{"id":32989,"date":"2019-11-15T21:17:25","date_gmt":"2019-11-15T20:17:25","guid":{"rendered":"http:\/\/e-anjelik.sk\/?p=32989"},"modified":"2019-11-15T21:19:09","modified_gmt":"2019-11-15T20:19:09","slug":"augsburgske-vierovyznanie-vyznanie-viery-ospravedlnenych-hriesnikov","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/2019\/11\/15\/augsburgske-vierovyznanie-vyznanie-viery-ospravedlnenych-hriesnikov\/","title":{"rendered":"Augsbursk\u00e9 vierovyznanie – vyznanie viery ospravedlnen\u00fdch hrie\u0161nikov"},"content":{"rendered":"\n

\u017div\u00e9 svedectvo o moci evanjelia<\/strong><\/p>\n\n\n\n

V\u00fdznam Augsbursk\u00e9ho vierovyznania pre dne\u0161ok<\/strong><\/p>\n\n\n\n

Mgr. \u013dubom\u00edr Batka, PhD.<\/strong><\/p>\n\n\n\n

Na rok 2005 pripadlo 475. v\u00fdro\u010die verejn\u00e9ho vyznania viery evanjelikov pred cis\u00e1rom Karolom V na r\u00ed\u0161skom sneme v Augsburgu. D\u0148a 25. j\u00fana bolo v dvorane biskupsk\u00e9ho pal\u00e1ca  pre\u010d\u00edtan\u00e9 Augsbursk\u00e9 vierovyznanie. Od t\u00fdch \u010dias je hist\u00f3ria evanjelickej cirkvi bytostne sp\u00e4t\u00e1 s t\u00fdmto vierovyznansk\u00fdm spisom. A\u017e do Westf\u00e1lskeho mieru boli evanjelici ofici\u00e1lne naz\u00fdvan\u00ed \u201epr\u00edvr\u017eenci AV\u201c a dodnes sa evanjelick\u00e9 cirkvi v krajin\u00e1ch b\u00fdvalej Rak\u00fasko- Uhorskej monarchie naz\u00fdvaj\u00fa ako cirkvi pod\u013ea augsbursk\u00e9ho vyznania. Samotn\u00e9 jubileum ale ani dejinn\u00fd v\u00fdznam pre sebapochopenie nie t\u00fdm prav\u00fdm d\u00f4vodom na zam\u00fd\u0161\u013eanie sa nad v\u00fdznamom August\u00e1ny. Treba sa p\u00fdta\u0165 z\u00e1sadnej\u0161ie: pre\u010do by sa v\u00f4bec nejak\u00e1 cirkev mala prid\u0155\u017ea\u0165 tohto vyznania, \u010di cel\u00fdch Symbolick\u00fdch kn\u00edh? V dobe n\u00e1bo\u017eensk\u00e9ho pluralizmu sa t\u00e1to ot\u00e1zka jav\u00ed viac aktu\u00e1lnou ako inokedy predt\u00fdm.<\/p>\n\n\n\n

Aby odpove\u010f na t\u00fato ot\u00e1zku d\u00e1vala zmysel mus\u00ed sp\u013a\u0148a\u0165 ten predpoklad, \u017ee d\u00f4vody, ktor\u00e9 viedli reform\u00e1torov bud\u00fa v z\u00e1sade identick\u00e9 s t\u00fdmi, ktor\u00e9 by i s\u00fa\u010dasn\u00edci pova\u017eovali za d\u00f4vody st\u00e1le platn\u00e9. U\u017e Edmund Schlink pouk\u00e1zal na to, \u017ee nie je mo\u017en\u00e9 relativizova\u0165 Symbolick\u00e9 knihy na z\u00e1klade ich historick\u00e9ho kontextu a dobovej podmienenosti. Pr\u00e1ve opak je pravdou: Je nielen mo\u017en\u00e9, ale aj nutn\u00e9 vn\u00edma\u0165 v\u00fdpovede v t\u00fdchto spisoch obsiahnut\u00e9 ako v\u00fdpovede, v ktor\u00fdch cirkev chcela z\u00e1v\u00e4zne formova\u0165 zvestovanie slova Bo\u017eieho pre bud\u00face \u010dasy. V tom zmysle sa d\u00e1 poveda\u0165, \u017ee Augustana stoj\u00ed na poznanej moci evanjelia, a jej samotn\u00fdm z\u00e1merom je moc tohto evanjelia pod\u00e1va\u0165 \u010falej. Z\u00e1merne je tu pou\u017eit\u00fd v\u00fdraz \u201emoc evanjelia\u201c a nie \u201epravda evanjelia\u201c. T\u00fdm nem\u00e1 by\u0165 spochyb\u0148ovan\u00e1, \u010di relativizovan\u00e1 ot\u00e1zka poznanej pravdy Bo\u017eej, vyjadrenej v Augsburskom vierovyznan\u00ed. Pravdou v\u0161ak je, \u017ee pri koncipovan\u00ed vierovyznania Melanchthon nemal v \u00famysle vytvori\u0165 ak\u00fasi sumu teologick\u00e9ho poznania, ani nie ucelen\u00fd dogmatick\u00fd syst\u00e9m. Jeho prim\u00e1rnym z\u00e1merom bolo pouk\u00e1za\u0165 na pravovernos\u0165 a katolicitu Wittenbergsk\u00fdch teol\u00f3gov, a teda jednotu medzi u\u010den\u00edm cirkvi a slova Bo\u017eieho z ktor\u00e9ho vych\u00e1dzala. Text, ku ktor\u00e9mu po obsiahlych vz\u00e1jomn\u00fdch porad\u00e1ch dospeli reform\u00e1tori vystihoval spoznan\u00fa moc evanjelia o Bo\u017eom ospravedl\u0148uj\u00facom a sp\u00e1sonosnom konan\u00ed pre hrie\u0161neho a smrti vydan\u00e9ho \u010dloveka.<\/p>\n\n\n\n

