{"id":33742,"date":"2020-07-01T09:34:27","date_gmt":"2020-07-01T07:34:27","guid":{"rendered":"http:\/\/e-anjelik.sk\/?p=33742"},"modified":"2020-07-01T09:42:35","modified_gmt":"2020-07-01T07:42:35","slug":"490-rokov-augsburskeho-vyznania","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/2020\/07\/01\/490-rokov-augsburskeho-vyznania\/","title":{"rendered":"490 rokov Augsbursk\u00e9ho vyznania"},"content":{"rendered":"\n
\"Augsburg<\/figure>\n\n\n\n

Augsbursk\u00e9 vierovyznanie je vyjadren\u00edm evanjelickej zodpovednosti za jednotu cirkvi. S\u00fa\u010dasne je pr\u00edkladom sily, ktor\u00fa \u010dloveku d\u00e1va evanjeliom osloboden\u00e9 svedomie.<\/p>\n\n\n\n

1. Kontext<\/strong><\/p>\n\n\n\n

Evanjelick\u00e1 reform\u00e1cia v Sv\u00e4tej r\u00edmskej r\u00ed\u0161i nemeck\u00e9ho n\u00e1roda sa za\u010dala v\u00fdzvou Martina Luthera na teologick\u00fa diskusiu o odpustkoch 31. okt\u00f3bra 1517.<\/p>\n\n\n\n

\u010eal\u0161\u00edm v\u00fdznamn\u00fdm historick\u00fdm medzn\u00edkom bol r\u00ed\u0161sky snem vo Wormse v apr\u00edli 1521, na ktorom bol prijat\u00fd tzv. \u201eWormsk\u00fd edikt\u201c. Obsahoval r\u00ed\u0161sku kliatbu nad Lutherom a jeho ochrancami \u2013 teda pozbavenie pr\u00e1vnej ochrany \u017eivota a majetku. Nariadenie, aby v\u0161etky Lutherove spisy boli zni\u010den\u00e9. Z\u00e1kaz \u010d\u00edtania a \u0161\u00edrenia Lutherov\u00fdch textov. Pr\u00edkaz zavedenia cenz\u00fary pre biskupov a teologick\u00e9 fakulty.<\/p>\n\n\n\n

No Wormsk\u00fd edikt nezabr\u00e1nil \u0161\u00edreniu reforma\u010dn\u00fdch my\u0161lienok, predov\u0161etk\u00fdm v Sasku, Hesensku ale i v r\u00ed\u0161skych mest\u00e1ch ako napr. Norimberg a \u0160trasburg. \u00dalohu tu zohrala aj skuto\u010dnos\u0165, \u017ee a\u017e do roku 1527 cis\u00e1ra Karola V. zamestn\u00e1vali vojnov\u00e9 \u0165a\u017eenia proti Franc\u00fazsku a v Taliansku.<\/p>\n\n\n\n

\u010eal\u0161\u00edm medzn\u00edkom na ceste k Augsbursk\u00e9mu vyznaniu (AV) bolo zasadanie snemu v meste \u0160peyer na rieke R\u00fdn, v lete roku 1526. P\u00f4vodn\u00fdm z\u00e1merom bolo presadi\u0165 Wormsk\u00fd edikt formou panovn\u00edckeho z\u00e1kona. V\u00fdvoj sa uberal opa\u010dn\u00fdm smerom. Slobodn\u00e9 r\u00ed\u0161ske mest\u00e1 a \u010das\u0165 knie\u017eat tento n\u00e1vrh z\u00e1kona nepodporili. Namiesto toho bolo prijat\u00e9 kompromisn\u00e9 rie\u0161enie. Do zvolania celocirkevn\u00e9ho koncilu bolo uplat\u0148ovanie Wormsk\u00e9ho ediktu ponechan\u00e9 v kompetencii jednotliv\u00fdch knie\u017eat a miest, ktor\u00e9 \u2013 ako znie text uznesenia \u2013 \u201ebud\u00fa \u017ei\u0165, vl\u00e1dnu\u0165 a kona\u0165 tak, aby to ka\u017ed\u00fd dok\u00e1zal zodpovedne obh\u00e1ji\u0165 pred Bohom a cis\u00e1rom.\u201c<\/p>\n\n\n\n

