Tento ve\u013ek\u00fd nosi\u010d kr\u00ed\u017ea Je\u017ei\u0161a Krista uzrel svetlo \u017eivota v krajinke Cil\u00edcia v meste Tarzus (Sk 22, 3). O jeho rodi\u010doch je zn\u00e1me ve\u013emi m\u00e1lo. Boli z Benjam\u00ednovho kme\u0148a (F 3, 5), pr\u00edsnymi nasledovn\u00edkmi z\u00e1kona, preto dali vychova\u0165 svojho syna za Farizeja. Ako ka\u017ed\u00fd \u017did, tak aj t\u00edto rodi\u010dia chodievali do Jeruzalema na sl\u00e1vny ve\u013ekono\u010dn\u00fd de\u0148; a preto\u017ee 12-ro\u010dn\u00ed chlapci b\u00fdvali u\u017e z\u00e1konn\u00edci, br\u00e1vali aj ich so sebou. De\u0165om bolo dovolen\u00e9 nielen po\u010d\u00fava\u0165 vysvet\u013eovanie z\u00e1kona, \u010di tomu nerozumeli, ale aj sa p\u00fdtali (L 2, 46). Pri tejto pr\u00edle\u017eitosti Farizeji spozn\u00e1vali dary a schopnosti chlapcov a t\u00fdch najschopnej\u0161\u00edch vyberali, a ke\u010f rodi\u010dia privolili \u2014 \u010do sa oby\u010dajne st\u00e1valo \u2014 aj pre svoje ciele vychov\u00e1vali.<\/p>\n\n\n\n
Skoro ka\u017ed\u00fd rodi\u010d sa te\u0161\u00ed tomu, ke\u010f in\u00fd chv\u00e1li jeho die\u0165a a tak lichot\u00ed rodi\u010dovsk\u00fdm slabostiam. A ke\u010f to Farizeji \u010dinili verejne v jeruzalemskom chr\u00e1me v pr\u00edtomnosti zn\u00e1mych aj nezn\u00e1mych, ktor\u00fd rodi\u010d by sa nemal c\u00edti\u0165 uveleben\u00fdm, vidiac \u017ee jeho die\u0165a prich\u00e1dza do spolku t\u00fdchto sv\u00e4t\u00fdch, \u017ee je hodn\u00e9 ma\u0165 s nimi spolo\u010denstvo a raz s nimi aj panova\u0165? A dne\u0161n\u00ed rodi\u010dia nemaj\u00fa to\u013eko odvahy, aby pred o\u010dami farizejov chytili za ruky svoje dietky a odviedli ich od nich! \u010ci tak neu\u010dinila M\u00e1ria, Je\u017ei\u0161ova matka?<\/p>\n\n\n\n
Farizeji vedeli, \u017ee ke\u010f chc\u00fa udr\u017ea\u0165 svoje panovanie a svoju sl\u00e1vu; ke\u010f svojou hlavou musia aj steny preb\u00edja\u0165, \u017ee so slab\u00fdmi ni\u010d nevykonaj\u00fa; \u017ee potrebuj\u00fa aj tvrd\u00e9 hlavy. A ke\u010f cel\u00fd n\u00e1rod k nim vodil svojich synov a oni ich mohli sk\u00fa\u0161a\u0165, nemali si vybera\u0165? Oni to dobre vedeli, \u017ee kto m\u00e1 v ruke v\u00fdchovu, m\u00e1 v\u0161etko, preto vychov\u00e1vali sami \u2014 pre seba.<\/p>\n\n\n\n
\u010ci zostal Saul u\u017e teraz v Jeruzaleme alebo nesk\u00f4r, to nevieme; predsa v\u0161ak je tam vychov\u00e1van\u00fd pri noh\u00e1ch Gamalielov\u00fdch, ktor\u00e9ho ako najstato\u010dnej\u0161\u00ed a najzn\u00e1\u0161anlivej\u0161\u00ed a \u010do do ducha z\u00e1kona najvniknutej\u0161ej du\u0161e pozn\u00e1me v kol\u00e9giu farizejov (Sk 22, 3; 5, 34\u201439). Z \u00fast tohoto mu\u017ea prij\u00edmal upev\u0148ovanie sa vo viere; jedine on mu d\u00e1val zbo\u017en\u00fd smer a\u017e dotia\u013e, dokia\u013e nedostal in\u00e9ho U\u010dite\u013ea, ktor\u00fd ho uviedol do pravdy. V tomto \u010dase sa Pavel nau\u010dil aj remeslu; vyr\u00e1bal stany (Sk 18, 3), z ktor\u00e9ho v druhej polovici svojho \u017eivota mal to\u013eko osohu.<\/p>\n\n\n\n
