{"id":37568,"date":"2024-12-30T19:41:02","date_gmt":"2024-12-30T18:41:02","guid":{"rendered":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/?p=37568"},"modified":"2024-12-30T19:59:54","modified_gmt":"2024-12-30T18:59:54","slug":"jubilejny-rok-podla-rima","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/2024\/12\/30\/jubilejny-rok-podla-rima\/","title":{"rendered":"Jubilejn\u00fd rok pod\u013ea R\u00edma"},"content":{"rendered":"\n<p><em>Ned\u00e1vno prebehlo v m\u00e9di\u00e1ch, \u017ee r\u00edmsky biskup vyhl\u00e1sil jubilejn\u00fd rok 2025. Pozrime sa na tak\u00fdto zi\u0161tn\u00fd \u010din ako to uviedli Cirkevn\u00e9 listy XXXIX 1-2 str.14 z roku 1925 a ako n\u00e1m to pod\u00e1va J\u00e1n Drobn\u00fd:<\/em><\/p>\n\n\n\n<p>Jubilejn\u00fd sv\u00e4t\u00fd rok.<\/p>\n\n\n\n<p>Teraj\u0161\u00ed p\u00e1pe\u017e za pr\u00edkladom svojich neomyln\u00fdch predchodcov vyp\u00edsal na r. 1925 jubilejn\u00fd sv\u00e4t\u00fd rok a poz\u00fdva cel\u00fd kres\u0165ansk\u00fd svet do R\u00edma, s\u013eubuj\u00fac kaj\u00facim p\u00fatnikom odpustenie hriechov. \u010co bolo vlastne bezprostrednou pohn\u00fatkou reform\u00e1cie, opakuje sa tedy znova, a d\u00fafajme, p\u00e1pe\u017esk\u00fd dvor n\u00e1jde si i v XX. stolet\u00ed Tetzelov, ktor\u00ed za dobr\u00fd peniaz po\u017een\u00fa pol Eur\u00f3py do R\u00edma. Ke\u010f p\u00e1pe\u017e poz\u00fdva cel\u00e9 kres\u0165anstvo do R\u00edma m\u00e1me pr\u00e1vo i my \u201eodpadl\u00edci a kac\u00edri&#8220; prehovori\u0165 k jubilejn\u00e9mu roku r\u00edmskemu; m\u00e1me pr\u00e1vo, ba povinnos\u0165 odpoveda\u0165 na pozvanie.<\/p>\n\n\n\n<p>Jubilejn\u00fd sv\u00e4t\u00fd rok sv\u00e4tievali synovia izraelsk\u00ed d\u013ea nariadenia Hospodinovho v ka\u017ed\u00fd p\u00e4\u0165desiaty rok. \u201eI posv\u011bt\u00edte leta pades\u00e1t\u00e9ho, a vyhl\u00e1site svobodu v zemi t\u00e9 v\u0161echn\u00e9m obyvatel\u016fm jej\u00edm. Leto milostiv\u00e9 toto m\u00edti budete, abyste se navr\u00e1tili jeden ka\u017ed\u00fd k statku sv\u00e9mu, a jeden ka\u017ed\u00fd k \u010deledi sv\u00e9 zase p\u0159ijde. Ten rok milostiv\u00fd pades\u00e1t\u00e9ho l\u00e9ta m\u00edti budete; nebudete s\u00edti, ani \u017eit\u00ed toho, \u010do\u017e by samo od sebe vzrostlo, ani sb\u00edrati v\u00edna opu\u0161t\u011bn\u00fdch vinic l\u00e9ta toho&#8220; (III. Moj\u017e. 25, 10 -11). \u017didia zriekli sa v jubilejn\u00fd sv\u00e4t\u00fd rok svojho vlastn\u00edckeho pr\u00e1va; \u00farody celej zeme patrily cel\u00e9mu n\u00e1rodu, ka\u017ed\u00e9mu jednotlivcovi.