Heidelbergsk\u00e1 di\u0161puta z roku 1518 je v\u00fdznamn\u00fdm m\u00ed\u013enikom\nformovania Lutherovho teologick\u00e9ho porozumenia. Po\u010das nej sa mlad\u00fd a v tom \u010dase\ne\u0161te nie pr\u00edli\u0161 zn\u00e1my reform\u00e1tor prejavil ako kritik tradi\u010dn\u00e9ho, stredovek\u00e9ho\npr\u00edstupu k ot\u00e1zke \u2013 \u010do je prav\u00e1 teol\u00f3gia? \u2013 a ak\u00fdm sp\u00f4sobom m\u00e1me pristupova\u0165 k\nBo\u017eiemu sebazjaveniu?<\/p>\n\n\n\n
Tu po prv\u00fdkr\u00e1t zaznelo Lutherovo presved\u010denie, \u017ee pravdiv\u00e1\nteol\u00f3gia je \u201eteol\u00f3gia kr\u00ed\u017ea\u201c, zatia\u013e \u010do falo\u0161n\u00e1 teol\u00f3gia je \u201eteol\u00f3gia sl\u00e1vy\u201c.\nK\u00fdm t\u00e1 prv\u00e1 je biblick\u00fdm ch\u00e1pan\u00edm Boha, t\u00e1 druh\u00e1 je nebiblick\u00fdm n\u00e1bo\u017eenstvom.\nToto kritick\u00e9 rozl\u00ed\u0161enie postavil Luther na z\u00e1klade Pavlovej teol\u00f3gie kr\u00ed\u017ea v\n1K 1, 20 \u2013 25, trvaj\u00fac na tom, \u017ee: \u201eSkuto\u010dn\u00fd teol\u00f3g nie je ten, ktor\u00fd nadobudol\nnevidite\u013en\u00e9 skuto\u010dnosti Boha cestou toho, \u010do bolo vytvoren\u00e9 trad\u00edciou. Skuto\u010dn\u00fd\nteol\u00f3g je ten, kto ch\u00e1pe vidite\u013en\u00e9 a zrejm\u00e9 skuto\u010dnosti o Bohu a nadobudol\nich cez utrpenie a kr\u00ed\u017e\u201c(19. t\u00e9za heidelbergskej di\u0161puty). Luther odmieta\nprirodzen\u00e9 poznanie Boha na z\u00e1klade schopnost\u00ed \u013eudsk\u00e9ho rozumu. Prirodzen\u00e1\ncesta, ktorou \u013eudsk\u00e9 bytosti v ich m\u00e1rnivom myslen\u00ed(R 1, 21) ch\u00e1pu a hovoria o\nBohu, je formou predst\u00e1v, ktor\u00e9 si o \u0147om vytvorili sami \u013eudia. Vytvorili si\npredstavu Boha na z\u00e1klade svojej vlastnej sk\u00fasenosti alebo na z\u00e1klade svojich\npotrieb a t\u00fa\u017eob(R 1, 23 \u2013 25). Z pozemskej sk\u00fasenosti a z toho, ako veci\nfunguj\u00fa, vyvodzuj\u00fa \u013eudia nielen svoje pon\u00edmanie Boha, ale aj to, \u010do od Boha\no\u010dak\u00e1vaj\u00fa. Toto v 19. storo\u010d\u00ed kritizoval nemeck\u00fd filozof L. Feuerbach, ktor\u00fd\nn\u00e1bo\u017eenstvo nazval projekciou \u013eudsk\u00fdch prian\u00ed. Jeho kritika bola prenikav\u00e1 a do ve\u013ekej miery z\npsychologick\u00e9ho a religionistick\u00e9ho h\u013eadiska pravdiv\u00e1. Nemo\u017eno ju v\u0161ak\nautomaticky vztiahnu\u0165 na kres\u0165anstvo ako na n\u00e1bo\u017eenstvo teocentrick\u00e9ho\nsebazjavenia \u2013 a tu sa op\u00e4\u0165 vraciame k hodnote Lutherovho d\u00f4razu v jeho\nteol\u00f3gii kr\u00ed\u017ea.<\/p>\n\n\n\n