Ako sa z chlapca stal ml\u00e1denec, to nevieme; myslie\u0165 si v\u0161ak m\u00f4\u017eeme, \u017ee prospieval vekom, m\u00fadros\u0165ou a odhodlanos\u0165ou; lebo ke\u010f ho vid\u00edme vo verejnom \u017eivote, vid\u00edme ho zauj\u00edma\u0165 popredn\u00e9 miesto medzi svojimi kolegami.<\/p>\n\n\n\n
V roku 37. po Kristovi padol za obe\u0165 \u017didovskej zlosti prv\u00fd kres\u0165ansk\u00fd mu\u010den\u00edk, \u0160tefan; a pri tejto pr\u00edle\u017eitosti sa stret\u00e1me s ml\u00e1dencom Saulom. U\u017e ako ml\u00e1denec bol sudcom, lebo aj on vyriekol nad \u0160tefanom ortie\u013e smrti! A preto\u017ee jeho horlivos\u0165 za z\u00e1kon a farizejsk\u00fa sl\u00e1vu bola zn\u00e1ma, sl\u00e1vna rada mu zverila \u00falohu vykona\u0165 popravu a spokojne sa na\u0148ho spo\u013eahla; ve\u010f pri jeho noh\u00e1ch zlo\u017eili svoje r\u00facha svedkovia \u0160tefanovej smrti (Sk 7, 58; 8, 1). Tento horlivec sa neuspokojil so \u0160tefanovou smr\u0165ou, ba pr\u00e1ve pri nej bol \u201epokrsten\u00fd\u201c krstom farizejov; t. j. sebectvom. Tu sa povzniesol jeho duch nad v\u0161etk\u00fdch pr\u00edstojacich, bol uveleben\u00fdm a mohol si lichoti\u0165, \u017ee sa mu mus\u00ed podda\u0165 mu\u017e v plnej svojej sile. A preto\u017ee ka\u017ed\u00fd sebec vykorist\u00ed v\u0161etko len pre svoje mil\u00e9 JA a in\u00fdch \u0161\u0165astie a dom\u00e1ci pokoj ni\u010d\u00ed ako mali\u010dkosti, teda aj jeho hnala n\u00e1ru\u017eivos\u0165 do kres\u0165ansk\u00fdch domovov! \u010ci preto, aby tam vysvet\u013eoval z\u00e1kon? Alebo aby vyvracal ich presved\u010denie? \u2014 Len pohliadnime na mno\u017estvo historick\u00fdch, moc maj\u00facich egoistov, ako to t\u00edto robili \u2014 kadia\u013e kr\u00e1\u010dali, v\u0161ade len pla\u010d a kv\u00edlenie, smr\u0165 a prelievanie krvi! \u0160iel teda aj Saul do kres\u0165ansk\u00fdch domov, aby zv\u00e4zoval a d\u00e1val do \u017eal\u00e1ra bez rozdielu, mu\u017eov aj \u017eeny (Sk 8, 3). A preto\u017ee je zn\u00e1me, \u017ee kto len pre seba pracuje, ni\u010d\u00edm sa neuspokoj\u00ed a nikde nem\u00e1 miesto, i Saulovi sa stal Jeruzalem mal\u00fdm! Jeho cie\u013eom bolo v roku 38. po Kristovi si vy\u017eiada\u0165 listy od biskupa a od\u00eds\u0165 do Damasku, aby t\u00fdch, ktor\u00ed by boli \u201ena tej ceste\u201c, zviazan\u00fdch priviedol do Jeruzalema (Sk. 9, 1\u20142).<\/p>\n\n\n\n
Ale kto poznal myse\u013e P\u00e1novu, alebo kto Mu radil? On pozn\u00e1 cesty zo v\u0161etk\u00fdch ciest a aj t\u00e1to sa uk\u00e1zala by\u0165 Jeho cestou!<\/p>\n\n\n\n
Saul aj so svojimi sprievodcami sa bl\u00ed\u017ei okolo poludnia do Damasku. U\u017e vid\u00ed ako bude viaza\u0165 nasledovn\u00edkov Je\u017ei\u0161a, ako sa t\u00edto bud\u00fa pred n\u00edm trias\u0165 a ako bude kr\u00e1\u010da\u0165 do Jeruzalema oven\u010den\u00fd z\u00e1sluhami na ich \u010dele; ako ho bude v\u00edta\u0165 sl\u00e1vna rada a ako sa op\u00e4\u0165 prinavr\u00e1ti v\u00e1\u017enos\u0165 urazen\u00e9mu z\u00e1konu. Uprostred tohoto dumania a rozp\u00e1lenia sa obrazotvornosti, tu, kde si s\u013euboval mnoho svetskej sl\u00e1vy, ho z neba obk\u013e\u00fa\u010dilo ve\u013ek\u00e9 svetlo; hr\u00f4za ho naplnila nato\u013eko, \u017ee bojac sa, triasol sa a padol na zem, zostal slep\u00fdm a po\u010dul k nemu hovoriaci hlas: \u201eSaul, Saul, pre\u010do ma prenasleduje\u0161?