Toto proviz\u00f3rium trvalo tri roky, a\u017e do \u010fal\u0161ieho r\u00ed\u0161skeho snemu v roku 1529. To umo\u017enilo \u0161\u00edrenie reform\u00e1cie v \u010fal\u0161\u00edch \u010dastiach r\u00ed\u0161e. Na rozdiel od po\u010diato\u010dn\u00fdch f\u00e1z reform\u00e1cie, ke\u010f i\u0161lo o reform\u00e1ciu v cirkevn\u00fdch zboroch, v tomto medziobdob\u00ed zodpovednos\u0165 za reform\u00e1ciu prevzali knie\u017eat\u00e1 a svetsk\u00e1 vrchnos\u0165. Za\u010dali sa formova\u0165 krajinsk\u00e9 evanjelick\u00e9 cirkvi a knie\u017eat\u00e1 sa st\u00e1vali aj hlavou cirkevnej spr\u00e1vy \u2013 ak\u00fdmisi n\u00fadzov\u00fdmi biskupmi (Notbischof<\/em>). Jednoducho povedan\u00e9, reforma cirkvi a cirkevn\u00e1 spr\u00e1va (cura religionis<\/em>) sa stali z\u00e1le\u017eitos\u0165ou spravovania vec\u00ed verejn\u00fdch. V Sasku, napr\u00edklad sa za\u010dali plo\u0161n\u00e9 vizit\u00e1cie cirkevn\u00fdch zborov, \u010do dalo, o. i. podnet aj na vznik Lutherovho Mal\u00e9ho a Ve\u013ek\u00e9ho katechizmu.<\/p>\n\n\n\n

Ako som povedal, \u010fal\u0161\u00ed snem zasadal v roku 1529 – op\u00e4tovne v meste \u0160peyer. Politick\u00e9 dianie v Nemecku v tomto obdob\u00ed bolo u\u017e pozna\u010den\u00e9 hrozbou vojny s Osmanskou r\u00ed\u0161ou. Hlavnou t\u00e9mou na sneme bola teda ot\u00e1zka \u201epomoci proti Turkom\u201c. Z\u00e1rove\u0148 ale aj \u2013 e\u0161te st\u00e1le otvoren\u00e1 a nedorie\u0161en\u00e1 \u2013 ot\u00e1zka uplat\u0148ovania Wormsk\u00e9ho ediktu.<\/p>\n\n\n\n

Na rozdiel od toho predch\u00e1dzaj\u00faceho, sa tento snem pre evanjelick\u00e9 stavy skon\u010dil nepriaznivo. Snem zak\u00e1zal \u010fal\u0161ie reforma\u010dn\u00e9 zmeny pod hrozbou r\u00ed\u0161skej kliatby, zru\u0161il kompromisn\u00e9 z\u00e1very zo snemu v roku 1526 a potvrdil platnos\u0165 Wormsk\u00e9ho ediktu.<\/p>\n\n\n\n

Z tohoto d\u00f4vodu vznikol tzv. \u201e\u0160peyersk\u00fd protest\u201c, ktor\u00fd podp\u00edsali J\u00e1n vojvoda sask\u00fd, kurfirst, Juraj, markr\u00e1b brandenburgsk\u00fd, Arno\u0161t, vojvoda brun\u0161vick\u00fd a l\u00fcneburgsk\u00fd, Filip landgr\u00f3f hesensk\u00fd, J\u00e1n Fridrich vojvoda sask\u00fd, Franti\u0161ek vojvoda l\u00fcnebursk\u00fd, Wolfgang, knie\u017ea z Anhaltu, ako i 14 r\u00ed\u0161skych miest. Uv\u00e1dzam to preto, \u017ee ide o tie ist\u00e9 knie\u017eat\u00e1, ktor\u00e9 o rok nato predkladali evanjelick\u00e9 vyznanie viery na sneme v Augsburgu.<\/p>\n\n\n\n

Hlavn\u00e1 my\u0161lienka \u201e\u0160peyersk\u00e9ho protestu\u201c evanjelick\u00fdch stavov sa opierala o \u2013 citujem \u2013 \u201ev\u00fdhradu svedomia men\u0161iny v ot\u00e1zkach viery a sp\u00e1se du\u0161e a to aj za cenu, \u017ee stoj\u00ed proti mienke a n\u00e1zoru v\u00e4\u010d\u0161iny.\u201c Aj ke\u010f niektor\u00ed historici tu hovoria o \u201emomente zrodenia protestantizmu\u201c \u2013 snahou oboch str\u00e1n bolo zachov\u00e1va\u0165 jednotu, vyhn\u00fa\u0165 sa eskal\u00e1cii nap\u00e4tia, \u010do potvrdzovala aj dohoda nepostupova\u0165 proti druhej strane s n\u00e1sil\u00edm.<\/p>\n\n\n\n

