{"id":36282,"date":"2023-09-25T15:00:02","date_gmt":"2023-09-25T13:00:02","guid":{"rendered":"https:\/\/e-anjelik.sk\/?p=36282"},"modified":"2023-09-30T14:38:33","modified_gmt":"2023-09-30T12:38:33","slug":"tragedia-senice-turej-luky-a-brncskeho-okolia-pred-350-rokmi","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/2023\/09\/25\/tragedia-senice-turej-luky-a-brncskeho-okolia-pred-350-rokmi\/","title":{"rendered":"Trag\u00e9dia Senice, Turej L\u00faky a bran\u010dsk\u00e9ho okolia pred 350.rokmi"},"content":{"rendered":"\n

  Trag\u00e9dia Senice, Turej L\u00faky a okolia pred 350. rokmi<\/strong><\/p>\n\n\n\n

    <\/strong>Je zar\u00e1\u017eaj\u00face, \u017ee o nasledovn\u00fdch tragick\u00fdch udalostiach p\u00ed\u0161u na\u0161i historici pomerne m\u00e1lo. Viac si ich v\u0161\u00edmaj\u00fa necirkevn\u00ed historici, pravda zna\u010dne tende\u010dne, vyd\u00e1vaj\u00facich ich za revolu\u010dn\u00e9 vzbury dedinskej a mestskej chudoby. Podobne aj rkc.historici d\u00f4sledne p\u00ed\u0161u o t\u00fdchto udalostiach ako o \u201cvzbur\u00e1ch\u201d proti cis\u00e1rovi a vrchnosti. <\/p>\n\n\n\n

  Tieto udalosti sa net\u00fdkaj\u00fa iba hist\u00f3rie konkr\u00e9tnch cirkevn\u00fdch zborov, ale pri ich bli\u017e\u0161om sk\u00faman\u00ed zis\u0165ujeme, \u017ee sa stali s\u00fa\u010das\u0165ou aj \u0161ir\u0161ieho eur\u00f3pskeho priestoru. V\u0161\u00edmal si ich nielen viede\u0148sk\u00fd cis\u00e1rsky dvor, niektor\u00e9 eur\u00f3pske \u0161t\u00e1ty i vtedaj\u0161ia p\u00e1pe\u017esk\u00e1 k\u00faria. Predpoklad\u00e1me, \u017ee cirkevn\u00e9 zbory, ktor\u00fdch sa tieto barbarsk\u00e9 a nepochopite\u013ene krut\u00e9 repres\u00e1lie brachi\u00e1lnej moci najviac dotkli, si ich pripomenuli v tomto roku pri ich okr\u00fahlom 350. v\u00fdro\u010d\u00ed, ke\u010f\u017ee na Bran\u010di sa nena\u0161iel priestor venova\u0165 im aspo\u0148 kr\u00e1tku spomienku.<\/p>\n\n\n\n

                \u010co krvav\u00fdm udalostiam predch\u00e1dzalo?<\/em><\/p>\n\n\n\n

        Za\u010diatok t\u00fdchto udalosti nie je samozrejme v roku 1673, ale pramen\u00ed ove\u013ea hlb\u0161ie. Nemo\u017eno tu v\u0161ak ani v kr\u00e1tkosti spomen\u00fa\u0165 v\u0161etky d\u00f4vody a predch\u00e1dzaj\u00face udalosti. Za ich predohru m\u00f4\u017eme ozna\u010di\u0165 podp\u00edsanie hanebn\u00e9ho mieru cis\u00e1rskeho dvora s Turkami, po por\u00e1\u017eke Turkov pri Sv. Gotharde a n\u00e1sledn\u00e9 ne\u00faspe\u0161n\u00e9, prezraden\u00e9 a krvavo potla\u010den\u00e9 sprisahanie proti cis\u00e1rovi a kr\u00e1\u013eovi Leopoldovi I. Preva\u017en\u00e1 v\u00e4\u010d\u0161ina sprisahancov boli \u010dlenovia RKC, ale spojil sa s nimi aj evanjelik Ostro\u0161i\u010d a \u0161opronsk\u00fd pravot\u00e1r \u0160tefan Vittn\u00e9dy. T\u00e1to okolnos\u0165 bola nesk\u00f4r, pri zn\u00e1mych mimoriadych s\u00fadoch v r.1673 a 1674 vyu\u017eit\u00e1 a zneu\u017eit\u00e1 proti celej evanjelickej i reformovanej cirkvi.<\/p>\n\n\n\n

       Po dohode cis\u00e1ra a kr\u00e1\u013ea Leopolda I. s r\u00edm.- kat.hierarchiou vznikol pl\u00e1n na \u00fapln\u00e9 zni\u010denia oboch evanjelick\u00fdch cirkv\u00ed v Uhorsku. Leopold I, <\/strong>ktor\u00fd bol p\u00f4vodne pripravovan\u00fd na k\u0148azsk\u00fa dr\u00e1hu a bol vychovan\u00fd jezuitmi u\u017e v roku 1670 bol s\u013e\u00fabil, \u017ee ak zv\u00ed\u0165az\u00ed, znovu vytvor\u00ed v Uhorsku \u201ckr\u00e1\u013eovstvo panny M\u00e1rie\u201d –<\/em>  \u201cregnum Marianum\u201d. <\/em>Pr\u00edmas Juraj Selep\u010d\u00e9ni mu s\u013e\u00fabil spolu s \u010fal\u0161\u00edmi biskupmi \u00eds\u0165 mu vo v\u0161etkom po ruke. Tak\u00fdmi bol najm\u00e4 Leopold Koloni\u010d, biskup viede\u0148skonovomestsk\u00fd a s\u00fa\u010dasne prednosta bratislavskej komory, ktor\u00fd sa \u201cpresl\u00e1vil\u201d heslom, \u017ee: \u201cUhorsko najsk\u00f4r potla\u010d\u00ed, potom o\u017eobr\u00e1\u010di a napokon pokatol\u00ed\u010dti\u201d.<\/em> <\/p>\n\n\n\n