\u201c<\/em> Spasite\u013e sveta, Je\u017ei\u0161 Kristus zjavil mu seba sam\u00e9ho a posielal ho do Damasku, tam sa dozvie \u010do m\u00e1 robi\u0165, kr\u00ed\u017e Je\u017ei\u0161a Krista priniesol spasenie aj kri\u017eovate\u013eom; tu teda kri\u017eovate\u013e je povolan\u00fd ten kr\u00ed\u017e nies\u0165 a pre\u0148ho da\u0165 sa aj kri\u017eova\u0165. A on, vzpiera sa prija\u0165 t\u00fato \u00falohu? Jeho srdce razom zm\u00e4klo ako vosk v l\u00fa\u010doch slnka a jeho \u00fasta \u00fazkostlivo volaj\u00fa; \u201eKto si, Pane?\u201c \u2014 A na slovo tohoto P\u00e1na sa uber\u00e1 do Damasku, kde vnuknut\u00edm Ducha Sv\u00e4t\u00e9ho pobo\u017en\u00fd mu\u017e Anani\u00e1\u0161 otv\u00e1ra jeho o\u010di a k\u00e1\u017ee mu da\u0165 sa pokrsti\u0165 a obmy\u0165 svoje hriechy a vz\u00fdva\u0165 meno P\u00e1novo s t\u00fdm cie\u013eom, \u017ee Jemu m\u00e1 by\u0165 svedkom v\u0161etk\u00fdm \u013eu\u010fom (Sk 22, 6, 1G; 9, 3\u201418).<\/p>\n\n\n\n Takto P\u00e1n povol\u00e1va schopn\u00e9 du\u0161e do pr\u00e1ce! \u010ci Petra neobk\u013e\u00fa\u010dila hr\u00f4za tam na Genezaretskom jazere? On padol k noh\u00e1m P\u00e1na (L5, 8), ale Saul ako raz oni v Getsemane (J18, 6) na zem; v\u0161ak s t\u00fdm rozdielom, \u017ee oni sa zatvrdili e\u0161te viac, ale Saul sa chopil milosti.<\/p>\n\n\n\n Po svojom pokrsten\u00ed \u2014 pod\u013ea neho sam\u00e9ho R 6, 3 \u2014 po pochovan\u00ed star\u00e9ho \u010dloveka, Saul zotrval len nieko\u013eko dn\u00ed v Damasku; lebo nemal tam \u010do \u010dini\u0165. Do h\u013abky Kristovho u\u010denia e\u0161te nebol pohr\u00fa\u017een\u00fd a zasv\u00e4ten\u00fd; nasledovn\u00edci Je\u017ei\u0161a by sa ho e\u0161te b\u00e1li a ned\u00f4verovali mu; ba aj on s\u00e1m so svedomitos\u0165ou vyu\u010den\u00fd otcovsk\u00e9mu z\u00e1konu, mohol ma\u0165 pred o\u010dami povolanie Moj\u017ei\u0161a a jeho slov\u00e1 k Hospodinovi 2M 4, 1: \u201e<\/em>Ve\u010f mi neuveria a nepo\u010d\u00favnu hlas, ale povedia: Nezjavil sa ti Hospodin.<\/em>\u201c a preto nezostal v Damasku. A \u010do by robili \u017didia? V svojej zlosti, \u017ee u\u017e aj on sa kor\u00ed Nazaretsk\u00e9mu, keby za\u010dal u\u010di\u0165, boli by ho zabili. N\u00e1sledkom toho sa odobral do Ar\u00e1bie (Gal. 1, 17).<\/p>\n\n\n\n \u010co je pre Je\u017ei\u0161a p\u00fa\u0161\u0165 zajord\u00e1nska, to je pre Saula Ar\u00e1bia. Aby sa uskuto\u010dnilo ka\u017ed\u00e9 obrovsk\u00e9 dielo, potrebuje uv\u00e1\u017eenie na v\u0161etky strany; lebo nie\u010do \u013eahkomyse\u013ene po\u010dat\u00e9 sa mus\u00ed rozpadn\u00fa\u0165; mus\u00ed prinies\u0165 svojmu z\u00e1stupcovi len posmech a hanbu a t\u00fdm, ktor\u00ed sa dali zvies\u0165, nepokoj. Preto, kto svedomito berie pr\u00e1cu, tomu sa hne\u010f vyskytn\u00fa na jej za\u010diatku nasleduj\u00face ot\u00e1zky: \u010di pozn\u00e1me \u0165a\u017ekos\u0165 diela, ktor\u00e9 berieme pred seba? \u010ci sme my dos\u0165 siln\u00fd prem\u00f4c\u0165 v\u0161etky do cesty stavaj\u00face sa prek\u00e1\u017eky? \u010ci seba sam\u00e9ho zaprie\u0165, a ke\u010f bude potrebn\u00e9 aj \u017eivot