u00edvnej pr\u00e1ci, svet mohol dnes inak\u0161ie vyzera\u0165. Aj dnes, keby sa cirkve sdru\u017eily k spolo\u010dnej pr\u00e1ci, mohly by viac vo svete zav\u00e1\u017ei\u0165.<\/p>\n\n\n\n

\u00dalohou cirkvi aj jednotlivcov je sl\u00fa\u017ei\u0165 Boh a bl\u00ed\u017enym. Cirkvi ve\u013emi \u0161kod\u00ed egoizmus a panova\u010dnos\u0165. V tomto oh\u013eade ve\u013emi sa prehre\u0161ila katol\u00edcka cirkev. Nechcela sl\u00fa\u017ei\u0165, ale panova\u0165. Preto ten odpor a nen\u00e1vis\u0165 proti nej. \u017dia\u013e Bohu, mnoh\u00ed prenes\u00fa to potom aj na in\u00e9 cirkve a n\u00e1bo\u017eenstvo v\u00f4bec. Keby katol\u00edcka cirkev nebola h\u013eadala svoje egoistick\u00e9 ciele, nebola st\u00e1le bojovala i o svoju moc a sl\u00e1vu, ale \u0161\u00edrila l\u00e1sku, chcela sl\u00fa\u017ei\u0165 \u010dlove\u010denstvu, kres\u0165anstvo mohlo lep\u0161ie prenikn\u00fa\u0165 \u010dlove\u010denstvo, ako dosia\u013e. Ani jednotlivci nemaj\u00fa padn\u00fa\u0165 do podobnej chyby, nemyslie\u0165 len na uplatnenie svojich subjekt\u00edvnych n\u00e1zorov, ale pom\u00e1ha\u0165 sl\u00fa\u017ei\u0165 in\u00fdm, uplatni\u0165 svoje sily v prospech bl\u00ed\u017enych. Tak\u00e9 m\u00e1 by\u0165 kres\u0165anstvo bud\u00facnosti. Mo\u017eno riec\u0165, m\u00e1 by\u0165 praktick\u00fdm alebo dnes be\u017en\u00fdm v\u00fdrazom, soci\u00e1lnym kres\u0165anstvom.<\/p>\n\n\n\n

Teoreticky nepresved\u010d\u00edme svet, nezachr\u00e1nime kres\u0165anstvo, ak k tomu neprist\u00fapi prax.<\/p>\n\n\n\n

Praktick\u00e9 alebo soci\u00e1lne kres\u0165anstvo mus\u00ed ma\u0165 na zreteli nielen bud\u00faci, ale aj teraj\u0161\u00ed \u017eivot, aby cel\u00fd bol preniknut\u00fd duchom Kristov\u00fdm.<\/p>\n\n\n\n

Tu vznikaj\u00fa ot\u00e1zky, \u010di kres\u0165anstvo je n\u00e1bo\u017eenstvom zemsk\u00fdm, alebo nadzemsk\u00fdm, \u010di je ono len priv\u00e1tnou vecou jednotlivca, alebo spolo\u010dnou vecou spolo\u010dnosti.<\/p>\n\n\n\n

V dejin\u00e1ch cirkvi boly doby, kedy na kres\u0165anstvo sa pozeralo len ako na nadzemsk\u00e9 n\u00e1bo\u017eenstvo, ktor\u00e9 m\u00e1 na zreteli len  bud\u00faci \u017eivot.<\/p>\n\n\n\n

Niektor\u00ed s\u00fa toho n\u00e1zoru, \u017ee kres\u0165anstvo je len priv\u00e1tnou osobnou z\u00e1le\u017eitos\u0165ou jednotlivcov. Ka\u017ed\u00fd vraj m pe\u010dova\u0165 len o svoju du\u0161u, aby bola spasen\u00e1 na druhom svete. Zastanci tohto n\u00e1zoru m\u00e1lo sa staraj\u00fa o \u017eivot in\u00fdch, o ich soci\u00e1lne polo\u017eenie. Aj v socialistick\u00fdch kruhoch \u010dasto bolo hl\u00e1san\u00e9 heslo \u017ee n\u00e1bo\u017eenstvo je s\u00fakromnou vecou. Ov\u0161em, nie je to v\u017edy v\u00e1\u017ene myslen\u00e9. Niektor\u00ed to hl\u00e1saj\u00fa len preto, aby kres\u0165anstvo vytisli z verejn\u00e9ho \u017eivota a potom \u00faplne zni\u010dili. Je pravda, \u017ee n\u00e1bo\u017eenstvo je s\u00fakromnou vecou jednotlivca, ale ono je aj spolo\u010dnou vecou celej spolo\u010dnosti.<\/p>\n\n\n\n

Sloboda jednotlivca m\u00e1 svoje hranice. \u010clovek vo svojom dome je slobodn\u00fd, m\u00f4\u017ee robi\u0165 \u010do chce, ale len do istej miery; nem\u00f4\u017ee svoj dom zap\u00e1li\u0165, lebo to sa t\u00fdka aj in\u00fdch To mo\u017eno v\u0161ak poveda\u0165 aj o celom t. zv. S\u00fakromnom \u017eivote; ten m\u00e1 vliv aj na spolo\u010densk\u00fd \u017eivot, tedy t\u00fdka sa aj in\u00fdch. Tak je to aj s n\u00e1bo\u017eenstvom. N\u00e1m nem\u00f4\u017ee by\u0165 \u013eahostajn\u00fdm, ako \u017eij\u00fa in\u00ed, ak\u00e9 je ich n\u00e1bo\u017eenstvo. Kto tvrd\u00ed, \u017ee n\u00e1bo\u017eenstvo je s\u00fakromnou vecou, ten, ak je d\u00f4sledn\u00fd, mus\u00ed poveda\u0165, \u017ee i v\u0161etko in\u00e9 je len priv\u00e1tnou vecou, \u017ee ka\u017ed\u00fd m\u00f4\u017ee robi\u0165 \u010do chce, a tak by sme pri\u0161li k anarchizmu a nihilizmu.<\/p>\n\n\n\n

Niektor\u00ed pozeraj\u00fa na kres\u0165anstvo, ako na n\u00e1bo\u017eenstvo len tohto \u017eivota, kr\u00e1\u013eovstvo Bo\u017eie chc\u00fa ma\u0165 uskuto\u010dnen\u00e9 tu na zemi. Tak bolo za doby racionalizmu a \u010diasto\u010dne aj dnes. Zastanci tohto n\u00e1oru pozeraj\u00fa na n\u00e1bo\u017eenstvo hlavne ako na soci\u00e1lny zjav. Hlavnou n\u00e1bo\u017eenskou povinnos\u0165ou ka\u017ed\u00e9ho je stara\u0165 sa o in\u00fdch, aby bola uskuto\u010dnen\u00e1 soci\u00e1lna spravodlivos\u0165.<\/p>\n\n\n\n

My odpovieme, \u017ee kres\u0165anstvo je n\u00e1bo\u017eenstvom i tunaj\u0161ieho i bud\u00faceho \u017eivota. Ve\u010dn\u00fd \u017eivot mus\u00ed sa zapo\u010da\u0165 u\u017e tu na zemi. K tomu je treba myslie\u0165 nielen na svoju du\u0161u, pe\u010dova\u0165 nielen o svoj \u017eivot, ale aj in\u00fdch. Tedy n\u00e1bo\u017eenstvo je nielen priv\u00e1tnou, ale aj spolo\u010dnou vecou, soci\u00e1lnou ot\u00e1zkou.<\/p>\n\n\n\n

Cirkev predov\u0161etk\u00fdm m\u00e1 pe\u010dova\u0165 o pestovanie duchovn\u00e9ho \u017eivota. Ale mus\u00ed \u0161tudova\u0165 aj soci\u00e1lnu ot\u00e1zku, soci\u00e1lne pomery, ktor\u00e9 maj\u00fa vliv na du\u0161evn\u00fd v\u00fdvin jednotlivcov a niekedy aj na ich spasenie.<\/p>\n\n\n\n

N\u00e1bo\u017eenstvo, mravnos\u0165 a soci\u00e1lna ot\u00e1zka \u00fazko s\u00favis\u00ed jedno s druh\u00fdm, nem\u00f4\u017eeme ich rozl\u00fa\u010di\u0165, jedno mus\u00ed vyrasta\u0165 z druh\u00e9ho. Soci\u00e1lna ot\u00e1zka, soci\u00e1lna spravodlivos\u0165 ned\u00e1 sa rie\u0161i\u0165 bez mravnosti. I tie najkraj\u0161ie soci\u00e1lne z\u00e1kony nepom\u00f4\u017eu, ak t\u00ed, ktor\u00ed ich maj\u00fa vykon\u00e1va\u0165 nie s\u00fa mravn\u00ed, poctiv\u00ed \u013eudia. Korupcia zneu\u017eije v neprospech ob\u010dianstva aj tie najlep\u0161ie z\u00e1kony (napr\u00edklad pri nemocensk\u00fdch a soci\u00e1lnych pois\u0165ovniach). Ako soci\u00e1lna spravedlivos\u0165 nem\u00f4\u017ee by\u0165 bez mravnosti, tak aj mravnos\u0165 bez n\u00e1bo\u017eenstva. Prav\u00e1 mravnos\u0165 je tam, kde je prav\u00e9<\/em> n\u00e1bo\u017eenstvo. Tedy i soci\u00e1lna spravodlivos\u0165 mus\u00ed vychodi\u0165 z prav\u00e9ho n\u00e1bo\u017eenstva. Kde je prav\u00e9, \u017eiv\u00e9 n\u00e1bo\u017eenstvo, tam mus\u00ed by\u0165 aj prav\u00e1 mravnos\u0165, a t\u00e1 mus\u00ed vies\u0165 k rie\u0161eniu soci\u00e1lnej ot\u00e1zky, soci\u00e1lnej spravodlivosti.<\/p>\n\n\n\n

V poslednej dobe cirkve tomuto porozumely, a na teologick\u00fdch fakult\u00e1ch zaviedly sociol\u00f3giu, ako osobitn\u00fd predmet, alebo osobitn\u00fa katedru.<\/p>\n\n\n\n

V poslednej dobe nast\u00e1va ak\u00e9si sbl\u00ed\u017eenie<\/em> medzi cirkvami a soci\u00e1lnymi stranami. Cirkve venuj\u00fa viac pozornosti soci\u00e1lnej ot\u00e1zke, pestuj\u00fa soci\u00e1lne kres\u0165anstvo a socialisti viac pozornosti venuj\u00fa n\u00e1bo\u017eenskej ot\u00e1zke, za\u010d\u00ednaj\u00fa pestova\u0165 n\u00e1bo\u017eensk\u00fd socializmus.<\/p>\n\n\n\n