Z tohoto \u00favodu je mo\u017en\u00e9 lep\u0161ie pochopi\u0165 historick\u00e9 predpoklady pre vznik Augsbursk\u00e9ho vyznania viery.<\/p>\n\n\n\n

Pol roka po skon\u010den\u00ed snemu v Speyeri, d\u0148a 21. janu\u00e1ra 1530, zvolal Karol V. \u010fal\u0161\u00ed snem. Tentokr\u00e1t do starobyl\u00e9ho \u2013 Rimanmi zalo\u017een\u00e9ho \u2013 mesta Augsburg, v dne\u0161nom z\u00e1padnom Bavorsku. Vo febru\u00e1ri 1530 bol Karol V. v Bologni p\u00e1pe\u017eom Klementom VII ofici\u00e1lne korunovan\u00fd za cis\u00e1ra, \u010d\u00edm sa stal \u2013 defensor fidei \u2013<\/em> obrancom viery Z\u00e1padnej cirkvi. Karol V. teda prebral na seba zodpovednos\u0165 za \u010dist\u00e9 u\u010denie a za jednotu Z\u00e1padnej cirkvi. Treba doda\u0165, \u017ee aj on bol zanieten\u00fdm kres\u0165anom, ktor\u00fd si uvedomoval potrebu reforiem v cirkevnej praxi. Jeho situ\u00e1cia nebola \u013eahk\u00e1. V\u0161etky strany na neho vzn\u00e1\u0161ali svoje o\u010dak\u00e1vania: ako evanjelick\u00e9 r\u00ed\u0161ske stavy, tak i radik\u00e1lne antiluter\u00e1nske stavy, i samotn\u00fd p\u00e1pe\u017e, z\u00e1rove\u0148 hrozila \u010fal\u0161ia vojna, ke\u010f\u017ee v 1529 boli Turci u\u017e pred Vied\u0148ou.<\/p>\n\n\n\n

Cis\u00e1rovo pozvanie na snem znelo mierne \u2013 ba vyznievalo a\u017e n\u00e1dejne. Za hlavn\u00e9 body rokovan\u00ed boli stanoven\u00e9: 1. ochrana pred tureck\u00fdm nebezpe\u010denstvom a 2. vyrie\u0161enie n\u00e1bo\u017eensk\u00fdch ot\u00e1zok. Cis\u00e1r v pozvan\u00ed vyjadril dobr\u00fa v\u00f4\u013eu slovami: \u201ev mene Je\u017ei\u0161a Krista vypo\u010du\u0165 v l\u00e1ske a dobrotivosti … ka\u017ed\u00fa dobre premyslen\u00fa mienku a n\u00e1zor, a porovna\u0165 ich s jednotnou kres\u0165anskou pravdou, aby sme v\u0161etci \u017eili pod jedn\u00fdm Kristom v spolo\u010denstve cirkvi a v jednote.\u201c<\/p>\n\n\n\n

Snem za\u010dal 20. j\u00fana a u\u017e o 5 dn\u00ed nato \u2013 ako jeden z prv\u00fdch bodov rokovania \u2013 bolo vo ve\u013ekej dvorane biskupsk\u00e9ho pal\u00e1ca pred cis\u00e1rom a knie\u017eatami pre\u010d\u00edtan\u00e9 vyznanie viery evanjelick\u00fdch stavov.<\/p>\n\n\n\n