    Juraj B\u00e1r\u0161on, biskup varad\u00ednsky a pr\u00e9po\u0161t spi\u0161sk\u00fd prispel k likvid\u00e1cii n\u00e1bo\u017eenskej slobody aj patri\u010dnou ideologickou pr\u00edpravou, vydan\u00edm knihy: \u201dVeritae toti mundo declarata (r.1671),<\/em> v ktorej hl\u00e1sal, \u017ee evanjelici nemaj\u00fa pr\u00e1va ktor\u00e9 im boli predch\u00e1dzaj\u00facimi mierami priznan\u00e9, lebo: \u201c1. ich slobody s\u00fa spojen\u00e9 so \u0161kodou RKC, 2. lebo katol\u00edcke duchovensvo protestovalo proti t\u00fdmto pr\u00e1vam (!), 3. lebo evanjelici i reformovan\u00ed sa neprid\u0155\u017eaj\u00fa vyznan\u00ed, na z\u00e1klade ktor\u00fdch obdr\u017eali slobodu vyznania.        <\/em>       <\/p>\n\n\n\n

    Vzbury – alebo obrana chr\u00e1mov, \u0161k\u00f4l, f\u00e1r a cirkevn\u00e9ho majteku?<\/em><\/p>\n\n\n\n

      Aby Leopold I. uspokojil nespokojn\u00fdch katol\u00edckych biskupov, pon\u00fakol im mo\u017enos\u0165 n\u00e1silnej protireforma\u010dnej akcie a celoplo\u0161n\u00fa likvid\u00e1ciu evanjelick\u00e9ho a kalv\u00ednskeho duchovenstva a u\u010dite\u013eov. Pod sp\u00f4sobom n\u00edm nariaden\u00fdch nez\u00e1konn\u00fdch vizit\u00e1ci\u00ed chceli z\u00edska\u0165 aj v\u0161etky evanjelick\u00e9 kostoly, \u0161koly a cirkevn\u00fd majetok. N\u00e1sledne bol bezbrannn\u00fd pospolit\u00fd \u013eud pod duchovn\u00fdm n\u00e1tlakom jezuitov a franti\u0161k\u00e1nov, ale aj \u017eal\u00e1rovan\u00edm a bezcitn\u00fdm mu\u010den\u00edm a napokon aj vojensk\u00fdm bezprecedentn\u00fdm \u00fatokom na cel\u00e9 bran\u010dsk\u00e9 okolie ( i in\u00e9 miesta) n\u00faten\u00fd k prestupu do RKC. N\u00e1bo\u017eensk\u00e1 sloboda, sloboda svedomia a vyznania sa stali nezn\u00e1mymi pojmami.    <\/p>\n\n\n\n

    Ke\u010f biskup Juraj B\u00e1r\u0161o\u0148 s uspokojiv\u00fdmi v\u00fdsledkami vykonal kr\u00e1\u013eovsk\u00e9 a pr\u00edmasove z\u00e1mery na Spi\u0161i a in\u00fdch miestach, obr\u00e1til  svoju pozornos\u0165 na Plavecko-braneck\u00fd senior\u00e1t, ktor\u00fd bol bl\u00edzko Trnavy, s\u00eddla arcibiskupstva. Na susednom \u010dachtickom panstve u\u017e predt\u00fdm vykonal \u0161pinav\u00fa pr\u00e1cu Franti\u0161ek N\u00e1da\u017edy. Evanjelick\u00e9 kostoly a far\u00e1ri tu zostali predbe\u017ene len v dvoch obciach. Jednou z nich boli Bzince. Pr\u00e1ve bzinsk\u00fd evanjelick\u00fd far\u00e1r Martin Zehener cez Adama Pol\u00e1ka dal av\u00edzo o bl\u00ed\u017eiacej sa nev\u00edtanej n\u00e1v\u0161teve na Tur\u00fa L\u00faku, kde bol far\u00e1rom Daniel Krman st. Ten sa spolu s cirkevn\u00edkmi a richt\u00e1rmi obce J\u00e1nom Jura\u0161ekom a J\u00e1nom \u0160tefan\u010d\u00edkom spolo\u010dne rozhodli k obrane svojho kostola, \u0161koly, fary a majetku. Rechtor Pavol Lojnik nap\u00edsal a poslal list aj bukovsk\u00fdm cirkevn\u00edkom, ktor\u00fdch pozvali k obrane kostola. List prevzal bukovsk\u00fd richt\u00e1r Martin Jakub\u010d\u00edk a osobne obi\u0161iel cirkevn\u00edkov, aby ich pozval k obrane kostola. <\/p>\n\n\n\n