Ako sme u\u017e spomenuli, Luther podrobil zdrvuj\u00facej kritike ist\u00e9\nformy scholastickej\nn\u00e1uky, zalo\u017eenej na \u013eudskej rozumovej dedukcii, ktor\u00e1 pod\u013ea neho zohrala v\nstredoveku v\u00fdznamn\u00fa \u00falohu pri zahmlievan\u00ed evanjelia. Bo\u017eia milos\u0165 vyjadren\u00e1 a\ndan\u00e1 pre hrie\u0161nika v Kristovi nem\u00f4\u017ee by\u0165 pochopen\u00e1 v kateg\u00f3ri\u00e1ch prirodzen\u00e9ho\nrozumu, nevynor\u00ed\nsa spont\u00e1nne v m\u00fadrosti humanistova nie je ani d\u00f4sledkom mor\u00e1lneho\npokroku \u010di intenz\u00edvnej mor\u00e1lnej reflexie \u010dloveka. Takto na Bo\u017eie milostiv\u00e9 sebazjavenie nazer\u00e1\nteol\u00f3gia sl\u00e1vy. Pre Luthera je zves\u0165 o milosti obsiahnut\u00e1 v evanjeliu\nsk\u00f4r Bo\u017e\u00edm s\u00fadom nad \u013eudsk\u00fdmi pokusmi o sebazachr\u00e1nenie a prekvapuj\u00facou ponukou \u017eivota, ktor\u00e1 zatieni aj\nto najlep\u0161ie z \u013eudsk\u00e9ho g\u00e9nia. Lutherova teol\u00f3gia kr\u00ed\u017ea sa st\u00e1va hlbokou kritikou\nmanipulat\u00edvneho rozpr\u00e1vania o Bohu, nech sa to deje kdeko\u013evek. T\u00e1to kritika\nmodloslu\u017eby je d\u00f4le\u017eit\u00e1 aj v tradi\u010dne kres\u0165ansk\u00fdch krajin\u00e1ch, ktor\u00e9 s\u00fa v\npoku\u0161en\u00ed uspokoji\u0165 sa so svojimi n\u00e1bo\u017eensk\u00fdmi kore\u0148mi, trad\u00edciami, biblick\u00fdm\njazykom a zbo\u017ene znej\u00facimi fr\u00e1zami, maskuj\u00fac tak svoje modloslu\u017eobn\u00e9\nzm\u00fd\u0161\u013eanie, v ktorom \u010dlovek\noslavuje sam\u00e9ho seba. Modl\u00e1rstvo v r\u00e1mci kres\u0165anstva je ohavnej\u0161ia nebezpe\u010dnej\u0161ie\nako medzi pohanmi. Zbo\u017en\u00e9 modl\u00e1rstvo toti\u017e zneu\u017e\u00edva Je\u017ei\u0161a a pobo\u017ene znej\u00face\nre\u010di o Bohu na to, aby\nBohom a \u013eu\u010fmi manipulovalo. \u010clovek sa v \u0148om usiluje dosiahnu\u0165 svoje vlastn\u00e9 ciele,\noslavuj\u00fac pokrok, po\u017eehnanie, pokoj a v\u0161etko dobr\u00e9, \u010do m\u00f4\u017ee z\u00edska\u0165 od\nBoha a str\u00e1niac sa utrpenia, hany, prenasledovania a str\u00e1dania ako d\u00f4sledok\nnasledovania Krista. V teol\u00f3gii kr\u00ed\u017ea Luther \u00fato\u010d\u00ed na tak\u00e9to modl\u00e1rske myslenie a\nrozpr\u00e1vanie o Bohu, ktor\u00e9 sa deje pr\u00e1ve v kres\u0165ansk\u00fdch cirkv\u00e1ch. Luther sa\nod sam\u00e9ho za\u010diatku svojho teologick\u00e9ho dozrievania pok\u00fa\u0161a o\u010disti\u0165 cirkevn\u00e9\nmyslenie a rozpr\u00e1vanie o Bohu od\nzbo\u017en\u00e9ho modl\u00e1rstva \u2013 teda vy\u010disti\u0165 a vyl\u00fa\u010di\u0165 v\u0161etko falo\u0161ne uspokojuj\u00face, chab\u00e9\n\u00fatechy pon\u00fakaj\u00face, nezodpovedn\u00e9 rozpr\u00e1vanie o Bohu. Za zmienku\nstoja z\u00e1very, ktor\u00e9 z Lutherovho znovuobjavenia Pavlovej teol\u00f3gie kr\u00ed\u017ea\nvyvodzuje Paul Hinlicky: \u201ePo prv\u00e9, m\u00f4\u017eeme poveda\u0165, \u017ee teol\u00f3gia m\u00e1 \u00falohu kritiky,\nteda odkr\u00fdva, odha\u013euje a odmieta modloslu\u017eobn\u00e9 rozpr\u00e1vanie o Bohu predov\u0161etk\u00fdm,\nke\u010f sa to deje v kres\u0165anskej cirkvi. Po druh\u00e9, m\u00f4\u017eeme poveda\u0165, \u017ee vo\nv\u0161etk\u00fdch zodpovedn\u00fdch re\u010diach o Bohu Boh mus\u00ed zosta\u0165 Bohom, subjektom, ktor\u00fd hovor\u00ed.