Ako umy\u0165 capa – <\/b><\/p>\n
alebo: o poslednom súde.<\/span><\/p>\n <\/p>\n “Ke\u010f Syn \u010dloveka príde v svojej sláve a všetci anjeli s Ním, posadí sa vtedy na trón svojej slávy. I zhromadia sa pred Neho všetky národy, a oddelí ich, ako pastier odde\u013euje ovce od kozlov a postaví si ovce sprava, kozlov však z\u013eava. Vtedy povie krá\u013e tým na pravici: Po\u010fte po\u017eehnaní môjho Otca, príjmite ako dedi\u010dstvo krá\u013eovstvo, ktoré vám je pripravené od stvorenia sveta”.<\/b><\/span><\/p>\n (Evanj. Matúša 25,31-34)<\/b><\/span><\/p>\n Z týchto slov Pánových je zrejmé, \u017ee krá\u013eovstvo prijmú iba tí, ktorých si postaví sprava, toti\u017e ovce. Medzi nich však treba smelo <\/span>zaráta\u0165 aj baránkov a baranov.<\/span><\/p>\n Nie však kozlov – ako ich decentne nazýva náš preklad NZ. Pova\u017eujem za dos\u0165 ve\u013ekú chybu, ak sa v cirkvi veci nenazývajú pravými menami. \u013dahko dochádza k omylom a felošným ilúziam. Ve\u010f, kto\u017ee je kozol? Mu\u017e kozy! Ale na to má sloven\u010dina krásny a krátky výraz: cap<\/b>. Tak\u017ee oddelení budú ovce a capy (a tie\u017e vlci, v rúne ov\u010dom). Ve\u013eký problém je u\u017e v tom, \u017ee mnohí výrazu kozol ( z \u010deského: kozel) nerozumejú. <\/span><\/p>\n V škôlke sme sa to u\u010dili jasnejšie: “Bola babka, mala capka, poslala ho na kopa\u010dku, doniesol jej prázdnu kapsu, cupy-lupy prázdnu kapsu”. Vieme si \u013eahko predstavi\u0165, kam potom babka capka poslala… <\/span><\/p>\n <\/span><\/p>\n Len\u017ee, milí moji, videl u\u017e niekto ozajstného capa? Mnohí si mo\u017eno myslia, \u017ee je to nejaká mýtická obluda, alebo iba nadávka. Kto z našich sú\u010dasníkov videl capa?! Prosím ruky hore. Vidí sa mi – nikto z vás! Jedine, \u017ee by ste ob\u013eubovali Ve\u013ekopopovický kozel! Videli ho \u013eudia azda niekedy v minulosti \u010dastejšie? Tie\u017e nie. Lebo dospelý cap sa v podstate nikdy nepásol so stádom. Cap mal a má aj dnes, svoj vlastný dom\u010dek, akýsi “capník”. Tam by ho bolo mo\u017eno uvidie\u0165. Iste sú svedkovi, \u010do k nemu chodia s kozami a potvrdia, \u017ee existuje! Len\u017ee na zelených pastvinách capa nenájdete, ani k vodám osvie\u017eujúcim a ob\u010derstvujúcim so stádom nechodí. Asi preto, lebo u\u017e by to neboli vody ob\u010derstvujúce. Naviac, kozy a ovce by ob\u0165a\u017eoval v\u017edy, tak\u017ee by sa sami nemohli vôbec\u0165 pás\u0165, a u\u017e by len chradli.<\/span><\/p>\n <\/span><\/p>\n Pán Je\u017eiš hovorí, \u017ee ani do krá\u013eovstva cap nevojde. Pre\u010do asi? Nielen preto, \u017ee má kopýtka a rohy. Maliari v minulosti, ak chceli nama\u013eova\u0165 \u010derta na stenu, nama\u013eovali v podstate capa. Povieš si: kopýtka mu obrúsime, rohy odre\u017eieme a bude z neho koza. A o kozách Pán ni\u010d podobné nepovedal. Kozy i ovce pasie jeden pastier v jednom stáde.<\/span><\/p>\n To, \u010do robí capa capom, to je jeho objemný “mešec” a schpnos\u0165 oplod\u0148ova\u0165 iných v\u017edy a za ka\u017edých okolností. Pre túto vec smrdí vskutku nekres\u0165ansky a sta\u010dí sa o capa \u010do len obtrie\u0165 a u\u017e sa jeho vône a tône \u013eahko nezbavíš. Preto si mnohí myslia, \u017ee capa treba umy\u0165 vodou a len vola\u0165 na neho: na, malá, náá! <\/span><\/p>\n <\/p>\n Tu prichádza tá moja otázka, vyslovená v nadpise: Ako umy\u0165 capa? Aby sám nesmrdel a iných nenasmradil, a hlavne, svojími výlu\u010dkami neoplodnil. Dá sa to? Nu\u017e milí moji, nebu\u010fte naivní! Ma\u010dky sa aspo\u0148 ako tak umyjú, kocúra mo\u017eno na kúpe\u013e prinúti\u0165 a vy\u010desa\u0165 mu kohúta. Videli ste, alebo aspo\u0148: po\u010duli ste, \u017ee by niekto dokázal umy\u0165 capa? \u017de by hôbec dostal k vode, okrem tej, \u010do pije? Alebo ho niekto nejakou