      Biskup Juraj B\u00e1r\u0161on bol ve\u013emi urazen\u00fd, ke\u010f po pr\u00edchode do Turej L\u00faky 14.j\u00fala 1672 \u017eiadal kostoln\u00edk od neho povolenie k vizit\u00e1cii, preto\u017ee dobre vedel, \u017ee nemal \u017eiaden pr\u00e1vny n\u00e1rok vizitova\u0165 evanjelick\u00fd cirkevn\u00fd zbor. Na toto smel\u00e9 vyst\u00fapenie reagoval biskupov brat, kr\u00e1\u013eovsk\u00fd pronot\u00e1r J\u00e1n B\u00e1r\u0161on v\u00fdstrelom z pi\u0161tole na kostoln\u00edka. To v\u0161ak zhroma\u017eden\u00fd \u013eud prijal ako sign\u00e1l k obrane. Preto sa sedliackymi \u201czbra\u0148ami\u201d oborili na B\u00e1r\u0161o\u0148ovcov ktor\u00fdch nemilosrdne ml\u00e1tili tak, \u017ee pronot\u00e1r J\u00e1n B\u00e1r\u0161on zraneniam pod\u013eahol a biskup, unikol smrti len pod ochranou far\u00e1ra D.Krmana, ktor\u00fd ho s man\u017eelkou a pozvan\u00edm hab\u00e1nskym fel\u010diarom o\u0161etroval na fare a a odviezol na hrad Bran\u010d.<\/p>\n\n\n\n

     O priebehu udalosti m\u00e1me v\u00fdsledok podrobn\u00e9ho vy\u0161etrovania zaznamenan\u00fd vo v\u00fdroku vy\u0161etrovacej komisie a zo z\u00e1pisnice s\u00fadu, ktor\u00e1 sa akoby z\u00e1zrakom zachovala do dne\u0161n\u00fdch \u010dias v Ma\u010farskom n\u00e1rodnom arch\u00edve. S\u00fad vo forme panskej s\u00fadnej stolice sa konal v Soboti\u0161ti d\u0148a 5. septermbra 1672. <\/p>\n\n\n\n

           E\u0161te pred konan\u00edm samotn\u00e9ho s\u00fadu boli 18.augusta predvolan\u00ed na vy\u0161etrovanie v\u0161etci zost\u00e1vaj\u00faci evanjelick\u00ed far\u00e1ri z okolia. T\u00edto do Soboti\u0161\u0165a pri\u0161li, ale ke\u010f\u017ee sa nedostavilo exeku\u010dn\u00e9 vojsko gener\u00e1lu Rabattu t\u00e1boriaceho pri Skalici, far\u00e1ri: dom\u00e1ci J\u00e1n Sentkere\u0161ty, senick\u00fd \u0160tefan Pil\u00e1rik, turol\u00facky Daniel Krman I., prietr\u017esk\u00fd Jon\u00e1\u0161 Kranc a vrbov\u010diansky Michal L\u00e1ni sa vr\u00e1tili domov. Predvolan\u00ed na vy\u0161etrovanie boli op\u00e4\u0165 o t\u00fd\u017ede\u0148 24.augusta. Pil\u00e1rik dostal upovedomenie od bran\u010dsk\u00e9ho panstva, aby sa do Soboti\u0161\u0165a nedostavil. Pil\u00e1rik poslal odkaz citovan\u00fdm far\u00e1rom, aby urobili podobne. S\u00e1m okam\u017eite utiekol do Ve\u013ek\u00fdch Lev\u00e1r, kde sa uch\u00fdlil pod ochranu gr\u00f3fa Kri\u0161tofa Ferdinanda Koloni\u010da. <\/em>Po vy\u0161e ro\u010dnom skr\u00fdvan\u00ed v Lev\u00e1roch bol n\u00faten\u00fd emigrova\u0165 do Saska, kde nesk\u00f4r v Neusaltzi zomrel.<\/p>\n\n\n\n

    Rabatta sa s vojakmi (kyrysn\u00edkmi) sna\u017eil na fare zhroma\u017eden\u00fdch far\u00e1rov zaja\u0165, ale v\u0161etk\u00fdm sa podarilo ujs\u0165 do pol\u00ed a skry\u0165 sa v hor\u00e1ch. Zajal len Michala L\u00e1niho, ktor\u00e9ho uv\u00e4znil a potom vypovedal z krajiny. N\u00e1sledne v Senici vojaci vyrabovali faru a zaujali kostol. Pil\u00e1rik tak op\u00e4\u0165 pri\u0161iel o svoju kni\u017enicu, ako u\u017e pred\u00fdm v \u010cachticiach. O jej sp\u00e1lenie na soboti\u0161skom prianieri sa zasl\u00fa\u017eil \u201chorliv\u00fd mision\u00e1r\u201d franti\u0161k\u00e1n \u0160tefan Pobjecky,<\/em> ako o tom s\u00e1m nap\u00edsal vo svojom \u017eivotopise. Tento zverejnil Dr.V\u0161evlad J.Gajdo\u0161 v knihe: Franti\u0161k\u00e1ni  Slovenskej literat\u00fare (USA, Clevelend Ohio 1979), pri\u010dom \u201cnie ve\u013emi chv\u00e1li\u201d  tento druh \u201cmision\u00e1rskej horlivosti\u201d Pobjeck\u00e9ho.   <\/p>\n\n\n\n

