D\u0148a 19. j\u00fana 1621 (sobota) sl\u00e1vnostne vyhl\u00e1sili rozsudok nad povstalcami, z ktor\u00fdch 27 ods\u00fadili na trest smrti. \u017deny a deti, ktor\u00fdm dovolili nav\u0161t\u00edvi\u0165 ods\u00faden\u00fdch, urobili e\u0161te posledn\u00fd pokus, aby zachr\u00e1nili \u017eivoty svojich man\u017eelov a otcov, av\u0161ak knie\u017ea z Lichten\u0161tejnu, hoci by im bol r\u00e1d udelil milos\u0165, mal zviazan\u00e9 ruky. Po Prahe vzbudil stra\u0161n\u00fd osud ods\u00faden\u00fdch \u00fatrpnos\u0165. Niektor\u00ed kazatelia odpor\u00fa\u010dali na kazate\u013eniciach modlitby pre svojich bratov \u2014 tak urobil nemeck\u00fd kazate\u013e M. Lippach. Ods\u00faden\u00ed boli zatia\u013e vo svojom v\u00e4zen\u00ed na hrade nav\u0161tevovan\u00ed jezuitmi, ktor\u00ed sa pod\u013ea cis\u00e1rovho rozkazu pok\u00fa\u0161ali o to, aby ich obr\u00e1tili na r\u00edmsku vieru. V\u0161etci v\u0161ak odmietli ich pokusy a \u017eiadali si duchovn\u00fdch svojho vyznania, zvl\u00e1\u0161\u0165 Budovec a Otto z Losu si priali bratsk\u00fdch duchovn\u00fdch. Ale posledn\u00e9 prosby mu\u017eov neboli vypo\u010dut\u00e9 a tak obaja zomreli bez prijatia Ve\u010dere P\u00e1novej. K ostatn\u00fdm pripustili \u010desk\u00fdch a nemeck\u00fdch duchovn\u00fdch augsbursk\u00e9ho vyznania a to M. Lippacha a far\u00e1ra u sv. Mikul\u00e1\u0161a na Malej Strane Jana Rozaciusa, ktor\u00fd nav\u0161t\u00edvil e\u0161te v sobotu Kapl\u00ed\u0159a zo Sulevic. Star\u010dek prijal k\u0148aza s pozn\u00e1mkou, \u017ee u\u017e dlho t\u00fa\u017eil po smrti a teraz vid\u00ed, \u017ee preto ho Boh tak dlho nechal na \u017eive, aby vydal svedectvo o \u0147om. Potom rozpr\u00e1val o svojom skor\u0161om \u017eivobyt\u00ed, ako sl\u00fa\u017eil \u0161tyrom cis\u00e1rom a v\u017edy bol vern\u00fdm a ako sa vtedy len preto prid\u0155\u017eal stavov, preto\u017ee boli spravodliv\u00ed. Pred smr\u0165ou strach nem\u00e1.
Na druh\u00fd de\u0148 (v nede\u013eu) sa odobral Rozacius u\u017e o piatej rannej hodine na hrad, sprev\u00e1dzan\u00fd druh\u00fdm duchovn\u00fdm a so svojimi synmi. Ute\u0161ovali pod\u013ea mo\u017enosti. Valentin Kochan patril k Jednote bratskej, ale nebr\u00e1nil sa prija\u0165 posledn\u00fa \u00fatechu od Rozacia a P\u00e1novo telo i krv. \u0160tefek nariekal, \u017ee trp\u00ed nevinne, preto\u017ee nikdy o ni\u010dom nevedel. Katol\u00edk Divi\u0161 \u010cern\u00edn, ktor\u00fd bol vtedy hajtmanom pra\u017esk\u00e9ho hradu, ke\u010f boli cez okno vyhoden\u00ed miestodr\u017eitelia, sa horko s\u0165a\u017eoval Rozaciovi na osud, ktor\u00fd ho \u010dakal. Ke\u010f vyslovil svoju \u013e\u00fatos\u0165 nad t\u00fdm, \u017ee sa zdr\u00e1hal z jeho r\u00fak prij\u00edma\u0165 a zotrval v katol\u00edckom vyznan\u00ed, \u010cern\u00edn sa bil do p\u0155s a plakal. Ve\u010deru P\u00e1novu prij\u00edmali ods\u00fadenci vo svojich v\u00e4zeniach. Rozacius kr\u00e1\u010dal