Kristus svojim u\u010dedln\u00edkom k\u00e1zal sa modli\u0165: \u201eBu\u010f v\u00fale tv\u00e1 jak v nebi tak i na zemi\u201c. Jeho u\u010dedn\u00edci maj\u00fa by\u0165 so\u013eou zeme a svetlom sveta. Boh m\u00e1 panova\u0165 nielen na nebi, ale aj na zemi. Viano\u010dn\u00fd pozdrav anjelsk\u00fd n\u00e1m privol\u00e1va: Pokoj na zemi. Pe\u010dova\u0165 o pokoj a spravodlivos\u0165 je povinnos\u0165ou v\u0161etk\u00fdch cirkv\u00ed. K tomu cie\u013eu sdru\u017eily sa v svetov\u00fa alianciu v\u0161etky cirkve mimo r\u00edmsko katol\u00edckej. Tejto pr\u00e1ce z\u00fa\u010dast\u0148uje sa aj na\u0161a cirkev.<\/p>\n\n\n\n

Nie je spr\u00e1vne tvrdenie niektor\u00fdch, ako by kalvinizmus<\/em> bol s\u00facej\u0161\u00edm pre soci\u00e1lnu a misijn\u00fa pr\u00e1cu. Ke\u010f sa aj zd\u00e1, \u017ee v krajin\u00e1ch ob\u00fdvan\u00fdch reformovan\u00fdmi je viac agilnosti, viac sa pracuje na soci\u00e1lnom a misijnom poli, to netreba pripisova\u0165 len kalvinizmu. Tu treba bra\u0165 do povahy aj n\u00e1rodn\u00fd <\/em>charakter; jeden n\u00e1rod je agilnej\u0161\u00ed ako druh\u00fd.<\/p>\n\n\n\n

Protestantsk\u00e9 cirkve u\u017e vykonaly mnoho pre rie\u0161enie soci\u00e1lnej ot\u00e1zky. T\u00fato pr\u00e1cu pod\u013ea jednotliv\u00fdch kraj\u00edn op\u00edsal prof. Dr. Fr. Bedn\u00e1\u0159 vo svojej knihe: \u201eSnahy o \u0159e\u0161en\u00ed soci\u00e1ln\u00ed ot\u00e1zky v novodob\u00e9m protestantismu\u201c, 1923.<\/p>\n\n\n\n

V \u0160k\u00f3tsku tejto pr\u00e1ci sa venoval Chalmers, ktor\u00fd sa staral o to, aby ka\u017ed\u00fd chudobn\u00fd jeho sboru bol zaopatren\u00fd. Podobne konal v Anglii Charles Kingsley. Maurice Shaftesbury pe\u010doval o zlep\u0161enie stavu robotn\u00edkov a det\u00ed vo fabrik\u00e1ch. V cirkvi potom utvorilo sa viac spolkov, ktor\u00e9 si vyt\u00fd\u010dily za cie\u013e rie\u0161enie soci\u00e1lnej ot\u00e1zky. Tak\u00e9 s\u00fa na pr. \u201eChristian Social Union\u201c, \u201eThe Industrial Christian Fellowship\u201c. Po vojne v\u0161etky cirkve v Anglii spojli sa k tejto pr\u00e1ci v ligu viery a pr\u00e1ce (\u201eLeague of Faith and Labour\u201c).<\/p>\n\n\n\n

V Amerike protestantsk\u00e9 cirkve maj\u00fa v\u00fdbory po sboroch a centr\u00e1lne v\u00fdbory v stredisk\u00e1ch pre \u0161t\u00fadium soci\u00e1lnej ot\u00e1zky. Na teologick\u00fdch fakult\u00e1ch tomuto \u0161t\u00fadiu venuje sa ve\u013ek\u00e1 pozornos\u0165. K \u00faspe\u0161nej\u0161ej pr\u00e1ci sdru\u017eily sa skoro v\u0161etky cirkve  v sv\u00e4z (The Federal Council of the Churches), aby popri misijnej pr\u00e1ci mohly vnies\u0165 kres\u0165ansk\u00e9ho ducha do mravn\u00e9ho a soci\u00e1lneho \u017eivota. Maj\u00fa spolo\u010dn\u00fa radu pre soci\u00e1lnu pr\u00e1cu.<\/p>\n\n\n\n

Franc\u00fazski protestanti tie\u017e intenz\u00edvne pracuj\u00fa na soci\u00e1lnom poli. Roku 1886 cirkve zalo\u017eily sv\u00e4z pre \u0161t\u00fadium soci\u00e1lnej ot\u00e1zky (Association pour l \u00e9tude praktique des questions sociales). Vodcom tej pr\u00e1ce bol Tommy Fallot. Od r. 1887 vychod\u00ed bohat\u00fd \u010dasopis: \u201eRevue du Chrstianisme Social\u201c (ka\u017ed\u00e9 \u010d\u00edslo je cel\u00e1 kniha). D\u00fafame, \u017ee na st\u013apcoch n\u00e1\u0161ho \u010dasopisu odborn\u00edci na tomto poli obozn\u00e1mia n\u00e1s s najd\u00f4le\u017eitej\u0161\u00edmi soci\u00e1lnymi ot\u00e1zkami.<\/p>\n\n\n\n

U n\u00e1s cirkve tie\u017e vydr\u017euj\u00fa cel\u00fd rad sirot\u00edncov, ale treba vykona\u0165 e\u0161te viac. Keby bolo viac porozumenia, mohli by sme ma\u0165 aj viac sirot\u00edncov a in\u00fdch dobro\u010dinn\u00fdch \u00fastavov.<\/p>\n\n\n\n

S\u00fa to aj svetov\u00e9 medzicirkevn\u00e9 <\/em>organiz\u00e1cie, ktor\u00e9 sleduj\u00fa tento cie\u013e. Medzi nimi treba spomen\u00fa\u0165 hlavne \u201eSvetov\u00fa aliancu pre po pokojov\u00fa pr\u00e1cu prostredn\u00edctvom cirkvi\u201c a \u201eSvetov\u00fa konferenciu pre vieru a spr\u00e1vu\u201c. \u201eSvetov\u00e9 bratstvo\u201c chce uvies\u0165 do \u017eivota bratsk\u00e9ho ducha.<\/p>\n\n\n\n

V\u00fdznamnou udalos\u0165ou je \u201eSvetov\u00e1 konferencia praktick\u00e9ho kres\u0165anstva\u201c v Stockholme r. 1925. V\u0161etky tu shroma\u017eden\u00e9 cirkve uznaly svoju soci\u00e1lnu \u00falohu. Konferencia vo svojej pr\u00e1ci pokra\u010duje v osobitn\u00fdch komisi\u00e1ch, aby tak mohla uskuto\u010dni\u0165 praktick\u00e9, soci\u00e1lne kres\u0165anstvo. Na tejto konferencii bol polo\u017een\u00fd z\u00e1klad dvom d\u00f4le\u017eit\u00fdm \u00fastavom: mierovej akademii a in\u0161tit\u00fatu soci\u00e1lneho kres\u0165anstva.<\/p>\n\n\n\n

V mierovej akademii bude sa pracova\u0165 na tom, ako rozrie\u0161i\u0165 soci\u00e1lne a medzin\u00e1rodn\u00e9 ot\u00e1zky aby tak nastalo dorozumenie a pokoj na zemi. V soci\u00e1lnom in\u0161tit\u00fate pracovn\u00edci obozn\u00e1mia sa so s\u00fastavnou soci\u00e1lnou pr\u00e1cou, aby ju potom mohli uskuto\u010dni\u0165 skrze cirkve.<\/p>\n\n\n\n

To e\u0161te nie je dos\u0165. To je len po\u010diatok uskuto\u010dnenia Evanjelia Je\u017ei\u0161a Krista. Ke\u010f i mnoh\u00ed tvrdia, \u017ee kres\u0165anstvo je zastaral\u00fdm n\u00e1bo\u017eenstvom, n\u00e1bo\u017eenstvom minulosti, cirkev m\u00e1 uk\u00e1za\u0165, \u017ee kres\u0165anstvo je i teraz modern\u00fdm n\u00e1bo\u017eenstvom, je n\u00e1bo\u017eenstvom bud\u00facnosti, <\/em>ktor\u00e9 e\u0161te nevyplnilo svoj program, ale za\u010d\u00edna ho plni\u0165.<\/p>\n\n\n\n

Sam\u00e1 cirkev soci\u00e1lnu ot\u00e1zku nerozrie\u0161i, lebo nem\u00e1 k tomu potrebn\u00fdch prostriedkov, nem\u00e1 majetkov V poslednej dobe s\u00edce t\u00fato \u00falohu prevzal \u0161t\u00e1t. Av\u0161ak cirkev mus\u00ed tie\u017e prispie\u0165 k pr\u00e1ci. Predov\u0161etk\u00fdm t\u00fdm, \u017ee bude \u013eud\u00ed priv\u00e1dza\u0165 ku Kristu, ku znovuzrodeniu, \u017ee bude vychov\u00e1va\u0165 nov\u00fdch \u013eud\u00ed, ktor\u00ed by vedeli uskuto\u010dni\u0165 soci\u00e1lnu spravodlivos\u0165 nov\u00fd soci\u00e1lny poriadok. Cirkev tedy mus\u00ed vychov\u00e1va\u0165 nov\u00fd rod, <\/em>nov\u00fdch \u013eud\u00ed, ktor\u00ed by mali vo svojom srdci l\u00e1sku a porozumenie pre soci\u00e1lne potreby a usilovali sa ich rie\u0161i\u0165.<\/p>\n\n\n\n

Cirkev v tejto v\u00fdchovnej pr\u00e1ci mus\u00ed poveda\u0165 svoje slovo v\u0161etk\u00fdm: vy\u0161\u0161\u00edm i ni\u017e\u0161\u00edm, aby medzi nimi nastala bratsk\u00e1 l\u00e1ska.<\/p>\n\n\n\n

Aby slovo cirkv\u00ed malo \u00fa\u010dinok, aby dosiahly svojho cie\u013ea, musia sa sdru\u017ei\u0165 k tejto pr\u00e1ci.<\/p>\n\n\n\n

Kres\u0165ansk\u00e1 soci\u00e1lna pr\u00e1ca m\u00f4\u017ee n\u00e1s v\u0161etk\u00fdch spoji\u0165. Protestantsk\u00e9 cirkve s pravosl\u00e1vnou za\u010d\u00ednaj\u00fa sa sch\u00e1dza\u0165 k tejto spolo\u010dnej pr\u00e1ci.<\/p>\n\n\n\n

Cirkev tedy m\u00e1 e\u0161te ve\u013ek\u00fa, kr\u00e1snu, ale aj \u0165a\u017ek\u00fa \u00falohu pred sebou: uvies\u0165 Kristove idey, spravodlivos\u0165 a bratstvo <\/em>do verejn\u00e9ho a medzin\u00e1rodn\u00e9ho \u017eivota a tak uskuto\u010dni\u0165 praktick\u00e9, soci\u00e1lne kres\u0165anstvo.<\/p>\n\n\n\n

