Prv\u00e9 zasadanie synody ECAV na Slovensku o\u010dami redaktora Cirkevn\u00fdch listov:
<\/p>\n\n\n\n
Ke\u010f osl\u00e1ven\u00fd biskup \u010deskobratsk\u00fd, velik\u00fd trpite\u013e a vyhnanec \u010desk\u00fd, J\u00e1n Amos Komensk\u00fd, op\u00fa\u0161\u0165al vlas\u0165 a l\u00fa\u010dil sa s \u0148ou, povedal pam\u00e4tn\u00e9 prorock\u00e9 slov\u00e1: \u201eV\u011b\u0159\u00edm i j\u00e1 Bohu, \u017ee po p\u0159ejit\u00ed vich\u0159ic hn\u011bvu, h\u0159\u00edchy na\u0161imi na hlavy na\u0161e uveden\u00e9ho, vl\u00e1da v\u011bc\u00ed tv\u00fdch k\u00a0tob\u011b zase se navr\u00e1ti, \u00f3 lide \u010desk\u00fd, a\u00a0pro tuto nad\u011bji tebe d\u011bdicem \u010din\u00edm v\u0161eho toho, co jsem koli po p\u0159edc\u00edch sv\u00fdch byla zd\u011bdila a p\u0159es t\u011b\u017ek\u00e9 a nesnadn\u00e9 \u010dasy p\u0159echovala, n\u00fdbr\u017e i v \u010demkoli dobr\u00e9m skrze pr\u00e1ci syn\u016f m\u00fdch a po\u017eehn\u00e1n\u00ed Bo\u017e\u00ed rozhojn\u011bn\u00ed jsem p\u0159ijala, to v\u0161ecko tob\u011b odkazuj\u00ed.“ <\/p>\n\n\n\n
Na tieto prorock\u00e9 slov\u00e1 odvol\u00e1val sa Masaryk, ke\u010f \u2014 ako prv\u00fd prezident osvobodenej \u010ceskoslovenskej republiky \u2014 \u010d\u00edtal svoje prv\u00e9 \u201eposolstvo“ N\u00e1rodn\u00e9mu Shroma\u017edeniu d\u0148a 22. decembra 1918. Za\u010dal ho t\u00fdm: \u201eProroctv\u00ed- modlitba Komensk\u00e9ho vyplnila se doslova; n\u00e1\u0161 n\u00e1rod je svobodn\u00fd a nez\u00e1visl\u00fd, a vstupuje v\u00e1\u017een a podep\u0159en v\u0161eobecnou sympati\u00ed do spole\u010dnosti evropsk\u00fdch n\u00e1rod\u016f“.<\/p>\n\n\n\n
A my, slovensk\u00ed evanjelici, m\u00f4\u017eeme poveda\u0165 podobne: proroctvo-modlitba Komensk\u00e9ho vyplnila sa doslova i \u2014 v cirkvi Kristovej. My, slovensk\u00ed evanjelici, hoc sme boli v preva\u017enej v\u00e4\u010d\u0161ine v b\u00fdvalej ev. cirkvi uhorskej, boli sme z \u201evl\u00e1dy v\u011bc\u00ed sv\u00fdch“, zo spr\u00e1vy cirkve, temer \u00faplne vytvoren\u00ed. \u2014 O n\u00e1s, o veciach na\u0161ich rozhodovali zv\u00e4\u010d\u0161a druh\u00ed, cudz\u00ed, a to \u010dasto priamo proti n\u00e1m, neraz pr\u00e1ve i bez n\u00e1s. \u00darady biskupsk\u00e9 a seniorsk\u00e9, hodnosti gener\u00e1lneho, di\u0161triktu\u00e1lnych a senior\u00e1lnych in\u0161pektorov, podobne ostatn\u00e9 \u00farady a hodnosti na celej \u010diare administr\u00e1cie cirkevnej, \u00e1no, \u010d\u00edm \u010falej, t\u00fdm vo v\u00e4\u010d\u0161om pocte i \u00farady far\u00e1rske a u\u010dite\u013esk\u00e9 prech\u00e1dzaly do r\u00fak vyvolen\u00fdch, ale n\u00e1m, n\u00e1\u0161mu \u013eudu evanjelick\u00e9mu cudz\u00edch, neprajn\u00fdch, nepriate\u013esk\u00fdch \u013eud\u00ed, ktor\u00ed postavili cirkev do slu\u017eby politiky, v\u00fdslovne ma\u010fariza\u010dnej, a v tejto slu\u017ebe pon\u00ed\u017eili ju za p\u00fahu sl\u00fa\u017eku \u2014 ancillu \u2014 \u0161t\u00e1tu.<\/p>\n\n\n\n
Ale v\u00edchrice, zaiste i na\u0161imi hriechami vyvolan\u00e9, alebo aspo\u0148 pre na\u0161u neraz nedbanlivos\u0165, \u013eahostajnos\u0165 a obozretnos\u0165 svetsk\u00fa na hlavy na\u0161e uveden\u00e9, preletely \u2014 zaletely… Prorock\u00e1 modlitba Komensk\u00e9ho sa vyplnila: vl\u00e1da vec\u00ed na\u0161ich navr\u00e1tila sa k n\u00e1m … Takto mohla zasadn\u00fa\u0165 prv\u00e1 slovensk\u00e1 synoda evanjelick\u00e1; prv\u00e1 synoda v duchu slovenskom, v znamen\u00ed evanjelia, pravej l\u00e1sky Kristovej a\u00a0naprostej spravedlivosti.<\/p>\n\n\n\n
Po prevrate \u0161t\u00e1tnom spr\u00e1vu cirkve ev. a. v. na Slovensku prevzala Gener\u00e1lna rada, vymenovan\u00e1 \u2014 na n\u00e1vrh cirkevn\u00fdch mu\u017eov \u2014 ministrom s plnou mocou pre spr\u00e1vu Slovenska; a na ni\u017e\u0161\u00edch f\u00f3rach administr\u00e1cie biskupsk\u00ed, seniorsk\u00ed a in\u0161pektorsk\u00ed administr\u00e1tori, volen\u00ed Gener. radou, vlastne di\u0161triktu\u00e1lnymi a senior\u00e1lnymi radami. O \u0161t\u00e1to- a cirkevno-pr\u00e1vnej spr\u00e1vnosti a z\u00e1konitos\u0165 tohoto pokra\u010dovania nechcem hovori\u0165 tu, i tak bude o tom re\u010d na inom mieste, v s\u00favise s deklar\u00e1ciou nemeck\u00fdch a ma\u010farsk\u00fdch \u00fadov synody. Ale je charakteristick\u00e9, \u017ee pr\u00e1ve t\u00ed re\u010dnili najhlasnej\u0161ie o urazen\u00ed auton\u00f3mie a lamentovali najbo\u013eastnej\u0161ie nad \u201ezmarenou so\u013eou cirkve“, ktor\u00ed cel\u00e9 desa\u0165ro\u010dia dovolili ur\u00e1\u017ea\u0165, obstrihova\u0165 auton\u00f3miu a mari\u0165 so\u013e cirkve z pr\u00ed\u010din \u010disto politick\u00fdch a to v pomeroch norm\u00e1lnych, v \u010dase pokojnom, ke\u010f na to ozaj nebolo nijakej potreby a pr\u00ed\u010diny.<\/p>\n\n\n\n
