{"id":36537,"date":"2024-10-26T00:05:00","date_gmt":"2024-10-25T22:05:00","guid":{"rendered":"https:\/\/e-anjelik.sk\/?p=36537"},"modified":"2025-11-29T18:16:13","modified_gmt":"2025-11-29T17:16:13","slug":"100-rokov-od-posviacky-sucasneho-ev-a-v-chramu-v-trnave","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/2024\/10\/26\/100-rokov-od-posviacky-sucasneho-ev-a-v-chramu-v-trnave\/","title":{"rendered":"100 rokov od posviacky s\u00fa\u010dasn\u00e9ho ev. a.v. chr\u00e1mu v Trnave"},"content":{"rendered":"\n
\n
\n
\n
\"\"<\/figure>\n<\/div>\n\n\n\n
<\/div>\n<\/div>\n<\/div><\/div>\n\n\n\n

Od pr\u00edchodu Je\u017ei\u0161ovho evanjelia, ktor\u00e9 \u201eobjavil\u201c (odkryl) Martin Luther do Uhorska (na \u00fazemie Slovenska), a po jeho zasiati najm\u00e4 v kr\u00e1\u013eovsk\u00fdch mest\u00e1ch, sa komunita evanjelikov rozrastala aj v Trnave. Prv\u00e9 zmienky o obyvate\u013eoch s evanjelick\u00fdm vierovyznan\u00edm sa nach\u00e1dzaj\u00fa v mestskej kronike a\u017e v roku 1545, hoci ist\u00fd kazate\u013e Ondrej p\u00f4sobiaci v D\u00f3me sv. Mikul\u00e1\u0161a inklinoval k my\u0161lienkam reform\u00e1cie u\u017e v rokoch 1540\u22121543. Po\u010det veriacich st\u00fapal a prich\u00e1dzaj\u00faci kazatelia svoje bohoslu\u017eobn\u00e9 priestory zria\u010fovali v priv\u00e1tnych domoch, nesk\u00f4r za\u010dali bohoslu\u017eby odbavova\u0165 v kostol\u00edku (dnes sv. Heleny) pri tzv. Preporskej br\u00e1ne (Dolnej br\u00e1ne). Vtedaj\u0161\u00ed uhorsk\u00fd kr\u00e1\u013e Ferdinand I. v nadv\u00e4znosti s nepokojmi a burcovan\u00edm zak\u00e1zal ak\u00e9ko\u013evek stret\u00e1vanie a k\u00e1zanie v duchu Lutherovho (rozumej evanjeliov\u00e9ho) u\u010denia. Toto obdobie trvalo do kr\u00e1\u013eovej smrti v roku 1564 a nesk\u00f4r cis\u00e1r Maximili\u00e1n roku 1576 prik\u00e1zal mestu pod hrozbou straty privil\u00e9gi\u00ed, aby nepovo\u013eovalo pobyt kazate\u013eom v meste ani zakladanie \u0161k\u00f4l protestantom. Do obdobia potla\u010denia prvej vlny stavovsk\u00fdch povstan\u00ed (1576\u22121671) prebiehalo stret\u00e1vanie predkov viery a ako miesto pri bohoslu\u017eb\u00e1ch vyu\u017e\u00edvali nieko\u013eko kostolov (v rokoch 1605\u22121619 aj najv\u00e4\u010d\u0161\u00ed trnavsk\u00fd kostol D\u00f3m sv. Mikul\u00e1\u0161a, preto\u017ee boli najpo\u010detnej\u0161\u00edm vierovyznan\u00edm, ktor\u00e9mu opravili strechu a umiestnili na \u0148u protestantsk\u00fd znak \u2212 koh\u00fata, ktor\u00fd tam je a\u017e po dnes) a stavali aj sami. Ich sv\u00e4tost\u00e1nky nemali dlh\u00e9 trvanie. Nesk\u00f4r, aj napriek neust\u00e1lym prek\u00e1\u017ekam zo strany magistr\u00e1tu si evanjelici predsa len v roku 1615 prestavali (adaptovali) existuj\u00faci dom na s\u00fa\u010dasnej Franti\u0161k\u00e1nskej ulici na svoj prv\u00fd vlastn\u00fd kostol s ve\u017eou a zvonmi(!) (vznikla pri \u0148om aj fara a cirkevn\u00e1 \u0161kola), ktor\u00fd pri ve\u013ekom po\u017eiari mesta v roku 1666 vyhorel. Po oprave ho evanjelici u\u017e\u00edvali do roku 1671. Potom ho dostali do u\u017e\u00edvania benedikt\u00edni, nesk\u00f4r trinit\u00e1ri a nakoniec ur\u0161ul\u00ednky. Bol im vr\u00e1ten\u00fd, obnovili ho, ale po Ve\u0161el\u00e9nyiho povstan\u00ed im bol odobrat\u00fd, nesk\u00f4r znovu vr\u00e1ten\u00fd a po po\u017eiaroch a ch\u00e1tran\u00ed napokon v roku 1707 bol kostol evanjelikom natrvalo odobrat\u00fd. Koniec \u00fa\u010dinkovania reformovan\u00fdch cirkv\u00ed v Trnave nastal v roku 1709 po por\u00e1\u017eke R\u00e1kociho stavovsk\u00e9ho povstania, ke\u010f na dlh\u00fd \u010das stratili mo\u017enos\u0165 formova\u0165 tu svoje cirkevn\u00e9 obce. Po ch\u00e1tran\u00ed bol prv\u00fd evanjelick\u00fd kostol v Trnave napokon v roku 1730 zb\u00faran\u00fd. Nastalo naj\u0165a\u017e\u0161ie obdobie evanjelikov, ke\u010f zanikol samostatn\u00fd cirkevn\u00fd zbor a stal sa f\u00edliou. Obnovenie zboru nastal po takmer sto rokoch a to v roku 1804. Zbor mal teda od \u010dias reform\u00e1cie viac kostolov, ale v protireforma\u010dn\u00fdch \u010dasoch mu ka\u017ed\u00fd vzali. S\u00fa\u010dasn\u00fd chr\u00e1m Bo\u017e\u00ed teda nie prv\u00fdm kostolom evanjelikov.
V \u010dase po vydan\u00ed Toleran\u010dn\u00e9ho patentu (1781) (to nebol patent na toleranciu, i\u0161lo s\u00edce o prielom do vtedaj\u0161ieho r\u00edmskokatol\u00edckeho n\u00e1zorov\u00e9ho monopolu, ale nie o zavedenie n\u00e1zorovej slobody. Evanjelici, kalv\u00edni a pravosl\u00e1vni boli sk\u00f4r len trpen\u00ed ako zrovnopr\u00e1v\u0148ovan\u00ed v zmysle; v\u0161etky pr\u00e1va v\u00e1m neprizn\u00e1me, prestaneme v\u00e1s ale prenasledova\u0165, tak\u00fdto odkaz dala habsbursk\u00e1 monarchia svojim nekatol\u00edckym ob\u010danom. Kostoly, resp. domy modlitby (Bethaus), ktor\u00e9 boli od tejto doby budovan\u00e9, museli ma\u0165 predp\u00edsan\u00e9 parametre. Nesmeli ma\u0165 ve\u017eu, zvony, vstup nesmel by\u0165 z frekventovanej ulice a \u010fal\u0161ie obmedzenia. V tomto Toleran\u010dnom patente sa v\u0161ak z\u00e1rove\u0148 p\u00ed\u0161e, \u017ee r\u00edmskokatol\u00edcka cirkev zostane na prvom mieste. Nekatol\u00edkom zostali mnoho nev\u00fdhod. A to ostatn\u00ed veriaci c\u00edtili dos\u0165 v\u00fdrazne. Protestanti museli na\u010falej odv\u00e1dza\u0165 ur\u010dit\u00e9 poplatky katol\u00edckemu far\u00e1rovi. V man\u017eelstve s katol\u00edkom platilo, \u017ee deti musia ma\u0165 vyznanie po otcovi. Opusti\u0165 tradi\u010dn\u00fa vieru sa nevyplatilo ani finan\u010dne. T\u00e1to nerovnos\u0165 a diskrimin\u00e1cie nekatol\u00edkov zostali a\u017e do 60-tych rokov 19. storo\u010dia, ke\u010f pri\u0161li \u010fal\u0161ie reformy. V apr\u00edli roku 1861 bol vydan\u00fd protestantsk\u00fd patent. Ten priniesol relat\u00edvny zrovnopr\u00e1vnenie evanjelick\u00fdch cirkv\u00ed s cirkvou r\u00edmskokatol\u00edckou v rak\u00faskej \u010dasti monarchie)<\/em> panovn\u00edkom Jozefom II. mali najprv na u\u017e\u00edvanie slu\u017eieb Bo\u017e\u00edch v tzv. Invalidovni (dnes budova Vojensk\u00e9ho arch\u00edvu v susedstve univerzitn\u00e9ho kostola J\u00e1na Krstite\u013ea) jednu priestrann\u00fa miestnos\u0165 na poschod\u00ed, nesk\u00f4r dostali evanjelici priestor na pr\u00edzem\u00ed. T\u00fato miestnos\u0165 vybrali v roku 1785 na evanjelick\u00fa bohoslu\u017ebu po \u00famrt\u00ed jedn\u00e9ho z d\u00f4stojn\u00edkov, ktor\u00fd o tak\u00fdto obrad pred smr\u0165ou po\u017eiadal. Od roku 1787 bola pridelen\u00e1 do trval\u00e9ho u\u017e\u00edvania pre protestantov z radov vojakov a d\u00f4stojn\u00edkov p\u00f4sobiacich a ubytovan\u00fdch v Trnave aj pre civiln\u00e9 osoby, spo\u010diatku len pre jednu verejn\u00fa bohoslu\u017ebu so spove\u010fou za rok. Nesk\u00f4r v roku 1797 im bolo umo\u017enen\u00e9 kona\u0165 bohoslu\u017eby celoro\u010dne. Napokon v nej trnavsk\u00ed evanjelici sl\u00fa\u017eili slu\u017eby Bo\u017eie a\u017e do roku 1924, teda 139 rokov. Far\u00e1r Johann Carl Stelczer (1811\u22121885) o tom p\u00ed\u0161e: \u201eBola to toti\u017e m\u00fa\u010dna komora c.k. z\u00e1sobovacieho skladu, ale v \u010dase jezuitov, ke\u010f bol ist\u00fd \u010das kostol evanjelikov helv\u00e9tskeho vyznania ju dal palat\u00edn Nicolaus Eszterh\u00e1zy prebudova\u0165 pre mlad\u00fdch Loyovistov na refekt\u00f3rium. U\u017e zo \u0161trukt\u00fary tejto budovy bolo vidite\u013en\u00e9, \u017ee t\u00e1to hala bola \u010das\u0165ou kostola J\u00e1na Krstite\u013ea a spom\u00ednan\u00fd kostol bol po boku teraj\u0161ej siene. V tomto J\u00e1novom kostole predn\u00e1\u0161al historicky zn\u00e1my pr\u00edmas P\u00e1zm\u00e1ny svoje k\u00e1zne proti kac\u00edrom a pok\u00fa\u0161al sa rozplameni\u0165 svojich veriacich, aby luter\u00e1nov obr\u00e1tili a potla\u010dili.\u201c<\/em> T\u00e1to miestnos\u0165 nikdy nezodpovedala cie\u013eu a \u00fa\u010delu, bola st\u00e1le do\u010dasn\u00fdm rie\u0161en\u00edm.<\/p>\n\n\n\n