od izby k izbe, v\u0161ade rozd\u00e1val bo\u017esk\u00fa \u00fatechu, napom\u00ednal a pou\u010doval, nav\u0161t\u00edvil v\u0161etk\u00fdch, ktor\u00ed mali o to z\u00e1ujem. K Budovcovi bol zavolan\u00fd preto, aby vydal svedectvo o jeho pravovernosti, ke\u010f ho pok\u00fa\u0161ali dvaja kapuc\u00edni, aby ho pou\u010dili a t\u00ed by vraj ur\u010dite nesk\u00f4r o \u0148om roz\u0161irovali neprav\u00e9 povesti. K nemeck\u00fdm ods\u00faden\u00fdm, ktor\u00ed patrili k augsbursk\u00e9mu vyznaniu sa odobral M. Lippach. Najsk\u00f4r nav\u0161t\u00edvil doktora Jessenia, u ktor\u00e9ho pri\u0161lo k ostrej h\u00e1dke medzi n\u00edm a dvomi jezuitmi. Potom mu podal a dvom in\u00fdm uv\u00e4znen\u00fdm sviatos\u0165 Ve\u010dere P\u00e1novej, nav\u0161t\u00edvil e\u0161te in\u00fdch v\u00e4z\u0148ov a tie\u017e \u010desk\u00fdch p\u00e1nov, ktor\u00ed mali z jeho n\u00e1v\u0161tevy ve\u013ek\u00fa rados\u0165.<\/p>\n\n\n\n
Podobne boli nav\u0161t\u00edven\u00ed a pote\u0161ovan\u00ed kazate\u013emi susedn\u00fdch kostolov aj ostatn\u00ed ods\u00fadenci, ktor\u00ed boli zatvoren\u00ed na staromestskej a novomestskej radnici. S prv\u00fdmi str\u00e1vil \u010das majster Viktorin Vrbensk\u00fd modlitbami, spevom a n\u00e1bo\u017en\u00fdm napom\u00ednan\u00edm a potom posl\u00fa\u017eil v\u0161etk\u00fdm spolo\u010dne Ve\u010derou P\u00e1novou. Me\u0161\u0165an Ma\u0161t\u011brovsk\u00fd vyznal, \u017ee si tajne rob\u00ed n\u00e1dej na udelenie milosti a nevie ako sa zachova\u0165, preto\u017ee m\u00e1 by\u0165 zbaven\u00fd cti a majetku. Viktorin ho napom\u00ednal, aby sa neodd\u00e1val zbyto\u010dn\u00fdm n\u00e1dejam a keby mu aj \u017eivot bol darovan\u00fd, aby nekl\u00e1dol v\u00e1hu na stratu majetku a cti; lebo kto strat\u00ed pre Krista svoj majetok, utrp\u00ed len mal\u00fa stratu a \u010des\u0165 sa nem\u00f4\u017eu nikomu od\u0148a\u0165, kto by ju s\u00e1m svojou vinou nestratil.<\/p>\n\n\n\n
V nede\u013eu ve\u010der vl\u00e1da robila pr\u00edpravy k nast\u00e1vaj\u00facim exek\u00faci\u00e1m tak, \u017ee dala rozostavi\u0165 v Prahe vojsko na pr\u00edhodn\u00fdch miestach, aby znemo\u017enila ka\u017ed\u00e9 zhluknutie \u013eudu. Na Staromestskom n\u00e1mest\u00ed rozlo\u017eila dva t\u00e1bory jazdy a tri pr\u00e1pory pe\u0161ieho vojska. V noci bolo le\u0161enie potiahnut\u00e9 \u010diernym s\u00faknom. Neskoro ve\u010der boli uv\u00e4znen\u00ed z hradu prevezen\u00ed na Staromestsk\u00fa radnicu a to ist\u00e9 sa stalo skoro r\u00e1no s uv\u00e4znen\u00fdmi na Novomestskej radnici. Ke\u010f boli z hradu ods\u00fadenci priv\u00e1dzan\u00ed, Viktorin s ostatn\u00fdmi zaspievali piese\u0148 \u201eK\u0159es\u0165an\u00e9, pravdy Bo\u017e\u00ed prav\u00ed milovn\u00edci.“ Zatia\u013e sa dostavila noc. O l\u00f4\u017eka nebolo postaran\u00e9 a tak niektor\u00ed u\u013eahli na stoly, in\u00ed na lavice a in\u00ed aj na zem, tr\u00e1viac t\u00fdch nieko\u013eko hod\u00edn v polosp\u00e1nku. Viktorin neopustil svojich zverencov a o druhej rannej hodine (v pondelok 21. 