{"id":38046,"date":"2025-06-25T20:51:18","date_gmt":"2025-06-25T18:51:18","guid":{"rendered":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/?p=38046"},"modified":"2025-06-27T16:10:20","modified_gmt":"2025-06-27T14:10:20","slug":"vilko-sulek-200-vyrocie-narodenia","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/2025\/06\/25\/vilko-sulek-200-vyrocie-narodenia\/","title":{"rendered":"Vilko \u0160ulek – 200. v\u00fdro\u010die narodenia"},"content":{"rendered":"\n

                 Vilko \u0160ulek, – 200. v\u00fdro\u010die narodenia<\/strong><\/p>\n\n\n\n

          <\/strong> Syn evanjelickej fary a mu\u010den\u00edk slovensk\u00e9ho n\u00e1roda<\/em><\/p>\n\n\n\n

    <\/strong>Pam\u00e4tn\u00e1 tabu\u013ea na evanjelickej fare v Soboti\u0161ti ozdoben\u00e1 symbolick\u00fdm vencom mu\u010den\u00edkov nesie n\u00e1pis: <\/p>\n\n\n\n

        \u201ePamiatke st\u00e9ho v\u00fdro\u010dia mart\u00fdrskej smrti <\/em><\/p>\n\n\n\n

                               <\/em>VILIAMA \u0160ULEKA<\/em><\/strong><\/p>\n\n\n\n

naroden\u00e9ho 31. III. 1825 <\/em>v Soboti\u0161ti – popraven\u00e9ho 20. X. 1848 pri Hlohovci. Venuje v tridsiate v\u00fdro\u010die trvania \u010deskoslovenskej republiky 402. odbor SEJ v Soboti\u0161ti\u201c. <\/em><\/p>\n\n\n\n

    <\/em>Pripom\u00edna hist\u00f3riu Slovensk\u00e9ho povstania v roku 1848, do ktorej sa nezmazate\u013ene zap\u00edsal aj syn soboti\u0161tskej fary Vilko \u0160ulek. <\/em><\/p>\n\n\n\n

\"\"<\/figure>\n\n\n\n

Viliamov otec J\u00e1n \u0160ulek bol soboti\u0161tsk\u00fd evanjelick\u00fd far\u00e1r, ktor\u00fd za\u010d\u00ednal p\u00f4sobi\u0165 v Mo\u0161ovciach ako u\u010dite\u013e, kde u\u010dil a n\u00e1rodn\u00e9 povedomie v\u0161tepoval aj J\u00e1novi Koll\u00e1rovi, neskor\u0161iemu far\u00e1rovi v Pe\u0161ti, b\u00e1snikovi a autorovi Sl\u00e1vy dc\u00e9ry. Po smrti prvej man\u017eelky sa o\u017eenil po druh\u00fd kr\u00e1t s M\u00e1riou rod. Neumanovou a v\u0161etky deti z oboch man\u017eelstiev boli veden\u00e9 k pevn\u00e9mu a uvedomel\u00e9mu n\u00e1rodn\u00e9mu povedomiu. Tak bol vychovan\u00fd aj Viliam, ktor\u00fd pre svoju hrdinsk\u00fa, mu\u010den\u00edcku smr\u0165 zostal vo v\u010fa\u010dnej pam\u00e4ti n\u00e1roda zn\u00e1my pod dom\u00e1ckym menom Vilko.<\/p>\n\n\n\n

    Dokladom o otcovej slu\u017ebe \u013eudu v tunaj\u0161om prostred\u00ed bolo zalo\u017eenie Gazdovsk\u00e9ho spolku v spolupr\u00e1ci so S. Jurkovi\u010dom a SND nitrianskeho, v ktorom \u00fa\u010dinkoval ako herec aj Vilkov star\u0161\u00ed \u013dudov\u00edt, neskor\u0161\u00ed kapl\u00e1n u Jozefa Miloslava Hurbana v Hlbokom, ktor\u00fd sa tie\u017e zapojil do Slovensk\u00e9ho povstania. Za\u017eiaril ako re\u010dn\u00edk na Brezovej pod Bradlom, kde 28. apr\u00edla 1948 po divadelnom predstaven\u00ed v dome organ\u00e1ra \u0160a\u0161ka boli pre\u010d\u00edtan\u00e9 Hurbanom zostaven\u00e9 \u017diadosti slovensk\u00e9ho n\u00e1roda v nitrianskej stolici<\/em>. Tieto sa stali z\u00e1kladom celoslovensk\u00fdch \u017diadost\u00ed slovensk\u00e9ho n\u00e1roda prijat\u00fdch za\u010diatkom m\u00e1ja v Liptovskom Sv\u00e4tom Mikul\u00e1\u0161i. <\/p>\n\n\n\n