A my ani nechceme taji\u0165, \u017ee sriadenie cirkve, ako sa stalo po prevrate, sme i my sami pova\u017eovali len za mimoriadne, priechodn\u00e9, len prevratom a zmenou \u0161t\u00e1tnou vyn\u00faten\u00e9, ale v d\u00e1vnych pomeroch pr\u00e1ve v z\u00e1ujme \u010disto cirkevnom za jedine mo\u017en\u00e9 a spr\u00e1vne. A t\u00fa\u017ebou na\u0161ou bolo od po\u010diatku: len \u010d\u00edm sk\u00f4r m\u00f4c\u0165 sa dosta\u0165 do tich\u00e9ho, pokojn\u00e9ho pr\u00edstavu autonomne-z\u00e1konit\u00e9ho stavu. \u017de sa to nestalo u\u017e prv, vina nebola v n\u00e1s, ale v rozh\u00e1ran\u00fdch, nekonsolidovan\u00fdch a ustavi\u010dn\u00fdmi politick\u00fdmi a proti\u0161t\u00e1tnymi a\u0161pir\u00e1ciami a rejdami v\u017edy len v\u00e4\u010d\u0161mi rozvracan\u00fdch pomeroch, ktor\u00e9 h\u00e1dzaly vlny i na pole cirkevn\u00e9. Ale \u017ee sa predsa u\u017e stalo, te\u0161\u00edme sa z hlb\u00edn du\u0161e. \u00d3, by bud\u00facnos\u0165 dok\u00e1zala, \u017ee obavy, ktor\u00e9 sme v mnohom oh\u013eade prechov\u00e1vali, neboly opr\u00e1vnen\u00e9, a \u017ee sa n\u00e1m splnily n\u00e1deje, ktor\u00e9 sme viazali \u2014 k prvej ev. synode slovenskej.<\/p>\n\n\n\n
Vo\u013eby synod\u00e1lnych vyslancov dialy sa v druhej polovici decembra a pre\u0161ly pomerne dos\u0165 hladko. Volieb s\u00fa\u010dastnily sa takmer v\u0161etky cirk. sbory a v\u0161etky \u0161kolsk\u00e9 \u00fastavy. Ist\u00fd dissonancn\u00fd hlas vniesla do volieb len ma\u010farsk\u00e1 cirkev pre\u0161ovsk\u00e1, ktor\u00e1 na konvente 21. novembra vyniesla uzavretie: \u201eKonvent v s\u00favise s vo\u013ebou synod\u00e1lnych vyslancov na z\u00e1klade v\u0161eobecnej n\u00e1lady a mienky dr\u017e\u00ed za potrebn\u00e9 a uzavret\u00edm upravuje predsedn\u00edctvo, aby dalo pr\u00edpisom na vedomie cirkevnej vrchnosti, \u017ee pri vo\u013ebe synod\u00e1lnych vyslancov pri tejto pr\u00edle\u017eitosti p. dr, J\u00e1novi Rumanovi, \u017eupanovi a\u00a0kollegi\u00e1lnemu dozorcovi, vzh\u013eadom na jeho vynikaj\u00facu osobnos\u0165 a konciliantn\u00e9 dr\u017eanie protikandid\u00e1ta nestavia, ako i to \u017ee svolanie synody pova\u017euje s jednej strany za pred\u010dasn\u00e9, lebo vyzdvihnut\u00e1 cirk. auton\u00f3mia je e\u0161te nie nazp\u00e4\u0165 uveden\u00e1, s druhej strany nedr\u017e\u00ed teraj\u0161\u00ed \u010das za primeran\u00fd pre synodu n\u00e1sledkom rozru\u0161en\u00fdch a do krajnost\u00ed prechodiacich verejn\u00fdch pomerov“. Z in\u00fdch pr\u00ed\u010din a d\u00f4vodov, \u2014 \u00fadajne pre nedostato\u010dn\u00e9 zast\u00fapenie u\u010dite\u013estva na synode \u2014 odmietav\u00e9 stanovisko zaujala proti vo\u013eb\u00e1m i \u010diastka novohradsk\u00fdch u\u010dite\u013eov, ale na zakro\u010denie bisk. administr\u00e1tora Zocha \u201elaudabiliter se subjecit.“ Len v gemerskom senior\u00e1te bolo asi 5\u20146 cirk. sborov, ktor\u00e9 sa ostentat\u00edvne nes\u00fa\u010dastnily vo\u013eby. Vy\u0161etrovanie dok\u00e1\u017ee, \u010di cirkevn\u00e9 sbory nechcely voli\u0165 a \u010di to bola sv\u00e9vo\u013ea patri\u010dn\u00fdch far\u00e1rov.<\/p>\n\n\n\n
V\u00fdsledok volieb bol nasleduj\u00faci: Vyvolen\u00ed boli: B) V z\u00e1padnom di\u0161trikte<\/em>: Vo zvolenskom senior\u00e1te: J\u00e1n Sl\u00e1vik, senior-far\u00e1r na Dobronivej, Jur Hurtay, far\u00e1r na Ostrej L\u00fake, dr. J\u00e1n Vesel, advok\u00e1t vo Zvolene, dr. Vladim\u00edr Fajnor, unifika\u010dn\u00fd minister; v novohradskom: Michal Laciak, senior-far\u00e1r v Hornom Tisovn\u00edku, \u0160tefan Alg\u0151ver, far\u00e1r na Z\u00e1vade, dr. \u013dud. Bazovsk\u00fd, b\u00fdv. \u017eupan, advok\u00e1t, Daniel Bodick\u00fd, \u0161k\u00f4ldozorca v Lu\u010denci; v hontianskom senior\u00e1te: Samuel Kram\u00e1r, far\u00e1r v Li\u0161ove, Ivan \u010ci\u010dmanec, far\u00e1r v Hodru\u0161i, Samuel Sekan, u\u010dite\u013e na odpo\u010dinku v Pukanci, Gust\u00e1v \u0160uhaj\u00edk, \u00faradn\u00edk banky v Krupine; v tren\u010dianskom senior\u00e1te: Cyrill Bodick\u00fd, far\u00e1r v Mal. Stankovciach, dr. Karol \u0160t\u00far, advok\u00e1t v Tren\u010d\u00edne; v nitrianskom: Pavel Sekerka, senior-far\u00e1r v Hlbokom, Du\u0161an Fajnor, far\u00e1r v \u010c\u00e1\u010dove; dr. \u013dud. \u0160imko, lek\u00e1r v Senici, dr. Rudolf Markovi\u010d, b\u00fdv. \u017eupan, advok\u00e1t v Novom Meste nad V\u00e1hom; v bratislavskom stoli\u010dnom: Vladim\u00edr Jurkovi\u010d, senior-far\u00e1r na Kr\u00e1\u013eovej, dr. Otok\u00e1r Jamnick\u00fd, b\u00fdv. \u017eupan, advok\u00e1t v Bratislave; v bratislavskom mestskom: dr. K. E. Schmidt, senior-far\u00e1r, Julius Schmidt, ve\u013ekoobchodn\u00edk; v tekovskom: Ondrej B\u00e1ndy, senior-far\u00e1r v Leviciach, St. Kosztol\u00e1nyi, statk\u00e1r. Z po\u010dtu stredo\u0161kolsk\u00fdch professorov: Pavel Styk z Banskej Bystrice, Kolm. Bla\u0161kovi\u010d z B. \u0160tiavnice; z\u00a0po\u010dtu \u013eudov\u00fdch u\u010dite\u013eov Dan. Kopa z Modry. Za ev. theol. akad\u00e9miu v\u00a0Bratislave Michal Bodick\u00fd, dekan.