<\/p>\n\n\n\n<p>Sn\u00e1\u010f na z\u00e1klade tohoto jubilejn\u00e9ho roku \u017eidovsk\u00e9ho ustanovili p\u00e1pe\u017ei jubilejn\u00fd sv\u00e4t\u00fd rok kres\u0165ansk\u00fd, a ke\u010f\u017ee sa litera Star\u00e9ho Z\u00e1kona m\u00e1 oby\u010dajne duchovne vyklada\u0165, zduchovnili i tento z\u00e1kon: miesto \u017eni zemskej \u017ee\u0148 duchovn\u00fa, nebesk\u00fa postavili do v\u00fdh\u013eadu, miesto telesn\u00fdch potrieb odpustenie hriechov vzali za z\u00e1klad jubilejn\u00e9ho roku.<\/p>\n\n\n\n<p>P\u00e1pe\u017estvo, ako vieme, nezjavilo sa na prkn\u00e1ch dej\u00edn ako deus ex machina, ale sa vyvi\u0148ovalo pomal\u00fdm krokom a\u017e na teraj\u0161\u00ed piedest\u00e1l. \u2014 Aj sv\u00e4tenie jubilejn\u00e9ho sv\u00e4t\u00e9ho roku m\u00e1 svoju zvl\u00e1\u0161tnu hist\u00f3riu, a na jeho my\u0161lienku pri\u0161iel a\u017e p\u00e1pe\u017e Bonif\u00e1c VIII. r. 1300. Nikomu predt\u00fdm nepri\u0161lo v kres\u0165anstve na um sv\u00e4ti\u0165 tak\u00fd v\u0161eobecn\u00fd, jubilejn\u00fd rok sv\u00e4t\u00fd; pri\u0161lo to s \u010dasom a z&nbsp;potreby zkazen\u00fdch financi\u00ed pokladnice p\u00e1pe\u017eskej. Ustanovize\u0148 p\u00e1pe\u017esk\u00e1 bola drah\u00e1, n\u00e1kladn\u00e1. Najm\u00e4 od \u010dasov Gregora VII. Innocenza III., ke\u010f p\u00e1pe\u017esk\u00e1 moc vyst\u00fapila vlastne na vrchol svojej sl\u00e1vy, p\u00e1pe\u017e, ako mocn\u00e1r, ktor\u00e9mu \u2014 s\u0165a slncu \u2014 nebolo p\u00e1ru na zemi; ako diplomat, v ktor\u00e9ho ruk\u00e1ch sbiehaly sa v\u0161etky nitky dejstvovania; ako politik, ktor\u00fd zjavne, \u010di tajne \u2014 riadil osudy n\u00e1rodov, dan\u00fdmi \u0161\u0165astn\u00fdmi pomermi bol n\u00faten\u00fd udr\u017eiava\u0165 skvel\u00fd dvor a neraz pomocou pe\u0148az\u00ed uplat\u0148ova\u0165 svoju v\u00f4\u013eu. Na v\u0161etko toto, pravda, nesta\u010dily \u201ePetrove gro\u0161e&#8220;, usilovne po celom kres\u0165anstve sbieran\u00e9; nesta\u010dily ani di\u0161penz\u00e1cie, ude\u013eovan\u00e9 p\u00e1pe\u017eskou stolicou za dobr\u00fd peniaz; nesta\u010dily ani pallia, om\u0161e, sl\u00fa\u017een\u00e9 za du\u0161e, v o\u010distci tr\u00e1pen\u00e9; nesta\u010dily ani pr\u00edjmy cel\u00e9ho p\u00e1pe\u017esk\u00e9ho \u0161t\u00e1tu. A&nbsp;ke\u010f k tomu v\u0161etk\u00e9mu prid\u00e1me e\u0161te rozli\u010dn\u00e9 n\u00e1kladn\u00e9 pasie, ch\u00fa\u0165ky niektor\u00fdch p\u00e1pe\u017eov; vojny, ktor\u00e9 viedli; iste nebudeme sa divi\u0165, \u017ee sv. kasa b\u00fdvala \u010dasto pr\u00e1zdna, a d\u00f4myseln\u00ed p\u00e1pe\u017ei museli vym\u00fd\u0161\u013ea\u0165 v\u017edy nov\u00e9 a nov\u00e9 pramene pr\u00edjmov. Gregor VII. napr\u00edklad pod titulom investit\u00fary zabezpe\u010dil p\u00e1pe\u017eskej stolici v\u0161etky pr\u00edjmy vakantn\u00fdch hodnost\u00ed; vymyslel o\u010distec, tento zlatodol cirkvi r\u00edmskej a nariadil celib\u00e1t kna\u017esk\u00fd, ve\u010dn\u00e9 to latifundium R\u00edma.