{"id":32883,"date":"2019-10-22T12:59:42","date_gmt":"2019-10-22T10:59:42","guid":{"rendered":"http:\/\/e-anjelik.sk\/?p=32883"},"modified":"2019-10-23T19:01:34","modified_gmt":"2019-10-23T17:01:34","slug":"obnovenie-evanj-cirkevnej-skoly-v-sobotisti-1783-1848","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/2019\/10\/22\/obnovenie-evanj-cirkevnej-skoly-v-sobotisti-1783-1848\/","title":{"rendered":"Obnovenie evanj.cirkevnej \u0161koly v Soboti\u0161ti (1783-1848)"},"content":{"rendered":"\n

        Obnovenie evanjelickej cirkevnej \u0161koly v Soboti\u0161ti <\/strong><\/p>\n\n\n\n

                                      (1783 – 1848) – <\/strong>3. \u010das\u0165<\/em><\/p>\n\n\n\n

     Po vydan\u00ed Toleran\u010dn\u00e9ho patentu <\/strong>cis\u00e1rom Jozefom II. 25.okt\u00f3bra 1781, ktor\u00fd bol v Nitrianskej stolici publikovan\u00fd a\u017e v j\u00fani 1783 pre odpor stolice a v\u00e4\u010d\u0161inovej cirkvi, obnovil sa postupne aj evanjelick\u00fd a.v. cirkevn\u00fd zbor v Soboti\u0161ti. Podmienkou, pod\u013ea patentu, bolo, aby sa k evanjelickej cirkvi prihl\u00e1silo najmenej sto rod\u00edn a aby farnos\u0165 dok\u00e1zala by\u0165 finan\u010dne sebesta\u010dn\u00e1. Na prekvapenie sa k evanjelickej a.v. konfesii po p\u00e4\u0165desiatro\u010dnom artikul\u00e1rnom \u017eivoren\u00ed s mnoh\u00fdmi obmedzeniami prihl\u00e1silo v Soboti\u0161ti a v pri\u013eahl\u00fdch kopaniciach a\u017e 273 rod\u00edn v ktor\u00fdch \u017eilo 1725 evanjelikov. Okrem toho vo f\u00edlii Podbran\u010d 134 rod\u00edn a 1123 evanjelikov, v \u010castkove 113 rod\u00edn a 602 evanjelikov, v Rovensku 70 rod\u00edn a 252 evanjelikov. Spolu 590 rod\u00edn v ktor\u00fdch \u017eilo 3702 veriacich. <\/p>\n\n\n\n

     Toleran\u010dn\u00fd patent e\u0161te ned\u00e1val evanjelick\u00fdm cirkv\u00e1m \u00fapln\u00fa slobodu. Toleroval ich existenciu a dovo\u013eoval postavi\u0165 im kostoly bez ve\u017ee, bez zvonov, s vchodom iba z bo\u010dnej ulice, a tie\u017e fary a \u0161koly a mo\u017enos\u0165 pozva\u0165 si k\u0148azov a u\u010dite\u013eov. To vzh\u013eadom na ich nedostatok nebolo jednoduch\u00e9. Evanjelici boli povinn\u00ed na\u010falej prispieva\u0165 aj na chod r\u00edmsko – katol\u00edckej \u0161koly a na jej u\u010dite\u013ea. Tieto povinn\u00e9 d\u00e1vky \u010dinili v Soboti\u0161ti 12 f\u00far dreva, 97 mer\u00edc \u017eita a ovsa, kur\u010dat\u00e1 a pr\u00e1cu, \u010di u\u017e so z\u00e1prahom alebo bez neho, z \u010doho sa vykupovali sumou 325 zlat\u00fdch 11 grajciarov. Napokon boli tieto d\u00e1vky kr\u00e1\u013eovsk\u00fdm nariaden\u00edm Leopolda II. z 24. janu\u00e1ra 1790\/91 zru\u0161en\u00e9 a v\u0161etky evanjelick\u00e9 cirkevn\u00e9 zbory od podobnej povinnosti osloboden\u00e9. Z\u00e1rove\u0148 tento z\u00e1kon vyhl\u00e1sil vyzn\u00e1vanie evanjelick\u00e9ho n\u00e1bo\u017eenstva za verejn\u00e9. Nanovo potvrdil aj slobodn\u00e9 u\u017e\u00edvanie kostolov, \u0161k\u00f4l, f\u00e1r a cintor\u00ednov a priniesol evanjelikom oboch vierovyznan\u00ed aj \u010fal\u0161ie slobody a \u00fa\u013eavy. Evanjelick\u00ed remeseln\u00edci nesmeli by\u0165 n\u00faten\u00ed chodi\u0165 na procesie a in\u00e9 katol\u00edcke cerem\u00f3nie a po\u010das katol\u00edckych sviatkov sta\u010dilo, ak sa zdr\u017eiavali verejn\u00fdch pr\u00e1c. Evanjelici si smeli zriadi\u0165 aj vy\u0161\u0161ie \u0161koly a \u0161tudenti mohli slobodne nav\u0161tevova\u0165 aj zahrani\u010dn\u00e9 univerzity.<\/p>\n\n\n\n

     Soboti\u0161tsk\u00ed evanjelici si v roku 1783 za svojho prv\u00e9ho far\u00e1ra pozvali Pavla Je\u017eovi\u010da<\/strong> z Prietr\u017ee. Jeho \u00falohou bolo nielen vykon\u00e1va\u0165 bohoslu\u017eby, ale aj za\u010da\u0165 nanovo stava\u0165 kostol, faru i cirkevn\u00fa \u0161kolu. K\u00fdm sa tak stalo, evanjelici mali prv\u00e9 bohoslu\u017eby na dvore zemana a prv\u00e9ho zborov\u00e9ho in\u0161pektora (dozorcu) Pavla Pe\u0165ku<\/strong>. Nasleduj\u00face slu\u017eby Bo\u017eie sa konali v stodole, v humne cirkevn\u00edka Jar\u00e1bka. T\u00e1to Jar\u00e1bkovsk\u00e1 stodola <\/strong>sa s\u00fa\u010dasne stala do\u010dasne aj prvou \u0161kolou <\/strong>po Toleran\u010dnom patente. Je pravdepodobn\u00e9, \u017ee rodina Jar\u00e1bkov\u00e1 bola jednou zo star\u0161\u00edch rod\u00edn soboti\u0161tsk\u00fdch, ke\u010f\u017ee meno Jar\u00e1bek, je vyryt\u00e9 aj do hrady vo ve\u017ei tunaj\u0161ieho rkc.kostola z roku 1635 – 1637.          <\/p>\n\n\n\n