6. na sv. V\u00edta) pri\u0161iel Rozacius a na\u0161iel u\u017e skoro v\u0161etk\u00fdch bdie\u0165. I\u0161iel z izby do izby, hovoril s jednotlivcami a vst\u00fapil potom k v\u00e4z\u0148om p\u00e1nskeho stavu. Tam pri\u0161iel tie\u017e Lippach a p\u00fdtal sa gr\u00f3fa \u0160lika, \u010di chce prija\u0165 velebn\u00fa sviatos\u0165. Ke\u010f ho napomenul, aby sa neodd\u00e1val klamn\u00fdm n\u00e1dejam na udelenie milosti, zobral sa a vyslovil svoju odhodlanos\u0165 na smr\u0165; nariekal len nad t\u00fdm, \u017ee sn\u00e1\u010f jeho telo bude roz\u0161tvrten\u00e9. Potom vyslovil \u017eelanie, aby jeho telo bolo pochovan\u00e9 v kostole pra\u017eskej nemeckej obce; \u010do sa nesk\u00f4r stalo. Nakoniec podotkol, \u017ee sa nerozl\u00fa\u010dil so svojou man\u017eelkou a prosil kazate\u013ea, aby ju pozdravil a napomenul k st\u00e1losti. \u0160lik pripustil k sebe de\u0148 predt\u00fdm len svoju dc\u00e9ru, odovzdal jej svoj prste\u0148 a po ve\u013ekom napom\u00ednan\u00ed od seba prepustil. Ve\u010deru P\u00e1novu prijal spolo\u010dne s Fridrichom z B\u00edl\u00e9. Nasleduj\u00face chv\u00edle str\u00e1vili p\u00e1ni spievan\u00edm n\u00e1bo\u017en\u00fdch piesn\u00ed a modlitbami, rovnako tak urobili aj ostatn\u00ed uv\u00e4znen\u00ed. Simeon Su\u0161ick\u00fd sa s\u0165a\u017eoval Viktorinovi na \u00fazkos\u0165, ktor\u00e1 ho prem\u00e1ha, ke\u010f mysl\u00ed na slov\u00e1 p\u00edsma sv\u00e4t\u00e9ho; \u201ezlore\u010den\u00fd ka\u017ed\u00fd, kto vis\u00ed na dreve\u201c a prosil za objasnenie t\u00fdch slov, Viktorin to d\u00f4myselne u\u010dinil a tak mu u\u013eavil z \u00fazkosti. V t\u00fa chv\u00ed\u013eu bolo po\u010du\u0165 zo susednej sieni jasn\u00fd spev, ktor\u00fd urobil na uv\u00e4znen\u00fdch, niektor\u00ed e\u0161te le\u017eali na zemi, tak\u00fd dojem, \u017ee vstali, zasadli okolo stolu a na\u010d\u00favali Viktorinov v\u00fdklad niektor\u00fdch miest Sv\u00e4t\u00e9ho P\u00edsma. Jessenius predniesol proroctvo, \u017ee jeho smr\u0165 a smr\u0165 jeho spolo\u010dn\u00edkov bude pomsten\u00e1.<\/p>\n\n\n\n
Tak pominula t\u00e1to noc a odbit\u00edm piatej rannej hodiny na ve\u017eiach mesta a v\u00fdstrel z dela na hrade bolo znamen\u00edm, \u017ee sa dej\u00fa posledn\u00e9 pr\u00edpravy k exek\u00facii a t\u00e1 sa hne\u010f za\u010dne. V\u0161etky mestsk\u00e9 br\u00e1ny aj mosty sa zavreli, vojsko sa rozostavilo na vyzna\u010den\u00fdch miestach, staromestsk\u00e1 rada a kr\u00e1\u013eovsk\u00ed richt\u00e1ri sa zi\u0161li na radnici, preto\u017ee popravy sa mali vykona\u0165 v ich pr\u00edtomnosti. Kr\u00e1\u013eovsk\u00ed richt\u00e1ri vst\u00fapili do jednotliv\u00fdch izieb, v ktor\u00fdch sa nach\u00e1dzali ods\u00fadenci a ozn\u00e1mili im, \u017ee sa pribl\u00ed\u017eila ich hodina a aby boli pripraven\u00ed na zavolanie.<\/p>\n\n\n\n
