{"id":33853,"date":"2020-08-31T16:10:33","date_gmt":"2020-08-31T14:10:33","guid":{"rendered":"http:\/\/e-anjelik.sk\/?p=33853"},"modified":"2020-08-31T16:10:33","modified_gmt":"2020-08-31T14:10:33","slug":"490-rokov-od-prednesenia-augsburskeho-vyznania","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/2020\/08\/31\/490-rokov-od-prednesenia-augsburskeho-vyznania\/","title":{"rendered":"490 rokov od prednesenia Augsbursk\u00e9ho vyznania"},"content":{"rendered":"\n<h1 class=\"wp-block-heading\">Evanjelick\u00e1 cesta- 490. rokov od prednesenia Augsbursk\u00e9ho vyznania<\/h1>\n\n\n\n<ul class=\"wp-block-list\"><li>&nbsp;25.06.20<\/li><li>&nbsp;&nbsp;Ivan E\u013eko, gener\u00e1lny biskup ECAV na Slovensku<\/li><li>&nbsp;<a href=\"https:\/\/www.ecav.sk\/aktuality\/stanoviska-a-vyjadrenia\">&nbsp;Stanovisk\u00e1 a vyjadrenia<\/a><\/li><\/ul>\n\n\n\n<figure class=\"wp-block-image\"><a href=\"https:\/\/www.ecav.sk\/rails\/active_storage\/blobs\/eyJfcmFpbHMiOnsibWVzc2FnZSI6IkJBaHBBdWVPIiwiZXhwIjpudWxsLCJwdXIiOiJibG9iX2lkIn19--3cec186297ecff57f3eec7385e40e9806749bce3\/Lutherova_Ruza_VELKA.png\"><img decoding=\"async\" src=\"https:\/\/www.ecav.sk\/rails\/active_storage\/representations\/eyJfcmFpbHMiOnsibWVzc2FnZSI6IkJBaHBBdWVPIiwiZXhwIjpudWxsLCJwdXIiOiJibG9iX2lkIn19--3cec186297ecff57f3eec7385e40e9806749bce3\/eyJfcmFpbHMiOnsibWVzc2FnZSI6IkJBaDdCam9MY21WemFYcGxTU0lJT1RBd0Jqb0dSVlE9IiwiZXhwIjpudWxsLCJwdXIiOiJ2YXJpYXRpb24ifX0=--f83398908a42570f1be2d2870fc3e62f317d893b\/Lutherova_Ruza_VELKA.png\" alt=\"Evanjelick\u00e1 cesta- 490. rokov od prednesenia Augsbursk\u00e9ho vyznania\"\/><\/a><\/figure>\n\n\n\n<p>O historick\u00fdch, politick\u00fdch a duchovn\u00fdch s\u00favislostiach snemu v Augsburgu, konaj\u00faceho sa od j\u00fana do septembra 1530, sme mohli \u010d\u00edta\u0165 v \u010dl\u00e1nku Em\u00edlie Miho\u010dovej v EPST \u010d. 22 \u2013 23. Pripojme k nim nieko\u013eko my\u0161lienok o teologick\u00fdch aspektoch na\u0161ej prvej a najd\u00f4le\u017eitej\u0161ej Symbolickej knihy.<\/p>\n\n\n\n<p><strong>Ke\u010f dvaja hovoria to ist\u00e9<\/strong><\/p>\n\n\n\n<p>&nbsp; Nemeck\u00fd cis\u00e1r Karol V. v pozvan\u00ed na snem v Augsburgu p\u00ed\u0161e<em>: \u201e&#8230; aby sa uv\u00e1\u017eilo a rozhodlo \u2013 vzh\u013eadom na bludy a rozpory \u2013 o veciach sv\u00e4tej viery a kres\u0165ansk\u00e9ho n\u00e1bo\u017eenstva, ako by sa rozpory \u010do najlep\u0161ie a najoso\u017enej\u0161ie odstr\u00e1nili, protivy vyrovnali\u201c<\/em>. Cis\u00e1rovou amb\u00edciou bolo teda dosiahnu\u0165 stav, ke\u010f v Nemecku i v Eur\u00f3pe by \u201e.<em>.. v\u0161etci prijali a zachovali si jedno jedin\u00e9 a prav\u00e9 n\u00e1bo\u017eenstvo\u201c.<\/em>&nbsp; Snem mal by\u0165 prostriedkom znovunastolenia jednoty v nemeckom a v celom z\u00e1padnom kres\u0165anstve, ktor\u00e1 bola reform\u00e1ciou o\u010dividne naru\u0161en\u00e1. Malo k nemu d\u00f4js\u0165 cestou politick\u00e9ho rokovania, ku ktor\u00e9mu teol\u00f3govia z oboch str\u00e1n poskytn\u00fa iba impulzy. Pre \u00faplnos\u0165 uve\u010fme, \u017ee za nekatol\u00edcku stranu na sneme samostatne vyst\u00fapili aj reprezentanti \u0161vaj\u010diarskej reform\u00e1cie a mesto \u0160trasburg.