      Cirkevn\u00fd zbor si v roku 1783 pozval aj riadneho u\u010dite\u013ea J\u00e1na Kociana.<\/strong> Narodil sa v roku 1729<\/strong> v Cajle, v Pre\u0161porskej stolici. Povolan\u00fd bol z H\u00fdb, v Liptovskej stolici. Pred postaven\u00edm riadnej \u0161koly b\u00fdval v Uhorskej ulici v dome J\u00e1na Jurtu. Deti vyu\u010doval najsk\u00f4r v jar\u00e1bkovskej stodole a nesk\u00f4r u\u010dil a s\u00fa\u010dasne aj b\u00fdval v dome Ondreja Toman\u010d\u00edka. V cirkevn\u00fdch \u00fa\u010dtoch za rok 1873 sa nach\u00e1dza aj polo\u017eka: \u201cv\u00fddan na faru a \u0161kolu 433.33 zl. a tie\u017e v pr\u00edjmoch 1784: Zbierka na \u0161kolu, fundu\u0161 Hulkovsk\u00fd 130 fl. 47 gr.\u201d<\/em> Kostol bol posv\u00e4ten\u00fd v roku 1784 a \u0161kola v roku 1785.      <\/p>\n\n\n\n

     O \u0165a\u017ek\u00fdch \u010dasoch evanjelick\u00e9ho cirkevn\u00e9ho \u0161kolstva, ktor\u00e9 pomaly vst\u00e1valo z popola, p\u00edsal otvorene a re\u00e1lne e\u0161te v roku 1831 Tom\u00e1\u0161 Hro\u0161, brezovsk\u00fd evanjelick\u00fd far\u00e1r vo svojej pr\u00e1ci: \u201cN\u00e1rodn\u00ed \u0161koly a jejich stav i p\u00fasoben\u00ed\u201d <\/em> takto: \u201dProb\u011bhnime pros\u00edm, na\u0161i milovnou vlast a prohl\u00e9dnime bystr\u00fdm a skoumav\u00fdm okem na\u0161e m\u011bsta, m\u011bste\u010dka, vesnice a d\u011bdiny, a tu\u010f zajist\u00e9 mnoh\u00e1 m\u00edsta spat\u0159\u00edme, v nich\u017eto bu\u010f \u017e\u00e1dn\u00e9 nen\u00ed \u0161koly, anebo jeli n\u011bjak\u00e1, t\u00e1 se v\u00edce podob\u00e1 past\u00fdrni, ne\u017eli \u0161kole. A jen vejdime do n\u00ed, tu se n\u00e1m teprv uk\u00e1\u017ee cel\u00e1 povaha, cel\u00fd obraz jej\u00ed, kter\u00e9ho se vzd\u011blan\u00fd duch a citedln\u00e9 srdce nem\u00e1lo ulekne a zd\u011bs\u00ed. Neb i tu se n\u00e1m p\u0159ed o\u010di postav\u00ed ouzka, n\u00edzka, vlhk\u00e1, mal\u00fdmi okny zaopat\u0159en\u00e1 chy\u017eka – sem a tam k\u0159\u00ed\u017eem poh\u00e1zen\u00e1 d\u0159eva, desky, \u0161toky a lavice; necoudn\u00e9 a neol\u00ed\u010den\u00e9 kachle, za tr\u00e1my prouty, ferule a palice, a k tomu v kout\u011b sud, aneb jin\u00ed n\u00e1\u0159ad\u00ed. To je obraz vesnick\u00e9 \u0161koly vnit\u0159n\u00ed a o zevn\u011bj\u0161\u00ed jej\u00ed mluviti za zbyt\u010dn\u00e9 uzn\u00e1v\u00e1m, jeliko\u017e j\u00ed ka\u017ed\u00fd okolo jdouc\u00ed spat\u0159iti m\u00fa\u017ee. V takov\u00e9 \u0161kole nen\u00ed mo\u017en\u00e9, aby u\u010ditel a d\u00edtky zdrav\u00e9 a \u010derstv\u00e9 dlouho z\u00fastali. Nen\u00ed mo\u017en\u00e9, aby do n\u00ed s chut\u00ed chodili. \u0160kola zajist\u011b takov\u00e1 nen\u00ed pro ne u\u010d\u00edrna, anebr\u017e mu\u010d\u00edrna. Ji\u017e pohed na n\u00ed odstra\u0161uje a zapuzuje\u201d.<\/em> \u010ealej doklad\u00e1: \u201dp\u00e1lenice, ba aj chlievy a ma\u0161tale s\u00fa kraj\u0161ie ako tieto \u0161koly\u201d. <\/em><\/p>\n\n\n\n

      <\/em>Po vystaven\u00ed novej \u0161koly sa v samotnom meste\u010dku Soboti\u0161te situ\u00e1cia zlep\u0161ila, ale v dedin\u00e1ch, ktor\u00e9 patrili k zboru ako f\u00edlie bola situ\u00e1cia bl\u00edzka opisu, ktor\u00fd podal Tom\u00e1\u0161 Hro\u0161. Nebolo \u013eahk\u00e9 presved\u010di\u0165 negramotn\u00fdch rodi\u010dov, aby posielali svoje deti do \u0161koly. \u0160kolsk\u00e1 doch\u00e1dzka bola ve\u013emi kr\u00e1tka a trvala len nieko\u013eko z\u00edm. Bolo be\u017en\u00e9, \u017ee deti museli rodi\u010dom pom\u00e1ha\u0165 pri pasen\u00ed dobytka a hus\u00ed, alebo pri po\u013en\u00fdch pr\u00e1cach a n\u00e1v\u0161etva \u0161koly tak bola druhorad\u00e1. Soboti\u0161te malo v\u0161ak far\u00e1rov, ktor\u00ed v\u0161etci dbali na \u010do najlep\u0161iu \u00farove\u0148 cirkevn\u00fdch u\u010dite\u013eov. <\/p>\n\n\n\n

    Prv\u00e1 kanonick\u00e1 vizit\u00e1cia po Toleran\u010dnom patente sa uskuto\u010dnila 21. apr\u00edla 1803, ktor\u00fa vykonal superintendent (biskup) Preddunajsk\u00e9ho di\u0161triktu Daniel Crudi. Zbor dosiahol v tom \u010dasu po\u010det 4 000 du\u0161\u00ed. O \u0161kole je v nej uveden\u00e9, \u017ee pozost\u00e1vala z troch miestnost\u00ed. V najv\u00e4\u010d\u0161ej z nich prebiehala v\u00fdu\u010dba, ostatn\u00e9 mal k dispoz\u00edcii u\u010dite\u013e. T\u00fdm bol toho \u010dasu J\u00e1n Kocian ml. \u0160kolu nav\u0161tevovalo asi 140 det\u00ed. Vyu\u010dovanie sa za\u010d\u00ednalo o \u00f4smej r\u00e1no a trvalo do jeden\u00e1stej a pokra\u010dovalo poobede od druhej do \u0161tvrtej hodiny. U\u010debnice sa vtedy nepou\u017e\u00edvali \u017eiadne. <\/p>\n\n\n\n

      V nasleduj\u00facom obdob\u00ed sa v\u0161ak hospod\u00e1rske i demografick\u00e9 pomery zhor\u0161ili v d\u00f4sledku st\u00e1le trvaj\u00facich vojen. Naviac, d\u0148a 19. m\u00e1ja 1805  Soboti\u0161te postihla povode\u0148. Popoludn\u00ed o \u0161tvrtej hodine pri\u0161la prudk\u00e1 b\u00farka. Potok Vrbov\u010dianka (Malina, Teplica) sa rozvodnil a strhol  dreven\u00fd most pri trhovi\u0161ti a \u013eu\u010fom zatopil domy. <\/p>\n\n\n\n