     Pansk\u00fd s\u00fad v Soboti\u0161ti 5.septembra 1672 prejedn\u00e1val ako prv\u00fa predch\u00e1dzaj\u00facu obranu (\u201cvzburu\u201d ) evanjelikov v Senici, kde u\u017e sk\u00f4r prebehlo viacero pokusov o zaujatie kostola a vyhnanie \u0160.Pil\u00e1rika, ale ne\u00faspe\u0161ne. Ako hlavn\u00fd vinn\u00edk odporu bol ozna\u010den\u00fd \u0160.Pil\u00e1rik a cirkevn\u00fd u\u010dite\u013e a s nimi \u010fal\u0161\u00edch 123 seni\u010danov.   <\/p>\n\n\n\n

      Na tomto mieste spome\u0148me pramene, ktor\u00e9 v na\u0161ej cirkvi neboli e\u0161te pred \u0161ir\u0161ou verejnos\u0165ou publikovan\u00e9. Je to jednak list samotn\u00e9ho Jura B\u00e1ro\u0148a p\u00e1pe\u017eovi Klementovi VII. do R\u00edma a p\u00e1pe\u017eova odpove\u010f<\/strong>.<\/p>\n\n\n\n

                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                 Zverej\u0148ujeme tu tie\u017e aj jeden z \u00f4smych obrazov (v porad\u00ed \u0161tvrt\u00fd) zachyt\u00e1vaj\u00facich priebeh \u201cturol\u00fackej vzbury\u201d, na ktorom je zn\u00e1zornen\u00fd \u00fatok sedliakov na oboch B\u00e1r\u0161o\u0148ovcov, pri\u010dom bol  kr\u00e1\u013eovsk\u00fd pronot\u00e1r J\u00e1n bol zabit\u00fd. N\u00e1sledne bol s ve\u013ek\u00fdmi poctami pochovan\u00fd ako mu\u010den\u00edk vo farskom kostole v Skalici. Tento obraz tu dodnes existuje a t\u00ed, \u010do pova\u017euj\u00fa J\u00e1na B\u00e1r\u0161o\u0148a za mu\u010den\u00edka, m\u00f4\u017eu sa k nemu modli\u0165. <\/p>\n\n\n\n

                     Epitaf na obraze hovor\u00ed:<\/p>\n\n\n\n

\u201cHr\u00f4zovl\u00e1da Luter\u00e1nov na panstve Bran\u010d, sp\u00e1chan\u00e1 roku 1672 d\u0148a 14.j\u00fala .<\/em><\/p>\n\n\n\n

       \u2026 Bol tento Vl\u00e1dca prav\u00fd, sudca spravodliv\u00fd, apo\u0161tol nad\u0161en\u00fd,    <\/em><\/p>\n\n\n\n

      Kazate\u013e pomazan\u00fd\u2026V r\u00ed\u0161i apo\u0161tolov sa neligotal, ale \u017eiaril,        <\/em><\/p>\n\n\n\n

      Pokia\u013e v osade Tur\u00e1 L\u00faka, na panstve Bran\u010d, v stolici Nitrianskej              <\/em><\/p>\n\n\n\n

      spolu so svoj\u00edm bratom  Jurajom B\u00e1r\u0161o\u0148om, biskupom     <\/em><\/p>\n\n\n\n

      varad\u00ednskym, sa usiluje roz\u017ea\u0165 svetlo sp\u00e1sy v temnot\u00e1ch\u2026 <\/em><\/p>\n\n\n\n

      pod ranami sekier, pr\u00fatov, kyjakov a pal\u00edc, metiel,         <\/em><\/p>\n\n\n\n

      smrtonosn\u00fdmi ranami a \u00fadermi bol posiaty\u2026<\/em><\/p>\n\n\n\n

      Vzda\u0165 \u00factu a hold na Spi\u0161i, J\u00e1na B\u00e1rsonya Apo\u0161tola a mu\u010den\u00edka  <\/em><\/p>\n\n\n\n

       rad\u00ed, \u00e1no prikazuje n\u00e1mestn\u00edk Kristov, <\/em>p\u00e1pe\u017e Klement X.\u201d <\/em><\/strong><\/p>\n\n\n\n

     <\/em>Juraj B\u00e1r\u0161o\u0148 nap\u00edsal osobn\u00fd list p\u00e1pe\u017eovi, v ktorom sa pos\u0165a\u017eoval ako aj jeho, biskupa – kac\u00edri \u201c\u2026zrazili na zem a pole\u017eia\u010dky c\u00edtil na sebe asi \u0161tvr\u0165 hodiny \u00fadery sekier, cepov, kyjakov a in\u00fdch gazdovsk\u00fdch n\u00e1strojov. Zasadili mu do hlavy smrte\u013en\u00fa ranu, ale Boh ako z\u00e1zrakom – nedopustil aby skonal\u2026\u201d.   <\/em>Pr\u00edzna\u010dn\u00e9 je, \u017ee ani slovom sa nezmienil o pomoci Krmanovej, jeho man\u017eelky a o hab\u00e1nskom r\u00e1nhoji\u010dovi z Bran\u010da. <\/p>\n\n\n\n

         P\u00e1pe\u017e Klement X. mu poslal \u00faradn\u00fa p\u00e1pe\u017esk\u00fa listinu (breve), v ktorej vyslovil \u201cspoluc\u00edtenie\u201d, <\/em>a z\u00e1rove\u0148  \u201cblaho\u017eelanie, preto\u017ee jeho zranenie bude iste z\u00e1kladom, \u017ee obdr\u017e\u00ed korunu Bo\u017e\u00edch bojovn\u00edkov.\u201d <\/em>Napokon mu zaslal svoje \u201c apo\u0161tolsk\u00e9 po\u017eehnanie\u201d. (List z R\u00edma 20. augusta 1672)  <\/em>B\u00e1r\u0161o\u0148 sa tie\u017e prihovoril aj za \u010fal\u0161\u00edch spolu\u00fa\u010dastn\u00edkov, ktor\u00fdm sa dostalo bitky a \u017eiadal pre nich od komory bolestn\u00e9.<\/p>\n\n\n\n