Preto mo\u017eno s\u00fahlasi\u0165 s Hermannom Sassem, \u017ee zostavenie a prednesenie Augsbursk\u00e9ho vierovyznania nebolo epoch\u00e1lnym historick\u00fdm aktom vo svetov\u00fdch dejin\u00e1ch, ani nie kult\u00farno-historick\u00fdm medzn\u00edkom vo v\u00fdvoji Eur\u00f3py v zmysle emancip\u00e1cie \u010dloveka z poroby skostnatenej hierarchie a m\u0155tveho dogmatizmu, ani nie aktom nacionalistick\u00e9ho vzopnutia sa nemeck\u00fdch stavov vo\u010di cis\u00e1rskej autorite. To, \u010do ich naozaj poh\u00e1\u0148alo a \u010do im d\u00e1valo odvahu vyst\u00fapi\u0165 pred cis\u00e1rom a zhroma\u017edenou n\u00e1bo\u017eenskou elitou nebola istota z poznanej ve\u010dnej a univerz\u00e1lnej pravdy. Bola to, na z\u00e1klade P\u00edsma Sv\u00e4t\u00e9ho (vi\u010f: R 1, 16 \u2013 17 a 1K 4,20) spoznan\u00e1 a za\u017eit\u00e1 moc evanjelia, ktor\u00e1 sa naplno, konkr\u00e9tne prejavuje v \u017eivote hrie\u0161neho \u010dloveka. Ako hovor\u00ed Oswald Bayer: \u201eToto slovo je mocou Bo\u017eou, je Jeho r\u00ed\u0161ou\u201c, je to slovo, ktor\u00e9 nielen\u017ee \u201e[…] oznamuje kr\u00e1\u013eovstvo Bo\u017eie a nie je len pouk\u00e1zan\u00edm na\u0148, ale ho aj priv\u00e1dza.\u201c Je to slovo, ktor\u00e9 m\u00e1 moc a kon\u00e1 to, \u010do hovor\u00ed. V tomto zmysle plat\u00ed, \u017ee ke\u010f hovor\u00edme o vyznan\u00ed viery, mysl\u00ed sa t\u00fdm odpove\u010f na Bo\u017eie konanie v \u010dloveku v zmysle vyznania veriaceho srdca. No z\u00e1rove\u0148 aj v zmysle vyznania toho, \u010do je obsahom tejto viery.<\/p>\n\n\n\n

I. Moc slova, ktor\u00e9 ospravedl\u0148uje hrie\u0161neho a zatraten\u00e9ho \u010dloveka<\/strong><\/p>\n\n\n\n

Jedn\u00fdm z hlavn\u00fdch mot\u00edvov Augsbursk\u00e9ho vierovyznania a celej evanjelickej teol\u00f3gie je hlbok\u00e9 a z\u00e1sadn\u00e9 ch\u00e1panie hrie\u0161nosti \u010dloveka. U\u010denie o dedi\u010dnom hriechu nie je pre reform\u00e1torov adiaforn\u00e9, nie je to ani zvy\u0161ok nejak\u00e9ho stredovek\u00e9ho u\u010denia. Naopak, je to centr\u00e1lny bod, ktor\u00fd je nerozlu\u010dne sp\u00e4t\u00fd s u\u010den\u00edm o ospravedlnen\u00ed. Nie n\u00e1hodou u\u017e druh\u00fd \u010dl\u00e1nok August\u00e1ny hovor\u00ed o dedi\u010dnom hriechu, aby vz\u00e1p\u00e4t\u00ed v tre\u0165om \u010dl\u00e1nku pojedn\u00e1val o Synovi Bo\u017eom a v \u0161tvrtom \u010dl\u00e1nku o ospravedlnen\u00ed. Podobne 18. \u010dl\u00e1nok hovor\u00ed o slobodnej v\u00f4li, 19. \u010dl\u00e1nok o pr\u00ed\u010dine hriechu a vz\u00e1p\u00e4t\u00ed 20. \u010dl\u00e1nok o viere a dobr\u00fdch skutkoch. T\u00fdm je zrejm\u00e9, \u017ee u\u017e len po form\u00e1lnej str\u00e1nke sa v Augsburskom vyznan\u00ed dva kr\u00e1t pojedn\u00e1va o Bo\u017eom konan\u00ed pre hrie\u0161neho \u010dloveka.<\/p>\n\n\n\n

D\u00f4le\u017eitej\u0161ie je v\u0161ak spr\u00e1vne pochopenie po obsahovej str\u00e1nke. Augsbursk\u00e9 vierovyznanie hovor\u00ed toti\u017e o prirodzenom \u010dloveku ve\u013emi jasne: \u201ecoram deo\u201c s\u00fa prirodzen\u00e9 sily \u010dloveka skorumpovan\u00e9. Jasne sa tu pojedn\u00e1va o z\u00e1sadnej skorumpovanosti srdca a vy\u0161\u0161\u00edch schopnost\u00ed \u010dloveka: v\u00f4le a rozumu. V ot\u00e1zkach viery \u010dlovek nielen \u017ee Boha neh\u013ead\u00e1 a Bohu ned\u00f4veruje, ale nach\u00e1dza v sebe n\u00e1klonnos\u0165 ba a\u017e \u017eiadostivos\u0165 (concupiscentia) k tomu, \u010do je proti Bohu.<\/p>\n\n\n\n

Pozorn\u00fd \u010ditate\u013e si uvedomuje, \u017ee tu hovor\u00edme o dvoch momentoch na strane \u010dloveka. Je to nedostatok b\u00e1zne ale aj nevera vo\u010di Bohu. Nevera je ch\u00e1pan\u00e1 ako ned\u00f4vera \/por. lat. text, kde sa uv\u00e1dza fiducia\/, nel\u00e1ska. Tu rezonuje Lutherov v\u00fdklad Dekal\u00f3gu v Malom katechizme: \u201e[…] m\u00e1me sa P\u00e1na Boha b\u00e1\u0165 a Ho milova\u0165\u201c. Z\u00e1rove\u0148 sa t\u00fdmto teologicky hovor\u00ed o neschopnosti aj t\u00fdch najlep\u0161\u00edch \u013eudsk\u00fdch s\u00edl t\u00fa\u017ei\u0165 po tom, \u010do je v slove Bo\u017eom obsiahnut\u00e9, milova\u0165 Boha, Jeho Slovo a s rados\u0165ou ho \u010dini\u0165. Zaznieva tu teda jedna t\u00e9ma hriechu v dvoch podob\u00e1ch: t\u00e9ma postavenia hrie\u0161neho \u010dloveka pred Bohom, a z\u00e1rove\u0148 aj t\u00e9ma stratenosti a zatratenosti \u010dloveka, neschopn\u00e9ho zachr\u00e1ni\u0165 sam\u00e9ho seba z vlastn\u00fdch s\u00edl.<\/p>\n\n\n\n