    \u013dudov\u00edt \u0160ulek<\/strong> (1822 – 1849) spolu s Danielom B\u00f3rikom<\/strong>, tie\u017e soboti\u0161sk\u00fdm rod\u00e1kom a synom vrbov\u010dianskeho evanjelick\u00e9ho far\u00e1ra boli obcami Brezovsk\u00e9ho okolia zvolen\u00ed za parlament\u00e1rov, ktor\u00ed odniesli prijat\u00e9 \u017eiadosti do Nitry na tam prebiehaj\u00face stoli\u010dn\u00e9 zhroma\u017edenie 7. m\u00e1ja 1848. Tu im politick\u00ed odporcovia z radov ko\u0161\u00fatovcov nedovolili vyst\u00fapi\u0165 a obaja boli zatknut\u00ed a uvrhnut\u00ed do v\u00e4zenia. Nesk\u00f4r sa Danielovi B\u00f3rikovi podarilo ujs\u0165, ale \u013dudov\u00edt \u0160ulek bol odveden\u00fd do v\u00e4zenia v Kom\u00e1r\u0148anskej pevnosti, kde ut\u00fdran\u00fd dokonal svoj svoj mlad\u00fd \u017eivot vo veku 27 rokov.<\/p>\n\n\n\n

    <\/em>\u010eal\u0161\u00ed brat z rodiny \u0160ulekovcov, Bohuslav Karol<\/strong> (1816 -1895) sa uplatnil v Z\u00e1hrebe, kde sa akt\u00edvne zap\u00e1jal do n\u00e1rodno-budite\u013esk\u00e9ho \u017eivota Chorv\u00e1tov. Ich sestra \u013dudov\u00edka M\u00e1ria <\/strong>sa stala man\u017eelkou Pavla \u0160tef\u00e1nika st.,<\/strong> far\u00e1ra v Krajnom a mlad\u0161ia sestra Herm\u00edna<\/strong> sa stala matkou zn\u00e1mych Bo\u00f3rovcov. MUDr. J\u00e1n Michal \u0160ulek<\/strong> (1806 -1860) bol lek\u00e1rom v Sedmohradsku, MUDr. Bohumil Anton\u00edn \u0160ule<\/strong>k (1810-1865) p\u00f4sobil ako lek\u00e1r v Brode v Chorv\u00e1tsku.    <\/em><\/p>\n\n\n\n

   Vilko \u0160ulek<\/strong> sa narodil 31. marca 1825 ako 14 die\u0165a. Z\u00e1kladn\u00e9 vzdelanie dostal v rodisku, kde bol cirkevn\u00fdm u\u010dite\u013eom Samuel Jurkovi\u010d. Ke\u010f\u017ee mu obaja rodi\u010dia zomreli v tom istom roku (1837), o jeho v\u00fdchovu sa postaral brat Imrich. V roku 1836 za\u010dal Vilko \u0161tudova\u0165 na evanjelickom gymn\u00e1ziu v Modre, kde bol ob\u013e\u00faben\u00fdm \u017eiakom Karola \u0160t\u00fara. Ke\u010f\u017ee Imrich, ako jedin\u00fd zo \u0160ulekovcov bol k veciam n\u00e1roda vla\u017en\u00fd, rozdielne politick\u00e9 n\u00e1zory rozdelili bratov nato\u013eko, \u017ee Vilko sa rozhodol by\u0165 od brata nez\u00e1visl\u00fdm. Aby z\u00edskal finan\u010dn\u00e9 prostriedky potrebn\u00e9 na \u0161t\u00fadium, vyu\u010dil sa zlatn\u00edctvu. Nesk\u00f4r, v\u010faka svojmu nadaniu a usilovnos\u0165ou v \u0161t\u00fadiu, dohnal straty vo vedomostiach a v rokoch 1847\/48 pokra\u010doval v \u0161t\u00fadiu u\u017e na evanjelickom l\u00fdceu v Bratislave. Jeho politick\u00e9 a filozofick\u00e9 n\u00e1zory sa formovali \u0161t\u00fadiom najlep\u0161\u00edch diel svetovej a slovanskej literat\u00fary a nemeck\u00fdch filozofov, predov\u0161etk\u00fdm Hegla a najm\u00e4 predn\u00e1\u0161kami \u013dudov\u00edta \u0160t\u00fara. Tu sa stal Vilko nad\u0161en\u00fd a odhodlan\u00fd z\u00e1stanca \u0161t\u00farovsk\u00e9ho programu slovenskej samostatnosti.<\/p>\n\n\n\n