       2.decembra 1805 boli vojsk\u00e1 Rak\u00faskej monarchie pri Slavkove porazen\u00e9. Ustupuj\u00face rusk\u00e9 vojsko sp\u00e1lilo v Soboti\u0161ti v\u0161etky dreven\u00e9 kol\u00edky vo viniciach pri ktor\u00fdch sa vojaci zohrievali, ke\u010f\u017ee bola tuh\u00e1 zima. V roku 1816 pri\u0161la ve\u013ek\u00e1 ne\u00faroda a ceny obilia rekordne st\u00fapli. Sotva sa obyvate\u013estvo trochu pozviechalo, op\u00e4\u0165 pri\u0161la v roku 1820 povode\u0148 v dvoch vln\u00e1ch. Priniesla obrovsk\u00e9 \u0161kody na majetku a \u00farode. \u013dudia h\u013eadali \u00fato\u010disko v evanjelickom kostole na ch\u00f3roch. Kanonick\u00e1 vizit\u00e1cia 17. okt\u00f3bra 1823, ke\u010f pri\u0161iel veriach skontrolova\u0165 a povzbudi\u0165 superintendent Michal Kov\u00e1\u010d-Martiny, musela kon\u0161tatova\u0165 zn\u00ed\u017een\u00fd po\u010det veriacich, ich hmotn\u00fd \u00fapadok a tak aj hmotn\u00fd \u00fapadok cel\u00e9ho zboru. Po\u010det du\u0161\u00ed klesol na 3 840, po\u010det \u017eiakov v\u0161ak zostal na rovnakej \u00farovni – 140.<\/p>\n\n\n\n

       Ke\u010f\u017ee plat far\u00e1ra bol priamo z\u00e1visl\u00fd od hmotnej situ\u00e1cie cirkevn\u00edkov, far\u00e1r J\u00e1n \u0160ulek trel skuto\u010dn\u00fa biedu, ako o tom sved\u010d\u00ed z\u00e1pisnica z konventu 26.m\u00e1ja 1828. Obdobn\u00e9 to bolo aj s platom u\u010dite\u013ea Pavla Hor\u0148ansk\u00e9ho. Nie div, \u017ee pr\u00e1ve k\u0148az J\u00e1n \u0160ulek vynikal nielen v duchovnej a n\u00e1rodnej pr\u00e1ci, ale i v h\u013eadan\u00ed nov\u00fdch trendov v po\u013enohospod\u00e1rskej oblasti. <\/p>\n\n\n\n

      J.\u0160ulek zast\u00e1val v senior\u00e1te aj \u00farad \u0161kolsk\u00e9ho dekana<\/strong> v rokoch 1815 -1826. \u00dalohou dekana bola nielen kontrola v\u00fdu\u010dby n\u00e1bo\u017eenstva, ale aj oborn\u00e1 podpora a pomoc u\u010dite\u013eom a k\u0148azom. V niektor\u00fdch \u0161kol\u00e1ch sa dlho u\u017e\u00edvali n\u00edm vydan\u00e9 knihy: Prvn\u00ed za\u010d\u00e1tkov\u00e9 n\u00e1bo\u017eenstv\u00ed k\u0159es\u0165ansk\u00e9ho, Katechizmus n\u00e1bo\u017eenstv\u00ed k\u0159es\u0165ansk\u00e9ho, Latina grammatika – Latinsk\u00e1 gramatika. <\/em>N\u00e1kladom jedn\u00e9ho viede\u0148sk\u00e9ho kn\u00edhkupca mal by\u0165 pre \u0161kolsk\u00e9 potreby vydan\u00fd Slovn\u00edk v \u0161tyroch re\u010diach: latinsk\u00fd, nemeck\u00fd, slovensk\u00fd a ma\u010farsk\u00fd. Ni\u010d bli\u017e\u0161ie v\u0161ak o \u0148om nevieme. Okrem t\u00fdchto tla\u010den\u00fdch kni\u017eiek nap\u00edsal aj viacero rukopisn\u00fdch pr\u00e1c, ktor\u00e9 sa v\u0161ak nezachovali. <\/p>\n\n\n\n

      V nitriankom senior\u00e1te sa len pomaly zria\u010fovali a obnovovali cirkevn\u00e9 \u0161koly. A\u017e na senior\u00e1lnom konvente 18. j\u00fala 1798 vo Vrbovom sa urobili prv\u00e9 pl\u00e1ny a kroky. O d\u00f4vodoch a mno\u017estve probl\u00e9mov rokoval aj senior\u00e1lny konvent v Senici 18. septembra 1799. Ch\u00fdbali nielen knihy, ale prek\u00e1\u017eky vo vyu\u010dovan\u00ed boli aj star\u00e9 zvyklosti: napr\u00edklad pretrv\u00e1vaj\u00faca koleda, ale aj kr\u00e1tka doba vyu\u010dovania a slab\u00e1 doch\u00e1dzka det\u00ed do \u0161koly. Prijat\u00fdch bolo viacero uznesen\u00ed a opatren\u00ed, ale v kone\u010dnom d\u00f4sledku ich realiz\u00e1cia zost\u00e1vala na aktivite a obetavosti u\u010dite\u013eov. V usilovnosti vynikal aj senick\u00fd u\u010dite\u013e J\u00e1n Valen\u010d\u00edk a soboti\u0161tsk\u00fd rod\u00e1k Martin \u010eurgala, u\u010dite\u013e v Skalici. V z\u00e1vere p\u00f4sobenia J.\u0160uleka sa konala v zbore op\u00e4\u0165 kanonick\u00e1 vizit\u00e1cia d\u0148a 5. j\u00fana 1836. Po\u010det veriach vzr\u00e1stol na 4 029. Po\u010det \u017eiakov dosiahol 160, hoci v zime \u0161kolu nav\u0161tevovala len asi polovica \u017eiakov. Vybavenie \u0161koly sa v\u0161ak zlep\u0161ilo. Okrem \u0161tyroch tab\u00fa\u013e a lav\u00edc pre \u017eiakov, visela na stene aj mapa Uhorska a pri pr\u00edle\u017eitosti n\u00e1v\u0161tevy daroval biskup \u0161kole knihu Gramatica Hungariae. Asi mesiac po kanonickej vizit\u00e1cii pri\u0161la do Soboti\u0161\u0165a in\u00e1 vz\u00e1cna n\u00e1v\u0161teva. V r\u00e1mci spozn\u00e1vania slovensk\u00e9ho n\u00e1roda sem zav\u00edtal mlad\u00fd \u013dudov\u00edt \u0160t\u00far so svoj\u00edm priate\u013eom Pavlom \u010cendekovi\u010dom. \u0160t\u00far mal zo stretnutia dobr\u00fd pocit. \u201cJe to mu\u017e vl\u00eddn\u00fd, n\u011bco n\u011bkdy proti pov\u00ed, v\u0161ak (zle to) nemysl\u00ed.\u201d <\/em><\/p>\n\n\n\n