Prv\u00fd bol zavolan\u00fd gr\u00f3f \u0160lik. Bol oble\u010den\u00fd do \u010dierneho hodv\u00e1bneho odevu a nast\u00fapil kr\u00e1tku cestu v sprievode M. Lippacha. Ke\u010f zostupoval z radnice dole ved\u00facimi schodmi, pribl\u00ed\u017eili sa k nemu dvaja jezuiti a jeden z nich urobil posledn\u00fd pokus \u201eobr\u00e1tenia\u201c \u0160lika, ale bez v\u00fdsledku. \u00daplne slobodne a bez p\u00fat vst\u00fapil \u0160lik na le\u0161enie, kde ho o\u010dak\u00e1val katov pomocn\u00edk a obna\u017eil mu krk. Ke\u010f sa tak stalo, \u0160lik pok\u013eakol, polo\u017eil svoju hlavu na kl\u00e1t a jedn\u00fdm razom ju kat oddelil od tela. Katov pomocn\u00edk potom u\u017e s\u0165at\u00e9mu \u0160likovi zdvihol prav\u00fa ruku na kl\u00e1t, tie\u017e bola od\u0165at\u00e1 a uschovan\u00e1.<\/p>\n\n\n\n
Telo bolo zabalen\u00e9 do s\u00fakna a odnesen\u00e9 \u0161iestimi osobami zakuklen\u00fdch v \u010diernom. Podobne sa stalo s ostatn\u00fdmi osobami, ktor\u00e9 boli s\u0165at\u00edm popraven\u00ed, len pri Jesseniovi sa stala v\u00fdnimka. Po \u0160likovi pri\u0161la rada na Budovca, ktor\u00e9ho nikto nesprev\u00e1dzal na le\u0161enie, preto\u017ee \u017eiadnemu duchovn\u00e9mu nebolo dovolen\u00e9 ho v posledn\u00fdch okam\u017eikoch pote\u0161i\u0165. Tret\u00ed bol Kry\u0161tof Harant z Pol\u017eic, ktor\u00fd v posledn\u00fdch okamihoch odk\u00e1zal po Rozaciovi svojej man\u017eelke, aby verne st\u00e1la pri evanjeliu, aby \u017eiadny pr\u00edstup nijak\u00e9mu jezuitovi do svojej rodiny ned\u00e1vala a aby u\u013eah\u010dila bremeno svojim poddan\u00fdm. \u0160tvrt\u00fd, 86-ro\u010dn\u00fd Kapl\u00ed\u0159, ke\u010f ho zavolali, kr\u00e1\u010dal so zvl\u00e1\u0161tnou ochotou, ale zaplietol sa pri tom do svojich \u0161iat, tak\u017ee skoro spadol na zem. I prosil Rozacia, aby ho podporoval, dokladaj\u00fac: \u201eKeby som spadol a zlomil si v\u00e4z, nepriatelia by povedali, \u017ee som to urobil zo z\u00fafalstva.\u201c Ke\u010f vst\u00fapil na le\u0161enie a mal pok\u013eakn\u00fa\u0165, pre svoj vek len s ve\u013ekou n\u00e1mahou to tak urobi\u0165, museli ho napom\u00edna\u0165, aby spr\u00e1vne polo\u017eil hlavu na kl\u00e1t a aby kat mohol vykona\u0165 svoju povinnos\u0165. Siedmy pri\u0161iel na rad Otto z Losu. Sk\u00f4r ako bol zavolan\u00fd, nariekal si na ne\u013eudsk\u00e9 \u0161tvrtenie svojho tela, hovoril: \u201eKeby aj rozoslali moju hlavu a \u010dasti m\u00f4jho tela a\u017e do najvzdialenej\u0161\u00edch kraj\u00edn, m\u00f4j Spasite\u013e ich v s\u00fadny de\u0148 zaiste v\u0161etky n\u00e1jde.