Biblia je najstar\u0161ia kniha na svete; Moj\u017ei\u0161ove knihy s\u00fa viac ako 3500 rokov star\u00e9. Od tej doby sa s \u0148ou prihodilo mnoho udalost\u00ed; poznanie o nich je nielen zauj\u00edmav\u00e9, ale n\u00e1s presved\u010duje o bohatstve Bo\u017eej l\u00e1sky a m\u00fadrosti a povzbudzuje n\u00e1s k v\u010fa\u010dnosti vo\u010di Bohu.<\/p>\n\n\n\n
U\u017e Moj\u017ei\u0161ovi povedal Boh, aby p\u00edsal do kn\u00edh na pamiatku napr. 2M 17, 14, kde je najskor\u0161ia zmienka o p\u00edsan\u00ed v Biblii; tie\u017e i v 5M 31, 26. In\u00e9 knihy Star\u00e9ho Z\u00e1kona boli pomaly sp\u00edsavan\u00e9 a s\u00fa dielom prorokov a kr\u00e1\u013eov. Niektor\u00e9 knihy, ktor\u00e9 sa v Biblii spom\u00ednaj\u00fa sa stratili, napr Kniha \u00faprimn\u00e9ho, o nej sa p\u00ed\u0161e v Joz 10, 13. Okolo roku 480 pred Kristom zobral Ezdr\u00e1\u0161 v\u0161etky jednotliv\u00e9 k\u00e1nonick\u00e9 knihy Star\u00e9ho Z\u00e1kona a dal ich do jednej knihy; tak ako ju m\u00e1me doposia\u013e. Mo\u017eno zriadil i \u017eidovsk\u00e9 \u0161koly a dbal na to, aby sa v sobotn\u00fd de\u0148 \u010d\u00edtalo slovo Bo\u017eie (Z\u00e1kon a proroci). Tak to bolo e\u0161te za \u010dias apo\u0161tola Pavla (Sk 15, 21). Preto izraeliti volali Ezdr\u00e1\u0161a druh\u00fdm Moj\u017ei\u0161om.<\/p>\n\n\n\n
Okolo roku 300 pred Kristom v\u00a0Egypte u\u010den\u00ed izraeliti prelo\u017eili Star\u00fd Z\u00e1kon z\u00a0hebrejskeho jazyka do gr\u00e9\u010dtiny. Stalo sa tak Bo\u017e\u00edm vnuknut\u00edm, lebo od tej doby mohli Slovo Bo\u017eie \u010d\u00edta\u0165 aj pohania, preto\u017ee toho \u010dasu cel\u00fd vzdelan\u00fd svet rozumel gr\u00e9ckej re\u010di. Tento preklad sa vol\u00e1 prekladom 70 tlmo\u010dn\u00edkov, preto\u017ee pod\u013ea povesti 70 izraelitov (vlastne 72) pracovalo na tom preklade. Knihy Nov\u00e9ho Z\u00e1kona boli zozbieran\u00e9 do jednej knihy u\u017e okolo roku 100 po Kristovi. Prvotn\u00fd jazyk (origin\u00e1l) Star\u00e9ho Z\u00e1kona je hebrejsk\u00fd, a Nov\u00e9ho Z\u00e1kona gr\u00e9cky. V\u00a0nasleduj\u00facich storo\u010diach po Kristu P\u00e1nu sa za\u010dala Biblia preklada\u0165 aj do in\u00fdch jazykov. V\u00a0z\u00e1padnej cirkvi (It\u00e1lia a\u00a0pod.) kde sa vykon\u00e1vali Slu\u017eby Bo\u017eie v\u00a0latinskom jazyku, latinsk\u00fd preklad Biblie zakr\u00e1tko vo\u0161iel do v\u0161eobecnosti; preto\u017ee sa t\u00e1to Biblia volala Vulgata (t.j. v\u0161eobecn\u00e1, oby\u010dajn\u00e1). Tento preklad Biblie bol p\u00e1pe\u017emi uznan\u00fd a\u00a0vyhl\u00e1sen\u00fd ako dobr\u00fd; a\u00a0pou\u017e\u00edva sa v\u00a0r\u00edmskej cirkvi doposia\u013e, ale s\u00fa v\u00a0\u0148om mnoh\u00e9 miesta nespr\u00e1vne prelo\u017een\u00e9 (pretlmo\u010den\u00e9). Z\u00a0Vulgaty sa prekladalo Sv\u00e4t\u00e9 P\u00edsmo do in\u00fdch jazykov a\u017e po reform\u00e1ciu. V\u00a0\u0161tvrtom storo\u010d\u00ed biskup Ulphilas prelo\u017eil niektor\u00e9 \u010dasti Biblie do g\u00f3tsk\u00e9ho jazyka; a\u00a0nesk\u00f4r Peter Vald do franc\u00fazskeho, Jan Viklef do anglick\u00e9ho, Jan Hus do \u010desk\u00e9ho jazyka. Okolo roku 1200 zak\u00e1zali laikom, t.j t\u00fdm \u013eu\u010fom cirkvi, ktor\u00ed nie s\u00fa k\u0148azmi, \u010d\u00edta\u0165 Bibliu.<\/p>\n\n\n\n