Po udalostiach 1. svetovej vojny (1918) sa budova stala vojensk\u00fdmi kas\u00e1r\u0148ami a\u00a0od t\u00fdch \u010dias bolo konanie SLB \u010doraz nemo\u017enej\u0161ie. Cvi\u010denie, tr\u00fabenie vojakov, hrmot automobilov, pristavovanie veriacich id\u00facich do modlitebne pri br\u00e1ne stojacou str\u00e1\u017eou a\u00a0in\u00e9 nepr\u00edjemnosti dokazovali, \u017ee nastal najvy\u0161\u0161\u00ed \u010das vybudova\u0165 chr\u00e1m na primeranom mieste. Mnoho \u0165a\u017ekost\u00ed sa vyskytovalo, ale nezlomnou horlivos\u0165ou a\u00a0z\u00e1ujmom za vzne\u0161en\u00fa vec sa ich darilo v\u017edy odstr\u00e1ni\u0165. Iste\u017ee najv\u00e4\u010d\u0161ou staros\u0165ou bola finan\u010dn\u00e1 ot\u00e1zka, zhroma\u017edi\u0165 potrebn\u00e9 peniaze. Rozpo\u010det bol asi jeden mili\u00f3n kor\u00fan. V\u00a0tejto veci ani tu nech\u00fdbala horlivos\u0165. V\u00a0Trnave sa na\u0161lo viac ochotn\u00fdch a\u00a0\u0161tedr\u00fdch darcov, ktor\u00ed venovali cirkvi financie a\u00a0majetky.
Arp\u00e1d Janovi\u010dek (1888-1960), najdlh\u0161ie p\u00f4sobiaci trnavsk\u00fd evanjelick\u00fd far\u00e1r (1915-1960, teda vy\u0161e 44 rokov) spom\u00edna, \u017ee pozemky so stavbami tvoriacimi komplex b\u00fdval\u00e9ho hostinca a\u00a0hotela Polnitzky (zn\u00e1my aj ako Al\u017ebetin hotel) v\u00a0zasypanej priekope za juhov\u00fdchodn\u00fdmi hradbami mesta (vtedy na \u0160tef\u00e1nikovom n\u00e1mest\u00ed, dne\u0161nom N\u00e1mest\u00ed SNP) k\u00fapil cirkevn\u00fd zbor u\u017e v\u00a0roku 1910. Na nich sa pl\u00e1novali stavby cirkevn\u00fdch budov \u2212 kostola, farsk\u00fdch pr\u00edbytkov, cirkevnej \u0161koly a\u00a0u\u010dite\u013esk\u00fdch bytov, aj kult\u00farnej z\u00e1bavy. Cirkevn\u00fd dozorca J\u00e1n Kalenda mal u\u017e v\u00a0roku 1914 od architektov pripraven\u00e9 pl\u00e1ny na v\u0161etky spomenut\u00e9 stavby a\u00a0s nimi aj potrebn\u00fd rozpo\u010det a\u00a0peniaze na uskuto\u010dnenie cel\u00e9ho projektu. Pri\u0161la v\u0161ak svetov\u00e1 vojna a\u00a0zhor\u0161ili sa i\u00a0finan\u010dn\u00e9 pomery, stavba sa musela odlo\u017ei\u0165. Po prevrate a\u00a0vzniku \u010ceskoslovenska sa cirkevn\u00fd zbor vr\u00e1til k\u00a0svoj\u00edm stavebn\u00fdm pl\u00e1nom. No aj pre \u00faplne nov\u00e9 \u0161t\u00e1tne a\u00a0politick\u00e9 pomery sa znovu rie\u0161il architektonick\u00fd n\u00e1vrh na kostol a\u00a0v\u00fdber stavebnej firmy.
Rok 1922 bol v\u00a0trnavskom zbore pr\u00edpravn\u00fdm rokom ve\u013ekej a\u00a0bohumilej udalosti \u2013 stavby kostola. Pr\u00edpravy na stavbu chr\u00e1mu neostali len pr\u00edpravami, ale v\u00a0roku 1923 pri\u0161lo aj k\u00a0ich uskuto\u010dneniu. Ako mal vyzera\u0165 trnavsk\u00fd chr\u00e1m sl\u00fa\u017eila \u00favaha F. Ruppeldta o\u00a0stavbe evanjelick\u00fdch kostolov, ktor\u00fa zostavil na z\u00e1klade svojho \u0161t\u00fadia v\u00a0cudzine. Na v\u00fdzvy do s\u00fa\u0165a\u017ee pri\u0161lo len zop\u00e1r n\u00e1vrhov od \u010desk\u00fdch a\u00a0slovensk\u00fdch architektov. Prv\u00e1 cena nebola udelen\u00e1, druh\u00fa z\u00edskal architekt Gahura zo Zl\u00edna a\u00a0tretiu udelili architektovi Tvaro\u017ekovi z\u00a0Bratislavy. Celkov\u00e1 \u00farove\u0148 s\u00fa\u0165a\u017ee bola ve\u013emi slab\u00e1, a\u00a0tak bol projekt zadan\u00fd miestnemu architektovi a\u00a0urbanistovi medzivojnov\u00e9ho obdobia, moravsk\u00e9mu rod\u00e1kovi, Josefovi Marekovi, ktor\u00fd trefne pod\u013ea presn\u00fdch pokynov a pomocou evanjelick\u00e9ho zboru navrhol nov\u00fa dispoz\u00edciu a\u00a0vzh\u013ead bud\u00faceho ev. kostola s\u00a0amfite\u00e1trov\u00fdm rie\u0161en\u00edm interi\u00e9ru a\u00a0z\u00e1vesn\u00fdm stropom. Polkruhov\u00e1 stavba m\u00e1 monument\u00e1lne p\u00f4sobiace prie\u010delie a\u00a0mas\u00edvnu \u0161tvorbok\u00fa ve\u017eu so \u0161tvorcov\u00fdm p\u00f4dorysom. Cel\u00fd interi\u00e9r je orientovan\u00fd centr\u00e1lne smerom k olt\u00e1ru a\u00a0kazate\u013enici, \u010d\u00edm poukazuje na reforma\u010dn\u00fd d\u00f4raz slova Bo\u017eieho a\u00a0oboch sviatost\u00ed. Tak\u00fdto n\u00e1vrh zbor aj prijal. Bol to ve\u013ek\u00fd krok k\u00a0uskuto\u010dneniu (odvr\u00e1tiac sa od v\u0161edn\u00e9ho tradicionalistick\u00e9ho r\u00edmskokatol\u00edckeho syst\u00e9mu) stavbe chr\u00e1mu, ktor\u00fd mal v\u00a0\u010ceskoslovensku kliesni\u0165 nov\u00fa cestu. Nemo\u017eno zaml\u010da\u0165, \u017ee nen\u00e1vidiaci robili mnoh\u00e9 prek\u00e1\u017eky, aby chr\u00e1m nest\u00e1l na tomto mieste na vlastnom pozemku, kde bol naprojektovan\u00fd, ale m\u00e1rne bolo ich nam\u00e1hanie. Po nekr\u00e1tkom uva\u017eovan\u00ed a\u00a0po nemal\u00fdch \u0165a\u017ekostiach pri\u0161lo kone\u010dne na to, aby sa za\u010dala stavba chr\u00e1mu a\u00a0z\u00a0milosti Bo\u017eej na 15. nede\u013eu po Sv. Trojici 8. septembra 1923 bola kr\u00e1sna a\u00a0vydaren\u00e1 sl\u00e1vnos\u0165 polo\u017eenia z\u00e1kladn\u00e9ho kame\u0148a. Far\u00e1r Janovi\u010dek p\u00ed\u0161e: \u201e\u017delali sme si, aby t\u00e1to sl\u00e1vnos\u0165 bola \u010d\u00edm ve\u013ekolepej\u0161ia, aby sme uk\u00e1za\u0165 mohli n\u00e1\u0161mu katol\u00edckemu mestu, \u017ee je evanjelikov okrem n\u00e1s i viac. Hospodin n\u00e1m to i doprial. Z nitrianskej a\u00a0bratislavskej \u017eupy ve\u013ek\u00e9 h\u00fafy spoluveriacich pri\u0161li, aby sa radovali s raduj\u00facimi. \u2014 16 evanjelick\u00fdch far\u00e1rov oble\u010den\u00fdch v \u00faradnom r\u00fachu na \u010dele s Dpp. biskupom Zochom a seniorom Jurkovi\u010dom a cel\u00e9 presbyt\u00e9rium dom\u00e1ceho zboru korporat\u00edvne \u0161lo s farsk\u00e9ho pr\u00edbytku na miesto sl\u00e1vnosti, kde sl\u00e1vnostn\u00e9mu aktu primerane v\u0161etko kr\u00e1sne pripraven\u00e9 a chvoj\u00edm ozdoben\u00e9 bolo. Liturgiu, ktorou sa sl\u00e1vnos\u0165 zapo\u010dala vybavil p. J\u00e1n Drobn\u00fd, far\u00e1r staroturansk\u00fd. Srdcia povzn\u00e1\u0161aj\u00faci bol spev cel\u00e9ho zhroma\u017edenia: V\u0161ickn\u00ed, jen\u017e skl\u00e1daj\u00ed. . ., za ktor\u00fdm pri\u0161la op\u00e4\u0165 liturgia. Po tejto spievalo cel\u00e9 zhroma\u017edenie piese\u0148: Jezu, ty jsi svou na sk\u00e1le … a za tou pri\u0161la sl\u00e1vnostn\u00e1 re\u010d p. biskupa Zocha. Zrete\u013ene a presved\u010divo vysvetlil \u010do tu chceme v tomto historickom meste, ktor\u00e9 sa i dnes menuje s chl\u00fabou \u201eSlovensk\u00fdm R\u00edmom\u201c, kde jedni t\u00fa\u017eia za jedin\u00fdm st\u00e1nkom Bo\u017e\u00edm a druh\u00ed maj\u00fa ich nazbyt? Chceme ma\u0165 chr\u00e1m, v ktorom by sme nehl\u00e1sali in\u00e9, ako Krista a\u00a0to toho ukri\u017eovan\u00e9ho. Za t\u00fdmto k\u00e1zal p. konsenior pezinsk\u00fd J\u00e1n Scherer v nemeckej re\u010di na z\u00e1klade proroka Aggeusa kap. I. zauj\u00edmavo pouk\u00e1\u017euc na potrebu stavania chr\u00e1mu. Za t\u00fdmto prehovoril k obecenstvu modransk\u00fd far\u00e1r R. Hollerung v re\u010di ma\u010farskej.\u201c<\/em> Po t\u00fdchto k\u00e1z\u0148ach pri\u0161iel akt ulo\u017eenia z\u00e1kladn\u00e9ho kame\u0148a s\u00a0pam\u00e4tnou listinou. Prv\u00fd \u00fader kladivom v\u00a0mene trojjedin\u00e9ho Boha vykonal senior Jurkovi\u010d, za n\u00edm dom\u00e1ci far\u00e1r A. Janovi\u010dek, dozorca J. Kalenda (inak \u00factyhodn\u00fdch 50 rokov dozorcovania (!)) a\u00a0poddozorca \u013d. Kraic a\u00a0senior\u00e1lny dozorca Dr. R. Markovi\u010d. Po tomto akte spevokol zaspieval Beethovenovu \u201eSl\u00e1vu Bo\u017eiu\u201c. Po z\u00e1vere\u010dnej liturgii a\u00a0\u00c1ronovskom po\u017eehnan\u00ed zaspievali piese\u0148: Nez\u00fafaj st\u00e1de\u010dko mal\u00e9 . . .<\/p>\n\n\n\n