2<\/strong>. Obsah<\/strong><\/p>\n\n\n\n

Text vyznania viery m\u00e1 28 \u010dl\u00e1nkov. Sformuloval ich F. Melanchthon. Pr\u00e1ca mu i\u0161la pomerne r\u00fdchlo, preto\u017ee pou\u017eil texty, ktor\u00e9 vzi\u0161li z vierou\u010dn\u00fdch rozhovorov reforma\u010dn\u00fdch teol\u00f3gov v predch\u00e1dzaj\u00facom roku: \u010dl\u00e1nky z rozhovorov vo \u0160vabachu, Marburgu a Torgau. Luther \u2013 ako \u201eheretik pod r\u00ed\u0161skou kliatbou\u201c \u2013 samozrejme nemohol na sneme vyst\u00fapi\u0165. No podie\u013eal sa na v\u0161etk\u00fdch pr\u00edpravn\u00fdch rokovaniach na snem. V Augsburgu bol pr\u00edtomn\u00fd prostredn\u00edctvom listov, dobrozdan\u00ed, v\u00fdstrah a napomenut\u00ed ale aj prostredn\u00edctvom pastor\u00e1lnej \u00fatechy \u2013 zvl\u00e1\u0161\u0165 pre Filipa Melanchthona.<\/p>\n\n\n\n

V jednom zo svojich listov sa Luther vyjadril pochvalne o obsahu vyznania: \u201ePre\u010d\u00edtal som si Apol\u00f3giu (AV) Magistra Filipa. Ve\u013emi sa mi p\u00e1\u010di a neviem, \u010do by som na nej mohol vylep\u0161i\u0165 alebo zmeni\u0165. Ani by som sa na to nehodil, preto\u017ee ja nedok\u00e1\u017eem tak pokojne a t\u00ed\u0161ko kr\u00e1\u010da\u0165 ako on. N\u00e1\u0161 P\u00e1n, Je\u017ei\u0161 Kristus, nech pom\u00f4\u017ee, aby priniesla mnoh\u00e9 a ve\u013ek\u00e9 ovocie. Toho sa n\u00e1dejame, o to pros\u00edme. Amen\u201c<\/p>\n\n\n\n

Augsbursk\u00e9 vierovyznanie je vyjadren\u00edm evanjelickej zodpovednosti za jednotu cirkvi. S\u00fa\u010dasne je pr\u00edkladom sily, ktor\u00fa \u010dloveku d\u00e1va evanjeliom osloboden\u00e9 svedomie. <\/p><\/blockquote>\n\n\n\n

Cie\u013eom vyznania prednesen\u00e9ho v Augsburgu bolo zjednoti\u0165 a spoji\u0165 z\u00e1stancov reform\u00e1cie a aj z\u00e1stancov r\u00edmsko-katol\u00edckej teol\u00f3gie. Vyznanie viery nebolo formulovan\u00e9 so z\u00e1merom vymedzi\u0165 sa, vyhl\u00e1si\u0165 nez\u00e1vislos\u0165, oddeli\u0165 sa od R\u00edma, rozbi\u0165 jednotu cirkvi. I\u0161lo o integr\u00e1ciu, a samotn\u00ed reform\u00e1tori pova\u017eovali obsah vyznania v s\u00falade s u\u010den\u00edm rannej cirkvi a v s\u00falade s P\u00edsmom sv\u00e4t\u00fdm.<\/p>\n\n\n\n

Text obsahuje dve \u010dasti: \u010dl\u00e1nky 1-21 sa t\u00fdkaj\u00fa n\u00e1uky a viery. S\u00fa usporiadan\u00e9 ve\u013emi logicky. Rozpr\u00e1vaj\u00fa akoby dejiny sp\u00e1sy: O Bohu, o hriechu \u013eud\u00ed, o Synovi Bo\u017eom, ktor\u00fd prin\u00e1\u0161a ospravedlnenie skrze zvestovan\u00e9 evanjelium, na ktor\u00e9 nasleduje nov\u00e1 poslu\u0161nos\u0165 a \u017eivot v cirkvi. V tejto cirkvi sa prisluhuj\u00fa sviatosti Krstu a Ve\u010dere P\u00e1novej, zachov\u00e1va sa spove\u010f a ude\u013euje sa rozhre\u0161enie. Kres\u0165an \u017eije v cirkvi, ktor\u00e1 sa spravuje aj navonok svojimi ustanoveniami, s\u00fa\u010dasne \u017eije aj v ob\u010dianskej spolo\u010dnosti. Na konci vekov pr\u00edde Kristus na s\u00fad. Patria sem aj \u010dl\u00e1nky o slobodnej v\u00f4li, pr\u00ed\u010dine hriechu, viere a dobr\u00fdch skutkoch, o vz\u00fdvan\u00ed sv\u00e4t\u00fdch.<\/p>\n\n\n\n