<\/p>\n\n\n\n Okrem volen\u00fdch synod\u00e1lov \u00fadami synody boli z \u00faradu: biskupsk\u00ed administr\u00e1tori Jur Jano\u0161ka a Samuel Zoch, di\u0161trikt, in\u0161pektori J\u00e1n Ru\u017eiak a dr. Milan Ivanka, a podpredsedovia Gen. podporovne: referent J\u00e1n \u0160imkovic a dr. Emil Stodola.<\/p>\n\n\n\n V\u0161etk\u00fdch spolu bolo 59. U\u017e tu poznamen\u00e1vame, \u017ee v\u0161etci \u00fadovia synody brali \u017eiv\u00fa a \u010dinn\u00fa \u00fa\u010das\u0165 na pr\u00e1cach synody, a to nielen vo v\u00fdboroch, ale i na plen\u00e1rnych zasadnutiach. Vyjm\u00fac Rudolfa Viesta, ktor\u00e9ho P\u00e1n \u017eivota a smrti odvolal n\u00e1hle z radu \u017eiv\u00fdch pred sam\u00fdm zapo\u010dat\u00edm synody; \u010falej dra Vl. Daxnera, ktor\u00fd sa pre in\u00fa zaujatos\u0165 po\u010fakoval z \u00fadovstva a\u00a0kone\u010dne spi\u0161sk\u00e9ho dra Tibora Kel\u00e9ra, ktor\u00fd sa len raz uk\u00e1zal na synode a zmiznul. \u00dadajne vraj ochorel. A ozaj, o chorobnom stave jeho sved\u010d\u00ed i grobiansky, nekvalifikovan\u00fd list, ktor\u00fd nap\u00edsal z domu predsedn\u00edctvu synody.<\/p>\n\n\n\n Svolan\u00e1 bola synoda do Tren\u010d. Tepl\u00edc na 18. janu\u00e1ra. In\u00e1\u010d porada skon\u010dila, svoju pr\u00e1cu v duchu tichosti, jednomyse\u013ene. Vyslovila, \u017ee v ustavuj\u00facom zasadnut\u00ed bud\u00fa predseda\u0165 dosav\u00e1dni predsedovia Gsn. rady, J. Jano\u0161ka a dr. Ivanka, z\u00e1pisnicu bud\u00fa p\u00edsa\u0165 \u0161tyria \u2014 vekom najmlad\u0161\u00ed \u2014 \u00fadovia synody:<\/p>\n\n\n\n Ust\u00e1lila programm zasadnutia: Synodu otvoria biskup Jano\u0161ka modlitbou, gen. dozorca primeran\u00fdm pr\u00edvetom. Pre\u010d\u00edtaj\u00fa sa: prosba predsedn\u00edctva Gen. rady o povolenie synody a odpove\u010f vl\u00e1dy, pre\u010d\u00edtaj\u00fa sa p\u00edsomn\u00e9 a vypo\u010duj\u00fa sa \u00fastne pozdravy, \u2014 a tak sa synoda vyhl\u00e1si za otvoren\u00fa. Hne\u010f r\u00e1no, ako sme otvorili o\u010di, \u010dakalo n\u00e1s mil\u00e9 prekvapenie. Cel\u00e1 pr\u00edroda obliekla sa cez noc do bieleho \u2014 ako by ku pocte prvej slovenskej synody \u2014 do sl\u00e1vnostn\u00e9ho r\u00facha. \u2014 A my \u2014 akosi sl\u00e1vnostne naladen\u00ed, s ist\u00fdmi radostn\u00fdmi citami v srdciach \u2014 hrnuli sme sa k elektri\u010dke, ktor\u00e1 n\u00e1s mala dopravi\u0165 do Teplej. V Teplej \u010dakal n\u00e1s osobitn\u00fd \u2014 ov\u0161em nek\u00faren\u00fd \u2014 vlak a zaviezol n\u00e1s do Tren\u010d\u00edna. Cesta t\u00e1to mi dlho nevymizne z pam\u00e4ti. I mimovo\u013ene o\u017eila mi v du\u0161i rozpomienka na sl\u00e1vnu dobu, ke\u010f sa v hradb\u00e1ch hradu tren\u010dianskeho i okolo nich oz\u00fdvala re\u010d slovensk\u00e1, a z\u00e1mok bol na \u0161iroko-\u010faleko postrachom vrahov \u017eivota slovensk\u00e9ho. A zase zaletela mi myse\u013e do \u010falekej bud\u00facnosti, ke\u010f pod hradbami hradu u\u017e zase nebude po\u010du\u0165 in\u00e9ho slova, ako slovensk\u00e9ho, a to \u010dist\u00e9ho, r\u00fddzeho, zvu\u010dn\u00e9ho slovensk\u00e9ho slova, nekazen\u00e9ho, a nehyzden\u00e9ho v\u0161elijak\u00fdmi ma\u010far\u00f3nskymi a \u017eidovsk\u00fdmi krivopysky. Vlak zastal. Von z perronu st\u00e1l neve\u013ek\u00fd z\u00e1stup \u013eud\u00ed \u2014 na cele s biskupom Zochom \u2014 pozdravi\u0165, priv\u00edta\u0165 pri\u0161l\u00fdch synod\u00e1lov a v prvom, rade pri\u0161l\u00e9ho s nimi na sl\u00e1vnostn\u00e9 otvorenie synody ministra s plnou mocou pre spr\u00e1vu Slovenska, dra Martina Mi\u010duru. Pred stanicou st\u00e1l nepreh\u013eadn\u00fd rad automobilov a ko\u010dov, po\u010dtom vy\u0161e 40, na ktor\u00fdch zaviezli sme sa jedni na faru, druh\u00ed do \u0161koly tren\u010dianskej, aby sme sa pripravili k sl\u00e1vnostn\u00fdm slu\u017eb\u00e1m Bo\u017e\u00edm. Zapisovate\u013e zasadnutia \u010ci\u010dmanec pre\u010d\u00edtal prosbu o povolenie synody a povolenie … Synoda cirkve evanj. a. v. na Slovensku, ktor\u00e1 po prv\u00fd raz zased\u00e1 v svobodnej vlasti, v meste Tren\u010d\u00edne, s pocitom neb\u00fdval\u00e9ho, pote\u0161enia prijala s\u00fahlas Va\u0161ej blahosklonnej priazne pri svolan\u00ed synody. Najhlb\u0161iu svoju v\u010faku venuje V\u00e1m, ako tvorcovi republiky, lebo svobodn\u00fa cirkev slovensk\u00fa k\u00a0\u017eivotu priviedla svobodn\u00e1 republika. \u017divot na\u0161ej drahej cirkve l\u00e1sky a jej rozvoj ku sl\u00e1ve Bo\u017eej a ku blahoslavenstvu n\u00e1rodov podmienen\u00fd je i v bud\u00facich vekoch ku svobodnej ot\u010dine; preto uis\u0165ujeme V\u00e1s, pane prezidente, \u010do vzne\u0161en\u00fa hlavu \u0161t\u00e1tu, \u017ee cirkev evanj. a. v. na Slovensku via\u017ee sa nerozlu\u010dne k\u00a0\u017eivotodarnej republike \u010ceskoslovenskej.