      Preto\u017ee na tzv. Jozefskej noci v Hlbokom, na porade najd\u00f4vernej\u0161\u00edch priate\u013eov J. M. Hurbana nech\u00fdbal ani jeho brat \u013dudov\u00edt, vedel o pr\u00edprav\u00e1ch slovensk\u00e9ho povstania a s nad\u0161en\u00edm ho o\u010dak\u00e1val. Ke\u010f po vypuknut\u00ed revol\u00facie vo Viedni a v marci 1848, v Budape\u0161ti bola vytvoren\u00e1 uhorsk\u00e1 vl\u00e1da, aby sa vyhol slu\u017ebe v ma\u010farskej garde, preru\u0161il \u0161t\u00fadium a po odchode zo \u0161koly \u017eil u svojej sestry \u013dudov\u00edty \u0160tef\u00e1nikovej v Krajnom.<\/p>\n\n\n\n

   Po pr\u00edchode slovensk\u00fdch dobrovo\u013en\u00edkov na Myjavu pod veden\u00edm SNR vedenej Hurbanom, \u0160t\u00farom a Hod\u017eom, ktor\u00e1 sa ustanovila e\u0161te vo Viedni, zorganizoval a priviedol Vilko asi 400 dom\u00e1cich mu\u017eov a tu bol bol menovan\u00fd za ich velite\u013ea. (K. Gol\u00e1\u0148: Revolu\u010dn\u00e9 pokolenie, s. 104)<\/em><\/p>\n\n\n\n

   Dobrovo\u013en\u00edci z Krajn\u00e9ho sa z\u00fa\u010dastnili u\u017e prv\u00e9ho \u00faspe\u0161n\u00e9ho bojov\u00e9ho stretnutia s ma\u010farskou gardou v \u00fadol\u00ed potoka Hole\u0161ka medzi Ko\u0161ariskami a Vrbov\u00fdm. Po tejto bitke sa vr\u00e1til Vilko do Krajn\u00e9ho, kde na kraj\u0148ansk\u00fdch kopaniciach organizoval \u010fal\u0161\u00edch dobrovo\u013en\u00edkov. (D. Rapant: Slovensk\u00e9 povstanie I.)<\/em><\/p>\n\n\n\n

   28. septembra o\u010dak\u00e1vali slovensk\u00ed dobrovo\u013en\u00edci ma\u010farsk\u00fd n\u00e1por pri Starej Turej, kde do\u0161lo k tvrd\u00e9mu boju a kde napokon po po\u017eiari a vyplienen\u00ed Starej Turej dala SNR pokyn na \u00fastup na Moravu.<\/p>\n\n\n\n