<\/p>\n\n\n\n<p>V Predohovore k Augsbursk\u00e9mu vyznaniu oznamuje evanjelick\u00e1 strana t\u00fa ist\u00fa amb\u00edciu. Autor Predhovoru \u2013 profesion\u00e1lny politik, kancel\u00e1r sask\u00e9ho knie\u017eacieho dvora Juraj Br\u0171ck cis\u00e1ra akoby cituje a osved\u010duje, \u017ee \u00fa\u010delom Augsbursk\u00e9ho vyznania je&nbsp;<em>\u201e&#8230; aby sa odstr\u00e1nilo v\u0161etko, \u010do sa na obidvoch stran\u00e1ch nespr\u00e1vne vyklad\u00e1 a u\u010d\u00ed, a aby sme v\u0161etci prijali a zachovali si jedno jedin\u00e9 a prav\u00e9 n\u00e1bo\u017eenstvo &#8230; aby sme v\u0161etci \u017eili v jednom spolo\u010denstve cirkvi\u201c.<\/em>&nbsp;Obe strany, aj cis\u00e1rska aj evanjelick\u00e1, pou\u017e\u00edvaj\u00fa tie ist\u00e9 vyjadrenia a deklaruj\u00fa ten ist\u00fd cie\u013e \u2013 obnovenie jednoty cirkvi. Ak\u00e1 predstava v\u0161ak st\u00e1la za touto r\u00e9torikou? Na cis\u00e1rskej a r\u00edmskokatol\u00edckej strane to bola zrejme predstava jednoty nastolenej t\u00fdm, \u017ee evanjelick\u00e1 strana ust\u00fapi, alebo jej bude \u00fastup nan\u00faten\u00fd. Na evanjelickej strane jestvovalo \u00faprimn\u00e9 presved\u010denie, \u017ee Augsbursk\u00e9 vyznanie bude dokumentom, ktor\u00fd vyvol\u00e1 efekt povestn\u00e9ho \u201eAh\u00e1!\u201c, pri ktorom sa \u010dloveku zrazu nie\u010do d\u00f4le\u017eit\u00e9 rozsvieti. Vyznanie malo deklarova\u0165, \u017ee evanjelick\u00e1 cesta nie je \u017eiaden blud a anarchia, \u017ee evanjelici stoja na P\u00edsme, odvol\u00e1vaj\u00fa sa k t\u00fdm najp\u00f4vodnej\u0161\u00edm a najzdrav\u0161\u00edm trad\u00edci\u00e1m kres\u0165anskej pravovernosti a prorocky upozor\u0148uj\u00fa na v\u0161etky oblasti, kde cirkev vo svojej viere a praxi zlyh\u00e1va. \u017de evanjelick\u00e1 cesta je vlastne autentick\u00fdm kres\u0165anstvom, od ktor\u00e9ho sa cirkev &nbsp;odklonila \u201ezle pochopenou trad\u00edciou\u201c (pozri napr. \u010cl\u00e1nok 26, odst. 19). Tak\u00e9to o\u010dak\u00e1vanie \u201eAh\u00e1! efektu\u201c zdie\u013eal predov\u0161etk\u00fdm p\u00f4rodn\u00edk Augsbursk\u00e9ho vyznania, Filip Melanchton. Ako \u0161pi\u010dkov\u00fd predstavite\u013e u\u010denca renesan\u010dn\u00e9ho typu balansoval v texte Vyznania skuto\u010dne extr\u00e9mny balans. Na jednej strane sa sna\u017eil o v\u0161emo\u017en\u00fa pozit\u00edvnu obhajobu evanjelickej cesty. Na druhej strane mal neust\u00e1le na mysli jednotu s cel\u00fdm z\u00e1padn\u00fdm kres\u0165anstvom. Z Melanchtonovej strany bolo Augsbursk\u00e9 vyznanie ve\u013ek\u00fdm pokusom vybudova\u0165 most medzi dvoma brehmi, ktor\u00e9 sa vz\u010fa\u013eovali: medzi evanjelick\u00fdm, ktor\u00fd bol pre neho jednozna\u010dn\u00fdm vyjadren\u00edm pravdy kres\u0165anskej viery a r\u00edmskokatol\u00edckym, ktor\u00fd bol symbolom jednoty a integrity celej eur\u00f3pskej civiliz\u00e1cie. &nbsp;V mene tohto precizoval ka\u017ed\u00e9 jedno vyjadrenie Vyznania, aby bolo biblick\u00e9 a evanjelick\u00e9, a z\u00e1rove\u0148 univerz\u00e1lne a zjednocuj\u00face. Luther jeho \u00fasilie obdivoval a plne re\u0161pektoval. Z\u00e1rove\u0148 si v\u0161ak uvedomoval jeho hranice. D\u00e1val Melanchtonovi na vedomie, \u017ee text Augsbursk\u00e9ho vyznania predstavuje maxim\u00e1lnu mieru kompromisu, za ktor\u00fa sa u\u017e ned\u00e1 \u00eds\u0165. A ke\u010f si Melanchton robil obavy z toho, \u010di sa napriek v\u0161etk\u00e9mu teologick\u00e9mu, liter\u00e1rnemu a diplomatick\u00e9mu \u00fasiliu tak \u017eiadan\u00fd \u201eAh\u00e1! efekt\u201c dostav\u00ed, Luther ho upozor\u0148uje, \u017ee vy\u0161\u0161ie ako z\u00e1chrana jednoty stoj\u00ed \u201eviera\u201c. M\u00e1 t\u00fdm na mysli v\u0161etko to, k \u010domu Boh \u010dloveka vol\u00e1, \u010do sa d\u00e1 objavi\u0165 a vy\u0165a\u017ei\u0165 z P\u00edsma, \u010do plat\u00ed o spasen\u00ed a novom \u017eivote v Kristovi a o \u010dom teraz reform\u00e1tori k\u00e1\u017eu, p\u00ed\u0161u a u\u010dia ako o evanjelickej ceste.