3. \u010cl\u00e1nok: Rozhre\u0161enie pri spovedi<\/strong>, Theologia Evangelica 2\/1950, s. 74-79.<\/p>\n\n\n\n

M\u00e1me moc odp\u00fa\u0161\u0165a\u0165 alebo neodp\u00fa\u0161\u0165a\u0165, rozviaza\u0165 alebo nerozviaza\u0165?<\/strong><\/p>\n\n\n\n

(Prednesen\u00e9 na v\u0161eob. past. Konferencii v Pie\u0161\u0165anoch.)<\/p>\n\n\n\n

Tieto ot\u00e1zky ani pred reform\u00e1ciou, ani v dobe reform\u00e1cie v na\u0161ej cirkvi neboli probl\u00e9mom. Probl\u00e9mom sa st\u00e1vaj\u00fa a\u017e v nov\u0161ej dobe. U n\u00e1s na Slovensku sa st\u00e1vaj\u00fa predmetom diskusie v poslednom \u010dase a tak sa dostaly aj na program tohoro\u010dn\u00fdch pastor\u00e1lnych konferenci\u00ed. Pravda, nie s\u00fa na\u0161\u00edm najhlavnej\u0161\u00edm probl\u00e9mom. Dnes m\u00e1me o mnoho d\u00f4le\u017eitej\u0161ie a vit\u00e1lnej\u0161ie probl\u00e9my, o ktor\u00fdch je potrebn\u00e9 hovori\u0165.<\/p>\n\n\n\n

Na tieto ot\u00e1zky mo\u017eno odpoveda\u0165 jedn\u00fdm slovom: \u00c1no. M\u00e1me moc odp\u00fa\u0161\u0165a\u0165 i neodp\u00fa\u0161\u0165a\u0165, rozviaza\u0165 i nerozviaza\u0165.<\/p>\n\n\n\n

Toto tvrdenie je od\u00f4vodnen\u00e9 P\u00edsmom sv., a to slovami sam\u00e9ho Je\u017ei\u0161a Krista.<\/p>\n\n\n\n

R\u00edm. kat. cirkev rada sa odvol\u00e1va na Mat. 16,19, kde Je\u017ei\u0161 hovor\u00ed Petrovi: \u201eD\u00e1m ti k\u013e\u00fa\u010de kr\u00e1\u013eovstva nebesk\u00e9ho, a \u010doko\u013evek svia\u017ee\u0161 na zemi, bude sviazan\u00e9 na nebesiach, a \u010doko\u013evek rozvia\u017ee\u0161 na zemi, bude rozviazan\u00e9 na nebesiach.\u201c T\u00fdmto by kat. cirkev chcela dok\u00e1za\u0165, \u017ee Petrovi a jeho n\u00e1stupcom r\u00edmskym p\u00e1pe\u017eom bola dan\u00e1 mimoriadna moc v cirkvi d\u00e1va\u0165 z\u00e1kony, ktor\u00fdmi via\u017ee svedomie veriacich, a odp\u00fa\u0161\u0165a\u0165, po\u0165a\u017eme neodp\u00fa\u0161\u0165a\u0165 hriechy proti Bo\u017e\u00edm alebo cirkevn\u00fdm prik\u00e1zaniam. Ale je nespr\u00e1vne, ke\u010f vytrhneme z P\u00edsma sv. tento jeden cit\u00e1t a na \u0148om jednostranne budujeme cirkevn\u00e9 u\u010denie.<\/p>\n\n\n\n

\u010co Je\u017ei\u0161 Mat. 16,19 s\u013eubuje Petrovi, to Mat. 18,18 ude\u013euje v\u0161etk\u00fdm u\u010den\u00edkom hovoriac: \u201eVeru hovor\u00edm v\u00e1m: \u010doko\u013evek svia\u017eete na zemi, bude sviazan\u00e9 na nebi, a \u010doko\u013evek rozvia\u017eete na zemi, bude rozviazan\u00e9 na nebi.\u201c \u010co rozumie\u0165 pod slovami sviaza\u0165 alebo rozviaza\u0165? Niektor\u00ed teologovia, najm\u00e4 katol\u00edcki, rozumej\u00fa pod t\u00fdm v prvom rade z\u00e1konodarn\u00fa moc, vyd\u00e1va\u0165 z\u00e1kony, prik\u00e1zania, ktor\u00fdmi \u013eudsk\u00e9 svedomie je poviazan\u00e9, ur\u010dova\u0165, \u010do je zak\u00e1zan\u00e9 alebo dovolen\u00e9. Ale spr\u00e1vnej\u0161ie je rozumie\u0165 pod t\u00fdm odp\u00fa\u0161\u0165a\u0165 alebo neodp\u00fa\u0161\u0165a\u0165 hriechy. Tento zmysel im d\u00e1va s\u00e1m Je\u017ei\u0161, ke\u010f hovor\u00ed J\u00e1n 20,23: \u201ePr\u00edjmete Ducha Sv\u00e4t\u00e9ho. Ktor\u00fdmko\u013evek odpust\u00edte hriechy, odp\u00fa\u0161\u0165aj\u00fa sa im; ktor\u00fdmko\u013evek zadr\u017e\u00edte, zadr\u017euj\u00fa sa.\u201c V tomto smysle ch\u00e1pala v\u017edy ev. cirkev moc k\u013e\u00fa\u010dov kr\u00e1\u013eovstva nebesk\u00e9ho.<\/p>\n\n\n\n

Komu dal Je\u017ei\u0161 t\u00fato moc? Pod\u013ea J\u00e1na 20,19 \u2013 23 Je\u017ei\u0161 t\u00fato moc dal svoj\u00edm u\u010den\u00edkom, apo\u0161tolom. S u\u010den\u00edkov bola prenesen\u00e1 na k\u0148azov. Ale pod\u013ea Mat. 18, 15-20 mo\u017eno uzatv\u00e1ra\u0165, \u017ee t\u00fato moc dal celej cirkvi. Tam toti\u017e o vykon\u00e1van\u00ed cirk. k\u00e1zne hovor\u00ed takto: \u201eKeby zhre\u0161il tvoj brat, cho\u010f a potresci ho medzi \u0161tyrmi o\u010dami. Ak \u0165a posl\u00fachne, z\u00edskal si svojho brata; ak \u0165a neposl\u00fachne, pojmi so sebou e\u0161te jedn\u00e9ho alebo dvoch, aby v\u0161etko bolo zisten\u00e9 svedectvom dvoch alebo troch svedkov. Ak ich neposl\u00fachne, povedz to cirkevn\u00e9mu sboru; ak neposl\u00fachne ani cirkevn\u00fd sbor, nech ti je ako pohan a publik\u00e1n (t. j. ako t\u00ed, ktor\u00ed nepatria k spolo\u010denstvu veriacich)\u201c. A hne\u010f na to nasleduj\u00fa slov\u00e1: \u201eVeru, hovor\u00edm v\u00e1m: \u010doko\u013evek svia\u017eete na zemi bude sviazan\u00e9 na nebi a \u010doko\u013evek rozvia\u017eete na zemi, bude rozviazan\u00e9 na nebi\u201c.\t<\/p>\n\n\n\n

V smysle t\u00fdchto slov P\u00e1nov\u00fdch cirkev u\u017e od najstar\u0161ej doby po\u017eadovala verejn\u00e9 pok\u00e1nie zo zjavn\u00fdch hrub\u00fdch hriechov. Kaj\u00facim hrie\u0161nikom ude\u013eovala odpustenie hriechov, nekaj\u00facim odmietla da\u0165 rozhre\u0161enie. Od doby p\u00e1pe\u017ea Leva I. (440 \u2013 461) ved\u013ea verejn\u00e9ho pok\u00e1nia zav\u00e1dzalo sa s\u00fakromn\u00e9 pok\u00e1nie pred k\u0148azom a v s\u00favise s t\u00fdm priv\u00e1tne kaj\u00facne cvi\u010denie. V stredoveku verejn\u00e9 pok\u00e1nie celkom prestalo a s\u00fakromn\u00e1 spove\u010f pre k\u0148azom stala sa pravidlom, a to u\u017e v IX. storo\u010d\u00ed. Later\u00e1nsky koncil r. 1215 len uz\u00e1konil to, \u010do u\u017e predt\u00fdm bolo zvykom. Najprv len k\u0148azi a mn\u00edsi, od stredoveku aj laici boli povinn\u00ed vyspoveda\u0165 sa k\u0148azovi zo v\u0161etk\u00fdch vedom\u00fdch hriechov. Rozhre\u0161enie ude\u013eovalo sa najprve vo forme \u017eelania a pr\u00edmluvy, nesk\u00f4r vo forme sudcovsk\u00e9ho rozsudku: Ego absolvo te. Tom\u00e1\u0161 Aquinsk\u00fd od\u00f4vod\u0148uje t\u00fato zmenu takto: In sacramentali absolutione non sufficeret dicere: Misereatur tui omnipotens Deus, vel: Absolutionem et emissionem tribuat tibi Deus; quia per haec verba sacerdos absolutionem non significat fieri, sed petit ut fiat.<\/p>\n\n\n\n

K\u0148azom bolo ulo\u017een\u00e9 zachov\u00e1va\u0165 spovedn\u00e9 tajomstvo. Prest\u00fapenie tohto prik\u00e1zania trest\u00e1 sa zbaven\u00edm \u00faradu alebo do\u017eivotn\u00fdm uzavren\u00edm do kl\u00e1\u0161tora. Povinnos\u0165 zachova\u0165 spovedn\u00e9 tajomstvo uzn\u00e1vaj\u00fa aj \u0161t\u00e1tne vrchnosti vo v\u0161etk\u00fdch \u0161t\u00e1toch.<\/p>\n\n\n\n

R\u00edmska cirkev zo spovede stredoveku urobila sviatos\u0165, pravda nespr\u00e1vne lebo spoe\u010f nezodpoved\u00e1 v\u0161etk\u00fdm po\u017eiadavk\u00e1m sviatosti: niet v nej nijakeho viditeln\u00e9ho znamenia. Preto reform\u00e1cia neuznala ju za sviatos\u0165, hoci na za\u010diatku e\u0161te aj Luther a Melanchton pokladali ju za sviatos\u0165.<\/p>\n\n\n\n