V\u0161etky Biblie boli p\u00edsan\u00e9 ru\u010dne, a preto boli ve\u013emi drah\u00e9. Pekne p\u00edsan\u00e1 Biblia st\u00e1la 500 toliarov. Okolo roku 1274 by musel n\u00e1denn\u00edk pracova\u0165 15 rokov, keby si ju chcel k\u00fapi\u0165. V kni\u017eniciach boli kr\u00e1sne p\u00edsan\u00e9 Biblie zvy\u010dajne prikovan\u00e9 na re\u0165aziach, aby ich nikto nemohol odtia\u013e vzia\u0165. V roku 1450 je vyn\u00e1jden\u00fd kn\u00edhtla\u010d, a prvou tla\u010denou knihou boli \u017dalmy. V roku 1464 vy\u0161la tla\u010dou v Mohu\u010di (Mainz) prv\u00e1 cel\u00e1 nemeck\u00e1 Biblia, ktor\u00e1 bola e\u0161te ve\u013emi drah\u00e1. Od tej doby sa Biblia tla\u010dila \u010dastej\u0161ie a u\u017e do roku 1519 bolo asi 14 vydan\u00ed Biblie v nemeckom jazyku. Ale v\u0161etky tieto nemeck\u00e9 preklady boli ve\u013emi nedokonal\u00e9, lebo sa prekladali pod\u013ea Vulgaty. Johann Mathesius, Lutherov priate\u013e, hovor\u00ed: \u201eJa som v svojom mladom veku tie\u017e videl jednu nemeck\u00fa Bibliu, ale t\u00e1 bola nezrete\u013en\u00e1 a temn\u00e1\u201c.<\/p>\n\n\n\n
Ak\u00fd \u00fa\u017eitok bol z latinsk\u00e9ho prekladu Biblie, ktor\u00e9mu \u013eud nerozumel; \u010do prospelo takej nemeckej Biblii, ak\u00e9 boli v\u0161etky pred Lutherom? A predsa z inej strany, ak\u00e1 to bola d\u00f4le\u017eit\u00e1 vec, \u017ee \u013eud \u010d\u00edtal Sv\u00e4t\u00e9 P\u00edsmo v svojej materinskej re\u010di? U\u017e v roku 1517 povedal Luther vo svojich 95 t\u00e9zach: Opravdiv\u00fdm pokladom cirkvi je v\u0161ak sv\u00e4t\u00e9 evanjelium o Bo\u017eej sl\u00e1ve a milosti. I na r\u00ed\u0161skom sneme vo Wormsi \u017eiadal, aby ho presved\u010dili \u201esvedectvom P\u00edsma Sv\u00e4t\u00e9ho.\u201c Sv\u00e4t\u00e9 P\u00edsmo bolo teda z\u00e1kladom jeho viery; a \u017eiadaj\u00fac si, aby to aj u in\u00fdch tak bolo, prelo\u017eil vo Wartburgu asi za jeden rok cel\u00fd Nov\u00fd Z\u00e1kon a dal ho tla\u010di\u0165 v roku 1522. Star\u00fd Z\u00e1kon vych\u00e1dzal pomaly – od roku 1523 a\u017e do roku 1534, roku v ktorom po prv\u00fd raz vy\u0161la na svetlo tla\u010dou cel\u00e1 od Luthera po nemecky prelo\u017een\u00e1 Biblia. Luther teda 12 rokov pracoval na preklade Star\u00e9ho Z\u00e1kona.<\/p>\n\n\n\n