<\/p>\n\n\n\n<p><strong>Augsbursk\u00e9 vyznanie a P\u00edsmo Sv\u00e4t\u00e9<\/strong><\/p>\n\n\n\n<p>&nbsp;V Preambule na\u0161ej Cirkevnej \u00fastavy je uveden\u00e9, \u017ee my, evanjelici, vych\u00e1dzame z na\u0161ich Symbolick\u00fdch kn\u00edh, ako&nbsp;<em>\u201evern\u00e9ho v\u00fdkladu P\u00edsma Sv\u00e4t\u00e9ho\u201c.<\/em>&nbsp;V Prvom \u010dl\u00e1nku na\u0161ej Cirkevnej \u00fastavy je uveden\u00e9, \u017ee prame\u0148om viery a pravidlom \u017eivota je pre na\u0161u cirkev jedine P\u00edsmo Sv\u00e4t\u00e9,&nbsp;<em>\u201evysvet\u013eovan\u00e9 v duchu jej Symbolick\u00fdch kn\u00edh\u201c.<\/em>&nbsp;Tieto vety boli nap\u00edsan\u00e9 s dobr\u00fdm \u00famyslom. Nie s\u00fa v\u0161ak ani logicky, ani fakticky spr\u00e1vne. Augsbursk\u00e9 vyznanie nemalo amb\u00edciu by\u0165 vern\u00fdm v\u00fdkladom P\u00edsma Sv\u00e4t\u00e9ho, ani n\u00e1vodom, ako P\u00edsmo Sv\u00e4t\u00e9 vyklada\u0165. Ke\u010f toto p\u00ed\u0161em, neuber\u00e1m na v\u00fdzname ani n\u00e1\u0161mu Vyznaniu, ani P\u00edsmu Sv\u00e4t\u00e9mu. Sta\u010d\u00ed sa do Augsbursk\u00e9ho vyznania za\u010d\u00edta\u0165. Ka\u017ed\u00fd okam\u017eite pochop\u00ed, \u017ee sa v \u0148om nejedn\u00e1 o \u017eiaden v\u00fdklad P\u00edsma Sv\u00e4t\u00e9ho. Vylo\u017ei\u0165 P\u00edsmo Sv\u00e4t\u00e9, jeho 66 kn\u00edh v ich liter\u00e1rnej a duchovnej rozmanitosti, je \u00faloha nerealizovate\u013en\u00e1 na mali\u010dkej ploche Augsbursk\u00e9ho vyznania. Ako teda nazva\u0165 vz\u0165ah medzi P\u00edsmom Sv\u00e4t\u00fdm a Symbolick\u00fdmi knihami, Augsbursk\u00fdm vyznan\u00edm?<\/p>\n\n\n\n<p>Najprv mal\u00e1 \u0161tatistika. V dvan\u00e1stich \u010dl\u00e1nkoch Vyznania nie je P\u00edsmo Sv\u00e4t\u00e9 v\u00f4bec citovan\u00e9. Vo \u00f4smych \u010dl\u00e1nkoch je citovan\u00e9 v\u017edy raz. V troch \u010dl\u00e1nkoch je citovan\u00e9 dva kr\u00e1t a v troch \u010dl\u00e1nkoch tri kr\u00e1t. Najviac cit\u00e1ci\u00ed je v \u010dl\u00e1nkoch O man\u017eelstve k\u0148azov \u2013 \u0161es\u0165, O rozdiele v pokrmoch \u2013 dev\u00e4\u0165 a O biskupskej moci \u2013 \u0161estn\u00e1s\u0165. Dovedna je P\u00edsmo Sv\u00e4t\u00e9 citovan\u00e9 54 kr\u00e1t. U\u017e toto prezr\u00e1dza, \u017ee Augsbursk\u00e9 vyznanie v \u017eiadnom pr\u00edpade nem\u00f4\u017ee by\u0165 \u201evern\u00fdm v\u00fdkladom P\u00edsma Sv\u00e4t\u00e9ho\u201c.<\/p>\n\n\n\n<p>Ak\u00e9 vyjadrenie je teda najpresnej\u0161ie? U\u017e spom\u00ednan\u00fd sask\u00fd kancel\u00e1r Juraj Br\u0171ck v procese pr\u00edpravy na snem v Augsburgu p\u00ed\u0161e nemeck\u00fdm evanjelick\u00fdm stavom o potrebe formulova\u0165 vlastn\u00e9 stanovisko k mno\u017estvu d\u00f4le\u017eit\u00fdch ot\u00e1zok a&nbsp;<em>\u201ed\u00f4kladne ho P\u00edsmom Sv\u00e4t\u00fdm obr\u00e1ni\u0165\u201c.