I.1 Hriech a vina \u010dloveka<\/strong><\/p>\n\n\n\n

V s\u00fa\u010dasnosti sa \u010dasto oz\u00fdvaj\u00fa \u017ealuj\u00face sa hlasy far\u00e1rov \u010di teol\u00f3gov, \u017ee modern\u00fd \u010dlovek sa nec\u00edti vinn\u00fd a t\u00e9ma hrie\u0161nosti sa ho akosi nedot\u00fdka. A to u\u017e ani nehovoriac o problematike dedi\u010dn\u00e9ho hriechu. Popri materialistickom pon\u00edman\u00ed \u010dloveka prevl\u00e1daj\u00facom v biol\u00f3gii, be\u017en\u00fdm sa stalo osvietensk\u00e9 vn\u00edmanie \u010dloveka ako rozumnej bytosti, ktor\u00e1 dok\u00e1\u017ee \u010di u\u017e sama, alebo skrze Bo\u017eie zjavenie v sebe objavi\u0165 a sta\u0165 sa t\u00fdm \u010d\u00edm od po\u010diatku je: slobodnou bytos\u0165ou. Hriech sa stal len ak\u00fdmsi neporiadkom v \u010dloveku, ktor\u00fd p\u00f4sob\u00ed neschopnos\u0165 uvedomi\u0165 si, \u017ee je slobodn\u00fd alebo milovan\u00fd tak\u00fd ak\u00fd je. Slov\u00e1 o dedi\u010dnom hriechu s\u00fa prij\u00edman\u00e9 s odporom, preto\u017ee zdanlivo neguj\u00fa slobodu \u010dloveka. Predov\u0161etk\u00fdm v\u0161ak hovoria o tom, \u017ee by hriech niekoho cudzieho mal ma\u0165 dopad na bytie a \u017eivot jedinca, to znamen\u00e1, \u017ee \u010dlovek by mal by\u0165 pred Bohom zodpovedn\u00fd za to, \u010do sp\u00f4sobil niekto in\u00fd. <\/p>\n\n\n\n

Probl\u00e9my, s ktor\u00fdmi sa teol\u00f3govia boria v z\u00e1pase interpret\u00e1ci\u00ed \u013eudsk\u00e9ho bytia sa v\u0161ak sp\u00e1jaj\u00fa s pojmoslov\u00edm sam\u00fdm: pojem \u201ededi\u010dn\u00fd hriech\u201c (peccatum hereditare) nielen \u017ee nie je biblick\u00fd, ale je za\u0165a\u017een\u00fd ur\u010dit\u00fdm pr\u00e1vnym sp\u00f4sobom myslenia, \u010di nepresnou interpret\u00e1ciou August\u00ednovho u\u010denia o sp\u00f4sobe ak\u00fdm sa tento hriech \u201eded\u00ed\u201c \u2013 pod\u00e1va z gener\u00e1cie na gener\u00e1ciu.<\/p>\n\n\n\n

Augsbursk\u00e9 vierovyznanie pou\u017e\u00edva tradi\u010dn\u00e9 pojmoslovie, ke\u010f sa v nemeckej verzii prid\u0155\u017ea pojmu \u201eErbs\u00fcnde\u201c, v latinskom texte zasa \u201epeccatum originis\u201c.<\/strong> Zdanlivo teda nie je mo\u017en\u00e9 dospie\u0165 k netradi\u010dn\u00e9mu a pritom st\u00e1le aktu\u00e1lnemu ch\u00e1paniu dedi\u010dn\u00e9ho hriechu. Samotn\u00e1 Apol\u00f3gia ukazuje nutnos\u0165 vysvet\u013eova\u0165 pojmy ako \u201enedostatok prirodzenej spravodlivosti\u201c, \u201e\u017eiadostivos\u0165\u201c a pod. <\/strong>Obsahovo stoj\u00ed v protiklade <\/strong>s tradi\u010dn\u00fdm scholastick\u00fdm u\u010den\u00edm o dedi\u010dnej hrie\u0161nosti<\/strong>, ktor\u00e9 sa viacej zameriavalo na sympt\u00f3my veci, ako na prirodzenos\u0165 samotn\u00fa. Scholastici u\u010dili o ch\u00fdbaj\u00facej spravodlivosti pred Bohom, pri\u010dom prirodzenos\u0165 \u010dloveka zostala neporu\u0161en\u00e1, alebo oslaben\u00e1, nie v\u0161ak skorumpovan\u00e1.<\/strong><\/p>\n\n\n\n

Na ozna\u010denie toho, \u010do Augsbursk\u00e9 vierovyznanie mysl\u00ed pod pojmom dedi\u010dn\u00fd hriech sa d\u00e1 ale pou\u017ei\u0165 in\u00fd pojem, ktor\u00fd sa nach\u00e1dza napr\u00edklad vo Formule Svornosti<\/strong> ako \u201e[…] H\u00e4upts\u00fcnde<\/strong>, welche ein Wurzel und Brunnquell ist […]\u201c resp. \u201e[…] pricipio et capite omnium transgressiones tanquam e radice nascantur et quasi e scaturigine […] esse.\u201c Toto pomenovanie nach\u00e1dzame i u Luthera samotn\u00e9ho. Mysl\u00ed sa tu na dedi\u010dn\u00fd hriech v zmysle z\u00e1kladn\u00e9ho, hlavn\u00e9ho hriechu, z ktor\u00e9ho pramenia v\u0161etky ostatn\u00e9 hriechy (peccatum actuale). Mysl\u00ed sa tu na \u201epeccatum radicale\u201c<\/strong>, hriech, ktor\u00fd p\u00f4sob\u00ed hrie\u0161nos\u0165 nielen radik\u00e1lnu, ale hrie\u0161nos\u0165 \u201eod kore\u0148a\u201c. <\/strong>T\u00e1to sa podobne ako pri strome s\u00edce skr\u00fdva be\u017en\u00e9mu pozorovate\u013eovi, pri tom ale vy\u017eivuje cel\u00fd strom. Tak\u00e9to teologick\u00e9 pon\u00edmanie dedi\u010dn\u00e9ho hriechu je zalo\u017een\u00e9 na miestach v evanjeliu Mat\u00fa\u0161a 7,17 a 12,33, kde sa hovor\u00ed o dobrom strome, ktor\u00fd prin\u00e1\u0161a dobr\u00e9 ovocie a o zlom strome, ktor\u00fd prin\u00e1\u0161a zl\u00e9 ovocie.<\/strong> Uveden\u00e9 ch\u00e1panie hriechu stoj\u00ed v protive k aristotelovsk\u00e9mu ch\u00e1paniu spravodlivosti ako cnosti: \u017ee cnostn\u00fd je ten, kto kon\u00e1 spravodliv\u00e9 skutky a teda analogicky, hrie\u0161ny je ten, kto kon\u00e1 hrie\u0161ne skutky. Re\u010d o dedi\u010dnom hriechu ako o \u201epeccatum radicale\u201c oslobodzuje u\u010denie o dedi\u010dnom hriechu od nepochopenia v zmysle sexu\u00e1lne zalo\u017een\u00e9ho \u201ededenia hriechu\u201c a s\u00fa\u010dasne znamen\u00e1, \u017ee \u010dlovek kon\u00e1 hrie\u0161ne skutky, lebo je hrie\u0161ny u\u017e od \u201ekore\u0148a\u201c.<\/strong><\/p>\n\n\n\n