V roku 1924 stavba napredovala, ale niektor\u00fdmi zmenami a viacer\u00fdmi pr\u00e1cami sa prekra\u010doval dohodnut\u00fd rozpo\u010det. Pokra\u010dovalo sa zbierkami v dom\u00e1com zbore (zvonolej\u00e1ri bratia Fischerovci darovali stredn\u00fd 500 kg zvon (in\u00e9 zdroje hovoria o troch zvonoch); p\u00e4\u0165 zvonov vytv\u00e1raj\u00fa n\u00e1dhern\u00e9 zvuky zvonkohry, M. Chmel\u00e1r daroval ve\u017eov\u00e9 hodiny so \u0161tyrmi cifern\u00edkmi, z ktor\u00fdch jeden je ur\u010den\u00fd na osvetlenie), v zboroch na Slovensku aj za \u201eve\u013ekou ml\u00e1kou\u201c, ale aj predajom budov (napr. Star\u00e1 po\u0161ta na Radlinsk\u00e9ho ulici). Nemo\u017eno zaml\u010da\u0165, \u017ee ochotne a nezi\u0161tne pom\u00e1hali takmer v\u0161etci. Napokon najv\u00e4\u010d\u0161ou udalos\u0165ou bola posviacka nov\u00e9ho, trnavsk\u00fdmi predkami takmer 200 rokov \u017eelan\u00e9ho chr\u00e1mu. Srdcia plesali neoby\u010dajnou epoch\u00e1lnou rados\u0165ou, ktor\u00fa m\u00f4\u017ee pochopi\u0165 len ten, kto vie, \u010do je to \u017ei\u0165 a jestvova\u0165 v katol\u00edckom mori bez chr\u00e1mu na slu\u0161nom mieste.
26. okt\u00f3bra 1924 na 19. nede\u013eu po Sv. Trojici bol sl\u00e1vnostn\u00fd de\u0148 posviacky, pri\u0161lo na \u0148u neo\u010dak\u00e1vane asi 6000 veriacich zbl\u00edzka i \u010faleka, c\u00edtiacich a raduj\u00facich sa spoluveriacich. U\u017e v predo\u0161l\u00fd ve\u010der truba\u010di (Quartet) mel\u00f3diou \u201eHrad prepevn\u00fd…\u201c oznamovali ve\u013ek\u00fd de\u0148, a r\u00e1no o 7,30 hodine znovu. Vlaky od r\u00e1na priv\u00e1\u017eali h\u00fafy veriacich. R\u00e1no o 9. hodine ve\u013ek\u00fd impozantn\u00fd sprievod spievaj\u00fac n\u00e1bo\u017en\u00e9 piesne i\u0161iel zo starej modlitebne cez mesto k nov\u00e9mu kostolu. V \u010dele sprievodu i\u0161li biskupi Dr. Jur Jano\u0161ka a Dr. Samuel Zoch (vtedy chor\u00fd, ale pokladal si za mil\u00fa povinnos\u0165 pr\u00eds\u0165 na tento kr\u00e1sny akt), gener\u00e1lny dozorca Dr. J. Vanovi\u010d, \u017eupan Dr. M. Bello, okolo 40 far\u00e1rov v luter\u00e1koch, dozorcovia a in\u00ed cirkevn\u00ed a svetsk\u00ed hodnost\u00e1ri, u\u010ditelia a pod. \u201eDoj\u00edmav\u00e9ho aktu posviacky z\u00fa\u010dastnili sa aj vyslanci inoveriacich cirkv\u00ed, taktie\u017e predstavitelia mesta a miestnych \u00faradov. O ko\u013eko to bolo kraj\u0161ie ako vo\u013eakedy, ke\u010f z\u00e1stupy hrnuli sa pred ev. chr\u00e1m, aby ho odobrali<\/em>\u201c p\u00ed\u0161e Janovi\u010dek. Vn\u00fatri v chr\u00e1me e\u0161te sl\u00fa\u017eili konsenior J. Scherer (nemecky), far\u00e1ri J. Endreffy (ma\u010farsky) a M. \u017darnovick\u00fd a senior v.v. Sekerka. Vonku pred chr\u00e1mom sl\u00fa\u017eili (slovensky) SLB senior V. Jurkovi\u010d, far\u00e1ri J. Lichner, J. Bienik (jeho k\u00e1ze\u0148 je uverejnen\u00e1 ni\u017e\u0161ie) a biskupsk\u00fd tajomn\u00edk Krahulec. Ve\u010deru P\u00e1novu prisl\u00fa\u017eil zhroma\u017eden\u00fdm far\u00e1rom vysl\u00fa\u017eil\u00fd senior Sekerka. Krstil brat \u017darnovick\u00fd z Pezinka. V r\u00e1mci sl\u00e1vnostn\u00fdch slu\u017eieb Bo\u017e\u00edch bol ordinovan\u00fd teol\u00f3g Kub\u00edk za kapl\u00e1na na Star\u00fa Tur\u00fa.<\/p>\n\n\n\n