<\/em>Reform\u00e1tori n\u00e1m teda vo Vyznan\u00ed ned\u00e1vaj\u00fa v\u00fdklad P\u00edsma, ani pr\u00edru\u010dku na v\u00fdklad P\u00edsma, nech by sa n\u00e1m tak\u00e9to vyjadrenia zdali akoko\u013evek \u013e\u00fabiv\u00e9. Robia nie\u010do \u00faplne opa\u010dn\u00e9. Nebojme sa poveda\u0165, \u017ee oni vykladaj\u00fa evanjelick\u00fa cestu a \u201ed\u00f4kladne ju P\u00edsmom Sv\u00e4t\u00fdm obra\u0148uj\u00fa\u201c. Teda dokumentuj\u00fa, ako je evanjelick\u00e1 cesta, viera, \u017eivot, postoje, hodnoty, zalo\u017een\u00e1 na autorite konkr\u00e9tnych pr\u00e1vd Bo\u017eieho Slova. Ve\u010f napokon poznamenajme, \u017ee v\u0161etk\u00fdch \u0161es\u0165 jedine\u010dn\u00fdch a charakteristick\u00fdch spisov, ktor\u00e9 sa zrodili v prv\u00fdch rokoch reform\u00e1cie, nedostalo n\u00e1zov \u201ePrav\u00fd v\u00fdklad P\u00edsma Sv\u00e4t\u00e9ho\u201c, ale \u201eSymbolick\u00e9 knihy\u201c. Pre n\u00e1s dnes trocha m\u00e4t\u00face slovo \u201esymbolick\u00e9\u201c, je odvoden\u00e9 od latinsk\u00e9ho slova \u201esymbolum\u201c, \u010do bol erb, z\u00e1stava, znak, v\u00fdvesn\u00fd \u0161t\u00edt pod\u013ea ktor\u00e9ho m\u00f4\u017eete rozozna\u0165 toto\u017enos\u0165 niekoho. Pre\u010do hovor\u00edme akousi ok\u013eukou o \u201ev\u00fdklade Bo\u017eieho Slova\u201c a nepovieme hrdo a priamo, \u017ee&nbsp;<em>\u201eAugsbursk\u00e9 vyznanie, Symbolick\u00e9 knihy obsahuj\u00fa moje evanjelick\u00e9 presved\u010denie, zalo\u017een\u00e9 na pravde Bo\u017eieho Slova. Toto je moja duchovn\u00e1 toto\u017enos\u0165. Je podopret\u00e1 a obr\u00e1nen\u00e1 P\u00edsmom!\u201c.&nbsp;<\/em><\/p>\n\n\n\n<p>S\u00fa\u010das\u0165ou evanjelick\u00e9ho presved\u010denia boli veci, ktor\u00e9 nenap\u00e1dala ani r\u00edmskokatol\u00edcka strana a boli akoby samozrejm\u00e9. Preto v niektor\u00fdch \u010dl\u00e1nkoch vyznania sa Melanchtonovi ani nejav\u00ed naliehav\u00e9 P\u00edsmo citova\u0165. Niektor\u00e9 \u010dasti evanjelickej cesty, viery a \u017eivota bolo treba podoprie\u0165 a obr\u00e1ni\u0165 P\u00edsmom. Melanchton ho cituje raz, dva, tri kr\u00e1t. Niektor\u00e9 \u010dasti evanjelickej cesty sa javili \u00faplne kontroverzne a r\u00edmskokatol\u00edcka strana ich naz\u00fdvala \u201ebludmi a rozpormi\u201c. &nbsp;Tu Melanchton mus\u00ed argumentova\u0165 najintenz\u00edvnej\u0161ie (napr. 23., 26. a 28. \u010dl\u00e1nok). &nbsp;On ale nevyklad\u00e1 P\u00edsmo. Mocn\u00e9, autoritat\u00edvne a pravdiv\u00e9 P\u00edsmo br\u00e1ni a obhajuje evanjelick\u00e9 postoje!<\/p>\n\n\n\n<p><strong>Poh\u013ead na vlastn\u00fa cestu<\/strong><\/p>\n\n\n\n<p>S ot\u00e1zkou, ak\u00fd je vz\u0165ah Augsbursk\u00e9ho vyznania a P\u00edsma Sv\u00e4t\u00e9ho, s\u00favis\u00ed aj podobn\u00e1 ot\u00e1zka: Ko\u013eko kr\u00e1t sa Augsbursk\u00e9 vyznanie na obranu a podopretie svojich tvrden\u00ed obracia k in\u00fdm autorit\u00e1m ako je P\u00edsmo Sv\u00e4t\u00e9?<\/p>\n\n\n\n<p>Pri \u010d\u00edtan\u00ed Vyznania si uvedom\u00edme, ako \u010dasto reform\u00e1tori spom\u00ednaj\u00fa \u201eOtcov\u201c. Maj\u00fa na mysli &nbsp;reprezentantov skupiny Cirkevn\u00fdch otcov, teda \u0161pi\u010dkov\u00fdch teol\u00f3gov cirkvi od 3. do 8. storo\u010dia. Niekedy sa na nich Vyznanie odvol\u00e1va iba v\u0161eobecne, niekedy ich uv\u00e1dza menovito a cituje z ich diel. Predov\u0161etk\u00fdm sa vo Vyznan\u00ed objavuje August\u00edn, ale tie\u017e Cypri\u00e1n, Hieronym, Chryzostomos. \u010castokr\u00e1t sa Vyznanie odvol\u00e1va na uznesenia ekumenick\u00fdch koncilov z prv\u00fdch kres\u0165ansk\u00fdch storo\u010d\u00ed, na ktor\u00fdch boli formulovan\u00e9 d\u00f4le\u017eit\u00e9 \u010dasti kres\u0165ansk\u00e9ho u\u010denia. Vo Vyznan\u00ed n\u00e1jdeme aj nieko\u013eko miest, kde s\u00fa citovan\u00ed dokonca p\u00e1pe\u017ei a autority z historicky d\u00e1vnej\u0161\u00edch i ned\u00e1vnych d\u00f4b. \u010co toto znamen\u00e1?