\u201c Ke\u010f potom Rozacius prist\u00fapil k nemu, aby ho na posledn\u00fa cestu vyprevadil, obr\u00e1til sa k nemu a \u013eutoval, \u017ee neprijal od neho ve\u010deru P\u00e1novu, dolo\u017eil v\u0161ak, \u017ee ke\u010f pred chv\u00ed\u013eou na nieko\u013eko okam\u017eikov zaspal, bol vo sne Spasite\u013eom povzbuden\u00fd tak, \u017ee teraz \u00faplne pokojne h\u013ead\u00ed do tv\u00e1re smrti. Ke\u010f potom vst\u00fapil na le\u0161enie, padol na kolen\u00e1, vykonal kr\u00e1tku modlitbu; nato bol s\u0165at\u00fd. Podobne boli aj in\u00e9 osoby s\u0165at\u00e9, len pri dvoch bol trest vykonan\u00fd ukrutn\u00fdm sp\u00f4sobom, toti\u017e pri Bohuslavovi z Michalovic, ktor\u00e9mu bola najsk\u00f4r ruka a potom hlava od\u0165at\u00e1 a pri Jesseniovi, ktor\u00e9mu bol vyrezan\u00fd najprv jazyk, potom hlava od\u0165at\u00e1 a napokon jeho telo dopraven\u00e9 pred br\u00e1ny a tam roz\u0161tvrten\u00e9. Ke\u010f pri\u0161iel rad na Divi\u0161a \u010cern\u00edna, jedin\u00e9ho r\u00edmskeho katol\u00edka a ke\u010f mal pred kata predst\u00fapi\u0165, jeho brat He\u0159man \u010cern\u00edn, ktor\u00fd ako kr\u00e1\u013eovsk\u00fd mestsk\u00fd richt\u00e1r bol pr\u00edtomn\u00fd na exek\u00facii sa vzdialil a vr\u00e1til zase sa a\u017e po bratovej poprave. Svoju boles\u0165 a smrte\u013en\u00fd strach dal Divi\u0161 \u010cern\u00edn najavo hork\u00fdm pla\u010dom; zdalo sa, \u017ee o\u010dak\u00e1val milos\u0165 a zdal sa by\u0165 sklaman\u00fd. R\u00fcppel a Ma\u0161t\u011brovsk\u00fd tie\u017e javili v posledn\u00fdch okam\u017eikoch neodhodlanos\u0165 a potom, ke\u010f m\u00e1rne o\u010dak\u00e1vali na milos\u0165, odovzdali sa osudu. V\u0161etci ostatn\u00ed \u0161li v\u0161ak odhodlane v \u00fastrety smrti a spr\u00e1vali sa v poslednom okamihu d\u00f4stojne, Kochan chcel, aby jeho syn bol svedkom popravy. Na troch ods\u00faden\u00fdch, \u010dlenov Jednoty bratskej, bol vykonan\u00fd trest smrti obesen\u00edm.<\/p>\n\n\n\n
V\u0161etky popravy vykonal jeden kat. Bol so svojou pr\u00e1cou hotov\u00fd asi za 4 hodiny a dostal za \u0148u 634 toliarov. Po cel\u00fd \u010das, ako trvala exek\u00facia, bolo bubnovanie, aby \u013eudia, ktor\u00ed sa v tis\u00edckach zhroma\u017edili nepo\u010duli posledn\u00e9 slov\u00e1 ods\u00fadencov. Len jedn\u00e9mu z ods\u00faden\u00fdch bola udelen\u00e1 milos\u0165, ke\u010f vst\u00fapil na le\u0161enie; bol to Theodor Sixt, ktor\u00e9mu ju vymohol jeho str\u00fdko, pra\u017esk\u00fd kanonik Plateis z Platen\u0161teina. Hlavy dvan\u00e1stich ods\u00faden\u00fdch boli vystaven\u00e9 na staromestskej mosteckej ve\u017ei a k nim tie\u017e polo\u017een\u00e9 ruky \u0160lika a Bohuslava z Michalovic a Jesseniov jazyk. Nasleduj\u00face leto gr\u00f3fka \u0160likov\u00e1 prosila cis\u00e1ra za vydanie telesn\u00fdch pozostatkov svojho mu\u017ea a\u00a0tak smela z ve\u017ee da\u0165 zlo\u017ei\u0165 jeho hlavu a ruku. Ale ostatn\u00e9 hlavy zostali na ve\u017ei pripevnen\u00e9 a\u00a0to stra\u0161n\u00e9 divadlo mali Pra\u017eania pred o\u010dami cel\u00fdch desa\u0165 rokov; a\u017e nesk\u00f4r, ke\u010f v roku 1631 sask\u00fd kurfist dobil Prahu, boli hlavy s\u0148at\u00e9 a pochovan\u00e9.