<\/p>\n\n\n\n<p>Innocenz III. bol skuto\u010dne slncom medzi cis\u00e1rmi a panovn\u00edkmi, ako sa s\u00e1m r\u00e1d naz\u00fdval. Koruny rozd\u00e1val, s tr\u00f3nov shadzoval, bol jedin\u00fdm monarchom kres\u0165ansk\u00e9ho sveta a dr\u017eal v mocn\u00fdch ruk\u00e1ch svojich ote\u017ee celej Eur\u00f3py. Len\u017ee t\u00e1to moc a sl\u00e1va boly zase n\u00e1kladn\u00e9 ve\u013emi; poklad\u0148a cirkevn\u00e1 ich nemohla unies\u0165, a n\u00e1stupca jeho vlastn\u00fdch all\u00fcrov, Bonif\u00e1c VIII., ktor\u00fd chcel tie\u017e tak bezoh\u013eadne a mocne panova\u0165, na\u0161iel pr\u00e1zdnu kasu. Nielen vojny, ale aj politika, diplomacia a ostatn\u00e9 svetsk\u00e9 in\u0161tit\u00facie s\u00fa nemyslite\u013en\u00e9 bez pe\u0148az\u00ed. V tejto n\u00fadzi, stojac pred zvl\u00e1\u0161tnym d\u00e1tumom r. 1300, nariadil Bonif\u00e1c jubilejn\u00fd sv\u00e4t\u00fd rok, ktor\u00fd sa sv\u00e4til v R\u00edme.<\/p>\n\n\n\n<p>Bonif\u00e1c dok\u00e1zal sa by\u0165 dobr\u00fdm financierom. Sv\u00e4t\u00fd rok jubilejn\u00fd sa vyplatil. Hovor\u00ed sa, \u017ee v tento rok pri\u0161lo do R\u00edma vy\u0161e 200.000 p\u00fatnikov, ktor\u00ed cel\u00e9 bohatstv\u00e1 doniesli sebou. Okrem zlata a striebra, ktor\u00fdm sa mocn\u00ed sveta p\u00e1ni v\u010fa\u010dili p\u00e1pe\u017eovi, obetovala chudoba v meden\u00fdch peniazoch vy\u0161e 50,000 zlat\u00fdch. Horribiln\u00e1 suma v tie \u010dasy! Pr\u00edjmy boly tak\u00e9 ve\u013ek\u00e9, \u017ee sa mnoho chr\u00e1mov a domov mohlo vystavi\u0165 z t\u00fdchto jubilejn\u00fdch odpustkov. O tomto roku zazna\u010dila hist\u00f3ria \u201ePapa innumerabilem pecuniam recepit, quia die et nocte duo clerici stabant ad altarem S. Pauli, tenentes in eorum manibus rastellos, rastellantes pecuniam infinitam&#8220;. Otvorenie jubilejn\u00e9ho roku bolo sl\u00e1vnostn\u00e9. Bonif\u00e1c uk\u00e1zal sa \u013eudu, v prv\u00fd de\u0148 v plnom orn\u00e1te p\u00e1pe\u017eskom potom zjavil sa ako mocn\u00e1r svetsk\u00fd s me\u010dom a zvolal s p\u00e1tosom: \u201ePetre, h\u013ea, dva me\u010de! Tu tvoj n\u00e1stupca! Kriste, tu tvoj n\u00e1mestok!&#8220; Ustanovil tie\u017e, \u017ee v ka\u017ed\u00fd st\u00fd rok treba sl\u00e1vi\u0165 v R\u00edme jubilejn\u00fd rok, v ktorom by p\u00fatnici dosiahli odpustenia hriechov.