<\/p>\n\n\n\n<p>Hovor\u00ed to o tom, ak\u00fd mali na\u0161i reform\u00e1tori poh\u013ead na svoju vlastn\u00fa cestu. Reform\u00e1cia neznamenala, \u017ee staviame nov\u00fd kres\u0165ansk\u00fd projekt na zelenej l\u00fake. Reform\u00e1tori sa s \u010dist\u00fdm svedom\u00edm odvol\u00e1vali na tie najlep\u0161ie a najzdrav\u0161ie kres\u0165ansk\u00e9 trad\u00edcie. C\u00edtili sa by\u0165 ich s\u00fa\u010das\u0165ou a pokra\u010dovate\u013emi. Boli presved\u010den\u00ed \u2013 a mnoh\u00ed \u00faprimne zm\u00fd\u0161\u013eaj\u00faci r\u00edmski katol\u00edci to c\u00edtili rovnako, \u017ee pr\u00e1ve kontinuita tejto zdravej biblickej a apo\u0161tolskej trad\u00edcie sa niekde pretrhla. Na pr\u00e1zdne miesto po nej sa natla\u010dilo ve\u013ea zbo\u017ene sa tv\u00e1riaceho \u013eudsk\u00e9ho haraburdia. Reform\u00e1tori sa pok\u00fa\u0161ali cirkev op\u00e4\u0165 naviaza\u0165 na to biblick\u00e9, apo\u0161tolsk\u00e9, autentick\u00e9, zdrav\u00e9, no d\u00e1vno zabudnut\u00e9. &nbsp;Tu pramen\u00ed aj spom\u00ednan\u00e9 o\u010dak\u00e1vanie \u201eAh\u00e1! efektu\u201c, n\u00e1dej, \u017ee cel\u00e9 kres\u0165anstvo rozpozn\u00e1, \u017ee reform\u00e1cia nerob\u00ed ni\u010d in\u00e9, iba pravdivo diagnostikuje stav cirkvi a poukazuje na Krista, na mo\u017enosti jej uzdravenia.<\/p>\n\n\n\n<p>T\u00e1to v\u00edzia a n\u00e1dej sa \u017eia\u013e nenaplnila. Do\u0161lo k rozdeleniu cirkvi. Odkaz reform\u00e1torov pre n\u00e1s dnes ale znie jednozna\u010dne: Nie ste s\u00fa\u010das\u0165ou nejak\u00e9ho experimentu, ktor\u00fd si py\u0161ne nam\u00fd\u0161\u013eal, \u017ee objavil dovtedy neobjaven\u00e9. Reform\u00e1cia nadv\u00e4zujete na to najlep\u0161ie a najzdrav\u0161ie, \u010do bolo pokladom cirkvi. Preto t\u00e1 odvaha citova\u0165 a odvol\u00e1va\u0165 sa aj na Otcov, koncily, p\u00e1pe\u017eov a r\u00edmskokatol\u00edcke autority.<\/p>\n\n\n\n<p><strong>S\u00f3lista \u010di orchester?<\/strong><\/p>\n\n\n\n<p>Be\u017ene u\u010d\u00edme, \u017ee autorom Augsbursk\u00e9ho vyznania je Filip Melanchton. Aj v tomto \u010dl\u00e1nku je nazvan\u00fd \u201ep\u00f4rodn\u00edkom\u201c Vyznania. V \u017eiadnom pr\u00edpade v\u0161ak neplat\u00ed, \u017ee text Vyznania by bol produktom &nbsp;jedn\u00e9ho jedin\u00e9ho \u010dloveka. A poznamenajme tie\u017e d\u00f4le\u017eit\u00fa skuto\u010dnos\u0165, \u017ee samotn\u00e9 \u00fa\u010dinkovanie evanjelikov pred snemom a na sneme v Augsburgu nebolo z\u00e1le\u017eitos\u0165ou iba wittenbersk\u00fdch teol\u00f3gov. Predsnemov\u00e9 i snemov\u00e9 dianie bolo sc\u00e9nou, na ktorej \u00fa\u010dinkovali a vynikli v rovnako d\u00f4le\u017eitej miere evanjelick\u00ed laici, svetsk\u00ed z\u00e1stupcovia stavov. Jednozna\u010dne osved\u010dovali svoje evanjelick\u00e9 presved\u010denie, rokovali, argumentovali. Riskovali svoju politick\u00fa reput\u00e1ciu, postavenie, majetok a v kone\u010dnom d\u00f4sledku svoje hrdlo.