Nasleduj\u00faceho d\u0148a (utorok) po poprave boli niektor\u00e9 osoby zbit\u00e9, staromestsk\u00fd radn\u00fd slu\u017eobn\u00edk Mikul\u00e1\u0161 Divi\u0161 cel\u00fa hodinu za jazyk na \u0161ibenici pribit\u00fd a potom v\u0161etci boli bu\u010f odveden\u00ed do v\u00e4zenia, alebo vyhnan\u00ed z krajiny. T\u00ed potom, ktor\u00ed boli na smr\u0165 ods\u00faden\u00ed, ale bola im udelen\u00e1 milos\u0165, boli dr\u017ean\u00ed vo v\u00e4zen\u00ed skoro cel\u00fd rok v Prahe, nato na cis\u00e1rov rozkaz dopraven\u00ed na Zbirov. Boli to Vil\u00e9m z Lobkovic, ktor\u00fd nesk\u00f4r sa m\u00e1rne obr\u00e1til ku\u00a0knie\u017ea\u0165u Karlovi, aby dosiahol \u00fapln\u00fa milos\u0165, Pavel z \u0158\u00ed\u010dan, V\u00e1clav P\u011btipesk\u00fd, Jan Ostrovec a p\u00e1n z F\u00fcnfkirchu. Dopravili ich na Zbiroh v apr\u00edli 1622 a je pravdepodobn\u00e9, \u017ee tu str\u00e1vili posledn\u00e9 dni svojho \u017eivota; lebo nie je zn\u00e1me, \u017ee by im bola udelen\u00e1 milos\u0165. Lek\u00e1rovi Borboniovi v\u0161ak bolo odpusten\u00e9 v\u00e4zenie. Spr\u00e1va o popraven\u00ed to\u013ek\u00fdch vynikaj\u00facich os\u00f4b a o\u00a0nariaden\u00fdch a vykonan\u00fdch konfi\u0161k\u00e1ci\u00e1ch sp\u00f4sobila v\u00a0\u010cech\u00e1ch hrozn\u00e9 zdesenie a roztrp\u010denie mysl\u00ed.<\/p>\n\n\n\n
(s pou\u017eit\u00edm viacer\u00fdch prame\u0148ov)<\/em><\/p>\n\n\n\n D\u0148a 21. j\u00fana uplynulo 400 rokov ke\u010f sa odohralo na Staromestskom n\u00e1mest\u00ed v Prahe hrozn\u00e9, krvav\u00e9 divadlo, ak\u00e9mu do ukrutnosti a do ve\u013ekosti viery a oddanosti Bohu a zmu\u017eilej odvahy umu\u010den\u00fdch mu\u017eov sa len m\u00e1lo vyrovn\u00e1 v dejin\u00e1ch \u013eudstva bohat\u00fdch na krvav\u00e9 v\u00fd\u010diny.<\/p>\n\n\n\n V de\u0148 21. j\u00fana pred \u0161tyristo rokmi vykrv\u00e1calo na \u010diernom le\u0161en\u00ed pred staromestskou radnicou 27 \u010desk\u00fdch p\u00e1nov, rytierov a me\u0161\u0165anov a medzi nimi aj jeden v\u00fdborn\u00fd slovensk\u00fd mu\u017e, ch\u00fdrny vedec, diplomat, profesor lek\u00e1rskych vied, priekopn\u00edk nov\u00fdch met\u00f3d, rektor a pritom vern\u00fd svojej evanjelicko-luter\u00e1nskej cirkvi a\u017e do posledn\u00e9ho vyd\u00fdchnutia \u0161\u013eachetnej du\u0161e, dr. J\u00e1n Jessenius-Jesensk\u00fd.<\/p>\n\n\n\n Vzdajme hlbok\u00fa \u00factu nehyn\u00facej pamiatke mu\u010den\u00edkov, ktor\u00ed za duchovn\u00fa slobodu, za Bo\u017eiu pravdu a za pravdu n\u00e1roda aj za pr\u00e1va krajiny vyliali svoju krv, lebo tak to us\u00fadil pomstiv\u00fd, krviba\u017eiaci panovn\u00edk Ferdinand II. Habsbursk\u00fd (zvan\u00fd tie\u017e \u0160tajersk\u00fd) (jezuiti podlo\u017eili na z\u00e1klade slov 2 \u017ealmu, ktor\u00fdm d\u00e1vali falo\u0161n\u00fd zmysel, protiviac sa Hospodinovi a nimi p\u00f4sobili na srdce pomstou horiaceho