Nevera a nedostatok b\u00e1zne pred Hospodinom nie s\u00fa ovoc\u00edm dedi\u010dn\u00e9ho hriechu, ako sa sna\u017eili prekr\u00fati\u0165 2. \u010dl\u00e1nok August\u00e1ny konfut\u00e1tori<\/strong>, ale t\u00fdm samotn\u00fdm \u201epeccatum radicale\u201c.<\/strong> S\u00fa t\u00fdm hlavn\u00fdm hriechom \u010dloveka, ktor\u00fd stoj\u00ed pod Bo\u017e\u00edm hnevom a s\u00fadom. Ned\u00f4vera<\/strong> \u013eudsk\u00e9ho srdca P\u00e1nu Bohu sa teda prejavuje t\u00fdm, \u017ee \u010dlovek od svojej prirodzenosti prestupuje 1. Bo\u017eie prik\u00e1zanie <\/strong>a povedan\u00e9 pomocou parafr\u00e1zy, m\u00e1 plno in\u00fdch bohov a b\u00f4\u017eikov, modiel ktor\u00fdm d\u00f4veruje, len nie Hospodinu, ktor\u00fd o sebe hovor\u00ed: \u201eJa som Hospodin TVOJ Boh, <\/strong>[…] Hospodin, ktor\u00fd vyv\u00e1dza svoj \u013eud z otroctva a je nielen Hospodin horliaci, ale milostiv\u00fd a milosrdn\u00fd (4M 5,6 a 9). <\/strong>Ke\u010f sa pod\u013ea kres\u0165ansk\u00e9ho pon\u00edmania tento milostiv\u00fd a milosrdn\u00fd Boh zjavuje vo svojom Synovi, tak to znamen\u00e1, \u017ee Boh nechce by\u0165 poznan\u00fd inak ako l\u00e1skav\u00fd Boh vo svojom Synovi. Potom je \u201epeccatum radicale\u201c nutn\u00e9 ch\u00e1pa\u0165 v kontexte prv\u00e9ho Bo\u017eieho prik\u00e1zania ako neveru v Bo\u017eiu milos\u0165 v Je\u017ei\u0161ovi Kristovi.<\/strong><\/p>\n\n\n\n

Dedi\u010dn\u00fd hriech a jeho vina <\/strong>sa v tomto kontexte naplno preukazuje ako \u201ezanedbanie nie\u010doho\u201c, \u201epodl\u017enos\u0165\u201c vo\u010di Hospodinu, ale aj ako \u201eakt\u00edvne, faktick\u00e9 prest\u00fapenie\u201c, \u201ez\u00e1sadn\u00e9 poru\u0161enie\u201c stvorite\u013esk\u00e9ho z\u00e1meru, toti\u017e \u017ei\u0165 s spolo\u010denstve s Bohom,<\/strong> ktor\u00fd je nielen Stvorite\u013eom \u010dloveka, ale aj jeho Vykupite\u013eom, Vyslobodite\u013eom, a Parakl\u00e9tom po\u010das cel\u00e9ho \u017eivota.<\/strong><\/p>\n\n\n\n

Takto podan\u00fd \u201ededi\u010dn\u00fd hriech\u201c <\/strong>netreba dokazova\u0165 existenciou vojen, vykoris\u0165ovania, \u010di zlodejstva. Sta\u010d\u00ed sa pozrie\u0165 na svet, na z\u00fafalstvo nem\u00e9ho ateizmu, \u010di na z\u00e1ujem, ak\u00fd svet m\u00e1 o Bo\u017eie slovo a vz\u0165ah s Bohom. No najsubt\u00edlnej\u0161ie sa \u201epeccatum radicale\u201c prejavuje v n\u00e1bo\u017eenstve samotnom. Hrie\u0161nos\u0165 od kore\u0148a sa prejavuje v religiozite zalo\u017eenej na z\u00e1slu\u017enosti pred Bohom, na stavan\u00ed na vlastn\u00fdch skutkoch,<\/strong> \u010do ako cnostn\u00fdch a u\u0161\u013eachtil\u00fdch, na r\u00edtoch a \u00fakonoch, ktor\u00e9 maj\u00fa ma\u0165 spasite\u013en\u00fd \u00fa\u010dinok. Tak\u00e1to radik\u00e1lna kritika aj samotnej religiozity <\/strong>priv\u00e1dza k druh\u00e9mu aspektu stavu prirodzen\u00e9ho \u010dloveka pred P\u00e1nom Bohom.<\/p>\n\n\n\n

I.2 Aspekt stratenosti \u010dloveka<\/strong><\/p>\n\n\n\n

V samotnej cirkvi sa presadil n\u00e1zor, ktor\u00fd sa d\u00e1 dobre ilustrova\u0165 na t\u00e9ze Erazma Roterdamsk\u00e9ho. Tento v\u00fdznamn\u00fd humanista sa vo svojom spise \u201eDe libero arbitrio\u201c chcel na jednej strane vyhn\u00fa\u0165 semipelagianizmu nominalistick\u00fdch teol\u00f3gov, na druhej strane v\u0161ak ako to nazval, \u201emanicheizmu\u201c Lutherovho ch\u00e1pania hriechu<\/strong> a preto navrhoval tretiu stredn\u00fa cestu.<\/strong> Proces obr\u00e1tenia \u010dloveka prirovn\u00e1val k mal\u00e9mu die\u0165a\u0165u, ktor\u00e9 nevie chodi\u0165, ale sna\u017e\u00ed sa zo v\u0161etkej sily, a preto ho l\u00e1skav\u00fd otec ho vedie za ruky a podopiera ho a z\u00e1rove\u0148 ho motivuje jab\u013a\u010dkom, ktor\u00e9 mu pon\u00faka ako odmenu za chodenie.<\/strong> Erazmus kon\u010d\u00ed t\u00fdm, \u017ee v\u00e4\u010d\u0161ina konania spo\u010d\u00edva na otcovi, ale jeho die\u0165a predsa len muselo nie\u010do urobi\u0165: a to nie\u010do je s\u00edce tak mali\u010dk\u00e9, \u017ee skoro a\u017e zanedbate\u013en\u00e9, ale predsa to tam mus\u00ed by\u0165. Erazmovi teda s\u00fadny rozum hovor\u00ed, \u017ee v procese obr\u00e1tenia mus\u00ed \u010dlovek vykona\u0165 nie\u010do: \u201enonnihil\u201c<\/strong> (nie ni\u010d). <\/strong><\/p>\n\n\n\n