    J\u00e1n Kocian (1783 – 1795)<\/strong> bol prv\u00fdm u\u010dite\u013eom po Toleran\u010dnom patente. V Soboti\u0161ti u\u010dil dvan\u00e1s\u0165 rokov. Zomrel d\u0148a 8.m\u00e1ja 1795. Pochovan\u00fd bol pred kostolom, medzi dvomi lipami. N\u00e1hrobn\u00fd kame\u0148, ktor\u00fd mu dal zhotovi\u0165 jeho syn J\u00e1n, jeho n\u00e1stupca v \u00farade, sa \u010dasom prevr\u00e1til a bol polo\u017een\u00fd pod plot farskej z\u00e1hrady, kde sa postupne stratil v p\u00f4de. P. Beblav\u00fd zachoval vo svojom rukopise n\u00e1pis z n\u00e1hrobn\u00e9ho kame\u0148a, ktor\u00fd znel: \u201cCti a l\u00e1sky pam\u00e1tka, kter(o)u ur.(ozen\u00e9mu) a vl.(\u00eddnemu) P\u00e1nu Jan. Kocianovi Rok\u00fa 46 \u0161kol. u\u010diteli 66 let \u017eiv\u00e9mu Poz\u00fastavil syn Jan MDCCXCV.\u201d<\/em>  <\/p>\n\n\n\n

     Dlho sme si mysleli, \u017ee tento n\u00e1hrobn\u00fd kame\u0148 je nen\u00e1vratne straten\u00fd.Prekvapuj\u00faco sme ho na\u0161li v p\u00f4de pod m\u00farikom farskej z\u00e1hrady pri oprave kostola v roku 2000. N\u00e1pis na n\u00e1hrobn\u00edku sme dali odborne zre\u0161taurova\u0165 a teraz je polo\u017een\u00fd na vyv\u00fd\u0161enom podklade pred kostolom. J\u00e1n Kocian sa zaoberal aj ver\u0161ovn\u00edctvom. Jeho b\u00e1sne vy\u0161li v Prahe. Tla\u010dou bol vydan\u00fd aj jeho tr\u00fachlospev pri pohrebe far\u00e1ra Pavla Je\u017eovi\u010da.<\/p>\n\n\n\n

     <\/strong>Jeho n\u00e1stupcom sa stal jeho syn J\u00e1n Kocian II. (1795 – 1808). <\/strong>Najsk\u00f4r p\u00f4sobil ako otcov pomocn\u00edk, neskor\u0161ie ako druh\u00fd u\u010dite\u013e. Od CZ mal iba mal\u00fd plat, ale tak sa zd\u00e1, \u017ee ani ten mu zbor nevypl\u00e1cal s od\u00f4vodnen\u00edm, \u017ee ako syn je povinn\u00fd zastupova\u0165 chor\u00e9ho otca, ktor\u00fd trpel na vodnatie\u013eku. Po otcovej smrti bol vyvolen\u00fd za jeho n\u00e1stupcu. Ako u\u010dite\u013e bol ob\u013e\u00faben\u00fd. V roku 1808 pre roztr\u017eky s far\u00e1rom Michalom  Sepe\u0161im (Szepessy) po\u010fakoval za \u00farad. Napriek prosb\u00e1m cirkevn\u00edkov nechcel po\u010fakovanie vzia\u0165 sp\u00e4\u0165. Potom bol s\u00fakromn\u00fdm u\u010dite\u013eom det\u00ed Martina Brunovsk\u00e9ho. Nesk\u00f4r sa pres\u0165ahoval do Jablonice, kde zalo\u017eil pivovar, ale aj tento zanechal a k\u00fapil si mlyn vo Farka\u0161\u00edne. Zomrel slobodn\u00fd v Trnave v roku 1835.<\/p>\n\n\n\n

   <\/strong> Tret\u00edm u\u010dite\u013eom v soboti\u0161tskej evanjelickej \u0161kole bol Pavel Hor\u0148ansk\u00fd <\/strong>(Hor\u0148\u00e1k) v rokoch 1808 – 1831. <\/strong>Narodil sa koncom janu\u00e1ra v roku 1775 na Vrbovciach. P\u00f4sobil najsk\u00f4r v P\u00fachove (1795), potom v Prietr\u017ei (1803-1807) a od 23.m\u00e1ja 1808 v Soboti\u0161ti. Bol dobr\u00fdm pedag\u00f3gom, \u010dasto porovn\u00e1van\u00fd so senick\u00fdm u\u010dite\u013eom J\u00e1nom Valen\u010d\u00edkom. Za jeho \u00fa\u010dinkovania bola \u0161kola tak preplnen\u00e1, \u017ee \u017eiaci nemali miesto na sedenie, preto bola budova \u0161koly v roku 1821 pred\u013a\u017een\u00e1 o tri metre smerom ku kostolu. Po\u010das kanonickej vizit\u00e1cie 17. okt\u00f3bra 1823 bol P. Hor\u0148ansk\u00fd biskupom Michalom Kov\u00e1\u010d – Martinym pre jeho zdarn\u00e9 vyu\u010dovanie det\u00ed verejne i z\u00e1pisni\u010dne pochv\u00e1len\u00fd. Biskupa v\u00edtali deti ver\u0161ami: Bohuslav \u0160ulek po latinsky, J\u00e1n Zatkal\u00edk a J\u00e1n Mat\u00fa\u0161 po slovensky. Ke\u010f telesne sl\u00e1bol, povolal si za pomocn\u00edka skon\u010den\u00e9ho teol\u00f3ga Juraja Halabr\u00edna z Turej L\u00faky. Ten, ke\u010f\u017ee nedostal kapl\u00e1nske miesto v evanjelickej cirkvi, prest\u00fapil do RKC, \u010do vzbudilo u evanjelikov pohor\u0161enie. P. Hor\u0148ansk\u00fd zomrel d\u0148a 20.septembra 1831 v 56 – tom roku \u017eivota. Pochovan\u00fd je v \u010dasti cintor\u00edna zomret\u00fdch na choleru. Pri jeho hrobe zasadil jeho \u017eiak Pavel \u0160im\u0161\u00e1lek lipu.  <\/p>\n\n\n\n

     N\u00e1stupcom P. Hor\u0148\u00e1ka sa stal Samuel Jurkovi\u010d (\u010eurkovi\u010d). <\/strong>Narodil sa9.febru\u00e1ra 1797 na Brezovej pod Bradlom. Jeho otec bol Samuel Jurkovi\u010d (\u010eurkovi\u010d) a matka Al\u017ebeta rod. Jurkovi\u010dov\u00e1. Aby sa nau\u010dil po ma\u010farsky, rodi\u010dia ho poslali \u201cna re\u010d\u201d do Sal\u00edb. Vy\u0161\u0161ie \u0161koly absolvoval v Banskej Bystrici, kde b\u00fdval u svojho pr\u00edbuzn\u00e9ho \u0160tefana Jurkovi\u010da, ktor\u00fd bol v meste lek\u00e1rnikom. Tu skon\u010dil r\u00e9toriku a na filozofiu sa odobral do Banskej \u0160tiavnice, kde bol aj vychov\u00e1vate\u013eom det\u00ed lek\u00e1rnika Ferdinanda Winterlicha. Od 20.VI.1817 bol u\u010dite\u013eom (rechtorom) v Novom Meste nad V\u00e1hom. Tu sa o\u017eenil d\u0148a 10. novembra 1819 s Katar\u00ednou rod. Fialovou, dc\u00e9rou Juraja Fialu, mlyn\u00e1ra, a Katar\u00edny rod.Neumann. U\u017e v Novom Meste mal poves\u0165 dobr\u00e9ho pedag\u00f3ga.<\/p>\n\n\n\n