\u010cl\u00e1nky 22-28 hovoria o nespr\u00e1vnej praxi cirkevn\u00e9ho \u017eivota, resp. o ich odstr\u00e1nen\u00ed: o sl\u00e1ven\u00ed sviatosti pod oboj\u00edm, o mo\u017enosti man\u017eelstva pre k\u0148azov, o z\u00e1slu\u017enom charaktere om\u0161e, o forme spovede, o v\u00fdzname p\u00f4stu, o kl\u00e1\u0161torn\u00fdch s\u013euboch a o svetskej moci biskupov.<\/p>\n\n\n\n

AV pripravovali teol\u00f3govia, no podp\u00edsali ho a cis\u00e1rovi predlo\u017eili, knie\u017eat\u00e1 – t\u00ed ist\u00ed, ktor\u00ed podp\u00edsali \u0160peyersk\u00fd protest, k tomu gr\u00f3f Albrecht z Mansfeldu \u2013 a magistr\u00e1ty r\u00ed\u0161skych miest Norimberg a Reutlingen.<\/p>\n\n\n\n

Zatia\u013e \u010do v roku 1521 Luther vo Wormse vyznal vieru a svoje u\u010denie ako jednotlivec, teraz i\u0161lo o kolekt\u00edvne vyznanie evanjelick\u00fdch cirkv\u00ed, ktor\u00e9 sa medzi\u010dasom rozvinuli. Zastupovali ich krajinsk\u00ed panovn\u00edci a mestsk\u00e9 magistr\u00e1ty.<\/p>\n\n\n\n

Sask\u00fd kancel\u00e1r Kristi\u00e1n Beyer pre\u010d\u00edtal AV pred cis\u00e1rom a r\u00ed\u0161skymi stavmi v nemeckej re\u010di. Karol V. prevzal aj nemeck\u00e9 aj latinsk\u00e9 znenie vierovyznania: Nemeck\u00fd rukopis od Melanchthona bol dlho uchov\u00e1van\u00fd v arch\u00edve Mohu\u010dsk\u00e9ho arcibiskupa, dnes sa pova\u017euje za straten\u00fd. Latinsk\u00e9 vydanie bolo uchov\u00e1van\u00e9 v cis\u00e1rskom arch\u00edve v Bruseli, nesk\u00f4r ho vojvoda Alba preniesol do \u0160panielska, kde bol pravedpodobne zni\u010den\u00fd. Dne\u0161n\u00e9 preklady sa opieraj\u00fa o tla\u010den\u00e9 vydanie AV nap\u00edsan\u00e9 Melanchthonom v roku 1531.<\/p>\n\n\n\n

3. Recepcia<\/strong><\/p>\n\n\n\n

Karol V. poveril teol\u00f3gov J\u00e1na Ecka, J\u00e1na Fabriho a J\u00e1na Kochleusa, aby nap\u00edsali odpove\u010f na evanjelick\u00e9 vyznanie viery. D\u0148a 3. augusta 1530 t\u00edto predlo\u017eili \u201ep\u00e1pe\u017esk\u00fa konfut\u00e1ciu<\/em>\u201c, ktor\u00e1 bola tie\u017e pre\u010d\u00edtan\u00e1 pred r\u00ed\u0161skymi stavmi. T\u00fdm pova\u017eoval Karol V. AV za vyvr\u00e1ten\u00e9. Melanchthonom nap\u00edsan\u00fa Obranu AV <\/em>u\u017e neprijal. D\u0148a 19. novembra r\u00ed\u0161sky snem v Augsburgu prijal uznesenie, ktor\u00e9 nebolo evanjelikom naklonen\u00e9: op\u00e4tovne bol potvrden\u00fd Wormsk\u00fd edikt. V\u0161etky doteraj\u0161ie \u00fastupky boli zru\u0161en\u00e9. Bolo nariaden\u00e9 sl\u00e1vi\u0165 bohoslu\u017eby pod\u013ea p\u00f4vodn\u00fdch poriadkov. Cirkevn\u00e9 majetky mali by\u0165 vr\u00e1ten\u00e9. K\u0148azom, ktor\u00ed sa o\u017eenili, hrozil trest. Bola zaveden\u00e1 cenz\u00fara pre k\u00e1zne, kn\u00edhtla\u010d a obchod s knihami.<\/p>\n\n\n\n