Ma\u010farsk\u00e1 v\u00fdzvedn\u00e1 skupina, ktor\u00e1 sa vracala 29. septembra z Myjavy, narazila v Krajnom na \u201esiln\u00fd odpor\u201c, kde na \u010dele dobrovo\u013en\u00edkov st\u00e1l Vilko \u0160ulek. V domnen\u00ed, \u017ee do Krajn\u00e9ho prich\u00e1dzaj\u00fa zvy\u0161ky porazenej gardy, rozhodol sa da\u0165 im kone\u010dn\u00fd \u00fader. Rozk\u00e1zal pozv\u00e4zova\u0165 br\u00e1ny, pou\u017e\u00edvan\u00e9 v po\u013enohospod\u00e1rstve, zatarasili nimi cesty a za takto vytvoren\u00e9 prek\u00e1\u017eky sa skryl spolu s ozbrojen\u00fdmi mu\u017emi, ktor\u00ed mu pri\u0161li na pomoc aj od Myjavy a Brezovej. N\u00e1por postupuj\u00faceho vojska zle vyzbrojen\u00ed povstalci nevydr\u017eali, tak\u017ee odpor bol zakr\u00e1tko zlomen\u00fd. (D. Rapant: Septembrov\u00e9 povstanie, I. 235.)<\/em> <\/p>\n\n\n\n

   Vilko \u0160ulek neposl\u00fachol radu svojich priate\u013eov, aby odi\u0161iel na Moravu a tam sa skryl, ale ostal aj na\u010falej u svojho \u0161vagra Pavla \u0160tef\u00e1nika v Krajnom. Pri zat\u00fdkan\u00ed nechcel ohrozi\u0165 rodinu svojej sestry a vyhl\u00e1sil: \u201e<\/em>Keby nena\u0161li m\u0148a, vzali by m\u00f4jho \u0161vagra do v\u00e4zenia, ke\u010f nie toho, tak druhjeho\u201c (M. Dohn\u00e1ny s. 127.<\/em>) Tunaj\u0161ia fara bola vtedy jeho domovom. Na \u0160tef\u00e1nikovcov myslel vo v\u00e4zen\u00ed vo v\u00e1\u017enici v Hlohovci a im patril aj jeho posledn\u00fd pozdrav. Tieto vz\u0165ahy hovoria o jeho hlbokom vz\u0165ahu porozumenia a stato\u010dnosti, ke\u010f zobral ako velite\u013e v\u0161etky d\u00f4sledky ozbrojenej revolty a nechcel nikoho, t\u00fdm menej \u0161vagra, sestru a ich rodinu vystavi\u0165 repres\u00e1li\u00e1m.<\/p>\n\n\n\n

\u00a0\u00a0 Po ne\u00faspechu prvej, septembrovej v\u00fdpravy nabrali udalosti r\u00fdchly sp\u00e1d. V Lubine zaistili gardisti aj druh\u00e9ho mlad\u00e9ho vodcu dobrovo\u013en\u00edkov Karola Holubyho <\/strong>a uv\u00e4znili ho spolu so V. \u0160ulekom v Hlohovci. \u0160tatari\u00e1lny s\u00fad ich jedn\u00e9ho po druhom ods\u00fadil na smr\u0165 obesen\u00edm. Podobne nemilosrdne sa pokra\u010dovalo aj proti \u010fal\u0161\u00edm hurbanovcom: J. Langsfeldovi, ale i J. Franciscimu a J. Kr\u00e1\u013eovi v Honte a Martinovi Barto\u0148ovi, richt\u00e1rovi z \u010c\u00e1\u010dova a \u010fal\u0161\u00edm.\u00a0<\/p>\n\n\n\n

   Pri vy\u0161etrovan\u00ed sa spr\u00e1val Vilko \u0160ulek stato\u010dne. Nevyu\u017eil mo\u017enos\u0165 zachr\u00e1ni\u0165 si \u017eivot t\u00fdm, \u017ee by sa zriekol pr\u00edslu\u0161nosti k slovensk\u00e9mu n\u00e1rodu a pr\u00edsahou na ma\u010farsk\u00fa \u00fastavu sa prihl\u00e1sil k ma\u010farskej n\u00e1rodnosti. A\u017e do smrti bol pripraven\u00fd sl\u00fa\u017ei\u0165 svojmu n\u00e1rodu. Nikoho z t\u00fdch, ktor\u00fdch sa ma\u010farskej garde podarilo chyti\u0165 nezradil a v\u0161etku vinu svojich spoluob\u010danov zobral na seba. 19. okt\u00f3bra 1848 bol \u0161tatari\u00e1lnym s\u00fadom v Hlohovci ods\u00faden\u00fd ako buri\u010d na trest smrti. Popraven\u00fd bol 20. okt\u00f3bra pri Bereksegu (dnes \u0160ulekovo). Smr\u0165 podst\u00fapil ve\u013emi stato\u010dne. Pod \u0161ibenicou chcel e\u0161te prehovori\u0165. Uml\u010dan\u00fd bol rachotom bubnov. Mohol poveda\u0165 iba: \u201e<\/em>Sbohom n\u00e1rode, pozdrav mou rodinu. Nech \u017eij\u00fa Slov\u00e1ci, Sl\u00e1va Slovanstvu\u201c. <\/em>( J. M. Hurban, NN, 22. novembra 1844).<\/p>\n\n\n\n

