Okolo roku 1369 sa narodil v juho\u010deskom Husinci \u010desk\u00fd reform\u00e1tor Majster J\u00e1n Hus. Jeho osobn\u00fd \u00fadel a mu\u010den\u00edcka smr\u0165 v Kostnici je udalos\u0165 pomerne dobre zn\u00e1ma. Podobne aj udalosti, ktor\u00e9 po vypuknut\u00ed husitskej revol\u00facie nasledovali v Prahe a v \u010cech\u00e1ch. Zn\u00e1me s\u00fa iste aj \u201cspanil\u00e9 jazdy\u201d, ktor\u00e9 mali za cie\u013e prenies\u0165 \u0165a\u017eisko bojov zo zni\u010den\u00fdch \u010ciech na cudzie \u00fazemia a informova\u0165 krajiny o husitskom programe, vr\u00e1tane Slovenska (Uhorska). Prv\u00e1 spanil\u00e1 jazda sa uskuto\u010dnila u\u017e vo febru\u00e1ri v roku 1428, ke\u010f pri Skalici utrpel \u0165ak\u00fa por\u00e1\u017eku vojvoda Stibor zo Stibor\u00edc ml., poveren\u00fd obranou hran\u00edc. T\u00e1to v\u00fdprava mala najm\u00e4 demon\u0161trat\u00edvny charakter a husitsk\u00e9 vojsk\u00e1 po t\u00fd\u017edni zo Z\u00e1padn\u00e9ho Slovenska odi\u0161li. <\/p>\n\n\n\n
Teraz si v\u0161ak pripome\u0148me mimoriadnu udalos\u0165, ktor\u00e1 nemala vojensk\u00fd r\u00e1mec a predsa bola s\u00fa\u010das\u0165ou boja husitov na na\u0161om \u00fazem\u00ed. I\u0161lo o stretnutie a di\u0161putu husitov s uhorsk\u00fdm kr\u00e1\u013eom \u017digmundom Luxembursk\u00fdm<\/strong> a n\u00edm pozvan\u00fdmi r\u00edm.kat. teol\u00f3gmi v d\u0148och 28. marca – 9. apr\u00edla 1429 v Bratislave, <\/strong>pravdepodobne priamo na bratislavskom hrade. Jednalo sa teda o boj na my\u0161lienkovom (ideovom) a teologickom poli, ktor\u00fd bol pre husitov pra\u017esk\u00fdch i t\u00e1borsk\u00fdch z\u00e1sadn\u00fd a prioritn\u00fd.<\/p>\n\n\n\n \u017digmundov\u00fdm dlhodob\u00fdm cie\u013eom bolo z\u00edska\u0165 s\u00fahlas husitov s jeho vo\u013ebou za \u010desk\u00e9ho kr\u00e1\u013ea. Konal pod\u013ea z\u00e1sady: \u201ckoho nevl\u00e1dze\u0161 porazi\u0165, s t\u00fdm sa spoj\u201d<\/em>, pri\u010dom ale husiti podmie\u0148ovali mier uznan\u00edm \u0161tyroch pra\u017esk\u00fdch artik\u00fal. Obsah t\u00fdchto \u010dl\u00e1nkov tu v stru\u010dnosti pripome\u0148me, ke\u010f\u017ee i\u0161lo o ot\u00e1zku z\u00e1sadnej povahy: slobodn\u00e9 k\u00e1zanie slova Bo\u017eieho, prisluhovanie ve\u010dere P\u00e1novej \u201cpod oboj\u00edm\u201d<\/em> sp\u00f4sobom, vzdanie sa cirkvi svetskej moci a majetku a verejn\u00e9 trestanie v\u0161etk\u00fdch ve\u013ek\u00fdch hriechov bez rozdielu. <\/p>\n\n\n\n Rozhodnutie uhorsk\u00e9ho kr\u00e1\u013ea a nemeck\u00e9ho cis\u00e1ra \u017digmunda, ktor\u00e9ho meno vo\u0161lo do dej\u00edn v spojen\u00ed s prez\u00fdvkami: \u201dzh\u00fdralec, \u0161arlat\u00e1n a li\u0161iak hrdzav\u00fd<\/em>\u201d – rokova\u0165 s husitmi, nevyplnyulo z \u00faprimnej snahy o dohodu, ale bol k nej viac-menej don\u00faten\u00fd nemoh\u00facnos\u0165ou kri\u017eiackych vojsk porazi\u0165 husitov na bojovom poli a naopak \u00faspechmi husitov v bojoch a \u00faspechmi ich manifestov, ktor\u00fdmi zase z\u00edskavali mor\u00e1lnu prevahu a sympatie, najm\u00e4 pre svoj soci\u00e1lny program a snahu o\u010disti\u0165 cirkev od ve\u013ek\u00e9ho duchovn\u00e9ho \u00fapadku. <\/p>\n\n\n\n Husitsk\u00fa deleg\u00e1ciu viedol