polo\u017ei\u0165? Ak\u00fdm smerom budeme kr\u00e1\u010da\u0165? O koho sa opiera\u0165? A \u010di v mene Bo\u017eom pre Jeho sl\u00e1vu a \u013eudsk\u00e9 spasenie odhodlali sme sa \u00fa\u010dinkova\u0165; \u010di od poznanej pravdy ani napravo ani na\u013eavo sa neuchy\u013eova\u0165, m\u00f4\u017eeme si by\u0165 ist\u00ed, \u017ee i k n\u00e1m pr\u00eddu anjeli a bud\u00fa n\u00e1m sl\u00fa\u017ei\u0165? \u010ci nesl\u00fa\u017eil Pavlovi P\u00e1nov anjel? On s\u00e1m ho posil\u0148oval, aby mohli vypi\u0165 hork\u00fd kalich a\u017e do dna. Je\u017ei\u0161 Kristus bol v \u0161kole svojho Otca, tu poznal Jeho v\u00f4\u013eu a prijal ju za svoju; tu prejavil, \u017ee len svojmu Bohu a \u017eiadnemu in\u00e9mu kla\u0148a\u0165 sa nebude! Saul bol v \u0161kole Je\u017ei\u0161a Krista; Ten ho znovuzrodil, posv\u00e4til a uk\u00e1zal cestu, po ktorej by mal chodi\u0165, a ke\u010f bol u\u017e \u010das plnosti, poslal ho zvestova\u0165 svoje meno pohanom (G 1, 12; 16).<\/p>\n\n\n\n Pozrime teda, ak\u00e9 vy\u0161lo toto nov\u00e9 stvorenie z Kristovej \u0161koly!<\/p>\n\n\n\n Jeho ve\u013ek\u00e1 a v\u0161estrann\u00e1 vzdelanos\u0165 v p\u00edsmach star\u00e9ho z\u00e1kona a pr\u00e1ve tak bola doma ako aj v pohanskej filozofii a p\u00edsomn\u00edctve \u2014 ktor\u00e1 chc\u00fa br\u00e1ni\u0165 len pokrytectvo a pokrytcom vystaven\u00e9 hradby; dostala osvetu Ducha Sv\u00e4t\u00e9ho, n\u00e1sledkom ktor\u00e9ho sa postavil na Kristovo stanovisko a mohol by\u0165 \u017did \u017didom a Gr\u00e9k Gr\u00e9kom, t. j. mohol bez ich obrazov individuality por\u00e1\u017ea\u0165 z\u00e1konom a podma\u0148ova\u0165 Kristovi, in\u00fdch zas filozofiou a neb\u00e1\u0165 sa, \u017ee sa od nich zne\u010dist\u00ed.<\/p>\n\n\n\n A \u010di jeho srdce zostalo chladn\u00fdm? \u010ci nepoc\u00edtilo velebnos\u0165 Kristovej l\u00e1sky?<\/p>\n\n\n\n Neposv\u00e4ten\u00e9 srdce nikdy nebude vola\u0165 ku svojim \u017eiakom: \u201e<\/em>bratia moji t\u00fa\u017eobne milovan\u00ed, moja rados\u0165 a veniec, takto stojte v P\u00e1nu, milovan\u00ed!<\/em> (F 4, 1) A kto kedy zo smrte\u013en\u00edkov nap\u00edsal tak\u00fd sl\u00e1vospev na l\u00e1sku (1 Kor. 13) ako on? Zastav sa teda, \u00f3 \u010dlove\u010de! Zastav len pred n\u00edm a obdivuj ho! Alebo sa spoj\u00ed\u0161 s jeho nepriate\u013emi a bude\u0161 ho vola\u0165 fanatikom? Fanatik je n\u00e1bo\u017eensk\u00fdm div\u00fdm zverom a fanatizmus sa vz\u0165ahuje len na \u017eivot; a preto\u017ee sudcom \u017eivota je svedomie, svedomie fanatika je jeho vlastn\u00fdm stra\u0161idlom; toto ho \u017eenie k \u010dinom a ukazuje mu cestu, preto ona aj \u010do sa kon\u00e1 na nej, je krvila\u010dn\u00fd. \u010ci aj Pavlovo svedomie bolo tak\u00e9? Ani vtedy, ke\u010f bol \u017didom! Vtedy ono len bl\u00fadilo!