    Do Soboti\u0161\u0165a pri\u0161iel na pozvanie cirkevn\u00e9ho zboru a far\u00e1ra J\u00e1na \u0160uleka 2.novembra 1831. Vo vlastnom \u017eivotopise stru\u010dne poznamenal: <\/p>\n\n\n\n

\u201dRoku 1831 po smrti p.Pavla Hor\u0148ansk\u00e9ho povol\u00e1n (jsem) byl za u\u010dite\u013ea \u0161koly evang. do Soboti\u0161\u0165a, kam\u017e (jsem) i odjel\u201d<\/em>.  V Soboti\u0161ti ho \u010dakalo ve\u013ea povinnost\u00ed. Aby u\u017eivil rodinu, musel prija\u0165 aj miesto not\u00e1ra v obci. <\/p>\n\n\n\n

V kr\u00e1tkom \u010dase mu zomrel syn \u013dudov\u00edt a dve dc\u00e9ry a po dvojro\u010dnom pobyte aj man\u017eelka Katar\u00edna. Jurkovi\u010d sa o\u017eenil druh\u00fd raz s jej mlad\u0161ou dvadsa\u0165ro\u010dnou sestrou J\u00faliou, aby bolo postaran\u00e9 o tri pozostal\u00e9 dc\u00e9ry. Ke\u010f po dvoch rokoch, u\u017e 18.8.1835 aj J\u00falia zomrela, Jurkovi\u010d ostal s tromi dc\u00e9rami s\u00e1m a viac sa neo\u017eenil. Dc\u00e9ra Juliana sa nesk\u00f4r vydala za Daniela Slobodu, evanjelick\u00e9ho. a.v.far\u00e1ra v Rusave na Morave, ktor\u00fd bol znamenit\u00fd botanik, spisovate\u013e a zberate\u013e \u013eudov\u00fdch piesn\u00ed. \u010eal\u0161ia dc\u00e9ra Anna, ktor\u00e1 sa vydala za Jozefa M.Hurbana sa stala zn\u00e1mou aj ako prv\u00e1 slovensk\u00e1 here\u010dka, ke\u010f\u017ee \u00fa\u010dinkovala s mlad\u00fdmi \u0161t\u00farovcami v prv\u00fdch divadeln\u00fdch hr\u00e1ch (Slovensk\u00e9 n\u00e1rodn\u00e9 divadlo v stolici nitransk\u00e9) v Soboti\u0161ti. Dc\u00e9ra Em\u00edlia sa vydala za Juraja Jurkovi\u010da a stala sa matkou viacer\u00fdch roduvern\u00fdch synov a dc\u00e9r. Otec ich aj po vydaji v\u0161estranne podporoval. Za\u0165 D.Sloboda z Rusavy sa takto vyjadril o ich hmotn\u00fdch pomeroch: \u201cVid\u00edte mil\u00fd apko, a\u017e po druh\u00e9 budete m\u011bt tri dcery, ned\u00e1vejte jich jak \u017eiv takov\u00fdm chud\u00e1rom jako sme my traja, co a\u010d js\u00fa velice dobr\u00ed a poriadni, aj maj\u00fa po k\u00fasku tej sl\u00e1vy akejsi a v\u00e1\u017enosti, a\u010d js\u00fa perillustres, reverendes, docti, doctisimique, auctores et scriptores, doctores in spe, schachistae\u2026 a kolik je\u0161te t\u011bch sl\u00e1vnych titul\u00fa m\u00f4\u017ee by\u0165, ale pritom v\u0161em chybuje ten voz\u00edk, co by se na n\u011bm pohodln\u011b pres ten svet a \u017eivot prov\u00e9si mohli\u201d.<\/em><\/p>\n\n\n\n

     S. Jurkovi\u010d sa stal vynikaj\u00facim u\u010dite\u013eom. P\u00edsal si svoje vlastn\u00e9 u\u010debnice, ke\u010f\u017ee v tom \u010dase \u017eiadne \u0161kolsk\u00e9 u\u010debnice prakticky neexistovali. Nap\u00edsal u\u010debnicu: Pr\u00edrodopis pre \u0161koly<\/em>, ktor\u00fa doplnil a upravil jeho za\u0165 Daniel Sloboda. O svojich u\u010debniciach informoval aj J.M.Hurbana, ktor\u00fd bol v tom \u010dase jedn\u00fdm z troch dekanov nitrianskeho senior\u00e1tu: \u201d P.Novotn\u00fd (u\u010dite\u013e) sa ve\u013emi zauj\u00edma, aby sa moje \u0161kolsk\u00e9 spisy vytla\u010dili. – Tu v\u00e1m posielam ten \u201cDejepis vlasti uhorskej\u201d, alebo ako sa to m\u00e1 menova\u0165, \u010di \u201cDejepis Slov\u00e1kov\u201d. Tento by sa vraj v sloven\u010dine s ot\u00e1zkami vydal, alebo \u010di v tej bud\u00facej opravenej? To by sn\u00e1\u010f alebo p.Semian, alebo p.Dohn\u00e1ny sporiada\u0165 aspo\u0148 tento zv\u00e4zo\u010dek mal. <\/em><\/p>\n\n\n\n