\nSlovo Boha mus\u00ed\nby\u0165 b\u00e1zou ka\u017ed\u00e9ho \u013eudsk\u00e9ho prejavu o Bohu. Prav\u00e1 teol\u00f3gia je vyzn\u00e1vaj\u00facou, t. j. je\npo\u010d\u00favaj\u00facou a odpovedaj\u00facou teol\u00f3giou. Po tretie, m\u00f4\u017eeme poveda\u0165, \u017ee\nzodpovednou je tak\u00e1 teol\u00f3gia, v ktorej sa teol\u00f3govia osobne z\u00fa\u010dast\u0148uj\u00fa na skuto\u010dnosti,\no ktorej hovoria. Prav\u00ed teol\u00f3govia hovoria z perspekt\u00edvy ich vlastn\u00e9ho transformovan\u00e9ho sebach\u00e1pania. A po\n\u0161tvrt\u00e9, na\u0161e samotn\u00e9 predstavy, kto je Boh, musia by\u0165 posudzovan\u00e9 a znovuformovan\u00e9\nvo svetle kr\u00ed\u017ea,\nktor\u00fd odha\u013euje Boha, ktor\u00e9ho moc je manifestovan\u00e1 v slabosti\u201c(predn\u00e1\u0161ka z predmetu Prolegomenadogmatiky, EBF UK,\n1998). V\u0161etky tieto \u0161tyri zov\u0161eobecnenia mo\u017eno odvodi\u0165 z\nhlavnej t\u00e9zy Lutherovej Heidelberskej di\u0161puty: \u201ePrav\u00e1 teol\u00f3gia a poznanie Boha s\u00fa v Kristovi \u2013 Ukri\u017eovanom.\u201c<\/p>\n\n\n\n
\u013dubom\u00edr Batka, Pavel-Andrei Prihracki – Heidelbergsk\u00e1 di\u0161puta<\/strong> (Lutherova\nspolo\u010dnos\u0165)<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":" Heidelbergsk\u00e1 di\u0161puta z roku 1518 je v\u00fdznamn\u00fdm m\u00ed\u013enikom formovania Lutherovho teologick\u00e9ho porozumenia. Po\u010das nej sa mlad\u00fd a v tom \u010dase e\u0161te nie pr\u00edli\u0161 zn\u00e1my reform\u00e1tor prejavil ako kritik tradi\u010dn\u00e9ho, stredovek\u00e9ho pr\u00edstupu k ot\u00e1zke \u2013 \u010do je prav\u00e1 teol\u00f3gia? \u2013 a ak\u00fdm sp\u00f4sobom m\u00e1me pristupova\u0165 k Bo\u017eiemu sebazjaveniu? Tu po prv\u00fdkr\u00e1t zaznelo Lutherovo presved\u010denie, \u017ee pravdiv\u00e1 teol\u00f3gia … \u010c\u00edta\u0165 viac<\/a><\/p>\n","protected":false},"author":3,"featured_media":0,"comment_status":"open","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[513],"tags":[],"class_list":["post-32915","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-knihy"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/32915","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/users\/3"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=32915"}],"version-history":[{"count":1,"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/32915\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":32917,"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/32915\/revisions\/32917"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=32915"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=32915"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=32915"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}