panovn\u00edka. \u201eTy si m\u00f4j syn“ \u2014 to je vraj Ferdinand, vern\u00fd syn cirkvi R\u00edma. \u201eRoztl\u010die\u0161 ich \u017eelezn\u00fdm pr\u00fatom, rozbije\u0161 ako hlinen\u00fa n\u00e1dobu“ to je vraj rozkaz proti nen\u00e1viden\u00fdm \u201ekac\u00edrom\u201c!) aj so svojimi radcami \u2014 sudcami a ich pomocn\u00edkmi jezuitmi, ktor\u00ed v\u0161etci dosved\u010dili pri tomto \u201es\u00fade“ a jeho ne\u013eudskom, zverskom exekvovan\u00ed, na hanbu \u013eudstva, ako ozajstn\u00e9 hyeny, ako drav\u00e9 zvery v \u013eudskej podobe.<\/p>\n\n\n\n Nebolo toho dos\u0165, ke\u010f obvinen\u00fdch skrivodlivo ods\u00fadili, zhabali majetok a usmrtili me\u010dom alebo na \u0161ibenici, ale e\u0161te pred vykonan\u00edm smrte\u013en\u00e9ho rozsudku najprv nevinn\u00e9 obete ukrutne tr\u00fdznili a mu\u010dili a potom ani m\u0155tvol\u00e1m nedali pokoj, ale mnoh\u00e9 roz\u0161tvrtili, na koly nastokli, lebky zamordovan\u00fdch povesili na ve\u017eu na \u00fa\u017eas a prestra\u0161enie cel\u00fdch pokolen\u00ed.<\/p>\n\n\n\n Ktor\u00e9 ako-tak \u013eudsky c\u00edtiace srdce by sa nerozochvelo \u00fa\u017easom a hlbok\u00fdm b\u00f4\u013eom e\u0161te aj teraz, po stovk\u00e1ch rokoch, pri \u010d\u00edtan\u00ed a po\u010d\u00favan\u00ed o tejto hroznej poprave!?<\/p>\n\n\n\n A popri tomu s ak\u00fdm dojat\u00edm du\u0161e sprev\u00e1dzame mu\u010den\u00edkov pred popravou aj po\u010das samej ukrutnej popravy! Starec, vy\u0161e 80-ro\u010dn\u00fd aj mu\u017ei v najlep\u0161\u00edch rokoch (n\u00e1\u0161 Jesensk\u00fd mal len 55 rokov), vzne\u0161en\u00ed rodom, presl\u00e1ven\u00ed vzdelanos\u0165ou a vedou, prav\u00fd v\u00fdkvet a ozdoba n\u00e1roda, v predve\u010der popravy spievaj\u00fa n\u00e1bo\u017eensk\u00e9, evanjelick\u00e9 piesne, odd\u00e1vaj\u00fa sa do Bo\u017eej v\u00f4le a s privolan\u00fdmi k\u0148azmi modliac sa prosia o posilnenie, aby zmu\u017eilo pretrpeli ukrutn\u00e9 muky a hrozn\u00fa smr\u0165. Z ich v\u00e4zenia sa hlboko do osudnej noci oz\u00fdvali slov\u00e1 44. \u017ealmu: \u201ePre Teba b\u00fdvame ni\u010den\u00ed cel\u00fd de\u0148, pokladaj\u00fa n\u00e1s za ovce na zabitie.“ Mo\u017eno \u010dudne a divne to znie dne\u0161n\u00e9mu \u201emodern\u00e9mu“ \u010dloveku. A jednak by sa mal pozastavi\u0165 a do hlbok\u00fdch, v\u00e1\u017enych my\u0161lienok o tomto obdivuhodnom zjave pohr\u00fa\u017ei\u0165 ka\u017ed\u00fd, komu sa to v jeho namyslenej du\u0161i vid\u00ed by\u0165 ak\u00e9si naivn\u00e9, lebo pre neho je viera v Boha, oddanos\u0165 Jeho v\u00f4li, vernos\u0165 ku Kristovmu evanjeliu a \u010dist\u00e9mu n\u00e1bo\u017eenstvu prekonan\u00fdm stanoviskom. A nech sa pohr\u00fa\u017ei do uva\u017eovania veriacej, n\u00e1bo\u017enej mysle na\u0161ich mart\u00fdrov, tak\u00e9to hlbok\u00e9 n\u00e1bo\u017eensk\u00e9 c\u00edtenie prejavuj\u00facich, ka\u017ed\u00fd