<\/p>\n\n\n\n<p>Samotn\u00fd text vyznania je namie\u0161an\u00fd z mnoh\u00fdch ingredienci\u00ed, ktor\u00e9 \u2013 \u00e1no, to je pravda \u2013 Melanchton redak\u010dne spracov\u00e1val. Ktor\u00e9 to boli? Skupina wittenbersk\u00fdch reforma\u010dn\u00fdch teol\u00f3gov pod Lutherov\u00fdm veden\u00edm tri mesiace pred snemom pripravila v meste Torgau teologick\u00fd text, ktor\u00fd dostal n\u00e1zov Torgausk\u00e9 \u010dl\u00e1nky. P\u00f4vodne to bol svojbytn\u00fd text, ktor\u00fd mal zohra\u0165 na sneme \u00falohu evanjelick\u00e9ho vyznania Sask\u00e9ho knie\u017eatstva, podobne, ako svoje vyznania formulovali aj in\u00e9 nemeck\u00e9 knie\u017eatstv\u00e1, mest\u00e1, univerzity, \u010di osobnosti. A\u017e tesne pred snemom sa uk\u00e1zalo, \u017ee nie je myslite\u013en\u00e9, aby ka\u017ed\u00fd z evanjelickej reprezent\u00e1cie pri\u0161iel na snem so svojim vyznan\u00edm. Bolo treba jednotliv\u00e9 vyznania polo\u017ei\u0165 na st\u00f4l, rokova\u0165 o ich vz\u00e1jomnom prieniku a redak\u010dne z nich zostavi\u0165 jedno jedin\u00e9 vyznanie. Ak si predstav\u00edme vtedaj\u0161ie technick\u00e9 vybavenie a krkolomn\u00fa kr\u00e1tkos\u0165 \u010dasu, tejto nesmierne zlo\u017eitej \u00falohy sa chopil Filip Melanchton. \u00daspe\u0161ne ju priviedol do konca! Torgausk\u00e9 \u010dl\u00e1nky pou\u017eil za z\u00e1klad \u010dl\u00e1nkov 22. a\u017e 28. Vyznania, ktor\u00e9 hovoria o odli\u0161nostiach a zneu\u017eitiach. Z\u00e1kladom pre \u010dl\u00e1nky 1. a\u017e 21. Vyznania boli dva in\u00e9 texty, ktor\u00e9 boli v\u00fdsledkom zlo\u017eit\u00fdch teologick\u00fdch rozhovorov. Takzvan\u00e9 \u0160vabachsk\u00e9 \u010dl\u00e1nky (1529) mali za z\u00e1klad Lutherovo vyznanie pripojen\u00e9 k jeho spisu o Ve\u010deri P\u00e1novej. To bolo nesk\u00f4r dopracovan\u00e9 wittenbersk\u00fdmi teol\u00f3gmi a vzniknut\u00fd text sa stal spolo\u010dn\u00fdm evanjelick\u00fdm vyznan\u00edm knie\u017eatstiev Sasko, Brandenbursko a mesta Norimberg. Tento text v\u0161ak \u010falej \u017eil. Luther ho pou\u017eil ako v\u00fdchodisko pre svoj ekumenick\u00fd rozhovor s Ulrichom Zwinglim a reprezentantmi \u0161vaj\u010diarskej teol\u00f3gie v Marburgu (1529). Z tohto rozhovoru vzi\u0161iel teologick\u00fd text, nazvan\u00fd Marbursk\u00e9 \u010dl\u00e1nky. K t\u00fdmto trom zdrojom Augsbursk\u00e9ho vyznania treba prir\u00e1ta\u0165 i Lutherovu komunik\u00e1ciu s Melanchtonom v procese tvorby Vyznania vlastne na dennej b\u00e1ze prostredn\u00edctvom posla, ke\u010f\u017ee Luther sa osobne nemohol snemu z\u00fa\u010dastni\u0165 pre r\u00ed\u0161sku kliatbu. Na\u0161e Vyznanie teda v \u017eiadnom pr\u00edpade nie je vyst\u00fapen\u00edm s\u00f3listu, ale mohutn\u00fdm zvukom orchestra, ktor\u00fd tvorili teol\u00f3govia i laici, a ktor\u00fd zladil Filip Melanchton do v\u00fdslednej harm\u00f3nie.<\/p>\n\n\n\n<p><strong>Minulos\u0165, pr\u00edtomnos\u0165, bud\u00facnos\u0165<\/strong><\/p>\n\n\n\n<p>25. j\u00fana bude tomu okr\u00fahlych 490. rokov, \u010do bolo Augsbursk\u00e9 vyznanie prednesen\u00e9. Nieko\u013eko nasleduj\u00facich dn\u00ed trvala n\u00e1dej \u201eAh\u00e1! efektu\u201c. Mnoh\u00ed reprezentanti katol\u00edckej strany uzn\u00e1vali, \u017ee boli proti evanjelikom predpojat\u00ed, mali skreslen\u00e9 inform\u00e1cie, \u017ee Vyznanie im otvorilo o\u010di a zm\u00fd\u0161\u013eaj\u00fa in\u00e1\u010d. Diplomatick\u00fd \u00faspech Vyznania trval ale kr\u00e1tko. Bol zadusen\u00fd protispisom Podvr\u00e1tenie a cis\u00e1rskym stoto\u017enen\u00edm sa s r\u00edmskokatol\u00edckou stranou. Snem v Augsburgu neznamenal znovuzjednotenie, ale definit\u00edvne rozdelenie cirkvi na r\u00edmskokatol\u00edcku a evanjelick\u00fa stranu.