      Rozhodnut\u00edm s\u00fadu v Soboti\u0161ti boli ods\u00faden\u00ed na smr\u0165 menovite \u0160tefan Pil\u00e1rik a agiln\u00fd mu\u017e \u0160tefan Sabo zo Senice, turol\u00facky richt\u00e1ri a tie\u017e Tobi\u00e1\u0161 Masaryk a Martin Matu\u0161ovi\u010d, ktor\u00ed utiekli z hradu Bran\u010d a pohrdli s\u00fadom. Ods\u00faden\u00ed richt\u00e1ri boli odveden\u00ed na \u010cachtick\u00fd hrad, preto\u017ee hajd\u00fachom na Bran\u010di sudcovia ned\u00f4verovali.                         <\/em><\/p>\n\n\n\n

            <\/em>Po mnohej tort\u00fare a mu\u010den\u00ed pri\u0161lo k n\u00e1siln\u00fdm prestupom do RKC, \u010do bol pre mnoh\u00fdch jedin\u00fd sp\u00f4sob ako sa vyhn\u00fa\u0165 \u010fal\u0161iemu mu\u010deniu. Osloboden\u00ed boli t\u00ed, ktor\u00ed s\u013e\u00fabili, \u017ee do stanoven\u00e9ho term\u00ednu pr\u00eddu do soboti\u0161tsk\u00e9ho ka\u0161tie\u013ea a ich nevinu potvrd\u00ed 20 priveden\u00fdch svedkov.<\/p>\n\n\n\n

    \u0160peci\u00e1lnu \u00falohu dostal provizor \u010dachtick\u00e9ho panstva J\u00e1n Kruplani\u010d. Komora ho poverila sledovan\u00edm turol\u00fackeho D.Krmana. 15. janu\u00e1ra 1673 hl\u00e1sil komore, \u017ee sa skr\u00fdva na kopaniciach v bli\u017e\u0161om okol\u00ed, preto prepustili z v\u00e4zenia usved\u010den\u00e9ho zbojn\u00edka J\u00e1na Hrajnohu s t\u00fdm, aby sledoval a za odmenu hl\u00e1sil miesto pobytu turol\u00fackeho a senick\u00e9ho far\u00e1ra. P\u00e1novi arcibiskupovi bola mil\u00e1 aj slu\u017eba vych\u00fdren\u00e9ho zbojn\u00edka s cie\u013eom dosiahn\u00fa\u0165 svoj cie\u013e, zmocni\u0165 sa t\u00fdch kazate\u013eov, ktor\u00ed boli na \u00fateku. <\/p>\n\n\n\n

                       Zmena pl\u00e1nov na exek\u00faciu trestov<\/em><\/p>\n\n\n\n

        V roku 1673, d\u0148a 16.m\u00e1ja bola zah\u00e1jen\u00e1 kr\u00e1\u013eom Leopoldom I. pravota proti D.Krmanovi a \u0160.Pil\u00e1rikovi, ale napokon ich kauza bola odlo\u017een\u00e1 \u201cad acta<\/em>\u201d, ke\u010f\u017ee boli st\u00e1le na \u00fateku. Navy\u0161e, u\u017e vtedy mal arcibiskup Selep\u010d\u00e9ni pripraven\u00fd in\u00fd pl\u00e1n. Nie jednotlivo obvini\u0165 a pr\u00e1cne dokazova\u0165 vinu jednotliv\u00fdm k\u0148azom a u\u010dite\u013eom, ale cie\u013eom sa stalo pripravi\u0165 plo\u0161n\u00e9 a v\u0161eobecn\u00e9 obvinenie v\u0161etk\u00fdch evanjelick\u00fdch predstavite\u013eov z velezrady, z ur\u00e1\u017eky kr\u00e1\u013eovsk\u00e9ho majest\u00e1tu, katol\u00edckej cirkvi a tak definit\u00edvne \u201cvyrie\u0161i\u0165\u201d ot\u00e1zku oboch evanjelick\u00fdch cirkv\u00ed. To sa potom, prejavilo na mimoriadnych bratislavsk\u00fdch s\u00fadoch v roku 1673 a 1674.<\/p>\n\n\n\n

     Katol\u00edckym far\u00e1rom a jezuitom v\u0161ak ne\u00faspe\u0161n\u00e9 zabratie kostolov v Senici a na Turej L\u00fake nedalo spa\u0165. So s\u00fahlasom panovn\u00edka, bratislavskej komory a jej predsedu Koloni\u010da, arcibiskupa Selep\u010d\u00e9nyho a \u010fal\u0161\u00edch bolo k prevedeniu exek\u00facie rozsudkov povolan\u00e9 cis\u00e1ske vojsko. <\/p>\n\n\n\n

      Odobratie kostola v Senici bolo napl\u00e1novan\u00e9 na prv\u00e9 v\u00fdro\u010die Turol\u00fackej obrany, na de\u0148 sviatku Bo\u017eieho tela, ktor\u00fd v\u0161ak bol kv\u00f4li jarmoku posunt\u00fd na najbli\u017e\u0161iu nede\u013eu – 4. j\u00fana 1673<\/strong>. <\/p>\n\n\n\n