Lutherova reform\u00e1cia neodstr\u00e1nila spove\u010f. Naopak, pripisovala jej ve\u013ek\u00fd v\u00fdznam. Melanchton dal tomu v\u00fdraz aj v Augsburskom vierovyznan\u00ed, ke\u010f medzi X. \u010dl\u00e1nok o Ve\u010deri P\u00e1novej a XIII. \u010dl\u00e1nok o u\u017e\u00edvan\u00ed sviatosti vsunul XI. \u010dl\u00e1nok o spovedi a XII. \u010dl. o pok\u00e1ni a v XXV. \u010dl\u00e1nku op\u00e4\u0165 na vr\u00e1til k ot\u00e1zke spovedi. Lutherova reform\u00e1cia sa obr\u00e1tila len proti zneu\u017e\u00edvaniu spovedi a proti nespr\u00e1vnostiam, ktor\u00e9 sa pri nej vyskytovaly. Luther odsudzoval hlavne n\u00fatenie n\u00fatenie k spovedi, ale na druhej strane nepokladal za kres\u0165ana toho, kto sa vyh\u00fdba spovedi. Najhlavnej\u0161ou vecou pri spovedi mu je absol\u00facia, rozhre\u0161enie. Hovor\u00ed, \u017ee kv\u00f4li nemu schv\u00e1lime a podr\u017eujeme spove\u010f. Melanchton v Apologii absol\u00faciu priamo pomenoval sviatos\u0165ou, \u010do sa pravda v cirkvi neudr\u017ealo, lebo v\u0161eobecne za sviatosti boli uznan\u00e9 len krst sv. a Ve\u010dera P\u00e1nova.<\/p>\n\n\n\n

Luther vo svojej pr\u00e1ci Formula missae po\u017eaduje zachova\u0165 star\u00fd poriadok, aby k Ve\u010deri P\u00e1novej nebol pripusten\u00fd nikto, kto sa predt\u00fdm nevyspovedal. Ak spovedn\u00edka tla\u010dily nejak\u00e9 hriechy, mohol ich uda\u0165 spovedaj\u00facemu k\u0148azovi, ale nikto nebol k tomu n\u00faten\u00fd. V XXV. \u010dl. Aug. vyznania sa hovor\u00ed: \u201eO spovedi u\u010d\u00edme, \u017ee vypo\u010ditov\u00e1n\u00ed h\u0159\u00edchu nen\u00ed pot\u0159ebn\u00e9, ani\u017e sa m\u00e1 obt\u011b\u017eovati sv\u011bdom\u00ed p\u00e9\u010d\u00ed o vypo\u010dten\u00ed v\u0161ech h\u0159\u00edchu, nebo\u0165 nemo\u017en\u00e9 vypravit\u00ed v\u0161ecky h\u0159\u00edchy\u201c.<\/p>\n\n\n\n

V pou\u010den\u00ed Dr. M. Luthera O spovedi, pripojenom k Mal\u00e9mu katechizmu, pri spovedi sa kladie len jedna ot\u00e1zka: V\u011b\u0159\u00ed\u0161-li, \u017ee odpu\u0161ten\u00ed moje je Bo\u017e\u00ed odpu\u0161t\u011bn\u00ed? Po odpovedi: V\u011b\u0159\u00edm, je t\u00e1to forma rozhre\u0161enia: \u201ePodle v\u00edry tv\u00e9 stani\u017e se tob\u011b. J\u00e1 pak z rozkaz P\u00e1na na\u0161eho Je\u017e\u00ed\u0161e Krista, odpou\u0161t\u00edm tob\u011b h\u0159\u00edchy tvoje, ve jm\u00e9nu Otce, Syna i Ducha svat\u00e9ho. Amen. Jdi\u017e v pokoji\u201c.<\/p>\n\n\n\n

Okrem tejto formuly u\u017e v star\u0161\u00edch cirkevn\u00fdch poriadkoch vyskytuje sa aj druh\u00e1 formula rozhre\u0161enia, pod\u013ea ktorej sa zvestuje odpustenie hriechov. Ale Luther je za prv\u00fa formulu, pod\u013ea ktorej spovedaj\u00faci k\u0148az z rozkazu P\u00e1na Je\u017ei\u0161a Krista priamo odp\u00fa\u0161\u0165a hriechy. V k\u00e1zni na evanjelium po Ve\u013ekej noci yyjadruje sa o tom takto: Moc odp\u00fa\u0161\u0165a\u0165 hriechy patr\u00ed jedine Bohu, ale On ju vykon\u00e1va skrze zvonkaj\u0161\u00ed \u00farad odpustenia hriechov. Ak m\u00e1 by\u0165 rozhre\u0161enie spr\u00e1vne a \u00fa\u010dinn\u00e9 (recht und kr\u00e4ftig), mus\u00ed vych\u00e1dza\u0165 z rozkazu Krista (J\u00e1n 20,21-23) a znie\u0165 takto: spro\u0161\u0165ujem \u0165a od tvojich hriechov (Ich spreche dich los on deinen S\u0171nden) \u2013 v mene Kristovom a mocou Jeho rozkazu (in Namen Christi ud aus Kraft seines Befehls) \u2013 tak\u017ee nie ja, ale On s\u00e1m skrze moje \u00fast \u00fasta odp\u00fa\u0161\u0165a ti hriechy: a ty si povinn\u00fd toto prija\u0165 a pevne veri\u0165 \u2013 ako by si to po\u010dul z vlastn\u00fdch \u00fast Krista P\u00e1na.<\/p>\n\n\n\n

T\u00e1to forma predpoklad\u00e1 osobn\u00e9 rozhre\u0161enie. Ved\u013ea osobn\u00e9ho rozhre\u0161enia u\u017e od stredoveku pri slu\u017eb\u00e1ch Bo\u017e\u00edch udom\u00e1cnilo sa aj v\u0161eobecn\u00e9 rozhre\u0161enie (absolutio generalis).<\/p>\n\n\n\n

V luter\u00e1nskej cirkvi ono sa udr\u017ealo len zo zvyku a \u00facty k minulosti, kde\u017eto reformovan\u00ed prednos\u0165 d\u00e1vali v\u0161eobecnej spovedi a rozhre\u0161eniu. Pod\u013ea u\u010denia o predestin\u00e1cii rozhre\u0161enie len s ur\u010dit\u00fdmi v\u00fdhradami je pr\u00edpustn\u00e9, zvestovanie milosti plat\u00ed len pre t\u00fdch, ktor\u00ed s\u00fa od Boha vyvolen\u00ed.<\/p>\n\n\n\n

Av\u0161ak osobn\u00e1 spove\u010f v evanjelickej cirkvi narazila na ur\u010dit\u00e9 \u0165a\u017ekosti. K\u0148azi nesta\u010dili ka\u017ed\u00e9ho spovedn\u00edka pred Ve\u010derou P\u00e1novou vysk\u00fa\u0161a\u0165 a da\u0165 mu rozhre\u0161enie. Pod vplyvom pietizmu a racionalizmu priv\u00e1tna spove\u010f s priv\u00e1tnym rozhre\u0161en\u00edm temer v\u0161ade zanikly.<\/p>\n\n\n\n

Dnes na niektor\u00e9 v\u00fdnimky v ev. a. v. cirkvi v\u0161ade je vo zvyku v\u0161eobecn\u00e1 spolo\u010dn\u00e1 spove\u010f ako pr\u00edprava na Ve\u010deru P\u00e1novu a vykon\u00e1va sa bezprostredne pred \u0148ou, alebo v predch\u00e1dzaj\u00faci de\u0148. Rozhre\u0161enie ude\u013euje sa spolo\u010dne v\u0161etk\u00fdm \u00fa\u010dastn\u00edkom alebo jednotlive skladan\u00edm r\u00fak, \u010do lep\u0161ie zodpovie podstate rozhre\u0161enia, aby ka\u017ed\u00fd jednotlivec mal uistenie, \u017ee jemu osobne sa odp\u00fa\u0161\u0165aj\u00fa hriechy.<\/p>\n\n\n\n

Niektor\u00ed dnes klad\u00fa ot\u00e1zku, \u010di je spove\u010f s rozhre\u0161en\u00edm pred Ve\u010derou P\u00e1novou potrebn\u00e1 a chceli by spove\u010f oddeli\u0165 od Ve\u010dere P\u00e1novej. Tak\u00e9to n\u00e1zory protivia sa duchu Lutherovej reform\u00e1cie a minulosti ev. a. v. cirkvi. S\u00fa cudzieho p\u00f4vodu. Keby sme spove\u010f oddelili od Ve\u010dere P\u00e1novej, mo\u017eno predpoklada\u0165, \u017ee by \u010dasom \u00faplne zanikla. Cirkev mus\u00ed vykona\u0165 v\u0161etko mo\u017en\u00e9, aby \u013eudia nehodne nepristupovali k Ve\u010deri P\u00e1novej a pr\u00e1ve spove\u010f je k tomu najlep\u0161\u00edm prostriedkom. Spovedn\u00e1 re\u010d pre Ve\u010derou P\u00e1novou m\u00e1 svoje miesto. Bolo by  ve\u013emi u\u017eito\u010dn\u00e9 keby sa spovedn\u00edci vopred osobne alebo p\u00edsomne prihl\u00e1sili, pr\u00edpadne aj poshov\u00e1ra\u0165 mohli so spovedaj\u00facim k\u0148azom.<\/p>\n\n\n\n

V najnov\u0161om \u010dase (od XIX. stor.) znovu sa odpor\u00fa\u010da priv\u00e1tna spove\u010f, pravda bez ak\u00e9hoko\u013evek n\u00fatenia. Toto mo\u017eno len schva\u013eova\u0165. Znamenalo by to ve\u013ek\u00fa pomoc pri duchovnopastierskej opatere veriacich. Ale spovedaj\u00faci k\u0148azi museli by pritom zachova\u0165 spovedn\u00e9 tajomstvo. Luther odpor\u00fa\u010da toho tajomstvo zachova\u0165 aj naproti vrchnosti.<\/p>\n\n\n\n