Av\u0161ak toto neznamenalo koniec pre AV. Pr\u00e1ve naopak. Ke\u010f v roku 1531 vznikol obrann\u00fd \u0160malkaldsk\u00fd spolok, za pr\u00e1vny a politick\u00fd z\u00e1klad si evanjelick\u00e9 stavy vybrali pr\u00e1ve AV. To znamen\u00e1, \u017ee v\u0161etky n\u00e1sledn\u00e9 politick\u00e9 rokovania s cis\u00e1rom, ot\u00e1zky mieru a pr\u00edmeria sa od tohoto obdobia za\u010dali vz\u0165ahova\u0165 pr\u00e1ve na toto vierovyznanie. V ofici\u00e1lnej re\u010di sa za\u010dalo hovori\u0165 o \u201epr\u00edvr\u017eencoch AV\u201c, alebo o \u201epr\u00edslu\u0161n\u00edkoch Augsburskej konfesie\/vierovyznania\u201c. Dodnes sa evanjelick\u00e9 cirkvi v krajin\u00e1ch b\u00fdvalej Rak\u00fasko- Uhorskej monarchie naz\u00fdvaj\u00fa ako Evanjelick\u00e9 cirkvi pod\u013ea Augsbursk\u00e9ho vyznania.<\/p>\n\n\n\n

Tu e\u0161te dod\u00e1m, \u017ee presne na 50. v\u00fdro\u010die prednesenia AV bola v Dr\u00e1\u017e\u010fanoch v roku 1580 vydan\u00e1 aj Kniha svornosti<\/em> \u2013 Symbolick\u00e9 knihy Evanjelickej cirkvi.<\/p>\n\n\n\n

Z dej\u00edn p\u00f4sobenia uvediem e\u0161te p\u00e1r slov t\u00fdkaj\u00facich sa n\u00e1\u0161ho \u00fazemia. Prv\u00e1 reforma\u010dn\u00e1 synoda v Pre\u0161ove (1546) zaviedla reformu v u\u010den\u00ed, liturgii, a cirkevnej \u0161trukt\u00fare pod\u013ea Augsbursk\u00e9ho vyznania<\/em> a Melanchotonovho diela Loci communes<\/em>. Ako prostriedok politicko-n\u00e1bo\u017eenskej ochrany evanjelikov treba vn\u00edma\u0165 aj vytvorenie troch hornouhorsk\u00fdch vyznan\u00ed viery: Confessio Pentapolitana <\/em>z roku 1549, Confessio Montana <\/em>z roku 1559 a Confessio Scepusiana<\/em> z roku 1569. Tieto v\u00fdznamn\u00e9 teologick\u00e9, ale aj liter\u00e1rne diela na \u00fazem\u00ed dne\u0161n\u00e9ho Slovenska sa vo svojej \u0161trukt\u00fare a obsahu zakladaj\u00fa na Augsburskom vyznan\u00ed viery<\/em>.<\/p>\n\n\n\n

4. \u010co rob\u00ed AV aktu\u00e1lne aj po 490 rokoch?<\/strong><\/p>\n\n\n\n

Mus\u00edme si uvedomi\u0165 \u2013 evanjelici i katol\u00edci \u2013 \u017ee na\u0161a situ\u00e1cia sa zna\u010dne l\u00ed\u0161i od tej v roku 1530. Jednota Z\u00e1padnej cirkvi, hoci bola v tej dobe v\u00e1\u017ene ohrozen\u00e1, nebola e\u0161te rozbit\u00e1. Napriek rozdielom v presved\u010den\u00ed sa \u201en\u00e1bo\u017eensk\u00e9 strany\u201c v tom \u010dase e\u0161te st\u00e1le c\u00edtili by\u0165 \u201epod jedn\u00fdm Kristom\u201c a oddan\u00ed tejto cirkevnej jednote.<\/p>\n\n\n\n