Tento n\u00e1zor sa vyskytuje i v dne\u0161nej dobe, ke\u010f sa s\u00edce hovor\u00ed i o hriechu \u010dloveka a potrebe Bo\u017eej milosti, o pon\u00fakanej spravodlivosti, na z\u00e1klade ktorej sa \u010dlovek m\u00f4\u017ee, \u010di mus\u00ed rozhodn\u00fa\u0165 pre vieru. Popri v\u0161etkej milosti ide aj tu o \u201enonnihil\u201c so strany \u010dloveka. Letm\u00fd poh\u013ead do spisov Erazma a Luthera, ktor\u00e9 sa venuj\u00fa ot\u00e1zke slobodnej v\u00f4le ukazuje z\u00e1sadn\u00fd rozdiel v ich argument\u00e1cii: Erazmus \u010d\u00edta P\u00edsmo ako zdroj u\u010denia kres\u0165anskej cirkvi, ktor\u00fd ale mus\u00ed prejs\u0165 kritikou rozumu<\/strong> \u2013 v spise \u201eDe libero arbitrio\u201c sa venuje biblick\u00fdm textom v prv\u00fdch dvoch kapitol\u00e1ch, druh\u00e9 dve \u2013 tie najhlavnej\u0161ie s\u00fa ale bez jedin\u00e9ho biblick\u00e9ho cit\u00e1tu. <\/strong>\u201eDe servo arbitrio\u201c je v podstate od za\u010diatku a\u017e po koniec exeg\u00e9za listu R\u00edmskym a J\u00e1novho evanjelia. Luther neargumentuje inak ako len na z\u00e1klade po\u010dut\u00e9ho Slova.<\/strong> Ukazuje sa, \u017ee Luther vn\u00edma tieto texty, ako slovo \u017eiv\u00e9ho Boha, ktor\u00e9 vyklad\u00e1 \u010dloveka a premie\u0148a ho. Vo Formule Svornosti je to vystihnut\u00e9 slovami: \u201eAk\u00fdm nev\u00fdslovn\u00fdm zlom je dedi\u010dn\u00fd hriech, nemo\u017eno vystihn\u00fa\u0165 rozumom, ale d\u00e1 sa pozna\u0165 jedine z Bo\u017eieho slova.\u201c<\/strong>Vo veciach vonkaj\u0161\u00edch pravda \u010dlovek m\u00e1 schopnos\u0165 spr\u00e1vne rozumom uva\u017eova\u0165, dokonca aj po\u010destne \u017ei\u0165. Vo veciach Bo\u017e\u00edch, ale ani rozum ani v\u00f4\u013ea \u010dloveka nepom\u00e1haj\u00fa: \u201eBez milosti, pomoci a p\u00f4sobenia Ducha Sv\u00e4t\u00e9ho sa \u010dlovek nem\u00f4\u017ee \u013e\u00fabi\u0165 Bohu, nem\u00f4\u017ee sa Boha \u00faprimne b\u00e1\u0165 ani v Neho veri\u0165 ani vyhosti\u0165 zo srdca vroden\u00e9 zl\u00e9 \u017eiadosti.\u201c<\/strong><\/p>\n\n\n\n

To, \u017ee Augsbursk\u00e9 vierovyznanie mysl\u00ed neslobodu \u013eudskej v\u00f4le naozaj konzekventne je zrejm\u00e9 i z 19. \u010dl\u00e1nku.<\/strong> V \u0148om sa poukazuje na to, \u017ee nielen moment obr\u00e1tenia, ale i cel\u00e9ho n\u00e1sledn\u00e9ho \u017eivota kres\u0165ana bez Bo\u017eej pomoci skon\u010d\u00ed v hriechu a odvr\u00e1ten\u00ed sa od Boha. <\/strong><\/p>\n\n\n\n

Tak\u00fdto stav, ak\u00fd pod\u00e1va vierovyznanie z Augsburgu sa naozaj ned\u00e1 nazva\u0165 inak, ako stav stratenosti \u010dloveka. <\/strong>\u010clovek ponechan\u00fd s\u00e1m na seba je straten\u00fd, a niet mu pomoci. A ak sa svet tv\u00e1ri, \u017ee hriech a vina sa ho net\u00fdka, pr\u00e1ve moment stratenosti v hrie\u0161nosti kon\u010diacej smr\u0165ou, neschopnos\u0165 uniknutia utrpeniu a bolesti, neschopnosti nastolenia spravodlivosti, \u010di dokonca spravodlivej spolo\u010dnosti, \u010falej moment nevyhnutnosti a nutnos\u0165ou sa st\u00e1vaj\u00facej l\u017ei a klamstva, nest\u00e1losti v l\u00e1ske a str\u00e1caj\u00facej sa trpezlivosti usved\u010duj\u00fa svet a ka\u017ed\u00e9ho \u010dloveka v \u0148om, \u017ee ot\u00e1zka dedi\u010dn\u00e9ho hriechu sa hlboko dot\u00fdka ka\u017ed\u00e9ho \u010dloveka a \u013eudskej spolo\u010dnosti, \u010di spolo\u010denstva \u013eud\u00ed. <\/strong>Obraz dedi\u010dn\u00e9ho hriechu ako \u201epeccatum radicale\u201c sa z tejto perspekt\u00edvy d\u00e1 \u2013 ale len aposteriori \u2013 pozna\u0165 po ovoc\u00ed<\/strong>. Ale pre spr\u00e1vne pochopenie je znova nutn\u00e9 uvedomi\u0165 si, \u017ee to, \u010do je v momente stratenosti \u010dloveka v hriechu najd\u00f4le\u017eitej\u0161ie nie je ani tak existencia \u201ezl\u00e9ho ovocia\u201c, ako to, \u017ee nikto nie je bez hriechu a to zl\u00e9 ovocie sa naozaj dostav\u00ed a preuk\u00e1\u017ee.<\/strong> Ke\u010f v \u0160malkaldsk\u00fdch \u010dl\u00e1nkoch Luther p\u00ed\u0161e o vykupite\u013eskom \u00farade a diele Je\u017ei\u0161a Krista ako o tom \u010dl\u00e1nku, od ktor\u00e9ho sa \u201e[…] nem\u00f4\u017eeme odkloni\u0165 ani ust\u00fapi\u0165<\/strong> i keby sa nebes\u00e1 mali zr\u00fati\u0165, i zem i v\u0161etko, \u010do je pominute\u013en\u00e9 […]\u201d, hovor\u00ed to pr\u00e1ve preto, \u017ee spoznal moc Bo\u017eieho slova, ktor\u00e9 vo forme z\u00e1kona usved\u010duje \u010dloveka z nevery a tak poukazuje nie len na moc hriechu a smrti, ale aj nemoh\u00facnos\u0165 \u010dloveka. Slov\u00e1 o takomto pokoren\u00ed schopnost\u00ed \u010dloveka vyvol\u00e1vaj\u00fa nepriate\u013estvo sveta.<\/strong> Paradoxne sa teda nemoh\u00facnos\u0165 sveta dokazuje zneu\u017e\u00edvan\u00edm moci a n\u00e1sil\u00edm.<\/strong><\/p>\n\n\n\n