inou vô\u0148ou dokázal prevona\u0165? To jednoducho nejde. Stane sa v\u017edy opak. Po stretnutí, \u010di hre s capom, ka\u017edý smrdí capinou. Pán hovorí, \u017ee do Jeho krá\u013eovstva takí nevojdú. <\/span><\/p>\n <\/span><\/p>\n Je tu však iná mo\u017enos\u0165. Ke\u010f\u017ee capa umy\u0165 nemo\u017eno, treba ho utopi\u0165! Pravda, aj to je mo\u017ené iba s Pánovou mocou a pomocou. A On toto aj robí. Jednoducho, nesta\u010dí umýva\u0165 a navo\u0148a\u0165 capa myrhou. Treba ho s Pánom utopi\u0165, aby sa zadusil. Ke\u010f bude, apso\u0148 na chví\u013eu pridusený, potom mu mo\u017eno ostrúha\u0165 kopytá, zreza\u0165 rohy, aby aspo\u0148 navonok, na chví\u013eu vyzeral ako ovca, \u010di koza. Ak je teda utopený s Pánom, On ho mô\u017ee aj vzkriesi\u0165, aby predsa len nejako o\u017eil a \u017eil.<\/span><\/p>\n Nemalo by sa pri tom podlieha\u0165 omylu. Aby sa \u010dinnos\u0165 jeho semeníkov utlmila, treba mu da\u0165 aj príslušnú stravu. Najlepšie, ak v ten de\u0148 má pôst a potom dostane a\u017e ve\u010deru. Potom ho treba vodi\u0165 na špeciálne pastvy a k potokom, kde zur\u010dí \u010distá voda. A kým je ako tak spacifikovaný, treba mu denno -denne ukazova\u0165 na vodu, v ktorej bol pridusený a utopený, aby vedel, kde mô\u017ee naozaj skon\u010di\u0165. Aby vedel, \u010do bude nasledova\u0165, ak bude \u013eudí drka\u0165 a na všetko, \u010do sa pohne skáka\u0165 a oplod\u0148ova\u0165 svojim semenom. A ke\u010f mu ro\u017eky za\u010dnú rás\u0165, treba mu ich bez milosti pilova\u0165, aby \u013eudí nedrkal. To sa odporú\u010da u\u017e malým capkom, ke\u010f ešte vyzerá ako múdre a veselé kozliatko. <\/span><\/p>\n <\/span><\/p>\n Iná mo\u017enos\u0165 s capom nie je, ak má z toho svojho chlieva raz vojs\u0165 do iného príbytku. Ke\u010f ho privediete k vode, bude mekota\u0165 a myka\u0165 sa, ale netreba sa da\u0165 obalamuti\u0165. Treba mu str\u010di\u0165 pysk pod vodu, aby ju bral vá\u017ene. Dodávam, \u017ee na to treba najmenej štyroch \u013eudí a ešte niekoho, kto sa nez\u013eakne jeho rohov a pevne ho za ne ich chytí. Tak napokon po mnohom cvi\u010dení a mu\u010dení je nádej, \u017ee capinou razi\u0165 prestane a bude vô\u0148ou niekoho úplne iného. Zostane síce v podstate capom ( s mešcom), ale bez rohov a kopýtok, ktoré náramne pripomínajú to \u010dertovo. Takto mo\u017eno \u017eivot capa zachráni\u0165 a aj tých, ktorí boli oplodnení jeho semenom.<\/span><\/p>\n <\/span><\/p>\n Svet je plný capov. Sú to všetko riadni samci, v\u017edy pripravneý iných drcnú\u0165 a oplodni\u0165, aby razili a mekotali ako oni. Svet ich obdivuje, uhýba im a neraz ich aj obdivuje! H\u013ea, taký krásny cap, urobme z neho záhradníka vo svoje záhradke! A hne\u010f si ho aj zvolia za najvyššieho capa! Ak niekto zašeptá: “ale ten smrad”!- iní povedia: “však on si zvykne” . Tak sa aj stalo u nás, \u017ee istý zaslú\u017eilý cap v našom kraji raz povedal celom otvorene: Je po vo\u013ebách, zvyknite si! Takýto cap má ve\u013ea potomstva vo svete, ale aj v spolo\u010denstve cirkvi. Mnohí si myslia, \u017ee capa modernými prostriedkami predsa nejako umyjú a bude ako baránok.<\/span><\/p>\n Capa nemo\u017eno umy\u0165, okúpa\u0165, pekne sa okolo neho <\/span>ma\u0165. Vysvetlí si to po svojom. Capa \u010dlovek sám umy\u0165 nemô\u017ee. Mo\u017eno ho iba správnym spôsobom utopi\u0165 spolu s tým, ktorý je ochotný vojs\u0165 s ním do hlbiny a potom mu dá opä\u0165 nové a správne dýchanie, aby mu vrátil \u017eivot. Vtedy sa stane ten zázrak, \u017ee z milosti Pastiera, jeho zásluhami a s dôveru \u017ee ho neutopí vo ve\u010dnej smrti, mo\u017eno s b\u013ea\u010daním síce slabým a nedokonalým, predsa mô\u017ee vojs\u0165 do Jeho ve\u010dného príbytku. <\/span><\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"