<\/p>\n\n\n\n Nasledovaly pozdravn\u00e9 pr\u00edvety. Prv\u00fd hovoril minister dr. Mi\u010dura ako z\u00e1stupca prezidenta i vl\u00e1dy. Nielen h\u013abkou my\u0161lienok, ale i vrel\u00fdm, srde\u010dn\u00fdm t\u00f3nom re\u010di zaujal mysle v\u0161etk\u00fdch, ktor\u00ed so \u017eiv\u00fdm z\u00e1ujmom a s\u00fahlasom re\u010d sprev\u00e1dzali, ke\u010f hovoril: \u201ePoverila ma vl\u00e1da republiky, aby som ju ha tejto synode zastupoval. Oce\u0148ujem historick\u00fa chv\u00ed\u013eu evanjelikov na Slovensku, ktor\u00ed po prv\u00fd raz si\u0161li sa na vlastnom cirkevnom sneme, aby zariadili a stabilizovali svoje cirkevn\u00e9 veci pod\u013ea nov\u00fdch pomerov v novej \u0161t\u00e1tnej forme a nov\u00fdch z\u00e1sad \u0161t\u00e1tnej politiky. \u0160t\u00e1tny prevrat, ktor\u00fd vybudoval na p\u00f4de starej Hungarie i nov\u00fd \u0161t\u00e1t: na\u0161u republiku, zna\u010d\u00ed prielom i v cirkevnej spr\u00e1ve. Republik\u00e1nska forma prin\u00e1\u0161a so sebou potrebu – sriadi\u0165 vz\u0165ahy cirkevnej spr\u00e1vy ku \u0161t\u00e1tnej spr\u00e1ve. Star\u00e9 in\u0161tit\u00facie, ako i star\u00ed \u013eudia \u0165a\u017eko privykaj\u00fa kr\u00e1\u010da\u0165 po nov\u00fdch chodn\u00edkoch, ale novoty, ktor\u00e9 priniesla n\u00e1m zora novej historickej doby, nie s\u00fa \u0165a\u017ekos\u0165ami, ba naopak, s\u00fa starou t\u00fa\u017ebou Slov\u00e1kov, ve\u010f s\u00fastredila \u013eud\u00ed rovnak\u00fdch sn\u00e1h pod jednu strechu. Demokratick\u00e1 forma republiky je v s\u00fahlase s tradi\u010dn\u00fdm star\u00fdm duchom a s demokratick\u00fdm sriaden\u00edm evanj. cirkve.<\/p>\n\n\n\n S rados\u0165ou pri\u0161iel som na synodu nielen ako z\u00e1stupca vl\u00e1dy, ale i\u00a0ako Slov\u00e1k. Rados\u0165 moja spolo\u010dn\u00e1 je s rados\u0165ou v\u0161etk\u00fdch \u00fa\u010dastn\u00edkov synody, ve\u010f je ona nov\u00fdm krokom ku konsolid\u00e1cii Slovenska, ke\u010f evanjelick\u00e1 cirkev na Slovensku vst\u00fapi na definit\u00edvnu cestu vzh\u013eadom na administr\u00e1ciu. Spomen\u00fac na\u0161e babylonsk\u00e9 zajatie, dolo\u017eil, \u017ee z hist\u00f3rie nem\u00f4\u017ee zmizn\u00fa\u0165, \u010do ev. cirkev vykonala pre slovensk\u00fd n\u00e1rod. Bola dlh\u00e9 \u010dasy \u00fato\u010di\u0161\u0165om na\u0161ej materinskej re\u010di; zachovala na\u0161u intelligenciu a\u017e do chv\u00edle, ke\u010f slnko svobody zasvietilo. V jej p\u00edsomn\u00edctve zachoval sa n\u00e1m slovensk\u00fd duch ako iskry v popole. \u010ealej pozdravili synodu: z\u00e1stupca ministerstva \u0161kolstva a osvety dr. Folprecht v Bratislavy, tren\u010diansky \u017eupan Bellai, z\u00e1stupca Kostnickej Jednoty Stanislav Kl\u00edma, far\u00e1r \u010desko-bratskej cirkve v Amerike J. Dobi\u00e1\u0161, dr. Karol \u0160t\u00far menom tren\u010dianskeho senior\u00e1tu a in\u0161pektor Stanek menom miestneho sboru. P\u00edsomne pozdravili synodu: Predsedn\u00edctvo Synodn\u00e9ho v\u00fdboru \u010deskobratskej cirkve evanjelickej, vojensk\u00fd superintendent Lic. theol. Luk\u00e1\u0161ek z Prahy, biskup reform\u00e1tskeho di\u0161triktu v Rimavskej Sobote \u0160tefan Czinke. Na pozdravy odpovedal Ivanka.<\/p>\n\n\n\n Na verifikovanie poveruj\u00facich list\u00edn \u00fadov synody vysiaty bol pod predsedn\u00edctvom dra \u013dudov\u00edta \u0160imku odbor: seniori: Nov\u00e1k, Hoznek, Skrovina, Kallath; dozorcovia: dr. Markovi\u010d a dr. Bazovsk\u00fd a tak modlitebn\u00fdm vzdychom duchovn\u00e9ho predsedu zak\u013e\u00fa\u010den\u00e9 bolo toto prv\u00e9 zasadnutie synody. Rozi\u0161li sme sa povznesen\u00ed, uveli\u010den\u00ed nad zdarn\u00fdm po\u010diatkom a prosili sme v duchu P\u00e1na cirkve, aby \u017eehnal milostiv\u00e9 i \u010fal\u0161iu na\u0161u pr\u00e1cu, aby v\u0161etko, \u010do budeme kona\u0165, bolo cirkvi na\u0161ej evanj. k dobru a Jemu k sl\u00e1ve.<\/p>\n\n\n\n K spolo\u010dn\u00e9mu obedu shroma\u017edili sa synod\u00e1li a niektor\u00ed hostia- do hotelu Al\u017ebety pod sam\u00fdmi hradbami tren\u010dianskeho z\u00e1mku. I tu panovala n\u00e1lada v\u00e1\u017ena, sviato\u010dn\u00e1, vyjadren\u00e1 v nemnoh\u00fdch zdraviciach, porovn\u00e1vaj\u00facich pr\u00edtomnos\u0165 s minulos\u0165ou a pozdravuj\u00facich prv\u00fdch \u010dinite\u013eov n\u00e1\u0161ho cirkevn\u00e9ho \u0161t\u00e1tneho i verejn\u00e9ho \u017eivota.