<\/p>\n\n\n\n<p>Na\u0161e prv\u00e9, toto\u017enos\u0165 a meno n\u00e1m d\u00e1vaj\u00face vyznanie reagovalo na najp\u00e1l\u010divej\u0161ie ot\u00e1zky, ktor\u00e9 priniesla hektick\u00e1 doba rokov 1517 \u2013 1530. \u00c1no, odr\u00e1\u017ea sa v \u0148om mnoho dnes u\u017e neaktu\u00e1lnych dobov\u00fdch re\u00e1li\u00ed. Fakt, \u017ee evanjelici boli v tom \u010dase s\u00fa\u010das\u0165ou r\u00edmskokatol\u00edckej cirkvi, spravovan\u00ed jej biskupmi. Ovzdu\u0161ie r\u00edmskeho katolicizmu, jeho teol\u00f3gie, mn\u00ed\u0161stva, celib\u00e1tu, jarmo\u010dnej \u013eudovej zbo\u017enosti. Tie\u017e fakt, \u017ee v z\u00e1sade sa Vyznanie sna\u017eilo o zmier a jednotu, nie o in\u0161titucion\u00e1lne osamostatnenie sa evanjelikov. &nbsp;Zauj\u00edmav\u00e9 je, \u017ee vo Vyznan\u00ed e\u0161te nehralo \u017eiadnu \u00falohu radik\u00e1lne vyhranenie sa vo\u010di kultu M\u00e1rie. Kritika kultu sv\u00e4t\u00fdch bola zaraden\u00e1 medzi \u010dl\u00e1nky, kde evanjelici deklaruj\u00fa s r\u00edmskokatol\u00edkmi zhodu. Dnes je ot\u00e1zka odmietnutia Mari\u00e1nskej \u00facty a kultu sv\u00e4t\u00fdch pre n\u00e1s omnoho z\u00e1sadnej\u0161ou. Tvor\u00ed mo\u017eno prv\u00fd identifika\u010dn\u00fd znak n\u00e1\u0161ho evanjelictva.<\/p>\n\n\n\n<p>Napriek tomuto v\u0161etk\u00e9mu bolo Augsbursk\u00e9 vyznanie okam\u017eite pova\u017eovan\u00e9 za \u201esymbolum\u201c v pravom zmysle slova. Bolo jedine\u010dn\u00fdm znakom, erbom, v\u00fdvesn\u00fdm \u0161t\u00edtom evanjelickej identity. Okolo jeho formul\u00e1ci\u00ed sa za\u010dali dynamicky zoskupova\u0165 evanjelick\u00e9 cirkvi nie iba v Nemecku, ale ve\u013emi skoro aj v Uhorsku. V Heinovej kronike nach\u00e1dzame o roku 1542 pozn\u00e1mku ako o \u201eroku zvratu\u201c, ke\u010f Augsbursk\u00e9 vyznanie bolo verejne vyzn\u00e1van\u00e9 v celom Uhorsku. Prihl\u00e1sila sa k nemu Pre\u0161ovsk\u00e1 synoda pre \u00fazemie Spi\u0161a, \u0160ari\u0161a a piatich v\u00fdchodoslovensk\u00fdch kr\u00e1\u013eovsk\u00fdch miest Pentapolitany v r. 1546. Samotn\u00e9 mest\u00e1 Pentapolitany vytvorili na jeho z\u00e1klade v r. 1549 svoje vyznanie Confesio Pentapolitana. V r. 1559 tak rob\u00ed sedem stredoslovensk\u00fdch bansk\u00fdch miest v Confesio Montana a v r. 1569 24 spi\u0161sk\u00fdch miest v Confesio Scepusiana. Vernos\u0165 Augsbursk\u00e9mu vyznaniu s\u013e\u00fabili prv\u00ed traja novozvolen\u00ed biskupi na \u017dilinskej synode v r. 1610 a dvaja novozvolen\u00ed biskupi na synode v Spi\u0161skom Podhrad\u00ed v r. 1614. V\u0161etci t\u00edto mali istotu, \u017ee Augsbursk\u00e9 vyznanie ich sp\u00e1ja s t\u00fdmi najzdrav\u0161\u00edmi kres\u0165ansk\u00fdmi trad\u00edciami a z\u00e1rove\u0148 im vyty\u010duje priestor pre formovanie zdrav\u00fdch evanjelick\u00fdch postojov pre bud\u00facnos\u0165. T\u00fato istotu s nimi absol\u00fatne zdie\u013eame aj my dnes!