<\/p>\n\n\n\n On s\u00e1m pred s\u00fadom vrav\u00ed o sebe, \u017ee bol d\u00f4kladne vyu\u010den\u00fd otcovsk\u00e9mu z\u00e1konu a \u017ee bol aj horliv\u00fdm milovn\u00edkom Boha (Sk 22, 3). Boh a z\u00e1kon, ktor\u00fd je v nebi a je z neba a ktor\u00fd vel\u00ed; nen\u00e1vidie\u0165 bude\u0161 svojho nepriate\u013ea, boli jeho vodcovia; im podrobil do slu\u017eby svoj \u017eivot, lebo bol presved\u010den\u00fd, \u017ee z\u00e1kon Bohom dan\u00fd je sp\u00e1sonosn\u00fd a ob\u017eivuj\u00faci. A preto\u017ee tento z\u00e1kon ako keby zr\u00e1stol s jeho \u017eivotom, od v\u0161etk\u00fdch po\u017eadoval, aby ho tak plnili ako on; ba maj\u00fac moc v ruke pod\u013ea toho z\u00e1kona, c\u00edtil sa by\u0165 aj opr\u00e1vnen\u00fdm jemu vzdoruj\u00facich k tomu prin\u00fati\u0165. On sa domnieval, \u017ee m\u00e1 pravdu, ale t\u00fa len t\u00ed dostan\u00fa dedi\u010dne, kto sa znovuzrod\u00ed!<\/p>\n\n\n\n Jeho viera bola vierou mocnou, zalo\u017eenou na pevnom z\u00e1klade, na z\u00e1klade l\u00e1sky. Ona mu d\u00e1vala kr\u00eddla, aby mohol zaletie\u0165 aj tam, kam povznesie sa len m\u00e1lo smrte\u013en\u00fdch. Ona mu uk\u00e1zala velebnos\u0165 Boha a \u013eudsk\u00fa hodnos\u0165; otvorila srdce Boha a \u013eudsk\u00e9 prsia; aby odtia\u013e bral a sem vkladal. Ona v \u0148om zni\u010dila moc z\u00e1kona a splodila milos\u0165 s tou istotou, \u017ee len milos\u0165ou sme spasen\u00ed. A preto\u017ee t\u00e1to milos\u0165 sa zjavila v Kristovi, v Jeho smrti a v Jeho zm\u0155tvychvstan\u00ed; preto ni\u010d in\u00e9ho nechcel vedie\u0165, len Krista a to Toho ukri\u017eovan\u00e9ho!<\/p>\n\n\n\n Na Pavlovi vid\u00edme, \u017ee veriaci sa m\u00f4\u017ee skrze svoju vieru sp\u00e1ja\u0165, stret\u00e1va\u0165 so svojim Spasite\u013eom; \u017ee tu uprostred v\u0161etk\u00fdch nerest\u00ed ok\u00fa\u0161a\u0165 blahoslavenstvo blahoslaven\u00fdch. Veriaci kres\u0165an sa nad t\u00fdm nepohor\u0161uje! A pre\u010do by sa aj mal pohor\u0161ova\u0165? \u010ci jeho viera je e\u0161te mdlou?<\/p>\n\n\n\n Medzi dvan\u00e1stimi ko\u013eko bolo hodn\u00fdch po\u017e\u00edva\u0165 t\u00fato slas\u0165 na hore T\u00e1bor? Aj na poli ducha plat\u00ed; \u010do kto seje, to \u017ene!<\/p>\n\n\n\n T\u00fato moc a vlastnos\u0165 viery hmot\u00e1ri a rozumk\u00e1ri taja, preto vravia aj o Pavlovi, \u017ee bol vizion\u00e1rom, \u017ee ako aj s\u00e1m hovor\u00ed, \u010dasto bol vo vytr\u017een\u00ed ducha; a toto v\u0161etko pripisuje jeho mdl\u00e9mu telu (2 K 10, 10); ba aj ten oste\u0148, ktor\u00fd mu je dan\u00fd do tela, anjel satan (2K 12, 7), \u017ee ni\u010d in\u00e9 nie je, len telesn\u00e1 choroba a \u017ee ono \u010dast\u00e9 \u201ezjavenie a videnie\u201c je len jeho n\u00e1sledkom. \u010co sa tela t\u00fdka, on s\u00e1m vrav\u00ed, \u017ee je mdl\u00fdm. \u010ci si ale Duch neutvor\u00ed vlastn\u00fd svet? \u010ci siln\u00fd Duch nie je v stave pou\u017ei\u0165 aj slab\u00e9 telo za ve\u013emi u\u017eito\u010dn\u00fd n\u00e1stroj? \u010c\u00edm bli\u017e\u0161ie k Bohu, t\u00fdm \u010falej od zeme, a \u010d\u00edm je kto duchovnej\u0161\u00ed, t\u00fdm m\u00e1 menej hmoty! \u2014 Ten oste\u0148, je len hriech, ktor\u00fd panoval nad Pavlom, a ktor\u00e9ho sa zbavi\u0165 nemohol. (\u010ci to nie je rozpomienka na svoje \u017eidovsk\u00e9 \u010dasy?). On s\u00e1m hovor\u00ed, \u017ee vie, \u017ee ni\u010d dobr\u00e9 nepreb\u00fdva v jeho tele (R 7, 18); on \u00fazkostlivo vol\u00e1; biedny ja \u010dlovek! Kto ma vytrhne z toho tela smrti? (R 7, 24) On teda trikr\u00e1t