Najv\u00e4\u010d\u0161ia moc sa prejavuje v mocnom slove evanjelia,<\/strong> \u017ee bezmocn\u00e9mu, straten\u00e9mu a zatraten\u00e9mu \u010dloveku prich\u00e1dza na \u201epo-moc\u201c Boh, a to \u2013 paradoxne ako to len Boh vie a dok\u00e1\u017ee \u2013 v podobe bezmocn\u00e9ho die\u0165a\u0165a v jasli\u010dk\u00e1ch, \u010di zbi\u010dovan\u00e9ho a na smr\u0165 ods\u00faden\u00e9ho mu\u017ea priklincovan\u00e9ho na kr\u00ed\u017e.<\/strong><\/p>\n\n\n\n

II. Mocn\u00e9 slovo ospravedl\u0148uj\u00faceho a \u017eivot d\u00e1vaj\u00faceho Boha. <\/strong><\/p>\n\n\n\n

Ke\u010f na strane \u010dloveka hovor\u00edme o vine a hriechu, a z\u00e1rove\u0148 stratenosti \u010dloveka, na strane Bo\u017eej m\u00f4\u017eeme v\u010faka moci slova evanjelia hovori\u0165 o ospravedl\u0148uj\u00facom a zachra\u0148uj\u00facom Bo\u017eom konan\u00ed. <\/strong>S oh\u013eadom na cel\u00e9 dejiny sp\u00e1sy, ktor\u00e9 maj\u00fa dopad na cel\u00fa realitu sa ukazuje d\u00f4le\u017eit\u00fdm zd\u00f4razni\u0165 oba momenty v tomto Bo\u017eom konan\u00ed pre \u010dloveka vo svete.<\/p>\n\n\n\n

II.1 Pas\u00edvna spravodlivos\u0165 Bo\u017eia<\/strong><\/p>\n\n\n\n

\u201e\u010ealej u\u010d\u00edme, \u017ee odpustenie hriechov a ospravedlnenie pred Bohom nem\u00f4\u017eeme dosiahnu\u0165 svojimi z\u00e1sluhami, skutkami a zados\u0165u\u010dinen\u00edm, ale \u017ee odpustenie hriechov a ospravedlnenie pred Bohom dosahujeme z milosti pre Krista vierou…\u201c<\/strong> Tento z\u00e1kladn\u00fd, 4. \u010dl\u00e1nok AV, na ktorom stoj\u00ed a pad\u00e1 cel\u00e1 cirkev, sa jasne odrieka ak\u00e9hoko\u013evek \u013eudsk\u00e9ho konania, <\/strong>preto\u017ee toto \u013eudsk\u00e9 konanie ponechan\u00e9 sam\u00e9 na seba je \u2013 ako logick\u00fd d\u00f4sledok toho, \u010do bolo povedan\u00e9 vy\u0161\u0161ie o hrie\u0161nosti \u010dloveka \u2013 ovoc\u00edm zl\u00e9ho stromu, vy\u017eivovan\u00e9ho z kore\u0148a hrie\u0161nej p\u00fdchy pred Bohom a nel\u00e1sky vo\u010di Bohu. <\/strong>V zmysle reforma\u010dn\u00e9ho pon\u00edmania nie je mo\u017en\u00e9 hovori\u0165 o skuto\u010dn\u00fdch z\u00e1sluh\u00e1ch, dobr\u00fdch skutkoch, \u010di zados\u0165u\u010dineniach tam, kde sa situ\u00e1cia d\u00e1 prirovna\u0165 k man\u017eelovi, ktor\u00fd podv\u00e1dza man\u017eelku a ona o tom vie, on jej ale nos\u00ed kvety a o\u010dak\u00e1va, \u017ee ona ho za to bude milova\u0165.<\/p>\n\n\n\n

Pr\u00e1ve na pr\u00edklade man\u017eelstva sa najlep\u0161ie d\u00e1 vystihn\u00fa\u0165 to trojn\u00e1sobn\u00e9: z milosti, pre Krista vierou, tak ako to Luther zn\u00e1zornil vo v\u0161eobecne zn\u00e1mom reforma\u010dnom spise \u201eO slobode kres\u0165ana\u201c. <\/strong>To, \u010do sa v ospravedl\u0148uj\u00facom Bo\u017eom konan\u00ed deje s hrie\u0161nikom je ako ke\u010f si urodzen\u00fd \u017een\u00edch, princ, \u010di kr\u00e1\u013e berie za \u017eenu prostoduch\u00fa a chudobn\u00fa prostit\u00fatku z ulice: v spolo\u010dnom man\u017eelstve sa ka\u017ed\u00e9mu dost\u00e1va z toho, \u010do je tomu druh\u00e9mu vlastn\u00e9. \u017den\u00edch berie na seba hanbu, chudobu a nespravodlivos\u0165 onej \u017eienky, ona dost\u00e1va podiel na jeho spravodlivosti, cti a bohatstve. T\u00e1to radostn\u00e1 v\u00fdmena sa deje vo viere<\/strong>, \u201e[…] ke\u010f ver\u00edme, \u017ee Kristus za n\u00e1s trpel a \u017ee pre Neho sa n\u00e1m hriechy odp\u00fa\u0161\u0165aj\u00fa a dar\u00fava sa n\u00e1m spravodlivos\u0165 a ve\u010dn\u00fd \u017eivot.\u201c<\/strong><\/p>\n\n\n\n