Po posviacke bol sl\u00e1vnostn\u00fd konvent a spolo\u010dn\u00fd obed, na ktorom sa z\u00fa\u010dastnilo vy\u0161e 200 os\u00f4b. Potom ve\u010der usporiadali umeleck\u00fd chr\u00e1mov\u00fd koncert, ktor\u00fd bol pekn\u00fdm zakon\u010den\u00edm sl\u00e1vnosti. A tak nov\u00fd chr\u00e1m a ve\u013ekolep\u00e1 sl\u00e1vnos\u0165 dala dobr\u00e9 meno a uznanie u inovercov, a u dom\u00e1cich viery v\u0161ak l\u00e1sku k chr\u00e1mu a v \u0148om hl\u00e1san\u00e9mu slovu, oddanosti a obetavosti.
Hoci v roku 1925 sa u\u017e nov\u00fd chr\u00e1m Bo\u017e\u00ed pou\u017e\u00edval ako hotov\u00e9 dielo, na zbor \u010dakalo e\u0161te okolo neho vykonanie viacer\u00fdch potrieb. Dali sa urobi\u0165 \u017eelezn\u00e9 \u201e\u0161alokatre\u201c (\u017eal\u00fazie) na ve\u017eov\u00e9 okn\u00e1, aby sneh a d\u00e1\u017e\u010f nepadal do ve\u017ee a neurobil \u0161kodu vn\u00fatraj\u0161ku, hodinov\u00e9mu mechanizmu a zvonom. Okolie kostola sa muselo tie\u017e slu\u0161ne usporiada\u0165 a doplni\u0165. Natieralo sa cel\u00e9 asi 80 metrov dlh\u00e9 oplotenie pred kostolom a farsk\u00fdm pr\u00edbytkom, upravila sa spusto\u0161en\u00e1 z\u00e1hrada, tie\u017e farsk\u00e1 budova a in\u00e9 pr\u00edbytky a v\u00f4bec v\u0161etko to, \u010do bolo nevyhnutne potrebn\u00e9 k v\u00e4\u010d\u0161ej okrase chr\u00e1mu.
Nepr\u00edjemnou udalos\u0165ou bola pozna\u010den\u00e1 noc z 3. na 4. augusta 1971. B\u00farka vtedy zni\u010dila chr\u00e1m Bo\u017e\u00ed \u2212 zr\u00fatila sa strecha kostola, to si vy\u017eiadalo gener\u00e1lnu opravu exteri\u00e9ru a interi\u00e9ru. Kostol nebolo mo\u017en\u00e9 pou\u017e\u00edva\u0165 takmer 5 rokov. Napriek obdobiu komunizmu sa s pomocou Bo\u017eou vtedaj\u0161iemu zborov\u00e9mu far\u00e1rovi Gust\u00e1vovi Viktorymu podarilo z\u00edska\u0165 \u0161t\u00e1tny s\u00fahlas na opravu kostola a na\u0161li sa aj ochotn\u00ed dom\u00e1ci viery, ktor\u00ed opravu podporili finan\u010dne alebo svojou nezi\u0161tnou pomocou. V\u0161estrann\u00fa podporu poskytol gener\u00e1lny biskup Dr. J\u00e1n Michalko, priviedol na n\u00e1v\u0161tevu tajomn\u00edka Svetov\u00e9ho luter\u00e1nskeho zv\u00e4zu (SLZ) pre v\u00fdchodn\u00fa Eur\u00f3pu Paula Hansena a jeho spolupracovn\u00edka a zabezpe\u010dili finan\u010dn\u00fa podporu SLZ. Akt posviacky gener\u00e1lne opraven\u00e9ho chr\u00e1mu Bo\u017eieho vykonal 25. apr\u00edla 1976 gener\u00e1lny biskup J\u00e1n Michalko.<\/p>\n\n\n\n

K\u00e1ze\u0148 po\u010das posviacky nov\u00e9ho ev. chr\u00e1mu v Trnave (povedan\u00e1 vonku pri chr\u00e1me far\u00e1rom J\u00e1nom Bienikom)<\/p>\n\n\n\n

Pri st\u00e1nku Tvojom my tu stoj\u00edme<\/em>
Bo\u017ee a Pane n\u00e1\u0161 mil\u00fd,<\/em>
a Teba vr\u00facne spolu pros\u00edme:<\/em>
Bu\u010f s nami, pri n\u00e1s tej chv\u00edli;<\/em>
Aby sme chr\u00e1m Tvoj, dielo to prav\u00e9<\/em>
posv\u00e4ti\u0165 mohli Tebe ku sl\u00e1ve. Amen<\/em>.<\/p>\n\n\n\n