prosil P\u00e1na, aby to odst\u00fapilo od neho, aby ho t\u00e1 rozpomienka neprenasledovala; ale preto\u017ee aj on nielen\u017ee hre\u0161il ale aj po\u010dat\u00fd bol v hriechoch a pokia\u013e v tomto st\u00e1nku preb\u00fdvame aj oni bud\u00fa panova\u0165 nad nami. Preto, \u010do mu povedal P\u00e1n? Ja som \u0165a vyk\u00fapil a aj v tvojich hriechoch zjavil svoju moc; ja som hriech premohol a aj teba hrie\u0161neho pou\u017eil za n\u00e1stroj zjavenia mojej moci: len ver vo m\u0148a a nasleduj ma a tak dos\u0165 m\u00e1\u0161 na mojej milosti (2 Kor. 12, 7\u20149)!<\/p>\n\n\n\n Takto Je\u017ei\u0161 Kristus a viera v Neho u\u010dinili zo Saula nov\u00e9 stvorenie. V duchu a v jeho srdci vzi\u0161lo Slnko spravodlivosti a preto bol aj on spravodlivej\u0161\u00edm. L\u00e1ska Kristova, ktor\u00e1 v\u0161etko zn\u00e1\u0161a, ho posil\u0148ovala zn\u00e1\u0161a\u0165 mdloby in\u00fdch a tie utrpenia, ktor\u00e9 sa jemu pre ne dost\u00e1vala za podiel. Ona ho nau\u010dila skl\u00e1\u0148a\u0165 sa aj k n\u00edzkym, aby ich k sebe pozdvihol, \u010di u\u017e milovan\u00edm, \u010di napom\u00ednan\u00edm, \u010di trestan\u00edm v duchu tichosti a tu rob\u00ed rozdiel medzi star\u00fdmi a mlad\u00fdmi, medzi mu\u017emi a \u017eenami pod\u013ea toho, na ko\u013eko kto prospieval bu\u010f vo veku, alebo v l\u00e1ske.<\/p>\n\n\n\n Z Ar\u00e1bie, kde pobudol tri roky, musel uteka\u0165, \u010do v\u0161ak bolo pr\u00ed\u010dinou, kto vie? A pri\u0161iel do Damasku (G 1, 17), v\u0161ak pre spor so \u017didmi proti nemu a aj n\u00e1sledkom obliehania Damasku vojskom Arety, arabsk\u00e9ho kr\u00e1\u013ea, ktor\u00fd ho chcel da\u0165 do v\u00e4zenia, u\u0161iel v noci v ko\u0161i cez hradby (2 K 11,32\u201433) a uberal sa do Jeruzalema roku 41 po Kr., aby svojmu Spasite\u013eovi za Jeho ochranu sa tu pomodlil, a aby sa e\u0161te posilnil k dielu, ktor\u00e9 na Jeho pr\u00edkaz mal za\u010da\u0165 pred tv\u00e1rou cel\u00e9ho sveta (Sk 22, 17\u201421). Tu videl len brata P\u00e1novho, Jakuba a spoznal Petra, u ktor\u00e9ho pobudol len p\u00e4tn\u00e1s\u0165 dn\u00ed (G1, 18), \u0161iel cez krajiny s\u00fdrske a cil\u00edcke (21) a teraz u\u017e v spojen\u00ed s Barnab\u00e1\u0161om do Antiochie (Sk 11, 25), kde spolo\u010dne \u00fa\u010dinkovali jeden rok a kde ich pr\u00e1ca priniesla aj hojn\u00e9 ovocie. Tu zalo\u017eil Pavel prv\u00fd zbor, v ktorom si na \u010das odd\u00fdchol pred svojim \u010fal\u0161\u00edm \u00fa\u010dinkovan\u00edm.<\/p>\n\n\n\n Tento zbor sa stal pr\u00edkladom kres\u0165anstva; vyzn\u00e1val Je\u017ei\u0161a Krista a skrze toho nasledovala aj deliaca sa l\u00e1ska; lebo ke\u010f r. 43 po Kr. nastal v Jeruzaleme hlad, t\u00edto vzdialen\u00ed bratia zaviedli medzi sebou zbierku a jej v\u00fdsledok poslali skrze ruky Barnab\u00e1\u0161a a Saula jeruzalemsk\u00fdm (Sk 11, 28\u201430; 12,35). \u017de tento zbor bol vystavan\u00fd pohansko-\u017eidovsk\u00fdm posmieva\u010dom, kto by to tajil? \u2014 Preto\u017ee v\u0161ak ka\u017ed\u00fd vern\u00fd m\u00e1 vryt\u00e9 zlat\u00fdmi p\u00edsmenami vo svojom srdci: \u201eNehanb\u00edm sa za Evanjelium Kristovo\u201c, preto ke\u010f aj nepriatelia posme\u0161ne volali: kres\u0165an! kres\u0165an! oni to meno prijali a ako poctu ho prijali aj v\u0161etci ostatn\u00ed nasledovn\u00edci Kristovi (Sk. 11, 26).