\u0164a\u017ekosti, s ktor\u00fdmi sa Luther stret\u00e1val pri prekladan\u00ed, zvl\u00e1\u0161\u0165 Star\u00e9ho Z\u00e1kona, boli obrovsk\u00e9. Kedyko\u013evek sa mal vytla\u010di\u0165 preklad v novej tla\u010di, Luther spolu so svojimi priate\u013emi s ne\u00fanavnou vervou a snahou sk\u00famal, prehliadal a opravoval tento preklad, obzvl\u00e1\u0161\u0165 to ale urobil v roku 1541. Lutherov priate\u013e Mathesius n\u00e1m o tom rozpr\u00e1va nasledovne: \u201eJeden de\u0148 vyu\u010duje druh\u00fd, preto ke\u010f u\u017e bola jedna Biblia vytla\u010den\u00e1, doktor Luther ju znovu vzal pred seba, a potom ju s v\u00e1\u017enos\u0165ou, svedomitos\u0165ou a modlitbou prehliadol od za\u010diatku a\u017e do konca; a preto\u017ee P\u00e1n pris\u013e\u00fabil, \u017ee ke\u010f dvaja alebo traja sa z\u00eddu v Jeho mene a prosia Ho o Jeho ducha uprostred nich, zhroma\u017e\u010fovali sa na Lutherovu \u017eiados\u0165 v jeho dome jeho pratelia ka\u017ed\u00fd t\u00fd\u017ede\u0148 na nieko\u013eko hod\u00edn pred ve\u010derou. Tu sa sch\u00e1dzali Bugenhagen, Melanchton, Jonas, Kreuziger, R\u00f6rer at\u010f. niekedy prich\u00e1dzali i cezpo\u013en\u00ed doktori a u\u010den\u00ed mu\u017ei k tomuto dielu. Jeden mal pred sebou latinsk\u00fa Bibliu, druh\u00fd hebrejsk\u00fa, tret\u00ed chaldejsk\u00fa, \u0161tvrt\u00fd gr\u00e9cku, piaty nemeck\u00fa a in\u00ed zas in\u00e9 u\u010den\u00e9 v\u00fdklady. Ka\u017ed\u00fd sa najprv doma pripravil na to, ako prelo\u017ei\u0165 dan\u00fd text, o ktorom sa malo rozj\u00edma\u0165. Na to Luther navrhol, ako by to, alebo in\u00e9 miesto P\u00edsma Sv\u00e4t\u00e9ho chcel prelo\u017ei\u0165 po nemecky, a potom dal hlasova\u0165, aby po\u010dul, \u010do k tomu ka\u017ed\u00fd povie.\u201c Luther sa mnoho vypytoval u izraelitov a in\u00fdch jazykoznalcov hebrejskeho jazyka, aj u star\u00fdch \u013eud\u00ed, aby sa od nich nau\u010dil dobr\u00fdm nemeck\u00fdm slov\u00e1m. Raz si dal u m\u00e4siara zareza\u0165 nieko\u013eko oviec; tak sa chcel nau\u010di\u0165 ako sa po nemecky na ovci v\u0161etko naz\u00fdva (Moj\u017ei\u0161 pri obetiach, napr. 3M 9, 19). Inokedy zase p\u00edsal dvorn\u00e9mu kazate\u013eovi Spalatinovi, aby mu povedal nemeck\u00e9 n\u00e1zvy a popisy drav\u00fdch vt\u00e1kov, zvierat a drah\u00fdch kame\u0148ov (k vysvetleniu Zj 21. kapitola) a ich podoby a tvary. Drah\u00e9 kamene sa zaslalo na Lutherovu \u017eiados\u0165.<\/p>\n\n\n\n
Ak si chceme predstavi\u0165 ak\u00e9 ve\u013emi ne\u013eahk\u00e9 bolo toto prekladanie Biblie, mus\u00edme zv\u00e1\u017ei\u0165, \u017ee vtedy sa na\u0161lo pr\u00edli\u0161 m\u00e1lo kn\u00edh a pom\u00e1haj\u00facich prostriedkov k tak\u00e9muto dielu a \u017ee hebrejsk\u00e1 a\u00a0gr\u00e9cka re\u010d boli m\u0155tvymi jazykmi, ktor\u00fdmi sa viac nehovorilo a\u00a0tak m\u00e1lokomu boli zn\u00e1me, zvl\u00e1\u0161\u0165 hebrejsk\u00e1, naviac k tomu prikro\u010dila z\u00a0inej strany nemotornos\u0165 nemeck\u00e9ho jazyka, zvl\u00e1\u0161\u0165 vo veciach duchovn\u00fdch. Po\u010dujme, \u010do o\u00a0tom hovor\u00ed s\u00e1m Luther: \u201eDobre viem ak\u00e9 umenie, ak\u00e1 snaha, ak\u00fd rozum na dobr\u00e9 tlmo\u010denie sa vyh\u013ead\u00e1va. Ja som sa pri tlmo\u010den\u00ed vynasna\u017eoval, aby