Potom p. Novotn\u00fd chcel Dejepis cirkevn\u00fd m\u00f4j, aby sa vydal. Ten sn\u00e1\u010f \u010desk\u00fd, alebo jak? Potom pr\u00edrodopis. P.Novotn\u00e9mu sa v\u0161etko pre \u0161koly dokonal\u00e9, primeran\u00e9 zd\u00e1. Dekani na tom robili a cirkve aj v senior\u00e1te sa \u017eiadali, aby to \u0161lo, a mohol by to senior\u00e1t nitriansky urobi\u0165 – iste by in\u0161ie senior\u00e1ty to prijali a radi; Ale tu u n\u00e1s k\u0148azia a u\u010ditelia nedaj Bo\u017ee; Rad\u0161ej nech sa hump\u013euj\u00fa aj u\u010ditelia, aj deti. Nu\u017e nech je ako chce, ja m\u00e1m spisy, len aby sa mi zachovali a nepotratili\u201d.<\/em> Toto \u017eelanie sa S.Jurkovi\u010dovi nesplnilo, \u017eiadna z nich nevy\u0161la tla\u010dou. V arch\u00edve CZ sa zachoval len rukopis u\u010debnice pre v\u00fdu\u010dbu n\u00e1bo\u017eenstva. Z jeho \u0161koly vy\u0161li i tak\u00ed \u017eiaci, ktor\u00ed dobre ovl\u00e1dali aj latin\u010dinu a niektor\u00ed i\u0161li aj \u0161tudova\u0165 na bratislavsk\u00e9 L\u00fdceum. V praktickej slu\u017ebe u\u010dite\u013ea n\u00e1padito rozv\u00edjal najm\u00e4 odkaz J.A.Komensk\u00e9ho o n\u00e1zornosti vyu\u010dovania a preto si s\u00e1m zhotovoval mnoh\u00e9 u\u010debn\u00e9 pom\u00f4cky, robil r\u00f4zne zbierky horn\u00edn a pr\u00edrodn\u00edn, u\u010dil \u017eiakov i dospel\u00fdch praktick\u00e9mu ovocin\u00e1rstvu, \u0161tepeniu a vys\u00e1dzaniu ovocn\u00fdch stromov a vodil \u017eiakov do pr\u00edrody i na praktick\u00e9 gazdovstv\u00e1. \u010cinnosti, ktor\u00e9 Jurkovi\u010d ako pedag\u00f3g s\u00e1m konal, odpor\u00fa\u010dal aj in\u00fdm, ako o tom sved\u010d\u00ed jeho \u010dl\u00e1nok v Slovensk\u00fdch poh\u013eadoch: \u201c\u010co je na\u0161\u00edm \u0161kol\u00e1m najv\u00e4\u010d\u0161mi potrebn\u00e9\u201d.<\/em> D\u0148a 12. febru\u00e1ra 1835 budova \u0161koly vyhorela. Cirkev (CZ) budovu opravila a nap\u00edsala na \u0148u chronostikon, ktor\u00fd pravdepodobne poch\u00e1dza od S.Jurkovi\u010da: <\/p>\n\n\n\n

\u201dOhne<\/em>M<\/em><\/strong> zn<\/em>IW<\/em><\/strong>e<\/em>C<\/em><\/strong>en\u00e9 sta<\/em>W<\/em><\/strong>en<\/em>I<\/em><\/strong>CI<\/em><\/strong>rke<\/em>W <\/em><\/strong>okr\u00e1\u0161<\/em>LI<\/em><\/strong>t<\/em>I<\/em><\/strong>D<\/em><\/strong>a<\/em>L<\/em><\/strong>a.\u201d<\/em><\/p>\n\n\n\n

      <\/em>S. Jurkovi\u010d sa stal zn\u00e1mym aj ako osvetov\u00fd a \u013eudov\u00fdchovn\u00fd pracovn\u00edk. S far\u00e1rom J\u00e1nom \u0160ulekom si ve\u013emi dobre rozumeli a aj \u00fazko spolupracovali. V roku 1837 zalo\u017eili \u201c<\/em>\u010ditate\u013esk\u00fd spolok, <\/em><\/strong>ktor\u00fd ale nevykvitol. V roku 1838 sa zalo\u017eila istina, aby knihove\u0148 \u00fastavu Slovensk\u00e9ho v Bratislave \u00fadom \u010ceskej Matice sa stala. Roku 1841 zalo\u017eilo sa n\u00e1rodn\u00e9 slovensk\u00e9 divadlo Nitransk\u00e9. R.1842 zalo\u017eila sa dobro\u010dinnos\u0165 divadeln\u00e1, z ktorej na \u00fastav vdovsk\u00fd Nitransk\u00fd odovzdalo sa 70 zl. 71\/2 graj. a r. 1845 \u00fastav gazd(ovsk\u00fd) s Lipnicou\u201d <\/em>– p\u00ed\u0161e skromne Jurkovi\u010d v \u010dl\u00e1nku: Hospod\u00e1rsky \u00fastav v Soboti\u0161ti,  <\/em>v Orle tatranskom 1846. <\/p>\n\n\n\n

      S\u00e1m bol pritom hlavn\u00fdm inici\u00e1torom a spoluzakladate\u013eom gro\u0161ov\u00e9ho Gazdovsk\u00e9ho spolu v Soboti\u0161ti, zalo\u017een\u00e9ho 9. febr\u00e1ra 1845. Bol napokon aj jeho kronik\u00e1rom, ktor\u00fd n\u00e1m zanechal podrobn\u00fd popis udalost\u00ed spojen\u00fdch s existenciou a fungovan\u00edm tohoto prv\u00e9ho pe\u0148a\u017en\u00e9ho spolku v Eur\u00f3pe. Jeho Z\u00e1pisnica <\/em><\/strong>spolku gazdovsk\u00e9ho v Soboti\u0161ti  <\/em>– Hlavn\u00ed pam\u00e1tnosti soboti\u0161tsk\u00e9ho spolku gazovsk\u00e9ho gro\u0161ov\u00e9ho od roku 1845<\/em> je nielen dobov\u00fdm dokumentom, ale in\u0161piruj\u00facim odkazom v mnohom oh\u013eade aj pre dne\u0161ok.<\/p>\n\n\n\n

      V spomienkach \u013eudu ostal aj ako dobr\u00fd kantor, ktor\u00fd nau\u010dil niektor\u00fdch \u017eiakov hra\u0165 na organ, tak\u017ee ho t\u00edto mohli zastupova\u0165 pri kantorovan\u00ed v kostole. Jurkovi\u010d s\u00edce nebol b\u00e1snik, aj ke\u010f nap\u00edsal ve\u013ea pr\u00edle\u017eitostn\u00fdch ver\u0161ov k r\u00f4znym pr\u00edle\u017eitostiam. Najzauj\u00edmavej\u0161ia, aj pre mnoh\u00e9 dopl\u0148uj\u00face pozn\u00e1mky je: \u201cSl\u00e1vy nav\u0161t\u00edven\u00ed v Soboti\u0161ti, 1838 dne 13.ledna  na pam\u00e1tku u\u010din\u011bn\u00e9 zb\u00edrky na to, aby se knihovna u\u010denc\u00fa \u0159e\u010di slovensk\u00e9 Wratislavsk\u00e1 (Bratislavsk\u00e1) \u010dili Pre\u0161pursk\u00e1 \u00dadem Matice \u010desk\u00e9 st\u00e1ti mohla\u201d<\/em>. <\/p>\n\n\n\n

      S. Jurkovi\u010d bol ve\u013ek\u00fd milovn\u00edk vys\u00e1dzania stromov a z\u00e1hrad. Na jeho n\u00e1vrh Gazdovsk\u00fd spolok vysadil ve\u013ek\u00fd v\u00fdmo\u013e Savarka, naz\u00fdvan\u00fd aj Kalv\u00ednske hroby, lipami a r\u00f4znymi stromami ktor\u00e9 jestvuj\u00fa dodnes. Viacer\u00e9 stromy dostali meno niektor\u00e9ho mlad\u00e9ho n\u00e1rodovca: Sloboda, Hurban, Francisci, Ani\u010dka, Em\u00edlia at\u010f. V Savarke je aj studni\u010dka, nazvan\u00e1 po jeho dc\u00e9re Ani\u010dke.     <\/p>\n\n\n\n