dvojn\u00e1sobn\u00fd v\u00ed\u0165az nad kri\u017eiakmi, k\u0148az a teol\u00f3g Prokop Hol\u00fd (Ve\u013ek\u00fd)<\/strong>, ktor\u00fd pri\u0161iel na snemov\u00e9 rokovanie do Bratislavy v sprievode asi dvesto predstavite\u013eov \u010desk\u00e9ho kult\u00farneho a politick\u00e9ho \u017eivota, so str\u00e1\u017enick\u00fdm zemep\u00e1nom V\u00e1clavom z Krava\u0159<\/strong>, synom p\u00e1na Petra z Krava\u0159, suseda Skalice. On sa najviac zasl\u00fa\u017eil o \u0165a\u017ek\u00fa por\u00e1\u017eku vojsk Stibora ml. Ke\u010f husitsk\u00ed vodcovia prijali pozvanie na rokovanie, boli si boli plne vedom\u00ed \u201cs k\u00fdm maj\u00fa t\u00fa \u010des\u0165\u201d a preto sa poistili proti \u017digmundovej zn\u00e1mej vierolomnosti t\u00fdm, \u017ee vy\u0161li 28. marca 1429 zo svojho t\u00e1bora ne\u010faleko mesta a\u017e vtedy, ke\u010f k nim pri\u0161li ako rukojemn\u00edci najpoprednej\u0161ie knie\u017eat\u00e1 a magn\u00e1ti. Ich \u010fal\u0161ou podmienkou bolo, \u017ee bud\u00fa rokova\u0165 ako rovn\u00fd s rovn\u00fdm. <\/p>\n\n\n\n \u00a0 \u00a0 \u00a0 Pravou rukou Prokopa Hol\u00e9ho bol osved\u010den\u00fd husitsk\u00fd diplomat \u00e4, <\/strong>prez\u00fdvan\u00fd Engli\u0161<\/strong>, pre svoj anglick\u00fd p\u00f4vod, ktor\u00fd ako Viklefov st\u00fapenec musel opusti\u0165 Anglicko a na\u0161iel druh\u00fa vlas\u0165 v husitsk\u00fdch \u010cech\u00e1ch. V husitsk\u00fdch diplomatick\u00fdch slu\u017eb\u00e1ch precestoval takmer cel\u00fa Eur\u00f3pu. Jemu, ako pohotov\u00e9mu diskut\u00e9rovi, osved\u010den\u00e9mu v rokovaniach s po\u013esk\u00fdm kr\u00e1\u013eom Vladislavom, ale aj s predstavite\u013emi r\u00f4znych smerov v husitskom t\u00e1bore, pripadla \u00faloha by\u0165 tlmo\u010dn\u00edkom a obhajcom koncepcie politick\u00e9ho programu husitskej revol\u00facie. \u017digmund, domnievaj\u00fac sa, \u017ee pokor\u00ed husitov diplomatickou cestou, obklopil sa na bratislavskom rokovan\u00ed skvel\u00fdm zhroma\u017eden\u00edm knie\u017eat, prel\u00e1tov a doktorov, ktor\u00ed mali husitov usved\u010di\u0165 z vierou\u010dn\u00fdch bludov a z bezbo\u017enej vzbury proti vtedaj\u0161iemu spolo\u010densk\u00e9mu poriadku. Mocn\u00e9 slovo mal v \u0148om zo svetsk\u00fdch feud\u00e1lov rak\u00fasky vojvoda Albrecht. (Nesk\u00f4r za\u0165 \u017digmundov a prv\u00fd Habsburg na uhorskom tr\u00f3ne)\u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0<\/p>\n\n\n\n Samotn\u00fd \u017digmund mal pochopenie azda iba k tretej pra\u017eskej artikule, toti\u017e k po\u017eiadavke, aby cirkev nevlastnila ve\u013ek\u00fd majetok a vzdala sa svojich nadbyto\u010dn\u00fdch privil\u00e9gii. Pre potvrdenie tohoto tvrdenia sa vr\u00e1\u0165me do minulosti, do roku 1402, ke\u010f po \u017digmundovom odchode do \u010ciech sa situ\u00e1cia v Uhorsku vyostrila. Pr\u00edvr\u017eenci Ladislava Neapolsk\u00e9ho vyst\u00fapili otvorene proti \u017digmundovi, podobne aj dalm\u00e1tske mest\u00e1, s podporou samotn\u00e9ho p\u00e1pe\u017ea Bonif\u00e1ca IX. 5. augusta 1403 Ladislava Neapolsk\u00e9ho arcibiskup J\u00e1n z Kani\u017ee korunoval za uhorsk\u00e9ho kr\u00e1\u013ea. Ke\u010f sa to \u017digmund dozvedel, ihne\u010f opustil \u010cechy