<\/p>\n\n\n\n<p>Klement VI. mal vraj videnie. Videl starca s dvoma k\u013e\u00fa\u010dami a&nbsp;po\u010dul dialny hlas z neba: \u201eOtvor br\u00e1ny!&#8220; \u2014 Toto videnie prim\u00e4lo ho k tomu, \u017ee nariadil jubilejn\u00fd rok sv\u00e4ti\u0165 ka\u017ed\u00e9ho 50. roku. Vydal k sv. jubilejn\u00e9mu roku aj bulu, v ktorej medzi in\u00fdm naria\u010fuje; \u201eMandamus angelis paradisi animam a purgatorio penitus absolutam in paradisi gloriam introducere.&#8220; (Naria\u010fujeme rajsk\u00fdm anjelom, aby du\u0161e, z o\u010distca \u00faplne vysloboden\u00e9, do raja sprovodili) Urobil tedy asi to, \u010do r. 1541 Makarius, arcibiskup kijevsk\u00fd, voly\u0148sk\u00fd a cel\u00e9ho Ruska, ke\u010f umieraj\u00facemu ve\u013emi n\u00e1bo\u017en\u00e9mu knie\u017ea\u0165u Theodorovi Vladimirsk\u00e9mu vystavil cestovn\u00fd pas do neba \u201ePotvrdzujeme t\u00fdmto, \u017ee sluha Bo\u017e\u00ed, knie\u017ea Theodor Vladimirsk\u00fd, dnes zomrel. Odpor\u00fa\u010dame Ti (tj. Petrovi, vr\u00e1tn\u00e9mu nebesk\u00e9mu) sna\u017ene, aby si ho bez pre\u0165ahov uviedol do Bo\u017eskej r\u00ed\u0161e. \u2014 Udelili sme mu rozhre\u0161enie za v\u0161etky jeho hriechy a dali sme mu i svoje po\u017eehnanie. Ni\u010d mu tedy neprek\u00e1\u017ea, aby si ho pustil do neba. Aby si to mohol urobi\u0165, dali sme mu t\u00fato cestovn\u00fa listinu a potvrdenie absol\u00facie ako preukaz.&#8220; P\u00f4vodn\u00e1 listina t\u00e1to opatruje sa v britskom m\u00fazeu v Lond\u00fdne.<\/p>\n\n\n\n<p>Klementov jubilejn\u00fd rok bol e\u0161te skvelej\u0161\u00ed a v\u00fddatnej\u0161\u00ed, ako Bonif\u00e1cov. Mnoho os\u00f4b v ohromnej tla\u010denici p\u00fatnikov pri\u0161lo o \u017eivot, ba zav\u00edtal aj hrozn\u00fd mor, ktor\u00e9mu padlo v obe\u0165 10,000 p\u00fatnikov. Hostince prekvitaly v R\u00edme, ako nikdy predt\u00fdm; peniaze so v\u0161etk\u00fdch str\u00e1n tiekly; pravda, \u017ee sa hriechy na hriechy kopily na odpustenie hriechov.<\/p>\n\n\n\n<p>P\u00e1pe\u017e Urban VI k \u00facte Spasite\u013eovej sn\u00ed\u017eil srok jubilejn\u00e9ho sv. roku na 33. Ke\u010f\u017ee chr\u00e1my sv. apo\u0161tolov Petra a Pavla nedosta\u010dovaly pre to\u013ek\u00fdch p\u00fatnikov, pred\u00e1vali odpustky aj v chr\u00e1me later\u00e1nskom a v chr\u00e1me Sv. M\u00e1rie (S. M. maggiore)<\/p>\n\n\n\n<p>Za Mikul\u00e1\u0161a V. pri\u0161lo to\u013eko p\u00fatnikov do R\u00edma, \u017ee sa most nad Tiberom prevalil, a 200 \u013eud\u00ed sa zatopilo v rieke.<\/p>\n\n\n\n<p>P\u00e1pe\u017e Pavel II \u2014 pre kr\u00e1tkos\u0165 veku \u013eudsk\u00e9ho \u2014 uzavrel, \u017ee jubilejn\u00fd sv\u00e4t\u00fd rok treba sv\u00e4ti\u0165 v ka\u017ed\u00fd 25. rok. Uv\u00e1dza: \u201eIn animarum salutem, ut quia iniquitas abundabat, gratia superabundaret.