som v\u0161etko \u010disto a\u00a0zrete\u013ene nemecky vylo\u017eil a\u00a0\u010dasto sa n\u00e1m prihodilo, \u017ee sme \u0161trn\u00e1s\u0165 dn\u00ed, ba tri, \u0161tyri t\u00fd\u017edne jedno jedin\u00e9 slov\u00ed\u010dko h\u013eadali a\u00a0sa na neho opytovali, a\u00a0predsa sme ho nikdy nena\u0161li. V\u00a0J\u00f3bovi sme pracovali, Philippus, Aurogalus a\u00a0ja tak, \u017ee sme mohli za \u0161tyri dni sotva tri riadky prelo\u017ei\u0165. Teraz je Slovo Bo\u017eie prelo\u017een\u00e9 do nem\u010diny a\u00a0hotov\u00e9, m\u00f4\u017ee ho ktoko\u013evek \u010d\u00edta\u0165 a\u00a0m\u00f4\u017ee prebieha\u0165 o\u010dami cez tri, \u0161tyri listy, tak\u017ee nikde nezavad\u00ed; ale to neznamen\u00e1, ak\u00e9 priepasti a\u00a0klady sa tu na\u0161li, tu sa teraz prebieha ako po ohoblovanej doske, kde sme my museli poti\u0165 prv, ne\u017e sme tak\u00e9to priepasti a klady odstr\u00e1nili, aby sa tu tak \u013eahko mohlo prejs\u0165. Dobre je ora\u0165, ke\u010f je ro\u013ea vy\u010disten\u00e1, ako les a\u00a0pne kl\u010dova\u0165, k\u00a0tomu sa nikto nechce pri\u010dini\u0165.\u201c<\/p>\n\n\n\n
V jednom liste p\u00ed\u0161e svojmu priate\u013eovi: \u201eVzal som na seba bremeno, ktor\u00e9 takmer prevy\u0161uje moje sily. U\u017e vid\u00edm, \u010do znamen\u00e1 preklada\u0165 a pre\u010do sa na to nikto nena\u0161iel. My pracujeme na prorokoch, chtiac ich prelo\u017ei\u0165 do nem\u010diny. Ach, Bo\u017ee, ak\u00e9 ve\u013ek\u00e9 a ne\u013eahk\u00e9 je to dielo hebrejsk\u00fdch spisovate\u013eov n\u00fati\u0165 k tomu, aby hovorili nemecky. Ako sa vzpieraj\u00fa a nechc\u00fa opusti\u0165 hebrejsk\u00fd oby\u010daj a nasledova\u0165 hrub\u00fd nemeck\u00fd sp\u00f4sob, pr\u00e1ve tak ako keby mal sl\u00e1vik zanecha\u0165 svoj \u013e\u00fabezn\u00fd spev a kuka\u0165 ako kuku\u010dka.\u201c Inde zase vrav\u00ed o tomto svojom tlmo\u010den\u00ed: \u201eM\u00f4\u017eem sa s dobr\u00fdm svedom\u00edm osved\u010di\u0165, \u017ee som pri tom tlmo\u010den\u00ed dok\u00e1zal svoju najv\u00e4\u010d\u0161iu vernos\u0165 a svedomitos\u0165 a \u017eiadne falo\u0161n\u00e9 my\u0161lienky pri tom nemal. Lebo ani halier som za to neprijal ani neh\u013eadal, ani nez\u00edskal. A ani \u010des\u0165 som t\u00fdm neh\u013eadal, to vie Boh a moje srdce; ale konal som to na prospech mil\u00fdm kres\u0165anom a na \u010des\u0165 Jedn\u00e9ho, ktor\u00fd tam hore sed\u00ed, ktor\u00fd mi ka\u017ed\u00fa hodinu to\u013eko dobr\u00e9ho d\u00e1va, \u017ee keby som tis\u00edckr\u00e1t tak prekladal, predsa by som si nezasl\u00fa\u017eil, aby som jednu hodinu \u017eil, alebo aby som zdrav\u00e9 oko mal. V\u0161etko je z Jeho milosti milosrdenstva, \u010do som a \u010do m\u00e1m, preto moje v\u0161etko k Jeho cti sl\u00fa\u017ei s rados\u0165ou a zo srdca.\u201c<\/p>\n\n\n\n