      Obe strany konfliktu sa odhodlane pripravovali na tento de\u0148.<\/p>\n\n\n\n

Do sl\u00e1vnostnej procesie r\u00edm.katol\u00edkov sa zapojili nielen viacer\u00ed r\u00edm.kat. far\u00e1ri a jezuiti, ale aj vojensk\u00e1 pos\u00e1dka nemeck\u00fdch vojakov z hradu Bran\u010d s pripraven\u00fdmi mu\u0161ketami. Evanjelici zo Senice a okolia sa zhroma\u017edili jednak v kostole a v\u00e4\u010dia \u010das\u0165 na ne\u010falekom cintor\u00edne. Ke\u010f sa po k\u00e1zni sprievod pohol mestom smerom k evanjelick\u00e9mu kostolu, stalo sa, \u017ee vojaci v \u010dele sprievodu vyp\u00e1lili – \u00fadajne \u010destn\u00fa salvu – na po\u010des\u0165 Bo\u017eieho tela v bl\u00edzkosti kostola. Evanjelici to pochopili ako za\u010diatok \u00fatoku a vyr\u00fatili sa na vojakov a sprievod. T\u00edto sa stiahli na katol\u00edcku faru a tu sa br\u00e1nili. Prv\u00e9ho, ktor\u00fd sa pribl\u00ed\u017eil zastrelili (J\u00e1n Zachelec), \u010do e\u0161te viac vyprovokavolo evanjelikov. Pri \u00fatoku na rkc. faru v boji zabili velite\u013ea Nemcov a nieko\u013e\u00fdch vojakov a tie\u017e tridsiatnika \u0160t.Hov\u00e1tha. Zbili aj pr\u00edtomn\u00e9ho kazate\u013ea, ktor\u00fd predt\u00fdm v k\u00e1zni hanobil evanjelikov a n\u00e1sledne rozbili cel\u00e9 zariadenie chr\u00e1mu. <\/p>\n\n\n\n

     Toto moment\u00e1lne v\u00ed\u0165aztvo evanjelikov bolo iba zdanliv\u00e9 a vemi pochybn\u00e9. Katol\u00edcki kapl\u00e1ni a slu\u017eobn\u00edci okam\u017eite p\u00edsali \u017ealobn\u00fd list bratislavskej komore d\u0148a 10. j\u00fana 1673. V liste \u017eiadali o \u010do najtvrd\u0161iu odplatu a pomstu. Dokladom o priebehu udalost\u00ed s\u00fa aj dve zachovan\u00e9 z\u00e1pisnice, ktor\u00e9 vznikli pri vy\u0161etrovan\u00ed. Vypo\u010dut\u00fdch bolo 23 svedkov. Z v\u00fdpoved\u00ed v\u0161ak nebolo mo\u017en\u00e9 usved\u010di\u0165 duchovn\u00fdch autorov povstania a s\u00fadne pokra\u010dovanie bolo zastaven\u00e9. \u201cOpr\u00e1vnen\u00ed \u010dinitelia\u201d zrejme pokladali ulo\u017eenie exempl\u00e1rnych trestov za n\u00edzke a pre \u017eelan\u00fd efekt neposta\u010duj\u00face. Pod\u013ea n\u00e1vrhu u\u017e smutne zn\u00e1meho J\u00e1na Kruplani\u010da rozhodla sa komora na z\u00e1kroky v podobe retorzie<\/em>, a to obsaden\u00edm Senice chorv\u00e1tskym vojskom.<\/p>\n\n\n\n

     K exek\u00facii a potrestaniu vinn\u00edkov bol vyslan\u00fd pluk vojska 4000 kyrisn\u00edkov gener\u00e1la E.R.Stahremberga<\/strong>, <\/em>ako to zaznamenala aj kronika soboti\u0161tsk\u00fdch hab\u00e1nov:\u201d Velik\u00fd strach obk\u013e\u00fa\u010dil oblas\u0165 panstva Bran\u010d, ke\u010f gr\u00f3f a velite\u013e Starnberg tiahol so 4000 mu\u017emi na ko\u0148och a pe\u0161i s dvoma plukmi Chorv\u00e1tov proti Senici, ktor\u00ed sa ve\u013emi nepriate\u013esky zachovali plienen\u00edm a vypa\u013eovan\u00edm. Tie\u017e osem os\u00f4b obesili a hrozn\u00fdm sp\u00f4sobom st\u00fdrali\u201d.<\/em>(O udalostiach p\u00edsali viacer\u00ed evanjelick\u00ed autori. Izai\u00e1\u0161 Pil\u00e1rik: \u201cO prenasledovan\u00ed pravej cirkvi\u201d, nepresne uviedol rok – 1674) .<\/em><\/p>\n\n\n\n