\u201eEj, v\u0161ickni \u017e\u00ed\u017eniv\u00ed, poj\u010fte k vod\u00e1m i vy, kte\u0159\u00ed\u017e nem\u00e1te \u017e\u00e1dn\u00fdch pen\u011bz, poj\u010fte, kupujte a jezte . . . pro\u010d vynakl\u00e1d\u00e1te pen\u00edze za chl\u00e9b, co\u017e nenasycuje? Poslechnete mne rad\u011bji . . . . a poj\u010fte ke mne a bude\u0165 \u017eiva du\u0161e va\u0161e.\u201c (Iz 55, 1.)<\/p>\n\n\n\n

N\u00e1b. sl\u00e1vnostn\u00e9 kres\u0165. shroma\u017edenie! \u2014 t\u00fdmto mohutn\u00fdm hlasom velik\u00e9ho proroka Bo\u017eieho Izai\u00e1\u0161a pozdravujem v\u00e1s v tento sl\u00e1vnostn\u00fd de\u0148 a zvem v\u00e1s k \u201esvatb\u011b Ber\u00e1nkov\u011b.\u201c \u2014 Na minulos\u0165 svoju bohat\u00e1, v utrpeniach zoce\u013eovan\u00e1, \u010dasto t\u00fdran\u00e1, ale z boja v\u017edy v\u00ed\u0165azne vych\u00e1dzaj\u00faca, trad\u00edci\u00e1m i dedictvu otcov vern\u00e1, po\u010dtom neve\u013ek\u00e1 cirkev ev. a. v. trnavsk\u00e1 pozvala n\u00e1s dnes do lona svojho, aby sme sa spolu s \u0148ou radovali, lebo aj stoj\u00ed \u201e\u00e9ben ha\u00e9zer,\u201c \u201epomn\u00edk v\u010faky\u201c a\u017e potud pom\u00e1hal n\u00e1m Hospodin\u201c: aj! stoj\u00ed chr\u00e1m \u2014 symbol to dvatis\u00edc ro\u010dn\u00e9ho v\u00ed\u0165azstva evanjelia Kristovho a balvan \u0161tyristoro\u010dn\u00e9ho trvania reform\u00e1cie s n\u00e1pisom: kdy\u017e B\u016fh s n\u00e1mi i kdo\u017e proti n\u00e1m!<\/p>\n\n\n\n

A my sme sa pri\u0161li te\u0161i\u0165 s vami: \u201enebo ji\u017e p\u0159ipraveno\u0165 jest v\u0161ecko,\u201c \u2014 \u00e1no, pri\u0161li sme v\u00e1s posilni\u0165 v boji \u0165a\u017ekom slovami: \u201eneboj se, \u00f3 mali\u010dk\u00e9 st\u00e1dce, nebo\u0165 se zal\u00edbilo Otci va\u0161emu d\u00e1ti v\u00e1m kr\u00e1lovstv\u00ed\u201c (Luk. 12, 32) \u2014 pri\u0161li sme zavola\u0165 svetu:
\u201etu jsme, i co se n\u00e1m stane;
pravda v\u00edt\u011bz\u00ed a ve\u010dn\u011b z\u016fstane!\u201c<\/p>\n\n\n\n

\u00c1no pravda v\u00ed\u0165az\u00ed ve\u010dne!<\/em> je to tetragrammaton, nad ktor\u00fdm zamysl\u00ed sa \u010dlovek a zvol\u00e1 s velik\u00fdm apo\u0161tolom: \u00f3 hlubokosti bohatstv\u00ed, moudrosti a um\u011bn\u00ed bo\u017e\u00edho . . . nebo kto poznal mysl P\u00e1n\u011b, aneb kto jemu radil? Z n\u011bho a skrze n\u011bho a v n\u011bm jsou v\u0161ecky v\u011bci; jemu\u017e sl\u00e1va na v\u011bky.<\/p>\n\n\n\n

Tak stoj\u00edme my tu s obna\u017eenou hlavou pod sl\u00e1vnym nebom jeho \u2014 ako k\u0148az Koll\u00e1r hovor\u00ed \u2014 svedkami s\u00fac velik\u00fdch vec\u00ed, pozoruj\u00fac tok \u010dasu, vyzn\u00e1vaj\u00fac s cirkevn\u00fdm otcom August\u00ednom, \u017ee neuspokoj\u00ed sa srdce na\u0161e, k\u00fdm v Tebe nespo\u010dinie, \u00f3 Hospodine! \u2014 A t\u00e1to t\u00fa\u017eba je ve\u010dn\u00e1, tak ako je ten ve\u010dn\u00fd, ktor\u00fd ju do srdca mizern\u00e9ho \u010dloveka v\u0161tepil, a t\u00e1to t\u00fa\u017eba vrchol\u00ed v kres\u0165anskom nazieran\u00ed na \u017eivot, na cie\u013e \u017eitia, kde sa st\u00e1va vierou, vyznan\u00edm, presved\u010den\u00edm.<\/p>\n\n\n\n

Oj, ve\u010f svet n\u00faka v\u00e1m tie\u017e svoje veci, ale svet je falo\u0161n\u00fd, ako falo\u0161n\u00e9 i jeho lek\u00e1rne, falo\u0161n\u00e9 i jeho lieky: rany srdca nezahojuj\u00fa, ale len rozjatruj\u00fa, bolas\u0165 neu\u013eavuj\u00fa, ale rozmno\u017eia, chyby spolo\u010densk\u00fdch bied nenapravuj\u00fa, ale zv\u00e4\u010d\u0161uj\u00fa, posilnenia nesp\u00f4sobuj\u00fa, ale v\u0161etky sily tela a ducha len zmaria.<\/p>\n\n\n\n

Pre\u010d od sveta! . . . dnes i tak prevr\u00e1ten\u00e9ho, neznabo\u017estvom sa p\u00fd\u0161iaceho, \u2014 po\u010fme na horu zjavov Bo\u017e\u00edch, videnia Bo\u017eieho, tam u n\u00f4h P\u00e1na hodujme a vyzna\u0165 mus\u00edme s u\u010dedln\u00edkmi, \u017ee \u201edob\u0159e n\u00e1m jest tuto b\u00fdti!\u201c<\/p>\n\n\n\n

Prv ne\u017e by sme v\u0161ak sl\u00e1vnostn\u00e9 evm. pre\u010d\u00edtali a \u010fal\u0161ie k\u00e1zanie slova Bo\u017eieho rozvinuli (\u0161tvorspev, Ot\u010de n\u00e1\u0161.)<\/p>\n\n\n\n

Evm. Marka 9, 1\u20148.<\/p>\n\n\n\n

Sl\u00e1vn. kres\u0165. shrom!<\/em> Ako z pre\u010d\u00edtan\u00e9ho evm. vidno, kto chce by\u0165 svedkom zjavov Bo\u017e\u00edch \u2014 mus\u00ed pre\u010d od sveta, strias\u0165 prach ka\u017edodenn\u00e9ho \u017eivota, \u2014 na horu! bl\u00ed\u017e k Bohu! A ako t\u00fdm u\u010dedln\u00edkom zjavila sa \u2014 v tom tichom pobudnut\u00ed s P\u00e1nom \u2014 cel\u00e1 historick\u00e1 minulos\u0165 n\u00e1roda s Moj\u017ei\u0161om a Eli\u00e1\u0161om a chceli v\u0161etk\u00fdm trom st\u00e1nky stava\u0165, ale Hospodin upozornil ich na Toho najprav\u0161ieho slovom: \u201eTento\u0165 jest ten Syn m\u016fj mil\u00fd, jeho poslouchejte!\u201c<\/em> \u2014 a oblakom zast\u00ednil postavy t\u00fdch dvoch, aby sa naplnilo slovo J\u00e1na Krstite\u013ea, \u017ee on mus\u00ed r\u016fsti \u2014 my pak men\u0161iti se! \u2014 Tak i n\u00e1m m\u00e1 by\u0165 Je\u017ei\u0161 Kristus nad v\u0161etk\u00fdm, jedine Jemu m\u00e1me st\u00e1nky stava\u0165, preto sa m\u00e1me dnes te\u0161i\u0165 a radova\u0165, \u017ee i tu st\u00e1nok Jemu vystaven\u00fd, st\u00e1nok nov\u00fd, k jeho slu\u017eb\u00e1m a skrze Neho Bohu posv\u00e4ten\u00fd.<\/p>\n\n\n\n