     S. Jurkovi\u010d bol aj liter\u00e1rne \u010dinn\u00fd. V rukopise zanechal: \u201cBiographiae Rectorum Scholae Evangelicae Aug.Conf.addictorum Szabatistensis\u201d –  Historick\u00fd preh\u013ead u\u010dite\u013eov v Soboti\u0161ti p\u00f4sobiacich od najstar\u0161\u00edch \u010dias. <\/em>V pozostalosti sa z<\/em>achoval tie\u017e jeho vlastn\u00fd \u017eivotopis a spom\u00ednan\u00e1 Pam\u00e4tnica Gazdovsk\u00e9ho spolku<\/strong>. Podobne, ve\u013emi podrobne, na 116 stran\u00e1ch, zaznamenal aj dejiny Slovensk\u00e9ho n\u00e1rodn\u00e9ho divadla nitransk\u00e9ho<\/em> v rukopisnej kronike: Zpr\u00e1va Slovensk\u00e9ho N\u00e1rodn\u00edho Divadla Nitransk\u00e9ho v Soboti\u0161ti zalo\u017een\u00e9ho Dne 5. Srpna 1841.<\/em> <\/strong>Urodzenej pani gr\u00f3fke M\u00e1rii P\u00f6ck rod.Horeckej z Horky po\u010fakoval S. Jurkovi\u010d za jej pomoc a podporu pri gener\u00e1lke divadeln\u00e9ho predstavenia: Izidor a O\u013ega (Raupach) a mlad\u00ed \u0161t\u00farovci (nitran\u0161t\u00ed Slow\u00e1ci)<\/em> zaspievali piese\u0148 zlo\u017een\u00fa na jej po\u010des\u0165:<\/p>\n\n\n\n

\u201cProbu\u010f se, probu\u010f hrade opu\u0161t\u011bn\u00fd<\/em><\/p>\n\n\n\n

ze sna stolet\u00e9ho,<\/em><\/p>\n\n\n\n

Pozdvihni op\u011bt Bran\u010di zbor\u00e1cen\u00fd<\/em><\/p>\n\n\n\n

Ba\u0161ty z rumu sw\u00e9ho!<\/em><\/p>\n\n\n\n

Tw\u00e9 rodin\u011b d\u00e1wn\u00e9, den radosti slawn\u00e9<\/em><\/p>\n\n\n\n

Op\u011bt wesele dnes zakvitnul\u2026<\/em><\/p>\n\n\n\n

\u2026Pl\u00e9sejme, den to dnes je k radow\u00e1n\u00ed<\/em><\/p>\n\n\n\n

Nu\u017e brat\u0159i pl\u00e9sejme –<\/em><\/p>\n\n\n\n

Laskaw\u00e9 Pan\u00ed w\u0159el\u00e9 d\u011bkov\u00e1n\u00ed<\/em><\/p>\n\n\n\n

V ob\u011b\u0165 p\u0159in\u00e1\u0161ejme:<\/em><\/p>\n\n\n\n

Ozdoba wzne\u0161en\u00fdch, matka sw\u00fdch poddan\u00fdch<\/em><\/p>\n\n\n\n

A\u0165 \u017eije! A\u0165 \u017eije! A\u0165 \u017eije!<\/em><\/p>\n\n\n\n

     <\/em>V Soboti\u0161tia na okol\u00ed mal Jurkovi\u010d, obetavo pracuj\u00faci pre pospolit\u00fd slovensk\u00fd \u013eud a n\u00e1rod, dos\u0165 nepriate\u013eov z radov ma\u010far\u00f3nsky zm\u00fd\u0161\u013eaj\u00facich zemanov, ale aj niektor\u00fdch k\u0148azov. Medzi nich, podporuj\u00facich spojenie kalv\u00ednskej a evanjelickej cirkvi do tzv. \u00danie patril najm\u00e4 senick\u00fd k\u0148az Samuel Tesz\u00e1k (Tes\u00e1k) a dom\u00e1ci J\u00e1n Klsz\u00e1k (Kls\u00e1k). Pre v\u00fdrazne rozdielny postoj k n\u00e1rodn\u00e9mu hnutiu a s\u00fastavn\u00e9 prenasledovanie zo strany neprajn\u00edkov, musel u\u010dite\u013e S. Jurkovi\u010d Soboti\u0161te opustiti\u0165. Definit\u00edvne sa s cirkevn\u00fdm zborom rozl\u00fa\u010dil 2.j\u00fala 1848 na slu\u017eb\u00e1ch Bo\u017e\u00edch pam\u00e4tn\u00fdm pr\u00edhovorom z ktor\u00e9ho vyber\u00e1me:<\/p>\n\n\n\n

     \u201dSlavn\u00e1 c\u00edrkev evanjelick\u00e1 augspursk\u00e9ho vyzn\u00e1n\u00ed soboti\u0161tsk\u00e1!<\/em><\/p>\n\n\n\n

     V druh\u00e9m liste Korintsk\u00fdm, v 4.kap. v. 8-9 poznamenan\u00e1 slova n\u00e1sleduj\u00edc\u00ed nalez\u00e1me: Ze v\u0161ech stran \u00fazkost m\u00edv\u00e1me, ale neb\u00fdvame cele potla\u010den\u00ed, v divn\u00fdch sme nesnadnostech, ale neb\u00fdv\u00e1me v tom pohlceni. Protivenstv\u00ed trp\u00edme, ale neb\u00fdv\u00e1me opu\u0161teni; b\u00fdv\u00e1me opovr\u017eeni, ale nehyneme\u201d. Jestli slova t\u00e1to Pavel apo\u0161tol ji\u017e prvotn\u00fdm k\u0159estan\u00fam, k jejich uspokojen\u00ed p\u0159edn\u00e9sti a jich v dobr\u00e9m<\/em>posilniti za dobr\u00e9 uzn\u00e1val; tak ani pochybovati nem\u00fa\u017eeme, \u017eeby se jako v\u011b\u010dn\u00e1 pravda, i na n\u00e1s, po tak mnoh\u00fdch stalet\u00ed vstahovati nemohla. Ba pov\u00e1\u017eimeli bedliveji n\u00e1\u0161 vek, na\u0161e pripadnosti z cela neoby\u010dejn\u00e9, divn\u00e9 zd\u00e1ti se n\u00e1m bude, \u017ee je Pavel apo\u0161tol jen ned\u00e1vno, a pro n\u00e1s byl napsal. <\/em><\/p>\n\n\n\n

        \u2026Kdo\u017e jest, jen\u017edy nebyl okusil strach, hr\u00fazi rozli\u010dn\u00e9, utrh\u00e1n\u00ed, <\/em><\/p>\n\n\n\n

fale\u0161 a zradu pr\u00e1tel\u00fa i nepr\u00e1tel\u00fa, zlobivost, nen\u00e1vist, pomstu, hnusn\u00e9 upodez\u0159\u00edv\u00e1n\u00ed, tajn\u00e9 \u00faklady; aneb nedostatek, b\u00eddu, s\u00fa\u017een\u00ed, \u0161kodu, nemoc t\u011bla, a snad i smrt sv\u00fdch mil\u00fdch pr\u00e1tel\u00fa. Kto n\u011bco odpornost\u00ed t\u011bchto neokusil? Ba mnoh\u00e9mu tak se temer v\u0161ecky tito odpornosti na hlavu valili, \u017ee by ho snad z\u00fafalost byla napadla, kdyby v\u0161emocn\u00e1 ruka Bo\u017e\u00ed jemu nebyla v ten \u010das b\u00fdvala nejbli\u017e\u0161\u00ed\u2026\u201d. <\/em><\/p>\n\n\n\n