      <\/em>Ke\u010f 14. j\u00fala 1673<\/strong> prich\u00e1dzalo vojsko, senick\u00ed evanjelici zazvonili na poplach preto, aby sa \u013eudia skryli, nie aby s obrovskou presilou bojovali, ale cis\u00e1rske vojsko to pova\u017eovalo za ur\u00e1\u017eku. Prv\u00fdm zn\u00e1mym mu\u010den\u00edkom tohoto d\u0148a sa stal kantor Bojkovsk\u00fd <\/strong>a zvon\u00e1r Pavol Sablovi\u010d<\/strong>. \u010eal\u0161\u00edm bol mlad\u00fd Martin Nov\u00e1k<\/strong>, syn far\u00e1ra z Medzeva, ktor\u00e9ho h\u013eadali vojaci. Ke\u010f pri\u0161iel na rad sotva 18 ro\u010dn\u00fd ml\u00e1denec, ktor\u00fd pom\u00e1hal zvoni\u0165, pon\u00fakli mu milos\u0165, ak prest\u00fapi. On to odmietol a odvol\u00e1val sa na spravodliv\u00fd posledn\u00fd s\u00fad Bo\u017e\u00ed. Plukovn\u00edk Chorv\u00e1tov Collaldo sa na\u013eakal a od \u010fal\u0161\u00edch popr\u00e1v upustil a obvinen\u00fdch uv\u00e4znili na hrade Bran\u010d. <\/p>\n\n\n\n

      Ke\u010f Stahremberg odtiahol, Collaldovi vojaci za\u010dali prenasledova\u0165 v\u0161etk\u00fdch obyvate\u013eov. Strie\u013eali po nich na ulici, rabovali domy a nakoniec vyp\u00e1lili cel\u00e9 mesto. Podobn\u00e9 besnenie vojska sa udialo aj na Turej L\u00fake. Zd\u00e1 sa, \u017ee pr\u00e1ve tu sa retorzia za\u010dala, ke\u010f\u017ee turol\u00fa\u010dania neboli na pr\u00edchod vojska pripraven\u00ed a tu bolo aj nepomerne viac obet\u00ed tejto barbarskej vojenskej repres\u00e1lie.  <\/p>\n\n\n\n

    Podobne pokra\u010dovali vojaci aj v Prietr\u017ei, v \u010c\u00e1\u010dove a v \u010castkove.<\/strong> M\u0155tvych, ranen\u00fdch, z\u00fabo\u017een\u00fdch u\u017e nemal kto spo\u010d\u00edta\u0165 a ich men\u00e1 s\u00fa zap\u00edsan\u00e9 u\u017e len v zoznamoch bezmennn\u00fdch.<\/p>\n\n\n\n

     Aby opis t\u00fdchto neuverite\u013ene desn\u00fdch udalost\u00ed nebol azda tenden\u010dn\u00fd, odcitujme tu p\u00edsomn\u00e9 svedectv\u00e1 dvoch priamych svedkov tohoto nesl\u00fdchan\u00e9ho a krut\u00e9ho pokra\u010dovania.<\/p>\n\n\n\n

    Pavel Orb\u00e1n<\/strong>, z\u00e1lo\u017en\u00fd dr\u017eite\u013e panstva z Turej L\u00faky, vyd\u00e1va d\u00f4kaz pravde t\u00fdm, \u017ee sa e\u0161te pred 18. augustom 1673 listom obr\u00e1til na bratislavsk\u00fa komoru so \u017eiados\u0165ou o n\u00e1hradu \u0161kody, ktor\u00fa v\u010faka besneniu vojska utrpel. Pripom\u00edna, \u017ee bol \u010dlenom s\u00fadu v Soboti\u0161ti a bol za potrestanie vinn\u00edkov, \u010d\u00edm dok\u00e1zal vernos\u0165 bratislavskej komore. Medzi in\u00fdm v\u0161ak nap\u00edsal: \u201c \u2026ako som sa dozvedel z d\u00f4veryhodnej a spo\u013eahlivej spr\u00e1vy ist\u00fdch urodzen\u00fdch os\u00f4b, proti mysli a o\u010dak\u00e1vaniu vojensk\u00e9ho velenia, dal zrovna\u0165 (Collaldo) so zemou po\u017eiarom moju \u010das\u0165 turol\u00fackeho majetku, z\u00e1konne zalo\u017een\u00fa sumou okolo p\u00e4\u0165tis\u00edc flor\u00e9nov, bez toho, aby som si to zasl\u00fa\u017eil a, \u010do je hor\u0161ie, okrem in\u00fdch nechal biedne zahyn\u00fa\u0165 <\/em>v plame\u0148och aj nevinn\u00e9 deti, <\/em><\/strong>dal zobra\u0165 \u00faplne v\u0161etok majetok sedliakom, ktor\u00ed sa po predo\u0161lom uisten\u00ed vr\u00e1tili domov, ich statok a dobytok obr\u00e1til na vojnov\u00fa koris\u0165, \u2026 \u010do v\u0161etko, ba e\u0161te aj v\u00e4\u010d\u0161ie veci, vyjd\u00fa \u010doskoro najavo\u201d<\/em>. <\/p>\n\n\n\n

      Komora 21.augusta 1673 vyslala svojho \u010dloveka, J\u00e1na Kruplani\u010da, aby zistil, ak\u00e1 je situ\u00e1cia na menovan\u00fdch miestach. Odpove\u010f J.Kruplani\u010da je a\u017e desiv\u00e1 \u201cPod\u013ea d\u00f4stojn\u00e9ho rozkazu Va\u0161ej ve\u013ekomo\u017enej Milosti, pre\u0161iel som v\u0161etky miesta skazy ded\u00edn bran\u010dsk\u00e9ho okolia, v\u0161etko \u201coculova\u201d (videl) a obhliadol.<\/em><\/p>\n\n\n\n