Aj h\u013ea, st\u00e1nok Je\u017ei\u0161ov, v \u0148om zra\u010d\u00ed sa<\/p>\n\n\n\n

a) minulos\u0165 \u2014 z nej sa u\u010dme!
b) pr\u00edtomnos\u0165 je Je\u017ei\u0161ova \u2014 k Nemu sa dru\u017eme!
c) bud\u00facnos\u0165 je u Boha \u2014 preto sbor tento, i st\u00e1nok tento, i cesty jejich, i na\u0161e Bohu poru\u010dme!<\/p>\n\n\n\n

Sl\u00e1vn. kr. shrom.! Poznamenali sme, \u017ee u\u010dedln\u00edci iste \u010dasto pripomneli minulos\u0165 ich n\u00e1roda, svojich najv\u00e4\u010d\u0161\u00edch vodcov, prorokov, ke\u010f i vtedy zjavil sa im Moj\u017ei\u0161 a Eli\u00e1\u0161: jeden vodca \u2014 druh\u00fd prorok-k\u0148az n\u00e1roda. Ke\u010f sme i my dnes na tejto p\u00f4de, ke\u010f dnes sv\u00e4t\u00ed Trnava, bli\u017e\u0161ie tunaj\u0161\u00ed ev. sbor sl\u00e1vi sviatok odd\u00e1vania nov\u00e9ho svojho chr\u00e1mu v slu\u017ebu Trojjedin\u00e9ho Boha, mysl\u00edm, nebude od veci, ke\u010f si i my nie\u010do z d\u00e1vnej minulosti tohoto mesta starobyl\u00e9ho spomenieme, ve\u010f z minulosti sa u\u010d\u00edme.<\/p>\n\n\n\n

Nu\u017e Trnava m\u00e1 sl\u00e1vnu a d\u00e1vnu minulos\u0165 tak v hist\u00f3rii n\u00e1\u0161ho n\u00e1roda, ako aj v hist\u00f3rii pokres\u0165anenia Slovanov a v bojoch reforma\u010dn\u00fdch. Je to jedno z najstar\u0161\u00edch miest tohoto okolia, u\u017e za \u010dasov Longobardov spom\u00ednan\u00e9 je ako mesto (urbs oppidum). V 13. storo\u010d\u00ed obdr\u017eala Trnavu dc\u00e9ra Ondreja II. Kon\u0161tancia do vena, ke\u010f sa za kr\u00e1\u013ea P\u0159emysla Otakara I. vyd\u00e1vala. Stavba hradieb, o ktor\u00e9 opiera sa i tento nov\u00fd chr\u00e1m, bola za jej \u010dasov dokon\u010den\u00e1, m\u00fary boli ozdoben\u00e9 52 ve\u017eami d\u013ea tehdaj\u0161ieho po\u010dtu stol\u00edc. A ke\u010fby hradby tieto hovori\u0165 vedely, mluvily by n\u00e1m o zapadlej sl\u00e1ve R\u00ed\u0161e Moravskej, ke\u010f okolo Nitry a tu vierozvestci Cyrill a Metod priviedli ku Kristu pohansk\u00fdch na\u0161ich praotcov. Trnava, Bran\u010d, \u010cachtice, Senica, Lo\u017enica, Senc, \u0160intava braly \u00fa\u010das\u0165 v bojoch predreforma\u010dn\u00fdch. J\u00e1n \u017di\u017eka z Trocnova Trnavou pre\u0161iel za povestnej svojej v\u00fdpravy do Uhier r. 1423. \u00dadol\u00edm potoka Trn\u00e1vky tiahol r. 1428 Prokop Ve\u013ek\u00fd s T\u00e1bormi, Prok\u00fapok so Sirotci a J\u00e1n Tova\u010dovsk\u00fd s Pra\u017eanmi. Roku 1432 povolal Husitov Bla\u017eek Podmanick\u00fd, vtedy vraj do\u0161li a\u017e k Trnave a preoble\u010den\u00ed za kupcov vni\u0161li v \u010das trhu do mest\u00e1 a potom pri bl\u00ed\u017een\u00ed sa T\u00e1boru otvorili v noci br\u00e1ny mesta, vtedy udreli i na Mat\u00fa\u0161a Tren\u010dianskeho, p\u00e1na mesta tohto a opanovav\u0161e toto okolie, vy\u0161li s ve\u013ekou koris\u0165ou, ponechaj\u00fac pos\u00e1dky v Trnave a Skalici a panuj\u00fac tu a\u017e do r. 1435. \u2014 Naklonen\u00fd bol Trnave i kr\u00e1\u013e Matej Korv\u00edn, mala od neho i viac privil\u00e9gi\u00ed, dopisoval si z magistr\u00e1tom po \u010desky, o \u010dom sved\u010dia tri listiny v mestskom arch\u00edve sa nachodiace. Pod J\u00e1nom Jiskrom z Brand\u00fdsa mali tu Husiti pos\u00e1dku. A \u017ee zanechali tu po sebe badate\u013en\u00e9 stopy, toho d\u00f4kazom je, \u017ee v istom \u010dase mali tu evanjelici a\u017e tri kostoly, medzi nimi i ten, ktor\u00fd vystaven\u00fd bol v susedstve franti\u0161k\u00e1nskeho kl\u00e1\u0161tora a pri ktorom i \u0161kola ev. jestvovala, ktor\u00fd zaniknul v po\u017eiari r. 1684. Na konci protireforma\u010dn\u00fdch bojov v Trnave e\u0161te zbyv\u0161\u00ed evanjelici rozi\u0161li sa po susedn\u00fdch meste\u010dk\u00e1ch: po Modre, Pezinku a Sv\u00e4tom Jure. Predt\u00fdm tedy siln\u00fd sbor ev. trnavsk\u00fd pozdej\u0161ie ve\u013emi oslabol, \u2014 bit\u00ed boli pastieri a rozprchly sa ovce st\u00e1da: a\u017e po toleran\u010dnom patente Jozefa II. zabezpe\u010den\u00fa mali evanjelici svoju modlitebnicu, v ktorej shroma\u017e\u010fovali sa a z ktorej tiahli sme dnes na toto posv\u00e4tn\u00e9 miesto.<\/p>\n\n\n\n

\u010comu sa m\u00e1me z tejto bohatej hist\u00f3rie mesta Trnavy u\u010di\u0165 dnes, ke\u010f v bohatej na chr\u00e1my Trnave k in\u00fdm kres\u0165ansk\u00fdm dru\u017e\u00ed sa tento nov\u00fd kres\u0165. evanjelick\u00fd chr\u00e1m? \u2014 Tomu, \u017ee po\u017eehnania Bo\u017eieho m\u00f4\u017ee len tam by\u0165, kde je svornos\u0165, bratsk\u00e1 l\u00e1ska a uctenie si presved\u010denia n\u00e1bo\u017eensk\u00e9ho; lebo d\u013ea slov P\u00e1na Je\u017ei\u0161a Kr. \u201ed\u016fm rozdvojen\u00fd pad\u00e1!\u201c \u2014 Trnava ke\u010f prest\u00e1la po\u010detn\u00e9 tresty Bo\u017eie, (mor, ohne) ktor\u00e9 na \u0148u uplynuv\u0161ie st\u00e1ro\u010dia uvalily, hrdo m\u00f4\u017ee h\u013eadie\u0165 do bud\u00facnosti u\u017e i preto, \u017ee s osloboden\u00edm n\u00e1roda po\u010dala i ona vo\u013enej\u0161ie d\u00fdcha\u0165. \u2014 Neobnovujme tedy n\u00e1b. kres\u0165ania! n\u00e1bo\u017eensk\u00e9 trenice, h\u00e1jme si svoje, uctime si presved\u010denia ka\u017ed\u00e9ho, lebo<\/p>\n\n\n\n

2.

pr\u00edtomnos\u0165 je Je\u017ei\u0161ova \u2014 k Nemu sa dru\u017eme!<\/em><\/p>\n\n\n\n