a vr\u00e1til sa do Bratislavy. Zak\u00e1zal platenie v\u0161etk\u00fdch poplatkov r\u00edmskej k\u00farii v Uhorsku aj v \u010cech\u00e1ch a pod pr\u00edsnymi trestami zak\u00e1zal aj ak\u00fdko\u013evek styk a poslu\u0161nos\u0165 p\u00e1pe\u017eovi Bonif\u00e1covi IX<\/strong>. <\/p>\n\n\n\n P\u00e1pe\u017e na opl\u00e1tku vydal exkomunika\u010dn\u00fa listinu prostredn\u00edctvom svojho leg\u00e1ta kardin\u00e1la Angela Acciajuoliho, ktor\u00fd sa zdr\u017eiaval v Zadare s Ladislavom Neapolsk\u00fdm. Touto listinou vydanou 1. septembra 1403 uva\u013euje kliatbu na \u017digmunda a jeho st\u00fapencov<\/strong>, medzi ktor\u00fdch patrili Stibor zo Stibor\u00edc, Peter Poliak (Polonus), nitriansky biskup \u010cech Hynko, Peter \u010cech z Lev\u00edc a mnoh\u00ed \u010fal\u0161\u00ed magn\u00e1ti a kastel\u00e1ni. Aj z t\u00fdchto udalost\u00ed vidie\u0165 vz\u0165ah \u017digmunda k p\u00e1pe\u017eskej autorite a r\u00edmskej k\u00farii. <\/p>\n\n\n\n So vzb\u00farencami sa kr\u00e1\u013e na sneme v Bud\u00edne 6. okt\u00f3bra dohodol a uzavrel mier. Po bratislavskom sneme v roku 1404, ktor\u00fd proklamoval \u00fapln\u00e9 patron\u00e1tne pr\u00e1vo kr\u00e1\u013ea nad cirkvou (!?)<\/em>, vymenoval \u017digmund do niektor\u00fdch uvo\u013enen\u00fdch cirkevn\u00fdch funkci\u00ed svetsk\u00fdch gubern\u00e1torov.(!?) <\/em>Stibor sa stal gubern\u00e1torom ostrihomsk\u00e9ho aribiskupstva a s\u00fa\u010dasne spravoval aj j\u00e1gersk\u00e9 biskupstvo. Takto \u201cz\u00fa\u010dtoval\u201d s vodcami povstania, ktor\u00fdmi boli v roku 1403 pr\u00e1ve ostrihoms\u00fd arcibiskup J\u00e1n z Kani\u017ee a j\u00e1gerks\u00fd biskup Tom\u00e1\u0161 z Ludan\u00edc. Stibor zo Stibor\u00edc sa tak stal spr\u00e1vcom najv\u00fdznamnej\u0161ej a najvy\u0161\u0161ej cirkevnej in\u0161tit\u00facie v Uhorsku\u2026<\/p>\n\n\n\n Vr\u00e1\u0165me sa sp\u00e4\u0165 k rokovaniu v Bratislave. \u017digmund sa na za\u010diatku rokovania spr\u00e1val k husitov v s\u00falade so svojou \u013estivou a \u00falisnou povahou mierne a pr\u00edvetivo. Jeho li\u0161iacka tv\u00e1r sa v\u0161ak v plnej nahote zloby a pomstichtivosti odhalila vtedy, ke\u010f svoju re\u010d predn\u00e1\u0161al majster slova, dbaj\u00faci na jeho kr\u00e1su, Peter Payne<\/strong>. Svojou \u0161t\u00edhlou postavou, noblesn\u00fdm vystupovan\u00edm a svoj\u00edm re\u010dn\u00edckym a debat\u00e9rskym umen\u00edm, obr\u00e1til na seba pozornos\u0165 v\u0161etk\u00fdch \u00fa\u010dastn\u00edkov. Svoj\u00edm zanieten\u00edm, ale pritom presne logicky vyjadren\u00fdmi my\u0161lienkami, vyjadril n\u00e1pl\u0148 a zmysel husitsk\u00fdch sn\u00e1h. <\/p>\n\n\n\n \u00dastrednou my\u0161lienkou Paynovej re\u010di bolo Husovo heslo: \u201dPravda Kristova v\u00ed\u0165az\u00ed\u201d! <\/strong> V mene Kristovej pravdy vmietol smel\u00fd Payne ostr\u00fa v\u00fd\u010ditku do \u017digmundovej tv\u00e1re: \u201d Ke\u010f\u017ee teda niet nikoho a ani sa nikdy nena\u0161iel \u010dlovek, ktor\u00fd by zv\u00ed\u0165azil nad Pravdou, m\u00e1rne sa o to usiluje\u0161, \u00f3 vonkoncom smrte\u013en\u00fd kr\u00e1\u013e, spolu so svojimi k p\u00e1du zrel\u00fdmi knie\u017eatami\u2026 Ubezpe\u010dujem v\u00e1s, \u017ee jedin\u00e1 iskierka Pravdy v\u00ed\u0165az\u00ed nad v\u0161etk\u00fdmi \u013eudsk\u00fdmi synmi svojou dokonalos\u0165ou, vzne\u0161enos\u0165ou a hodnotou. Ak Pravda prevy\u0161uje v\u0161etko, prevy\u0161uje teda i v\u0161etk\u00fdcch kr\u00e1\u013eov\u2026 por\u00e1\u017ea ich na hlavu a \u00faplne ich vyhladzuje\u201d.