kto si pripom\u00edna ich pamiatku, hovor\u00ed, \u017ee si ju ct\u00ed a chce cti\u0165, ale pr\u00e1ve proti tomu kon\u00e1, \u010do t\u00edto mu\u017ei konali a s \u010d\u00edm v du\u0161i a na per\u00e1ch kl\u00e1dli svoje stato\u010dn\u00e9 hlavy na kl\u00e1t pod ukrutn\u00fd katov me\u010d. Nie je to \u00facta mu\u010den\u00edkom Bo\u017eej pravdy, je to zneuctenie ich pamiatky, bol by to zahanbuj\u00faci d\u00f4kaz, keby sme t\u00fdch obet\u00ed neboli hodn\u00ed, keby sme si neuctili a nesna\u017eili sa nasledova\u0165 ich pevn\u00fa, hlbok\u00fa vieru, vern\u00e9 vyznanie, ale ak by sme mo\u017eno e\u0161te aj zneva\u017eovali to, \u010do im bolo sv\u00e4t\u00e9, od \u010doho ich neodvr\u00e1tili ani prosby, ani poku\u0161enia a hrozby, ani sama mu\u010den\u00edcka smr\u0165.<\/p>\n\n\n\n A ty kto za ni\u010d nem\u00e1\u0161 t\u00fato vieru, alebo ju potupuje\u0161; ty kto za ni\u010d nem\u00e1\u0161 evanjelium, Kristovu cirkev, n\u00e1bo\u017eenstvo, opov\u00e1\u017ei\u0161 sa hovori\u0165, \u017ee si ct\u00ed\u0161 pamiatku t\u00fdchto vern\u00fdch vyzn\u00e1va\u010dov viery Kristovej!?<\/p>\n\n\n\n Ak by n\u00e1s pamiatka obet\u00ed Staromestskej popravy nepovzbudila k nasledovaniu ich viery, alebo ak by n\u00e1s neutvrdila v nej, neboli by sme hodn\u00ed t\u00fdch obet\u00ed.<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":" D\u0148a 19. j\u00fana 1621 (sobota) sl\u00e1vnostne vyhl\u00e1sili rozsudok nad povstalcami, z ktor\u00fdch 27 ods\u00fadili na trest smrti. \u017deny a deti, ktor\u00fdm dovolili nav\u0161t\u00edvi\u0165 ods\u00faden\u00fdch, urobili e\u0161te posledn\u00fd pokus, aby zachr\u00e1nili \u017eivoty svojich man\u017eelov a otcov, av\u0161ak knie\u017ea z Lichten\u0161tejnu, hoci by im bol r\u00e1d udelil milos\u0165, mal zviazan\u00e9 ruky. Po Prahe vzbudil stra\u0161n\u00fd osud ods\u00faden\u00fdch \u00fatrpnos\u0165. … \u010c\u00edta\u0165 viac<\/a><\/p>\n","protected":false},"author":3,"featured_media":0,"comment_status":"open","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[40,69,146],"tags":[],"class_list":["post-34719","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-historia","category-spominame","category-viera"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/34719","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/users\/3"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=34719"}],"version-history":[{"count":2,"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/34719\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":34722,"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/34719\/revisions\/34722"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=34719"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=34719"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=34719"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}