  <\/em>  V \u010fal\u0161\u00edch slov\u00e1ch S.Jurkovi\u010d po\u010fakoval za v\u0161etko Bohu, \u010fakoval v\u0161etk\u00fdm spolupracovn\u00edkom, v\u010d\u00edtane dozorcovi J. Pe\u0165kovi, k\u0148azovi J.Klsz\u00e1kovi, kur\u00e1torom, funkcion\u00e1rom a v\u0161etk\u00fdm cirkevn\u00edkom za preuk\u00e1zan\u00e9 dobro a l\u00e1skavos\u0165. Rozl\u00fa\u010dil sa s celou obcou, \u0161kolou, organom pri ktorom sed\u00e1val, cinor\u00ednom, kde zanech\u00e1val milovan\u00fdch synov a zosnul\u00e9 man\u017eelky, s rkc.cirkvou a novodvorskou spolo\u010dnos\u0165ou a ich velebn\u00fdmi p\u00e1nmi far\u00e1rmi, osobitne tie\u017e so \u0161kolsk\u00fdmi de\u0165mi a cirkevn\u00edkmi z matkocirkvi i v\u0161ekt\u00fdch f\u00edli\u00ed. V\u0161etk\u00fdm pod\u00e1val ruku k pokoju a prial hojnos\u0165 Bo\u017eieho po\u017eehnania. <\/p>\n\n\n\n

\u201cNa rozlou\u010denou je\u0161te v\u0161echnem reknu s Bohem! <\/em><\/p>\n\n\n\n

V\u0161ickni, v\u0161ickni \u017eite v pote\u0161en\u00ed mnoh\u00e9m. –<\/em><\/p>\n\n\n\n

P\u0159ejn\u00ed i nep\u0159ejn\u00ed,<\/em><\/p>\n\n\n\n

v\u0161ak v\u0161ickni sm\u00ed\u0159en\u00ed –<\/em><\/p>\n\n\n\n

Po\u017e\u00edvejte v sv\u011bte st\u00e1l\u00e9 pot\u011b\u0161en\u00ed;<\/em><\/p>\n\n\n\n

Tak se v\u00e1\u0161 u\u010ditel s v\u0161emi smutn\u011b lou\u010d\u00ed –<\/em><\/p>\n\n\n\n

V\u0161ech Bo\u017e\u00ed milosti srde\u010dn\u011b porou\u010d\u00ed. Amen\u201d<\/em><\/p>\n\n\n\n

      Na Brezovej nast\u00fapil iba na miesto not\u00e1ra, hor\u0161ie platen\u00e9 ako v Soboti\u0161ti. Za\u0165ovi D.Slobodovi nap\u00edsal: \u201d Nu dobre predce, \u017ee sem u\u0161el paz\u00farom t\u011bch drav\u00fdch krvo\u017e\u00ed\u017eniv\u00fdch jestr\u00e1bov\u2026Ja som zdrav\u00fd a veru spokojn\u00fd, kon\u00e1m si pomaly robotu, a neobzer\u00e1m sa jako v Soboti\u0161ti jako baran pred vlkom drav\u00fdm K\u2026m (Klsz\u00e1kom)<\/em>. Tu sa plne oddal slu\u017ebe n\u00e1rodu v spolupr\u00e1ci s tamoj\u0161\u00edm u\u010dite\u013eom Karolom Such\u00e1\u010dom, Martinom \u0160a\u0161kom a Karolom B\u00f3rikom. Jurkovi\u010dov byt na Brezovej sa pod\u013ea hl\u00e1sen\u00ed vyzveda\u010dov stoli\u010dnej vrchnosti stal strediskom pripravovan\u00e9ho povstania pod politick\u00fdm veden\u00edm J.M.Hurbana. Jurkovi\u010d bol \u010dlenom hlavn\u00e9ho \u0161t\u00e1bu povstania. Mal na starosti najm\u00e4 z\u00e1sobovanie dobrovo\u013en\u00edkov. Po ich \u00fastupe musel aj on Brezov\u00fa opusti\u0165 a odi\u0161iel do Prahy a po n\u00e1vrate sa uch\u00fdlil na Rusavu. Hurbanovi i Jurkovi\u010dovi nepriatelia z pomsty zni\u010dili temer cel\u00fd majetok. I ke\u010f ho koncom j\u00fala 1849 ob\u010dania Soboti\u0161\u0165a i Podbran\u010da \u017eiadali aby sa vr\u00e1til, Jurkovi\u010d u\u017e pozvanie neprijal, preto\u017ee plne re\u0161pektoval \u017eelanie vodcov slovensk\u00e9ho povstania a chcel im i na\u010falej bezv\u00fdhradne pom\u00e1ha\u0165. (Pokra\u010dovanie\u2026)<\/em><\/p>\n\n\n\n

                                                                             \u013dubom\u00edr Batka st.<\/p>\n\n\n\n

Pou\u017eit\u00e9 pramene a literat\u00fara:<\/p>\n\n\n\n

Arch\u00edv CZ Soboti\u0161te<\/p>\n\n\n\n

Beblav\u00fd, Milo\u0161: Pam\u00e4tn\u00e1 kniha obce Soboti\u0161te, OA Skalica<\/p>\n\n\n\n

Jurkovi\u010dovsk\u00e1 pozostalos\u0165, Liter\u00e1rny arch\u00edv Matice slovenskej <\/p>\n\n\n\n

(LAMS) v Martine<\/p>\n\n\n\n

Hurbanovsk\u00e1 pozostaos\u0165, LAMS<\/p>\n\n\n\n

Kore\u0161podencia J.M.Hurbana, LAMS
<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

        Obnovenie evanjelickej cirkevnej \u0161koly v Soboti\u0161ti                                        (1783 – 1848) – 3. \u010das\u0165      Po vydan\u00ed Toleran\u010dn\u00e9ho patentu cis\u00e1rom Jozefom II. 25.okt\u00f3bra 1781, ktor\u00fd bol v Nitrianskej stolici publikovan\u00fd a\u017e v j\u00fani … \u010c\u00edta\u0165 viac<\/a><\/p>\n","protected":false},"author":4,"featured_media":0,"comment_status":"open","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[150,12,40,6,95],"tags":[],"class_list":["post-32883","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-brezova-pod-bradlom","category-evanjelicke-skoly","category-historia","category-myjavsky-seniorat","category-sobotiste"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/32883","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/users\/4"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=32883"}],"version-history":[{"count":1,"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/32883\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":32884,"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/32883\/revisions\/32884"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=32883"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=32883"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=32883"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}