Teda P\u00edsmo sv., u\u010denie i spovedn\u00e1 prax na\u0161ej cirkvi sved\u010dia za to, \u017ee m\u00e1me moc odp\u00fa\u0161\u0165a\u0165 i neodp\u00fa\u0161\u0165a\u0165, rozviaza\u0165 i nerozviaza\u0165. Pod\u013ea toho, \u010di ide o kaj\u00facich alebo nekaj\u00facich hrie\u0161nikov. Vo v\u0161eobecnosti t\u00e1to moc u\u017e\u00edva sa len v kladnom smysle v odp\u00fa\u0161\u0165an\u00ed hriechov. Rozhre\u0161enie pod\u013ea na\u0161ich cirk. agend ude\u013euje sa rozli\u010dn\u00fdmi formulkami. Pod\u013ea \u010deskej agendy 1581 slovami: Roh\u0159essuji tebe ode v\u0161ech h\u0159\u00edchu tv\u00fdch, tak\u017eet maj\u00ed w\u0161\u0161yckni odpussteni b\u00fdti…, pod\u013ea agendy bystrickej zo za\u010diatku XVII. stor. slovami: Rozwezujem was a slobodn\u00fdch \u010dinim na m\u00edste jeho (t. j. Krista) od hr\u00edchow wa\u0161\u00edch… Pod\u013ea a inej agendy bystrickej zo XVII. stor. spovedaj\u00faci k\u0148az hovor\u00ed: J\u00e1 tedy Slu\u017eebn\u00edk nehodn\u00fd K. P\u00e1na na jeho m\u00edst\u011b postaven\u00fd a z rozkazu jeho zvestujem a d\u00e1vam v\u00e1m v\u0161ech va\u0161\u00edch hr\u00edch\u0171w odpu\u0161ten\u00fd… Pod\u013ea agendy gemerskej z r. 1682 k\u0148az hovor\u00ed: v\u00e1m opravdiv\u011b pok\u00e1n\u00ed \u010din\u00edcim zwestujem wesele a radostne w\u0161eckych hriechuw wassich odpussten\u00ed a vas od nich rohressujem … Pod\u013ea agendy pre\u0161ovskej z r. 1720 a agendy Hamaliarovej z r. 1798 zvestuje sa odpustenie hriechov, pod\u013ea agendy Krmanovej z r. 1734, Batl\u00edkovej z r. 1904 a Braxatorisovej z r. 1922 k\u0148az pri rozhre\u0161en\u00ed hovor\u00ed: Zv\u011bstuji v\u00e1m odpu\u0161t\u011bn\u00ed v\u0161ech h\u0159\u00edchu va\u0161ich i skute\u010dn\u011b odpou\u0161t\u00edm v\u00e1m v\u0161ecky h\u0159\u00edchy va\u0161e \u2026<\/p>\n\n\n\n

V tejto poslednej formulke m\u00e1me spojen\u00e9 dve formulky, medzi ktor\u00fdmi niektor\u00ed vidia z\u00e1sadn\u00fd rozdiel a preto z nich prij\u00edmaj\u00fa len t\u00fa prv\u00fa (zvestujem v\u00e1m odpustenie hriechov). Ale Luther d\u00e1val prednos\u0165 formulke druhej: odp\u00fa\u0161\u0165am v\u00e1m hriechy. Kone\u010dne podstatn\u00e9ho rozdielu niet medzi t\u00fdmito dvoma formulkami. \u010ci sa zvestuje, \u010di sa d\u00e1va odpustenie hriechov, udeluje sa rozhre\u0161enie a deje sa to na z\u00e1klade moci danej od sam\u00e9ho Krista skrze cirkev. Podstatn\u00fd rozdiel je v tom, \u010di udeli\u0165, alebo \u010di neudeli\u0165 rozhre\u0161enie.<\/p>\n\n\n\n

Niektor\u00ed bratia dnes odmietaj\u00fa formulku \u201eOdp\u00fa\u0161\u0165am v\u00e1m hriechy\u201c. Pre nich nie s\u00fa dosta\u010duj\u00facim d\u00f4vodom ani slov\u00e1 sam\u00e9ho Krista; \u201ektor\u00fdmko\u013evek odpust\u00edte hriechy, odp\u00fa\u0161\u0165aj\u00fa sa im, ktor\u00fdmko\u013evek zadr\u017e\u00edte, zadr\u017euj\u00fa sa\u201c. Proti jasn\u00fdm Kristov\u00fdm slov\u00e1m namietaj\u00fa \u017ee treba bra\u0165 do oh\u013eadu in\u00e9 slov\u00e1 P\u00edsma sv., pod\u013ea ktor\u00fdch jedine s\u00e1m Boh m\u00f4\u017ee odp\u00fa\u0161\u0165a\u0165 hriechy. S\u00fa to zv\u00e4\u010d\u0161a v\u00fdpovede zo Starej smluvy. Ale treba sa zamyslie\u0165, \u010di je spr\u00e1vne cit\u00e1tmi zo Starej smluvy d\u00f4vodi\u0165 proti tomu, \u010do Kristus povedal v Novej smluve. Kristus pokra\u010doval inak\u0161ie. Op\u00e4tovne povedal: \u201ePo\u010duli ste, \u017ee otcom bolo povedan\u00e9 …, ale ja v\u00e1m hovor\u00edm\u201c. Smerodajn\u00e9 je to, \u010do Kristus hovor\u00ed.<\/p>\n\n\n\n

Do Krista platilo presved\u010denie, \u017ee len Boh m\u00f4\u017ee odp\u00fa\u0161\u0165a\u0165 hriechy, preto aj medzi \u017eidmi vyvolalo to ve\u013ek\u00e9 pohor\u0161enie, ke\u010f Je\u017ei\u0161 povedal porazen\u00e9mu \u010dloveku: \u201e\u010clove\u010de, odp\u00fa\u0161\u0165aj\u00fa sa ti hriechy\u201c. (Je\u017ei\u0161 ani nepovedal doslovne: Odp\u00fa\u0161\u0165am ti hriechy). Nato z\u00e1kon\u00edci a farizei za\u010dali prem\u00fd\u0161\u013ea\u0165 a hovorili: \u201eKto je tento, \u010do sa (tu) r\u00faha? Kto m\u00f4\u017ee odp\u00fa\u0161\u0165a\u0165 hriechy, ak nie s\u00e1m Boh?\u201c (Luk. 5,20.21). Takto hovorili farizei a z\u00e1kon\u00edci, ale Kristus takto nehovoril a nem\u00f4\u017eeme takto hovori\u0165 dnes ani my. Kristu povedal farizejom, \u201e\u017ee Syn \u010dloveka m\u00e1 moc odp\u00fa\u0161\u0165a\u0165 hriechy na zemi\u201c (Luk 5,24). A t\u00fato moc On dal aj svoj\u00edm u\u010den\u00edkom. Keby Kristus nebol pri\u0161iel a odp\u00fa\u0161\u0165al hriechy, keby nebol dal n\u00e1m t\u00fato moc, nikdo z n\u00e1s nemal by pr\u00e1vo poveda\u0165: odp\u00fa\u0161\u0165am v\u00e1m, alebo odp\u00fa\u0161\u0165aj\u00fa sa v\u00e1m hriechy. Na tak\u00fdchto slov\u00e1ch mohli by sa in\u00ed pohor\u0161ova\u0165, ako to robili \u017eidia. Ale dnes my sa na tak\u00fdchto slov\u00e1ch pohor\u0161ova\u0165 nesmieme. Nesmieme osta\u0165 st\u00e1\u0165 tam, kde st\u00e1li \u017eidia.<\/p>\n\n\n\n

Keby sme tvrdili, \u017ee k\u0148az nem\u00e1 pr\u00e1vo hovori\u0165: odp\u00fa\u0161\u0165am v\u00e1m hriechy, vtedy by sme mohli tvrdi\u0165 aj to, \u017ee nem\u00e1 pr\u00e1vo ani krsti\u0165 a hovori\u0165: \u201eJa krst\u00edm teba\u201c a mohli by sme sa p\u00fdta\u0165 ako \u017eidia sa p\u00fdtali J\u00e1na Krstite\u013ea: \u201ePre\u010do krst\u00ed\u0161, ke\u010f nie si Kristus ani Eli\u00e1\u0161, ani prorok?\u201c (J\u00e1n 1,25). Dnes u\u017e tak\u00fato ot\u00e1zku kl\u00e1s\u0165 nemo\u017eno. Kristus svoj\u00edm u\u010den\u00edkom dal pr\u00e1vo i rozkaz krsti\u0165 v\u0161etky n\u00e1rody. On im dal moc aj odp\u00fa\u0161\u0165a\u0165 hriechy.<\/p>\n\n\n\n

T\u00ed, \u010do nechc\u00fa uzna\u0165 pr\u00e1vo k\u0148azov odp\u00fa\u0161\u0165a\u0165 hriechy, oby\u010dajne vytrhuj\u00fa z formulky rozhre\u0161enia slov\u00e1 \u201eodp\u00fa\u0161\u0165am v\u00e1m hriechy\u201c a vych\u00e1dzaj\u00fa z falo\u0161n\u00e9ho predpokladu, \u017ee k\u0148az s\u00e1m odp\u00fa\u0161\u0165a hriechy a preto zasahuje do pr\u00e1va Bo\u017eieho, kon\u00e1 to, \u010do m\u00e1 pr\u00e1vo kona\u0165 jedine Boh. Z tak\u00e9hoto falo\u0161n\u00e9ho predpokladu vych\u00e1dza\u0165 neslobodno. Je nespr\u00e1vne vytrhova\u0165 z formulky rozhre\u0161enia slov\u00e1: \u201eodp\u00fa\u0161\u0165am v\u00e1m hriechy\u201c tak ako je nespr\u00e1vne vytrhn\u00fa\u0165 z Biblie slov\u00e1 \u201enen\u00ed Boha\u201c (\u017d.14,1) a nev\u0161\u00edma\u0165 si, \u010do stoj pred t\u00fdmi slovami. Takto prijdeme k falo\u0161n\u00fdm konkluzi\u00e1m. Kone\u010dne, aby sa vyhlo nedorozumeniu, slov\u00e1 \u201eodp\u00fa\u0161\u0165am v\u00e1m hriechy\u201c mo\u017eno nahradi\u0165 aj in\u00fdmi slovami, napr. \u201ed\u00e1vam v\u00e1m odpustenie hriechov\u201c, prizvukuj\u00fac, \u017ee z poverenia P\u00e1na Je\u017ei\u0161a Krista. Ani jeden k\u0148az neodp\u00fa\u0161\u0165a a nem\u00f4\u017ee odp\u00fa\u0161\u0165a\u0165 hriechy s\u00e1m od seba, ale kon\u00e1 to z rozkazu a poverenia svojho P\u00e1na. Preto je nutn\u00e9, aby pri rozhre\u0161en\u00ed pr\u00edzvukoval, \u017ee z poverenia, z rozkazu P\u00e1na Je\u017ei\u0161a Krista, v Jeho mene, mocou Jeho rozkazu odp\u00fa\u0161\u0165a hriechy. Toto je d\u00f4le\u017eit\u00e9 zd\u00f4raz\u0148ova\u0165. Ta treba rozhre\u0161enie ch\u00e1pa\u0165 a tak ho treba \u013eudu vysvet\u013eova\u0165.<\/p>\n\n\n\n

Ka\u017ed\u00fd k\u0148az si m\u00e1 uvedomi\u0165, \u017ee pri rozhre\u0161en\u00ed P\u00e1n mu d\u00e1va ve\u013ek\u00e9 privil\u00e9gium, ale mu uklad\u00e1 aj ve\u013ek\u00fd z\u00e1v\u00e4zok a preto m\u00e1 sa v\u0161emo\u017ene usilova\u0165, aby svoj\u00edm bez\u00fahonn\u00fdm \u017eivotom stal sa hodn\u00fdm toho poverenia, ktor\u00e9 sa mu dostalo od P\u00e1na. Aby nikdy nezab\u00fadal, \u017ee je poveren\u00edkom P\u00e1nov\u00fdm a preto konal v\u017edy tak ako P\u00e1nov poveren\u00edk.<\/p>\n\n\n\n