&#8220; (K sp\u00e1se du\u0161\u00ed, aby i miera milosti pln\u0161ia bola, ke\u010f\u017ee je miera hriechov doplnen\u00e1). Jubilejn\u00fd rok pri\u0165ahoval do R\u00edma mnoho zvedavcov; pomp\u00e9zne vybavovan\u00e9 slu\u017eby Bo\u017eie v\u00e1bily aj protestantov. Hovor\u00ed sa aj o w\u00fcrtemberskom princovi Bedrichovi, \u017ee \u0161iel na jubilejn\u00fd rok do R\u00edma, ale sa, vraj, vr\u00e1til z R\u00edma, ako o mnoho lep\u0161\u00ed protestant, ne\u017e ak\u00fd ta \u0161iel.<\/p>\n\n\n\n<p>P\u00e1pe\u017e Alexander VI. bol tak\u00fd milostiv\u00fd, \u017ee doprial milosti jubilejnej i&nbsp;t\u00fdm ktor\u00ed nemohli \u00eds\u0165 do R\u00edma, lebo rozk\u00e1zal, \u017ee za dobr\u00fa oferu m\u00f4\u017eu aj p\u00fatnici z o\u010distca du\u0161e vyslobodi\u0165. Tento p\u00e1pe\u017e dal shotovi\u0165 zlat\u00fa br\u00e1nu do chr\u00e1mu sv. Petra. Br\u00e1na b\u00fdva oby\u010dajne zamurovan\u00e1 a otv\u00e1ra sa len v jubilejn\u00fd sv\u00e4t\u00fd rok, p\u00e1pe\u017e udrie na \u0148u tri razy zlat\u00fdm kladivom, zopakuje slov\u00e1 \u017dalmistove: \u201eOtev\u0159ete\u017e mi br\u00e1ny spravedlnosti&#8220;, a br\u00e1na sa samo\u010dinne otvor\u00ed. Kto cez t\u00fato br\u00e1nu prejde a slo\u017e\u00ed oferu na olt\u00e1ri sv. apo\u0161tolov, doch\u00e1dza odpustenia hriechov. \u017divotopisec p\u00e1pe\u017eov Weber doklad\u00e1: \u201eKe\u010f sprost\u00fd svet nepri\u0161iel ku sp\u00e1se, a o\u010distec nebol \u00faplne vy\u010disten\u00fd, pr\u00ed\u010dina toho nev\u00e4zela v malom po\u010dte odpustkov, a t\u00fdm menej zapr\u00ed\u010dinili toho p\u00e1pe\u017ei.&#8220;<\/p>\n\n\n\n<p>P\u00e1pe\u017e Julius II. zapo\u010dal stava\u0165 z t\u00fdchto ohromn\u00fdch d\u00f4chodkov velechr\u00e1m sv. Petra, ktor\u00fd chcel dostavi\u0165 Lev X. \u2014 Ke\u010f \u013eud kres\u0165ansk\u00fd tak\u00e9 cesty vedel prekona\u0165 a to\u013eko obet\u00ed venova\u0165 R\u00edmu, p\u00e1pe\u017ei boli n\u00e1chyln\u00ed i mimoriadne, u\u017e\u0161ie jubile\u00e1 naria\u010fova\u0165 za dobr\u00fd plat. Nehanebnos\u0165 dosahovala vrcholu svojho za p\u00e1pe\u017ea Lva X., ktor\u00fd vysielal po celom kres\u0165anskom svete s&nbsp;odpustkami sv\u00e4tokupcov-mn\u00edchov, \u010do, ako vieme, pohlo Dra Martina Luthera nap\u00edsa\u0165 a vyvesi\u0165 95 \u010dl\u00e1nkov, ktor\u00fdmi sa vlastne zapo\u010dala reform\u00e1cia.