N\u00e1b. kr. shrom! Peter, Jakub a J\u00e1n, \u00fa\u010dedln\u00edci P\u00e1novi na hore tej, o ktorej dne\u0161nie sl\u00e1v. evm. vypr\u00e1va, uz\u0159eli Eli\u00e1\u0161e s Moj\u017ei\u0161em, an\u0165 s Je\u017ei\u0161em mluv\u00ed<\/em> a chceli u\u010dini\u0165 tri str\u00e1nky, ale oblak zastienil je a pri\u0161iel hlas s oblaku \u0159kouc\u00ed: Tento\u0165 jest ten m\u016fj mil\u00fd Syn, jeho poslouchejte a hne\u010f obez\u0159ev\u0161e se, \u017e\u00e1dn\u00e9ho nevideli, ne\u017e Je\u017ei\u0161e sam\u00e9ho se sebou!<\/em> \u2014 Oj, kr\u00e1sn\u00e9 to napomenutie pre n\u00e1s, v dne\u0161nej dobe! \u2014 Minulos\u0165 zastienuje oblak Bo\u017e\u00ed a ke\u010f r\u00f4znime sa, ke\u010f obnovuje sa star\u00e1 nen\u00e1vis\u0165 medzi jednotliv\u00fdmi cirkvami kres\u0165ansk\u00fdmi, vtedy prst Bo\u017e\u00ed n\u00e1m ukazuje na Je\u017ei\u0161a, na mil\u00e9ho Syna Bo\u017eieho a hlas z oblakov vol\u00e1: Jeho poslouchejte!<\/em> \u2014 Nen\u00ed to zahanbuj\u00face pre n\u00e1s, ke\u010f\u017ee m\u00e1me spolo\u010dn\u00e9ho nepriate\u013ea v nevere, v zlobe sveta tohoto, ktor\u00fd odpudzuje n\u00e1m ml\u00e1de\u017e od dedictva otcov, od hlasu matiek a vrh\u00e1 ju v priepas\u0165 nevery a nemravnosti? A my hovor\u00edme, \u017ee sme dedi\u010dovia ducha Kristovho, ducha l\u00e1sky a pokoja, mierumilovania a milosrdenstva? A tu pr\u00edde mi na um v\u00fd\u010ditka Je\u017ei\u0161ova u\u010dinen\u00e1 u\u010dedln\u00edkom, podp\u00e1li\u0165 chcej\u00facim dedinu, kde ich neprijali: zda\u017e nev\u00edte, \u010d\u00edho jste vy ducha?<\/em> (Ev. Luk. 9, 55). Alebo velik\u00fd Pavel apo\u0161tol, ktor\u00fd karh\u00e1 sekt\u00e1rstvo a roznice Korintha a p\u00ed\u0161e v I. liste svojom Korintsk\u00fdm kres\u0165anom v 3. kapitole: hovor\u00edte, \u017ee ste jedni Pavlovi, druh\u00ed Apollovi \u2014 kdo je Pavel a kdo Apollo? ne\u017e slu\u017eobn\u00edci Bo\u017e\u00ed. \u201eProto\u017e ani ten, kdo\u017e \u0161t\u011bpuje, jest n\u011bco, ani ten, kdo\u017e zal\u00e9v\u00e1, ale B\u016fh, kter\u00fd\u017e zr\u016fst d\u00e1v\u00e1! Ka\u017ed\u00fd vlastn\u00ed odplatu vezme podle sv\u00e9 pr\u00e1ci\u201c<\/em> a kon\u010d\u00ed; \u201eBo\u017e\u00ed jsme zajist\u00e9 pomocn\u00edci: Bo\u017e\u00ed rol\u00ed. Bo\u017e\u00ed vzd\u011bl\u00e1n\u00ed jste, v\u0161ecky v\u011bci va\u0161e jsou … vy pak Kristovi a Kristus Bo\u017e\u00ed!\u201c<\/em><\/p>\n\n\n\n

\u010ci preto podali si pravice na\u0161i biskupi: evanjelick\u00fd Kuzm\u00e1ny a katolick\u00fd Mojzes po\u010das otvorenia Matice Slovenskej pred 70 rokmi, aby sme sa slovensk\u00ed katol\u00edci a evanjelici nen\u00e1videli? \u2014 Ned\u00e1vno \u010d\u00edtal som knihu anglick\u00e9ho spisovate\u013ea a theologa s n\u00e1pisom: pres osoby a cirkve ku Kristu sam\u00e9mu!<\/em> v ktorej \u0161\u0165astn\u00fdm perom zachy\u0165uje pomery na\u0161ich \u010dasov a n\u00e1s kres\u0165anov r\u00f4zneho vierovyznania kladie za pr\u00ed\u010dinu dne\u0161nej zpustlosti mravnej a odpadlosti od Krista. A vid\u00ed jej korene v na\u0161ej nesvornosti, v na\u0161om plytkom, povrchnom kres\u0165anstve, ktor\u00e9 pre skvostn\u00e9 chr\u00e1my, cirk. obrady, \u2014 alebo na druhej strane pre mnoho nie z presved\u010denia mocou p\u00f4sobiacich, alebo len na pr\u00e1zdno odznel\u00fdch k\u00e1zni nevid\u00ed a nenachod\u00ed sam\u00e9ho Krista.<\/p>\n\n\n\n

\u00c1no, pre\u010d s osobami, ktor\u00e9 n\u00e1m len ukazuj\u00fa na Krista, ale v osobnom presved\u010den\u00ed chopme sa sam\u00e9ho jeho evm. Beda tomu, kto zostane st\u00e1\u0165 pri osob\u00e1ch a cirkv\u00e1ch a pres ne nen\u00e1jde s\u00e1m ide\u00e1l \u013eudskej i bo\u017eskej dokonalosti, P\u00e1na, v rouchu stkvouc\u00edm a b\u00edl\u00e9m, jako sn\u00edh, je\u017eto tak b\u00edl\u00e9ho b\u011bli\u010d na zemi u\u010din\u00edti nem\u016f\u017ee!<\/em> \u2014 Viem, i dnes i v jin\u00fdch sboroch n\u00e1jdete Anania\u0161ov a Zaf\u00edru, \u00e1no aj Jud\u00e1\u0161ov, ale \u010di pre k\u00fakol d\u00e1te si od\u0148a\u0165 poklad \u010dist\u00e9ho zrna, z \u010doho v\u00e1\u0161 chlieb ka\u017edodenn\u00fd? Videli ste i opravdov\u00fa kres\u0165ansk\u00fa obetovavos\u0165 a l\u00e1sku a zo z\u00e1visti ste hovorili sp\u00f4sobom onoho poh. Minucia Felixa: \u201eH\u013ea jako sa miluj\u00fa!\u201c \u2014 ale \u010di pri tom m\u00e1te post\u00e1\u0165? Nie, i to je len napomenut\u00edm pre v\u00e1s, aby ste za\u017eili vo vlastnom presved\u010den\u00ed slov\u00e1 Pascala: ty bys mne nehledal, kdybys\u2019 mne u\u017e nebyl na\u0161el! A presved\u010denie apo\u0161tola J\u00e1na: \u201eMy milujeme jej, nebo on prv\u00e9 miloval n\u00e1s!\u201c<\/p>\n\n\n\n

Vyz\u00fdvam v\u00e1s, \u2014 ja na tomto mieste Bo\u017eom, ako skrze ktor\u00e9ho posolstvo kon\u00e1 s\u00e1m Boh \u2014 kres\u0165ania milujte sa! ste P\u00e1novi. Jednoho Boha vz\u00fdvame, jednoho Spasite\u013ea vyzn\u00e1vame. A Ty \u013eude m\u00f4j evanjelick\u00fd z okolia Trnavy sem shroma\u017eden\u00fd, pomni na slov\u00e1 reform\u00e1torov \u201ezp\u011bt ku Kristu\u201c<\/em> a s tvoj\u00edm Tranosciusom nav\u0161tevuj chr\u00e1my, kde slovo jeho \u00faprimne sa ti k\u00e1\u017ee, kde Biblia v tvojom materinskom jazyku na olt\u00e1roch roztvoren\u00e1 \u0165a \u010dak\u00e1 a kde v \u017ealm\u00edch i p\u00edsni\u010dk\u00e1ch zvelebuje\u0161 jm\u00e9no Jeho Sv\u00e4t\u00e9.<\/p>\n\n\n\n