<\/p>\n\n\n\n Podve\u010der opustili sme Tren\u010d\u00edn, odch\u00e1dzaj\u00fac spolo\u010dne vlakom do Tepl\u00edc. Tu o prvom dni e\u0161te len to\u013eko pripom\u00edname, \u017ee v\u0161eobecne napadlo a vyvolalo nev\u00f4\u013eu i v najmiernej\u0161\u00edch a najkonciliantnej\u0161\u00edch to, \u017ee ma\u010farsk\u00ed a nemeck\u00ed synod\u00e1li ostentat\u00edvne nepri\u0161li na sl\u00e1vnostn\u00e9 otvorenie synody. K\u00fdm sme my P\u00e1na cirkve prosili o milos\u0165, o pomoc, o po\u017eehnanie, \u2014 oni zasadli v Tepliciach v radu a radili sa, ako hati\u0165 a mari\u0165 pr\u00e1cu, ako vyvol\u00e1va\u0165 nedorozumenie, rozbroj \u2014 v z\u00e1ujme svojich \u010disto politick\u00fdch sn\u00e1h a tendenci\u00ed. Ke\u010f sme sa ve\u010der vr\u00e1tili do Tepl\u00edc, \u010dakali n\u00e1s u\u017e s hotov\u00fdm pl\u00e1nom, na \u010dele s t\u00fa\u017eobne o\u010dak\u00e1van\u00fdm vodcom, seniorom Schmidtom. Hne\u010f po pr\u00edchode do Tepl\u00edc verifikovan\u00e9 (uhodnovernen\u00e9) boly poveruj\u00face listiny synod\u00e1lov t\u00fdm sp\u00f4sobom, \u017ee \u00faradn\u00ed-\u00fadovia synody verifikovali listiny \u00fadov verifikuj\u00facej komisie a t\u00edto potom listiny ostatn\u00fdch.<\/p>\n\n\n\n R\u00e1no, dna 19. janu\u00e1ra shroma\u017edili sa synod\u00e1li do divadelnej siene Grand Hotelu. V Tepliciach je mal\u00e1, nepatrn\u00e1 evanj. modlitebnica, v ktorej zaseda\u0165 nebolo mo\u017eno pre mal\u00fd priestor a v inej miestnosti shroma\u017edi\u0165 nebolo sp\u00f4sobu. V\u010faka admin. biskupovi Zochovi a sen. dozorcovi dr. \u0160t\u00farovi, ktor\u00ed z poverenia synod\u00e1lneho v\u00fdboru pripravili s ve\u013ek\u00fdm \u00fasil\u00edm v\u0161etko, \u010do k synode a jej \u00fadov umiestneniu bolo treba, dvorana bola pripraven\u00e1 d\u00f4stojne. Ka\u017ed\u00fd synod\u00e1l mal vyzna\u010den\u00e9 pri rozlo\u017een\u00fdch stoloch miesto; pre predsedn\u00edctvo a zapisovate\u013eov vyhraden\u00e9 bolo miesto na javisku. Miesta synod\u00e1lov boly losovan\u00edm v Modre ur\u010den\u00e9. K apprehenzii tedy nemal pr\u00ed\u010diny nikto. Preto napr. Oravci nereptali, \u017ee dostali miesta na samom konci dvorany, pred nimi bratislavsk\u00ed; a \u0160ari\u0161anom tie\u017e sotva kto z\u00e1videl, \u017ee dostali predn\u00e9 miesta.<\/p>\n\n\n\n O 9. hodine naplnila sa dvorana a \u010do chv\u00ed\u013ea na dan\u00fd znak zavznel vr\u00faci n\u00e1bo\u017en\u00fd spev rannej piesne \u201eBo\u017ee Ot\u010de, bu\u010f pochv\u00e1len“. Duchovn\u00fd predseda Jano\u0161ka predriekal modlitbu a po nej, a sviato\u010dnom tichu spolupredsedaj\u00faci dr. Milan Ivanka uv\u00edtaj\u00fac a pozdraviac synod\u00e1lov, sch\u00f4dzku zah\u00e1jil ozn\u00e1men\u00edm, \u017ee synoda je schopn\u00e1 uzaviera\u0165 lebo z 59 jej \u00fadov pr\u00edtomn\u00ed s\u00fa 54, listiny ktor\u00fdch s\u00fa uhodnovernen\u00e9, pr\u00e1voplatn\u00e9.<\/p>\n\n\n\n Nasledovalo sriadi\u0165 synodu. Tajn\u00fdm hlasovan\u00edm boli zvolen\u00ed za predsedov (v\u0161etk\u00fdmi hlasmi): Jur Jano\u0161ka a dr. Vladim\u00edr Fajnor (unifika\u010dn\u00fd minister); za podpredsedov: Pavel Sekerka, Albert K\u00fabecher, dr. J\u00e1n Vanovic a dr. Milan Ivanka; za zapisovate\u013eov: Otto Skrovina, Cyrill Bodick\u00fd, Emerich Varga, dr. Bohuslav Klimo, dr. Otok\u00e1r Jamnick\u00fd a Fridrich D\u00e9rer; za hospod\u00e1ra Vladim\u00edr Jurkovic a jeho n\u00e1mestn\u00edka dr. Karol \u0160t\u00far. D\u00f4stojn\u00e1 Synoda!<\/p>\n\n\n\n D\u00f4verou Va\u0161ou vyznamenan\u00fd ochotne zauj\u00edmam stolec svetsk\u00e9ho predsedu prvej synody ev. a. v. cirkve slovenskej. Pri tejto pr\u00edle\u017eitosti nem\u00f4\u017eem nepouk\u00e1za\u0165 na mimoriadne hlbok\u00fd v\u00fdznam n\u00e1bo\u017eenskej, a najm\u00e4 reforma\u010dnej my\u0161lienky pre n\u00e1\u0161 n\u00e1rod a pre n\u00e1\u0161 \u0161t\u00e1t. Probl\u00e9m n\u00e1bo\u017eenstva a svedomia, ktor\u00fdm po v\u0161etky doby zab\u00fdvaly sa mysle na\u0161ich najlep\u0161\u00edch \u013eud\u00ed, bol hybnou silou a rozhoduj\u00facim \u010dinite\u013eom v hist\u00f3rii n\u00e1roda \u010deskoslovensk\u00e9ho. Sta\u010d\u00ed pouk\u00e1za\u0165 na najsl\u00e1vnej\u0161iu dobu, dobu Husovu a jeho n\u00e1sledn\u00edkov, ke\u010f n\u00e1rod n\u00e1\u0161 v znamen\u00ed n\u00e1bo\u017eenskej reform\u00e1cie dostal sa na \u010delo eur\u00f3pskej kult\u00fary duchovnej a v boji proti r\u00edmskonemeck\u00e9mu cis\u00e1rstvu, i na vrchol svojej politickej moci. \u017dia\u013e, \u2014 pre nepripravenos\u0165 \u010dasov, \u2014 n\u00e1rod n\u00e1\u0161 politicky pod\u013eahol v nerovnej borbe, ale my\u0161lienka reform\u00e1cie zv\u00ed\u0165azila. Husova mu\u010dedln\u00edcka smr\u0165 nebola podst\u00fapen\u00e1 nadarmo. Svetsk\u00e1 moc odporcov reform\u00e1cie vl\u00e1dala zavra\u017edi\u0165 telo, no nepotla\u010dila ducha. A Husov duch to bol, ktor\u00fd in\u0161piroval n\u00e1\u0161ho reform\u00e1tora Dra Martina Luthera. \u201e\u010casov\u00e9 se splnili“, \u2014 semeno \u010dist\u00e9ho u\u010denia Kristovho, n\u00e1jduc mysle pripraven\u00e9, padlo na p\u00f4du \u00farodn\u00fa a vzr\u00e1stlo v ovocie ute\u0161en\u00e9. Luther nielen \u017ee vedom\u00fd si bol toho, \u017ee reform\u00e1cia jeho je priamou dc\u00e9rou u\u010denia Husovho, ale i v\u00fdslovne sa na Husa odvol\u00e1val, hl\u00e1saj\u00fac: \u201eMy sme duchom v\u0161etci Husiti“ a h\u013eadaj\u00fac styky s Husitmi \u010desk\u00fdmi.