Moc evanjelia sa dokazuje pr\u00e1ve na tom a v tom, \u017ee je mocnej\u0161ia ako radik\u00e1lna hrie\u0161nos\u0165 \u013eudskej prirodzenosti od kore\u0148a. <\/strong>Ale moc tohto evanjelia je zalo\u017een\u00e1 na moci Bo\u017eej, ktor\u00e1 sa dokazuje v Synovi Bo\u017eom. Medzi druh\u00fdm a \u0161tvrt\u00fdm \u010dl\u00e1nkom AV stoj\u00ed \u010dl\u00e1nok, ktor\u00fd rozv\u00e1dza kristologick\u00fd z\u00e1klad cel\u00e9ho u\u010denia o ospravedlnen\u00ed,<\/strong> toti\u017e \u017ee v jednej osobe Je\u017ei\u0161a Krista sa nach\u00e1dzaj\u00fa prirodzenos\u0165 \u013eudsk\u00e1 a prirodzenos\u0165 Bo\u017esk\u00e1 a tieto plne zdie\u013eaj\u00fa svoje vlastnosti. \u201e[…] jeden Kristus, ktor\u00fd je prav\u00fd Boh a prav\u00fd \u010dlovek; skuto\u010dne sa narodil, trpel, ukri\u017eovali Ho, zomrel a pochovali Ho, aby bol obe\u0165ou nielen za dedi\u010dn\u00fd hriech, ale aj za v\u0161etky ostatn\u00e9 hriechy<\/strong> […]\u201c. Najnesk\u00f4r teraz si ka\u017ed\u00fd m\u00f4\u017ee uvedomi\u0165 vz\u00e1jomn\u00fd s\u00favis jednotliv\u00fdch \u010dl\u00e1nkov v Augsburskom vierovyznan\u00ed. Ak sa ale ukazuje, \u017ee vo vierovyznan\u00ed sa jednotliv\u00e9 \u010dl\u00e1nky neradia za sebou n\u00e1hodne, ale spolu s\u00favisia<\/strong>, potom je pr\u00edstup konfut\u00e1torov \u2013 t\u00fdch star\u00fdch, ale aj v\u0161etk\u00fdch nov\u00fdch \u2013 ber\u00facich \u010dl\u00e1nky pod lupu jednotlivo nespr\u00e1vny.<\/strong> Teologick\u00e9 svedectvo o moci evanjelia sa ukazuje v celistvosti. N\u00e1zorne to plat\u00ed aj o vz\u0165ahu prv\u00fdch 21. \u010dl\u00e1nkov o vierouke a posledn\u00fdch siedmich \u010dl\u00e1nkov o tzv. \u201ezneu\u017e\u00edvaniach\u201c.<\/p>\n\n\n\n

Moc evanjelia sa naplno uk\u00e1\u017ee tam, kde ono p\u00f4sob\u00ed nielen spravodlivos\u0165, ale aj z\u00e1chranu a \u017eivot hrie\u0161neho \u010dloveka.<\/strong><\/p>\n\n\n\n

II.B Zachra\u0148uj\u00faci Boh<\/strong><\/p>\n\n\n\n

Vo\u010di neslobode a nemoh\u00facnosti \u010dloveka stoj\u00ed sloboda Bo\u017eieho Syna<\/strong>, ktor\u00fd sa slobodne vzdal hodnosti a stal sa \u010dlovekom, ktor\u00fd sa vzdal moci a stal sa smrte\u013en\u00fdm \u010dlovekom, aby tak pomohol nemoh\u00facim \u013eu\u010fom svojou bo\u017eskou mocou a silou. (Fil 2,6 – 8) T\u00e1 sa naplno prejavila vo vzkriesen\u00ed a nanebovst\u00fapen\u00ed,<\/strong> lebo pr\u00e1ve tam, kde e\u0161te, alebo u\u017e ni\u010d nie je sa prejavuje Bo\u017eia stvorite\u013esk\u00e1 moc. Obrazne povedan\u00e9, v sploden\u00ed Iz\u00e1ka, v z\u00e1chrane Jozefa a celej jeho rodiny, v prechode cez \u010cerven\u00e9 more, v ospravedlnen\u00ed kr\u00e1\u013ea D\u00e1vida, vo vysloboden\u00ed Jon\u00e1\u0161a z \u00fatrob ryby sa v pravom zmysle slova ukazuje zmysel re\u010di o Bo\u017eom tvoren\u00ed \u201eex nihilo\u201c \u2013 ako sa hovor\u00ed v Malom katechizme: \u201e[…] a to v\u0161etko zo samej otcovskej, Bo\u017eskej dobroty a milosrdenstva; bez ak\u00fdchko\u013evek mojich z\u00e1sluh a hodnost\u00ed.\u201c<\/strong><\/p>\n\n\n\n

Vierou teda nedosahujeme len spravodlivos\u0165, ale aj to, \u010do straten\u00fdm \u013eu\u010fom naplno ch\u00fdba: slobodu a obnovenie \u017eivota.<\/strong> Spom\u00ednan\u00fd tret\u00ed \u010dl\u00e1nok Augsbursk\u00e9ho vierovyznania rozv\u00e1dza Kristov \u00farad v tomto zmysle, ke\u010f hovor\u00ed, \u017ee dielo Je\u017ei\u0161a Krista sa dialo preto: \u201e[…] aby v\u0161etk\u00fdch, \u010do v Neho veria, Duchom Sv\u00e4t\u00fdm posv\u00e4coval, o\u010dis\u0165oval, posil\u0148oval a pote\u0161oval, aj \u017eivot a v\u0161etky dary a dobrodenia im daroval, a chr\u00e1nil a br\u00e1nil ich pred diablom a hriechom.\u201c Ak \u010dlovek prin\u00e1\u0161a dobr\u00e9 ovocie, tak potom len tak, \u017ee je pomocou Ducha Sv\u00e4t\u00e9ho napojen\u00fd na \u201ekore\u0148\u201c Kristovej spravodlivosti z moci ktor\u00e9ho dok\u00e1\u017ee prin\u00e1\u0161a\u0165 dobr\u00e9 ovocie.<\/strong> \u201eLebo bez viery a bez Krista je \u013eudsk\u00e1 prirodzenos\u0165 a schopnos\u0165 prislab\u00e1 kona\u0165 dobr\u00e9 skutky, vz\u00fdva\u0165 Boha, by\u0165 trpezliv\u00fdm v utrpen\u00ed, milova\u0165 bl\u00ed\u017eneho, stato\u010dne kona\u0165 zveren\u00fd \u00farad, by\u0165 poslu\u0161n\u00fdm, vyh\u00fdba\u0165 sa zl\u00fdm \u017eiadostiam at\u010f.\u201c Oplat\u00ed sa bli\u017e\u0161ie pozrie\u0165 na toto ovocie nov\u00e9ho \u017eivota, aby bolo zrejm\u00e9, \u017ee Bo\u017eie zachra\u0148uj\u00face konanie dost\u00e1va konkr\u00e9tnu podobu vo svete medzi konkr\u00e9tnymi \u013eu\u010fmi. Ot\u00e1zka posv\u00e4tenia je do teol\u00f3gie Augsbursk\u00e9ho vyznania umelo vn\u00e1\u0161an\u00e1.<\/strong> Straten\u00fd \u010dlovek dosahuje sv\u00e4tos\u0165 len od sv\u00e4t\u00e9ho Boha \u2013 toho jedin\u00e9ho Sv\u00e4t\u00e9ho. \u201ePosv\u00e4tenie\u201c je v podstate ospravedlnenie \u2013 ale sprostredkov\u00e1va sa vo svete cez sviatosti.<\/strong><\/p>\n\n\n\n