Ist\u00fd mn\u00edch povedal za \u010dias Luthera: \u201eKeby nebolo Luthera, boli by sme napokon u\u010dili \u013eud\u00ed seno \u017era\u0165.\u201c Samozrejme, lebo \u00faboh\u00fd \u013eud nemohol vedie\u0165, \u010do by bolo Slovo Bo\u017eie. Ke\u010f ale Luther prelo\u017eil Bibliu, mohol kohoko\u013evek vyzva\u0165, aby sa s\u00e1m presved\u010dil o tom, \u010do je prav\u00e9. Preto nepriatelia Luthera neboli s touto jeho pr\u00e1cou spokojn\u00ed, predsa ju ale nemohli zni\u010di\u0165. Na rozkaz vojvodu Juraja musel jeden u\u010den\u00fd mu\u017e v Dr\u00e1\u017e\u010fanoch, Lutherov \u00fahlavn\u00fd nepriate\u013e, Emser, tie\u017e prelo\u017ei\u0165 Nov\u00fd Z\u00e1kon. On to aj vykonal. Ale ako? Vynechal Lutherov predhovor a jeho meno, ostatn\u00e9 bolo \u00faplne Lutherovo dielo, len bolo na niektor\u00fdch miestach pozmenen\u00e9. Luther o tomto preklade \u017eartovne hovorieval svojim priate\u013eom: \u201eTe\u0161\u00edm sa, \u017ee moju pr\u00e1cu i nepriatelia podporuj\u00fa a \u017ee Lutherovu knihu aj bez Lutherovho mena jeho nepriatelia \u010d\u00edtaj\u00fa; ako by som sa mohol lep\u0161ie pomsti\u0165?\u201c<\/p>\n\n\n\n
Stredovek\u00e1 cirkev u\u010dila, \u017ee prost\u00fd, jednoduch\u00fd \u010dlovek nedok\u00e1\u017ee pochopi\u0165 P\u00edsmo, \u017ee P\u00edsmo je komplexn\u00e9. A preto stredovek\u00e1 cirkev bojovala proti tomu, aby sa Sv\u00e4t\u00e9 P\u00edsmo prekladalo do jazykov \u013eud\u00ed, aby \u013eudia tomu rozumeli. Preto vyst\u00fapil majster Jan Hus a k\u00e1zal po \u010desky, preto vyst\u00fapil Dr. Martin Luther a prelo\u017eil Bibliu do nem\u010diny. A \u010do sa deje dnes, \u010do tvrdia liber\u00e1li, ktor\u00fdch je mno\u017estvo v kres\u0165anstve aj na teologick\u00fdch fakult\u00e1ch? Tvrdia, \u017ee jednoduch\u00fd \u010ditate\u013e nem\u00f4\u017ee spr\u00e1vne pochopi\u0165 P\u00edsmo, \u017ee treba \u0161tudova\u0165 p\u00f4vodn\u00e9 jazyky, dobu a myslenie tej kult\u00fary. To je proti duchu reform\u00e1cie. Reform\u00e1cia vyniesla na svet t\u00e9zu, \u017ee Slovo Bo\u017eie dok\u00e1\u017ee pochopi\u0165 ka\u017ed\u00fd. To je jedna zo z\u00e1sad reform\u00e1cie. Aj pre to za\u010dal Luther preklada\u0165 P\u00edsmo, lebo Slovo Bo\u017eie m\u00e1 \u010d\u00edta\u0165 a pochopi\u0165 ka\u017ed\u00fd.<\/p>\n\n\n\n
Nie men\u0161ou snahou sa u\u017e starod\u00e1vno prekladala Biblia aj pre n\u00e1\u0161 jazyk. Do \u010deskej (\u010deskoslovenskej) re\u010di sa tlmo\u010dilo Sv\u00e4t\u00e9 P\u00edsmo u\u017e na za\u010diatku deviateho storo\u010dia; z toho veku poch\u00e1dza zlomok Evanjelia J\u00e1na. Nov\u00fd Z\u00e1kon bol najsk\u00f4r tla\u010den\u00fd v Plzni v \u010cech\u00e1ch v roku 1475, potom cel\u00e1 Biblia v Prahe v roku 1488. Potom bola mnohokr\u00e1t vyd\u00e1van\u00e1 tla\u010dou, ale v\u017edy tak bolo uroben\u00e9 z prekladu Vulgaty. Napokon Kralick\u00e1 Biblia bola s Lutherovou snahou a svedomitos\u0165ou prelo\u017een\u00e1 z p\u00f4vodn\u00fdch jazykov a to od Mikul\u00e1\u0161a Albrechta, Jana