Pr\u00edtomn\u00fd vek je tak zkazen\u00fd, mravne tak zpustl\u00fd, \u017ee z jednej krajnosti mus\u00ed prejs\u0165 k pravej n\u00e1prave, k sdru\u017eeniu okolo J. Krista.<\/p>\n\n\n\n

3.<\/p>\n\n\n\n

U\u010dedln\u00edci na hore sa te\u0161ili tou blahou n\u00e1dejou, \u017ee ke\u010f by vystavili tri st\u00e1nky: Moj\u017ei\u0161ovi jeden, Eli\u00e1\u0161ovi jeden a P\u00e1novi jeden, \u017ee u\u017e v\u0161etko vykonali, \u017ee \u010dak\u00e1 ich bla\u017een\u00e1 bud\u00facnos\u0165, \u2014 ale ohlas bo\u017e\u00ed upom\u00edna ich na in\u00e9: Tento\u0165 jest<\/em> . . . Jeho poslouchejte<\/em>! St\u00e1la slu\u017eba tedy v posl\u00fachan\u00ed nielen slova jeho, ale i v nasledovan\u00ed toho, \u2014 kter\u00fd\u017e poz\u016fstavil n\u00e1m pr\u00edklad s\u00e1m na sebe, \u2014 prinesie n\u00e1m bud\u00facnos\u0165 skvel\u00fa. St\u00e1le spojenie s n\u00edm, \u017eitie v jeho rozkazoch, kr\u00e1\u010danie v jeho stop\u00e1ch, osobn\u00e9 za\u017e\u00edvanie toho, \u017ee v\u0161etko mohu skrz Je\u017ei\u0161e, kter\u00fd mne posil\u0148uje.<\/p>\n\n\n\n

St\u00e1nky \u2014 chr\u00e1my, \u010do s\u00fa i jemu posv\u00e4ten\u00e9, e\u0161te samovsebe nen\u00ed s\u00fa to z\u00e1rukou lep\u0161ej bud\u00facnosti. Vy ste chr\u00e1m bo\u017e\u00ed \u2014 zda\u017e nevite, \u017ee chr\u00e1m B. jste a duch B. ve v\u00e1s p\u0159eb\u00fdv\u00e1<\/em>, (I.Kor. 3, 16)? A jak\u00e9 spol\u010den\u00ed chr\u00e1mu Bo\u017e\u00edho s modlami<\/em> (II. Kor. 6, 16)? spytuje sa velik\u00fd ap. Pavel.<\/p>\n\n\n\n

Vy v\u0161ak odpoviete na toto: svet vo zlom, v\u0161etko na to ukazuje, \u017ee sa hor\u0161\u00ed \u013eud, \u017ee po\u0161kvr\u0148uje chr\u00e1my, je \u010do de\u0148 hor\u0161\u00ed nemravnej\u0161\u00ed, ako\u017ee pr\u00edde a kedy n\u00e1prava? Ja v\u0161ak odpoviem s p\u00edsmom, ke\u010f v\u0161ete\u010dne sa t\u00e1zali u\u010dedln\u00edci P\u00e1na, \u017ee kedy u\u017e pr\u00edde to kr\u00e1\u013eovstvo Bo\u017eie? odpovedal im: nen\u00ed\u0165 va\u0161e v\u011bc zn\u00e1ti \u010dasy<\/em> aneb p\u0159\u00edhodnosti, kter\u00e9\u017e otec v rad\u011b sv\u00e9 ulo\u017eil! <\/em>(Skut. ap. 1. 7.)<\/p>\n\n\n\n

Ani na\u0161a vec nenie zna\u0165 \u010dasy, lebo bud\u00facnos\u0165 je v Bo\u017e\u00edch ruk\u00e1ch, preto sbor tento, i st\u00e1nok tento nov\u00fd Je\u017ei\u0161ov, i cesty j ej ich, i na\u0161e Bohu m\u00e1me por\u00fa\u010da\u0165.<\/p>\n\n\n\n

So sl\u00e1vnym pevcom na\u0161\u00edm vol\u00e1me:
Poru\u010d Bohu sv\u00e9 cesty, i v\u0161e, co t\u011b hryze:
On zm\u011bn\u00ed tv\u00e9 ne\u0159esti, sou\u017een\u00ed i k\u0159\u00ed\u017ee:
Ten, kter\u00fd v ka\u017ed\u00e9 dob\u011b \u017eivl\u016fm d\u00e1v\u00e1 cesty,
Ten tak\u00e9 n\u00e1jde Tob\u011b cesty z v\u0161\u00ed ne\u0159est\u00ed!<\/p>\n\n\n\n

\u013dude Bo\u017e\u00ed! Evanjelick\u00fd \u013eude, shroma\u017eden\u00fd so v\u0161etk\u00fdch str\u00e1n okolia Trnavy; v modlitb\u00e1ch svojich, volaj, pros za sbor tento mal\u00fd, ale vern\u00fd dedictvu otcov svojich, \u2014 velik\u00e9 veci u\u010dinil s nimi i s nami Hospodin, vid\u00edme, \u017ee ke\u010f postavili z Bo\u017eej pomoci dom tento, chr\u00e1m Boha \u017eiv\u00e9ho, a\u0165 v \u0148om preb\u00fdva \u017eiv\u00fd Kristus, od neho\u017e n\u00e1s nic odlou\u010diti nem\u016f\u017ee, ani p\u0159\u00edtomn\u00e9 veci, ani budouc\u00ed, a\u0165 je ten chr\u00e1m st\u00e1nkom na hore, jedine Je\u017ei\u0161ovi postaven\u00fdm, st\u00e1nkom novej smluvy, nie litery, ale Ducha (II. Ep. Kor. 3, 4\u20146), st\u00e1nkom shody medzi \u013eudom veriacim a pastiermi, ktor\u00fdch im posiela\u0165 bude\u0161, arcipast\u00fd\u0159i du\u0161\u00ed na\u0161ich Je\u017ei\u0161i Kriste. A\u0165 tu roste pobo\u017enos\u0165, kter\u00e1 m\u00e1 i nyn\u011bj\u0161\u00edho i budouc\u00edho \u017eivota zasl\u00edben\u00ed. A a\u0165 dob\u0159e \u010din\u00ed a bohatnou v dobr\u00fdch skutc\u00edch (Ep. Tim. 4. 8, 6. 19) skl\u00e1daj\u00edce sob\u011b z\u00e1klad dobr\u00fd k \u010dasu budouc\u00edmu, aby dos\u00e1hli v\u011b\u010dn\u00e9ho \u017eivota. Spas lid sv\u016fj, Hospodine a po\u017eehnej d\u011bdictv\u00ed sv\u00e9mu, a spas je a vyv\u00fd\u0161 je a\u017e na v\u011bky (\u017dalm. 28, 9). Amen.<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

Od pr\u00edchodu Je\u017ei\u0161ovho evanjelia, ktor\u00e9 \u201eobjavil\u201c (odkryl) Martin Luther do Uhorska (na \u00fazemie Slovenska), a po jeho zasiati najm\u00e4 v kr\u00e1\u013eovsk\u00fdch mest\u00e1ch, sa komunita evanjelikov rozrastala aj v Trnave. Prv\u00e9 zmienky o obyvate\u013eoch s evanjelick\u00fdm vierovyznan\u00edm sa nach\u00e1dzaj\u00fa v mestskej kronike a\u017e v roku 1545, hoci ist\u00fd kazate\u013e Ondrej p\u00f4sobiaci v D\u00f3me sv. Mikul\u00e1\u0161a inklinoval k my\u0161lienkam reform\u00e1cie u\u017e v rokoch 1540\u22121543. Po\u010det veriacich st\u00fapal … \u010c\u00edta\u0165 viac<\/a><\/p>\n","protected":false},"author":3,"featured_media":0,"comment_status":"open","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[195,40,86,124,202],"tags":[],"class_list":["post-36537","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-evanjelicke-slovensko","category-historia","category-historicke-kostoly-a-stavby","category-pamiatka-posvatenia-chramu","category-trnava"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/36537","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/users\/3"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=36537"}],"version-history":[{"count":10,"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/36537\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":38707,"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/36537\/revisions\/38707"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=36537"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=36537"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=36537"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}