\n Luther vo svojom Koment\u00e1ri k Listu Rimanom<\/em> dokonca argumentuje, \u017ee \u010dlovek, ktor\u00fd miluje Boha \u010disto a cele, by bol\ndokonca ochotn\u00fd \u00eds\u0165 do pekla, by\u0165 zatraten\u00fd, odmietnut\u00fd Bohom, ak by si to Boh\nprial. To ist\u00e9 napokon hovor\u00ed v z\u00e1vere svojich 95 t\u00e9z<\/em>, v ktorom ubezpe\u010duje kres\u0165anov, \u017ee pr\u00e1ve vtedy, ak by boli ochotn\u00ed\nnasledova\u0165 Krista aj do pekla, si m\u00f4\u017eu by\u0165 ist\u00ed, \u017ee miluj\u00fa Boha nezi\u0161tne. Len\ntak\u00fato l\u00e1sku vy\u017eaduje Je\u017ei\u0161ov Otec, av\u0161ak pr\u00e1ve t\u00fato l\u00e1sku nie je \u017eiaden\n\u010dlovek-hrie\u0161nik schopn\u00fd Bohu da\u0165. Luther vo svojej teol\u00f3gii kr\u00ed\u017ea za\u010d\u00edna vidie\u0165\nradik\u00e1lnos\u0165 tejto v\u00fdzvy a z\u00e1rove\u0148 radik\u00e1lnos\u0165 Bo\u017eieho rie\u0161enia. Bo\u017e\u00ed Syn, Je\u017ei\u0161\nKristus, je t\u00fdm, ktor\u00fd je ochotn\u00fd \u00eds\u0165 aj do zatratenia, ak tak\u00e1 bude v\u00f4\u013ea\nOtcova. Je\u017ei\u0161ova v\u00fdnimo\u010dn\u00e1 poslu\u0161nos\u0165 l\u00e1sky, ktor\u00e1 ho priviedla na kr\u00ed\u017e, je podstatou\nteol\u00f3gie kr\u00ed\u017ea a teol\u00f3g kr\u00ed\u017ea za\u010d\u00edna ch\u00e1pa\u0165, \u017ee len ak sa Kristova radik\u00e1lna\nposlu\u0161nos\u0165 l\u00e1sky aplikuje na hrie\u0161nika v jeho utrpen\u00ed a smrti s Kristom, m\u00e1\n\u010dlovek \u0161ancu d\u00fafa\u0165 v nov\u00fd \u017eivot a spasenie.<\/p>\n\n\n\n
\n\u201eSkrze vieru je Kristus v n\u00e1s, naozaj s nami. Kristus je spravodliv\u00fd a naplnil\nv\u0161etky Bo\u017eie prik\u00e1zania, tak aj my m\u00f4\u017eeme naplni\u0165 v\u0161etko skrze Neho, ke\u010f\u017ee n\u00e1m\nbol dan\u00fd skrze vieru… L\u00e1ska Bo\u017eia nenach\u00e1dza, ale tvor\u00ed; to je to, \u010do Boha uspokojuje,\nl\u00e1ska Bo\u017eia, ktor\u00e1 \u017eije v \u010dloveku, miluje hrie\u0161nikov, zl\u00fdch \u013eud\u00ed, bl\u00e1znov a\nslabochov, aby ich mohla urobi\u0165 spravodliv\u00fdmi, dobr\u00fdmi, m\u00fadrymi a siln\u00fdmi.\nBo\u017eia l\u00e1ska pr\u00fadi a d\u00e1va dobr\u00e9, rad\u0161ej ne\u017e by h\u013eadala vlastn\u00e9 dobro…Toto je\nl\u00e1ska kr\u00ed\u017ea, poch\u00e1dza z kr\u00ed\u017ea, ktor\u00fd ukazuje smerom na miesto, kde nenach\u00e1dza\nni\u010d dobr\u00e9, z \u010doho sa m\u00f4\u017ee te\u0161i\u0165, ale kde smie udeli\u0165 dobr\u00e9 zl\u00e9mu a biednemu\n\u010dloveku.\u201c Pre toto m\u00f4\u017ee Luther opr\u00e1vnene vyhl\u00e1si\u0165, \u017ee \u201ekr\u00ed\u017e je na\u0161a teol\u00f3gia\u201c. <\/p>\n\n\n\n