   Na poslednej ceste ho odprev\u00e1dzal hornozelenick\u00fd evanjelick\u00fd far\u00e1r Karol Adami\u0161, ktor\u00fd na jeho \u017eiados\u0165 poslal d\u0148a 28. okt\u00f3bra rodine Pavla \u0160tef\u00e1nika v Krajnom jeho posledn\u00fd pozdrav. Posledn\u00e9 chv\u00edle Vilka \u0160uleka popisuje takto:<\/p>\n\n\n\n

     \u201e<\/em>Powinnost je newinnou v\u00fali zem\u00edraj\u00edc\u00edch naplniti. -\u2026Dne 20. \u0159ijna po pre\u010dten\u00ed jemu na m\u011bstsk\u00e9m fra\u0161tack\u00e9m dom\u011b ortel smrti, we\u0161el sem k nemu z powinnosti do W\u00e1\u017enice. Smutn\u00e1 to v\u011b\u0159te powinnost. Y nalezl jsem je tich\u00e9ho. Mezi jin\u00fdmi \u0159e\u010dmi t\u00e1zal sem se ho, zdali\u017e w t\u00e9to rozhodn\u00e9 dob\u00e9 sw\u00e9ho \u017eiwota uzn\u00e1v\u00e1 a c\u00edt\u00ed, \u017ee proti krajin\u011b a z\u00e1konu jednal? Odpow\u011bdel: Ano, j\u00e1 to uzn\u00e1w\u00e1m, \u017ee sem proti krajin\u011b a z\u00e1konu jednal, ale j\u00e1 pokojn\u011b umru. Potom n\u00e1bo\u017en\u011b svetil swatou we\u010de\u0159i P\u00e1n\u011b a mimo t\u00e9 ot\u00e1zky: New\u00edte co se deje s m\u00fdm bratrem v Nitre (New\u00edm) a hned nasleduj\u00edc\u00ed prosby: abych tak dobr\u00fd byl a jeho rodin\u011b zwl\u00e1\u0161t\u011b Kraj\u0148anskej i jeho posledn\u00ed pozdraven\u00ed pozdrawen\u00ed wy\u0159\u00eddil – ni\u010deho w\u00edce we W\u00e1\u017enici nemluvil. <\/em><\/p>\n\n\n\n

\u2026 A w\u00edce nebylo z \u00fast jeho – a\u017e se zdal tich\u00fd a pokojn\u00fd – a\u017e po popravn\u00ed m\u00edsto sly\u0161eti. Tam odhodlan\u011b presly\u0161el je\u0161t\u00e9 jednou ortel n\u00e1hl\u00e9ho saudu – \u0160el pevn\u00fdm krokem pod \u0161ibenici, pak kdy\u017e ji\u017e hore wyt\u00e1hnut\u00fd byl, zapomenuw – \u010demu se nediw\u00edm, na mou prosbu, aby jako ewanjelik \u017e\u00e1dn\u00e9ho pohor\u0161en\u00ed gard\u011b z\u00fakol-w\u00fakol stoj\u00edc\u00ed, w\u011bt\u0161\u00edm d\u00edlem, ba w\u00fabec n\u00e1bo\u017eenstv\u00ed \u0158im.katolick\u00e9ho nezawdal: hlasit\u011b \u0159ekl: Sbohem n\u00e1rod\u011b! (v\u0161eobecn\u00e9 mrml\u00e1n\u00ed) Pozdrawuj moju rodinu! Pak dokonal. Na t\u0159et\u00ed den byl pochow\u00e1n\u201c<\/em>. <\/p>\n\n\n\n