<\/p>\n\n\n\n<p>\u010clovek by myslel, \u017ee po vyst\u00fapen\u00ed Lutherovom prestan\u00fa kone\u010dne jubilejn\u00e9 roky odpustkov\u00e9. Ale stalo sa a deje sa i dnes d\u013ea toho latinsk\u00e9ho: &#8222;Fallere qui didicit, fallere semper amat&#8220; (Kto sa nau\u010dil klama\u0165, r\u00e1d klame i \u010falej). Do\u017eili sme sa i my, po svetovej vojne, ke\u010f sa v\u00e1\u0161ne \u013eudskej du\u0161e neskrotite\u013en\u00e9 dosia\u013e, neut\u00ed\u0161ily, toho prv\u00e9ho divu, \u017ee sa teraj\u0161\u00ed p\u00e1pe\u017e odhodlal r. 1925 urobi\u0165 jubilejn\u00fdm sv\u00e4t\u00fdm rokom a s\u013eubuje rozd\u00e1va\u0165 v \u0148om veriacim tak\u00e9 ist\u00e9 dary duchovn\u00e9 (odpustky!), ako jeho neomyln\u00ed predchodcovia.<\/p>\n\n\n\n<p>Je i v XX. stolet\u00ed mo\u017en\u00e9 v\u00e1bi\u0165 a vola\u0165 \u013eud\u00ed do R\u00edma \u2014 pod titulom odpustenia hriechov? D\u00e1 sa jubilejn\u00fd, sv\u00e4t\u00fd rok srovna\u0165 s P\u00edsmom a so zdrav\u00fdm rozumom? \u010ci sa e\u0161te v\u017edy najd\u00fa tak\u00e9 \u013eahkovern\u00e9 a zatemnen\u00e9 du\u0161e, ktor\u00e9 uveria, \u017ee iba v R\u00edme a len prostredn\u00edctvom p\u00e1pe\u017ea dosiahnu odpustenia hriechov?<\/p>\n\n\n\n<p>Na\u0161im Spasite\u013eom je Je\u017ei\u0161 Kristus, a my ver\u00edme, \u017ee Jeho krvav\u00e1 obe\u0165, na Golgote prinesen\u00e1, sm\u00fdva hriechy cel\u00e9ho sveta; v\u0161etk\u00fdch pokolen\u00ed \u013eudsk\u00fdch: tedy i n\u00e1s o\u010dis\u0165uje od v\u0161etk\u00fdch hriechov. My sme si ist\u00ed, \u017ee ke\u010f n\u00e1s Syn Bo\u017e\u00ed oslobod\u00ed, pr\u00e1ve slobodn\u00ed budeme. My ideme za Pavlom apo\u0161tolom, ktor\u00fd n\u00e1s pote\u0161uje a ubezpe\u010duje: \u201eNebo milost\u00ed spasen\u00ed jste skrze v\u00edru (a to ne sami z sebe, dar\u0165 jest to Bo\u017e\u00ed,) ne z skutk\u016f, aby se n\u011bkdo nechloubil.&#8220; Ef. 2, 8\u20149).<\/p>\n\n\n\n<p>My sa dr\u017e\u00edme u\u010denia n\u00e1\u0161ho katechizmu, ktor\u00fd vyzn\u00e1va: \u201eOspravedlnen\u00ed b\u00fdv\u00e1me z pouh\u00e9 milosti Bo\u017e\u00ed a pro z\u00e1sluhy Spasitele Je\u017e\u00ed\u0161e Krista, kdy\u017e na Neho s pravou v\u00edrou spol\u00e9h\u00e1me a za milost \u017e\u00e1d\u00e1me.&#8220; A na v\u00fdzvu p\u00e1pe\u017esk\u00fa, povol\u00e1vaj\u00facu do R\u00edma cel\u00fd kres\u0165ansk\u00fd svet, odpoved\u00e1me: ke\u010f u\u017e m\u00e1me prostredn\u00edka Syna Bo\u017eieho, na\u010do n\u00e1m je p\u00e1pe\u017e? na\u010do jeho odpustky? na\u010do p\u00fate r\u00edmske?