Vo v\u0161eobecnosti u\u017e\u00edva sa len moc udeli\u0165 rozhre\u0161enie, ale zriedka sa pou\u017e\u00edva moc odoprie\u0165 rozhre\u0161enie, \u010do je spojen\u00e9 s mnoh\u00fdmi \u0165a\u017ekos\u0165ami a nepr\u00edjemnos\u0165ami, najm\u00e4 v dne\u0161nej dobe, ke\u010f \u013eudia nie s\u00fa tak pokorn\u00ed a nemaj\u00fa takej \u00facty naproti k\u0148azom ako v minulosti. Ale treba ma\u0165 na mysli, \u017ee Kristus dal moc aj neodp\u00fa\u0161\u0165a\u0165 hriechy nekaj\u00facim, zatvrdl\u00fdm hrie\u0161nikom. Pou\u017eitie tejto moci nesie zo sebou aj vykon\u00e1vanie cirkevnej k\u00e1zne. T\u00fa m\u00f4\u017eu vykon\u00e1va\u0165 \u013eudia, ktor\u00ed sami s\u00fa bez\u00fahonn\u00ed. Aj t\u00ed narazia na ve\u013ek\u00e9 \u0165a\u017ekosti. Treba dnes uv\u00e1\u017ei\u0165, po ko\u013ek\u00fa mieru mo\u017eno vykon\u00e1va\u0165 cirkevn\u00fa k\u00e1ze\u0148. Ide hlavne o to, aby sami k\u0148azi, ktor\u00ed ude\u013euj\u00fa rozhre\u0161enie boli bez\u00fahonn\u00ed, aby nevyvol\u00e1vali pohor\u0161enie veriacich, ale svoj\u00edm pr\u00edkladom viedli ich k pok\u00e1niu a k polep\u0161eniu svojho \u017eivota.<\/p>\n\n\n\n

4. Kompendium: Dogmatika<\/strong>, 1944, s. 29-37.<\/p>\n\n\n\n

\u00a7 24. U\u010denie o Bo\u017eej Trojici <\/strong>(\u00faryvok)<\/em><\/p>\n\n\n\n

Najd\u00f4le\u017eitej\u0161\u00edm, z\u00e1kladn\u00fdm \u010dl\u00e1nkom kres\u0165anskej viery je u\u010denie o Bo\u017eej Trojici. Na \u0148om sa zakladaj\u00fa v\u0161etky ostatn\u00e9 \u010dl\u00e1nky. Kres\u0165ansk\u00e1 viera pozn\u00e1 Boha ako trojjedin\u00e9ho, jedn\u00e9ho v troch osob\u00e1ch. T\u00e1to viera nie je ovoc\u00edm nejakej \u0161pekul\u00e1cie o Bo\u017eej podstate, ale n\u00e1sledkom zjavenia Bo\u017esk\u00e9ho. Toto uskuto\u010dnilo sa v stvoren\u00ed, vo vyk\u00fapen\u00ed a posv\u00e4ten\u00ed. Teda toto u\u010denie mohlo vznikn\u00fa\u0165 len vtedy, ke\u010f sa toto zjavne stalo skutkom skrze Boha Otca, Syna i Ducha Sv. Takto u\u010denie o Bo\u017eej Trojici nachod\u00edme len v Novej zmluve. K trinit\u00e1rnemu u\u010deniu sa nemohlo pr\u00eds\u0165 cestou \u0161pekul\u00e1cie. Tak\u00e9ho u\u010denia nen\u00e1jdeme v \u017eiadnom mimokres\u0165anskom n\u00e1bo\u017eenstve, ani v mimokres\u0165anskej filozofii.<\/p>\n\n\n\n

Trimurti (Brahma, Vi\u0161nu, \u0160iva) a indick\u00e9ho n\u00e1bo\u017eenstva nemo\u017eno prirovn\u00e1va\u0165 ku kres\u0165anskej Trojici. Ako v in\u00fdch pr\u00edrodn\u00fdch n\u00e1bo\u017eenstv\u00e1ch tak aj tu je to v\u00fdplodom \u0161pekul\u00e1cie o pr\u00edrode, o jej vzniku a z\u00e1niku. Niektor\u00ed ortodoxn\u00ed dogmatikovia toto u\u010denie vidia u\u017e v Starej zmluve. Je to v\u00fdsledok \u0161pekul\u00e1cie. Pod\u013ea starej ortodoxnej dogmatiky viera v Trojicu je potrebn\u00e1 k sp\u00e1se a ke\u010f\u017ee zbo\u017en\u00ed Star\u00e9ho z\u00e1kona boli spasen\u00ed, museli ma\u0165 t\u00fato vieru. Napr\u00edklad v t\u00fdch miestach, kde Boh hovor\u00ed o sebe v mno\u017enom po\u010dte (Gen 1, 26: \u201cU\u010di\u0148me \u010dloveka na svoj obraz, pod\u013ea na\u0161ej podoby\u201d\u2026, 3, 22: \u201cH\u013ea, \u010dlovek je u\u017e ako jeden z n\u00e1s\u201d\u2026 11, 7: \u201cPo\u010fme, zost\u00fapme a zm\u00e4tme im tam re\u010d\u201d. Iz 6, 8:\u201d Koho po\u0161lem a kto n\u00e1m p\u00f4jde?\u201d) \u010falej v plur\u00e1lnom ozna\u010den\u00ed Boha (Elohim), v trojn\u00e1sobnom vysloven\u00ed Bo\u017eieho mena (Num 6, 24 – 26), v \u00c1ronovskom po\u017eehnan\u00ed (Iz 6, 3) at\u010f. , v rozli\u0161ovan\u00ed medzi Bohom, slovom a duchom pri stvoren\u00ed sveta (Gen 1, 2-3).<\/p>\n\n\n\n

Av\u0161ak spr\u00e1vnou exeg\u00e9zou tu nenachod\u00edme e\u0161te u\u010denie o Bo\u017eej Trojici, lebo v Starej zmluve sa Boh e\u0161te nezjavil ako Trojjedin\u00fd Boh. Nachod\u00edme tu len pr\u00edpravy pre bud\u00face zjavenie Trojjedin\u00e9ho Boha. V Starej zmluve bada\u0165 n\u00e1klonnos\u0165 k hypostazovaniu, personifikovaniu. Nielen anjel Hospodinov je niekedy reprezentantom Bo\u017e\u00edm, stoto\u017e\u0148ovan\u00fd so samotn\u00fdm Bohom a uctievan\u00fd ako Boh, napr\u00edklad Gen.16, 7 – 12;  21, 17;  22,11 (obetovanie Iz\u00e1ka), Gen 31,11, 13: (Jakubov sen o ovciach) \u201cVtedy ma anjel Bo\u017e\u00ed vo sne oslovil \u2026 Ja som Boh B\u00e9telu\u201d; Ex 3, 2, 4b, 6: \u201cVtedy zjavil sa mu anjel Hospodinov v ohnivom plameni sprostred kra \u2026 a povedal: Ja som Boh tvojho otca, Boh Abrah\u00e1mov, Boh Iz\u00e1kov a Boh J\u00e1kobov\u201d. <\/p>\n\n\n\n

I niektor\u00e9 vlastnosti Bo\u017eie dost\u00e1vali osobn\u00fd charakter, hlavne m\u00fadros\u0165 Bo\u017eia (chokma). (\u201cHospodin ma stvoril na po\u010diatku svojho diela, pred svojimi prad\u00e1vnymi skutkami \u2026\u201d Pr 8, 22). Ale je to viac len poetick\u00e1 re\u010d, ktor\u00e1 nesk\u00f4r v apokryfick\u00fdch knih\u00e1ch (Sir 24; M\u00fadr. \u0160al 7-9) nadmieru bola pou\u017e\u00edvan\u00e1 pod vlivom alexandrijskej filozofie. V tejto popisovan\u00e1 m\u00fadros\u0165 nie je Bo\u017eskou bytos\u0165ou. V Starej zmluve anjeli sprostredkuj\u00fa Bo\u017eie zjavenie (Ex 3, 2; G 3, 19; \u017dd 2, 2). Kde\u017eto v Novej zmluve s\u00e1m Syn Bo\u017e\u00ed. Star\u00e1 zmluva pripravovala u\u010denie o Trojici i proroctvami o bud\u00facom Mesi\u00e1\u0161ovi, ktor\u00fd tu ov\u0161em nie je e\u0161te Bo\u017eskou osobou, ale v\u017edy bli\u017e\u0161ie stoj\u00ed k Bohu (Mich 5, 2; Zach 12, 8, 10; Jer 9, 6 -11; \u017d 110). <\/p>\n\n\n\n

Na jednej strane spom\u00edna sa pr\u00edchod Mesi\u00e1\u0161a, na druhej strane pr\u00edchod sam\u00e9ho Boha k svojmu \u013eudu (Mich 4, 7; Jer 6, 21; Mal 3, 1).<\/p>\n\n\n\n

Spom\u00ednan\u00fd je i Sv\u00e4t\u00fd Duch, ako Bo\u017esk\u00e1 \u017eivotn\u00e1 sila, ktor\u00e1 vychod\u00ed z Boha a m\u00e1 niektor\u00e9 Bo\u017esk\u00e9 vlastnosti, sprostredkuje medzi Bohom a \u013eu\u010fmi, ale e\u0161te nie je Bo\u017eskou osobou (Iz 40, 13;  63, 10; Mich 2, 7;  \u017d 139, 7). <\/p>\n\n\n\n

Z\u00e1kladom u\u010denia o Trojjedinom Bohu v Novej zmluve je svedectvo o bo\u017estve Je\u017ei\u0161a Krista a Ducha Sv\u00e4t\u00e9ho. Tu rozhoduje predov\u0161etk\u00fdm svedectvo sam\u00e9ho Krista. Je\u017ei\u0161 s\u00e1m sved\u010dil o svojom bo\u017estve a dokonalej jednote s Bohom Otcom (Mt 11, 27; J 5, 17-30; 10, 30: \u201cJa a Otec jedno sme\u201d; J 10, 31-38; 14, 9: \u201c Kto m\u0148a videl, videl Otca\u201d; J 14, 10 -11; 17).<\/p>\n\n\n\n

Hl\u00e1sal svoju preexistenciu, \u017ee od ve\u010dnosti bol spolu v sl\u00e1ve a l\u00e1ske so svoj\u00edm nebesk\u00fdm Otcom (J 3, 13; 8, 42, 58 : \u201cPrv, ako bol Abrah\u00e1m, ja som.\u201d). \u010co do bud\u00facnosti s\u013eubuje, \u017ee bude pri svojich (Mt 28, 20), pr\u00edde ako sudca sveta (Mt 16, 27-28; 19, 28; 25, 31; 26, 64), vysly\u0161\u00ed modlitby svojich (J 14, 13) a po\u0161le im Ducha Sv\u00e4t\u00e9ho (J 16, 7, 13).<\/p>\n\n\n\n