<\/p>\n\n\n\n Vieme, \u017ee Husovo u\u010denie preniklo i k n\u00e1m na Slovensko a v obrovskej miere prispelo k v\u0161eobecn\u00e9mu roz\u0161\u00edreniu Lutherovej reform\u00e1cie v na\u0161ej u\u017e\u0161ej vlasti. Aj ak\u00fa \u00falohu mala idea n\u00e1bo\u017eensk\u00e1 pri na\u0161om osvoboden\u00ed? My\u0161lienka \u010deskoslovenskej reform\u00e1cie nadchla ned\u00e1vno zosnul\u00e9ho, ale vo v\u010fa\u010dnej pam\u00e4ti na\u0161ej nesmrte\u013en\u00e9ho u\u010denca franc\u00fazskeho Ernesta Denisa, e\u0161te jako mlad\u00edka, aby \u0161tudoval dejiny n\u00e1\u0161ho n\u00e1roda a tejto pr\u00e1ci posv\u00e4til cel\u00fd \u017eivot. On to bol, ktor\u00fd u\u010den\u00fdmi dielami svojimi dok\u00e1zal vzdelan\u00e9mu svetu, \u017ee n\u00e1rod Husov a Komensk\u00e9ho mus\u00ed byt osvoboden\u00fd. On to bol, ktor\u00fd z\u00edskal na\u0161ej veci sympatie a pomoci v\u0161etk\u00fdch kult\u00farnych n\u00e1rodov. Ve\u013ekou knihou o Slov\u00e1koch i pred najvy\u0161\u0161\u00edmi f\u00f3rami uplatnil vedeck\u00fdmi a politick\u00fdmi argumentami prirodzenos\u0165 a nutnos\u0165 n\u00e1\u0161ho sl\u00fa\u010denia s\u00a0republikou \u010ceskoslovenskou. Poklo\u0148me sa pamiatke ve\u013ek\u00e9ho evanjelika-Hugenottu a zap\u00ed\u0161me jeho meno p\u00edsmom nevymazate\u013en\u00fdm v srdcia svoje i svojich potomkov! Pracujme tedy vo vedom\u00ed tohoto poslania i v tomto d\u00f4stojnom sbore, v trad\u00edcii na\u0161ej drahej evanjelickej cirkve!<\/p>\n\n\n\n Tak n\u00e1m P\u00e1n Boh pom\u00e1haj!<\/p>\n\n\n\n Shroma\u017edenie so \u017eiv\u00fdm, vrel\u00fdm s\u00fahlasom sprev\u00e1dzalo kr\u00e1sny, v\u00fdznamn\u00fd pr\u00edvet a pod dojmom jeho o\u010dak\u00e1valo \u010fal\u0161ie veci. Povstal senior bratislavsk\u00fd Dr. Karol Schmidt, ktor\u00fd si bol vy\u017eiadal slovo e\u0161te pred zapo\u010dat\u00edm rokovania. Po dlh\u0161om \u00fastnom \u00favode pre\u010d\u00edtal menom desiatich nemeck\u00fdch a ma\u010farsk\u00fdch \u00fadov synody.<\/p>\n\n\n\n <\/p>\n\n\n\n <\/p>\n\n\n\n
A) Vo v\u00fdchodnom di\u0161trikte<\/em>: v Turci Otto \u0160krovina, senior a far\u00e1r sv\u00e4tomartinsk\u00fd, dr. J\u00e1n Vanovi\u010d, advok\u00e1t; v Orave Pavel Nov\u00e1k-, senior a\u00a0far\u00e1r dolnokub\u00ednsky a dr. Vladim\u00edr Pivko, \u017eupan; v Liptove: Vladim\u00edr \u010cobrda, far\u00e1r ru\u017eombersk\u00fd a dr. Bohuslav Klimo, advok\u00e1t a clen N\u00e1r. Shroma\u017edenia v Prahe; v podtatranskom senior\u00e1te: Karol Kall\u00e1th, senior-far\u00e1r v Spi\u0161skej Slovenskej Vsi a dr. Tibor K\u00e9ler, advok\u00e1t v Ke\u017emarku; v spi\u0161skom mestskom senior\u00e1te: Albert K\u00fcbecher, senior-far\u00e1r v \u013dubici, Emerich Varga, far\u00e1r v Poprade, dr. \u013dud. Hritz, sedri\u00e1lny sudca v Levo\u010di, dr. Hugo Kalchbrenner, advok\u00e1t v Spi\u0161sk\u00fdch Vlach\u00e1ch; v Gemeri: \u013dudev\u00edt Hoznek, senior-far\u00e1r v Rev\u00faci, J\u00falius Chria\u0161te\u013e, far\u00e1r v Ratk. Bystrom, dr. Milan Botto, advok\u00e1t a Rudolf Viest, priemyseln\u00edk v Rev\u00faci; v Malom Honte: Jozef Kolbenheyer, senior-far\u00e1r na P\u00edle; dr. Vlad. Daxner, leg. kapit\u00e1n v Tisovci; v \u0161ari\u0161skom senior\u00e1te: Matej Slabej, far\u00e1r v Bardiove, dr. J\u00e1n Rumann, \u017eupan v Levo\u010di a v Ko\u0161iciach; v abaujzempl\u00ednskom: Alfr\u00e9d. Marg\u00f3csy, senior-far\u00e1r v U\u017ehorode a Milut\u00edn Kri\u017eko, b\u00fdv. \u017eupan v Michalovcach. Z po\u010dtu stredo\u0161kolsk\u00fdch professorov: dr. Jur Hronec v Ke\u017emarku a Ladislav Thern v\u00a0Novej Vsi; z po\u010dtu \u013eudov\u00fdch u\u010dite\u013eov Fridrich D\u00e9rer, u\u010dite\u013e v Lipt. Sv. Petre.<\/p>\n\n\n\n
D\u0148om vopred, tedy 17. janu\u00e1ra, bola pr\u00edpravn\u00e1 porada pri valnej \u00fa\u010dasti synod\u00e1lov. Hoc vodca, spiritus movens, ba po\u010das celej synody spiritus regens, ma\u010farsk\u00fdch a nemeck\u00fdch synod\u00e1lov, senior Schmidt z Bratislavy, e\u0161te nebol pr\u00edtomn\u00fd, u\u017e t\u00e1to pr\u00edpravn\u00e1 porada dala tu\u0161i\u0165, ak\u00e9 bude ich stanovisko. Oproti synode v\u00f4bec i v akom smere p\u00f4jde ich \u201espolup\u00f4sobenie“. Hne\u010f z prv\u00e9ho ich vyst\u00fapenia bolo zrejm\u00e9, \u017ee sa od prevratu mnoh\u00e9mu u\u017e nau\u010dili od svojich politick\u00fdch vodcov v pra\u017eskom N\u00e1rodnom Shroma\u017eden\u00ed, a \u017ee Lodgeman a jeho spolo\u010dn\u00edci nechodili na darmo po Spi\u0161i, po Ko\u0161iciach a po Bratislave; na\u0161li hodn\u00fdch a vern\u00fdch u\u010den\u00edkov… Videli sme jasne, kam