III. Ot\u00e1zka aktu\u00e1lnosti AV<\/strong><\/p>\n\n\n\n

Aktu\u00e1lnos\u0165 Augsbursk\u00e9ho vierovyznania sa prejavuje v tom, do akej miery odkazuje na moc evanjelia. Ako je to s vierou v Je\u017ei\u0161a Krista v na\u0161ich krajin\u00e1ch? Do akej miery zavinila cirkev, \u010di teol\u00f3gia tento stav? Hriech ako nevera sa ned\u00e1 tot\u00e1lne vykoreni\u0165. No to, \u010do m\u00e1 moc zmeni\u0165 tento stav je len moc evanjelia Bo\u017eieho. <\/strong>A t\u00fato moc si Boh nenechal pre seba, ale na to aby sme dosiahli t\u00fato vieru: \u201e[…] ustanovil Boh kazate\u013esk\u00fd \u00farad, dal evanjelium a sviatosti.<\/strong> Nimi ako prostriedkami d\u00e1va Ducha Sv\u00e4t\u00e9ho, ktor\u00fd vzbudzuje vieru, kde a kedy chce, v t\u00fdch ktor\u00ed po\u010d\u00favaj\u00fa evanjelium, […]\u201c<\/strong>, ako hovor\u00ed piaty \u010dl\u00e1nok Augsbursk\u00e9ho vyznania.<\/strong><\/p>\n\n\n\n

Z toho vypl\u00fdva, \u017ee nebezpe\u010denstvo spo\u010d\u00edva tam, kde sa zves\u0165 evanjelia a prisluhovanie sviatost\u00ed zamen\u00ed za psychol\u00f3giu, m\u00fadroslovn\u00e9 pr\u00edklady zo a do \u017eivota, filozofick\u00fa n\u00e1uku, religionistick\u00fa fenomenol\u00f3giu, mravok\u00e1rnu etiku, \u010di k\u00e1zanie z\u00e1kona. Toto sa deje v\u0161ade tam, kde sa radik\u00e1lnos\u0165 hrie\u0161nosti a stratenosti \u010dloveka dost\u00e1va do \u00fazadia.<\/strong> Lebo, ak \u010dlovek m\u00e1 n\u00e1dej zo seba, v sebe, \u010di medzi sebou, tak ju potom nepotrebuje v Kristu, s Kristom a prostredn\u00edctvom Krista.<\/strong><\/p>\n\n\n\n

V Augsburskom vyznan\u00ed sa nehovor\u00ed o viere v Boha, ale o viere, \u017ee v Kristu je \u013eu\u010fom z milosti Bo\u017eej pod\u00e1van\u00e9 odpustenie hriechov.<\/strong> Prav\u00e1 viera je t\u00e1, ktor\u00e1 ver\u00ed \u201e\u017ee v Kristu dosahujeme milos\u0165 a odpustenie hriechov […] diabol a bezbo\u017en\u00edci neveria tento \u010dl\u00e1nok, odpustenie hriechov, preto s\u00fa nepriate\u013emi Boha, nem\u00f4\u017eu ho vz\u00fdva\u0165 a ni\u010d dobr\u00e9ho od Neho o\u010dak\u00e1va\u0165.\u201c<\/strong> <\/strong><\/p>\n\n\n\n

Ak Augsbursk\u00e9 vierovyznanie sved\u010d\u00ed o moci evanjelia tak potom je naozaj t\u00fdm, \u010d\u00edm sa vol\u00e1: vyznan\u00edm viery ospravedlnen\u00fdch hrie\u0161nikov<\/strong>, ktor\u00e9 bolo pre\u010d\u00edtan\u00e9 na sneme v Augsburgu. Potom treba da\u0165 za pravdu aj E. Schlinkovi, ktor\u00fd jasne hovor\u00ed o tom, \u017ee August\u00e1na je vyjadren\u00edm viery univerz\u00e1lnej cirkvi<\/strong> – a ako tak\u00e1, aktualita vierovyznania nez\u00e1vis\u00ed od spolo\u010denskej situ\u00e1cie, ani nie od jazyka, \u010di kult\u00fary, ale od fundament\u00e1lneho vz\u0165ahu ospravedlnen\u00e9ho a zachr\u00e1nen\u00e9ho \u010dloveka ospravedl\u0148uj\u00facim a zachra\u0148uj\u00facim Bohom. Pokia\u013e sa i v r\u00e1mci teol\u00f3gie a cirkvi nach\u00e1dzaj\u00fa pr\u00fady a razenia, ktor\u00e9 v nejakom bode podce\u0148uj\u00fa moc evanjelia, tak potom je na mieste aj kriticky sk\u00fama\u0165, \u010di Augsbursk\u00e9 vierovyznanie a Symbolick\u00e9 knihy spr\u00e1vne sved\u010dia o moci evanjelia, alebo \u010di je to naopak. Sk\u00fa\u0161obn\u00fdm kame\u0148om aktuality Augsbursk\u00e9ho vyznania je teologick\u00e1 ot\u00e1zka, sk\u00famaj\u00faca v\u0161etko zo zorn\u00e9ho uh\u013ea poh\u013eadu, do akej miery sa do popredia dost\u00e1va svedectvo o ospravedlnen\u00ed hrie\u0161neho a straten\u00e9ho \u010dloveka spravodliv\u00fdm a \u017eivot d\u00e1vaj\u00facim l\u00e1skav\u00fdm Bohom. <\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

\u017div\u00e9 svedectvo o moci evanjelia V\u00fdznam Augsbursk\u00e9ho vierovyznania pre dne\u0161ok Mgr. \u013dubom\u00edr Batka, PhD. Na rok 2005 pripadlo 475. v\u00fdro\u010die verejn\u00e9ho vyznania viery evanjelikov pred cis\u00e1rom Karolom V na r\u00ed\u0161skom sneme v Augsburgu. D\u0148a 25. j\u00fana bolo v dvorane biskupsk\u00e9ho pal\u00e1ca  pre\u010d\u00edtan\u00e9 Augsbursk\u00e9 vierovyznanie. Od t\u00fdch \u010dias je hist\u00f3ria evanjelickej cirkvi bytostne sp\u00e4t\u00e1 s t\u00fdmto vierovyznansk\u00fdm spisom. A\u017e do … \u010c\u00edta\u0165 viac<\/a><\/p>\n","protected":false},"author":4,"featured_media":0,"comment_status":"open","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[49,36,22],"tags":[],"class_list":["post-32989","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-biblia","category-ebf-uk","category-evanjelicka-identita"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/32989","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/users\/4"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=32989"}],"version-history":[{"count":2,"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/32989\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":32991,"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/32989\/revisions\/32991"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=32989"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=32989"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=32989"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}