Tak\u00e9to slov\u00e1 nemohol poveda\u0165 oby\u010dajn\u00fd \u010dlovek, lebo by musel by\u0165 pova\u017eovan\u00fd za du\u0161evne chor\u00e9ho. U Je\u017ei\u0161a nemo\u017eno hovori\u0165 o vysokomyse\u013enosti, lebo bol \u201cpokorn\u00fd srdcom\u201d (Mt 11, 29) – tieto slov\u00e1 nevlo\u017eili v pozdej\u0161ej dobe do \u00fast Je\u017ei\u0161ov\u00fdch. Oni boli zn\u00e1me od po\u010diatku. \u017didovsk\u00fd monoteizmus nedovolil vymyslie\u0165 tak\u00e9 slov\u00e1 (synoptikovia poukazuj\u00fa viac na bud\u00facu ve\u010dnos\u0165 Je\u017ei\u0161ovu, J\u00e1n aj na ve\u010dnos\u0165 v minulosti – praexistenciu).<\/p>\n\n\n\n

Je\u017ei\u0161 sa tedy pova\u017eoval za Syna Bo\u017eieho, o tom sved\u010d\u00ed Jeho ukri\u017eovanie a bol za neho pova\u017eovan\u00fd aj od in\u00fdch (Mt 4, 3; Mt 8, 29; Mt 16, 16; Mt 26, 63; Mt 27,40; L 4, 41; L 1, 35; L 22, 67, 70; J 1,50; J 10, 34). <\/p>\n\n\n\n

\u017de Je\u017ei\u0161ovi Bo\u017esk\u00e9 sebavedomie nebolo len p\u00fahou il\u00faziou ale zodpovedalo skuto\u010dnosti, to potvrdzuj\u00fa Jeho divn\u00e9 skutky zm\u0155tvychvstanie a vst\u00fapenie na nebes\u00e1.<\/p>\n\n\n\n

Je tedy prirodzen\u00e9, \u017ee i spisovatelia Novej zmluvy pova\u017eovali Krista za Syna Bo\u017eieho, \u017ee videli v \u0147om Bo\u017esk\u00fa osobu (J 1, 14, 18; J 2, 16; R 8, 32; J 5, 18; R 1, 3-4;  G 4, 4; \u017dd 1, 2) ktor\u00e1 jestvovala od ve\u010dnosti (J 1, 1, 3; F 2, 6; 2K 8, 6; Kol 1, 16; \u017dd 1, 2, 10). Preto je menovan\u00fd i Bohom (J 1, 1; 20, 28: \u201cP\u00e1n m\u00f4j a Boj m\u00f4j\u201d, R 9, 5; Kol 2, 9; \u017dd 1, 8-9;  Kol 1, 15;  2Tes 1, 12), s\u00fa mu pripisovan\u00e9 Bo\u017eie vlastnosti: ve\u010dnos\u0165 (J 1, 1;  Zj 1, 8, 11; \u017dd 1, 11), v\u0161eved\u00facnos\u0165 (J 2, 24-25; 21, 17, Mt 9, 4; 1K 4, 5; Kol 2, 3), v\u0161emoh\u00facnos\u0165 (J 10, 28; Zj 1, 8) i Bo\u017esk\u00e9 skutky (stvorenie sveta J 1, 3, 1K 8, 6; Kol 1, 16; \u017dd 1, 2), udr\u017eiavanie sveta (Kol 1, 17; \u017dd 1, 3), kriesenie m\u0155tvych (J 5, 21, 28- 29 ; Mt 25, 31) a jemu je vzd\u00e1van\u00e1 Bo\u017esk\u00e1 \u010des\u0165 (J 5, 23; Sk 1, 24; Sk 7, 59; Sk 9, 14, 20; 1K 1, 2; 1K 16, 22; 2K 12, 8; 2Tim 2, 22; Zj 22, 20; F 2, 10; R 10, 13; \u017dd 1, 6, Zj 5, 9-10). Preto i kres\u0165ania boli ozna\u010dovan\u00ed ako t\u00ed, ktor\u00ed vz\u00fdvaj\u00fa meno Je\u017ei\u0161a Krista tak, ako \u017eidia Jahveho a pohania svojich bohov (1K 1, 2; Sk 9, 14, 21; List Pl\u00edniov Traj\u00e1novi).<\/p>\n\n\n\n

Kristovo Bo\u017estvo tedy nie je v\u00fdplodom \u017eiadnej rozumovej \u0161pekul\u00e1cie, ale prirodzen\u00fdm n\u00e1sledkom zjavenia Bo\u017eieho. S\u00e1m Kristus svojimi slovami i skutkami dok\u00e1zal, \u017ee je od ve\u010dnosti rovnej podstaty s Bohom. Takto uverila i prvotn\u00e1 cirkev.<\/p>\n\n\n\n

Podobne sved\u010d\u00ed Nov\u00e1 zmluva aj o Duchu Sv\u00e4tom. Hoci s\u00e1m Kristus je pomenovan\u00fd Duchom (2K 3, 17: \u201cho kyrios to pneuma estin\u201d), predsa Duch Sv\u00e4t\u00fd je menovan\u00fd ved\u013ea neho ako in\u00e1 osoba, allos parakletos (J 14, 16, 26; J 15, 26; J 16, 8, 13- 15) a nielen ako neosobn\u00e1 moc. Ke\u010f sa u J\u00e1na 7, 39 hovor\u00ed, \u017ee \u201cDuch Sv\u00e4t\u00fd toti\u017e e\u0161te nebol tam, preto\u017ee Je\u017ei\u0161 nebol e\u0161te osl\u00e1ven\u00fd\u201d, to neznamen\u00e1 \u017ee vtedy e\u0161te nejestvoval Duch Sv\u00e4t\u00fd, ale ne\u00fa\u010dinkoval vo svojej plnosti. On ako Bo\u017esk\u00e1 osoba je tie\u017e ve\u010dn\u00fd (Sk 5, 3-4). J 15, 26: \u201cktor\u00fd vych\u00e1dza od Otca\u201d znamen\u00e1 historick\u00fd vstup do dej\u00edn. Tento Duch pracuje v cirkvi na spasenie du\u0161\u00ed (Ef 2, 22), v k\u00e1zni (1K 2, 4; 1Tes 1, 5; R 1, 18; Ef 6, 1) a v r\u00f4znych daroch (1K 12, 4).<\/p>\n\n\n\n

Pre trinit\u00e1rne u\u010denie najlep\u0161ie sved\u010dia tie miesta, ktor\u00e9 s\u00fa\u010dasne spom\u00ednaj\u00fa v\u0161etky tri osoby (Mt 28,19; Mt 3, 16; 2K 13, 13; 1K 12, 4-6; 1K 6, 11; R 15, 16-30; Ef 2, 19-22; Ef 4, 13; Ef 5, 18-20; Ef 4, 4 – 6; 2Tes 2, 13-15;  Tit 3, 4; 1Tim 5, 21; 1P 1, 2; 1P 2, 5; 1P 4, 13; Jud 20; \u017dd 10, 29-31; \u017dd 12, 22-24; J 14, 15-17; J 26,15, 26; J 16, 13 – 16; Zj 1, 4; Zj  3, 12; Zj 19, 6; Zj 21, 2). (1J 5, 7- 8 je pozdej\u0161\u00ed text).<\/p>\n\n\n\n

Teda jadro u\u010denia o Sv. Trojici m\u00e1me v Novej zmluve. Tu sa Boh zjavil ako Otec, Syn i Duch Sv\u00e4t\u00fd. Tak cirkev k tomuto u\u010deniu pri\u0161la nie cestou \u0161pekul\u00e1cie, ale cestou zjavenia. \u00dalohou cirkvi bolo toto u\u010denie nie len vedecky spracova\u0165. To sa stalo a\u017e v IV. storo\u010d\u00ed V Nicey (325), v Antiochii (388) a v Kon\u0161tantinopole (381).<\/p>\n\n\n\n

U\u017e od po\u010diatku sa cirkev sna\u017eila ur\u010ditej\u0161ie formulova\u0165 svoju vieru v Trojjedin\u00e9ho Boha. Po\u010diatky toho m\u00e1me v krstnom vyznan\u00ed (na meno Boha Otca, Syna i Ducha Sv\u00e4t\u00e9ho), na z\u00e1klade Mt 28, 19.  Ako tak\u00e9 na z\u00e1pade zn\u00e1me je r\u00edmske vyznanie pred rokom 150 a jeho roz\u0161\u00edrenie: apo\u0161tolsk\u00e9 vierovyznanie. Na v\u00fdchode vzniklo ob\u0161\u00edrnej\u0161ie vierovyznanie Niceokon\u0161tantinopolit\u00e1nske a na z\u00e1pade nesk\u00f4r Athanasi\u00e1nske.<\/p>\n\n\n\n