ich t\u00fa\u017eby nes\u00fa, kam ich srdce tiahne. Porada t\u00e1to mala popretriasa\u0165, ust\u00e1li\u0165, vlastne len podrobnosti sl\u00e1vnostn\u00e9ho otvorenia synody, a ako by udrie\u0165 pe\u010da\u0165 na vypracovan\u00fd u\u017e vopred programm otv\u00e1raj\u00facej sl\u00e1vnosti. Ale toto spi\u0161sk\u00fdch bratov neuspokojilo. Ve\u010f im ani ne\u0161lo o sl\u00e1vnostn\u00e9 otvorenie synody, na ktorom i tak nechceli ma\u0165 \u00fa\u010das\u0165. Im \u0161lo o to, aby u\u017e do porady vniesli ru\u0161iv\u00e9 momenty. \u00dalohu t\u00fato \u2014 v nepr\u00edtomnosti vodcovej \u2014 prevzal na seba dr. Hritz a bez ak\u00e9hoko\u013evek s\u00favisu s t\u00fdm, o \u010dom vlastne bola re\u010d, predn\u00e1\u0161al svoje obavy o nez\u00e1konitosti synody, o hlasovacom pr\u00e1ve \u00fadov synody z \u00faradu at\u010f. Ale ke\u010f u\u017e nastolil tieto ot\u00e1zky, hoc i nie v prav\u00fd \u010das a nie na pravom mieste, dostalo sa mu vysvetlenia, pou\u010denia, zavr\u00e1tenia d\u013ea toho, kto mu odpovedal. A odpovedali mu viacer\u00ed: dr. Markovi\u010d, M. Bodick\u00fd, dr. Ruman, Jano\u0161ka a najr\u00e1znej\u0161ie dr. Vanovi\u010d.
Dr. Hritz porazen\u00fd opustil s\u00edce boji\u0161te, ale docielil, \u010do chcel. Debatta bola vyvolan\u00e1, \u013ead preboren\u00fd, cesta otvoren\u00e1.<\/p>\n\n\n\n
Predporada sa skon\u010dila. Ale dojmy, ktor\u00e9 sme si odniesli z nej, dlho zamestn\u00e1valy mysle synod\u00e1lov. Na\u0161li sa i haruspexovia, ktor\u00ed chceli hne\u010f v prv\u00fd de\u0148 vidie\u0165 do bud\u00facnosti a videli secessiu, exodus nemeck\u00fdch a ma\u010farsk\u00fdch bratov; nech \u2014 vraj \u2014 len pr\u00eddu Schmidtovci z Bratislavy! A my, ktor\u00ed sme p. seniora Schmidta poznali len z ch\u00fdru, a o\u00a0jeho spolubojovn\u00edkovi \u2014 tie\u017e Schmidtovi \u2014 sme dosial v\u00f4bec ani nepo\u010duli nikdy… \u010dakali sme ich ozaj so zvedavos\u0165ou. Keby len pri\u0161li sk\u00f4r!
Ale prv, ne\u017e pri\u0161li Schmidtovci, pri\u0161iel 18. janu\u00e1r, pam\u00e4tn\u00fd de\u0148 sl\u00e1vnostn\u00e9ho otvorenia prvej ev. synody slovenskej.<\/p>\n\n\n\n
Z my\u0161lienok slastnodumn\u00fdch vyburcoval ma len hlas sprievodcu vlaku na stanici tren\u010dianskej: \u201eTren\u010d\u00edn!“<\/p>\n\n\n\n
Prv\u00fd prehovoril biskup Zoch, priv\u00edtal ministra a z\u00e1stupcov r\u00f4znych korpor\u00e1ci\u00ed. Potom hovorili jeden za druh\u00fdm tren\u010diansky \u017eupan dr. Bellay, in\u0161pektor cirkve L. Stanek a tren\u010diansky me\u0161tanosta Svoboda. Zvl\u00e1\u0161te dojemn\u00e1 bola jednoduch\u00e1 ale hlboko premyslen\u00e1, vrel\u00e9 prec\u00edten\u00e1 a citne povedan\u00e1 re\u010d in\u0161pektora cirkve Sta\u0148ka. Na priv\u00edtanky odpovedal prv\u00fd minister Mi\u010dura. Na vrel\u00e9 uv\u00edtanie dal vrel\u00fa odpove\u010f. Z ka\u017ed\u00e9ho slova bolo vyc\u00edti\u0165, \u017ee nehovor\u00ed len zo zdvorilosti a nie len obvykl\u00e9, konvencion\u00e1lne fr\u00e1zy, ale \u2014 hoc s\u00e1m neevanjelik \u2014 \u017ee sa zo srdca spolu raduje s nami slnie\u010dku svobody, ktor\u00e9 vzi\u0161lo kone\u010dne i n\u00e1m, slovensk\u00fdm evanjelikom. V mene synod\u00e1lov \u010fakoval biskup Jano\u0161ka.<\/p>\n\n\n\n
Hoc po\u010dasie nebolo ve\u013emi priazniv\u00e9, si\u0161lo sa i prespoln\u00e9ho \u013eudu to\u013eko, \u017ee sme sa ledvy pomestili do kostola. Pri slu\u017eb\u00e1ch Bo\u017e\u00edch liturgoval theol. professor Jamnick\u00fd pri spolu\u00fa\u010dinkovan\u00ed seniorov Hozneka a \u0160krovinu, k\u00e1zal biskup Jano\u0161ka. K\u00e1ze\u0148, zalo\u017een\u00e1 na liste Judovom (17\u201421.) urobila hlbok\u00fd dojem na pr\u00edtomn\u00fdch. I remeniscencie do minulosti, ktor\u00fdch sa dotknul v \u00favode, i pravdy, ktor\u00e9 pr\u00edzvukoval, z\u00e1sady, ktor\u00fdch sa m\u00e1 prid\u0155\u017ea\u0165 i zam\u00fd\u0161\u013ean\u00e1 synoda, \u2014 boly ozaj \u010dasov\u00e9, primeran\u00e9, spr\u00e1vne vystihnut\u00e9 a s presved\u010den\u00edm prednesen\u00e9. Trefne nap\u00edsaly o k\u00e1zni \u201eN\u00e1rodn\u00e9 Noviny“: \u201eA mo\u017eno \u00faprimne vyslovi\u0165, \u017ee k\u00e1ze\u0148 biskupa Jano\u0161ku vymyk\u00e1 sa z r\u00e1mca tuctov\u00fdch k\u00e1zn\u00ed, a i t\u00ed, ktor\u00ed nepo\u010duli Jano\u0161ku prv\u00fd raz k\u00e1za\u0165, boli nad\u0161en\u00ed klassick\u00fdm obsahom k\u00e1zne.\u201c Pred k\u00e1z\u0148ou spievali sme mohutn\u00fd, triumf\u00e1lny hymn Lutherov: \u201eHrad p\u0159epevn\u00fd jest P\u00e1n B\u016fh n\u00e1\u0161!“ Cel\u00e9 shroma\u017edenie povstalo s miest, a \u010dlovek c\u00edtil sa nev\u0161edn\u00e9 povznesen\u00fdm, akoby ka\u017ed\u00fd nov\u00fd ver\u0161 nov\u00fa silu, nov\u00e9 siln\u00e9 povedomie evanjelick\u00e9 bol n\u00e1m vlial do \u017eil, do srdca, do du\u0161e.