Ene\u00e1\u0161a, Izai\u00e1\u0161a Cibulku, Ji\u0159\u00edho Strejca, Pavla Jessena, Jana Kapitu, Jana Efreima a Luk\u00e1\u0161a Helicu. T\u00edto v\u00fdborne u\u010den\u00ed mu\u017ei pracovali 14 rokov na tomto sv\u00e4tom diele na z\u00e1mku Kralice na Morave, kde ich slobodn\u00ed p\u00e1ni Jan a Karel \u017derot\u00ednovci po cel\u00fd ten \u010das l\u00e1skavo a \u0161tedro vydr\u017eiavali, a zabezpe\u010dili aj n\u00e1klady na vyd\u00e1vanie ich pr\u00e1ce. Nov\u00fd Z\u00e1kon z gr\u00e9\u010dtiny u\u017e predt\u00fdm prelo\u017eil Jan Blahoslav star\u0161\u00ed z Jednoty bratskej (zomr. 1571), ktor\u00fd vy\u0161\u0161ie spomenut\u00ed prekladatelia dobre pou\u017eili. T\u00e1to Biblia bola vydan\u00e1 od r.1579-1593 v \u0161iestich dieloch, odtia\u013e sa naz\u00fdva \u201e\u0160es\u0165dielka\u201c, a preto\u017ee bola tla\u010den\u00e1 v Kraliciach, vol\u00e1 sa aj Kralick\u00e1. V\u0161etky neskor\u0161ie evanjelick\u00e9 Biblie vych\u00e1dzali a vych\u00e1dzaj\u00fa na svetlo pod\u013ea tohto kralick\u00e9ho vydania; najspr\u00e1vnej\u0161ia vy\u0161la v r. 1808 snahou Ji\u0159\u00edho Balkovi\u010da, profesora na presburgskom l\u00fdceu.<\/p>\n\n\n\n
Slovo Tvoje je pravdiv\u00e9,
daj ho dobre pochopi\u0165,
a sk\u00fama\u0165 bedlive,
a z\u00a0neho sa nau\u010di\u0165,
ako m\u00e1m d\u00f4js\u0165 k spaseniu,
ako ujs\u0165 zatrateniu.<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"
Biblia je najstar\u0161ia kniha na svete; Moj\u017ei\u0161ove knihy s\u00fa viac ako 3500 rokov star\u00e9. Od tej doby sa s \u0148ou prihodilo mnoho udalost\u00ed; poznanie o nich je nielen zauj\u00edmav\u00e9, ale n\u00e1s presved\u010duje o bohatstve Bo\u017eej l\u00e1sky a m\u00fadrosti a povzbudzuje n\u00e1s k v\u010fa\u010dnosti vo\u010di Bohu. U\u017e Moj\u017ei\u0161ovi povedal Boh, aby p\u00edsal do kn\u00edh na pamiatku napr. 2M 17, 14, kde … \u010c\u00edta\u0165 viac<\/a><\/p>\n","protected":false},"author":3,"featured_media":37364,"comment_status":"open","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[49,26],"tags":[],"class_list":["post-37355","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-biblia","category-pamiatka-reformacie"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/37355","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/users\/3"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=37355"}],"version-history":[{"count":4,"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/37355\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":37377,"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/37355\/revisions\/37377"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/media\/37364"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=37355"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=37355"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=37355"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}