<\/p>\n\n\n\n<p>P\u00e1pe\u017e Klement VI. vo svojej bulle z r. 1342 u\u010d\u00ed o odpustkoch: \u201eCel\u00e9 pokolenie \u013eudsk\u00e9 mohlo by\u0165 vlastne jedinou kvapkou krvi Kristovej vyk\u00fapen\u00e9, ale On jej to\u013eko vylial, \u017ee t\u00e1to krev tvor\u00ed neocenite\u013en\u00fd poklad cirkevn\u00fd, rozmno\u017een\u00fd podobne nie zbyto\u010dn\u00fdmi z\u00e1sluhami mart\u00fdrov a sv\u00e4t\u00fdch; ku pokladu tomuto m\u00e1 k\u013e\u00fa\u010de iba p\u00e1pe\u017e, a on m\u00f4\u017ee odpustkov vyda\u0165, ko\u013eko len chce, a poklad tento nikdy nevy\u010derp\u00e1&#8220;. A tak p\u00e1pe\u017ei na\u010dieraj\u00fa a \u010derpaj\u00fa aj \u010falej \u2014 i proti slovu Bo\u017eiemu i proti zdrav\u00e9mu rozumu i proti duchu dobe \u2014 z pokladov t\u00fdchto, lebo e\u0161te v\u017edy s\u00fa \u013eudia, ktor\u00ed maj\u00fa a daj\u00fa peniaze \u2014 za odpustky &#8230;<\/p>\n\n\n\n<p>Za star\u00fdch \u010dasov b\u00fdvaly jubilejn\u00e9 sv\u00e4t\u00e9 roky pre R\u00edm zlat\u00fdmi, zlatonosn\u00fdmi rokmi, \u010di bude n\u00edm aj jubilejn\u00fd sv\u00e4t\u00fd rok 1925?<\/p>\n\n\n\n<p><em>K tomu komentoval Fedor Ruppeltd&nbsp;v Cirkevn\u00fdch listoch XXXIX 3 str 43:<\/em><\/p>\n\n\n\n<p>Rok 1925 sl\u00e1vi r\u00edmska cirkev pod\u013ea star\u00e9ho zvyku ako jubilejn\u00fd rok. Prv\u00fd raz to nariadil, p\u00e1pe\u017e Bonif\u00e1c VIII. roku 1300, a posledne sa opakuje jubilejn\u00fd rok ka\u017ed\u00fd 25. rok. R\u00edmsky p\u00e1pe\u017e, ako vraj zemsk\u00fd n\u00e1mestn\u00edk toho potupovan\u00e9ho a t\u0155n\u00edm korunovan\u00e9ho Syna Bo\u017eieho, dal sa d\u0148a 24. decembra minul\u00e9ho roku donies\u0165 na zlatom tr\u00f3ne ku katedr\u00e1le Sv. Petra, obk\u013e\u00fa\u010den\u00fd pri tom n\u00e1dherou, sl\u00e1vou a trad\u00edciou pol druha tis\u00edc rokov, zlat\u00fdm kladivom poklopal na zam\u00faran\u00e9 dvere velechr\u00e1mu; miesto poklopania sv\u00e4tenou vodou obmyli; dookola st\u00e1ly tis\u00edce \u013eudu a k\u013ea\u010daly a bozk\u00e1valy sv\u00e4t\u00e9 relikvie. Dvere sa otvorily, a t\u00fdm sa za\u010dal jubilejn\u00fd rok r\u00edmskej cirkvi. Zlat\u00e9 kladivo v ruk\u00e1ch v zlato oble\u010den\u00e9ho p\u00e1pe\u017ea. Ako inak\u0161ie znely v predve\u010der V\u0161echsv\u00e4t\u00fdch \u00fadery kladiva \u017eelezn\u00e9ho, \u2014 tam vo Wittenbergu, ktor\u00fdmi nezn\u00e1my august\u00ednsky mn\u00edch otriasol cel\u00fd kres\u0165ansk\u00fd svet! To kladivo zaklepalo nesmierne silne na svedomie \u013eudsk\u00e9, kde\u017eto zlat\u00e9 kladivo v R\u00edme?