   D\u0148a 26. okt\u00f3bra 1848 bol na tom istom mieste popraven\u00fd a pochovan\u00fd aj mlad\u00fd Karol Holuby, slovensk\u00fd komis\u00e1r z Lubiny.<\/p>\n\n\n\n

Na jar v roku 1849 slovensk\u00ed dobrovo\u013en\u00edci veden\u00ed gener\u00e1lom \u0160imuni\u010dom Vilka \u0160uleka a Karola Holubyho sl\u00e1vnostne pochovali. Slovensk\u00ed oficieri – jeden po druhom – po tri razy za\u0165ali do \u0161iben\u00edc- a\u017e padli, zr\u00fabali a zap\u00e1lili ich; re\u010di dr\u017eali Francisci, Minich a Pauliny.<\/p>\n\n\n\n

V roku 1880 dal ich hroby obnovi\u0165 JUDr. Val\u00e1\u0161ek z Hlohovca. V roku 1919 bolo miesto popravy ozna\u010den\u00e9 mas\u00edvnym dubov\u00fdm kr\u00ed\u017eom, ktor\u00fd bol 21. okt\u00f3bra vymenen\u00fd pomn\u00edkom, ktor\u00fd projektoval architekt Du\u0161an Jurkovi\u010d. Pri stom v\u00fdro\u010d\u00ed smrti bola obec Bereksek premenovan\u00e1 na \u0160ulekovo.<\/p>\n\n\n\n

\"\"<\/figure>\n\n\n\n

      V rodine Pavla \u0160tef\u00e1nika, otca M. R. \u0160tef\u00e1nika sa udr\u017eiavala trad\u00edcia o tom, ako \u0161tvorro\u010dn\u00fd Pa\u013eko i\u0161iel v\u00edta\u0165 hurbanovcov \u010faleko za Krajn\u00e9, ako ho hurbanovci na\u0161li spa\u0165 v priekope a priniesli podve\u010der v n\u00e1ru\u010d\u00ed ustr\u00e1chanej matke \u013dudov\u00edte. Posledn\u00e9 riadky, ktor\u00e9 Vilko pod \u0161ibenicou nap\u00edsal oloven\u00fdm gomb\u00edkom na \u00fatr\u017eok papiera opatrovali \u0160tef\u00e1nikovci s pietou ako vz\u00e1cnu relikviu. Poznal ju aj neskor\u0161\u00ed n\u00e1\u0161 \u201eorol, gener\u00e1l\u201c. S \u00factou a pietou sa zastavujeme aj my pri dvestom v\u00fdro\u010d\u00ed narodenia mart\u00fdra n\u00e1\u0161ho n\u00e1roda a skl\u00e1\u0148ame sa pred jeho v\u00fdnimo\u010dnou obetou za na\u0161u n\u00e1rodn\u00fa slobodu v \u010dase, ke\u010f zaznel Hurbanov \u201ezvon slobody\u201c.<\/p>\n\n\n\n

                                                                     \u013dubom\u00edr Batka st.<\/p>\n\n\n\n

<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

                 Vilko \u0160ulek, – 200. v\u00fdro\u010die narodenia            Syn evanjelickej fary a mu\u010den\u00edk slovensk\u00e9ho n\u00e1roda     Pam\u00e4tn\u00e1 tabu\u013ea na evanjelickej fare v Soboti\u0161ti ozdoben\u00e1 symbolick\u00fdm vencom mu\u010den\u00edkov nesie n\u00e1pis:          \u201ePamiatke st\u00e9ho v\u00fdro\u010dia mart\u00fdrskej smrti             … \u010c\u00edta\u0165 viac<\/a><\/p>\n","protected":false},"author":4,"featured_media":0,"comment_status":"open","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[22,40,386,454,456,14,95],"tags":[],"class_list":["post-38046","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-evanjelicka-identita","category-historia","category-historicke-okienko","category-hlohovec","category-horne-zelenice","category-osobnosti","category-sobotiste"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/38046","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/users\/4"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=38046"}],"version-history":[{"count":4,"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/38046\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":38060,"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/38046\/revisions\/38060"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=38046"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=38046"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=38046"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}