<\/p>\n\n\n\n<p>Augsbursk\u00e9 vyznanie spom\u00edname ako n\u00e1\u0161 erb a normu pri vz\u00e1cnych pr\u00edle\u017eitostiach; od krstu dospel\u00fdch, cez konfirm\u00e1cie, s\u013euby na\u0161ich presbyterov a funkcion\u00e1rov, ordin\u00e1cie novok\u0148azov, a\u017e po in\u0161tal\u00e1cie najvy\u0161\u0161\u00edch predstavite\u013eov cirkvi. T\u00fa\u017eime ma\u0165 pri tom tak\u00e9 povedomie, tak\u00fd postoj, ak\u00ed mali praotcovia na\u0161ej konfesie na sneme v Augsburgu. Je otrasn\u00e9, ak n\u00e1s chc\u00fa dnes na\u0161i vlastn\u00ed &nbsp;Augsbursk\u00fdm vyznan\u00edm rozde\u013eova\u0165. Ak niekto v elit\u00e1rskej p\u00fdche s\u00e1m seba pasuje do \u00falohy lustr\u00e1tora a ur\u010duje, kto je n\u00e1\u0161mu Vyznaniu vern\u00fd a kto ho ohrozuje. S\u00e1m Melanchton by ho napomenul slovami zo z\u00e1veru Vyznania:&nbsp;<em>\u201eNi\u010d sme nehovorili, ani ni\u010d neuviedli proti niekomu ne\u0161etrne\u201c.<\/em><\/p>\n\n\n\n<p><strong><\/strong><strong>Modlitba<\/strong><\/p>\n\n\n\n<p><em>\u201ePane Je\u017ei\u0161i, \u010fakujeme Ti za zdrav\u00e9 brehy, ktor\u00e9 si mocou Sv\u00e4t\u00e9ho Ducha vyt\u00fd\u010dil na\u0161ej viere v Augsburskom vyznan\u00ed. \u010eakujeme Ti za gener\u00e1ciu reform\u00e1torov a za 490 rokov hist\u00f3rie, s\u00fastredenej okolo Augsbursk\u00e9ho vyznania. Pros\u00edme, daj n\u00e1m aj dnes vernos\u0165 Tebe, l\u00e1sku k vlastnej cirkvi a konfesii. &nbsp;Napl\u0148 n\u00e1\u0161 \u017eivot a vyzn\u00e1vanie dobr\u00fdm ovoc\u00edm. Pane Je\u017ei\u0161i, zosta\u0148 s nami! Amen.\u201c<\/em><\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"<p>Evanjelick\u00e1 cesta- 490. rokov od prednesenia Augsbursk\u00e9ho vyznania &nbsp;25.06.20 &nbsp;&nbsp;Ivan E\u013eko, gener\u00e1lny biskup ECAV na Slovensku &nbsp;&nbsp;Stanovisk\u00e1 a vyjadrenia O historick\u00fdch, politick\u00fdch a duchovn\u00fdch s\u00favislostiach snemu v Augsburgu, konaj\u00faceho sa od j\u00fana do septembra 1530, sme mohli \u010d\u00edta\u0165 v \u010dl\u00e1nku Em\u00edlie Miho\u010dovej v EPST \u010d. 22 \u2013 23. Pripojme k nim nieko\u013eko my\u0161lienok o teologick\u00fdch &#8230; <a title=\"490 rokov od prednesenia Augsbursk\u00e9ho vyznania\" class=\"read-more\" href=\"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/2020\/08\/31\/490-rokov-od-prednesenia-augsburskeho-vyznania\/\" aria-label=\"Pre\u010d\u00edtajte si viac o 490 rokov od prednesenia Augsbursk\u00e9ho vyznania\">\u010c\u00edta\u0165 viac<\/a><\/p>\n","protected":false},"author":4,"featured_media":0,"comment_status":"open","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[193,73,22,40],"tags":[],"class_list":["post-33853","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-co-pisu-ini","category-ecav","category-evanjelicka-identita","category-historia"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/33853","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/users\/4"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=33853"}],"version-history":[{"count":1,"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/33853\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":33854,"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/33853\/revisions\/33854"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=33853"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=33853"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=33853"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}