<\/p>\n\n\n\n<p>R\u00edmska cirkev po\u010d\u00edta na ohromn\u00fd n\u00e1val p\u00fatnikov; vo vy\u0161e dvadsiatich europejsk\u00fdch \u0161t\u00e1toch s\u00fa ve\u013ek\u00e9 v\u00fdbory na dirigovanie z\u00e1stupov do R\u00edma; kardin\u00e1l Pompili je hlavn\u00fdm riadite\u013eom. \u017de ohromn\u00e9 mili\u00f3ny pe\u0148az\u00ed pr\u00eddu tie\u017e do It\u00e1lie, do R\u00edma a do Vatik\u00e1nu, je nie poslednou pr\u00ed\u010dinou, pre\u010do sa jubilejn\u00e9 roky usporiadaj\u00fa. Odpustky za p\u00fate sa bud\u00fa \u0161tedr\u00e9 rozd\u00e1va\u0165.<\/p>\n\n\n\n<p>Ale \u010di si spomenie tam kto, \u017ee nie zlatom, ani striebrom stalo sa vyk\u00fapenie? Akoko\u013evek: R\u00edm vystavuje imponuj\u00facu moc svojej jednoty, sl\u00e1vu svojho bohatstva, lesk svojich trad\u00edci\u00ed. V\u0161etko \u201ead maiorem Dei gloriam&#8220; a \u201ead convertandos haereticos&#8220; == \u201ek sl\u00e1ve Bo\u017eej a k obr\u00e1teniu kac\u00edrov&#8220;.<\/p>\n\n\n\n<p><\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"<p>Ned\u00e1vno prebehlo v m\u00e9di\u00e1ch, \u017ee r\u00edmsky biskup vyhl\u00e1sil jubilejn\u00fd rok 2025. Pozrime sa na tak\u00fdto zi\u0161tn\u00fd \u010din ako to uviedli Cirkevn\u00e9 listy XXXIX 1-2 str.14 z roku 1925 a ako n\u00e1m to pod\u00e1va J\u00e1n Drobn\u00fd: Jubilejn\u00fd sv\u00e4t\u00fd rok. Teraj\u0161\u00ed p\u00e1pe\u017e za pr\u00edkladom svojich neomyln\u00fdch predchodcov vyp\u00edsal na r. 1925 jubilejn\u00fd sv\u00e4t\u00fd rok a poz\u00fdva cel\u00fd &#8230; <a title=\"Jubilejn\u00fd rok pod\u013ea R\u00edma\" class=\"read-more\" href=\"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/2024\/12\/30\/jubilejny-rok-podla-rima\/\" aria-label=\"Pre\u010d\u00edtajte si viac o Jubilejn\u00fd rok pod\u013ea R\u00edma\">\u010c\u00edta\u0165 viac<\/a><\/p>\n","protected":false},"author":3,"featured_media":0,"comment_status":"open","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[193,43],"tags":[],"class_list":["post-37568","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-co-pisu-ini","category-rimsko-katolicka-cirkev"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/37568","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/users\/3"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=37568"}],"version-history":[{"count":5,"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/37568\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":37574,"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/37568\/revisions\/37574"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=37568"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=37568"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=37568"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}