<\/em><\/p>\n\n\n\n <\/em> Tieto slov\u00e1 s\u00fa dokladom Paynovej zakotvenosti v P\u00edsme sv\u00e4tom a vernosti Tomu, ktor\u00fd je: \u201d Cesta, pravda i \u017eivot <\/em>\u201d. (J 14, 5) Niet divu, \u017ee takto jasne vyhranen\u00e9 stanovisko husitov bolo pre \u017digmunda neprijate\u013en\u00e9. Z taktick\u00fdch d\u00f4vodov po\u017eiadal s\u00edce husitsk\u00fa deleg\u00e1ciu, aby sa rokovanie obnovilo v j\u00fani, ale k nemu u\u017e nedo\u0161lo. S\u00fa\u010dasne vydal rozkaz, aby sa okam\u017eite robili neodkladn\u00e9 pr\u00edpravy na nov\u00fa kri\u017eiacku v\u00fdpravu. Kri\u017eiaci v\u0161ak boli v roku 1431 tot\u00e1lne porazen\u00ed v bitke pri Doma\u017eliciach. Husitsk\u00e9 po\u013en\u00e9 vojsk\u00e1 op\u00e4tovne pri\u0161li aj na Slovensko. V roku 1432 obsadili viacer\u00e9 slovensk\u00e9 mest\u00e1, z ktor\u00fdch v strachu utiekli obyvatelia nemeckej n\u00e1rodnosti. Slovensk\u00fd \u013eud tak z\u00edskal v\u00fdrazne lep\u0161ie postavnie najm\u00e4 v Skalici, v Topo\u013e\u010danoch a \u010fal\u0161\u00edch mest\u00e1ch, ktor\u00e9 husiti ovl\u00e1dali. Hajtman Bla\u017eek z Borot\u00edna z\u00edskal Trnavu, odkia\u013e zasahoval do diania aj v samotnej Bratislave. Tieto mest\u00e1 a \u00fazemia z\u00edskal \u017digmund iba za finan\u010dn\u00fa n\u00e1hradu v roku 1435.<\/p>\n\n\n\n \u013dubom\u00edr Batka st.<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":" Okolo roku 1369 sa narodil v juho\u010deskom Husinci \u010desk\u00fd reform\u00e1tor Majster J\u00e1n Hus. Jeho osobn\u00fd \u00fadel a mu\u010den\u00edcka smr\u0165 v Kostnici je udalos\u0165 pomerne dobre zn\u00e1ma. Podobne aj udalosti, ktor\u00e9 po vypuknut\u00ed husitskej revol\u00facie nasledovali v Prahe a v \u010cech\u00e1ch. Zn\u00e1me s\u00fa iste aj \u201cspanil\u00e9 jazdy\u201d, ktor\u00e9 mali za cie\u013e prenies\u0165 \u0165a\u017eisko bojov … \u010c\u00edta\u0165 viac<\/a><\/p>\n","protected":false},"author":4,"featured_media":0,"comment_status":"open","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[40,386,41],"tags":[],"class_list":["post-32891","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-historia","category-historicke-okienko","category-papez"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/32891","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/users\/4"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=32891"}],"version-history":[{"count":2,"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/32891\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":32896,"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/32891\/revisions\/32896"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=32891"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=32891"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=32891"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}