<\/p>\n\n\n\n Doteraj\u0161ie Pavlovo \u00fa\u010dinkovanie je len predhovorom k tej ve\u013ekej knihe, ktor\u00fa teraz mal p\u00edsa\u0165 v srdci cel\u00e9ho \u010dlove\u010denstva, toti\u017e ku knihe roz\u0161irovania kres\u0165anstva. U\u010den\u00edci ho u\u017e poznali a d\u00f4verovali mu; lebo uk\u00e1zal sa k\u0148azom, na\u0161iel sa \u010dist\u00fdm. A preto\u017ee s\u00e1m Duch Sv\u00e4t\u00fd n\u00e1s povol\u00e1va hl\u00e1sa\u0165 Evanjelium, Pavel teda hovoril antiochinsk\u00fdm prorokom a u\u010dite\u013eom: \u201eO<\/em>dde\u013ete mi Barnab\u00e1\u0161a a Saula pre pr\u00e1cu, do ktorej som ich povolal.\u201c<\/em> A ke\u010f modliac a postiac kl\u00e1dli na nich svoje ruky, prepustili ich (Sk 13, 1\u20143). V roku 45 po Kristu sa vybrali t\u00edto mu\u017ei z Antiochie, obdaren\u00ed rozli\u010dn\u00fdmi pokladmi, ktor\u00fdmi boli v stave sa br\u00e1ni\u0165 proti v\u0161etk\u00fdm nepriate\u013eom. Ak\u00e9 to boli poklady ? \u010ci zlato a striebro? Alebo odpor\u00fa\u010dacie listy, ktor\u00fdmi by si mohli obstara\u0165 pohodlie? \u2014 Kto sa vydal do slu\u017eby ducha, ten po nich net\u00fa\u017ei! Vzali si so sebou, ako Pavel odpor\u00fa\u010da Efezk\u00fdm 6, 14\u201417, pravdu, spravodlivos\u0165, pohotovos\u0165 k Evanjeliu pokoja, \u0161t\u00edt viery a prilbu spasenia a me\u010d Ducha, ktor\u00fdm je slovo Bo\u017eie. Takto obohaten\u00ed, pri\u0161li skrze Seleukiu na ostrov Cyprus, kde u\u017e sa za\u010d\u00edna \u017eidovsk\u00e9 protivenstvo.<\/p>\n\n\n\n Vl\u00e1dca tohoto ostrova Sergius Pavel si dal povola\u0165 Barnab\u00e1\u0161a a Saula, aby od nich po\u010dul slovo Bo\u017eie; ve\u010f \u010dosi u\u017e vedel o Kristovi, preto\u017ee Pavel tu u\u017e k\u00e1zal e\u0161te pred nast\u00fapen\u00edm tejto cesty. A kto h\u013ead\u00e1 P\u00e1na, kto sa p\u00fdta po \u0147om cel\u00fdm svojim srdcom a celou svojou du\u0161ou, ten Ho nach\u00e1dza navzdor tomu, \u017ee aj diabol tu seje svoje sem\u00e4. Aj tu Barjezus = Elymas, falo\u0161n\u00fd prorok, \u017did, sa nam\u00e1hal odvr\u00e1tili vlad\u00e1ra od viery, lebo aj on, ako syn tohoto sveta, bol opatrn\u00fdm vo svojich veciach. Tak\u00edto \u013eudia zapr\u00fa za peniaze a za pohodlie aj svoje najlep\u0161ie presved\u010denie a udusia svoje srdce; ba na posmech obracaj\u00fa aj in\u00fdch a vykladaj\u00fa v\u0161etko na zl\u00fa str\u00e1nku, preto aj on chcel zaslepi\u0165 o\u010di svojim remeslom apo\u0161tolom aj vlad\u00e1ra a v\u00ed\u0165azi\u0165 v mene diablovom. Ale r\u00fahanie sa Duchu Sv\u00e4t\u00e9mu nebude odpusten\u00e9! Tento nepriate\u013e oslepol na Pavlovo slovo, a vlad\u00e1r sa poddal Kristovi a Saul prijal meno vlad\u00e1ra – Pavel (Sk13, 4\u201412).