Spolo\u010dn\u00e1 R\u00edmskokatol\u00edcko-evanjelick\u00e1 komisia<\/em> vatik\u00e1nskeho Sekretari\u00e1tu na podporu jednoty kres\u0165anov<\/em> a Svetov\u00e9ho luter\u00e1nskeho zv\u00e4zu <\/em>vydala v 1980 stanovisko oh\u013eadom Augsbursk\u00e9ho vyznania. \u010clenovia komisie vyjadrili n\u00e1dej, \u017ee jednomyse\u013enos\u0165, ktor\u00e1 je v \u0148om vyjadren\u00e1, ur\u00fdchli jednotu na\u0161ich cirkv\u00ed. Ekumenick\u00fd dial\u00f3g posledn\u00fdch rokov a teologick\u00e9 v\u00fdsledky porozumenia ako napr. Spolo\u010dn\u00e9ho vyhl\u00e1senia o u\u010den\u00ed o ospravedlnen\u00ed<\/em> z roku 1999, \u010di spolo\u010dn\u00e1 evanjelicko-katol\u00edcka pripomienka reform\u00e1cie 2017 Od konfliktu k spolo\u010denstvu<\/em>  ukazuj\u00fa, \u017ee snaha o jednotu v cirkvi a medzi cirkvami je napokon t\u00fdm jedin\u00fdm spr\u00e1vnym rie\u0161en\u00edm.<\/p>\n\n\n\n

AV sa st\u00e1va \u017eiv\u00fdm dokumentom pre dne\u0161ok, predov\u0161etk\u00fdm ke\u010f si uvedomujeme jeho ekumenick\u00fd rozmer. Evanjelici bud\u00fa udr\u017eiava\u0165 Augsbursk\u00e9ho vyznanie \u017eiv\u00e9, ak ho bud\u00fa \u010d\u00edta\u0165 a \u0161tudova\u0165 v duchu jeho z\u00e1meru h\u013eada\u0165 vyjadrenie jednej spolo\u010dnej kres\u0165anskej viery a jednota cirkvi bude ich (ekumenickou) prioritou.<\/p>\n\n\n\n

AV priv\u00e1dza aj k \u0161t\u00fadiu Biblie ako tej poslednej normuj\u00facej normy pre kres\u0165ansk\u00fa vieru a \u017eivot. Sk\u00fa\u0161obn\u00fdm kame\u0148om aktuality Augsbursk\u00e9ho vyznania je sk\u00famanie, do akej miery sa v\u010faka nemu do popredia dost\u00e1va biblick\u00e9 posolstvo o ospravedlnen\u00ed hrie\u0161neho \u010dloveka spravodliv\u00fdm a \u017eivot d\u00e1vaj\u00facim l\u00e1skav\u00fdm Bohom. Ak AV pom\u00e1ha kres\u0165anom i dnes pochopi\u0165 moc evanjelia pre \u010dloveka, m\u00e1 svoje opr\u00e1vnen\u00e9 miesto v \u017eivote \u2013 nielen evanjelickej \u2013 cirkvi.<\/p>\n\n\n\n

Augsbursk\u00e9 vierovyznanie je vyjadren\u00edm evanjelickej zodpovednosti za jednotu cirkvi. S\u00fa\u010dasne je pr\u00edkladom sily, ktor\u00fa \u010dloveku d\u00e1va evanjeliom osloboden\u00e9 svedomie.<\/p>\n\n\n\n

<\/p>\n\n\n

<\/p>\n\n\n

SLB Bardejov 28. j\u00fana 2020<\/strong><\/p>\n\n\n\n

Prof. \u013d. Batka, Dr. theol. <\/strong> <\/p>\n\n\n

<\/p>","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

Augsbursk\u00e9 vierovyznanie je vyjadren\u00edm evanjelickej zodpovednosti za jednotu cirkvi. S\u00fa\u010dasne je pr\u00edkladom sily, ktor\u00fa \u010dloveku d\u00e1va evanjeliom osloboden\u00e9 svedomie. 1. Kontext Evanjelick\u00e1 reform\u00e1cia v Sv\u00e4tej r\u00edmskej r\u00ed\u0161i nemeck\u00e9ho n\u00e1roda sa za\u010dala v\u00fdzvou Martina Luthera na teologick\u00fa diskusiu o odpustkoch 31. okt\u00f3bra 1517. \u010eal\u0161\u00edm v\u00fdznamn\u00fdm historick\u00fdm medzn\u00edkom bol r\u00ed\u0161sky snem vo Wormse v apr\u00edli 1521, na … \u010c\u00edta\u0165 viac<\/a><\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"comment_status":"open","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[1],"tags":[],"class_list":["post-33742","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-adventna-modlitba"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/33742","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=33742"}],"version-history":[{"count":3,"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/33742\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":33751,"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/33742\/revisions\/33751"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=33742"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=33742"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=33742"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}