   Po prv\u00e9. Prv\u00e1 moja cesta viedla do dediny Prietr\u017e. V tejto dedine \u2026zostal iba jeden dom neporu\u0161en\u00fd a na kopaniciach som na\u0161iel iba dvoch \u017eeliarov a jedn\u00e9ho podan\u00e9ho s polkvart\u00e1lnym v\u00fdmerom\u2026\u2026\u010falej domy viacer\u00fdch poddan\u00fdch pohltil ohe\u0148 a\u017e na prach – najm\u00e4 dreven\u00e9 chalupy. I stavisk\u00e1 zo surovej tehly podliehaj\u00fa skaze pre teraj\u0161ie \u010dast\u00e9 da\u017ede. T\u00edto \u013eudia pri\u0161li o v\u0161etok ro\u017en\u00fd statok – slovom vy\u0161li na mizinu. E\u0161te sa opova\u017euj\u00fa tvrdi\u0165, \u017ee ani v dobe vtrhnutia Tat\u00e1rov neutpeli tak\u00e9 \u0161kody, ako teraz. Pla\u010d\u00fa a nariekaj\u00fa a seni\u010danov prekl\u00ednaj\u00fa.<\/em><\/p>\n\n\n\n

   Odtia\u013e som sa odobral do Senice. V meste Senici neostal ani jeden dom cel\u00fd. Zhorel aj kostol a dom fi\u0161k\u00e1lov je hrozne po\u0161koden\u00fd. Vo dver\u00e1ch, oblokoch domov t\u00fdchto obc\u00ed nezachoval sa ani jedin\u00fd \u017eelezn\u00fd klinec. E\u0161te i kamen\u00e9 st\u013apy boli povalen\u00e9. Slovensk\u00e1 pechota ich ni\u010dila pre \u017eelezn\u00e9 mre\u017ee. Sotva vidie\u0165 tu \u010dloveka, tak\u00e1 je tu p\u00fa\u0161\u0165. Obilie na poli nepokosen\u00e9, iba teraz po\u010d\u00ednaj\u00fa poniektor\u00ed \u017ea\u0165\u2026<\/em><\/p>\n\n\n\n

    Odtia\u013e som za\u0161iel do \u010c\u00e1\u010dova. Ani tam nezostal viac ako jeden dom cel\u00fd. Aj t\u00edto pri\u0161li o v\u0161etko \u010do mali – o statok i ostatn\u00e9 v\u0161akov\u00e9 veci\u201d\u2026.. Z \u010c\u00e1\u010dova viedla moja cesta do \u010castkova. Aj t\u00e1to obec, pr\u00e1ve tak ako predo\u0161l\u00e1, do z\u00e1kladov vyhorela. Podobne i tunaj\u0161\u00ed pri\u0161li o v\u0161etko\u201d.  Kruplani\u010d na z\u00e1ver kon\u0161tatuje:\u201d\u2026 o utrpen\u00fdch \u0161kod\u00e1ch, nebude to tak hne\u010f, ale uplynie ve\u013ea rokov, k\u00fdm sa spusto\u0161en\u00e9 kraje znova vybuduj\u00fa\u201d<\/em>.        <\/p>\n\n\n\n

    Toto barbarsk\u00e9 po\u010d\u00ednanie ve\u013emi oslabilo duchovn\u00fd a hospod\u00e1rsky stav na\u0161ich evanjelick\u00fdch cirkevn\u00fdch zborov. Ale napriek v\u0161etk\u00e9mu, nebol to ich koniec a z\u00e1nik, ako si to \u201cten star\u00fd nepriate\u013e\u201d<\/em> predstavoval. Na\u0161ich predkov vo viere nezlomilo ani nasleduj\u00face desa\u0165ro\u010dn\u00e9 krvav\u00e9 prenasledovanie a nie menej \u0165a\u017ek\u00e9 nekrvav\u00e9 prenasledovanie trvaj\u00face e\u0161te sto rokov.                                                                                <\/p>\n\n\n\n

                                                                      \u013dubom\u00edr Batka st.<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

  Trag\u00e9dia Senice, Turej L\u00faky a okolia pred 350. rokmi     Je zar\u00e1\u017eaj\u00face, \u017ee o nasledovn\u00fdch tragick\u00fdch udalostiach p\u00ed\u0161u na\u0161i historici pomerne m\u00e1lo. Viac si ich v\u0161\u00edmaj\u00fa necirkevn\u00ed historici, pravda zna\u010dne tende\u010dne, vyd\u00e1vaj\u00facich ich za revolu\u010dn\u00e9 vzbury dedinskej a mestskej chudoby. Podobne aj rkc.historici d\u00f4sledne p\u00ed\u0161u o t\u00fdchto udalostiach ako o \u201cvzbur\u00e1ch\u201d proti cis\u00e1rovi … \u010c\u00edta\u0165 viac<\/a><\/p>\n","protected":false},"author":4,"featured_media":0,"comment_status":"open","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[150,538,173,40,386,176,118,6,31,152,158,7,95,145,196],"tags":[],"class_list":["post-36282","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-brezova-pod-bradlom","category-bukovec","category-castkov","category-historia","category-historicke-okienko","category-hlboke","category-myjava","category-myjavsky-seniorat","category-prenasledovanie-krestanov","category-prietrz","category-senica","category-skalica","category-sobotiste","category-tura-luka","category-vrbovce"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/36282","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/users\/4"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=36282"}],"version-history":[{"count":4,"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/36282\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":36298,"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/36282\/revisions\/36298"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=36282"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=36282"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=36282"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}