<\/p>\n\n\n\n Najpam\u00e4tnej\u0161ou a najd\u00f4le\u017eitej\u0161ou udalos\u0165ou z prvej cesty pre bud\u00faci v\u00fdvin a roz\u0161irovania kres\u0165anstva je konvent apo\u0161tolov a star\u0161\u00edch v\u00a0Jeruzaleme; v\u00a0z\u00e1le\u017eitosti pochopenia kres\u0165anstva a evanjelia. Pokoj V\u00e1m!! Tento ve\u013ek\u00fd nosi\u010d kr\u00ed\u017ea Je\u017ei\u0161a Krista uzrel svetlo \u017eivota v krajinke Cil\u00edcia v meste Tarzus (Sk 22, 3). O jeho rodi\u010doch je zn\u00e1me ve\u013emi m\u00e1lo. Boli z Benjam\u00ednovho kme\u0148a (F 3, 5), pr\u00edsnymi nasledovn\u00edkmi z\u00e1kona, preto dali vychova\u0165 svojho syna za Farizeja. Ako ka\u017ed\u00fd \u017did, tak aj t\u00edto rodi\u010dia chodievali do Jeruzalema na sl\u00e1vny ve\u013ekono\u010dn\u00fd … \u010c\u00edta\u0165 viac<\/a><\/p>\n","protected":false},"author":3,"featured_media":0,"comment_status":"open","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[119],"tags":[],"class_list":["post-34750","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-obdobie-po-sv-trojici"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/34750","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/users\/3"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=34750"}],"version-history":[{"count":2,"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/34750\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":34752,"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/34750\/revisions\/34752"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=34750"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=34750"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=34750"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}
Pavel s Barnab\u00e1\u0161om a Markom nast\u00fapili na svoje vierozvestovate\u013esk\u00e9 cesty, ktor\u00e9 trvali od roku 45 a\u017e do jeho smrti, teda do roku 67 po Kristovi; aby P\u00e1novi Je\u017ei\u0161ovi podmanili n\u00e1rody; aby ich vyviedli z tmy k Svetlu, v ktorom by mohli dosta\u0165 dedi\u010dstvo im pripraven\u00e9.<\/p>\n\n\n\n
Na svojich \u010fal\u0161\u00edch cest\u00e1ch (netreba ich tu bli\u017e\u0161ie opisova\u0165) bral so sebou \u010fal\u0161\u00edch bratov, in\u00fdch zanech\u00e1val. Aj vo v\u00e4zen\u00ed Pavel zvestoval Je\u017ei\u0161a Krista, ktor\u00e9ho Hospodin vzbudil Izraelovi za Spasite\u013ea z D\u00e1vidovho semena, mocne dokazuje, \u017ee len v \u0147om je ospravedlnenie skrze vieru a to tak\u00e9, v\u00a0ktorom dosahujeme odpustenie aj t\u00fdch hriechov, ktor\u00fdch sme sa nemohli zbavi\u0165 Moj\u017ei\u0161ov\u00fdm z\u00e1konom. Z\u00fa\u010dast\u0148oval sa zhroma\u017eden\u00ed, zakladal zbory, \u0161\u00edril Kristov kr\u00ed\u017e, \u0161\u00edril semeno evanjelia, k\u00e1zal proti modl\u00e1m, napom\u00ednal, vyd\u00e1val dobr\u00e9 svedectvo, trpel posme\u0161ky a protivenstv\u00e1, ostro br\u00e1nil Kristovo evanjelium, odr\u00e1\u017eal \u00fatoky \u017didov, h\u00e1dal sa o\u00a0u\u010den\u00ed kr\u00e1\u013eovstva nebeskom, o obriezke, o\u00a0jeden\u00ed m\u00e4sa, uzdravoval, p\u00edsal listy, s\u00fadili ho, kame\u0148ovali ho, stroskotal; nevzdal sa, lebo kto raz ok\u00fasil Krista, kto Ho prijal za svojho Vodcu, ten neopust\u00ed, ale sa dr\u017e\u00ed Ho v \u017eivote aj \u2014 v\u00a0smrti. Dobr\u00fd boj bojoval, beh dokonal, vieru zachoval.<\/p>\n\n\n\n
<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"