V ot\u00e1zke Sv\u00e4tej Trojice i\u0161lo najviac o osobu Kristovu, Jeho podstatu a pomer k Otcovi. Preto dlh\u00fa dobu kristologick\u00e1 ot\u00e1zka st\u00e1la v popred\u00ed. Tu vznikli r\u00f4zne m\u00fdlne n\u00e1zory. Niektor\u00ed popierali jeho \u013eudskos\u0165 (gnostikovia, doketisti), in\u00ed jeho bo\u017eskos\u0165 (ebioniti, ari\u00e1ni) a t\u00fdm i podstatn\u00fa rovnos\u0165 s Otcom. Niektor\u00ed z pr\u00edli\u0161nej nespr\u00e1vnej \u00fazkosti o monoteizmus popierali jestvovanie troch Bo\u017esk\u00fdch os\u00f4b. To boli tzv. monarchisti, a to dynamistick\u00ed, alebo modalistick\u00ed. Prv\u00ed Krista pova\u017eovali za stvorenie obdaren\u00e9 zvl\u00e1\u0161tnou Bo\u017eskou mocou, prorock\u00fdm duchom (Teodot, Artemon a Pavel zo Samosaty). Tento smer sa menuje i adoptianizmom, lebo hl\u00e1sal, \u017ee Boh vyvolil, adoptoval Krista za svojho syna, aby svet spasil a obdaril ho k tomu zvl\u00e1\u0161tnou mocou. Druh\u00ed hl\u00e1sali, \u017ee jeden Boh sa zjavil v r\u00f4znych podob\u00e1ch, r\u00f4znym sp\u00f4sobom. V Kristu sa zjavil, pri\u0161iel na svet i trpel s\u00e1m Otec, lebo ved\u013ea Otca niet Krista ako osobytnej osoby. Tento smer sa preto menuje i patripatianizmom. Je to ist\u00e9 panteistick\u00e9 splynutie. Ke\u010f\u017ee to hl\u00e1sal hlavne Sabellius (po roku 220), menuje sa i sabellianizmom. Cirkev musela zavrhn\u00fa\u0165 v\u0161etky sp\u00f4soby sabellianizmu, monarchizmu, ale musela sa obr\u00e1ti\u0165 i proti subordinacianizmu, ktor\u00fd hl\u00e1sali niektor\u00ed u\u010ditelia v jej lone. Bol to v\u00fdsledok teol\u00f3gie Logosa. Logos v gr\u00e9ckej filozofii ako svetov\u00fd princ\u00edp, rozum Bo\u017e\u00ed, je nie\u010do ohrani\u010den\u00e9, do\u010dasn\u00e9 a podriaden\u00e9 Bohu. Tak pozerali mnoh\u00ed i na Krista (Klemens Alexandrinus, Origenes, Dionisius Alexandrinus). Av\u0161ak bol to omyl, ke\u010f ideu Logosa z gr\u00e9ckej filozofie aplikovali na Krista a tak chceli vysvetli\u0165 z\u00e1hadu Trojice. Ale aj novodob\u00e1 teol\u00f3gia upadla do ve\u013ek\u00e9ho omylu, ke\u010f v \u0161pekul\u00e1cii o Logose vid\u00ed d\u00f4vod trinit\u00e1rneho u\u010denia a pova\u017euje ho za produkt helenistickej filozofie. Takto by trinit\u00e1rne vyznanie bolo cudz\u00edm prvkom v kres\u0165anskom u\u010den\u00ed. Korene tohoto u\u010denia s\u00fa v samom P\u00edsme sv\u00e4tom. Idea Logosa prevzat\u00e1 do kres\u0165ansk\u00e9ho u\u010denia musela by\u0165 opraven\u00e1, lebo obsahovala \u010dasnos\u0165 a subordin\u00e1ciu Logosa.<\/p>\n\n\n\n

Najrozhodnej\u0161ie to hl\u00e1sal Arius, ktor\u00fd z monoteistick\u00fdch d\u00f4vodov tvrdil, \u017ee Kristus je stvoren\u00fd od Boha, nie je rovn\u00fd, ale len podobn\u00fd Bohu a preto podriaden\u00fd Bohu. Je to ist\u00fd \u00fapadok aj do neveriaceho judaizmu. T\u00fdm bola popren\u00e1 absol\u00fatnos\u0165 Krista i kres\u0165anstva. Naproti tomu Athanasius, otec ortodoxie, hl\u00e1sal, \u017ee Kristus je rovnej podstaty s Otcom (homousios). Odvol\u00e1val sa pritom na P\u00edsmo sv\u00e4t\u00e9, na trad\u00edciu, t. j. na modlitbu ku Kristovi, na podstatu kres\u0165anstva, t. j. obnovenie spolo\u010denstva s Bohom. Kristus len ako Boh mohol zjavi\u0165 Boha – a kres\u0165ansk\u00e9 veriace povedomie, do ktor\u00e9ho Kristus patr\u00ed tak ako Boh. (Cirkevn\u00fd snem v Nicei (325) postavil sa na stanovisko Athan\u00e1zia a vyhl\u00e1sil, \u017ee Kristus je jednej podstaty s Otcom, sploden\u00fd a nie u\u010dinen\u00fd. Nekres\u0165ansk\u00fd pojem Logosa bol tu nahraden\u00fd Synom. Nicea tie\u017e vyzn\u00e1va Syna ako \u201cgeneteuta ek tu patros monogene \u2026 teon aletinon ek teou aletinou genetenta ou poidenta, homoousion to patri\u201d.<\/p>\n\n\n\n

V tomto boji proti arianizmu ne\u0161lo len o jednu literu, alebo o jednu dogmu, ale o samu podstatu kres\u0165anstva. Nicejsk\u00e9 vyznanie Krista u\u017e nemenuje Logosom, ale Synom Bo\u017e\u00edm. Z\u00e1padn\u00e1 cirkev nez\u00fa\u010dastnila sa boja o Logosa. V nej nemala ve\u013ek\u00e9ho vlivu gr\u00e9cka filozofia; ona budovala viac na slove Bo\u017eom a trad\u00edcii.<\/p>\n\n\n\n

Ot\u00e1zke Ducha Sv\u00e4t\u00e9ho nebolo venovan\u00e9 to\u013eko pozornosti, ako kristologickej ot\u00e1zke. M\u00e1lo sa hovorilo o jeho pomere k Bohu. A\u017e potom, ke\u010f bola ust\u00e1len\u00e1 homoousia Kristova, bolo ust\u00e1len\u00e9 i u\u010denie o Duchu Sv\u00e4tom, jeho podstata, hypost\u00e1za, pomer k Bohu Otcu a Synu. Niceanum vyzn\u00e1va Ho ako \u201cP\u00e1na a Ob\u017eivovate\u013ea\u201d, ktor\u00fd poch\u00e1dza od Otca, ktor\u00fd s Otcom a Synom spolu b\u00fdva vz\u00fdvan\u00fd a oslavovan\u00fd. Na z\u00e1pade potom (Toledo 589) pripojili k tomu \u201cfilioque\u201d.<\/p>\n\n\n\n

V\u00fdchodn\u00e1 cirkev zamieta doplnok \u201cfiliouque\u201d na z\u00e1klade m\u00fdlneho v\u00fdkladu evanjelia J\u00e1na 15, 26 (Ho para tu patros ekpore\u00fcetai). Tu je re\u010d o historickom vych\u00e1dzan\u00ed a nie o ve\u010dnom vych\u00e1dzan\u00ed Ducha Sv\u00e4t\u00e9ho. Ako sa hovor\u00ed o Otcovi, tak sa hovor\u00ed aj o Synovi, \u017ee po\u0161le Ducha Sv\u00e4t\u00e9ho (J 14, 26: \u201cAle Radca, ten Duch Sv\u00e4t\u00fd, ktor\u00e9ho po\u0161le Otec v mojom mene \u2026\u201d, J 16, 7: \u201clebo ak neod\u00eddem, radca nepr\u00edde k v\u00e1m; ale ke\u010f od\u00eddem, po\u0161lem Ho k v\u00e1m\u201d).<\/p>\n\n\n\n

Duch Sv\u00e4t\u00fd menuje sa nielen Duchom Bo\u017e\u00edm, ale aj Duchom Kristov\u00fdm (R 8, 9: \u201cVy v\u0161ak nie ste v tele, ale v Duchu, ak Duch Bo\u017e\u00ed preb\u00fdva vo v\u00e1s. Ale ak niekto nem\u00e1 Ducha Kristovho, nie je jeho\u201d. R 8, 14: \u201cLebo v\u0161etci, ktor\u00fdch Duch Bo\u017e\u00ed vedie, s\u00fa synovia Bo\u017e\u00ed\u201d; G 4, 6: \u201cA ke\u010f\u017ee ste synovia, poslal n\u00e1m Boh do s\u0155dc Ducha svojho Syna, volaj\u00faceho: Abba! Ot\u010de!\u201d; 1P 1, 11: \u201cDuch Kristov, ktor\u00fd preb\u00fdval v nich, oznamoval utrpenia pre Krista a sl\u00e1vu po nich\u201d.)<\/p>\n\n\n\n

Ob\u0161\u00edrnej\u0161ie a kone\u010dn\u00e9 spracovanie u\u010denia o Trojici obsahuje Athanasium (okolo r. 500). Ako pri Filiooque, tak i tu bada\u0165 vliv August\u00edna, ktor\u00e9mu i\u0161lo o jednotu a rovnos\u0165 v Trojici Sv\u00e4tej. Jemu: \u201cTrinitas est unus Deus. Ter dixi Deus, sed non dixi tres Deos, magis enim Deus per quam dii tres\u201d.<\/p>\n\n\n\n

Evanjelick\u00e9 cirkvi prevzali v\u0161etky starokres\u0165ansk\u00e9 symbol\u00e1 a tak nadviazali na u\u010denie a vieru starej cirkvi kres\u0165anskej. Niektor\u00ed liber\u00e1lni teol\u00f3govia (ako Harnack) pova\u017euj\u00fa to za omyl, \u017ee evanjelick\u00e9 cirkvi prijali starokres\u0165ansk\u00e9 u\u010denie o Trojici, lebo bolo vraj vybudovan\u00e9 na gr\u00e9ckej filozofii. To je nespr\u00e1vne tvrdenie. Pr\u00e1ve t\u00fdmto u\u010den\u00edm cirkev zavrhla gr\u00e9cku filozofiu Logosa.<\/p>\n\n\n\n

Odporcovia tohoto u\u010denia v dobe reform\u00e1cie boli antitrinit\u00e1ri, tzv. soci\u00e1ni, nesk\u00f4r racionalisti a dnes e\u0161te unit\u00e1ri a pr\u00edvr\u017eenci ultraliber\u00e1lnej teologie.<\/p>\n\n\n\n

Podrobn\u00e9 vypracovanie trinit\u00e1rneho u\u010denia pod\u00e1vaj\u00fa n\u00e1m ortodoxn\u00ed dogmatikovia, hoci i oni dogmu o Trojici pova\u017eovali za myst\u00e9rium. Jednako sna\u017eili sa ho dogmaticky spracova\u0165, lebo len v tomto po\u010d\u00ednan\u00ed m\u00f4\u017eeme pozna\u0165 Boha tak, ako sa zjavil. Presn\u00e9 dogmatick\u00e9 formulovanie m\u00e1 zabr\u00e1ni\u0165 vzniku r\u00f4znych bludov.<\/p>\n\n\n\n

Prof. \u013dubom\u00edr Batka, PhD<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

Prof. ThDr. J\u00e1n BEBLAV\u00dd (1898-1968) Narodil sa 27. marca 1898 ako najmlad\u0161\u00ed syn v rodine mlyn\u00e1ra Michala Beblav\u00e9ho a Anny rod. \u0160tefkovej vo Vrbovciach pri Myjave. Po skon\u010den\u00ed \u0161iestich ro\u010dn\u00edkov \u013eudovej \u0161koly vo svojom rodisku odi\u0161iel v roku 1910 \u0161tudova\u0165 na Gymn\u00e1zium v Skalici, kde ukon\u010dil 6 ro\u010dn\u00edkov riadneho \u0161t\u00fadia. V roku 1916 bol povolan\u00fd … \u010c\u00edta\u0165 viac<\/a><\/p>\n","protected":false},"author":4,"featured_media":0,"comment_status":"open","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[36,73,38,196],"tags":[],"class_list":["post-32881","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-ebf-uk","category-ecav","category-pravoverne-ucenie","category-vrbovce"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/32881","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/users\/4"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=32881"}],"version-history":[{"count":1,"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/32881\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":32882,"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/32881\/revisions\/32882"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=32881"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=32881"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=32881"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}