Po tomto speve biskup Zoch prisluhoval velebn\u00fa ve\u010deru P\u00e1novu synod\u00e1lom. V prenikavej pr\u00edmluve zd\u00f4raznil \u0165a\u017ek\u00fa \u00falohu, ak\u00e1 synod\u00e1lov \u010dak\u00e1 a ozna\u010dil mdlobu, nedostato\u010dnos\u0165, hrie\u0161nos\u0165 na\u0161u, \u010do v\u0161etko n\u00e1s neodolate\u013ene pon\u00faka h\u013eada\u0165 podporu, pomoc u Toho, ktor\u00fd riekol: \u201eBeze mne nic nem\u016f\u017eete u\u010diniti“, u p\u00f4vodcu a dokonavate\u013ea viery na\u0161ej, P\u00e1na Je\u017ei\u0161a Krista, ktor\u00fd pod\u00e1va sa n\u00e1m vo svojom tele a svojej krvi. Toto sv\u00e4tenie hodu ber\u00e1nkovho v t\u00fato sl\u00e1vnostn\u00fa chv\u00ed\u013eu bolo vskutku doj\u00edmav\u00e9 i cel\u00e9mu chr\u00e1mov\u00e9mu shroma\u017edeniu… Po slu\u017eb\u00e1ch Bo\u017e\u00edch, pri ktor\u00fdch spevokol tren\u010dianskeho sboru, obratne veden\u00fd spr\u00e1vcom \u0161koly Iz\u00e1kom, svojim spevom, ved\u013ea spevu cel\u00e9ho shroma\u017edenia, zna\u010dne prispel k pov\u00fd\u0161eniu sl\u00e1vnostnej n\u00e1lady, \u2014 hne\u010f tam v chr\u00e1me nasledovalo sl\u00e1vnostn\u00e9 otvorenie synody. Predsedn\u00edcke miesta zaujali predsedovia Gener\u00e1lnej rady Jano\u0161ka a Ivanka. Jano\u0161ka hlasom od pohnutia rozochven\u00fdm hovoril modlitbu: \u201ePrv\u00e9 slov\u00e1, ktor\u00e9 v tomto shroma\u017eden\u00ed hovor\u00edme, s\u00fa slov\u00e1 vr\u00facej modlitby k Tebe, Hospodine, Bo\u017ee, Ot\u010de n\u00e1\u0161 nebesk\u00fd…“ a prosil o dar Ducha sv\u00e4t\u00e9ho, Ducha m\u00fadrosti, moci, Ducha pravdy na v\u0161etky pr\u00e1ce synody. Za t\u00fdm Ivanka predniesol \u00favodn\u00fd pr\u00edvet, vystihuj\u00faci v\u00fdznam, d\u00f4le\u017eitos\u0165 i \u00falohy prv\u00e9ho z\u00e1konodarn\u00e9ho snemu svobodnej cirkve v svobodnej ot\u010dine. Uverej\u0148ujeme ho v celom znen\u00ed.<\/p>\n\n\n\n
V odpove\u010f posiaty bol prezidentovi republiky Masarykovi tento telegrafick\u00fd pozdrav:<\/p>\n\n\n\n
\u017del\u00e1 zdaru k v\u00e1\u017enemu rokovaniu v mene \u010deskoslovenskej vl\u00e1dy. Nech i v bud\u00facnosti tak ako v minulosti roz\u0161iruje ev. cirkev svetlo kres\u0165anskej mor\u00e1lky a n\u00e1rodn\u00e9ho povedomia v svobodnej vlasti.“<\/p>\n\n\n\n
Menom vyvolen\u00fdch po\u010fakoval za d\u00f4veru Jano\u0161ka a dr. Fajnor primluvil sa synode nasleduj\u00facou re\u010dou:<\/p>\n\n\n\n
A po katastrofe na Bielej Hore vyhnanci \u010deskoslovensk\u00ed to boli, ktor\u00ed svojim hojn\u00fdm pris\u0165ahovalectvom na Slovensko z\u00farodnili du\u0161e a mysle predkov na\u0161ich, priniesli k n\u00e1m Kralick\u00fa bibliu a darovali n\u00e1m n\u00e1\u0161ho jedine\u010dn\u00e9ho Tranovsk\u00e9ho s jeho sladkozvukou Cytharou Sanctorum. Dedictvo \u010deskoslovensk\u00e9 prevzala sestersk\u00e1 zem slovensk\u00e1. Ona poskytla \u00fatulku nielen bratsk\u00fdm vyhnancom, ale i bratsk\u00e9mu ich jazyku, ktor\u00fdm my slovensk\u00ed evanjelici e\u0161te i po na\u0161e dni chv\u00e1lime-Hospodina. Av\u0161ak nielen na sklone stredoveku a na svite novej doby mala reform\u00e1cia osudov\u00fd z\u00e1stoj v na\u0161ich dejin\u00e1ch. I prebudenie slovensk\u00e9ho n\u00e1roda poj\u00ed sa nerozlu\u010dne k evanjelictvu a jeho najsvetlej\u0161\u00edm hlav\u00e1m. Postavy Pavla Jozefa \u0160af\u00e1rika, J\u00e1na Koll\u00e1ra, Dra Jozefa Miloslava Hurbana, Michala Mil. Hod\u017eu, Dra Karla Kuzm\u00e1nyho a mno\u017estvo ostatn\u00fdch na\u0161ich kriesite\u013eov jedn\u00fdmi \u00fastami hl\u00e1sali \u010dist\u00e9 evanjelium Kristovo v chr\u00e1moch na\u0161ich a s\u00fa\u010dasne i zob\u00fadzali predkov na\u0161ich k n\u00e1rodn\u00e9mu povedomiu.<\/p>\n\n\n\n
V\u00fdznam n\u00e1bo\u017eenskej ot\u00e1zky a reform\u00e1cie v \u017eivote n\u00e1\u0161ho n\u00e1roda najhlb\u0161ie vystihol n\u00e1\u0161 vrelemilovan\u00fd prezident Masaryk, ke\u010f kult svobody svedomia vyhl\u00e1sil za smysel dej\u00edn n\u00e1\u0161ho n\u00e1roda.<\/p>\n\n\n\n